Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť príliš rýchly, a teda príliš... (povedané so smiechom) dostatočne rýchly.
No každopádne, áno, pani prezidentka napísala, že teda tá daň je likvidačná pre danú spoločnosť, že to je len pre tú spoločnosť, teda je príliš vysoká. No ja som rád teda, že, že počúval som to, čo pán predkladateľ hovoril, lebo teda bol predkladateľom tohto, a áno, je to tak, proste parlament si nemôže tu stanovovať dane extrémne vysoké tak, že sa to pomaly rovná konfiškácii, a jednoducho toto tu bolo aj ja osobne som to či už na rokovaní výboru, alebo aj tu vlastne, keď sme to prijímali, hovoril, že teda tá daň je, je extrémne vysoká, že nie je dobrá.
No a prečo? Už len preto, že aj my sme s touto daňou prišli, a teraz tu poviem to, čo aj pán predseda spomínal, vlastne tie daňové dvojičky, že, áno, to, čo SaS hovorí, my sme vždy proti zvyšovaniu daní, proste keď sa nedá znižovať, tak ich aspoň nezvyšujme. Ideálne by bolo znižovať.
No a preto keď proste OĽANO prichádzalo, alebo chcelo prísť teda s rôznymi daňovými návrhmi, jeden z nich bol napríklad táto daň z rúry, tak sme povedali, áno, vieme si to predstaviť, vieme to podporiť vtedy, ak sa v rovnakej sume zníži nejaká iná daň, resp. poplatok. A tá dvojička, čo si, čo si pán Vetrák nevedel spomenúť, to bolo vlastne priamo daň z rúry a koncesionárske poplatky. To, čo máme vlastne aj, aj tuná ako ďalšie články, takže takto to bolo, s tým teda, že tie koncesionárske poplatky sú, samozrejme, nižšia suma, ako je tá predpokladaná výška dane, ktorú teda tu dával ako sadzbu pán kolega Vetrák. No my sme to jednoducho dávali, dávali nižšiu sadzbu.
Takže ono sa v podstate ukázalo, už nech sú tie dôvody akékoľvek, a súhlasím aj s tým, že tá spoločnosť aj urobila proste chyby, určite áno, každopádne tá daň bola príliš vysoká. A z tohto pohľadu je to, to vrátenie na znovu na prerokovanie, si myslím, že je úplne, úplne legitímne a úplne, úplne správne.
No zasa už tu padlo SaS. Jednoducho SaS keď to dávala, to dávala s výrazne nižšou, zmysluplnou sadzbou, takže tuto akoby za to SaS nenesie jednoznačne žiadnu, žiadnu akoby vinu. Čiže máme to tu naspäť, a teda máme možnosť sa teda rozhodnúť znovu.
Pár poznámok k vystúpeniu pána predsedu, viac-menej len na... teda aby padali relevantné argumenty, hovoril, že teda prišlo k zníženiu dodávok zo strany Ruska. Zas úplne že nefrflime, aj tam, kde to akoby nie je úplne presné. Dnes je tá situácia tá, že ono to Rusko by aj rado dodávalo, aj viac, ale klesá im skutočne objem prepravy, to je pravda, to súhlasím, ale klesá teda z toho dôvodu, že Európa si našla, dokázala si nájsť iných odberateľov a jednoducho klesajú tie prepravné objemy, pretože si európski odberatelia jednoducho už nezazmluvňujú také veľké množstvo ako doteraz. Čiže áno, je fakt, že im tie ich obraty jednoznačne klesajú. Z toho, samozrejme, vyplýva aj možná ziskovosť a... (rečník si odkašlal), a teda vôbec, že tá sadzba je, je vysoká, ale teda je to vlastne z tohto dôvodu.
