Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.12.2022 o 9:25 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2022 14:10 - 14:10 hod.

Marián Viskupič
Hlasovanie zajtra o jedenástej hodine ako posledné hlasovanie z celého bloku hlasovaní, čiže posledné hlasovanie bude rozpočet.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 14:10 - 14:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Skúsim teda, áno, dohoda bola robená teda s pánom dočasne povereným premiérom Hegerom. Ja som presvedčený, že no dostali sme sa do stavu, kde sme, hej, že vlastne všetko sa uvádza, že dočasne poverený, ale ja si myslím, že o to viac je teraz dôležité, aby sme to celé dokázali dotiahnuť do konca a skutočne doručiť za jedno teda prijatý štátny rozpočet, pretože ten je potrebný aj pre samosprávy, teda nielen pre samosprávy, ale, samozrejme, vždy je dobré, keď krajina má rozpočet. Dokonalý možno nie je ani teraz, samozrejme, ale na to sú rozpočtové opatrenia, dá sa už s ním počas roka pracovať, veď aj svet sa mení aj rozpočet vie doznať zmien ešte ďalších počas roka, ale teda musí byť akože, to, že sa vyhneme rozpočtovému provizóriu, je, samozrejme, veľmi dobrá správa.
Čo sa týka tej celej dohody, áno, spomenul to pán poslanec Kočiš, je to celé širšie presne tak. Súčasťou je 10 % pre gastro na celý rok, 10 % pre športoviská na celý rok, je tam zníženie registračnej dane pre motorové vozidlá a jej ekologizácia, ale výsledok je, že ľudia vo finále zaplatia asi 30, 32 mil. menej ročne.
Takisto tie spomínané zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie financovaním zo štátneho rozpočtu, takisto je tam aj zvýšenie dane na hazard, čo teda tiež je zmysluplné a je to urobené tak, aby to bolo dobré aj pre štát, ale, samozrejme, aj zmysluplné aj pre samotný sektor, lebo vždy treba strážiť aj vlastne tú, tú mieru toho celého. Takže v tomto si myslím, že táto dohoda nás bude čakať ešte celé poobedné rokovanie, ešte sa tu nejakých pozmeňovákov načítam, ale som aj ja presvedčený, že to celé dokážeme dotiahnuť na zajtrajšom hlasovaní do úspešného cieľa a vlastne odídeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 13:55 - 13:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
No v podstate, tak ako sme aj včera teda videli aj na tlačovej konferencii, súčasťou teda veľkej dohody pána premiéra a teda Richarda Sulíka ako šéfa SaS-ky sme našli cestu, ako sa teda dohodnúť na štátnom rozpočte a teda plus o ďalších veciach. Takže vyplýva vlastne z toho to, že sme teraz momentálne otvorili rozpravu, kde tie výhrady a tie vylepšenia, to takto to poviem, rozpočtu teraz vlastne prednesiem. Dovolil by som si teda pár slovami najprv uviesť alebo odôvodniť pozmeňujúci návrh a následne ho celý prečítam.
Pozmeňujúci návrh má 7 bodov. Prvý bod je, nazvime to, legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí, aby bolo možné z dôvodov efektívneho čerpania prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na teda financovanie týchto projektov zabezpečuje možnosť prekročenia celkových výdavkov rozpočtu uvedených v § 1 ods. 1. Je to vlastne vec, ktorá zabezpečí, ak je nejaká korekcia tak tie, aby sa vedeli posunúť proste naspäť, naspäť do únie. Je to skôr legislatívno-technická úprava.
