Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegynka, kolegovia, no už sa nám zvíkendnie... kolegynky, pardon, už sa nám zvíkendnieva, je nás tu stále menej. No skúsim ja ešte možno tak ani viac nieže vystúpiť, ale skôr reagovať na to, čo bolo povedané a čo človek nestihol.
Ale ja by som začal, teraz mi prišiel zrovna jeden, jeden mail, a teda nejakí občania, neuveríte, nás sledujú, takže, takže ja si to dovolím prečítať. Samozrejme, je to, je to jeden, jeden mail, ale je to názor občana, občianky.
Dobrý deň, pán Viskupič, píšem vám v reakcii na vaše, na vaše vystúpenie o zákaze nedeľného predaja. Som obyčajný človek, ktorý pracuje v lekárni na dvanásťhodinové smeny krátky a dlhý týždeň. Na tento, na tento systém pracuje veľa ľudí v obchodných centrách so všetkými druhmi obchodov aj v reštauráciách. Žijem sama, nemám žiadne prídavky ani iné finančné balíky na deti, ktoré sú po Matovičovom návrhu veľmi slušné. Nemám žiadne daňové zvýhodnenia, žiadne iné prídavky od štátu. Čo si nezarobím, to nemám. Vďaka dvom nedeliam v práci mám vyššiu mzdu, nedeľné príplatky, ktoré nie sú zanedbateľné, čo mi v dnešnej dobe inflácie veľmi pomáha. Ak štát zruší nedele, nielenže prídem o príplatky, ale budem si musieť pracovný fond dopracovať v iný deň týždňa, ten bude bez príplatkov a jediný profit bude mať z toho môj zamestnávateľ, ktorý mi vyplatí nižšiu mzdu a ušetrí náklady. Pracujem v obchodnom centre, kde je aj Kaufland a reštaurácie, ani jeden zo zamestnancov nie je nadšený rušením nedieľ, a to aj napriek tomu, že má rodinu.
Keby som bola mamička s deťmi, v rámci krátkeho týždňa mám každý druhý víkend voľný, a to až tri dni. Čiže mám možnosť so svojou rodinou stráviť predĺžený víkend od piatka do nedele dvakrát mesačne a nemyslím si, že je to zlé. Zrušenie nedieľ je pre mňa aj pre väčšinu ľudí, príde, mi príde absolútne poškodzujúce, jednoducho štát nemyslí na jednotlivcov, najmä mladých ľudí, najmä mladých ľudí a slobodných ľudí. Jednotkou štátu nie je iba rodina. Moje zrážky zo mzdy sú až 550 eur mesačne, čo z toho mám? Nič. Tento mail som napísala, aby sa poslanci v parlamente viac zamysleli nad dôsledkami svojho rozhodnutia. Prajem vám pekný deň.
Meno teda čítať nebudem. Je to len jeden z ix názorov proste. Ale áno, aj takto to ľudia vnímajú. Proste toto je názor pani, ktorá robí v lekárni v nejakom obchodnom centre. No ale poďme teda pár slov ešte.
Povedali sme tu veľa. Úplne rešpektujem, ako som už viackrát povedal, právo predkladateľov, právo poslanca, samozrejme, priniesť akýkoľvek návrh. By som povedal, že skutočne rešpektujem aj tú debatu, ktorá tu bola. Myslím si, že veľmi slušne sa snažíme argumentovať, snažíme sa presviedčať jeden druhého. To, to, ja osobne si to veľmi vážim a ďakujem každému jednému, kto vystúpil v rozprave.
Ale teda, keď si zoberieme tie argumenty, tak niektoré sú dôležitejšie, niektoré sú menej dôležité. Niektoré sú také tie reálne smerom do ekonomiky a niektoré sú také tie ideologické v tom dobrom ponímaní, že teda máme rôzny pohľad na svet. No ale zároveň všetko, čo robíme, by sme mali zasadzovať do tej reality, ktorú žijeme. A tá realita, ktorú žijeme, je fakt inflácia, akú táto krajina vyše dvadsať rokov nezažila. Realita toho, že, že Európska únia je fakt na hrane recesie, rast za posledný štvrťrok bol len 0,1 % hrubého domáceho produktu. Slovenský rast ak bude, tak tiež bude minimálny. Čelíme rastu energetických nákladov a všetkých ďalších vrátane personálnych nákladov pre, pre podnikateľov. Proste vláda robí všetko pre to, každý deň to teda počujeme od každého vládneho predstaviteľa, rozprávame tu aj my, aby sme teda pomáhali ľuďom, ekonomike, rodinám, všetkým. Všetko toto, samozrejme, je, je ten popis tej reality.
No a do tejto reality, prosím, zasaďme aj tento zákon. Hovorím, môžme sa tu sporiť týždeň a každý budeme mať nejaké, nejaké to číslo, že ako to ovplyvní počet zamestnancov, ale jedno je akoby viac ako jasné, že tento, tento zákon nemá žiadny potenciál, aby zvýšil zamestnanosť. Ale určite má nejaký potenciál, ťažko povedať aký, ale nejaký má, aby zvýšil nezamestnanosť, aby nejakí ľudia prišli o prácu. Kolegovia, keď budete stláčať tlačítko, toto je to kľúčové. Momentálne už kvôli akýmkoľvek dôvodom, ale výsledok je, že budete stláčať tlačítko za to, aby niekto prišiel o prácu. A tam ale zasa fungujú nejaké tie ekonomické náležitosti. Väčšinou o tú prácu príde ten najmenej akoby schopný alebo najmenej šikovný, alebo ten, kto má najjednoduchší pracovný úväzok alebo ten, kto je brigádnik.
Takže, ale to sú väčšinou práve tie skupiny ľudí, ktorým najviac je potrebné každé jedno euro zarobiť. Jednoznačne prídu o prácu, to sú desaťtisíce študentov, ktorí pracujú cez víkendy v obchodoch. Tým zoberiete tú možnosť si zarobiť.
Pán kolega hovorí, že no dobre, však tu im teda to zakážeme, veď im pomôžeme niekde inde. Marek, ale tak veď budeme pomáhať. Však nepoškoďme a nemusíme pomáhať. Ušetríme si energiu na niečo dôležitejšie. Takže prídu o prácu študenti. Prídu o prácu aj dôchodcovia.
Mne sa tu veľmi páčilo, úplne rešpektujem Richarda Vašečku, ako vlastne povedal, že on vlastne nevie, či tí dôchodcovia robia cez víkend v obchodoch špeciálne v nedeľu, lebo do nich nechodí. To sa mi páčilo. To bolo priznanie chlapa. Presne tak. Keď minútu predtým povedal, že nechodí do, do obchodu v nedeľu, tak nemôže zároveň hovoriť, že teda nepracujú tam dôchodcovia. Nemôže to vedieť. Priznal si to, to sa mi akoby veľmi páčilo. Klobúk dolu, Richard.
Takže prídu o prácu aj nejakí dôchodcovia. Robia nielen v samotnom obchode, robia aj ako SBS-ka, robia v sklade, tam ich možno nevidíme. Takže aj časť takýchto ľudí príde o prácu. Jasné, že si zaslúžia vyšší dôchodok, jasné, že by bolo dobré, keby vedeli dôchodcovia žiť dôstojnejší život, aký majú na Slovensku. Samozrejme, že je ľahšie nemeckému dôchodcovi. No už sa snažíme 30 rokov, aj SMER bol pri moci, aj pravica bola pri moci, výsledok je aký? Je to taký nejaký náš spoločný výsledok politikov celej krajiny za 30 rokov, ale keď zakážeme tým dôchodcom pracovať, tak to sme si nedali čiarku, že sme im nejak pomohli. To sme si dali čiarku, že tomu dôchodcovi, ktorý teda, bohužiaľ, je v situácii, že mu ten dôchodok nestačí, sme mu zobrali jeho prácu. A už keď nič iné, no tak bude musieť vyvinúť nejaké úsilie, aby si našiel inú prácu. Ako dôchodca bude musieť pre, presvedčiť nejakého zamestnávateľa, aby mu dal šancu, že on v tých sedemdesiatich rokoch ešte vládze a že pracovnú morálku má možno lepšiu než, než ten znechutený zamestnanec, ktorý sa už teší niekam, aby mal konečne po smene. Ale bude to musieť spraviť. Zoberieme mu, normálne mu, zoberiete mu peniaze. A čo mu to pomôže?
Pani Vorobelová, o čo mu to zvýši jeho, jeho dôstojný život? O nič.
No a, samozrejme, prídu o prácu, môžu prísť aj tí, ktorí majú trvalý pracovný pomer. Tam to zasa je také, že tak ten zamestnávateľ niekoho vyberie. No možno vyberie toho, kto má najväčšie zdravotné ťažkosti, preto má teda veľa péeniek, alebo vyberie nejakú maminu s deťmi, ktorá často je na óčeerke. No, zasa, zasa, viete, všetky takéto rozhodnutia najviac dopadajú vždy na tých najslabších a najzraniteľnejších. Preto je dobré ich nerobiť, špeciálne keď všetci rozprávate, jak tak chceme pomáhať. Tak pomáhajme. Niekedy to najviac, čo môže politik spraviť, je sedieť si na rukách a neurobiť nič. Pretože všetky tie návrhy, ktoré tu padajú, a čím dlhšie, čím dlhšie tu sedíme a obhajuje sa to, tým absurdnejšie sociálne riešenia alebo teda sociálne inžinierske riešenia tu padajú.
Kolegovia, máme normálne že ideálnu šancu ako najviac pomôcť a nestojí nás to nič, ani to stlačenie tlačítka. Alebo teda stlačenie tlačítka, že proti, aby sme proste nezmenili tie pravidlá.
Zamyslime sa, však určite tie pravidlá nie sú dokonalé, môžme sa zamyslieť, ako, ako pomôcť zamestnancom, ako pomôcť podnikateľom, ako pomôcť všetkým, ale toto, toto nie, prosím, toto je slepá vetva. Tu to proste ukončime.
No viac toho asi veľmi nestihnem. Prosím, majme, majme toto všetko na pamäti. Rešpektujem, ešte raz hovorím, rešpektujem rôzny pohľad na svet. Rešpektujem to, že my hovoríme, že nech sa človek slobodne rozhodne, či pôjde-nepôjde do obchodu, či bude alebo nebude pracovať. Rešpektujem váš názor, že to chcete rozhodnúť za človeka. Ale prosím, nechajme si to za nejaký čas, keď to Slovensko bude v inej situácii, keď bude naša ekonomika v inej situácii a vtedy môžme znova absolvovať túto debatu. Teraz ju, prosím, ukončime tým, že buď zákon stiahnime alebo ho neposuňme do druhého čítania.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
