Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja začnem asi tak, že stále tu od predkladateľov padá to, že teda chcú pomáhať zraniteľným a najslabším, O. K., ale ešte raz, tento návrh zákona poškodí práve najviac tým zraniteľným a najslabším.
No a prečo? Veď položme si tú základnú otázku. Nepozerajme len na banky, pozerajme na celé to zvýšenie, podotýkam, že strojnásobujeme tú sadzbu. Má niekto pocit, že toto v ktoromkoľvek z tých odvetví, kľudne, či sú to tie farmafirmy, alebo telekomunikačné firmy, alebo aj tie banky, alebo, ja neviem, vodárne a kanalizácie, má to niekde proste nejakú tú možnosť, že to zníži ceny? Nemá. Ak je niečo jasné, tak toto je jasné. To znamená, skôr opačne, tento zákona má jasný potenciál, že tie ceny zdvihne.
A prosím ešte raz, v tejto situácii, v akej sa Slovensko nachádza, je akékoľvek zvýšenie cien vždy najväčší problém práve pre tú skupinu občanov najslabších, najzraniteľnejších s najmenším príjmom. Toto treba jasne, jasne a zreteľne povedať.
No a problém je, že vlastne na rovinu a jasne, však to povedzte, potrebujete vybrať ďalšie peniaze a bolo by fajn, keby to bolo na skutočne niečo zmysluplné. Ale nie, jednoducho je to na to, aby sa podporovali a hľadali peniaze na ďalšie a ďalšie populistické veci. Ale úplne sme zabudli alebo vôbec tu neprebieha debata o tom a absolútne tu chýba debata o konsolidácii, o šetrení na strane štátu, proste že tam je priestor. Proste jediná debata, ktorá tu je, je o tom, ako zdaniť viac a viac ako proste z ekonomick... z ekonomiky odčerpať ďalšie a ďalšie peniaze.
Ja si dovolím prečítať jeden, jeden citát jedného vážneho ekonóma, Miltona Friedmana, ktorý hovorí: „Som za znižovanie daní za akýchkoľvek okolností, a pre akúkoľvek výhovorku, pre akýkoľvek dôvod a kedykoľvek je to možné. Dôvodom je moje presvedčenie, že veľkým problémom nie sú dane ale výdavky.“
Výdavky, to je to, o čom sa tu nebavíme. Tam je tá cesta.
Veľmi tu, veľmi tu prebieha debata, že nadmerný zisk, zdaňujeme nadmerný zisk. Ale čo je to nadmerný zisk? Tu sa proste, tri mil. sú nadmerný zisk z pohľadu koho? Malej firmy alebo proste nejakej veľkej korporácie? Proste to, jednoducho to, takto by to nemalo byť. Proste zoberme si, zoberme si aj, zoberme si koniec-koncov aj tie banky. Áno, v absolútnom čísle mali výrazné, výrazný zisk, ale veď do toho vôbec nepozeráte na to, že to bolo z väčšieho obratu, že v postate ten zisk v percentuálnom vyjadrení bol nižší ako, ako minulé roky, proste že, že to absolútne číslo vzniklo proste z obratu. A treba pozerať takisto, že všade naokolo v iných krajinách proste tie banky v tom percentuálnom vyjadrení sú jednoducho vyššie, vyššie ziskové.
No a potom vôbec to, že my považujeme zisk, to je normálne, že ja tu vnímam, že tu je zisk, že si niekto dovolil mať zisk, ako to najhoršie, čo sa mohlo akoby, akoby stať. Proste dovolil si mať zisk. Veď zisk je základná ekonomická kategória. Je to základný dôvod, vlastne prečo sa, prečo sa podniká.
A jednoducho keď sa pozrieme fakt na vyspelý svet, každá tá krajina je hrdá na tie svoje najsilnejšie firmy. No ono sa to najsilnejšie sa prejavuje tým, že majú, majú vyšší zisk. A prečo? Proste platia dobre zamestnancov firmy, ktoré sú v problémoch, alebo v minimálnom zisku? No nie. Proste ziskové, funkčné firmy platia svojich zamestnancov lepšie. Ako vznikajú prostriedky na ďalšie investície? No proste musí firma byť schopná vygenerovať nejaký zisk, ktorý sa dá potom reinvestovať. To zasa môže spraviť len firma ktorá, ktorá funguje. Takisto proste zasa, keď je firma zisková, je to v podstate základný parameter ich vývoja cien akcií, proste keď má akcia a keď má firma proste vyššiu hodnotu, zlepšuje svoju pozíciu, zlepšuje svoju silu na trhu. Ako a u nás, my tu proste fakt, že prebieha tu debata, že, že teda, ježišmária, dovolil, dovolil si niekto zisk, tak ho treba, treba zdaniť.