Čo sa týka bodu dva. Tak vlastne vkladá sa za § 6 nový § 7, ktorý vlastne zavádza do rozpočtu výdavkové limity. Pre zaujímavosť poviem, vlastne určuje teda limit verejných výdavkov pre rok 2023 41 321 154 940 euro. Takže takto vlastne sa zavádzajú výdavkové limity do štátneho rozpočtu pre budúci rok. Ten súvis je taký, že ráno sme vlastne rokovali, a teda zajtra v tom balíku hlasovaní sa teda zároveň bude schvaľovať to skrátené legislatívne konanie alebo teda ten návrh, ktorý umožňuje, že ak teda Európska únia má vypnutú konsolidáciu, teda z nejakých dôvodov, tak tie výdavkové limity vlastne nemusia byť aplikované ani teda na náš rozpočet. Ale teda, samozrejme, tým ďalším krokom musí byť, že do toho rozpočtu musia byť dodané. Takže tu aj táto výhrada, ktorú mala aj samotná RRZ teda ale aj my ako SaS-ka, takže týmto je vyriešená. Týmto bodom 2. Samozrejme, sú tam ešte ďalšie detaily, že čo sa deje, aký je teda rozpočet s výdavkami, ktoré sú nižšie ako stanovený limit. To je vlastne v poriadku a ak teda má rozpočet vyššie výdavky ako stanovený limit, tak sa tam ustanovuje, že teda platí to nižšie číslo, ten samotný limit výdavkov. To je ten princíp fungovania vlastne, že teda disciplinujú, disciplinujú politikov alebo teda krajinu, aby neboli výdavky proste nad limitovanú hodnotu. Dobre.
Ďalším bodom bolo alebo ďalšími výhradami bolo rozpísanie určitých položiek z rezerv všeobecnej pokladničnej správy, kde teda boli proste, či už teda bez konkrétneho účelu, alebo keď aj s účelom, ale nie priamo k dispozícii k jednotlivým rezortom. Takže tie výhrady boli, aby sa veci presunuli do rezortov. Tu si myslím, že aj je fajn, že tu sedí pán minister zdravotníctva, pretože tá najvyššia suma dokopy, ak sa nemýlim, je to nejakých 820 mil. spolu zložená z viacerých. To potom bude vidieť z toho pozmeňováku, konkrétne sa presúva priamo do rezortu zdravotníctva, či už ako platba za poistencov štátu, či už ako rezerva 80 mil. je tam na energetické výdaje a ešte potom, ešte potom ďalšie do tej celkovej sumy. Takže toto sa, toto rieši tento pozmeňujúci návrh.
To isté sa deje teda v oveľa nižších sumách pre rezort spravodlivosti. Tam sa presúva rádovo asi 33 mil. No a, samozrejme, ďalšie body toho pozmeňujúceho návrhu upravujú toto v jednotlivých prílohách rozpočtov a v jednotlivých tabuľkách. Takže toho čítania bude o niečo viacej, ale stále sa to týka tohoto. To je aj piaty bod a aj šiesty, ktorý teda rieši vlastne tú samotnú celkovú platbu za poistencov štátu.
Poviem toľko, že som veľmi rád, že sa podarilo nájsť túto zhodu. Čaká nás k nej alebo teda potrebujeme k nej ešte viacero krokov, viacero hlasovaní, viacero ešte ďalších pozmeňujúcich návrhoch v iných návrhov zákonov. Ale teda verím, že dokážeme toto celé zvládnuť, a tým posledným hlasovaním bude hlasovanie vlastne o rozpočte a teda verím, že ešte pred Vianocami dokážeme teda krajine doručiť rozpočet, ktorý teda bude vylepšený. Bude opravený, ale teda v tomto momente hlavne bude. Takže týmto by som si vás zároveň dovolil požiadať o jeho podporu a prečítam teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Mareka Šefčíka a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023, tlač 1193.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. § 2 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Odsek 2 sa nevzťahuje na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu, určené na ďalšie použitie."
2. Za § 6 sa vkladá nový § 7, ktorý znie:
"§ 7
(1) Limit verejných výdavkov pre rok 2023 je 41 321 154 940 eur. Tento limit verejných výdavkov sa ustanovuje do schválenia limitu verejných výdavkov podľa odseku 3; ustanovenie osobitného predpisu12) tým nie je dotknuté.
(2) Ak limit verejných výdavkov vypočítaný a predložený Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada") je rovný alebo vyšší ako limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety, uplatní sa limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety.
(3) Ak limit verejných výdavkov vypočítaný a predložený Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na rokovanie Národnej rady je nižší ako limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety, Národná rada rozhoduje o tomto nižšom limite verejných výdavkov. Ak je Národnou radou schválený nižší limit verejných výdavkov, uplatní sa pre rok 2023 tento nižší limit verejných výdavkov"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:
"12) § 30aa ods. 22 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
Doterajší § 7 sa označí ako § 8.
3. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR sa suma výdavkov spolu "773 245 628" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "615 543 932" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur a suma výdavkov na plat na mzdy, platy služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania "307 009 524" sa zvyšuje o sumu 10 494 420 eur. V kapitole Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu "1 730 175 602" zvyšuje o sumu 820 100 136 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "1 352 746 676" sa zvyšuje, sa zvyšuje spolu "7 779 199 009" znižuje o sumu 853 117 400 eur, suma výdavkov spolu bez a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti pardon, pardon. Vrátim sa takto, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "7 368 887 754" sa znižuje o sumu 853 117 400 eur a suma výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania "139 357 694" sa znižuje o sumu 10 494 420 eur.
Zmeny výdavkov v kapitolách sa premietnu aj v riadku "Spolu".
4. V prílohe č. 4 v kapitole 13 - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "773 245 628" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur a suma výdavkov na program 08P Financovanie systému súdnictva "447 756 669" sa zvyšuje o sumu 33 017 264 eur.
"1 730 175 602" sa zvyšuje o sumu 820 100 136 eur, suma výdavkov na program 07A Zdravotná starostlivosť "1 576 789 441" sa zvyšuje o sumu 515 100 136 eur, suma výdavkov na podprogram 07A01 Poistné za poistencov štátu "1 102 969 007" sa zvyšuje o sumu 515 100 136 eur a suma výdavkov na program 07B Tvorba a implementácia politík "64 151 442" sa zvyšuje o sumu 305 000 000 eur. V kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "7 779 199 009" znižuje o sumu 853 117 400 eur.
5. V prílohe č. 6 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sa v riadku Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien suma "891 009 546" znižuje o sumu 33 017 264 eur, vypúšťa sa rezerva na legislatívne pardon, vypúšťa sa Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 a výdavky v zdravotníctve v sume 400 000 000 eur a v riadku Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií sa suma "940 000 000" znižuje o sumu 80 000 000 eur.
Uvedené zmeny sa premietnu aj v riadku "Spolu" prílohy č. 6 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023.
6. V prílohe č. 7 Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie na rok 2023 sa suma "1 102 969 007" zvyšuje o sumu 515 100 136 eur.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Skryt prepis
 

21.12.2022 9:40 - 9:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi sa ospravedlňujem, áno, telefonoval som a nemal by som.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1934 z 20. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ústavnoprávny výbor a rovnako aj výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe hlasovať takto: O bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 423 z 21. 12. 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 9:25 - 9:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, dovolím si trošku reagovať na slová pána ministra, ktoré na začiatku teda povedal, aby teda bolo povedané všetko. V prvom rade treba povedať, že najlepšie riešenie by bolo, ak by takéto niečo sme vôbec nemuseli riešiť. Znamenalo by to, že teda ceny energií majú rozumnú, rozumnú mieru, že vlastne nie je žiadna vojna, že všetko funguje tak, ako malo, že naša rafinéria môže fungovať proste tak, ako dlhodobo roky fungovala, dovážať si teda ropu ropovodom Družba. Proste toto všetko by bolo fajn, keby tu bolo.
Bohužiaľ, situácia je iná. Nebudem ju opakovať, je taká, aká je. No aj z toho dôvodu sa proste Európska únia rozhodla, že to, čo táto mimoriadna situácia spôsobila, že skutočne tie rafinérie, niektoré plynárenské spoločnosti, a teda niektoré iné napríklad aj uhoľné, ale to sa teda netýka Slovenska, sú v situácii, kedy dokázali dosahovať mimoriadne veľké zisky, a teda nejakým spôsobom sa Únia rozhodla vyrobiť solidárny príspevok, ktorým vlastne tie zisky budú do nejakej miery zdanené a budú použité na pomoc v energetickej kríze. Toto celé je fakt, toto celé je realita, toto, samozrejme, aj Slovensko musíme rešpektovať. No a doťahujeme sa tu znova o tých sadzbách.
