Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť teda k tomuto návrhu zákona. A ja začnem takže úplne jasne, že niekedy je úplne najlepšie, ak si my poslanci Národnej rady sedíme na rukách a nemeníme nič. Toto je jeden z tých návrhov, kde najlepšie riešenie pre tento moment je nerobiť nič, a aj toto proste neschváliť. Vysvetlím prečo.
Ten samotný návrh, tak ako ho aj, aj kolega Kremský spomínal, samozrejme, má ratio. Jasné, aj Únia, aj my teda nejak sa, je tá tendencia podporovať ekologické vozidlá. Samozrejme, takisto je jasný fakt, že sú drahšie, aj to pravda a, samozrejme, je jasné, že limit, ktorý je na spaľovacie vozidlo, nestačí v dnešnej dobe na ekologické vozidlá, aj to je pravda. Toto všetko je úplne v poriadku, len tá genéza toho zákona je taká, že toto sa doteraz riešilo vlastne presne tým nariadením vlády, kde teda to ekologické vozidlo bolo o 50 % drahšie a má sa za to, že to mohlo stačiť, hej, a takto to teda bolo, akurát teda pán predchádzajúci pán minister financií sa rozhodol, že to chce, samozrejme, urobiť inak a nejak to teda začal robiť, lebo ten návrh, aj keď ho teda predkladá kolega Kremský, tak, samozrejme, pochádza z MF a je to želanie, želanie predchádzajúceho ministra financií. No už minister financií nie je a to ministerstvo financií sa, samozrejme, zariadilo. Čiže ono už dalo predschváliť nové limity, to nové nariadenie vlády podľa aktuálne platného znenia je vládou prijaté asi dva alebo tri týždne dozadu, kde sa teda stanovili nové limity pre spaľovacie vozidlá.
Zasa, samozrejme, súhlas môžem ja hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako vždy hovorím, ale jednoznačne máme tu infláciu, rástli aj ceny vozidiel, takže tie limity bolo treba schváliť vyššie, s tým úplný súhlas, takže takto sa to schválilo, takto je v nariadení príloha, ktorá teda dala nové, nové sadzby alebo nové sumy, a stále tam platí tých 50 %. No a ja si myslím a v podstate si to myslí aj ministerstvo financií, lebo tento problém už vyriešila, proste tento zákon je v podstate redundantný v tom, že ak ho prijmeme, oni budú znovu musieť zmeniť nariadenie vlády, prijať nové, hej.
No a prečo je to ale zbytočné? Doteraz tam bolo tých 50 % a viac alebo menej to postačovalo. Áno, bavme sa o tom, aký je ten stred, aký je rozdiel medzi cenou spaľováku a cenou nejakého porovnateľného ekologického vozidla, hej, či už je to elektrické, alebo prípadne, ja neviem, plynové alebo akékoľvek iné. No doteraz to bolo tých 5 %... 50 % a ja mám za to, že malo by to stačiť a netreba to meniť. Prečo? Pretože ten rozdiel, tým, ako sa vyvíjajú napríklad tie elektrické vozidlá, tak ten rozdiel sa znižuje, ceny medzi... rozdiel ceny medzi spaľovákom a elektrovozidlom sa znižuje. Keď si pozrieme rôzne výskumy, prieskumy, koniec koncov aj to, čo hovorí samotná Európska únia, je, že ten rozdiel sa bude znižovať, a niekedy v roku ’27 - ’29, radšej tam poviem takýto väčší interval, sa ten rozdiel úplne, že stratí, že cena spaľovacieho a elektrického vozidla bude plus-mínus rovnaká. Pozor, neznamená to, že klesnú, hej. Ono to znamená to, že proste tie spaľováky tým, že musia stále plniť náročnejšie normy a musia byť stále čistejšie, tie ceny sa budú do nejakej miery zvyšovať a ceny tých elektrovozidiel tým, že to budú stále väčšie série a proste ten vývoj ide dopredu, sa zasa budú znižovať, takže s plynúcim časom ten rozdiel cien bude stále nižší a nižší a my týmto zákonom ideme presne opačne. To, kde sme mali ten limit stanovený, ako 50 my ho vlastne ideme akoby úplne uvoľniť, hej. To je proste aj hovorím aj z pohľadu dnešného MF, dnešného MF to nie je už teraz potrebná cesta, takže ten návrh znie, netreba to meniť, je teraz aktuálne schválené nariadenie vlády, ktoré dalo limity také, aby si teda tie štátne organizácie všetky, všetky, jak sú vymenované, vedeli kúpiť zmysluplné vozidlo a zostáva tam aj ten limit proste, že to ekologické môže byť o 50 % drahšie.
Zasa, nechcem opakovať, že máme 8-miliardový deficit, že je to asi 6,5 % hrubého domáceho produktu. Aj z tohto pohľadu to neotvárajme úplne. Jasné, že viete kúpiť aj auto, ktoré je dvakrát tak drahé ako spaľovák. To má zasa pán kolega pravdu, jasné, súhlasím, ale zbytočne túto možnosť dávať, hej, lebo ak sa tá, tie percentá dajú preč, no tak sa vytvorí nové nariadenie, kde to bude uvoľnené. Takže aj z pohľadu toho, že prosím, šetrime tie verejné zdroje, tak nechajme tam ten limit. To znamená, že tých 50 % proste je dosť. Problém je vyriešený, nové nariadenie je, organizácie si autá kupovať vedia. No a potom je tu, samozrejme, ďalší problém riešiteľný, ale účinnosť tohto zákona je plánovaná na 1. 3., hej. Dnes máme... Šestnásteho? (Reakcia z pléna.) Hej, 16., takže už je to tak, tak veľmi na hrane, hej, takže i toto vlastne je, je akoby ďalší taký malý dôvod, že proste to neschváliť. Takže toľko.