No ďalšia vec je tá, že takéto agresívne zavedenie tej dane bolo nešťastné aj v tom, že treba si uvedomiť, že to stále je pološtátna firma, hej? Štát tam má vlastne tú, tú vyššiu polovicu, ale teda nemá manažérsku kontrolu, ale vždy je dobré sa snažiť akoby o dohodu. Áno, je to pološtátna firma. Ak teda štát potrebuje nejaké zdroje do štátneho rozpočtu, tak dáva zmysel vlastne s tou pološtátnou firmou skôr hľadať vlastne nejaké riešenia akoby dohodou. Vždy je to lepšie, ako, ako ísť takto, lebo zasa to pán predseda povedal, že tá firma jednoznačne zvažovala, zvažuje, a keď by sa prelomilo veto, bude zvažovať vlastne právne kroky, pretože majú, majú pocit, že to je teda neústavne zavedená daň, takže vždy je lepšie vlastne hľadať tú dohodu, hľadať nejaké memorandum, veď štát, štát proste, samozrejme, sa podieľa na, na aj zisku tej spoločnosti s dividendami, takže vlastne tu vždy by bolo lepšie riešenie sa s nimi skúsiť dohodnúť, proste prenastaviť teda prípadne to vyplácanie dividend a takto nájsť cestu dohody. Už keď nič iné, tak tá dohoda je dohoda a proste vylučuje potom následne ďalšie právne kroky, ktoré teda nebudú, keď je dohoda, hej?
Takže v tomto momentálne, hovorím, máme, máme pred sebou možnosť, možnosť to rozhodnúť, a teda je na pléne, či teda bude, alebo nebude prelamovať veto. Ja tu poviem, že skutočne tá daň je vysoká, asi nie je úplne správne prelamovať veto, že skôr sa prihováram k akceptovaniu pripomienky prezidentky. Zároveň teda treba povedať, že áno, tento návrh zákona obsahuje aj ďalšie články, a teda jeden z nich je zrušenie koncesionárskych poplatkov, ďalší článok je zasa zníženie registračných poplatkov pre vozidlá. Myslím si, že oba tieto návrhy zákonov sú dobré pre ľudí a vedia im teda priniesť nejakú, nejakú úsporu, čiže myslím si, že by bolo dobré jednoducho prijať pripomienku prezidentky, a následne vlastne schváliť zákon s pripomienkou a to, to považujem akoby za naj... najlepšie riešenie v tomto prípade. A myslím si, že asi všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne... kolegyňa, kolegovia, kolegyne, pardon, vážený pán predseda, teda dovoľte, aby som... predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. septembra 2022 o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovne prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1347).
Národná rada schválila dňa 22. septembra 2022 zákon o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5873-2022-KPSR uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady pridelil zákon z 22. septembra 2023 (správne: „2022“, pozn. red.) o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a tiež Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon prijala s touto zmenou:
Článok I schváleného zákona sa vypúšťa. Doterajší článok II až VI sa označuje ako článok I až V.
Výborné... výbory Národnej rady prerokovali predmetný vrátený zákon a v návrhu prezidentky Slovenskej... a k návrhu prezidentky Slovenskej republiky zaujali toto stanovisko:
Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
A ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže rovnako návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 31. januára 2023. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 122. schôdzi 31. januára 2022. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže návrh stanoviska schváliť vrátený zákon nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Predseda výboru na základe príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ma určil za spoločného spravodajcu, a aby som teda predkladal predmetnú informáciu a tiež predkladal návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Strana SaS bola vždy proti mimoriadnemu odvodu a vždy proti nemu bude. Toľko len k tomu.
Pán kolega, ale hlavne prinášate miliardové neefektívne výdavky. Nechcem to znovu opakovať. Poviem len 500 euro za účasť na voľbách, alebo teda testovanie plošné, čokoľvek. Proste toto je to. Sanujete, trápite sa práve preto, že vznikli kadejaké takéto zbytočné výdavky.