No a dotknuté sektory sa úplne oprávnene pýtajú, že prečo, prečo majú zaplatiť proste ďalšie dodatočné dane. A úplne, úplne objektívne sa im zdá, že proste štát na sebe nešetrí. Akože a jednoducho majú pravdu. Ja to vidím rovnako proste. Veď tie firmy, všetci vedia svoje o atómovkách, proste o plošnom testovaní, o očkovacích bonusoch, o ďalších rôznych výdavkoch. Alebo najnovšia atómovka – 500 eur pre každého za, za účasť na voľbách. Ako, viete, ľahšie by sa tu aj pánovi Vetrákov vysvetľovalo, že teda štát potrebuje nejaké zdroje, keby sa ten štát ale správal efektívne, keby hľadal cesty, ako ušetriť na sebe, keby aspoň hľadal cesty, ako nerobiť ďalšie populistické výdavky.
Veď my sme tu ledva, ledva sa schválil rozpočet, už ten bol predvolebný, už ten má 8 mld. deficit. A proste tu sa celý január a polovicu februára nedeje nič iné, než sa zasa hľadajú a schvaľujú zo dňa na deň ďalšie a ďalšie populistické riešenia. Čudujete sa, že sa tie firmy čertia? Čudujete sa, že majú pocit, že im sa ide zobrať, aby sa to nakoniec takto všelijak rozflákalo? Veď ten zisk je až na konci. To predtým, celé to účtovné obdobie tie firmy museli proste pracovať, mali kopu nákladov, mali konkurenciu, proste robili a pre nich to nie je, že to vzniklo zo dňa na deň. Pre nich je to to, na čo sa ony celý rok proste natrápili. A teraz vidia, že to štát zoberie a proste použije na nejaký populistický výdavok.
No a pozmeňujúci návrh pána Čepčeka, tuná ráno... no, ráno rozprával pán predkladateľ, že teda vláda si ctí, že podpísala, že podpísala memorandum s bankami, kde je teda napísané, že im nebude vytvárať žiadne ďalšie dane v tomto volebnom období a že teda on si to ctí, že on si ctí svojho premiéra, ktorý... alebo stoja si teda za premiérom, ktorý jasne hovorí, že nie, že nemali, nemal by sa tam zaraďovať znova aj banky.
No tak, kolegovia, tak, tak si ctíte svojho vlastného premiéra, že 14, 14 poslancov OĽANO sa podpísalo pod ten pozmeňujúci návrh? Pretože keď by si to pán Čepček chcel podať, no tak by musel mať 15 podpisov. Keď ich nemal, tak mu ich dodali, dodalo OĽANO. Takto si, kolegovia, ctíte vlastného premiéra, ktorý teda sa pod niečo podpísal, a vy mu takto vlastne podlomíte nohy? Ako Peter Kremský, Peter Liba, Richard Nemec, Vojtech Tóth, Peter Dobeš, Martin Fecko, Peter Vons, Milan Potočný... Potocký, pardon, Marcel Mihálik a tak ďalej a tak ďalej, Dominik Dudrl... Drdul, Marek Krajčí. Akože to, už, už keď nič iné, veď tu to rozprával pán Vetrák, že teda stojíte si, aspoň teda, teda vy ako koalícia, keď už, teda aby nemalo to byť záväzné pre celú krajinu, akože si myslím, že malo, hej, tak ale prosím, tak... ako keď... aspoň dostojte tie slová pána predkladateľa, hej, aspoň ich dostojte.
No, mám poslednú minútu. Tak ako povedal aj kolega, sú návrhy, ktoré sú jednoducho neopraviteľné. Sú návrhy, ktoré sú zlé. Najlepšie riešenie by bolo nemať žiadny osobitný odvod. Druhé najlepšie riešenie... alebo znesiteľné riešenie je ho nechať v stave, v akom je, mal relatívne znesiteľnú sadzbu a toto vieme zabezpečiť, ak by ste podporili napríklad môj pozmeňujúci návrh. Toto neprinesie nič dobré, poškodí to konkurencieschopnosti ekonomiky, zníži to množstvo financií, ktoré môžu firmy použiť na investície.
Ale ešte to má ďalší level, väčšinou tieto firmy sú dcérske firmy zahraničných, proste môžu použiť svoje voľné zdroje na investície v inej krajine, ktorá je k nim priateľskejšia. A vo finále, poškodíte najviac tým, ktorých chcete chrániť, tým najzraniteľnejším a chudobným.
Ďakujem pekne za pozornosť.