Ak si zoberieme, ja to len spomeniem, že s takými tými extrémne drahými elektrovozidlami, ekologickými vozidlami už máme určitú skúsenosť. Bola taká, poviem, že malá kauzička, hej, práve na, na území proste pána ministra Holého, kde kupoval fakt akože ale veľmi drahé béemvéčka elektrické, takže ako ten limit 50 % fakt má svoj význam. Prosím, nechajme ho tam.
Dobre, ešte, ešte jedna vec, čo sa týka, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Svrčeka. Myslím, že on to aj správne povedal, to ani nie je, že pozmeňujúci, ono je to rozširujúci návrh, hej, lebo vlastne samotný návrh zákona sa baví čiste len o vozidlách, tu sa bavíme o vytváraní vlastne nových, nových alebo možností teda vytvoriť novú právnickú osobu, aby ju teda mohol zriadiť aj Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Ja, samozrejme, nejdem teraz, ten úrad je vytvorený však zákonom, jasné. Ja teraz ani neviem povedať, či je to akoby správne, alebo nesprávne, len zas je to pozmeňovákom, na poslednú chvíľu, To MF podľa informácií, čo mám, nie sú s tým... akože určite to nie je ten postup, ktorý by akoby oni mali proste prejdený a boli s tým akoby úplne O. K., ale O. K., takže ja si myslím, že nemali by sme, nemali by sme takýmito rozširujúcimi návrhmi vlastne sa posúvať do úplne inej oblasti, než ten samotný zákon to rieši.
Takže toto som si len, len teda dovolil k tomu povedať. Hovorím, nejdem teraz riešiť, že či je úplne správne. Okrem ústredných proste ministerstiev vie zriaďovať, myslím, ešte úrad vlády, jedna jediná. A teraz to teda bude ten úrad pre... pre územné plánovanie a výstavbu. No, neviem, dávam na zváženie. Nevnímam to ako správny postup ako takéto niečo proste, do zákona zaviesť túto možnosť, možnosť pripraviť. Je to, prosím, fakt, že rozširujúci návrh v zmysle tohto zákona, ktorý tu predkladáme.
No toľko, čiže už len záverečné zhrnutie. Tento zákon fakt nie je potrebné akoby prijímať. To, čo mal riešiť, a povedzme do nejakej miery, samozrejme, zmysluplnú vec, je už vyriešená, je to nariadenie... je tá, je to nariadenie vlády proste platné, schválené. Organizácie si vedia autá kupovať. A, prosím, je to fajn, že je tam ten 50 % limit navyše, pretože dnes to pri troche skromnosti stačí, a tú trochu skromnosti tam nechajme, lebo verejné financie máme v stave, v akom máme. Dnes sme inak, alebo teda včera sme zrovna mali aukciu slovenských dlhopisov. Ja o tom v ďalšom bode budem hovoriť. Takže tých 50 % je zmysluplných, tak ako v tom zákono... zákone tá veta je. nevypúšťajme ju, a teda tým pádom vlastne je všetko v poriadku. Zákon nie je potrebný a ja teda hovorím, že nijak nie je nutné ho prijať a my ako strana SaS, či už budeme proti, alebo sa zdržíme, ale necítime potrebu, aby tento zákon bol prijatý.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolegovia, za poznámky.
No, pán kolega Vetrák, ja si myslím, že niekedy lepšie je si priznať, že sa niečo z PVV nestihlo, už nech sú dôvody akékoľvek, než to tlačiť nasilu a znásilňovať všetky procesy, všetky pravidlá.
Pán kolega Svrček, absolútny súhlas, to je spôsob, ako by sa takto dôležité veci mali meniť, proste dlhodobým procesom, dlhodobým súhlasom a tak ako si to presne pomenoval, takže súhlas.
Pani kolegyňa Kavecká, no ja si myslím, že cirkus sa skôr hodí na to, čo predvádza OĽANO a myslím, že niekedy to najviac, čo my politici alebo my poslanci môžme spraviť, je sedieť si na rukách a nekaziť to, čo funguje, nevytvárať nové byrokratické pravidlá, nevytvárať nové možnosti korupcie a hlavne dodržiavať taký ten, to základné, nepísané pravidlo, že rok pred voľbami sa už nezasahuje do pravidiel volieb. Jednoducho a dnes sme v stave, keď tie voľby budú, keď je naprosto jasné, že budú a ideme meniť pravidlá. Ja ešte raz to poviem, už tretíkrát dneska, skúste sa pozrieť, čo by ste asi hovorili, ako by ste to vnímali, keby túto novelu priniesol Robert Fico.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
No, páni poslanci, ale ukľudnime sa. Pán poslanec začína svoje vystúpenie.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Takže ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, kolegynky, kolegovia, milí žiaci, vitajte ešte raz, aj ja vás takto, ak môžem, privítam.
No dnes, teda osem mesiacov pred presne definovaným termínom predčasných volieb prichádza hnutie OĽANO s návrhom zmien volebných pravidiel. To by ešte bolo v poriadku, môže byť účinnosť za dva roky. Ale navyše zákon má nastavenú účinnosť od 1. 5., tak aby sa vzťahoval aj na aktuálne predčasné, v podstate už vyhlásené voľby. Ja si myslím, že toto je absolútne nefér, je to za hranicou akejkoľvek úcty k demokracii, úcty k dodržiavaniu ducha ústavy, zákonov, ale aj nepísaných spoločenských pravidiel.