Európska únia povedala, minimálna sadzba - 33 %. Nepovedala ani 90, ani 70, povedala 33 %. Čiže, áno, pán minister menoval štáty, ktoré jednoducho majú, si povedali, že aj 95 je viac ako 33, určite áno, ale sú krajiny, ktoré dali 33, ktoré dali 35. No a tu treba pozerať, že áno, ten jeden pohľad je, že ako pán minister má tú spoločnú kasičku, ako on volá štátny rozpočet, že teda čím viac peňazí sa tam dostane, tým lepšie. No ale to všetko má nejakú mieru. Ono tu sú proste nejaké koncepcie. Podnikateľský sektor a ekonomika nie sú nepriatelia štátu. To sú tí, ktorí aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, v každých časoch zapĺňajú vlastne tú kasičku spoločnú, ako pán minister hovorí. A toto ten štát vždy musí mať na pamäti aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, aby jednoducho nevybral od tých spoločností, veľkých, malých, všetkých, tak veľa, aby sa stali nekonkurencieschopnými, pretože keď nebudú konkurencieschopní, tak vo finále budú mať nižší obrat, budú mať nižší zisk a vo finále tomu štátu tých peňazí pošlú menej alebo ak ich akoby štát úplne vyždíma a zničí, no tak proste môžu aj skončiť. A namiesto firmy, ktorá nosila štátu peniaze, namiesto firmy, ktorá platila svojich zamestnancov a platila štátu odvody, dane a všetky tieto veci aj z týchto zamestnaneckých pomerov, sa môže stať, že štát nebude mať ani firmu a namiesto zamestnancov môže mať nezamestnaných, ktorých, naopak, musí potom platiť štát, hej, ako podporu v nezamestnanosti. Takže všetko musí mať svoju mieru.
Áno, ten solidárny príspevok má svoj zmysel, to hovoríme aj my, ale proste musí mať tú mieru. Ten, ten návrh, ktorý spomínal pán minister, dočasne poverený minister, boli, bol už urobený, alebo teda predložený a schválený na výbore, na ústavnoprávnom výbore, takže už sa to stalo, tá finálne dohodnutá sadzba je 55 % a som presvedčený, že je to akoby relatívne dobré riešenie. Viete, operovať tým, že Maďarsko dalo 95 %, ako tu by som chcel povedať, že všade si berme príklad. Berme si príklad od tých dobrých, berme si príklad od tých úspešných, berme si príklad od tých, ktorí sú inovatívni, akokoľvek, berme si dobré prípady, nevymýšľajme koleso. Ale akože zrovna že z Maďarska si fakt príklad neberme. Maďarsko čelí obrovskej inflácii, čelí obrovskej nerovnováhe na trhu, čelí normálne už fakt aj menovým problémom. Maďarsko, Maďarsko je jedna z najzraniteľnejších krajín na svete. Koniec koncov Maďarsko má problémy aj s politickým systémom. Ono je to všetko, všetko prepojené a Maďarsko je jednoducho krajina, od ktorej si môžeme brať jeden základný príklad, a to je, nerobme veci tak, ako ich oni robia, pretože sa dostaneme do fakt veľkých problémov. Áno, chvíľu boli hrdinovia, mali stanovené maximálne ceny palív, proste chvíľku to bolo super, proste boli na spodku každého rebríčka cien palív v Európe, ale potom to už išlo. Obmedzili, aby zahraniční nemohli tankovať, potom už obmedzovali aj súkromných, potom ste si už mohli len raz za deň, potom už len 30 litrov, potom už len 10 litrov, výsledok je ten, že to museli zrušiť, pretože mali normálne že nedostatok na trhu, už si potom nemohol kúpiť ani ten, kto by bol ochotný za ten liter dať dve eurá, nemal kde. A teda to zrušili a dnes to Maďarsko plus-mínus kraľuje zasa rebríčkom, ale z tej opačnej strany. Dnes majú podstatne vyššie palivá ako, cenu palív ako my tu u nás a jednoducho je, to je normálne že učebnicový príklad, čo sa vie stať, keď sa regulácie dejú nad nejakú zmysluplnú, rozumnú mieru.
