Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa teda vyjadriť k prejednávanej téme, k solidárnemu príspevku z ruskej ropy. No začnem ale úplne na začiatok, tak máme tu vlastne podané dva pozmeňujúce návrhy. V jednom je správne riešenie úplne vyradiť, teda proste hornonitrianske bane do toho nepatria úplne, čo je správe riešenie, nulová sadzba. S čím ja teda nemám problém súhlasiť akoby. No a zároveň hneď pozmeňujúci návrh za tým je, že teda zvýšiť až na 90 %. A to sa tiež javí teda, alebo teda je to hovorené, že je to správne riešenie. Už len z tohto je, je tak nejak vidieť, že asi, asi trošku možno absurdnosť toho, čo sa tu akoby ide diať. Ale dobre, to len na okraj.
Poďme si povedať, aká je aktuálna situácia. Myslím si, že tú situáciu na začiatku popísal veľmi dobre kolega Peter Kremský len s jedným upozornením, skupina MOL, samozrejme, podniká vo viacerých krajinách a čísla, ktoré boli teda prezentované, sú nie za Slovensko, ale teda za kompletne všetky prevádzky MOL-u, čiže to je, to je jedna vec. Tie miliardy teda ani zďaleka nie sú, nie sú tuná na Slovensku. Ale áno, treba jasne povedať, že rok ´22 bol veľmi úspešný pre rafinérie v tejto oblastí. Áno, bol úspešný aj pre Slovnaft, keďže využívajú tú výhodu, ktorá je, windfall výhoda z lacnejšej ruskej ropy, súhlas.
Čo teda sa už stalo, tak že takýto solidárny príspevok bol prijatý vlani za vlaňajší rok, bolo to prijaté na základe nariadenia Európskej únie. A to nariadenie stanovuje minimálnu sadzbu 33 %, a teda obdobie, a to je dôležité povedať, ´22 a alebo ´23. Takže nie je povinnosť pre rok ´23 vlastne toto nariadenie zaviesť. To len aby sme mali, mali všetky fakty. V podstate Slovensko by splnilo nariadenie Európskej únie aj, aj tým, že to bolo iba vlani, okej.
Za ten vlaňajší rok Slovensko použilo sadzbu 55 %. Samozrejme, je, myslím, na mieste debatovať o tom, že danej situácie je asi zmysluplné, aby sa rafinérie podelili do nejakej miery s týmto windfall profitom. Samozrejme, vždy treba dávať pozor na to, že kde je nejaká tá správna miera. Ja som presvedčený, že tá správna miera je vlastne to, čo nám akoby nariaďuje Európska únia, tých 33 %, to by bolo najlepšie riešenie. No bolo použité 55, ktoré teda vzniklo ako určitá dohoda pre vlaňajší rok, návrh prináša 70. Už bol podaný pozmeňujúci návrh na 90. Toto sú už čísla, ktoré sú absurdné, ktoré jednoducho sú fakt že za hranou. To si predstavte tú situáciu, že akýkoľvek podnik proste robí, celý rok sa teda snaží, to nie je, že ony majú ten zisk. No tomu predchádza kopu práce, kopu aj rizík, kopu výdavkov, kopu všetkého a nakoniec ten štát si chce zobrať z toho akože fakt že 90 %.
To, tuto si dovolím upozorniť, že takéto niečo by na, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobilo možnosť žalôb. A toto sa napríklad už aj stalo, ja to tu dovolím takisto si povedať, aby to jednoducho tuná zaznelo, aby, prosím, všetci kolegovia, zákonodarci, vnímali aj túto situáciu. Už bolo podaných viacero žalôb na tej európskej úrovni, teda voči, voči Rade Európskej únie ku tomuto nariadeniu, tak len teda dovolím si ich spomenúť, takže jedna je v Bulharsku Extravinstabla Saud IAD, takže táto spoločnosť žaluje, žaluje Radu Európskej únie, takisto, takisto je tu potom ďalšia nejaká firma, ktorá teda sa volá TJ plus sedem ďalších žalobcov. To bola žaloba, ktorá bola podaná 12. decembra 2022. Potom je tu ďalšia, ďalšia žaloba ďalších dvoch firiem podaná 20. decembra 2022. No potom je tu žaloba, ktorá bola podaná úplne na konci roka 28. decembra ´22, už možno pre nás známejšie, ExxonMobil, Mobil Erdgas-Erdöl, čiže aj títo žalujú radu Európskej únie v tejto súvislosti. A takisto ďalšia 30. decembra 2022 firma TZ. Čiže skutočne už to samotné nariadenie Európskej únie, už to je na hrane, kúsok za hranou, už to bolo, bolo prijímané neskoro, má akoby aj trošku retroaktívnu funkciu, aj preto sa to nevolá daň, ale solidárny príspevok. A zjavne, zjavne teda proste Európska únia je žalovaná viacerými, viacerými prípadmi a viacerými teda spoločnosťami, no.