Prosím, urobme si test s Ficom. Ak by chcel Robert Fico meniť volebné pravidlá pár mesiacov pred voľbami, celá krajina by bola na nohách. OĽANO by bolo na námestiach a rozprávalo by proste o tom, že takto sa to robiť nemá. Ale všetci by sme mali byť na nohách aj teraz, občania aj my ľudia, je totiž jedno, kto mení pravidlá počas hry, vždy je to nebezpečné. Predčasné voľby boli odhlasované a meniť pravidlá počas hry je fakt absolútne za čiarou. A je jedno, či tie zmeny sú zásadné alebo nevýznamné, či by pomohli procesu, volebnému, alebo by mu skôr poškodili. To je jedno. Keď raz tuto pán kolega Šefčík ako veľmi dobrý šachista začne hrať šach a už majú každý aspoň dva-tri ťahy, tak im nikto na svete nemôže zmeniť pravidlá hry, nikto a nikdy. Proste tak to je.
Strana SaS sme vždy za dodržiavanie zákonov, pravidiel, dohôd. A myslím si, že to nepísané pravidlo, že rok pred voľbami sa už pravidlá k daným voľbám nemajú upravovať, je práve tým kľúčovým dôvodom, prečo by sme mali tento návrh zákona odmietnuť. A keď pán poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru Vetrák rozpráva, že zákon bol predložený pred odhlasovaním predčasných volieb, že vlastne však je to v poriadku, ale bol podaný po vyslovení nedôvery vláde. Proste už vtedy, keď už bolo jasné, že to volebné obdobie asi bude skrátené. Je tu len jedno férové riešenie, keďže sa de facto už volebný proces začal, mal by pán predkladateľ podľa mňa svoj návrh zákona stiahnuť. Alebo sa, samozrejme, môžeme baviť o čomkoľvek, ale s výrazne neskoršou účinnosťou, ktorá sa nebude vzťahovať na najbližšie voľby. A ja osobne by som si tu predstavoval od predsedu ústavnoprávneho výboru iný postoj z pohľadu, z nadhľadu z pozície takého takmer ústavného sudcu, lebo on je ten, kto by mal tu dohliadať nad tou, nad tou zákonnosťou. Proste ja by som si toto od neho predstavoval, nie takúto účelovú argumentáciu.
A prosím, a ja to tu zopakujem, už vôbec neočakávam to, čo pán predseda povedal v písomnej rozprave, že poslanec môže všetko. Samozrejmé, o všetkom sa teda dá diskutovať, ale ak chceme, tak diskutujme skutočne a s účinnosťou od ďaleko neskôr ako 1. 5. A zasa, veď pán kolega Vetrák včera predkladal novelu zákona o tvorbe právnych predpisov, kde hovoril o predvídateľnosti a stabilite podnikateľského prostredia, kde úplne správne navrhoval stíšenie legislatívneho procesu, aby tie zákony teda boli či už od 1. januára alebo dá sa baviť potom od 1. 7., aby jednoducho mali tie firmy dostatočný, dostatočný čas sa proste pripraviť, aby sa im nemenili pravidlá počas hry.
No a už včera počas tej rozpravy sme mali debatu, že jeho reálne kroky nie sú v súlade s tým, čo predkladá. A ja som tam spomínal aj ten veľmi škodlivý zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, kde teda bol presúvaný dozadu, teraz sa presunul naspäť na túto schôdzu, je tam navrhovaná účinnosť proste dňom vyhlásenia, a to je, to sa stále bavíme teda povedzme o podnikateľskom prostredí. Ale vstupovať a meniť volebné pravidlá takto chvíľu pred voľbami, si myslím, je ešte násobne väčší problém.
Kolegovia z OĽANO, predstavte si, raz tu možno nebude najviac poslancov z OĽANO, možno tu bude z nejakej inej strany. Akože nekrivme tie pravidlá teraz, lebo sa nám to všetkým, a nie nám tuná, na nás až tak nezáleží, môže sa to všetkým občanom tejto krajiny veľmi krute vrátiť. Pretože keď vyhrá voľby niekto nedemokratický, stačí, keď bude ukazovať, veď ste to aj vy demokrati tak robili, hej? Fakt akože dnes "učíme" možno nejakých našich nedemokratických následníkov, že teda ako by to vlastne mohli robiť. Fakt, radšej z kratšej cesty, chlapci. Proste ideálne riešenie by to bolo stiahnuť.
Ale chcem sa, chcem sa teda venovať aj konkrétne, konkrétne niektorým veciam. Každý zákon, keď ho prijímame, mal by prejsť testom zmysluplnosti, či prijaté riešenie nespôsobí viac problémov a byrokracie, než skutočného úžitku. Zamyslieť sa nad nejakou formou odmeny pre občanov, ktorí sa zúčastnia na voľbách, je legitímne. Určite áno. Ale tá konkrétna navrhnutá zľava, teda 10 % za účasť na parlamentných voľbách, prinesie toľko byrokracie, že ak by táto možnosť bola aj v súlade s ústavou, čo teda musia posúdiť, samozrejme, ústavní právnici, aj tak je to zlé riešenie. A teraz skúsim vysvetliť pár dôvodov, že prečo.
Prvé je, okej, bolo povedané, že teda asi počas volieb človek dostane ceninu do ruky, opečiatkovanú a teda predpokladám asi, že s takýmto niečím potom teda budeme chodiť po úradoch a teda ukazovať, že sme boli voliť a že teda máme nárok na 10-percentnú zľavu. No už tu ma hneď napadá, no a keď budeme elektronicky chcieť niečo zo štátu, tak teraz čo, budeme skenovať tú ceninu alebo teda budeme mať niekde napísané v občianskom preukaze teda nejaké potvrdenie, že sme boli voliť a že sa na nás vzťahuje takáto zľava?