Takže toto je to, čo som len chcel dnes povedať. Vnímajme pri každom rozhodnutí štátu mieru. Zdravú mieru, pretože tú kasičku, ten rok nekončí tým, že dnes Slovnaft, áno, budú mať mimoriadne veľký zisk a bude mať z toho štát stovky miliónov, s ktorými vlastne ani nerátal. Ale rátajme s tým, že táto krajina potrebuje vlastne aj na budúci rok, aby ten Slovnaft fungoval. Dokonca potrebujeme, aby fungoval aj za desať rokov, potrebujeme, aby sa rozvíjal, potrebujeme, aby zamestnával ľudí, potrebujeme, aby jednoducho fungoval. Áno, aj v tej skupine MOL. Ono to je, to sa dá otáčať akokoľvek. Skupina MOL má viacero rafinérií, no možno bude v nejakom čase rozmýšľať, ktorú z nich zavrieť. A tam je potom veľmi zásadné, aby tie podmienky v našej ekonomike boli také, aby chceli zavrieť nejakú inú, nie práve tú slovenskú. Pretože aj keď teda rafinéria štátu nepatrí, tak tá rafinéria zamestnáva tisícky ľudí a platí dosť značné peniaze do štátneho rozpočtu. Takže, a navyše je to stále strategický podnik a ja som toto povedal včera, zopakujem to aj dnes, je extrémne dôležité, aby tá rafinéria fungovala. Videli sme to v nedávnom čase, Maďarsko - odstavená rafinéria, Schwechat - takisto malo vo Viedni problém, zrazu tu neboli, nebol dostatok palív. No a dnes nedostatok palív spôsobuje jediné, extrémny rast cien a potom všetky tie ďalšie veci, ktoré to spôsobuje.
Ďakujem pekne za pozornosť. Kolegovia, ktorí tu nie sme, nie ste, každopádne poprosím o podporu tohto, tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

20.12.2022 17:10 - 17:10 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len si dovoľujem informovať kolegov z finančného výboru, že máme zasadnutie výboru zajtra o 8,30 h v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 17.16 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.12.2022 14:25 - 14:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No, už sa to tu tak nejak stáva pravidlom, že namiesto, aby sme si teda strieľali argumentami a protiargumentami v rozprave, tak vlastne sa tu vystupuje v záverečnom slove, a teda našťastie tentokrát som spravodajca, tak mám to šťastie, že môže reagovať. Lebo teda inak na, na záverečné slove sa už reagovať nedá.
No, takže poďme si teda to prejsť, čo hovoril pán minister financií, lebo teda, bohužiaľ, zasa to raz nie je pravda. No v prvom rade stanovisko. Už ak niečo proste ukazovalo na to, na spôsob práce pána ministra. Takže zásadný dokument, on je zásadný a zložitý a relatívne dosť dlhý, ale vyjadrite sa do zajtra. Drevené želiezko. Hej? To je len, akože aby sme hovorili. Hej? To je, to je prvá vec. Takže ako k zásadným veciam by sa malo vyjadrovať do nejakého dostatočného času keď už. Ale to teraz momentálne nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, vetovala to SME RODINA, to je pravda. A vôbec úplne nerozumiem vlastne, že ako sme sa do tohto my vlastne dostali, že teraz sme za to vinní. Hej?
V prvom rade, SaS je jedna rozpočtovo zodpovedná strana, ktorá od prvého momentu vlády sme podporovali výdavkové limity, podporovali zaktuálnenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Áno, chceli sme tam dať aj daňovú brzdu, aby aj z tejto strany vlastne to bolo brzdené, nie len teda z tej výdavkovej. A jednoducho je naprosto jasné, že my sme s týmto boli okej. To, že rokovania neprebiehali, resp. nikto sa nevyjadril, no asi sa nikto nevyjadril v tej skupine. Ale rokovania prebiehali, myslím si, že by o tom veľa vedel rozprávať pán štátny tajomník Jančík, teda pre ktorého to bola hodne zaťažkávajúca skúška. Tie rokovania prebiehali aj o tom vete SME RODINA, aj ja som bol na rokovaní s ministrom Krajniakom, ktorý teda definoval, aké teda má výhrady. Sedel tam pán štátny, ktorý sa teda to snažil vyriešiť. Čiže tie rokovania prebiehali za účasti všetkých. Povedzme si výsledok. Áno, zablokovala to teda, asi teda tú loptičku hodilo, hodilo OĽANO na SME RODINA, no tak aj sa k tomu teda pán Krajniak nejak tak akože prihlásil, že áno, on bol ten, ktorý to zavetoval. Okej, tak tam asi vidíme, ako to celé išlo a kam sa to teda dostalo, a že to teraz sa snažíme opravovať, čo je teda dobré.