Preto aj pre Slovensko tá najbezpečnejšia možnosť by bola použiť tú sadzbu minimálnu, ktorú Európska únia prináša alebo hovorí, že by mala byť. Prečo? Pretože v danom prípade je najjednoduchšie, v prípade nejakých žalôb, povedať, Európska únia prijala, je našou povinnosťou to aplikovať, a tým pádom potom, keď tak, tak je žaloba na Európskej úrovni. Ja nechcem prejudikovať, ale ak tuná fakt prejde 90-percentné zdanenie, obávam sa, že, že dotknutá firma sa môže brániť a asi by sa nikto nečudoval, keby sa, keby sa bránila. Toľko, toľko, aby to tu, prosím, padlo.
No ďalšia vec, asi sa zhodneme, asi nás tu je málo, ale myslím, že na tomto by sme sa dokázali zhodnúť, zvyšovanie daní určite nevytvára priestor na znižovanie ceny palív. V tomto prípade. Čiže aby sme si boli vedomí, že ak budeme hlasovať za takto a navyše ešte takto drastické navýšenie tej sadzby dane, tak, prosím, všetci do svojich regiónov, tak ako aj kolega Kuriak rozpráva, že chce priniesť cestu na Oravu, presne tak, dobre, aj teda na iné, tak týmto rozhodnutím s veľkou pravdepodobnosťou prinesieme vyššie ceny pre palivá, pre benzín, pre naftu, ale aj pre ďalšie produkty. Takže toto si treba uvedomiť. Fakt je ten, že zvyšovanie daní nemá žiadnu šancu znížiť ceny. Ako ich zvýši je vec druhá, ale teda s veľkou pravdepodobnosťou ich určite zvýši.
Takže návrh na 90-percentné zdanenie bol už podaný. Takisto bol podaný návrh, teda aby hornonitrianskej dane z návrhu vypadli. A už teda samotný návrh pôvodný to zvyšoval v 55 na 70. No a ja sa v tejto súvislosti pýtam, že aký vlastne signál dáva Slovensko podnikateľom? Proste aký signál dávame investorom existujúcim alebo aj teda potenciálnym slovenským i zahraničným? A to v programe tejto schôdze máme, máme naplánované už, myslím, že len hlasovanie o ďalšom zvýšení daní, o razantnom trojnásobnom zvýšení a rozšírení odvodu z mimoriadnych činností, odvodu z, mimoriadneho odvodu z regulovaných odvetví, tak, aby som bol presný. Čiže to je, to je ďalšia vec, ktorá zasahuje, zasahuje proste firmy.
Ja som presvedčený, že toto všetko znižuje zásadne dôveryhodnosť Slovenska proste v očiach, v očiach investorov, v očiach podnikateľov, v očiach tých, ktorí držia tú, tú ekonomiku slovenskú nad vodou. Myslím si, že, že vnímajme, Nemecko samotné má rast možno pod 1 %, Európska únia ľahko nad tým, Slovensko takisto, možno maximálne 1,5 %. Toto, toto všetko sú veci, ktoré nepomôžu, nepomôžu ďalšiemu rozvoju, práve opačne. Sú to ďalšie a ďalšie olovené gule, ktoré sú proste priväzované firmám a ktoré ich budú ťažiť a ktoré im budú spôsobovať problémy.
No a čo sa týka, čo sa týka teda pokračovania, nech sa vrátim naspäť k solidárnemu príspevku, aj pre rok ´23, navyše v takto zásadných extrémnych sadzbách je, myslím si, že dláždením cesty pre vznik druhého Slovalca. Aj to sa javilo, že, preboha, však to nemôžu odísť, proste funguje tá výroba, je na super úrovni, je odbyt, dokonca boli ceny, proste je to, je to možné. Ja nehovorím, že sa to stane, ale majme aj toto, toto na pamäti. Čo, samozrejme, by znamenalo aj ohrozenie zásobovania slovenského trhu s palivami a nielen slovenského, keďže Slovnaft vlastne väčšiu polovicu svojej, svojej produkcie vyváža. A myslím si, že sme zažili, čo to aj s cenami robilo, keď bola havária v rakúskej rafinérii vo Schwechate, keď boli dlhodobejšie odstávky v Szombathely v maďarskej, maďarskej rafinérii. Fakt treba povedať, že tie palivá sú tým, čo hýbe ekonomikou. Nedostatok palív by spôsobil veľké problémy, ani nedá sa povedať, že kde, no proste všade. Ekonomika je vlastne na kolesách, ekonomika a všetky logistické procesy sú, sú na kolesách. To je o spotrebe nafty, benzínu. A toto prináša takéto riziká.
No a takéto nezodpovedné a krátkozraké rozhodnutie aj pre rok 2023 ohrozí aj verejné financie. A ak by prišlo k obmedzeniu výroby, nedajbože k zastaveniu, nedajbože, proste to, to skutočne bude mať zásadný dosah na aj verejné, verejné financie, a teda na príjmy, ktoré, z korporátnej dane, ale aj z daní všetkých zamestnancov Slovnaftu vlastne prichádzajú do, do verejných financií.
No povedzme si, a to aj povedal pán kolega Kremský, takže budem na to reagovať, áno, je výpočet, ako sa táto daň počíta a teda odkiaľ je definovaný nadzisk. Bolo to povedané správne, je to priemer štyroch rokov od roku ´18 do roku ´21 vydelený štyrmi a zvýšený o 20 %. To je pravda, ale tu treba dávať pozor aj na to, že vlastne zákonodarca týmto zo ziskov z minulosti alebo z výnosov z minulosti prejudikuje správny, alebo podľa teda štátu a podľa zákona dostatočný zisk, ale už neberie do úvahy tieto základné veci, že ten Slovnaft, a teraz to už budem konkretizovať na, na teda konkrétnu spoločnosť slovenskú, ktorej sa to týka, má zásadné náklady a potrebuje urobiť vlastne technologické úpravy svojich zariadení, aby bol schopný spracovávať neruské ropy. Tie čísla z minulosti o tomto nehovorili. Vtedy proste takéto niečo nebolo potrebné urobiť. Takže to sú, to je jeden z, jeden vlastne z nákladov, prečo vlastne potrebuje aj ten Slovnaft určitú výšku zisku, aby bol schopný pokračovať ďalej.
Takisto treba vnímať to, že máme tu GreenDeel, máme tu stále sa zvyšujúce environmentálne požiadavky, ktoré sú stále, stále drahšie a vyžadujú, vyžadujú nové a nové technológie. Čiže takisto ten zisk, ktorý sa javil dostatočný v minulosti, nepostačuje na to, aby všetky tieto, tieto, volajme to teda zelené výzvy, boli, boli zabezpečené a dokázal ich takto Slovnaft nainvestovať.
Takisto vidíme teraz prebiehať boj teda o to, aby sa nezastavil predaj alebo nebol zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ten vývoj nejak ide, ten Slovnaft, samozrejme, musí reagovať na to, že do budúcnosti asi sa bude predávať menej nafty, benzínu a že teda budú aj iné, iné parametre. Proste Slovnaft musí investovať do iných druhov výrob, musí investovať do toho, aby, samozrejme, aj v tej budúcnosti mal nejakú, nejaký priestor. A to, samozrejme, musí aj našej krajine na tom záležať. Tá rafinéria je jediná. To nie je náš nepriateľ, to je niečo, čo zamestnáva kopu ľudí a vytvára to, čo potrebuje naša krajina. Takže na toto potrebujú dodatočné, dodatočné investície.
No a už som spomínal teda, ako to vyzeralo, keď bola momentálne, nedávno nehoda v Rakúsku v rafinérii, alebo teda odstávky, to nie je, že päť euro stojí údržba, bežná údržba Slovnaftu. Takisto proste oni potrebujú dostatočné finančné zdroje, aby dokázali robiť tú bežnú údržbu, aby dokázali robiť bežnú obmenu svojich zariadení a na toto tiež potrebujú, potrebujú určité financie.
Často sa používa argument, že, no veď aj maďarský štát zdanil 90 % MOL. Teraz prečo teda nie aj my. No tu si treba povedať, že Maďarsko používa trošku, alebo hodne inú metodiku. A Maďarsko vlastne urobilo to, že ten rozdiel medzi ruskou a svetovými cenami ropy, ten zdanila rafinérii 90 %. Inými slovami im povedala, že okej, vy budete fungovať vlastne plus-mínus na svetových cenách ropy, pretože celý ten rozdiel, o čo tá ruská ropa je lacnejšia, tak ten vám zdaníme. Čiže nie zo všetkého, konkrétne áno, zdanila im takmer 100 %, 90 % im zdanila tu windfall výhodu, súhlas. Ale toto, slovenských 90 % je niečo iné. Slovnaft nevyrába len naftu a benzín, Slovnaft vyrába proste kopu inej petrochémie, vyrába plastové granuláty, ale má aj sieť čerpacích staníc, tam predáva napríklad aj doplnkový tovar. Toto zdanenie zasahuje aj zisk z horalky na tej čerpačke predanej. Skutočne my zdaňujeme hospodársky, alebo kolegovia sa snažia zdaňovať hospodársky výsledok proste zo všetkých operácií Slovnaftu. To, to je úplne že absurdné, že niekomu poviete, že 90 %. Absurdné.
No ešte, ešte je tu ďalšia rovina. Áno, za, teraz vlastne sa vytvorilo, že teda tento návrh sa volá daň z vojny. Okej. Ale treba si uvedomiť, že každá vojna jedného dňa skončí, zatiaľ to platilo pre každú a ja si dovolím tvrdiť a pevne verím, že to bude platiť aj pre túto. A ja si dovolím tvrdiť, že jedného dňa sa hádam aj obnoví hospodárska spolupráca aj s tým Ruskom, že proste ten svet vo finále vždy sa posúval dopredu vtedy, keď sa kooperovalo. No ale ak sa toto celé udeje, takéto zdanenie, tak vlastne prestane mať význam pre Slovnaft, aby teda to množstvo ropy, ktoré môže, lebo on môže ruskú ropu dovážať len pre slovenský trh, to môže, myslím, že neobmedzene, potom môže do konca roka z ruskej ropy vyvážať do Česka, môže vyvážať na Ukrajinu, ale to, čo chce vyvážať do iných krajín, musí používať na to už teda inú ropu. A ak sa to zdanenie takéto urobí, tak sa stane absolútne nezmysluplné vlastne, aby dovážali tú ruskú ropu cez ropovod Družba. On má inak cez 4-tisíc kilometrov a tých odberateľov na ňom už veľa nezostalo.
A tu treba fakt, že pozerajme, ja viem, že dnes proste sú sankcie a všetky tieto veci, okej, ale pozerajme sa, pozerajme sa na to, keď tá vojna raz skončí a pozerajme na to, že by bolo veľmi dobré, keby ten ropovod Družba zostal v prevádzke, pretože ak ten ropovod Družba skončí, tak sme jednu závislosť, ktorá, samozrejme, nebola dobrá, lebo sme boli stopercentne závislí na, na ruskej rope, nahradili ale inou. Budeme mať zasa len ropovod Adria a zasa len jedinú možnosť, ako sa dá dopraviť ropa do našej jedinej rafinérie, čiže aj za toto má význam proste dať tej fabrike dýchať, aby mohla čiastočne používať aj tú ruskú ropu, tým pádom, aby zostal aj ten ropovod v prevádzke, zároveň, aby sa to teda diverzifikovalo a používal sa ropovod Adria, používali sa svetové druhy rôp a aby bol Slovnaft schopný s upravenou technológiou urobiť vlastne tie produkty zo všetkého. Toto všetko sa jedného dňa ukáže ako pohľad za roh, pohľad proste dopredu. A toto prinesie potom stabilitu nielen rafinérii, ktorá je súkromná, ale aj tej krajine, Slovensku, ktorej tá rafinéria zamestnáva, rafinéria zamestnáva ľudí. To by som si tiež ešte dovolil, aby sme, aby sme vnímali.
