Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, kolega Blanár, pán podpredseda, ďakujem za rozpravu. Áno, myslím si, že my sme teda vymedzení proste politicky, vy máte jasnú, jasnú orientáciu, toto je fajn, tak by to malo byť, tak to je vo vyspelej Európe. Poviem však, ale myslím, že pokiaľ ja to vnímam správne, tak sociálna demokracia v Európe zvykne mať presne na túto tému skôr taký voľný názor, hej? Že nie striktne za zákaz alebo striktne proti zákazu, myslím si, že skôr taký voľný. Ja si myslím, že to tak asi bude vo finále aj, aj u, teda u strany SMER.
Ale iné som ešte chcel. Záchranári. Ono to tu už viackrát zaznelo. A veď ja som ale nehovoril, že tuná pán Vašečka chce zakázať prácu záchranárov. Ja som tým chcel povedať, že jednoducho bez ohľadu na akýkoľvek prijatý zákaz vždy budú profesie, zamestnania, kde ľudia jednoducho v nedeľu pracovať musia, lebo. A dal som príklad ako záchranárov. To len aby to zaznelo, že toto som ja hovoril. Určite som nehovoril, že sa najbližšie chystá pán Vašečka zakázať záchranárov. Prosím, ak to bolo takto pochopené, tak nie.
Ale ešte ďalšia vec. Viete, ľudia na Slovensku, všetci cítia výrazne nárasty cien všetkého, energií, potravín, no proste všetkého, hej? A my tu rokujeme o zákone, ktorý, a ja to poviem inak ako pred chvíľou, no určite nespôsobí to, že sa zamestnanosť zvýši, hej? Asi tu my neurčíme, koľko ľudí príde o prácu, ale jedno je jasné, tento zákon žiadne nové pracovné miesto nevytvorí. A toto, toto, prosím, majme na pamäti, nerobme v dnešnej sociálno-ekonomickej situácii zákony, ktoré zamestnanosť nezvyšujú, práve hrozí opačne aj podľa akéhokoľvek teda prieskumu alebo, alebo analýzy, alebo už čohokoľvek.
A ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za všetky pripomienky, skúsim reagovať, aspoň koľko stihnem.
Začnem kolegom Karolom Kučerom na konci. No, samozrejme, o kultúre nášho národa môžme diskutovať a kultúra národa, akéhokoľvek, sa dá vždy zlepšovať, úplne súhlasím. Akurát história nás naučila jednu vec, že nikdy nefungovalo, aby sa kultúra národa zlepšovala, zvyšovala zákazmi. To proste toto, toto, na toto neviem, či je nejaký historický dôkaz, že by to vedelo byť niekde inak.
Kolegynka pani Vorobelová, no poviem najprv takto. Za gastro, za nezatváranie, za otváranie gastra sme my SaS-ka trvalo bojovali. To bol veľký problém v koalícii, pretože my sme boli za to, aby neboli zavretí. To si pamätáte veľmi zle. Aj 10 % dépeháčky pre gastro, však to bol náš dvojročný boj, ktorý sa teraz nedávno podaril. Ale poďme, poďme iné.
Takže okej, takže podľa vás teda 1 700 ľudí príde o prácu, tak ďakujem pekne, zaznelo to tu, to nie je ani jeden, ani, ani sto. Proste dobre, minimálne 1 700, iné teda prieskumy hovoria inak, ale dobre, 1 700, ale teraz zároveň hovoríte, že dobre, veď tak si nájdu inú prácu, hej, že teda pôjdu robiť cez ten víkend do gastra. Tak ale potom načo robíte sociálne inžinierstvo, že zakážete tomu človeku robiť možno v obchode s odevou, čo, proste s oblečením, čo je pre tú predavačku to, čo ju baví, hej, a teda, už teda keď potom pôjde do gastra v nedeľu pracovať, tak to už neni v poriadku? Zbytočné sociálne inžinierstvo. Nechajte ľudí, aby si proste rozhodli, rozhodli, kde chcú pracovať a koniec koncov aj kedy chcú pracovať.
Takisto ešte kolega, kolega Suja, ešte raz. SaS bola proti zákazom zatvárania obchodov, takisto my sme boli tí, čo bojovali za fitká, aby boli otvorené, hej. Takže toto, toto tiež nesedí.
Čo ešte stihnem. Už nič.
Ďakujem pekne (povedané so smiechom).

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže dobré ráno všetkým.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť pri tejto príležitosti.
Zákaz nedeľného predaja je jedna z tém, ktorá sa opakovane vracia do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa vo svojom vystúpení zamerať hlavne na fakty a dôvody, prečo je zákaz nedeľného predaja veľmi zlý nápad. Je to nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí. A pre mňa je najcennejšou hodnotou sloboda, sloboda názoru, sloboda vyjadrovania, ale ctím si aj ekonomické slobody, pretože práve slobodné ekonomiky patria vo svete medzi najúspešnejšie. Týmto však nehovorím, že krajina alebo ekonomika nemá mať žiadne regulácie. Regulácie sú dokonca jednou zo základných charakteristík spoločnosti, akejkoľvek. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné množstvo regulácií. A kľúčová je, samozrejme, ich zmysluplnosť. Rešpektujem právo kolegov predkladateľov predložiť novú reguláciu, v tomto prípade rovno tú najsilnejšiu, teda zákaz. Zároveň však chcem predložiť maximum argumentov, prečo sa mýlia.
Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku. Dnes všade rezonuje slovo multikríza, inflácia stále trhá dvadsať, v niektorých krajinách tridsaťročné rekordy, ekonomiky balansujú na hrane recesie. Napríklad Európska únia mala rast 0,1 %. Skutočne je to na hrane recesie. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a, ale inak ešte. Reálne mzdy klesli, štát musí vynakladať miliardy na pomoc ľuďom a firmám, všetci to vnímame, väčšina podporuje. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a obmedzuje možnosti a schopnosti štátu pomáhať v budúcnosti. No a v tejto situácii, keď sú ohrozené pracovné miesta a sme aj v situácii, kedy si aj ľudia, ktorí majú svoju prácu, za svoju výplatu kúpia menej ako pred rokom, prichádza zákaz nedeľného predaja. Najdôležitejší sú ľudia, preto sa pozriem najprv na to z tejto stránky.
Takže aký je vplyv zákazu na zamestnancov. Čo je jednoznačné, je, že v nedeľu zatvorená prevádzka potrebuje menej zamestnancov, má kratší pracovný predajný čas, potrebuje menej zamestnancov, teda niekto príde o prácu. Možno to nebudú zamestnanci na trvalý úväzok, možno prevádzka prepustí brigádnikov alebo tých, čo pracujú na čiastočný úväzok. Poviete si fajn, je to okej. Ale neprídu práve o prácu tí, ktorí pracovať sami chceli? Študenti, ktorí prácou pomáhajú svojim rodičom s financovaním svojho štúdia a objektívne nemajú dostatok času pracovať počas týždňa. A pre, vlastne pre týchto študentov je tak isto zoznámenie sa s manuálnou prácou súčasťou školy života. Ale o prácu možno príde aj dôchodca či dôchodkyňa, ktorá si privyrábala k dôchodku. A okrem toho, že teda potrebuje tie peniažky, je práca pre ňu aj sociálnou terapiou, kontaktom s ľuďmi. O prácu na pár hodín možno príde mamička, ktorá môže ísť pracovať cez víkend vtedy, keď sa o jej deti postará manžel. A možno pracuje práve preto, aby ďalší víkend mohla ísť s rodinou na výlet, aby mali fakt na to peniažky.
Zníženie zamestnanosti v obchodných prevádzkach je jasným následkom dokázaným viacerými štúdiami, či už štúdie, keď sa teda robil zákaz, že zamestnanosť klesla, alebo aj opačne, keď sa nejaký zákaz uvoľnil, tak, samozrejme, zamestnanosť stúpla. No a robiť teda takéto opatrenie, ktoré zvyšuje nezamestnanosť, je, kolegyne, kolegovia, gól do vlastnej brány. Plus majme ďalšiu vec na pamäti. V obchode často pracujú ľudia, ktorých nižšia kvalifikácia im v prípade, v prípade straty zamestnania veľmi sťažuje hľadanie iného zamestnania. Prosím, nepodceňujme v tejto situácii riziko zvýšenia nezamestnanosti. V maloobchode kompletne, kompletne počas teda celého týždňa pracuje približne tristotisíc zamestnancov, tristotisíc. A keď sa pozrieme na akékoľvek odhady, tak ten najnižší odhad je, že o prácu by mohlo prísť tritisícpäťsto, štyritisíc ľudí, predovšetkým teda žien, lebo v maloobchode ich pracuje približne 85 % zo všetkých zamestnancov. To nie sú, kolegovia, v dnešnej zložitej situácii zanedbateľné čísla.
Nedeľný zákaz má však dosah aj na zamestnancov, ktorí zostanú pracovať. Ich mzda sa zníži a zníži sa výrazne, pretože mzda za nedeľnú prácu je výrazne vyššia ako za bežný pracovný deň. Jednoducho povedané, ľudia zarobia menej. Nedeľné príplatky im budú na výplatnej páske chýbať. Len taký rýchly príklad. Ak zamestnanec pracuje len jednu nedeľu v mesiaci, povedzme tú dvanásťhodinovú smenu, tak vďaka minimálnemu nedeľnému príplatku 3,58 eura za hodinu mu hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. To je 516 euro ročne. Kolegovia, to nie sú zanedbateľné peniaze.
Tu ešte spomeniem jednu vec. Ľudia často pri podpore nedeľného zákazu majú pocit, že tým chránia zamestnanca pred vykorisťovaním, že teda pracuje sedem dní v týždni a musí ešte aj v nedeľu. Takto to, samozrejme, nie je. Prosím, toto vnímajme, takto to nie je. Zamestnanci v obchodných prevádzkach často pracujú systémom dlhý-krátky týždeň. To, samozrejme, znamená, že nepracujú sedem dní v kuse, ale znamená to aj to, že nie sú každú nedeľu v práci. Tento systém im umožňuje modelovať si svoje, teda kedy sú v práci a potom majú buď viac dní voľna alebo majú iný deň voľna ako nedeľu. Paradoxne toto dáva slobodu zamestnancom sa rozhodovať. Tak isto teda predaj v nedeľu zvyšuje flexibilitu, pomáha ekonomike, zvyšuje zamestnanosť, umožňuje zamestnancom zvýšiť si teda plat prácou cez víkendy. Ak urobíte tento zákaz, tak táto flexibilita sa znižuje.
Najdôležitejší sú ľudia, áno, po druhé, a teraz teda ľudia sú aj spotrebitelia, nielen tí, čo pracujú, ale teda pozrime sa na to z tej opačnej stránky, tí, ktorí chcú ísť do obchodu. Pozrime sa na nedeľný zákaz ich očami. Jeden z výskumov napríklad ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne robiť väčší nákup práve cez víkend. Ale každý nech sa rozhodne podľa seba. To môže, to môže aj teraz. Na to nemusí byť obchod zatvorený. Nech sa rozhodne, či chce ísť cez víkend nakupovať nábytok, elektroniku, na čo skutočne potrebuje viac času, ako má bežný človek cez víkend, po práci, po škole, alebo chce ísť do kina alebo chce ísť na kávu alebo chce ísť do prírody, alebo skutočne je to jeden z tých ďalších ľudí, ktorí musia pracovať cez víkend a ako tu kolega správne povedal, tých, samozrejme, nemôžte zakázať, či už sú to lekári, hasiči, policajti, ľudia v ekonomike, kdekoľvek, v automobilkách, v hutníctve, ktorí proste sú v tej práci aj cez víkend a potrebujú si a chcú si možno nakúpiť aj tie potraviny v nedeľu, lebo boli v sobotu v práci. A v prípade zákazu budú takéto možnosti obmedzené pre všetkých.
Nedeľný zákaz môže spôsobiť aj nárast cien, čo ale ovplyvní aj tých, ktorí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú obchody v nedeľu zatvorené, do nich nechodia. Totižto veľa kaviarní, reštaurácií a fitnescentier sa nachádza v nákupných centrách. Tieto prevádzky teda po novom by boli ako jediné otvorené a preto budú musieť vlastne náklady, tie nájmy kompenzovať samy a takto sa môžu zvyšovať ceny, čo zasa v konečnom dôsledku zasiahne všetky prevádzky a, samozrejme, aj každého zákazníka, každého spotrebiteľa. Ďalší dôvod, čo hrozí, je nákupná turistika, nákup u susedov a teda možný odlev významnej časti Slovákov na nákupy za hranice. Tiež prieskum ukázal, že vyše 57 % opýtaných z prihraničných oblastí by využilo možnosť ísť nakúpiť do inej krajiny, ak by boli obchody v nedeľu zatvorené.
Nerozumiem, prečo máme stále niekomu niečo prikazovať, zakazovať a rozhodovať za občanov či za obchodníkov. Treba nechať na obchodníkov, treba nechať na zákazníkov, či budú mať otvorené, a na zamestnancoch, či budú mať ochotu pracovať cez víkend. Trh je silný hráč. Nedeľnú prácu v maloobchode postupne vyrieši práve trh. Myslím, že si všetci ešte pamätáme obrovské hypermarkety otvorené 24 hodín denne sedem dní v týždni. Ľudia však postupne prestali mať záujem. Nechceli tráviť noc nakupovaním a nočná práca v maloobchode postupne zmizla bez akýchkoľvek zákazov. Vyriešil to trh. Vývoj však pokračuje ďalej. Vidíme, vidíme, ako samoobslužné pokladne postupne nahrádzajú ľudskú prácu. Vo svete sa pomaly začínajú presadzovať koncepty autonómnych predajní. Toto všetko postupne úplne prirodzene spôsobí zníženie množstva potrebných zamestnancov. Ak (rečník si odkašľal), pardon, ak chceme byť koncepční, musíme sa dopredu zamýšľať, či budeme mať prácu pre ľudí, ktorých už obchody postupne aj tak nebudú potrebovať. Toto bude, kolegovia, postupne úloha dňa. Nedeľu nechajme ľuďom bez zákazov, príkazov či obmedzení. Som presvedčený, že hlavne potravinové obchody postupne úplne samy tým, tým trhovým vývojom z veľkej väčšiny zostanú v nedeľu zatvorené. Fakt sa to stane na základe vývoja trhu. Netreba na to ale že žiadny zákonný zákaz. Ale trh hlavne úplne presne vyselektuje odvetvia, kde cez víkend bude otvorené, pretože teda bude ochota ľudí nakupovať a trh zavrie tie prevádzky, kde to nebude mať zmysel, ekonomický hlavne.
Podiel ľudí. Pozrime sa na podiel ľudí pracujúcich cez víkend. Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát Eurostatu na Slovensku tak či tak dlhodobo klesá. Dlhé roky sa držal okolo dvadsiatich percent. Po roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol cca 16,3 %. Na Slovensku patríme teda, pardon, Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny teda s trochu vyšším podielom. Priemer Európskej únie je nejakých 14,2 - 14,3 %. Takže sme jemne nad priemerom, ale v priebehu rokov klesá množstvo nedeľnej práce. Napríklad vyšší podiel pracujúcich v nedeľu ako naša kraja má Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a najvyšší podiel paradoxne má Holandsko, až 27,7 % ľudí pracuje v nedeľu.
Spoločnosť sa nám stále viacej polarizuje. V rôznych témach sa presadzujú stále viac tie extrémne názory na oboch póloch a fakt v rôznych témach. Myslím, že toto cítime v spoločnosti všetci. A snažil som sa aj v tomto vystúpení v podstate nepoužívať veľa rôznych výsledkov prieskumov, pretože paradoxne už na prieskumoch je vidieť táto polarizácia, že normálne, keď si človek pozrie niektoré tie prieskumy, je vidieť, že sú kupované, aby vyšiel žiadaný výsledok, či už z jednej, alebo z druhej strany. Proste sú sugestívne otázky, podsúvané odpovede. Smutné, ale je to tak.
Ale práve preto my politici by sme mali urobiť vždy aspoň niečo pre zmiernenie rozdelenia spoločnosti a fakt aspoň v témach, kde to ide a ja som presvedčený, že toto je jedna z tém, kde netreba polarizáciu, kde sa vieme, proste prispieť k tomu, aby spoločnosť sa skôr akoby stmelila. Všetci sme rôzni, rôzne využívame náš čas a ako oddych si teda prirodzene predstavíme každý niečo iné. Niektorí sa chcú prejsť v prírode, vyvenčiť domáceho miláčika. Pre niekoho je najlepší relax stráviť po ťažkom týždni celý deň nič nerobením a sledovaním Netflixu. Veľa ľudí chce ísť s kamarátmi alebo s rodinou na kávu alebo na obed. Časť ľudí chce ísť do obchodov, časť si zacvičiť do fitka alebo do kina pozrieť film. Všetci robíme to, čo nás baví alebo skrátka cez ten víkend doháňame veci, ktoré sme cez týždeň nestihli. Pokiaľ nikomu neubližujeme, môžme robiť všetko, čo nám prináša radosť vo všetkej tej rozdielnosti. A nakupovanie v nedeľu nikomu neškodí. Práve naopak, dáva nám flexibilitu, zlepšuje takú tú pohodu, pretože človek má viacej času aj v tom obchode, pomáha to ekonomike, zvyšuje zamestnanosť. To sú v dnešnej dobe tie kľúčové pozitíva.