Budem reagovať aj priamo na slová pána Vetráka. Veď toto len zasa vytvorí normálne že kopu ďalších regulácií. Aké poplatky to teda budú? Už tu hovoril, že teda nie úplne všetky. No tak možno niektoré, hej? Tak to bude niekde treba napísať a teraz jedenkrát ten konkrétny poplatok? Alebo opakovane? Proste to je, tam je, tam je toľko rôznej byrokracie, že napríklad ten občan, ktorý je povedzme jednoduchší, nechodí veľmi po tých úradoch, nestavia dom, tak možnože tú zľavu bude mať to minimálnu, hej? Ale tá byrokracia tam bude. Na druhej strane, áno, niekto, kto je aktívnejší alebo teda je v nejakej životnej fáze, že napríklad stavia ten dom, tam môže získať oveľa väčšiu zľavu. Je toto akoby úplne okej?, že teda niekto získal z tej účasti vo voľbách možno desiatky, možno stovky eur zľavy, hej, niekto možno nič alebo teda možno raz za štyri roky si išiel vymeniť občiansky preukaz, tak mu z tých päť euro dali 10-percentnú zľavu, hej? To je absolútne nevyvážené. Myslím si, že veľmi dobre sa pán Vetrák zamyslel sám nad tým, čo v zahraničí, keď pri voľbách poštou, hej? Tam teraz, dobre, budeme teda posielať naspäť to potvrdenie? A teraz ako ten zahraničný, Slovák v zahraničí proste to bude využívať? Proste to je ďalšia, ďalšia kopa, kopa administratívy.
Napríklad ďalšia vec je, že to môže byť aj zdroj korupcie. Veď ja si normálne viem predstaviť, že taká cenina, teraz už tam bude treba len dať len pečiatku a niekto by aj na tých voľbách nebol, si pôjde tú zľavu niekam vypýtať. Nevytvárajme možnosti, kde vôbec tá korupcia môže vzniknúť. (Reakcia z pléna.)
Pani kolegyňa, nemusí. Ale je to možnosť. Ten zákon vyrobí ďalšiu možnosť, kde by nejaká korupcia bola. Ale, mám poslednú minútu, povedal som teda, že ten nápad samotný je v poriadku. Áno, sám pán Vetrák spomínal, sú krajiny, ktoré odmenia ľudí, keď sa zúčastnili volieb, napríklad voľným dňom. Dokonca správne povedal, že teda štát to môže spraviť pre svojich zamestnancov. Takže nedá sa ani to povedať priamo, že štát dá voľný deň, lebo ten voľný deň musí niekto zaplatiť a preto napríklad strana SaS, keďže si vieme takúto odmenu predstaviť, sme navrhovali zrušenie jedného štátneho sviatku v roku volieb, dokončím myšlienku, pán predsedajúci, v roku volieb, napríklad teda Dňa ústavy a človek, ktorý sa zúčastnil volieb, vlastne oslávi ten Deň ústavy skutočne tým, že dostane, dostane voľný deň. Čiže napríklad takáto nejaká forma by dávala zmysel.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Vetrák, uvedomujete si, že čo ste práve povedali? Povedali ste, že poslanec môže všetko. Normálne týmto ste sa zaradili do velikánov ako Pavol Paška, ktorý kedysi hovoril, že ´vyhraj voľby, môžeš všetko´. Ja znova budem upozorňovať, proste test Ficom, prosím, kolegovia, majme zdravú mieru, ale poďme, poďme konkrétne.
Tá 10-percentná zľava z poplatkov. Už len, už len pán kolega Vetrák povedal, koľko ďalších následností to má. Proste teraz bude to cenina, tá sa teda bude odovzdávať pri voľbách. To je ďalšia povinnosť pri voľbách. Teraz to bude treba kontrolovať, kopírovať. Teraz ja sa pýtam, ako to bude pri elektronickom spôsobe výberu poplatku? Tam čo? Budeme to mať napísané nejak v občianskom alebo sa bude proste skenovať tá cenina? To proste toto treba pri akomkoľvek nápade, keby hneď teda bol ústavne v poriadku, čo ja posúdiť neviem, aj keď tá debata tu prebieha, tak vždy treba pozerať nielen na to, čo to stojí akože, že výroba toho celého alebo teda napríklad teda tá zľava poskytnutá, ale aj koľko ďalšej administratívy a byrokracie to, to prinesie. Proste toto fakt je úplne že zlý nápad a, prosím, od tohto treba upustiť. Už je ďaleko lepší spôsob ten voľný deň, ako bol spomínaný príklad Švajčiarska. V poriadku, štát môže svojim zamestnancom za to, že boli na voľbách, dať voľný deň, to je v poriadku, lebo ich zamestnáva, ale keď by sme sa bavili o všetkých, lebo spravodlivé je potom ´každý´, tak potom súkromná firma, samozrejme, musí to mať nejak vykompenzované. To inak bol návrh SaS-ky, že sa zruší jeden sviatok, napríklad teda Deň ústavy a človek ho oslávi, tú ústavu, vtedy, keď bol voliť. To je zmysluplný nápad, o ktorom by sa dalo baviť ako odmeniť ľudí za to, že sa zaujímajú o veci verejné. Ale dávať 10-percentnú zľavu je vyrobenie byrokracie a vyrobenie navyše aj možnosti na ďalšiu korupciu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No meniť pravidlá volebného zápasu takto blízko pred už definovanými, už schválenými voľbami je podľa mňa absolútne za hranicou akejkoľvek úcty ku demokracii, akejkoľvek úcty ku dodržiavaniu, ja neviem, ducha ústavy, zákonov, ale aj nepísaných ľudských pravidiel.