SaS nikdy neprišla z nezodpovedným riešením. Keď hovoríte o koncesionárskych poplatkoch a registračných poplatkoch tak preto, lebo vznikla daň z rúry. Vy ste chceli vyrobiť len daň z rúry, čo by zasa len proste zdaňovalo. A keď už bolo to, tak sme povedali, že teda O. K., nech sa to ľuďom niekde vráti, preto, preto poplatky. Ak by nebol da... nebola daň z rúry, nebudú ani naše.
No každopádne, pán predseda, veľmi si sa snažil opraviť neopraviteľné v tom pozmeňujúcom návrhu, to musím uznať. Vyrobil si množstvo výnimiek a výnimiek z výnimiek, ale akože fakt je z toho stále viac a viac zrejmé, že proste nerozumieš tejto téme, ktorú predkladáš, nerozumieš dosahom a dopadom tohto nešťastného riešenia. Napríklad ten nadmerný zisk proste, ktorý jednoducho za každú cenu tri mil., to je, to je tá správna hodnota. Alebo aj toto, že deväť mil. to prinesie vám, teda pre tento rok. A úplne zabúdaš na to, že ten odvod je dnes aj nejaký, tie peniaze proste už, aspoň ich treba spomenúť, že ich tie firmy platia. A ty povieš len, že deväť mil. navyše, hej. To akože fakt to takto nie.
Ale každopádne o tomto, som rád za túto diskusiu v tomto bode, a pretože poslanci našich bývalých koaličných partnerov jasne ukazujú svoju skutočnú tvár, že im nejde o Slovensko, ale o populizmus, a proste táto celá diskusia potvrdzuje, že naše rozhodnutie odísť z koalície bolo správne, rovnako ako bolo správne vysloviť nedôveru tejto vláde.

Ďakujem pekne. No ja asi začnem, no viete, pokiaľ je tu debata o teda osobitnom odvode v zmysle, že sa, teda si tu firmy pchajú vačky stámiliónmi zisku, tak je asi v podstate veľmi ťažké akoby na čokoľvek, na čokoľvek reagovať, ale prezto všetko skúsim.
No keď hovoríme, že je to zlý a neopraviteľný návrh a najlepšie riešenie je, keby neexistoval, no tak predsa na neopraviteľný návrh nebudem dávať nejaký pozmeňujúci návrh, hej. Proste náš návrh je, aby sa to vrátilo do stavu, aký bol.
Čo sa týka kolegu Kremského, Peter, to si, 2021, hej, hovoril čísla? Treba jednu vec povedať, že 2021 je momentálne rozdiel svetov, lebo ten 2022 je dosť výrazne iný, ale v poriadku. Sú to firmy, ktoré držia Slovensko. Sú to firmy, ktoré zamestnávajú množstvo ľudí. Sú to firmy, ktoré my, my potrebujeme, aby, aby fungovali, aby tie zisky tvorili, aby jednoducho mohli investovať a aby to ďalej proste tí, tí kapitáni slovenského priemyslu, hej. To, ten pohľad presne tak, že spravím si tabuľku najziskovejších firiem a teraz budem na nich našívať zákon, ako od nich zobrať im ďalšie peniaze, a teda ešte to budem obhajovať tým, že si pchajú vačky stámiliónmi zisku, tak to je cesta do pekla pre krajinu a, bohužiaľ, aj pre ich občanov.
A ďakujem pekne za pozornosť tejto celej rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja začnem asi tak, že stále tu od predkladateľov padá to, že teda chcú pomáhať zraniteľným a najslabším, O. K., ale ešte raz, tento návrh zákona poškodí práve najviac tým zraniteľným a najslabším.
No a prečo? Veď položme si tú základnú otázku. Nepozerajme len na banky, pozerajme na celé to zvýšenie, podotýkam, že strojnásobujeme tú sadzbu. Má niekto pocit, že toto v ktoromkoľvek z tých odvetví, kľudne, či sú to tie farmafirmy, alebo telekomunikačné firmy, alebo aj tie banky, alebo, ja neviem, vodárne a kanalizácie, má to niekde proste nejakú tú možnosť, že to zníži ceny? Nemá. Ak je niečo jasné, tak toto je jasné. To znamená, skôr opačne, tento zákona má jasný potenciál, že tie ceny zdvihne.