Nemyslím si, že práve obchody otvorené v nedeľu bránia ľuďom pri objavovaní prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva našej krajiny a nemyslím si ani, že ak budeme mať zo zákona v nedeľu zatvorené obchody, tak budeme bližšie k Bohu. Ak ide pri tomto zákaze o duchovno, tak som presvedčený, že ale aj to sa minie účinku, pretože napríklad takýmito zákazmi sa podporuje internetový predaj a ten, ten sa nedá zakázať. Proste keď raz človek chce nakupovať, no tak bude nakupovať aj v tú nedeľu, aj cez ten internet. A možno to má zase ďalší následok, ktorý nie je úplne, úplne dobrý. Z predavačov, vlastne postupne ich presúvame teda z pekných, vysvietených, vykúrených priestorov do veľkých neosobných skladovacích hál. Inak aj to je jeden z dôsledkov vlastne, ako sa menia nákupné, nákupné zvyklosti.
Prosím, fakt buďme radšej pri sebe ako spoločnosť. Myslím si, že tu je fakt najlepšie riešenie zachovať status quo a netreba nič meniť. Nepridávajme národu ďalší zákaz.
Kolegynky, kolegovia, prosím, odmietnime nedeľný zákaz predaja.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
No, kolega Richard Vašečka, ja to poviem tak, že keby som bol optimista, tak z toho vystúpenia vlastne mi vyplýva, že vlastne všetky argumenty, ktoré spomínaš, hovoria preto, že ten zákaz vôbec netreba. Keď chcem byť pesimista, tak zasa teda nastavuješ zákaz, berieš ľuďom slobodu a potom vlastne celé vystúpenie rozprávaš vlastne, však ten zákaz nie je taký zlý, však teda toto, toto sa dá. No, je to také, ale poďme sa inak pozrieť. Prečo tú slobodu ľuďom brať? Ty povieš, pomôžem ľuďom. Čiže pomohol si teda tej predavačke, teda konkrétne, že si jej teda zakázal v nedeľu pracovať, hej, dobre. Tak možno príde o prácu, hej, lebo keď bude, nebude sa v nedeľu pracovať, toľko tých zamestnancov nebude treba, určite menej zarobí. Tak sa pýtam, že teda kde v tomto si jej pomohol? To je jedna vec. Paradox, ono to funguje tak, že ľudia skôr akoby chcú mať tie nedeľné smeny, pretože áno, ono stačí byť v robote v nedeľu, kedy je tej práce menej, ale zarobí vlastne dvakrát toľko a potom sa môže tie dva voľné dni inak venovať rovnako napríklad rodine, hej.
A potom ďalšia vec je tá, my teraz ale automaticky predpokladáme čo, že každý, kto robí v tom obchode, proste tam robí že úplne na silu? No veď keď niekto tak veľmi nechce v nedeľu pracovať, tak veď si teda nájde prácu inú, kde sa v nedeľu nepracuje. Ale najväčší argument z toho je ten, že všetko, všetko proste, keď nechce ísť niekto pracovať, nemusí. Má tú možnosť, to všetko sa dá aj, aj bez zákazu. No a napríklad zasa poviem, tí študenti, sám si ich spomenul. Pre tých študentov to bol jasný zdroj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Kolega Čepček, no v prvom rade zo všetkých pracujúcich v nedeľu je len 16 % tých, ktorí pracujú v obchodoch, hej? Takže keď im zakážete pracovať, tak v prvom rade teda oni budú, niekto z nich príde o prácu, niekto z nich príde, samozrejme, o tie príplatky, ale všetky tie veci, že teda či bude menej áut na cestách alebo toto všetko, čo ste spomínali, proste to, to nie je pravda. Ja sa len pýtam, že potom čo? Ďalej budete zakazovať záchranárom robiť v nedeľu, alebo hasiči budú vlastne sobotnou zmenou? Proste to už je akože trošku extrém, hej?
A každopádne veľa z toho, čo ste povedali, teda ten, pohoda alebo čokoľvek, sa, samozrejme, dá vyriešiť bez nedeľného zákazu. Veď kto chce byť doma, nech bude doma. Kto chce mať v nedeľu proste čas s rodinou v prírode, nech ide do prírody. Proste na toto vy nemusíte zakázať, zakázať predaj. Takisto veď a nakoniec tí obchodníci sa aj prispôsobia. Ak ľudia nebudú mať akoby potrebu ísť do toho obchodu, tak proste oni sa k tomu prispôsobia, prípadne aj zavrú. Ale nezakazujte. Zákazy proste nič, nič neprinesú. Prinesú momentálne a v danej situácii prinesú najviac to, že tí pracovníci, niekto z nich príde o prácu, niekto z nich príde skutočne o vyššiu výplatu a to fakt nikomu nepomôže.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu ja aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu ja zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a rovnako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že ten problém existuje, to asi nikto na Slovensku si nemyslí, že stavame diaľnice dostatočne rýchlo, dostatočne efektívne, ako asi ich stavame možno ozaj najpomalšie v celej Európe. To je úplný, úplný fakt, určite dáva zmysel sa pozrieť teda na rôzne oblasti, kde by sa to dalo zrýchliť fakt tak, ako bolo povedané, zlúčiť nejaké štúdie, prípadne robiť viacero, viacero etáp akoby súčasne. Čiže toto celé akoby jednoznačne.
Ja len jednu vec si dovolím, že bolo spomínané aj teda Útvar hodnoty za peniaze. Nemám, samozrejme, presnú vedomosť, že ako zdržujú a či zdržujú. Len tu treba dať pozor, že tú hodnotu vlastne, aby štát dával pozor, že ktorý úsek dáva ekonomický zmysel, ktorý nie, proste toto hodnotenie, prosím, by som nevylučoval. Áno, samozrejme, aj im dajme možno nejaký limit alebo niečo, aby to nedokázali zdržovať dlhodobo, lebo aj negatívna odpoveď je odpoveď, hej. Ale ako aby sme teda nevyradili zrovna taký ten dohľad štátu nad samotnou efektívnosťou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Vlaďka, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Áno, toto je presne ten návrh zákona, keď síce na prvý pohľad výpadok verejných financií je veľmi, veľmi zmysluplné riešenie. Daňová uznateľnosť nákladov na firemné škôlky vlastne bude motivovať zamestnávateľov k ich vytváraniu a tu už vlastne začínajú samé pozitíva. Nielen to, ako si spomínala, že matky teda budú vedieť byť bližšie k svojim deťom, ale zároveň sa teda budú vedieť zapojiť do pracovného procesu, čo znamená výrazné zlepšenie ich finančnej situácie, ale zároveň, prosím, majme všetci na pamäti, že pracujúca matka, samozrejme, odvádza dane, odvody. Takisto proste produkujú, produkuje nejakú hodnotu pre firmu, v ktorej je zamestnaná, a toto všetko má už len a len pozitívne dopady na verejné financie. Takže možno ten, ten dopad môže byť dokonca aj v celosti dokonca aj pozitívny. Takisto aj ten pohľad firiem, poviem, že dáva táto možnosť firmám dobrovoľnú možnosť vlastne teda tie škôlky vytvárať, tým vytvárať lepšie pracovné prostredie a podmienky pre svojich zamestnancov a takto vlastne vedia súťažiť aj ony o svoju pracovnú silu a jednoducho toto celé vlastne je veľmi, veľmi pozitívne.
Takže, kolegynky, kolegovia, veľmi vás chcem všetkých poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak ja budem reagovať tak, ako som v podstate aj úvodom môjho vystúpenia povedal. Dlhodobo som upozorňoval vlastne na tento problém, že z dôvodu mimoriadnej situácie je pozastavená platnosť obmedzenia, teda hotovosť, platieb v hotovosti. No, ono to malo vlastne stále rovnakú príčinu, ktorá nás vo finále doviedla k tomu, že teda všetci teraz hovoríme, že poverená, hej, poverený premiér, poverený minister. No jednoducho, proste s Igorom Matovičom sa nedalo veľmi komunikovať, nedalo sa s ním nájsť tú dohodu. Ja skutočne som to viackrát – či už na rokovaní výborov, alebo teda priamo proste s rôznymi jeho kolegami na ministerstve, alebo aj priamo v pléne – upozorňoval.
Samozrejme, to, čo riešime dnes, sme s prehľadom určite mali stihnúť do 365. dňa mimoriadnej situácie covid, už vtedy bolo, samozrejme, naprosto jasné, že tá väzba situácie na nejaký problém platiť, alebo teda dostupnosti bankového sektoru alebo teda nejakých platobných služieb že neexistuje. Pretože to je vlastne ten princíp, že teda áno, môže byť mimoriadna situácia, kedy nie je občan, firma, ktokoľvek schopný vlastne využiť služby bankového systému, a teda vlastne potom zostáva tá hotovosť ako možnosť. No toto bolo veľmi rýchlo jasné, že takýto problém nie je. Samozrejme, malo to byť dávno vyriešené. Aj teraz teda takisto aj, to mám tiež informácie z finančnej správy, tiež na to dlhodobejšie tlačili, tak teraz sú veľmi radi, že konečne je to na rade. No a, samozrejme, má to ten dôvod, a to je to, že jednoducho je to zneužívané, spôsobuje to potenciálne riziká, potenciálne problémy. Takže som veľmi rád, ak to teda na budúcej schôdzi finálne odhlasujeme a bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ešte raz, vážený pán poverený premiér, kolegynky, kolegovia, som veľmi rád, že konečne riešime problém, na ktorý som dlhodobo upozorňoval, posledne tu v pléne pri rokovaní o rozpočte, keď som sa pána Matoviča, vtedy ešte ministra financií, pýtal, kedy skončí jeho vlastná doba kešu. V mimoriadnej situácii je totiž nastavená, zas pozastavená platnosť zákona o obmedzení platieb v hotovosti, a teda je možné zaplatiť akúkoľvek sumu v hotovosti. No, a teda mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom tu máme v platnosti už vyše tisíc dní. Tisíc dní v kuse.
Pre úplnosť, samozrejme, musím povedať, že od 26. 2. 2022 máme vyhlásenú aj ďalšiu mimoriadnu situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V tejto oblasti nemám úplné informácie, ale pocitovo som presvedčený, že po jedenástich mesiacoch by sa už mimoriadna situácia mala, mohla preklopiť do štandardného módu fungovania a tiež by mohla byť teda ukončená. Princípom mimoriadnych situácií by totiž malo byť zvládnutie nejakej novej hrozby, nastavenie systému fungovania štátu a všetkých procesov a následne čo najskoršie zrušenie mimoriadnej situácie a návrat k normálnej situácii v krajine.
Čo sa týka covidu, tam som tiež presvedčený, že mala byť alebo malo byť už dávno rozhodnuté o jej ukončení, čo by teda znamenalo v tomto prípade, že situáciu, ktorú riešime týmto návrhom zákona, vlastne by zanikla. Pretože tá, vlastne zanikol by ten dôvod, zanikla by mimoriadna situácia a obnovil by sa vlastne, obnovila by sa platnosť zákona o obmedzení hotovosti.
Ale teda dobre, ak máme obidve mimoriadne situácie stále v platnosti, tak si myslím, že, rovnako ako pán premiér, že tu všetci v rokovacej sále, ale aj všetci občania vnímajú, že nie je opodstatnenie, aby mimoriadna situácia zakladala opodstatnenie hotovostných platieb v neobmedzenom rozsahu. Toto totiž jednoznačne treba povedať, že zásadne uľahčuje situáciu podvodníkom alebo podsvetiu. Preto samotnému návrhu zákona, ktorý preruší túto väzbu, vlastne zákona o obmedzení platieb v hotovosti na mimoriadnu situáciu, nie je čo vytýkať okrem teda toho, že neprišiel podstatne skôr. Toto považujem za chybu vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča.
Už len taký exkurz do minulosti. Toto zlyhanie alebo chybu chcel nahradiť na konci minulého roka pokusom o skrátené legislatívne konanie, čo by bol, samozrejme, ďalší a zasa opačný a zbytočný extrém. Takže následne prevládol zdravý rozum, vláda žiadosť o skrátené legislatívne konanie stiahla, takže dnes rokujeme v štandardnom režime.
Ako aj uviedol už pán premiér, návrh zákona v čl. II rieši aj ďalšiu potrebnú zmenu, posun uvedenia centrálneho registra účtov do prevádzky o pol roka neskôr.
Záverom, zákon má teda našu podporu, ako som povedal, nie je mu čo vyčítať a budeme hlasovať za jeho posun do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.