Kolegovia z OĽANO, urobme si test Ficom. Ak by chcel Robert Fico meniť pravidlá parlamentných volieb, bez ohľadu na to ako významne alebo bezvýznamne, osem mesiacov pred voľbami, boli by ste na nohách všetci vy, bola by na nohách celá krajina, boli by na nohách všetci. A ja si myslím, že je jedno, kto chce meniť osem mesiacov pred voľbami volebné pravidlá, je to neférové a aj tak by mala byť celá krajina na nohách a takéto niečo by sme nemali dopustiť. Ak chceme diskutovať o zmenách volebných pravidiel, áno, ale tých ďalších volieb, ktoré povedzme budú teda za necelých päť rokov. Taká diskusia má zmysel a taká je férová, ale nie toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické pripomienky. No, v podstate sú presne v duchu toho, čo som sa ja snažil povedať, že jednoducho veľmi sa nedodržiavalo ani to, čo bolo prijaté. A skutočne každé, každé pravidlo sa dá obchádzať, a preto ten môj apel na takéto dodržiavanie toho, toho ducha zákona, aby sme každý, či vláda, alebo každý jeden poslanec, keď pripravuje nejaký zákon, ktorý má dosah na podnikateľské prostredie, a takých zákonov je veľmi veľa, aby mal vždy na pamäti tú stabilitu a to, že je dôležité, aby tí podnikatelia, po ktorých chceme, aby zákony dodržiavali, mali, mali časový, časový priestor. No a musím povedať, že teda súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, začnem úplne tým, že áno, teraz sa idem vlastne motať do debaty elitných právnikov tohto parlamentu, pričom, samozrejme, sám vôbec nie som právnik, čiže toto, samozrejme, ani robiť nebudem a ani, ani teda si proste tuto neberiem právo, že mám tuná úplne že správny pohľad, skôr sa na to chcem pozrieť z toho pohľadu tej praxe, hej? Ja to vidím vlastne skôr z toho či už podnikateľského prostredia, alebo či už z tej, z tých daní, odvodov a z tohto pohľadu.
Určite, a to jednoznačne poviem, že ten zámer, tak s ním sa nedá nesúhlasiť. Ak niečo podnikatelia chcú, tak je to stabilita zákonného prostredia, ideálne aj stabilita celého ekonomického prostredia, čiže toto je úplne správne a toto len a len podporujem.
Zároveň, a už to tu aj z tejto debaty vlastne akoby vyplývalo, že tu skôr než že sa podarí toto napísať správne so všetkými farbami toho života a vôbec aj zámerov zákonodarcov, som trošku že skeptický, že tu skôr je to fakt dôležitejší taký ten duch, aby ozaj či už vláda, alebo všetci, ako tu sme, sme skutočne mali v tej pamäti, už keď čokoľvek píšeme a ideme meniť, práve tú stabilitu podnikateľského prostredia, a teda už vôbec navrhovali v realite, v realite tie termíny, tak aby teda bolo ideálne čo najviac z nich 1. januára, ale nie schválených 23. 12. predtým, hej, a tak.
No, každopádne a tú, tú realitu, že pred chvíľočkou sme sa tu teda bavili o tom, že áno, 109 skrátených legislatívnych konaní kolega obhajoval, koľko z nich je teda skutočne dôležitých, veľa z nich, samozrejme, malo dosah na podnikateľské prostredie, a teraz nejdem špekulovať, ale aj to je tá farba života, že niečo bolo treba, niečo nebolo treba, niečo bolo zbytočné. Ten pohľad podnikateľského prostredia na to, čo tu sa snažíme tri roky všetci spoločne, je, že je to fakt že spúšť, v ktorej sa nedá vyznať. Čiže ten zámer proste treba, treba skúšať.
Len zároveň zasa ten druhý pohľad je, že toto je presne ten bod, presne ten bod programového vyhlásenia vlády, ktorý sme možno mali riešiť možno akože akoby úplne prvý, lebo, a v tom je to chcenie vlastne ísť podľa tých línií, pozerať na tých podnikateľov, že dnes to vlastne už akoby chystáme do ďalšieho volebného obdobia, čiže toto mi tu trošku vadí, ale to, dobre, je to tak, že posúvame to akoby ďalej.
No a potom tretia rovina, veď za chvíľku tu budeme mať znovu zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, hej? Čo je vlastne, že, ja veľmi rád počúvam a hovorím, že tlieskam, to, čo pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril o stíšení legislatívneho procesu, o teda týchto termínoch, áno, debata aj o tom, či len negatív, s negatívnym vplyvom, alebo aj s pozitívnym, či pozerať aj na pozmeňujúce návrhy, či navrhovaná účinnosť, alebo reálna účinnosť, proste všetky tie možnosti, ako sa to dá obísť. A ja sa tohto bojím, že či je vôbec možné napísať ten zákon tak, aby to všetko vychytalo, lebo tá realita, a to je vlastne to, prečo tu stojím, to som chcel povedať, teda ten zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, ktorý teda, okej, už nejaký čas sa tu potuluje v parlamente, potom bol odsunutý na januárovú schôdzu, následne na marcovú, teraz sa zasa vrátil, je v ňom predpokladaná účinnosť okamžite, hej, po vyhlásení. Do toho proste vyjadrenia, že z večera do rána sa vlastne teda presúva, lebo už je chcenie, napadli niekoho, nejaký teda ďalší negatívny dosah na verejné zdroje, tak následne šup-šup rýchlo ho prijať, a teda zjavne už tam nie je ten zámer od 1. januára budúceho roku. Čiže tohto sa ja veľmi bojím, že super, zámer správny, takéto niečo by malo byť, za toto každý jeden podnikateľ zatlieska, len sa veľmi obávam tú realitu, pretože tri roky sme, bohužiaľ, ukazovali presne opačne, že sa išlo večer nápad, ráno realizácia, najlepšie skráteným, okamžite platiť, čiže možno je dobré aspoň to, že si to tu teraz takto hovoríme, len mohli sme to, mohli sme to tak dva a pol roka dozadu.
Ale jednu vec, čo... aby som aj ja trošku prispel, že nech hľadáme teda riešenia, že osobne ten, ten § 5a, že ja si neviem akoby predstaviť vlastne, že dane a odvody a že nemajú vplyv na podnikateľské prostredie, respektíve ekonomiku. Že toto pre mňa, ja berem, že to je akože normálne že spojené... (Reakcia navrhovateľa.) Môžu, určite nájdeme, samozrejme, výnimku, že, ja neviem, zvýšenie dane za psa či má dosah, hej, ako určite áno, ale, ale v globále, v globále, hej, či sa pozrieme, odvody, akýkoľvek, samozrejme, má to dopad na podnikateľské prostredie, jak ich budeme znižovať – pozitívny, ak zvyšovať – negatívny. Gro daní, hej, či dépeháčku, či daň z príjmu z právnických osôb, či daň z príjmu z fyzických osôb, či rôzne spotrebné dane, alebo rôzne, rôzne proste poplatky, toto, toto všetko z drvivej väčšiny má, má vplyv vlastne na podnikateľské prostredie, takže... (Reakcia spravodajcu.) Jasné, jasné. Tu som, tu som len chcel povedať, že vlastne toto je z tohto pohľadu akoby, akoby, akoby spojené, veľmi-veľmi spojené.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a končím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, aj ja ešte v záverečnom slove spomeniem pár, pár faktov.
No v prvom rade skutočne sa reaguje na niečo, čo sa tu stalo, reaguje sa na fakt zlú prax, ktorá tu teda bola, kedy sa v skrátenom konaní prijal zákon so štrukturálnym dlhodobým dosahom na verejné financie v rozsahu teda miliárd, miliardy ročne, až teda tak, že sa to dostalo až na Ústavný súd, ktorý teda to nejak rozsúdil. Samozrejme, vnímam aj ja, že to skrátené legislatívne konanie je častokrát, je to, ten princíp skráteného je, že teda musí o niečo ísť, či už teda o ľudské životy, alebo veľké hospodárske škody, alebo teda iné veci priamo vymenované zákonom. A samozrejme, na to asi nikdy nebude taká že úplne že konkrétna a jasná metrika, že kde sa dá fakt že na nejakej škále jasne povedať, že toto je úplne správne, toto úplne nie. To, s tým, samozrejme, súhlasím.
Zároveň teda, keď sa pozrieme na tie, na tie čísla, aké to boli v minulých volebných obdobiach, tak relatívne to tak asi nejak fungovalo, že bolo to v nejakej miere a teraz bez ohľadu na to, že teda boli tu nejaké krízy, boli tu nejaké špecifické situácie, to množstvo, to množstvo, tých 109 konaní skrátených je extrémne. Ja si myslím, že tu zaznievajú hlasy teda nielenže opozície, ale aj z bývalej koalície, aj my sme ixkrát rozprávali, proste ani zďaleka to nebolo, že teraz že dvadsať bolo, ja neviem, že neoprávnených a sto alebo teda ten zvyšok oprávnených. Proste to číslo je niekde a tie, tie konania niektoré sú teda viac neoprávnené, niektoré až tak, že to až Ústavný súd povedal, a niektoré sú povedzme že také, že okej, hej?
A aj ja som presvedčený, že tie presnejšie pravidlá je tam veľmi ťažké dať, a už vôbec si nemyslím, že bude nejaká zásadná vôľa, hej? Zároveň, zároveň ale upravovať vlastne to, čo vieme, že bolo zlé do režimu, že vlastne á, veď okej, veď to vlastne je aj dobré, tento posun sa mi úplne nezdá. A zasa teda ideme, že ad hoc úprava ústavy, proste prečo? Lebo je vôľa, lebo je chuť, no neviem, akože nie som s týmto fakt že veľmi stotožnený. Možnože fakt by bol taký ten správnejší spôsob, že upravme možno ten rokovací poriadok, lebo, samozrejme, aj ja súhlasím, že na to tá rozpočtová rada je, aby sa na ňu poslanci obracali, veď ja prvý som ten, kto je rád, keď sa v takejto finančnej oblasti na tú radu obráti, veď o tom to je, už to, to, že je ako pre mňa, akože čo mám na starosti tieto finančné veci, je cťou, ak vôbec sa poslanec zaujíma a chce sa spýtať. Čiže toto sú tie veci, samozrejme, kde sa dá baviť o tom. Možno je jeden extrém, že ozaj že jeden poslanec, ja neviem, návrh na odvolanie vlády môže dávať tridsať poslancov a sú teda takéto nejaké parametre, že áno, možno povedzme, že nemusí to byť nutne klub, lebo... (reakcia z pléna), aha, pardon. Čiže, lebo nie vždy povedzme každý poslanec má to šťastie byť v klube, môže to byť možno osem poslancov, tak ako pán predseda hovoril. Proste toto sú veci, jasné, kde sa dá baviť, kde sa o tom, o tom dá baviť, ale myslím si, že zrovna teraz akoby upravovať zasa ústavu, no, hovorím, že nie, nie je to, nie je to úplne, úplne dobrý postup.
A potom ešte je tu k tým, k tým skráteným legislatívnym konaniam, pán kolega, asi, asi to nemôže byť takto, že my ich tu teda desiatky prijmeme a teraz prezidentka je ten, ten sudca, že teraz hovoríme, že vlastne sme ich prijali teda, keď štyri, myslím, že vrátila šesť, neviem, či štyri, ale to je jedno, nejaký počet vrátila, myslím, že šesť, tak teraz že tie ostatné boli že úplne že bezproblémové. To... (reakcia navrhovateľa), okej, dobre, vrátila teda štyri zo 109, ale aj tá pani prezidentka to nemá v tomto to rozhodovanie ľahké pre to isté, čo tu hovoríme, že niekedy je to tak na pomedzí, niekedy sa to dá vysvetliť lepšie, horšie, ale určite sa zasa nedá povedať, že teraz 109 mínus štyri, teda tých 105 bolo absolútne bezproblémových a absolútne správnych.
Ale potom to má ešte, ešte jednu rovinu vlastne, aby sme len neboli v tejto jednej. Vždy, tak ako letci hovoria, že vymieňa výšku za rýchlosť a keď ste dostatočne vysoko, tak proste tým, že znížite svoju výšku, tak máte rýchlosť a nepadnete, tak má to, samozrejme, svoje limity, lebo keď ste desať metrov nad zemou, už to nefunguje, tak tieto skrátené legislatívne konania majú akoby podobný problém, vymieňate kvalitu za rýchlosť. Je úplne prirodzené, že čím je menej času na niečo, tým je ten výkon proste menej kvalitný, lebo je tam menej kontrolných procesov, je na to menej času, môže sa k tomu menej ľudí vyjadriť. Toto, toto všetko tiež, tiež treba vnímať, hej? A máme tu ix prípadov, kedy vlastne práve toto rýchle prijatie zákona, i keď bolo do nejakej miery potrebné, ale vo finále prinieslo viac problémov. Možno sa potom trikrát opravovalo a vo finále to nakoniec ani nebolo rýchle a možno, keby sa to spravilo štandardne a trošku pomalšie, že by ten výsledok bol lepší. Koniec koncov aj ten prorodinný balíček je toho príkladom. Veď keď sa pozrieme, ako dlho sa prijímal a než teda bol reálne prijatý, veď to bolo viac, než je dĺžka už v podstate aj štandardného legislatívneho procesu.
Takže toto je to, čo sa tu ja snažím vysvetliť, že aby sme vnímali, že tie skrátené legislatívne konania skutočne majú byť len na tie mimoriadne situácie, kde teda sú mimoriadne situácie. Takže... a čím viac vlastne budeme aj do tej ústavy dávať to, že áno, má to teda právo sa baviť, to skrátené legislatívne konanie, o veľkých verejných zdrojoch a ešte vlastne teda aj štrukturálnych, tak, tak jednoducho tým, tým vlastne to akoby trošku popierame, že áno, tak vlastne dá sa to, veď keď sa na to pozrie tá rozpočtová rada, už je to akoby v poriadku.
Samozrejme, aj to som sa chcel ešte vyjadriť, ja si, samozrejme, nemyslím, že musíme rešpektovať ich názor. Toto, to ani nemôžem povedať. Áno, poslanci tu majú vlastne to hlasovacie právo, hej, to takto som to nemyslel, to je asi teda hádam jasné, ale, ale teda je to vlastne to, že dáva to tomu akoby nejakú pečiatku. Ale zasa v tom skrátenom čase, v tom, v tom aj potom tlaku, lebo aj na tú radu častokrát je potom aj časový stres, aj stres rozhodnutia, proste dáva to tú možnosť, aby sa o veľkých peniazoch, štrukturálnych peniazoch rozhodovalo v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa ja tu stále snažím povedať, že je lepšie sa tomu vyhnúť.
Toľkoto asi za mňa a ďakujem všetkým za korektnú debatu. Ďakujem. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho, ktorý mu odpovedal: "No skúste.")
Hlasujeme dnes 17.00 h.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, ja v podstate tak skúsim ešte zareagovať v tých pár minútach, aby sme to nejak stihli. No, zasa pomaličky zaniká ten, ten, vlastne to, o čom sa bavíme.
Bavíme sa o tom, že jednoducho skrátených legislatívnych konaní bolo extrémne veľa, bolo ich 109 a jednoducho boli aj také, kde sa jednalo o štrukturálne, to znamená dlhodobé výdavky v obrovskej sume, napríklad tá jedna miliarda ročne, hej? A toto, o tomto hovorím, že toto je zlý postup a namiesto aby sme upravovali, že ako takéto štrukturálne dlhodobé veci riešiť v skrátenom konaní, tak by sme skôr si mali buď aspoň povedať, alebo ideálne proste nejak uzákoniť, že takéto niečo jednoducho nevie byť v zmysle skráteného legislatívneho konania, že je tam potrebný ten štandardný legislatívny proces aj na úrovni vlády, aj na úrovni parlamentu, aj proste verejnosti a všetkého.
No, ja študoval som aj matematiku a ja som tak trošku, mne to vadí, že keď sa niečo, čo ani zďaleka nie je dôkaz, považuje za dôkaz, hej? Akože jasné, ak chce pán šéf finančného, šéf ústavnoprávneho výboru povedať vlastne, že sa tie skrátené legislatívne konania nezneužívajú, no jasné, treba ich nejak vyradiť vlastne všetky, aby ich bolo menej ako predtým a proste nejak si to obhájiť. Ako všetci vieme, že to jednoducho tak nebolo, boli tu smršte, proste 109 skrátených legislatívnych konaní za 2,5 roka. Samozrejme, niektoré boli potrebné, v poriadku, ja tiež nehovorím, že smeráci mali 27 nesprávnych, vždy nejaké sú potrebné. Ale to je presne ten rozdiel medzi tým, kde tie škody hrozia zdravotné, hospodárske, akékoľvek akútne, a tým, či my riešime v skrátenom legislatívnom napríklad aj krúžkovné, ktoré reálne začne platiť, ak začne, v roku 2025, hej, to je taký ten rozdiel medzi tým.
No ešte jeden taký matematický dôkaz, že, pán kolega Vetrák, v dobrom úplne, že keď teda idete nejakú matematickú vetu dokazovať alebo nejaký výrok, tak keď nájdete že jeden príklad, kde tá veta platí, to ani zďaleka nie je dokázanie. Ale to už hovorím, to je tak skôr taká že matematická. Áno, môžme sa tu baviť, či RRZ stíha, alebo nestíha, to ozaj už akoby nie je to najpodstatnejšie z toho. Ale ak poviete, že našli sme príklad, kde to RRZ stihla za tri dni, to nie je dôkaz žiadnej lehoty, to je dôkaz ich šikovnosti v danom konkrétnom prípade a tak.