Ale nijak mi z toho nevychádza, že, že kde je tam nejaký ten problémový vklad SaS, hej? Že ak je niečo smiešne alebo skôr smutné, je to, ako sa za každú cenu proste snaží tuná povedať, že SaS-ka môže za niečo. Ako tu je úplne, že ale že naprosto jasné, že tá SaS-ka robila skôr teda všetko preto, aby to bolo. (Potlesk.) Výsledok je aj ten, že sme zaň hlasovali a toto, čo tu predviedol pán minister financií, je len akoby tým dôkazom, dokladom vlastne, kam to celé potom aj doviedlo.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) Ešte možno, hlasujeme dnes o 17.00 h.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.12.2022 14:10 - 14:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda už nie skrátené, ale samotnú, samotnú, teda samotné prvé čítanie k úprave zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je teda prvým krokom, aby sme dostáli záväzku, ktorý si sama Slovenská republika urobila smerom ku plánu obnovy, a teda smerom ku Európskej únii. No je, je mrzuté to, že tu vlastne musíme v skrátenom legislatívnom konaní toto riešiť, pretože toto nie je niečo, čo by neznieslo odklad. Veď my sme na sklonku marca s platnosťou, myslím, od 1. 4. tohto roku prijali zmenu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme, si myslím, že tu všetci spoločne dali do zákona výdavkové limity. A teda, samozrejme, sme sa ich zaviazali splniť aj v pláne obnovy a, samozrejme, boli na ne naviazané aj určité financie.
Takže toto sa stalo. Slovenská republika dostala v prvej tranži peniaze, ale tá realita je tá, že okej, nebolo sa schopné ministerstvo financií dohodnúť s rozpočtovou radou na metodike, tým pádom neboli schopní zapracovať výdavkové limity do aktuálneho návrhu rozpočtu, čo, samozrejme, únia jednoznačne považovala za nesplnenie míľnika alebo za regresiu míľnika, čo, samozrejme, nie je v pravidlách plánu obnovy a odolnosti dovolené, a teda vytkla nám, že nám môžu zastaviť, či už druhú tranžu, alebo koniec-koncov aj celý plán obnovy.
Takže v tomto som teda rád, že vláda na toto reagovala, samozrejme, proste plán obnovy sú teda také financie a taká šanca na rozvoj Slovenska, že toto sa nedá nechať bez reakcie, a teda máme tu, máme tu toto skrátené legislatívne konanie, aby sa zapracovali. Je to, samozrejme, len prvý krok. Musia ešte nasledovať tak, ako aj pán minister spomínal, ďalšie kroky. Poviem, že trošku ma mrzí to, že sa teda táto úniková klauzula dáva, pretože viazať naše verejné financie a európske financie môže, ale aj nemusí dávať zmysel. My sme si vlastne tieto výdavkové limity robili kvôli našej dlhodobej udržateľnosti, kvôli tomu že Slovensko bude alebo čelí a bude ešte výraznejšie čeliť zásadným problémom v dlhodobej udržateľnosti, hlavne teda kvôli demografii, hlavne kvôli starnutiu obyvateľstva.
Takže toto všetko sme si teda najprv povedali.
A teraz teda za prvé, nebola vôľa to zapracovať a za druhé teda ani nie nejak vôľa to akoby dodržiavať. Čiže toto je, toto je škoda, ale, samozrejme, napriek tomu toto podporíme. Pretože teda tú chybu alebo úmysel, už ťažko povedať, ktorý tu bol, teda ich nezapracovať, tak týmto sa to vláda snaží opraviť a, samozrejme budeme, budeme túto snahu podporovať, aby sa teda vo finále pred schválením rozpočtu doňho tie výdavkové limity dostali. Je to koniec-koncov jedna z dlhodobých výhrad a požiadaviek, ktoré ako strana SaS sme mali smerom k rozpočtu, že mal by ich obsahovať.
Okej, úniková klauzula neznamená, že ich budeme dodržiavať, ale teda dobre, aspoň teda ich budeme mať a pevne verím, že teda v ďalších rokoch sa už budú aj dodržiavať a budú prinášať to, na čo boli určené. To ovocie, aby naše dlhodobé verejné financie sa nezhoršovali, v ideálnom prípade, aby sa teda začali zlepšovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

20.12.2022 14:10 - 14:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh, vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský ná, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.12.2022 13:55 - 13:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, dovolím si teda aj ja pár slov k tomuto solidárnemu príspevku. Treba povedať, že je fakt, že teda tieto povedzme ropné, resp. rafinérske spoločnosti dokázali vygenerovať, vygenerovať nadzisk, ktorý teda bol za, proste na základe toho, že mali lacnejšiu surovinu. To je tá výhoda z ruskej ropy. Toto sa vlastne snažilo zdaniť už v priebehu roka, kde teda bol návrh na daň z ruskej ropy, kde sme teda ešte vtedy ako koalícia nevedeli nájsť zhodu. My sme teda navrhovali, že jasné, súhlasíme s touto daňou, ale teda prenesme túto výhodu priamo na občanov či už formou zníženia spotrebnej dane, alebo zníženia DPH.