Slovensko zamestnáva, pardon, Slovensko, Slovnaft zamestnáva priamo asi 3 500 zamestnancov vo výrobe, teda vo všetkých obslužných činnostiach. 3 500. Ďalších asi 2 000 zamestnáva na všetkých čerpačkách po Slovensku, čiže to sú, toto je proste ďalších 2 000 ľudí, no a, samozrejme, na toto sa nabaľujú ďalšie, ďalšie tisíce proste ďalších zamestnancov, ktorí teda robia rôzne dodávateľské služby, či už pre tie čerpacie stanice, ale, samozrejme, hlavne pre samotnú, samotnú rafinériu. Čiže toto, samozrejme, má dosah na, ja si dovolím povedať, že desiatky tisíc ľudí. Lebo však veď každý zamestnanec má nejakého manžela, manželku, má nejaké deťúrence. To je dosah na desaťtisíc ľudí. Zasa, ak vy tej fabrike zoberiete prakticky všetok zisk, hej, prakticky všetok zisk, tak jednoducho, ako budú môcť, okrem teda, už sme sa bavili o tom, že im budú chýbať investície a tieto veci, ale teraz ako dokážu oni zvýšiť platy svojim zamestnancom. Z čoho, keď sme im zobrali proste drvivú väčšinu zisku. To má dosah na desaťtisíce ľudí. Toto tiež, prosím, majte na pamäti. Čiže nielen, že každému prinesieme vyššiu cenu alebo prinesiete vyššiu cenu pohonných hmôt, ale aj proste problémy v nezvyšovaní platov. Otázka, či všetci zamestnanci teda zostanú pracovať. Takže toto sú, prosím, všetky ďalšie následnosti, ktoré, ktoré táto situácia prináša.
V tomto momente asi ďakujem a dovolím si teda aj ja ešte rýchlo odôvodniť pozmeňujúci návrh, ktorý následne prečítam. Nerobím si teda ilúzie o tom, že by nemala byť žiadna daň. Je to daň pre tento rok ešte. Som presvedčený teda, že dáva určitý, určitý zmysel, aby teda nejaká takáto dodatočná daň, solidárny príspevok bola, ale jej zvyšovanie nedáva žiadnu logiku. Mali sme teda 55 %, mohlo to byť aj menej, ale dobre. Bolo to 55 % v situácii, kedy ten rozdiel tých rôp bol dosť výrazný. Zároveň Slovnaft mohol používať len ruskú ropu a mohol exportovať kamkoľvek. A zároveň ešte tie ceny skutočne boli aj, aj vysoké, lebo rôzne problémy. Pre tento rok, lebo teraz sa bavíme o roku ´23 ako poslednom roku, kedy je možné dať takýto solidárny príspevok, nevidím z pohľadu toho, na koho sa chystáme uvaliť, nevidím dôvod, že prečo by mal byť vyšší, pretože už nemôžu kupovať 100 % tej ropy, ktorá je reálne lacnejšia. Zároveň nemôžu tú svoju produkciu vyvážať kamkoľvek. Zároveň sú nútení teda kupovať inú ropu za svetové ceny, ako správne pán kolega Kremský povedal, ktorá je zasa ale ešte drahšia, pretože rafinéria na pobreží Jadranského mora má lacnejšie náklady, ako keď my musíme cez ten ropovod Adria to doviezť ešte sem. Takže to sú ďalšie náklady, ktoré musí ten Slovnaft zaplatiť. Do toho potrebuje už spomínané ďalšie investície, aby vôbec tú ropu bol schopný spracovávať. Toto sú všetko argumenty, ktoré hovoria, že keď už teda je vôľa v tejto snemovni, aby ten solidárny príspevok bol aj pre budúci rok, tak nech je na úrovni tohto roku. Nenájdete, a to ja sa pýtam a poprosím aj pána predkladateľa, povedzte mi dôvod, prečo by ten príspevok, prečo by tá sadzba mala byť vyššia ako v roku ´22. Nepozerajme na to, že by nemala byť. Na toto mi, prosím, kolegovia, skúste odpovedať, prečo, čo je tým argumentom, aby sme zvýšili pre tento rok ten, tú sadzbu. Preto z týchto dôvodov predkladám a predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorý urobí to, že zostane sadzba, ktorá bola v tomto roku. Takže dovolím si prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/1922 Z. z. (správne: 519/2022 Z. z., pozn. red.) o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378, sa mení takto:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.