A prosím ešte raz, v tejto situácii, v akej sa Slovensko nachádza, je akékoľvek zvýšenie cien vždy najväčší problém práve pre tú skupinu občanov najslabších, najzraniteľnejších s najmenším príjmom. Toto treba jasne, jasne a zreteľne povedať.
No a problém je, že vlastne na rovinu a jasne, však to povedzte, potrebujete vybrať ďalšie peniaze a bolo by fajn, keby to bolo na skutočne niečo zmysluplné. Ale nie, jednoducho je to na to, aby sa podporovali a hľadali peniaze na ďalšie a ďalšie populistické veci. Ale úplne sme zabudli alebo vôbec tu neprebieha debata o tom a absolútne tu chýba debata o konsolidácii, o šetrení na strane štátu, proste že tam je priestor. Proste jediná debata, ktorá tu je, je o tom, ako zdaniť viac a viac ako proste z ekonomick... z ekonomiky odčerpať ďalšie a ďalšie peniaze.
Ja si dovolím prečítať jeden, jeden citát jedného vážneho ekonóma, Miltona Friedmana, ktorý hovorí: „Som za znižovanie daní za akýchkoľvek okolností, a pre akúkoľvek výhovorku, pre akýkoľvek dôvod a kedykoľvek je to možné. Dôvodom je moje presvedčenie, že veľkým problémom nie sú dane ale výdavky.“
Výdavky, to je to, o čom sa tu nebavíme. Tam je tá cesta.
Veľmi tu, veľmi tu prebieha debata, že nadmerný zisk, zdaňujeme nadmerný zisk. Ale čo je to nadmerný zisk? Tu sa proste, tri mil. sú nadmerný zisk z pohľadu koho? Malej firmy alebo proste nejakej veľkej korporácie? Proste to, jednoducho to, takto by to nemalo byť. Proste zoberme si, zoberme si aj, zoberme si koniec-koncov aj tie banky. Áno, v absolútnom čísle mali výrazné, výrazný zisk, ale veď do toho vôbec nepozeráte na to, že to bolo z väčšieho obratu, že v postate ten zisk v percentuálnom vyjadrení bol nižší ako, ako minulé roky, proste že, že to absolútne číslo vzniklo proste z obratu. A treba pozerať takisto, že všade naokolo v iných krajinách proste tie banky v tom percentuálnom vyjadrení sú jednoducho vyššie, vyššie ziskové.
No a potom vôbec to, že my považujeme zisk, to je normálne, že ja tu vnímam, že tu je zisk, že si niekto dovolil mať zisk, ako to najhoršie, čo sa mohlo akoby, akoby stať. Proste dovolil si mať zisk. Veď zisk je základná ekonomická kategória. Je to základný dôvod, vlastne prečo sa, prečo sa podniká.
A jednoducho keď sa pozrieme fakt na vyspelý svet, každá tá krajina je hrdá na tie svoje najsilnejšie firmy. No ono sa to najsilnejšie sa prejavuje tým, že majú, majú vyšší zisk. A prečo? Proste platia dobre zamestnancov firmy, ktoré sú v problémoch, alebo v minimálnom zisku? No nie. Proste ziskové, funkčné firmy platia svojich zamestnancov lepšie. Ako vznikajú prostriedky na ďalšie investície? No proste musí firma byť schopná vygenerovať nejaký zisk, ktorý sa dá potom reinvestovať. To zasa môže spraviť len firma ktorá, ktorá funguje. Takisto proste zasa, keď je firma zisková, je to v podstate základný parameter ich vývoja cien akcií, proste keď má akcia a keď má firma proste vyššiu hodnotu, zlepšuje svoju pozíciu, zlepšuje svoju silu na trhu. Ako a u nás, my tu proste fakt, že prebieha tu debata, že, že teda, ježišmária, dovolil, dovolil si niekto zisk, tak ho treba, treba zdaniť.
No a dotknuté sektory sa úplne oprávnene pýtajú, že prečo, prečo majú zaplatiť proste ďalšie dodatočné dane. A úplne, úplne objektívne sa im zdá, že proste štát na sebe nešetrí. Akože a jednoducho majú pravdu. Ja to vidím rovnako proste. Veď tie firmy, všetci vedia svoje o atómovkách, proste o plošnom testovaní, o očkovacích bonusoch, o ďalších rôznych výdavkoch. Alebo najnovšia atómovka – 500 eur pre každého za, za účasť na voľbách. Ako, viete, ľahšie by sa tu aj pánovi Vetrákov vysvetľovalo, že teda štát potrebuje nejaké zdroje, keby sa ten štát ale správal efektívne, keby hľadal cesty, ako ušetriť na sebe, keby aspoň hľadal cesty, ako nerobiť ďalšie populistické výdavky.
Veď my sme tu ledva, ledva sa schválil rozpočet, už ten bol predvolebný, už ten má 8 mld. deficit. A proste tu sa celý január a polovicu februára nedeje nič iné, než sa zasa hľadajú a schvaľujú zo dňa na deň ďalšie a ďalšie populistické riešenia. Čudujete sa, že sa tie firmy čertia? Čudujete sa, že majú pocit, že im sa ide zobrať, aby sa to nakoniec takto všelijak rozflákalo? Veď ten zisk je až na konci. To predtým, celé to účtovné obdobie tie firmy museli proste pracovať, mali kopu nákladov, mali konkurenciu, proste robili a pre nich to nie je, že to vzniklo zo dňa na deň. Pre nich je to to, na čo sa ony celý rok proste natrápili. A teraz vidia, že to štát zoberie a proste použije na nejaký populistický výdavok.
No a pozmeňujúci návrh pána Čepčeka, tuná ráno... no, ráno rozprával pán predkladateľ, že teda vláda si ctí, že podpísala, že podpísala memorandum s bankami, kde je teda napísané, že im nebude vytvárať žiadne ďalšie dane v tomto volebnom období a že teda on si to ctí, že on si ctí svojho premiéra, ktorý... alebo stoja si teda za premiérom, ktorý jasne hovorí, že nie, že nemali, nemal by sa tam zaraďovať znova aj banky.
No tak, kolegovia, tak, tak si ctíte svojho vlastného premiéra, že 14, 14 poslancov OĽANO sa podpísalo pod ten pozmeňujúci návrh? Pretože keď by si to pán Čepček chcel podať, no tak by musel mať 15 podpisov. Keď ich nemal, tak mu ich dodali, dodalo OĽANO. Takto si, kolegovia, ctíte vlastného premiéra, ktorý teda sa pod niečo podpísal, a vy mu takto vlastne podlomíte nohy? Ako Peter Kremský, Peter Liba, Richard Nemec, Vojtech Tóth, Peter Dobeš, Martin Fecko, Peter Vons, Milan Potočný... Potocký, pardon, Marcel Mihálik a tak ďalej a tak ďalej, Dominik Dudrl... Drdul, Marek Krajčí. Akože to, už, už keď nič iné, veď tu to rozprával pán Vetrák, že teda stojíte si, aspoň teda, teda vy ako koalícia, keď už, teda aby nemalo to byť záväzné pre celú krajinu, akože si myslím, že malo, hej, tak ale prosím, tak... ako keď... aspoň dostojte tie slová pána predkladateľa, hej, aspoň ich dostojte.
No, mám poslednú minútu. Tak ako povedal aj kolega, sú návrhy, ktoré sú jednoducho neopraviteľné. Sú návrhy, ktoré sú zlé. Najlepšie riešenie by bolo nemať žiadny osobitný odvod. Druhé najlepšie riešenie... alebo znesiteľné riešenie je ho nechať v stave, v akom je, mal relatívne znesiteľnú sadzbu a toto vieme zabezpečiť, ak by ste podporili napríklad môj pozmeňujúci návrh. Toto neprinesie nič dobré, poškodí to konkurencieschopnosti ekonomiky, zníži to množstvo financií, ktoré môžu firmy použiť na investície.
Ale ešte to má ďalší level, väčšinou tieto firmy sú dcérske firmy zahraničných, proste môžu použiť svoje voľné zdroje na investície v inej krajine, ktorá je k nim priateľskejšia. A vo finále, poškodíte najviac tým, ktorých chcete chrániť, tým najzraniteľnejším a chudobným.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi ťažko sa reaguje, proste fakt ako šlapete si po jazyku, už to motáte z jednej, z druhej strany, ale ohradím sa aspoň voči jednému. Prosím vás, nerozprávajte. Akých oligarchov obhajuje SaS-ka?! Žiadnych oligarchov neobhajujeme, čo obhajujeme, je, že obhajujeme správne fungovanie trhu. Obhajujeme slobodu trhu a ja viem, že vám to teda veľa nehovorí, že ten názor máte iný a že proste tomu nerozumiete, ale jednoducho všetky tieto vaše riešenia najviac postihujú najslabších.
No a keď sám teraz hovoríte, ešte to stihnem, že teda ten vlastne osobný odvod teda vlastne nezasahuje len monopoly alebo oligopolo... oligopoly, no tak ale potom teda prečo teda tie ostatné, proste ktoré fungujú v plne konkurenčnom prostredí, viackrát sme to tu spomínali, či, no, prečo vlastne aj teda ich tam zaraďujete. Tak potom, ale nehrajme sa tu ani na pomoc chudobným, ani, ja neviem, na zdaňovanie monopolov alebo oligopolov, no na rovinu povedzte, že proste potrebujete jediné, potrebujete vybrať viac peňazí, aby ste ich mohli použiť na populistické rozdávanie. Akože povedzte to normálne na rovinu, hej, a treba, ale potom k tomu ešte dodať, že ale najprv ľuďom beriete, a jednoducho to robí problém práve tých, ktorých sa chcete zastávať, práve tým chudobným a zraniteľnejším.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, zasa ešte raz, viera v to, že sa ide pomáhať slabším. No tie bankové poplatky, áno, sú nejaké, ale teraz, pán Čepček, otázka, a oni teraz už klesnú konečne? Teraz keď teda tie banky zaplatia, zaplatia teda oveľa viacej, tak už teda tie poplatky budú nižšie? Alebo ako aj pán Taraba spomínal, tá konkurencia už teraz sa zvýši?
Lebo ako, ako teda, povedzte mi, prosím, skúste odpovedať, že ako teda týmto vaším pozmeňujúcim návrhom pomôžete vlastne teda tým ľuďom. Hej? A ešte raz. Čím máte v tej banke menej peňazí, tým skôr vám tie poplatky dajú a tým vyššie sú v pomere tomu, čo máte, a teda aké máte disponibilné príjmy, takže to celú tú situáciu týmto len a len zhoršíte. A teraz dobre, tak môžte povedať áno, že teraz vyberiete nejaké peniaze a tie niekde pomôžu. Ja viem, že to ste vy teda nedali, ale teraz čo, budú, bude sa z toho platiť vlastne ten účasť na voľbách, alebo teda nejaká iná atómovka?
Akože fakt, prosím, skúste odpovedať, teda ako vlastne ste týmto pomohli. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No tak toto je akoby zrážka svetonázorov. No áno, strana SMER proste vidí to, že teda treba zdaňovať všetko, čo sa hýbe, a teda aj keď to je zdanené, veď oni zaplatia z toho zisku tú daň, tak treba proste ešte vyššiu daň. Čiže tuto už čo na to povedať?
No zopakujem len to, tým najslabším to poškodí najviac.
Ale tak úplne symbolicky sa pán kolega Kamenický nezmienil, že ako vlastne to chcú zvýšiť, na akú sadzbu. Ono to tak dobre znie, že teda tá vlastne, tá sadzba je, že 0,03. Ale čo to znamená? No to sú tri percentá, ak si niekto myslí ročne, no nie, mesačne. To znamená, že ročne je to 36 %. Tridsať šesť percent, hej? Dnes je 21-percentná sadzba dane z príjmu právnických osôb a takto vlastne viac ako, ako zdvojnásobí.
Čiže toto, prosím, keď budete stláčať, kolegovci, tlačítka, to je, že úplne že extrémne zvýšenie a ťažko na to, ťažko na to čokoľvek povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Gyimesi, no hovoríte, že chcete pomáhať. No, ale ja to tvrdím stále, že tento váš návrh alebo toto rozšírenie proste zasa raz najviac poškodí práve tým najslabším. A prečo?
Ja sa pýtam, má zvýšenie osobitného odvodu či už pre banky, alebo pre ostatných potenciál znížiť cenovú hladinu? Keď zvýšite aj bankám osobitný odvod, bude to rezultovať v to, že budú ich služby lacnejšie? No zjavne asi nie. To tu nemyslím si, že niekto povie, že áno. No ale teda ak to tak nie je, tak proste ono to bude mať na ceny opačný dopad. Proste vzrastú, budú si to v cenách svojich produktov hľadať akoby naspäť.
No ale tým pádom to jednoducho zasa poškodí tým najslabším, pretože akékoľvek zvýšenie cien má najväčší dosah práve na tých zraniteľných a na tých slabých, takže to je jedna vec.
Druhá vec je, ma fascinuje, že sa tu bavíme proste o, o, o peniazoch a máme tu pojem, že nadmerný zisk alebo extrémny zisk, ako povedal kolega Gyimesi. Ale, ale čo je to proste? Dobre, v absolútnom čísle mali veľmi úspešný rok. Ale mali ho aj preto, že veľmi rástli bankové služby, a keď sa pozrieme na ich percentuálny zisk, tak je nižší než, než vo všetkých okolitých krajinách vo, vo, tiež v Západnej Európe a už sa vôbec nebavme o Amerike. Takže nechápem, že prečo proste, že nadmerný zisk.
No a posledná vec, viete, vo vyspelých krajinách sú práve najviac akoby chválené, alebo teda na piedestále najziskovejšie firmy. Prečo? Platia lepšie zamestnancom, majú prostriedky na investovanie, rastom hodnoty ich akcií si zabezpečujú svoju akoby silu. A jednoducho u nás my tu považujeme proste nadmerný zisk. Dovolil si niekto byť ziskový? Veď to je princíp podnikania a neziskové firmy budú mať problém a firmy budú krachovať. My by sme sa mali tešiť, že tu máme niečo, čo je schopné produkovať zisk.

No, tak bavme sa fakt akože ekonomicky. V prvom rade som nehovoril o zdaňovaní, ale o regulácii. To znamená, ak sa bavíme o nejakom skutočnom monopole, tak tá skutočne rozumná regulácia je regulovať tie ceny proste toho produktu tak, aby nemohol monopol proste dosahovať nadmerné zisky, a to... ale toto priamo rezultuje v rozumné ceny pre spotrebiteľov. Ak ty zdaňuješ, čo ideš zdaňovať teraz, tak to zvyšuje proste jednoducho náklady tých firiem a tie to prenesú do svojich cien produktov a prenesú to o to skôr, lebo tento zákon zasahuje len minimum skutočných nejakých prirodzených monopolov, ale aj úplne že sú odvetvia, ktoré neni sú nijak cenovo regulované, takže jednoducho to nemôže nič iné spôsobiť, než to zvýši ceny. Proste toto je reálny fakt.
Takže idete zvyšovať ceny a úplne nezmyselne.