Čiže dodnes deň tu inak ten návrh zákona leží. Je to v podstate asi najdlhšie skrátené legislatívne konanie. Ale teda predpokladám, že tento návrh bude finálne stiahnutý. A teda je nový návrh, ktorý je na základe nariadenia Európskej únie, ktorý nás teda zaväzuje nejaké takéto, ani to nevolajme asi že zdanenie, ale skôr teda solidárny príspevok, zaviesť, kde teda Európska únia hovorí o nejakých pravidlách minimálnej sadzbe, a teda forme takéhoto solidárneho príspevku naviazaného na teda nejaký nadzisk súvisiaci s aktuálnej ťažkej energetickej situácie.
No ono o číslach predovšetkým je to aj teraz. Čiže treba povedať ešte raz. Áno, u nás sa to bude týkať v podstate na 99,99 % jednej jedinej firmy, našej rafinérie, ktorá teda tiež dokázala vygenerovať výrazne, výrazne vyšší zisk, ako teda sa jej to darilo v predchádzajúcich obdobiach. No a teda zároveň Únia hovorí, že sú tam nejaké konkrétne pravidlá, ako sa to vypočítavá. Beriete roky, posledné štyri roky končiace rokom ´21, aký bol priemerný zisk tejto rafinérie, to sa následne navyšuje o 20 % a všetok zisk nad túto hodnotu vlastne potom už spadá do formy výpočtu tohto solidárneho príspevku.
No a Európska komisia hovorí dve veci, že základná sadzba má byť 33 % alebo minimálna sadzba, a teda áno, členská krajina Únie si ju môže zvýšiť, ale aj to samotné zvýšenie, tá nová sadzba má byť akoby že zmysluplné a obhájiteľné voči nejakej inej forme zdanenia v štandardnej danej krajine. Proste nemá to byť nejaká drakonická sadzba, ktorá sa akože nedá akoby ničím odôvodniť. No a taký ten národný goldplating v tomto momente, ako je ten zákon predložený, je, že je tam sadzba 70 %. Tridsaťtri je to, čo hovorí Európa. My sme si tam dali 70 %. Som presvedčený, že bez ohľadu na čokoľvek toto je skutočne extrémne vysoká sadzba, ktorú ale hlavne je len veľmi ťažké niečím odôvodniť. Keď sa pozrieme vôbec na akékoľvek daňové sadzby alebo vôbec systém náš ekonomický, tých 70 % je veľmi, veľmi ťažko odôvodniteľné niečím. Som presvedčený, že je to akože fakt že príliš. Takže príde a verím, že bude dohoda na návrhu, aby tá sadzba bola 50 %. To je vlastne to, čo je povedzme také že posledné obhájiteľné, že teda áno, tej rafinérii sa darilo, situácia je, aká je, a teda sa vlastne si ten zisk z toho rozdelí teda výrobca a štát. Takže toto si myslím, že je taká akože najvyššia sadzba, ktorá je nejak akože logicky odôvodniteľná. To je jedna vec.
A druhá vec takisto a to teda pozerajme na aj iné krajiny. Tento rok bol fakt výnimočný. Možno sa niekomu zdá, že super, že podarilo sa teda rafinérii urobiť že extrémne dobrý výsledok a že to isté sa zopakuje v budúcom roku. Nezopakuje, pretože od 5. 2. 2023 nastupujú vlastne reštrikcie alebo sankcie, že to, čo je vyrobené z ruskej ropy, nebudú môcť vyvážať. Ešte tam zostáva osemmesačná výnimka pre Česko, ale už iné krajiny nie. To je jedna vec. No a, samozrejme, rafinéria musí vyvážať, pretože ten slovenský trh a český trh dočasný je príliš málo na to, aby vedeli fungovať v nejakom technologickom minime. To znamená, že rafinéria robí kroky, kupuje a bude kupovať vlastne už ropu klasickú z nejakých proste arabských krajín akokoľvek, bude ju dovážať ropovodom Adria, čo, samozrejme, tiež sú určité náklady, ale teda hlavne už tam nebude mať žiadny ten nejaký mimoriadny zisk z toho, že tá ruská ropa je teda lacnejšia.