No, samozrejme, čo sa týka toho, možnože aj ozaj že najsprávnejšie riešenie, že tá rozpočtová rada má túto iniciatívnu možnosť, že z toho pohľadu takej tej slobody je možno lepšie. Vidíme, že to funguje. Veď to stanovisko dali možno aj tej pani prezidentke aj, aj, že možno ani nie je najlepšie to akože taxatívne vymenovávať. Ale zasa to sú tie veci podružné, kde sa, samozrejme, dá baviť o tom, hej, ako vie tam byť napísané, tak ako tam bolo napísané, že je to klub, ktorý môže požiadať o stanovisko RRZ. Áno, dá sa baviť, že či to má byť až na úroveň jedného poslanca, alebo skupiny ix poslancov, aby zasa tých dotazov nebolo 150 za týždeň. To sú vlastne detaily, o ktorých sa, samozrejme, baviť dá. Ale to, aby nezaniklo vlastne, že tento návrh sa snaží vlastne upravovať nejak to, čo by ale v tom skrátenom legislatívnom konaní nemalo byť.
Ja ešte pochválim ho, lebo však aj kritizujem, ale aj pochválim kolegu Vetráka. Ja som rád, že som počul aj pri tých obedoch zadarmo, že rozsah nie je najšťastnejší. Presne tak to je, ono toto je aj to naše stanovisko. Nikto nespochybňuje tie deťúrence v ťažkej životnej situácii s rodičmi nezamestnanými alebo, alebo možno aj bez rodičov, aby tie obedy mali zadarmo. Veď ich majú, v živote proste nebudeme proti tomu, aby im boli zobrané a to je úplne v poriadku, hej? Ale dať to že úplne všetkým a bez, bez nejakého testu na to, že či také niečo vôbec potrebujú. Skutočne ten rozsah je mrzutý. A otočme to, že čo my tie deti učíme. Veď keď sa na tom obede pípne, ten obed je zadarmo, na tom obede sa pípne, vtedy to rodičia neplatia. Ak sa nepípne, tak ho v podstate zaplatia, hej? My učíme tie deti odmalička, aj tá mamina pošle to dieťa do školy. Už dá sa to jesť, nedá sa to jesť, hlavne sa pípni, lebo však je to zadarmo, aby to bolo. My tie deti, akože, už len, už len takej tej ekonomickej gramotnosti aj takýmito vecami ich akoby neučíme. No, tak toľko, toľko k tomu.
No a že či populizmus. No, veď bavme sa o tom. V každej krajine – aj tej najdemokratickejšej – pred voľbami vždy je populizmus, je to vidieť potom, ako sa vyvíja rozpočet proste. Každá vláda pred voľbami rozdáva. Proste deje sa to aj tuná, má to potom, samozrejme, dosah na to, ako ten rozpočet vyzerá, a to sú normálne že fakty, ktoré sa dajú ukázať. Aj keď si pozrieme rozpočtovú politiku alebo fiškálnu politiku tejto vlády, nájdete tam rôzne etapy, kde sa aj ten Igor snažil šetriť a kde sa proste to zlomilo a odkedy to je už bohapusté rozdávanie, ako to, ako to ja veľmi často hovorím. Takže, ale to má svoje normálne parametre, ktoré nájdete aj v rôznych štúdiách po Európe.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

No, ďakujem pekne, ja začnem od konca.
Pán kolega Kremský, tak však poďme úplne že z kratšej cesty, 110 miliónov euro, včera obedy zadarmo, to je čo? To je populistické či rozpočtovo zodpovedné? To je jedna otázka.
Druhá otázka. Treba povedať aj B. Veď áno, registračné poplatky chceme znížiť, koncesionárske chceme zrušiť. A na to konto sme súhlasili so zvýšením dane z rúry. To je presne ten rozdiel, že to je jednoducho vyvážené. To nie je, to nie je mínus pre štátny rozpočet, hej? Takže to, toto bolo ako pekná ukážka toho, že čo je rozpočtovo zodpovedné a čo je populizmus.
Richard, mňa, vieš, ja začnem tak, že no, nebol si u toho, škoda. Krúžkovné vo finále, veď ste ho prijali. Prijali ste ho a nakoniec ste ho sami museli posunúť na rok 2025 pre jeho nerealizovateľnosť. No a preto, lebo ste nepočúvali tie pripomienky. Veď to VOČAP-y boli pripravené, presne tak, len sa vôbec nepočúvalo a išiel si to Igor zase raz po svojom. (Reakcie z pléna.) Ešte raz (reakcie z pléna), poukazy, teda poukazy, proste krúžkovné bolo prijaté. (Zaznievanie gongu.) Pre nerealizovateľnosť ste si ho sami museli presunúť na rok 2025, ja k tomu neviem, čo viacej povedať okrem toho, že ma to veľmi mrzí, pretože ja mám k športu blízko, nie tak rovnako ako Richard, ale teda vcelku tiež dosť blízko.
No, RRZ, ja na kolegu Vetráka zareagujem len tak, že tiež to v rozprave bolo povedané, že uhm, tak stanovisko, stanovisko RRZ aby bolo, ale hneď druhými ústami, no ale veď nemusí byť rešpektované, hej? Ja veľmi často, väčšinou súhlasím s RRZ, dneska som si dovolil povedať, že dnes sa mi teda zdá zvláštne, a povedal som to aj pánovi Šusterovi, tiež som s nimi sedel ohľadne tohto návrhu, že teda tu sa mi to nezdá, že akoby pretláčajú že správnu vec, resp. zmysel je možno správny, ale tá realizácia slovensk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)