Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

23.3.2023 o 11:31 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.3.2023 11:31 - 11:31 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne. Ja chcem len pripomenúť kolegom z finančného výboru, že 12.05 h máme rokovanie v našej klasickej miestnosti č. 31. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2023 10:11 - 10:13 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Tomáš Taraba, ďakujem pekne za vystúpenie. Súhlasím, určite úlohou štátu je zabezpečovať, aby občania, spotrebitelia neboli klamaní, to je fakt, ale nestačí to, pokiaľ teda je motivácia podvádzať, proste vždy sa takéto niečo bude diať. Preto je, myslím, dôležitá aj druhá časť, a to je vlastne slobodný a vzdelaný človek spotrebiteľ, ktorý je schopný rozlíšiť priekupníka a dovezený tovar od teda skutočného pestovateľa a skutočne doma vypestovanú a kvalitnú zeleninu a ovocie.
Čo chcem tým teda povedať, je, že teda popri rozumných zákonoch potrebujeme aj vzdelávať a motivovať spotrebiteľov, ale aj samotných, samotných producentov alebo trhovníkov, aby sa teda jasne sami chceli odlíšiť od teda len tých priekupníkov.
No a myslím si, že v konečnom dôsledku, a to si v podstate aj myslím, že si veľmi pekne povedal, je to o vytváraní jednoduchých a zmysluplných podmienok pre malých, lokálnych pôdohospodárov, farmárov, aby mali teda čo najlepšiu možnosť podnikať, produkovať a následne teda aj uspieť na tom trhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 16:33 - 16:39 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Tak ďakujem pekne, poslednýkrát k tejto téme.
No tak padli tu úplne že nepodložené obvinenia. Nech sa páči, pán kolega, ak máte takéto nejaké informácie, nech sa páči, proste dajte, dajte trestné oznámenie alebo čokoľvek. Ale ja mám ešte jednu vec. Ono to tu tak zatiaľ prešlo potichu, ale že hornonitrianske bane, to si pamätáte, pán kolega Kremský, že to sú tí, čo balili tie päťstovky do alobalu, aby im nezhoreli? A kadekoho nimi uplácali? Aj vás idú uplácať, keď ste im dneska zabezpečili, aby sa tento zákon na nich nevzťahoval? Čo vám za to dali? Akože takto? (Reakcia z pléna.) Jak že nie. Vyjadrili ste podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu. Po jednej stránke je 90 % stále málo, po druhej stránke vyradiť? Akože môžme sa baviť aj takto. Takže ako prečo? Prečo teda, keď majú nejaký zisk, veď nech sa s ním podelia, nech sa s ním podelia teda so štátom. Nech, nech sa to na nich vzťahuje. Alebo ste teda aj vy nejak motivovaný na tom, aby proste, aby ich, aby tam neboli? No ako tie otázky sú rôzne, keď sa chceme baviť aj takto. Môžme, ale poďme sa radšej baviť podľa mňa odborne, pretože ja ctím, aby sme sa bavili tuná odborne a bavíme sa tu o téme. Takže zasa padali tu, padali tu rôzne informácie.
No poďme sa baviť o tom, že ako je to s tými cenami, lebo znie to tu ako keby Slovensko platilo najvyššie ceny palív. Treba povedať, že, samozrejme, vždy sa každému spotrebiteľovi bude zdať akákoľvek cena vysoká, ale keď sa bavíme o vlaňajšom roku, tak Slovensko malo siedmu najnižšiu cenu benzínu a šiestu najnižšiu cenu nafty v celej európskej dvadsaťsedmičke. Tak to tiež treba vnímať a povedať, že ten Slovnaft tie svoje nižšie náklady do nejakej možnej miery prenášal aj do cien palív. To inak pod tým bolo Maďarsko, ktoré vieme, ako dopadlo, a mám tu aj čísla pre tento rok, a pre tento rok platí, že Slovensko je teda piata, má piatu najnižšiu cenu benzínu z celej EÚ a šiestu najnižšiu cenu nafty. Takže toto, toto len na margo, keď teda už tu hovoríme, že ako, aké sú tie ceny. Ja viem, stále sa každému zdá akákoľvek cena vyššia ako nula vysoká, ale toto je realita hej. Dvadsaťdva krajín Únie platí viacej za palivá ako Slovensko. Ja len tak medzi rečou, to Maďarsko teda viackrát spomínané, tak inak Maďarsko má po zrušení tej regulácie, čo bolo teda úplne že absurdné, ale to sa asi s kolegom Kremským zhodneme, tak má druhú najvyššiu cenu benzínu a štvrtú najvyššiu cenu nafty v celej EÚ, tak len aby sme aj toto mali na, na nejakej realite.
No čo sa týka, čo sa týka toho samotného... kolegovia, ja si dovolím ešte raz upozorniť, že máme tu tri návrhy. Jeden je tých pôvodných 70, ktoré priniesol samotný návrh, ktorý prerokovávame, potom je tu návrh na 90-percentné zdanenie alebo 90-percentnú výšku solidárneho príspevku a potom je tu náš pozmeňujúci návrh na 55-percentné zdanenie. Toľko je možno tiež odpoveď teda ako vychádzame komu v ústrety. Aj 55 % je, si myslím, veľmi veľa, platilo sa to vlani, sme to podporili a 55 % sme ochotní podporiť aj tohto roku. Na margo toho, že hornonitrianske bane nebudú teda platiť nič, keď sa bavíme o tom, kto čo robí.
A padla tu, možno je tu pár nových kolegov, kolegovia, prosím, vlani alebo pre vlaňajší rok platila sadzba 55 %, hej? Prinieslo to štátu asi 500 miliónov na tejto dani plus korporátna daň. Prosím, než stlačíte to tlačítko, každý jeden sa zamyslite a teraz že, že prečo by tá sadzba mala byť vyššia, že čo sa zmenilo, aby teda tá sadzba mala byť až tých 90 % nebodaj. Fakt aj solidarita má určitú mieru, ono to funguje, proste v ekonomike sú aj zamestnávatelia, aj zamestnanci, aj štát a tá solidarita by mala znamenať, že každý bude nejak fungovať, každý dokáže mať proste zdravú mieru. Ak z miliardy hospodárskeho výsledku štát zoberie 900, to si nemyslím, že je tá správna miera solidarity a to si nemyslím, že je to miera, kde tá firma môže fungovať ďalej, môže platiť svojich zamestnancov, to sú tisíce ľudí, a fungovať, robiť investície, robiť zelené opatrenia, robiť údržbu, robiť všetko preto, aby to, čo sa nám dneska zdá normálne, že teda tie palivá, že ich je dostatok, aby to fungovalo aj naďalej.
Takže toto som chcel ja na záver. Kolegovia, prosím, veľmi porozmýšľajme, za ktorú z možných alternatív zahlasujete. Veľmi pekne ďakujem a ešte úplne na záver, i napriek tomuto intermezzu veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili diskusie, za diskusiu, ktorá bola vlastne k veci a v tej nejakej povedzme tej odbornej časti. Ďakujem pekne.
Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 16:18 - 16:20 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Ja začnem kolegynkou Ankou Zemanovou, presne ona to správne povedala, miera solidarity je dôležitá, veď áno, preto sme pri... preto sme dali alebo preto som podal pozmeňujúci návrh s 55 %, lebo to je to, čo vieme podporiť. To, čo je podľa nás tá zdravá miera solidarity, áno, že sa tá firma podelí so štátom, hej. A teda zároveň aj zostane jej niečo na, na jej fungovanie. Lebo, viete, tu hovoríte o miere solidarity, takže keď sa teda firma vzdá, vzdá výroby za ten rok teda miliardu, tisíc miliónov, takto to poviem, a teda 900 odovzdá štátu, to je tá správna miera, alebo je to ešte málo a treba dať ešte trošku viacej? Že toto si, prosím, treba uvedomiť, že to, a nemal by byť aj ten štát trošku solidárny? Fakt, my tu nedebatujeme o tom, že, že 90, alebo nula. Ja sa tu celú rozpravu snažím vysvetliť, že tu sú, tu sú dve strany tej rovnice. Jedno je tá firma, aby prežila a druhá je, samozrejme, aj ten štát, ktorý teda má právo na nejakú, nejaký podiel na tom. Takže toto si, prosím, uvedomme, tuto sa bavme, máme tu 55 %, náš návrh 70 %, pôvodný návrh 90, absolútne extrémny a proste zlý, zlý návrh. Takže o tomto tu debatujeme.
Peťo Kremský, áno, súhlas, tak to som rád, že teda je, áno, je to na energetickú pomoc, tak súhlasil si. A ja teraz mám len jednu otázku, a prečo teda ten váš predseda, prečo Igor Matovič to kade chodí tade hovorí, že teda použije výnos zo solidárneho príspevku na, na zaplatenie 500 euroviek? Veď teda, veď on to hovorí, som rád, že ty to nehovoríš, ja si to veľmi vážim, tak ako si veľmi vážim, že nie si zástancom takých riešení a, prosím, to som ťa chválil, hej, tak na to je zbytočne mi frflať. Ja som, ja som ťa chválil. Len teda mal by to ten Igor vnímať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 15:56 - 16:09 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja využijem teda tú možnosť, že som predkladateľ a môžem sa znovu prihlásiť do rozpravy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Spravodajca.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, spravodajca. Áno, spravodajca som, hej. (Reakcia z pléna.) Božechráň, dobre. (Povedané so smiechom.) No každopádne chcem teda vo väčšom časovom rozsahu a pokúsim sa teda ešte nejaké veci vysvetliť a hlavne skúsiť odpovedať.
No odišiel síce Milan Kuriak, ale nevadí. Ďakujem za jeho príspevok, bol (reakcia z pléna), dobre, každopádne bol jediný, kto teda z diskutujúcich dokázal teda odpovedať na tú otázku, že prečo, teda čo sú tie argumenty, aby sme pre tento rok dali ten príspevok vyš... pardon, proste sadzbu k príspevku vyššiu ako vlani, hej. Aby to bolo viac ako tých 55 vlani. No dobre. Odpoveď znela, že teda lebo vlani bol nízky. Okej.
A teraz začnem teda, začnem teda kolegom Kuriakom. No prečo. Ja vám poviem, prečo sa celá strana SaS snažíme vždy zastávať ekonomiky, snažíme sa zastávať podnikateľov, firiem a aj ich zamestnancov, samozrejme. Pretože hodnotu najprv treba vytvoriť a až potom je ju možné rozdávať. Áno, úloha štátu je, samozrejme, pomáhať najzraniteľnejším, pomáhať núdznym, zabezpečovať, samozrejme, dôchodky a všetky tieto veci. Samozrejme. Ale najdôležitejšie a to prvé, najprv tá hodnota nejaká musí byť, najprv ju musia firmy vytvoriť, potom im ju štát môže zobrať a potom ju môže rozdávať. A to isté proste. Ľudia, ak pomáhame ľuďom, proste treba pomáhať aj tým, ktorí ich zamestnávajú, pretože to, to, to je to zamestnanie, to je, kde sa vytvárajú zasa ďalšie dane a zasa ďalšie odvody. A tie zasa potom už môže štát rozdeľovať.
No čísla. Je to také, že rozprávame, rozprávame, ale k tým číslam sa vlastne nejak veľmi nikto z nás nedostal. Tak len aby sme vnímali, že koľko je to, čo sme to už dvakrát obaja povedali vlastne, ako sa ten výpočet toho primeraného zisku počíta, čiže priemerné zisky alebo teda zisk za každý rok deleno štyri zvýšený o 20 %. No tak ten Slovnaft vlastne mal ten priemerný zisk cca okolo 72-73 euro, no a po zvýšení o tých 20 %, takže ten, ten základ, ktorý teda im akože nechávame akože ten primeraný zisk, z ktorého majú všetko riešiť, je teda z toho výpočtu 90 miliónov euro, hej, 90. Nechávam na posúdenie, či je to veľa, alebo málo. Proste je to, je to 90.
No a teraz plus-mínus čísla. Takže ten hospodársky výsledok Slovnaftu, tak ako sme obaja spomenuli alebo teda bolo povedané, bol skutočne mimoriadny v roku 2022 a bol približne jedna miliarda eur, hej, jedna miliarda eur a teda ako to dopadlo. Takže dopadlo to tak, že asi nejakých 500-520 miliónov štát zobral s tou 55-percentnou sadzbou odvodu, hej. Zobral 520 a, samozrejme, ešte Slovnaft platí aj korporátu daň, keďže náklad vlastne ten solidárny príspevok je zdaniteľný náklad, takže to sa odpočíta a potom teda z toho zvyšku ešte platí Slovnaft normálnu klasickú korporátnu daň, čo bolo ďalších 100 miliónov. Už teraz mávnem rukou, nebudem vypočítavať mimoriadny odvod. A celé teda je, že Slovnaft zaplatil alebo zaplatí, lebo však to sa ešte len udeje, plus-mínus, ešte tie hospodárske výsledky nie sú úplne, úplne teda jasné, okolo 620 miliónov eur, hej. To len aby sme vnímali, že štát teda považuje za ten štandardný zisk, ktorý má Slovnaft mať, je 90 miliónov, hej, zaplatil štátu asi, asi tých 620 miliónov a áno, samozrejme, keďže ten rok bol mimoriadny, niečo tomu Slovnaftu zostalo viac ako ten bežný zisk. Áno, niečo im zostalo. Len, prosím, vnímajte. Ešte raz. Proste ten štát zobral Slovnaftu vlani 620 miliónov eur. Buďme radi. Áno, bolo z čoho, mali super výsledok, ale to nie je že nejaká časť. To je zásadné, zásadné množstvo a porovnajte si to s tým, čo teda považujeme, že teda je normálne, normálny zisk, hej. 90 miliónov, hej. To, prosím, fakt akože vnímajme to takto.
A teraz, teraz si zoberte, že teda by sa teraz už úplne, že ideme že maľovať čísla, tak keby sa to isté podarilo Slovnaftu v roku 2023, to znamená, že ich hospodársky výsledok na konci roka bude jedna miliarda eur, odpočítate 90 miliónov, zostane 910 a z toho im chcete zobrať 90 %, čo je nejakých 820 miliónov eur. 820 miliónov eur z výsledku jednu miliardu, hej. Plus ešte nejaká už potom v tom prípade že drobná korporátna daň, lebo tam už neni veľmi z čoho. Takže len teda, aby to akože že bolo namaľované, tak ak ten Slovnaft v tomto roku vytvorí miliardu hospodársky výsledok, no tak ten štát mu chce zobrať cca 900 miliónov. Nechávam na posúdenie, nejdem hodnotiť, či sa to zdá niekomu veľa, málo alebo primerane, ja len, aby sme tie čísla, lebo tie percentá znesú všetko, aby sme to akože dávali do nejakej tej reality. Ešte raz, samozrejme, modelujem, hej, prípad, že by sa tomu Slovnaftu podarilo urobiť rovnaký hospodársky výsledok ako vlani a teda plus parametre, ktoré im chce tuto kolega Kremský vlastne namaľovať, že teda 90-percentnú sadzbu. Takže ešte raz. Štát si zoberie z jednej miliardy asi 900 miliónov.
Toto všetko by ešte mohlo byť v poriadku, veď sú krajiny, kde je vysoké daňové zaťaženie, ale, a možno by to tie firmy aj chápali, ak by videli na tej druhej strane niečo, ale teraz, a ja to použijem, aj keď sa to kolegovi nebude páčiť, áno, Igor Matovič, a to zhodou okolností ja som bol v tej relácii s ním, to jasne povedal, že jeho finančné krytie výdavku 500 euro na jedného voliča, čo teda môže byť v najhoršom prípade 2,2 miliardy eur, nech to je 1,5 miliardy, 1,7, na to chce použiť napríklad aj výnos z tejto, z tohto solidárneho príspevku. A teraz to má dve konotácie.
Prvá je tá, že teraz si predstavte, že ste tou spoločnosťou, že ste jej zamestnancami, že ste jej dodávateľmi, čímkoľvek a dobre teda, tak ste pomohli krajine, vzdali ste sa obrovskej časti zisku a teraz tak nejak dúfate, že to tá krajina nepreje, že za to spraví nejakú investíciu, že možno bude lepšia cesta, lepšia, ja neviem, železnica, čokoľvek alebo sa to skutočne použije na pomoc tým fakt zraniteľným a chudobným, ktorí to najviac potrebujú, no ale, Marek, prikyvuješ, ale keď sa to použije na to, že každému, kto pôjde voliť, dáš 500 euro, tak to nie je vôbec ani efektívne, ani hospodárne vynakladanie verejných zdrojov. Marek, ty ich nepotrebuješ, aj tvoja výplata, aj výplata nás tu všetkých je úplne že v poriadku. Takto sa nemôžu verejné zdroje používať a ešte raz, ako sa proste ten Slovnaft cíti, keď tie peniaze budú takto akoby ako prejedené, rozhádzané akokoľvek.
No a potom je tu ešte jedna vec, ktorá zasa vyplýva, a teraz sa vráťme úplne na začiatok, z nariadenia Európskej únie, ktorým sa toto celé zaviedlo, a tam, kto si dá tú námahu a prečíta si to, tak tam je normálne napísané, že na aké, aké proste veci to môže byť použité, hej. A tam, samozrejme, je napísané, že áno, môže to byť napríklad na pomoc občanom v súvislosti energetickou krízou alebo teda na ďalšiu pomoc pre zraniteľných. No jednoducho má to byť na nejaké efektívne, efektívne veci, ktoré, samozrejme, súvisia nejak s tou energetickou krízou. No neuveríte, ale to, že by sa malo každému občanovi dať za jeho účasť na voľbách, proste také niečo tam nie je. Čiže ešte aj to je, to je level, ktorý je tam. Samozrejme, na toto je odpoveď, peniaze nemajú mašličky a, samozrejme, a ja pevne verím a som inak strašne rád, že pán kolega Kremský povedal, že ten návrh pána Matoviča proste neprejde alebo teda má vysokú šancu neprejsť. Čiže ja som toto v podstate rád, toto ja zasa ďakujem, že teda pán kolega Kremský má zmysel pre realitu a aj jemu sa zdá, že rozdať teda každému občanovi tejto krajiny za účasť vo voľbách 500 euro nie je úplne tým najlepším nápadom. Hej. Takže toľkoto ešte a komu som ešte neodpovedal.
Áno. Peter Kremský. Čiže Slovalco, áno. Slovalco, samozrejme, neodišlo, zastavilo výrobu, pokiaľ viem, hovoril som o zastavení výroby. Čiže Slovalco zastavilo výrobu primárneho (reakcia z pléna), Peťo, veď máš možnosť faktickej, prosím, veď zareaguj faktickou. Slovalco zastavilo výrobu primárneho hliníka. Zastavilo. Slovalco pokračuje vo výrobe sekundárneho hliníka, to znamená recyklácie, súhlasím, robia. Zároveň áno, Slovalco má to šťastie, že Slovalco má šancu a do nejakého času aj schopnosť vlastne tú výrobu obnoviť, aj to je pravda, len už nie je úplne pravda to, že teda vlastne Slovalco skončilo len kvôli vysokým cenám energií. Ono tam je ešte ten ďalší level, ktorý tu voláme, a to je proste ten envirofond a to, že Európa dáva nejaké pravidlá a dáva možnosť, aby aj tým najväčším producentom emisií, tí, ktorí vlastne napĺňajú ten envirofond, nejaké financie vracali. A toto je to, toto Slovensko nerobí a koniec-koncov dodnes, ak ma pamäť neklame, sme ešte o tom nerozhodli. Takže tá fabrika jednoducho ona potrebovala nejakú podporu v tých rastúcich cenách, však to malo nejakú nábehovú krivku a keby sa to bolo do nejakého momentu stalo, tak tá fabrika by si bola dokázala kúpiť tú energiu za rozumnú cenu. Jasné, že keď sa to dostalo do stavu, že teda tá podpora tam nebola, rozhodnutie nebolo a teda už stála spotová cena energie 300 euro, samozrejme, za takých cien energií sa nedá vyrábať hliník. To sa zasa zhodneme aj, aj s kolegom Kremským. Ale k tomu nemuselo dôjsť. Toto je to, čo ja hovorím, to všetko má nejakú tú cestu. Ja som hovoril, že o ceste Slovnaftu, ktorá vyzerá ako Slovalco. Ja nehovorím, že Slovnaft v polroku skončí, ale to všetko má nejaký vývoj. Veď to, že Slovalco skončí, sa rozprávalo takmer dva roky, keď proste nedokáže štát im pomôcť. Toto si treba všetko uvedomovať. Tie veci nie sú len my dneska rozhodneme, zajtra to má nejaký vplyv a pozajtra už je iný deň. To všetko má nejaký vplyv a je to kvapka ku kvapke a potom to robí to, že je Slovensko nedôveryhodná krajina pre investorov, to, že skôr investor má tendenciu skôr odísť ako prísť. Toto sú fakt akože veľmi, veľmi problémové veci.
Ešte áno, áno, kolega Suja tiež už odišiel, takisto však ďakujem. Povedal veci, s ktorými súhlasím, ale povedal tiež akože absolútne vytrhnutú a nepravdivú vetu smerom k nášmu predsedovi, minister hospodárstva a náš predseda v žiadnom prípade nehovoril takéto niečo. Práve opačne. Robil maximum pre podporu ekonomiky, pre podporu existujúcich investorov, pre príchod nových investorov a práve do najmenej rozvinutých častí našej krajiny na východ. Takže s týmito slovami pána Suju jednoznačne musím nesúhlasiť a toto je realita.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

22.3.2023 15:20 - 15:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa teda vyjadriť k prejednávanej téme, k solidárnemu príspevku z ruskej ropy. No začnem ale úplne na začiatok, tak máme tu vlastne podané dva pozmeňujúce návrhy. V jednom je správne riešenie úplne vyradiť, teda proste hornonitrianske bane do toho nepatria úplne, čo je správe riešenie, nulová sadzba. S čím ja teda nemám problém súhlasiť akoby. No a zároveň hneď pozmeňujúci návrh za tým je, že teda zvýšiť až na 90 %. A to sa tiež javí teda, alebo teda je to hovorené, že je to správne riešenie. Už len z tohto je, je tak nejak vidieť, že asi, asi trošku možno absurdnosť toho, čo sa tu akoby ide diať. Ale dobre, to len na okraj.
Poďme si povedať, aká je aktuálna situácia. Myslím si, že tú situáciu na začiatku popísal veľmi dobre kolega Peter Kremský len s jedným upozornením, skupina MOL, samozrejme, podniká vo viacerých krajinách a čísla, ktoré boli teda prezentované, sú nie za Slovensko, ale teda za kompletne všetky prevádzky MOL-u, čiže to je, to je jedna vec. Tie miliardy teda ani zďaleka nie sú, nie sú tuná na Slovensku. Ale áno, treba jasne povedať, že rok ´22 bol veľmi úspešný pre rafinérie v tejto oblastí. Áno, bol úspešný aj pre Slovnaft, keďže využívajú tú výhodu, ktorá je, windfall výhoda z lacnejšej ruskej ropy, súhlas.
Čo teda sa už stalo, tak že takýto solidárny príspevok bol prijatý vlani za vlaňajší rok, bolo to prijaté na základe nariadenia Európskej únie. A to nariadenie stanovuje minimálnu sadzbu 33 %, a teda obdobie, a to je dôležité povedať, ´22 a alebo ´23. Takže nie je povinnosť pre rok ´23 vlastne toto nariadenie zaviesť. To len aby sme mali, mali všetky fakty. V podstate Slovensko by splnilo nariadenie Európskej únie aj, aj tým, že to bolo iba vlani, okej.
Za ten vlaňajší rok Slovensko použilo sadzbu 55 %. Samozrejme, je, myslím, na mieste debatovať o tom, že danej situácie je asi zmysluplné, aby sa rafinérie podelili do nejakej miery s týmto windfall profitom. Samozrejme, vždy treba dávať pozor na to, že kde je nejaká tá správna miera. Ja som presvedčený, že tá správna miera je vlastne to, čo nám akoby nariaďuje Európska únia, tých 33 %, to by bolo najlepšie riešenie. No bolo použité 55, ktoré teda vzniklo ako určitá dohoda pre vlaňajší rok, návrh prináša 70. Už bol podaný pozmeňujúci návrh na 90. Toto sú už čísla, ktoré sú absurdné, ktoré jednoducho sú fakt že za hranou. To si predstavte tú situáciu, že akýkoľvek podnik proste robí, celý rok sa teda snaží, to nie je, že ony majú ten zisk. No tomu predchádza kopu práce, kopu aj rizík, kopu výdavkov, kopu všetkého a nakoniec ten štát si chce zobrať z toho akože fakt že 90 %.
To, tuto si dovolím upozorniť, že takéto niečo by na, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobilo možnosť žalôb. A toto sa napríklad už aj stalo, ja to tu dovolím takisto si povedať, aby to jednoducho tuná zaznelo, aby, prosím, všetci kolegovia, zákonodarci, vnímali aj túto situáciu. Už bolo podaných viacero žalôb na tej európskej úrovni, teda voči, voči Rade Európskej únie ku tomuto nariadeniu, tak len teda dovolím si ich spomenúť, takže jedna je v Bulharsku Extravinstabla Saud IAD, takže táto spoločnosť žaluje, žaluje Radu Európskej únie, takisto, takisto je tu potom ďalšia nejaká firma, ktorá teda sa volá TJ plus sedem ďalších žalobcov. To bola žaloba, ktorá bola podaná 12. decembra 2022. Potom je tu ďalšia, ďalšia žaloba ďalších dvoch firiem podaná 20. decembra 2022. No potom je tu žaloba, ktorá bola podaná úplne na konci roka 28. decembra ´22, už možno pre nás známejšie, ExxonMobil, Mobil Erdgas-Erdöl, čiže aj títo žalujú radu Európskej únie v tejto súvislosti. A takisto ďalšia 30. decembra 2022 firma TZ. Čiže skutočne už to samotné nariadenie Európskej únie, už to je na hrane, kúsok za hranou, už to bolo, bolo prijímané neskoro, má akoby aj trošku retroaktívnu funkciu, aj preto sa to nevolá daň, ale solidárny príspevok. A zjavne, zjavne teda proste Európska únia je žalovaná viacerými, viacerými prípadmi a viacerými teda spoločnosťami, no.

Preto aj pre Slovensko tá najbezpečnejšia možnosť by bola použiť tú sadzbu minimálnu, ktorú Európska únia prináša alebo hovorí, že by mala byť. Prečo? Pretože v danom prípade je najjednoduchšie, v prípade nejakých žalôb, povedať, Európska únia prijala, je našou povinnosťou to aplikovať, a tým pádom potom, keď tak, tak je žaloba na Európskej úrovni. Ja nechcem prejudikovať, ale ak tuná fakt prejde 90-percentné zdanenie, obávam sa, že, že dotknutá firma sa môže brániť a asi by sa nikto nečudoval, keby sa, keby sa bránila. Toľko, toľko, aby to tu, prosím, padlo.

No ďalšia vec, asi sa zhodneme, asi nás tu je málo, ale myslím, že na tomto by sme sa dokázali zhodnúť, zvyšovanie daní určite nevytvára priestor na znižovanie ceny palív. V tomto prípade. Čiže aby sme si boli vedomí, že ak budeme hlasovať za takto a navyše ešte takto drastické navýšenie tej sadzby dane, tak, prosím, všetci do svojich regiónov, tak ako aj kolega Kuriak rozpráva, že chce priniesť cestu na Oravu, presne tak, dobre, aj teda na iné, tak týmto rozhodnutím s veľkou pravdepodobnosťou prinesieme vyššie ceny pre palivá, pre benzín, pre naftu, ale aj pre ďalšie produkty. Takže toto si treba uvedomiť. Fakt je ten, že zvyšovanie daní nemá žiadnu šancu znížiť ceny. Ako ich zvýši je vec druhá, ale teda s veľkou pravdepodobnosťou ich určite zvýši.

Takže návrh na 90-percentné zdanenie bol už podaný. Takisto bol podaný návrh, teda aby hornonitrianskej dane z návrhu vypadli. A už teda samotný návrh pôvodný to zvyšoval v 55 na 70. No a ja sa v tejto súvislosti pýtam, že aký vlastne signál dáva Slovensko podnikateľom? Proste aký signál dávame investorom existujúcim alebo aj teda potenciálnym slovenským i zahraničným? A to v programe tejto schôdze máme, máme naplánované už, myslím, že len hlasovanie o ďalšom zvýšení daní, o razantnom trojnásobnom zvýšení a rozšírení odvodu z mimoriadnych činností, odvodu z, mimoriadneho odvodu z regulovaných odvetví, tak, aby som bol presný. Čiže to je, to je ďalšia vec, ktorá zasahuje, zasahuje proste firmy.

Ja som presvedčený, že toto všetko znižuje zásadne dôveryhodnosť Slovenska proste v očiach, v očiach investorov, v očiach podnikateľov, v očiach tých, ktorí držia tú, tú ekonomiku slovenskú nad vodou. Myslím si, že, že vnímajme, Nemecko samotné má rast možno pod 1 %, Európska únia ľahko nad tým, Slovensko takisto, možno maximálne 1,5 %. Toto, toto všetko sú veci, ktoré nepomôžu, nepomôžu ďalšiemu rozvoju, práve opačne. Sú to ďalšie a ďalšie olovené gule, ktoré sú proste priväzované firmám a ktoré ich budú ťažiť a ktoré im budú spôsobovať problémy.

No a čo sa týka, čo sa týka teda pokračovania, nech sa vrátim naspäť k solidárnemu príspevku, aj pre rok ´23, navyše v takto zásadných extrémnych sadzbách je, myslím si, že dláždením cesty pre vznik druhého Slovalca. Aj to sa javilo, že, preboha, však to nemôžu odísť, proste funguje tá výroba, je na super úrovni, je odbyt, dokonca boli ceny, proste je to, je to možné. Ja nehovorím, že sa to stane, ale majme aj toto, toto na pamäti. Čo, samozrejme, by znamenalo aj ohrozenie zásobovania slovenského trhu s palivami a nielen slovenského, keďže Slovnaft vlastne väčšiu polovicu svojej, svojej produkcie vyváža. A myslím si, že sme zažili, čo to aj s cenami robilo, keď bola havária v rakúskej rafinérii vo Schwechate, keď boli dlhodobejšie odstávky v Szombathely v maďarskej, maďarskej rafinérii. Fakt treba povedať, že tie palivá sú tým, čo hýbe ekonomikou. Nedostatok palív by spôsobil veľké problémy, ani nedá sa povedať, že kde, no proste všade. Ekonomika je vlastne na kolesách, ekonomika a všetky logistické procesy sú, sú na kolesách. To je o spotrebe nafty, benzínu. A toto prináša takéto riziká.

No a takéto nezodpovedné a krátkozraké rozhodnutie aj pre rok 2023 ohrozí aj verejné financie. A ak by prišlo k obmedzeniu výroby, nedajbože k zastaveniu, nedajbože, proste to, to skutočne bude mať zásadný dosah na aj verejné, verejné financie, a teda na príjmy, ktoré, z korporátnej dane, ale aj z daní všetkých zamestnancov Slovnaftu vlastne prichádzajú do, do verejných financií.

No povedzme si, a to aj povedal pán kolega Kremský, takže budem na to reagovať, áno, je výpočet, ako sa táto daň počíta a teda odkiaľ je definovaný nadzisk. Bolo to povedané správne, je to priemer štyroch rokov od roku ´18 do roku ´21 vydelený štyrmi a zvýšený o 20 %. To je pravda, ale tu treba dávať pozor aj na to, že vlastne zákonodarca týmto zo ziskov z minulosti alebo z výnosov z minulosti prejudikuje správny, alebo podľa teda štátu a podľa zákona dostatočný zisk, ale už neberie do úvahy tieto základné veci, že ten Slovnaft, a teraz to už budem konkretizovať na, na teda konkrétnu spoločnosť slovenskú, ktorej sa to týka, má zásadné náklady a potrebuje urobiť vlastne technologické úpravy svojich zariadení, aby bol schopný spracovávať neruské ropy. Tie čísla z minulosti o tomto nehovorili. Vtedy proste takéto niečo nebolo potrebné urobiť. Takže to sú, to je jeden z, jeden vlastne z nákladov, prečo vlastne potrebuje aj ten Slovnaft určitú výšku zisku, aby bol schopný pokračovať ďalej.

Takisto treba vnímať to, že máme tu GreenDeel, máme tu stále sa zvyšujúce environmentálne požiadavky, ktoré sú stále, stále drahšie a vyžadujú, vyžadujú nové a nové technológie. Čiže takisto ten zisk, ktorý sa javil dostatočný v minulosti, nepostačuje na to, aby všetky tieto, tieto, volajme to teda zelené výzvy, boli, boli zabezpečené a dokázal ich takto Slovnaft nainvestovať.

Takisto vidíme teraz prebiehať boj teda o to, aby sa nezastavil predaj alebo nebol zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ten vývoj nejak ide, ten Slovnaft, samozrejme, musí reagovať na to, že do budúcnosti asi sa bude predávať menej nafty, benzínu a že teda budú aj iné, iné parametre. Proste Slovnaft musí investovať do iných druhov výrob, musí investovať do toho, aby, samozrejme, aj v tej budúcnosti mal nejakú, nejaký priestor. A to, samozrejme, musí aj našej krajine na tom záležať. Tá rafinéria je jediná. To nie je náš nepriateľ, to je niečo, čo zamestnáva kopu ľudí a vytvára to, čo potrebuje naša krajina. Takže na toto potrebujú dodatočné, dodatočné investície.

No a už som spomínal teda, ako to vyzeralo, keď bola momentálne, nedávno nehoda v Rakúsku v rafinérii, alebo teda odstávky, to nie je, že päť euro stojí údržba, bežná údržba Slovnaftu. Takisto proste oni potrebujú dostatočné finančné zdroje, aby dokázali robiť tú bežnú údržbu, aby dokázali robiť bežnú obmenu svojich zariadení a na toto tiež potrebujú, potrebujú určité financie.

Často sa používa argument, že, no veď aj maďarský štát zdanil 90 % MOL. Teraz prečo teda nie aj my. No tu si treba povedať, že Maďarsko používa trošku, alebo hodne inú metodiku. A Maďarsko vlastne urobilo to, že ten rozdiel medzi ruskou a svetovými cenami ropy, ten zdanila rafinérii 90 %. Inými slovami im povedala, že okej, vy budete fungovať vlastne plus-mínus na svetových cenách ropy, pretože celý ten rozdiel, o čo tá ruská ropa je lacnejšia, tak ten vám zdaníme. Čiže nie zo všetkého, konkrétne áno, zdanila im takmer 100 %, 90 % im zdanila tu windfall výhodu, súhlas. Ale toto, slovenských 90 % je niečo iné. Slovnaft nevyrába len naftu a benzín, Slovnaft vyrába proste kopu inej petrochémie, vyrába plastové granuláty, ale má aj sieť čerpacích staníc, tam predáva napríklad aj doplnkový tovar. Toto zdanenie zasahuje aj zisk z horalky na tej čerpačke predanej. Skutočne my zdaňujeme hospodársky, alebo kolegovia sa snažia zdaňovať hospodársky výsledok proste zo všetkých operácií Slovnaftu. To, to je úplne že absurdné, že niekomu poviete, že 90 %. Absurdné.

No ešte, ešte je tu ďalšia rovina. Áno, za, teraz vlastne sa vytvorilo, že teda tento návrh sa volá daň z vojny. Okej. Ale treba si uvedomiť, že každá vojna jedného dňa skončí, zatiaľ to platilo pre každú a ja si dovolím tvrdiť a pevne verím, že to bude platiť aj pre túto. A ja si dovolím tvrdiť, že jedného dňa sa hádam aj obnoví hospodárska spolupráca aj s tým Ruskom, že proste ten svet vo finále vždy sa posúval dopredu vtedy, keď sa kooperovalo. No ale ak sa toto celé udeje, takéto zdanenie, tak vlastne prestane mať význam pre Slovnaft, aby teda to množstvo ropy, ktoré môže, lebo on môže ruskú ropu dovážať len pre slovenský trh, to môže, myslím, že neobmedzene, potom môže do konca roka z ruskej ropy vyvážať do Česka, môže vyvážať na Ukrajinu, ale to, čo chce vyvážať do iných krajín, musí používať na to už teda inú ropu. A ak sa to zdanenie takéto urobí, tak sa stane absolútne nezmysluplné vlastne, aby dovážali tú ruskú ropu cez ropovod Družba. On má inak cez 4-tisíc kilometrov a tých odberateľov na ňom už veľa nezostalo.

A tu treba fakt, že pozerajme, ja viem, že dnes proste sú sankcie a všetky tieto veci, okej, ale pozerajme sa, pozerajme sa na to, keď tá vojna raz skončí a pozerajme na to, že by bolo veľmi dobré, keby ten ropovod Družba zostal v prevádzke, pretože ak ten ropovod Družba skončí, tak sme jednu závislosť, ktorá, samozrejme, nebola dobrá, lebo sme boli stopercentne závislí na, na ruskej rope, nahradili ale inou. Budeme mať zasa len ropovod Adria a zasa len jedinú možnosť, ako sa dá dopraviť ropa do našej jedinej rafinérie, čiže aj za toto má význam proste dať tej fabrike dýchať, aby mohla čiastočne používať aj tú ruskú ropu, tým pádom, aby zostal aj ten ropovod v prevádzke, zároveň, aby sa to teda diverzifikovalo a používal sa ropovod Adria, používali sa svetové druhy rôp a aby bol Slovnaft schopný s upravenou technológiou urobiť vlastne tie produkty zo všetkého. Toto všetko sa jedného dňa ukáže ako pohľad za roh, pohľad proste dopredu. A toto prinesie potom stabilitu nielen rafinérii, ktorá je súkromná, ale aj tej krajine, Slovensku, ktorej tá rafinéria zamestnáva, rafinéria zamestnáva ľudí. To by som si tiež ešte dovolil, aby sme, aby sme vnímali.
Slovensko zamestnáva, pardon, Slovensko, Slovnaft zamestnáva priamo asi 3 500 zamestnancov vo výrobe, teda vo všetkých obslužných činnostiach. 3 500. Ďalších asi 2 000 zamestnáva na všetkých čerpačkách po Slovensku, čiže to sú, toto je proste ďalších 2 000 ľudí, no a, samozrejme, na toto sa nabaľujú ďalšie, ďalšie tisíce proste ďalších zamestnancov, ktorí teda robia rôzne dodávateľské služby, či už pre tie čerpacie stanice, ale, samozrejme, hlavne pre samotnú, samotnú rafinériu. Čiže toto, samozrejme, má dosah na, ja si dovolím povedať, že desiatky tisíc ľudí. Lebo však veď každý zamestnanec má nejakého manžela, manželku, má nejaké deťúrence. To je dosah na desaťtisíc ľudí. Zasa, ak vy tej fabrike zoberiete prakticky všetok zisk, hej, prakticky všetok zisk, tak jednoducho, ako budú môcť, okrem teda, už sme sa bavili o tom, že im budú chýbať investície a tieto veci, ale teraz ako dokážu oni zvýšiť platy svojim zamestnancom. Z čoho, keď sme im zobrali proste drvivú väčšinu zisku. To má dosah na desaťtisíce ľudí. Toto tiež, prosím, majte na pamäti. Čiže nielen, že každému prinesieme vyššiu cenu alebo prinesiete vyššiu cenu pohonných hmôt, ale aj proste problémy v nezvyšovaní platov. Otázka, či všetci zamestnanci teda zostanú pracovať. Takže toto sú, prosím, všetky ďalšie následnosti, ktoré, ktoré táto situácia prináša.
V tomto momente asi ďakujem a dovolím si teda aj ja ešte rýchlo odôvodniť pozmeňujúci návrh, ktorý následne prečítam. Nerobím si teda ilúzie o tom, že by nemala byť žiadna daň. Je to daň pre tento rok ešte. Som presvedčený teda, že dáva určitý, určitý zmysel, aby teda nejaká takáto dodatočná daň, solidárny príspevok bola, ale jej zvyšovanie nedáva žiadnu logiku. Mali sme teda 55 %, mohlo to byť aj menej, ale dobre. Bolo to 55 % v situácii, kedy ten rozdiel tých rôp bol dosť výrazný. Zároveň Slovnaft mohol používať len ruskú ropu a mohol exportovať kamkoľvek. A zároveň ešte tie ceny skutočne boli aj, aj vysoké, lebo rôzne problémy. Pre tento rok, lebo teraz sa bavíme o roku ´23 ako poslednom roku, kedy je možné dať takýto solidárny príspevok, nevidím z pohľadu toho, na koho sa chystáme uvaliť, nevidím dôvod, že prečo by mal byť vyšší, pretože už nemôžu kupovať 100 % tej ropy, ktorá je reálne lacnejšia. Zároveň nemôžu tú svoju produkciu vyvážať kamkoľvek. Zároveň sú nútení teda kupovať inú ropu za svetové ceny, ako správne pán kolega Kremský povedal, ktorá je zasa ale ešte drahšia, pretože rafinéria na pobreží Jadranského mora má lacnejšie náklady, ako keď my musíme cez ten ropovod Adria to doviezť ešte sem. Takže to sú ďalšie náklady, ktoré musí ten Slovnaft zaplatiť. Do toho potrebuje už spomínané ďalšie investície, aby vôbec tú ropu bol schopný spracovávať. Toto sú všetko argumenty, ktoré hovoria, že keď už teda je vôľa v tejto snemovni, aby ten solidárny príspevok bol aj pre budúci rok, tak nech je na úrovni tohto roku. Nenájdete, a to ja sa pýtam a poprosím aj pána predkladateľa, povedzte mi dôvod, prečo by ten príspevok, prečo by tá sadzba mala byť vyššia ako v roku ´22. Nepozerajme na to, že by nemala byť. Na toto mi, prosím, kolegovia, skúste odpovedať, prečo, čo je tým argumentom, aby sme zvýšili pre tento rok ten, tú sadzbu. Preto z týchto dôvodov predkladám a predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorý urobí to, že zostane sadzba, ktorá bola v tomto roku. Takže dovolím si prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/1922 Z. z. (správne: 519/2022 Z. z., pozn. red.) o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378, sa mení takto:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

22.3.2023 15:06 - 15:08 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov NR SR Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.
Národná rada uznesením č. 1997 z 8. februára 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor; výbor pre financie a rozpočet neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy nevyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 124. schôdzi dňa 13. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov.
Predseda výboru určil za spravodajcu poslanca Mariána Viskupiča, ktorý predkladá predmetnú informáciu na schôdzi Národnej rady a bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2023 10:03 - 10:03 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš Lehotský, kolega, ďakujem pekne za predloženie tejto zmeny. Ako som už vlastne aj dnes skôr povedal, potrebujeme komplexne pomáhať mladým ľuďom, v tomto prípade tak, aby teda bola väčšia šanca, že zostanú študovať na Slovensku. Áno, nech počas štúdia proste sú aj nejaké semestre v zahraničí, ale proste nech študujú na Slovensku, pretože takto sa aj zvyšuje šanca, že po skončení štúdia budú na Slovensku žiť a pracovať, a teda takto vlastne akoby vrátia vlastne to, čo sa zasa krajina snaží, snaží pomôcť.
Ďakujem pekne ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2023 9:47 - 9:49 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja len doplním.
Áno, možno som to v rozprave nepovedal, skutočne tým cieľom je, aby či už v tej ekonomike, alebo aj spoločnosti bolo čo najviac slobody, ako je to možné. Čiže v piatok navečer, v piatok poobede sme tu mali debatu vlastne o zachovaní hotovosti. Čiže ja hovorím to presne tak, že tá hotovosť tu bola celú históriu ľudstva a mala by tu zostať naveky. Samozrejme, proste má to mať aj nejaký horný limit, ale o to je jasnejšie povedané, že, samozrejme, aj dolný a, samozrejme, zachovanie, takže v tomto si myslím, že strana SaS, fakt sa vždy snažíme, aby sme teda čo najviac slobody prinášali do ekonomiky, do spoločnosti. A prečo? No preto, že práve slobodnejšia spoločnosť, slobodnejšia a predvídateľnejšia ekonomika je vždy vo finále úspešnejšia krajina, v ktorej ľudia chcú žiť a v ktorej proste chcú podnikať, v ktorej chcú vychovávať svoje deti. Toto je to kľúčové.
Ja to možno posuniem ešte o jeden level. Je úplne jedno, ako budeme podporovať pôrodnosť, ako budeme podporovať deti, keď tá krajina ako celok nebude fungovať. Prvé deti nám odídu študovať už na strednú školu do zahraničia, ďalšie nám odídu študovať na vysokú školu do zahraničia, ani jeden z nich nebude mať vôľu sa vrátiť a takisto nám budú odchádzať ľudia aj pracovať do zahraničia, lebo proste budú tam lepšie a prijateľnejšie podmienky. Čiže tá snaha naša by mala byť, aby sme robili všetko pre to, aby krajina fungovala ako celok. Áno, samozrejme, treba podporovať aj, aby sa, aby sa teda rodili deti, ale to nie je ten prostriedok alebo ten koniec. Tým to celé začína, my musíme podporovať, aby krajina fungovala.
Ešte raz, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 9:33 - 9:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, takže ďakujem pekne ešte raz za slovo. Dovolím si teda trošku bližšie kolegyne a kolegov alebo teda skôr asi len kolegov oboznámiť s návrhom, s návrhom tohto zákona.
Čiže najprv si povedzme ešte raz, aká je realita. Dnes môže z hľadiska tohto zákona fyzická osoba platiť platby do 15-tisíc euro v hotovosti, ďalej teda potom už len bankovým prevodom, respektíve teda bezhotovostne. Čo sa týka právnickej osoby alebo teda tak isto aj fyzickej osoby podnikateľa, tí majú túto limitáciu iba do výšky 5-tisíc euro. To prináša, samozrejme, rôzne problémy a treba tiež povedať, že tento zákon vlastne vznikol v roku 2012 a odvtedy sa tieto sumy nemenili. Ani tých teda 5-tisíc, ani tých 15-tisíc. Odvtedy, samozrejme, máme tu nejakú infláciu, doba sa niekam posunula. To je teda jeden pohľad na aktuálne, aktuálne platný legislatívny stav, čo sa týka zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
Zároveň treba povedať, že čo sa týka aktuálne, ešte stále aktuálnej mimoriadnej situácie v súvislosti s covidom, ale takisto máme ešte jednu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, tak tento zákon je vypnutý. To znamená, tie limity dnes neplatia žiadne, dá sa platiť hotovosťou do akejkoľvek výšky. Dôvod je ten, že teda mimoriadna situácia alebo teda zákonná úprava, ktorá rieši mimoriadnu situáciu, zároveň vypína vlastne tento zákon. Či je to správne, alebo nesprávne, o tom sa dá, samozrejme, diskutovať. Realita ukázala, že obe tieto mimoriadne situácie nemajú žiadny vplyv na funkčnosť bankového sektora, na funkčnosť všetkých bezhotovostných systémov platieb, to znamená, nie je tam toto prepojenie potrebné.
Ak si spomínate, takéto niečo sme tu relatívne nedávno aj mali, ale ten zákon neprešiel, ktorý by teda rozpojil tú väzbu medzi mimoriadnou situáciou a blokovaním alebo teda zastavením platnosti tohto zákona. No, neprešlo to, ja si osobne myslím, že jeden z dôvodov je ten, že skutočne tých 5-tisíc euro ako limit hotovosti pre firmu je aj teda s tým plynúcim časom extrémne nízky a jednoducho myslím si, že nastal čas, aby sme toto zvýšili. To znamená, ten samotný návrh zákona hovorí o tom, že právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ bude môcť platiť hotovostne do výšky 15-tisíc eur. To znamená zvýšenie z 5-tisíc eur na 15-tisíc a zároveň sa tým vlastne zjednocuje suma, tak ako môže teda platiť fyzická osoba, s právnickou osobou. Osobne si myslím, že nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by právnická osoba mala mať nižší limit platby hotovosťou ako fyzická osoba, takže aj toto je ten dôvod, že to posúvame.
Ja by som povedal možno pár takých tých príkladov, kde je naprosto jasné, že to dáva zmysel za a) zvýšiť a za b) ale teda hlavne urobiť tú sumu rovnakú, ako platí pre fyzické osoby. Zoberme si klasicky, návšteva servisu, dnes je, ani sa nemusíme baviť o oprave vozidla po nehode, po poškodení, kde sú to častokrát desaťtisícové sumy opráv, ale dnes už bežná väčšia oprava proste, nejaký repas vozidla bez problémov stojí ďaleko viacej ako 5-tisíc euro. Bavme sa o opravách motorov, o opravách prevodoviek, čomkoľvek, no a teraz si zoberte, že to je síce pekné, že teda fyzická osoba, ktorá si dá do servisu opraviť vozidlo, môže zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, keď chce, veď je to okej, je to jej právo, no ale právnická osoba to zobrať nemôže, pretože oni môžu iba do 5-tisíc. A už tam nastávajú tie komplikácie, no tak človek musí ísť do banky, buď to dať priamy vklad na účet, na účet teda tej, toho servisu, tej spoločnosti, alebo, samozrejme, tak isto to môže poslať bezhotovostne. Čo, samozrejme, nejaký čas trvá, zároveň potom ešte keď sú to servisy, ktoré sú teda v nejakých sieťach, alebo takto, ony majú, samozrejme, rôzne limity, komu umožňujú bezhotovostnú platbu, komu nie, proste sú to zbytočné komplikácie. Takže tá hlavná úloha alebo teda dôvod, prečo tento, prečo tento návrh zákona, prečo táto zmena je, že jednoducho zjednoduší to podnikateľské prostredie, zjednoduší to túto situáciu, toto pomedzie, keď teda človek môže zaplatiť do 15-tisíc, ale firma to zobrať nemôže, lebo len do 5-tisíc, proste myslím si, že aj vzhľadom ku dnešnej komplikovanej ekonomickej situácii, aj vzhľadom ku nízkemu rastu európskej ekonomiky, tak isto aj slovenskej ekonomiky a všetkým tým vyhliadkam, ktoré môžu dopadnúť aj horšie, ako to momentálne predikcie hovoria, je fajn, aby sme v každom našom rozhodnutí, v každej našej zmene, ktorú tuná predkladáme, mali myslieť aj na to, alebo hlavne na to, aby sme zjednodušili situáciu či už teda podnikateľom, celej ekonomike, alebo zároveň aj, aj občanom. Takže toto je, toto je jeden z dôvodov.
Áno, môžu to byť, tu byť otázky, že či teda toto nie je akoby voda na mlyn nejakým, nejakému praniu špinavých peňazí alebo takéto niečo; som presvedčený, že nie. Jednoducho tých 5-tisíc euro pred desiatimi-jedenástimi rokmi nie je tých istých 5-tisíc euro dnes. To je jedna vec, proste keby sme posčítali infláciu, tak už tým by sa to o niečo zvýšilo, zároveň, ešte raz, celkový limit sa nemení, pretože fyzická osoba tak či tak mala 15, takže len to dorovnávame a... takže toto je, toto je úplne v poriadku.
A zároveň treba, samozrejme, tiež povedať, že doba jednoducho smeruje vlastne ku elektronizácii, digitalizácii, čiže keď sa pozrú nejaké štatistiky, tak sa zvyšuje podiel bezhotovostných platieb. Čiže ja hovorím, že o to viac, keďže tento podiel bezhotovostných platieb sa zvyšuje, tak sa tento limit bez problémov môže zvýšiť.
Ďalšia vec, prečo teda to nie je, nie je problém, je, že áno, keď sa prijímal tento zákon, a ja si za chvíľočku dovolím odcitovať vlastne vôbec to, čo bolo vtedy v dôvodovej správe, ono to nie je tak jednoduché, že si teda štát povedal, že a, my tu zavedieme limit na hotovostnú platbu, a tým automaticky skončí čierna ekonomika, skončí pranie špinavých peňazí a vlastne sa všetky, všetky podvody nebudú diať. Ono by bolo super, keby to takto, samozrejme, bolo, ale takto jednoduché to nie je, a teda ja si dovolím vlastne prečítať, že ako to teda, ten zákon, vlastne bol odôvodnený v tej dobe. Takže... hovorím, bolo to v roku 2012.
V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu, na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú, alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur, fikcia zaplatenia, pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Čiže teda predkladateľ mal vtedy za to, že týmto, týmto zákonom sa teda podarí, podarí veci vyriešiť. Samozrejme, niečo to určite pomohlo, ale zároveň, ak sa pozrieme na tú históriu, čo teda potom v 2012. nastalo, tak, bohužiaľ, nie je to takto jednoduché, nedokázalo to zabrániť ani, ani karuselovým podvodom, dokonca opačne, tie podvody proste bujneli a bujneli a dnes vidíme rôzne mená, či pán Makó, pani Wittenbergerová, alebo, alebo aj pán Imrecze ako teda bývalí činovníci vo finančnej správe, ktorí teda sú obvinení z rôznych takýchto, takýchto podvodov. Čiže jednoducho ten účel, samozrejme, sa splniť nepodarilo, on ten svet sa vyvíja, samozrejme, aj podvod sa vyvíja, takže nie je to, nie je to takto jednoduché, a preto si myslím, že to nazeranie na každého podnikateľa, že á, ty chceš zaplatiť 10-tisíc v hotovosti, ty si automaticky podvodník alebo čo, nie je správne. Treba vždy povedať, že ja som prvý, kto bude vždy hovoriť, aby sa proste, samozrejme, naháňali podvodníci, naháňali mafiáni, aby sa tieto veci riešili, ale na to máme, veď máme na to rôzne silové zložky tohto štátu, máme orgány činné v trestnom konaní, ale to vnímanie, že ty si podnikateľ, ty si automaticky potenciálny podvodník, toto, toto, prosím, nie je správne. Hej, takže aj preto si myslím, že to zvýšenie je zmysluplné.
No a takisto teda verím, že keď sa nám podarí toto zvýšenie prijať, tak možno o to väčšia bude vôľa už zrušiť aj mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom, dúfajme, a takisto aj teda prípadne už s konfliktom na Ukrajine, aby teda vlastne zákon reálne mohol platiť. Pretože treba povedať, že aj keď teda my by sme toto finálne schválili, stále tam zostáva ten fakt, že v tomto momente ten zákon je blokovaný, nie je, nie je účinný, a teda čaká na ten moment, kedy bude môcť byť znovu uplatňovaný. Takže toľkoto.
Záverom len zhrniem, je to drobná zmena, je to vlastne jednoriadková novela zákona, ktorá v tomto prípade pomôže hlavne, hlavne podnikateľom, zjednotí ten, ten stav, teda 15-tisíc ako fyzická a právnická osoba, tým pádom to pomôže aj bežným ľuďom, ktorí teda mali tú možnosť zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, ale u akejkoľvek teda firmy, ktorá mala limit 5-tisíc euro, to urobiť nemohli, takže myslím si, že toto zjednoduší, zjednoduší život občanom tejto krajiny.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.
Skryt prepis