Takže, no a plus, samozrejme, aj na trhu, že tie, tá situácia tých fakt výrazne vysokých cien sa asi len veľmi ťažko zopakuje. Takže každopádne ten ďalší rok je veľký predpoklad, že ani z ďaleka nebude takto dobrý. Plus, samozrejme, potrebujú ďalšie investície do zmeny technológie, pretože tá ťažká ruská ropa a tie arabské ľahké ropy, samozrejme, nie sú úplne totožné z hľadiska spracovania.
A preto teda tým druhým návrhom, s ktorým teda prídeme, verím, že po dohode všetkých v druhom čítaní je, aby sa teda tento solidárny príspevok teraz vyriešil len pre aktuálny rok v tejto mimoriadnej situácii. A následne, keďže to Európske nariadenie umožňuje aj ďalší rok ešte, tak ale už potom by sme rozhodli o tom v budúcnosti už podľa zasa nejakej aktuálnej situácie taká, aká bude. Nie je to výmysel slovenský, sú aj iné krajiny úni... krajiny únie, ktoré sa do toho pozreli takýmto spôsobom.
Riešme mimoriadnu situáciu v tomto roku, mimoriadnym spôsobom v tomto roku a počkajme si na budúci rok, kde teda uvidíme, aká tá situácia bude a potom zasa nech to štát rieši úmerne k situácii. Lebo vždy treba mať na pamäti, môže minister financií hovoriť o lobistoch a takto, ale v prvom rade máme rafinériu, ktorá je jediná. Je to strategický podnik a ešte hodne dlho bude a je kľúčové, aby sme ju tu mali. Je kľúčové, aby fungovala, je kľúčové, aby dokázala vygenerovať aj zdroje na svoju údržbu a rozvoj. A jednoducho aj v tejto situácii sme videli, že ako sa tá, ako sa vie tá situácia tak že behom sekundy zmeniť. Maďarská rafinéria mala odstávku, vo Viedni bola nejaká nehoda, ktorá výrazne znížila ich produkciu, a zrazu proste jednoducho tej, tých produktov, či už benzínu, nafty alebo aj ďalších produktov bol výrazný nedostatok a to, samozrejme, spôsobovalo a spôsobuje vysoké ceny. Takže aj z tohto pohľadu je dôležité, aby sme my ako štát, ako zástupcovia štátu vytvárali pre ekonomiku, pre ekonomické subjekty také podmienky, aby za jedno mali teda nejakú stabilitu, ale aby sme aj boli konkurencieschopný voči ostatným krajinám. Aby aj teda tá skupina MOL snažila sa aj do budúcna investovať aj na Slovensku, aj do slovenskej rafinérie. Majú totižto, samozrejme, svoje rafinérie v Maďarsku, majú svoju rafinériu v Chorvátsku a nie je jedno, kam tie investície pôjdu.
Čiže ak by sme robili drakonické rozhodnutia, tak jednoducho jasne že nezastavíme tú, tú fabriku, tú rafinériu behom pol roka, roka, ale takýmito rozhodnutiami rozhodneme o jej dlhodobom osude. O tom, že vlastne namiesto investícií budú robiť nejakú údržbu a jednoducho tie investície pôjdu niekde inde. Len pre tú zaujímavosť. Je rozdiel, samozrejme, či teda príde ropa s nejakým tankerom do chorvátskej rafinérie, kde to vlastne je okamžite na pobreží. Tie náklady sú nižšie, ako keď ten istý tanker zastaví teda na začiatku ropovodu Adria, a treba vlastne tú ropu prečerpať, prepraviť do nádrží Slovnaftu.
Takže to, čo bolo doteraz výhodou Slovnaftu, sa zrazu už stáva jeho nevýhodou. Našťastie, samozrejme, čo sa týka ruskej ropy, tak nejakú časť, tú, ktorá sa spotrebuje doma, budú môcť stále dovážať, ale ten podiel inej ropy, už drahšej ropy aj jej cenou, aj jej dopravou, vlastne už táto výhoda, bohužiaľ, sa práve zmenila na nevýhodu. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis