Videokanál poslanca

Skúsim aspoň na niektorých, lebo sa to tu rozbehlo.
Pán poslanec Krúpa ako predseda branno-bezpečnostného výboru, no, Ruská federácia si nemusí hľadať vnútorného nepriateľa, pretože asi aj v Rusku videli, ako prebehol majdan na Ukrajine a vidíme to tam dodnes, ako to dopadlo.
Pán poslanec Laurenčík, no tak vy ste sa teraz ukázali. Všetci za, lebo je to naša povinnosť. Ale tie časy už skončili, pokiaľ viem. Ja chápem, že možno v SAS to ešte zostalo, ale naozaj všetci za nie je naša povinnosť.
Pán poslanec Benčík, vojaci OSSR idú do Pobaltia úplne zbytočne, lebo to, čo vy ste povedali, ich úplne neguje, ich potrebu tam poslať. Veď predsa ak máme sily jadrového odstrašenia, tak načo bude päťtisíc vojačikov si tam nacvičovať pochody a manévre a leštiť si techniku?
Pán poslanec Potocký, neviem, či ste ma počúvali, ale ja som nespochybňoval nasadenie príslušníkov ozbrojených síl počas operácie alebo počas opatrení v súvislosti s projektom COVID-19, ale som hovoril o tom, že, a dnes má Slovenská republika pravdepodobne iné priority, ktoré potrebujeme zrealizovať a zaplatiť, ako poslanie slovenských vojakov na ruské hranice.
A, pán poslanec Baránik, vám osobne, ale aj všetkým vašim kolegom, ktorí sa tak veľmi dnes hlásite k tomu, že sa pripravujete na tú vojnu, tak choďte si dať radšej 20 klikov a vyleštiť kanady a spravíte pre Slovensko viac.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja skúsim možno trošku iný pohľad. Najprv, pán minister, na výbore, si myslím, že bola k tomu síce akčná, ale slušná diskusia. Každý sme na úplne inej strany barikády. Vy máte svoje záujmy, svoje videnie. Ja sa nikdy nestotožním s NATO ako so zločineckou a teroristickou organizáciou.
Ale chcem povedať, že ma trošku mrzí ten tón, ktorý táto diskusia nabrala po tom, ako... (reakcia navrhovateľa). Áno, len ma to mrzí, že v tomto bode, kde ide o vážne zahraničnopolitické otázky, sa to zužuje na nejaké osobné animozity, útoky a obviňovania, ktoré proste sa potom aj ukážu v mnohých prípadoch ako nie celkom pravdivé. A preto by som chcel povedať, že, vážené kolegyne, kolegovia, bez ohľadu na to, aké argumenty tu padajú a kto s kým má napätý vzťah a kto s kým je viac-menej v pohode, ideme hlasovať o materiáli, ktorého výsledkom bude časovo neobmedzené vyslanie, časovo neobmedzené vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie NATO do pobaltských štátov, časovo neobmedzené vyslanie slovenských vojakov pre operáciu Severoatlantickej aliancie tesne na hraniciach Ruskej federácie. Ideme hlasovať o tom, že dávame našim vojakom pod spoločným velením dôstojníkov NATO vlastne časovo neobmedzenú úlohu podieľať sa – a je to aj v materiáli priamo napísané – podieľať sa na odstrašovaní Ruskej federácie.
To znamená, priamo v materiáli je napísané, že cieľom našich vojakov je pomáhať zastrašiť Ruskú federáciu, stať sa súčasťou tých armád, ktoré tam spoločným dielom alebo ktorých spoločným dielom má byť výsledok a ten, alebo ten výsledok, že teda Ruská federácia má mať obavy z toho, aké silné to NATO na jej hraniciach je.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť myšlienku, že my nemôžme predsa porovnávať veľkosť, nazvem to, expedičných nejakých zborov s veľkosťou armády na vnútorných hraniciach akéhokoľvek štátu. Veď každý štát má právo mať na svojich hraniciach takú armádu, akú uzná za vhodné, akú si vie uživiť, akú si vie zaplatiť. A je to úplne jedno, aká veľká tá armáda je. Nie je to argument na to, aby sme tam posielali niekde na nejaké hranice štátov, ktoré nám nijako neublížili, aby sme tam posielali akúkoľvek súčasť ozbrojených síl, akúkoľvek veľkú slovenskú jednotku.
A keď ste pozorne počúvali aj túto súčasnú diskusiu, ktorá tu prebieha v pléne Národnej rady, tak v podstate nezaznel žiadny rukolapný dôvod na to, aby sme sa podieľali príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky na tej ničím nevyprovokovanej provokácii Ruskej federácie. Naozaj je to úplne zbytočné, úplne zbytočné sa až tak hlboko vtláčať do priazne veliacich štruktúr NATO a ukazovať, že áno, aj so Slovenskom môžte počítať, aj my tam ideme tých vojakov obetovať. Hlavne dnes, v tomto čase, kolegyne, kolegovia, keď počúvame o tom, že vláda nemohla viac pomôcť ľuďom v súvislosti s projektom COVID-19, že, áno, mnohí ľudia, mnohé firmy prídu ešte ďalej v tom, v tých dopadoch prídu o zamestnanie, prídu o prácu, prídu o mzdy, o výplaty, a vláda chcela pomôcť, ale nemala dostatok peňazí a nie vždy všetko sa dalo spraviť. A dnes ideme hlasovať o časovo neobmedzenom vyslaní ruských vojakov bez ohľadu na finančnú náročnosť. Bez ohľadu na finančnú náročnosť. A ja sa pýtam, či nebolo múdrejšie a rozumnejšie radšej tie peniaze dať možno nejakým ďalším živnostníkom alebo možno nejakým ďalším rodinám na pomoc a tí ľudia by reálne videli, že tá vláda im pomôže, že im pomáha. Lebo kým tam pošleme tých vojakov, či to bude 152 alebo 50, alebo tisíc, to je jedno, tak nejako tým ľuďom sa život nezlepší. A nezlepší sa ani život v tých pobaltských krajinách, nezlepší sa nič. Jediné, čo tým dosiahneme, bude to, že sa jednoducho ukážeme v priazni tých, tých veliteľských štruktúr alebo mocenských štruktúr Severoatlantickej aliancie.
A ja sa pýtam, či nám to za to stojí. Či nám to naozaj za to stojí. Dnes, keď ľudia, mnohí ľudia s neistotou pozerajú do budúcna. Dnes, keď idete po uliciach, ktoré kedysi žili, a každá druhá prevádzka je zatvorená. Dnes, keď mnohí, mnohí škrtajú aj svoje rodinné výdavky len preto, lebo nevedia, či prácu, ktorú majú, budú mať ešte aj budúci mesiac. A my namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako týmto ľuďom pomôcť, ako naozaj dať to maximum, ktoré vláda dať môže, tak my im v tejto situácii ideme posielať 150 ruských vojakov na časovo neobmedzený výlet do Pobaltia len kvôli tomu, že NATO si to želá. (Reakcia navrhovateľa.) Pardon, slovenských vojakov. A, a je to o to závažnejšie, že už to nebude len nejaká pešia, pešia jednotka. Už to budú vojaci, ktorí budú sprevádzaní veľmi významným kontingentom techniky. Bojovej techniky, nie sanitiek. Nie sanitiek ani nejakej spojárskej techniky, ale bojovej techniky. Samohybných húfnic a inej bojovej techniky. To znamená, budú tam normálne bojové jednotky, ťažko, ťažko vyzbrojené, mechanizované. A ja sa pýtam, či toto je dnes naozaj prioritou Slovenskej republiky, či toto je prioritou vlády, ktorú aj vy koaliční poslanci podporujete. Čiže toto naozaj, s týmto ste boli zvolení do Národnej rady, aby toto ste v takýchto ťažkých chvíľach presadzovali.
Náš poslanec Miro Urban je primár interného oddelenia vojenskej nemocnice v Ružomberku. Keby vám porozprával o tých ťažkých problémoch, o problémoch, ktoré tá nemocnica má v oblasti prípravy na tú pandémiu COVID, o tom, ako, ako stavali z kontajnerov urgentný príjem. Však pán minister obrany o tom musí veľmi dobre vedieť. Z kontajnerov urgentný príjem. Choďte sa tam pozrieť. Tak na to peniaze nie sú, na to peniaze nie sú, ale na to, aby sme dali milióny eur na vyslanie vojakov do Pobaltia, na to sa tie peniaze proste nájdu.
A ja teraz bez ohľadu na politické tričko, vážené poslankyne, vážení poslanci, sa len pýtam, či naozaj je to tak nutné a či naozaj je nutné ten mandát dávať na časovo neobmedzený priestor. Pýtal som sa aj pána ministra na výbore, že prečo to neurobíte na rok, prečo to neurobíte do konca roka. Ale na časovo neobmedzený priestor, ako keby sme reálne boli v nejakej, v nejakej vojne. My v tej vojne, chvalabohu, nie sme, len ja sa veľmi bojím, že práve takýmito krokmi, takýmito krokmi zo strany NATO bude to napätie eskalovať, bude sa stupňovať úplne zbytočne až do chvíle, keď naozaj k nejakému konfliktu dôjde. A potom sa budeme môcť, musieť, nieže môcť, musieť všetci pýtať, čo sa vlastne stalo. Čo sa stalo a či naozaj to bolo múdre a strategické podieľať sa na tých silách tzv. odstrašenia. Lebo veď prečo by ste niekoho odstrašovali, prečo by ste niekoho zastrašovali, ak nemáte záujem ísť s nimi do, s ním do nejakého ozbrojeného konfliktu?
Čiže ja vás chcem, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj vás, pán minister, poprosiť prehodnotiť tento materiál. Ja viem, že politicky ste už možno mnohí rozhodnutí, ale normálne z racionálneho hľadiska, z hľadiska zodpovednosti voči občanom, ktorí dnes naozaj mnohí ťažko žijú, prehodnotiť tento materiál, porozmýšľať na tým, či je potrebné tam poslať až toľko vojakov s až tak veľkým balíkom techniky, objemom techniky a na tak dlhú dobu.
Zároveň si dovolím pripomenúť, že v minulom volebnom období, keď sa hlasovalo o podobnom vyslaní vojakov, v podstate skoro o tom istom, len rozdiel bol v technike a v tom mandáte, tak celý poslanecký klub SME RODINA hlasoval proti. Takže ja dúfam, že toto hodnotové nastavenie poslancov pána predsedu Kollára vydrží a že sa ani teraz nenechajú zatiahnuť do týchto hier, ktorých cieľom naozaj nie je nič iné, len, len stupňovať napätie s Ruskou federáciou.
Poprosím vás ešte raz, poslanci, poslankyne, ak to nie je vašou úplne prioritou, prehodnoťte svoj hlas, nepodieľajte sa na hlasovaní o tejto veci, ak už nemôžte hlasovať proti, ale hlavne pozrime sa na to, že dnes potrebujeme riešiť úplne iné problémy.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

Vážený pán poslanec Valášek, no, držme sa faktov. Vy ste vo svojom vystúpení povedali, že do roku 1999 neboli v strednej Európe žiadne jednotky NATO. A tie desaťtisíce amerických vojakov v Nemeckej spolkovej republike boli čo? To neboli vojaci jednotiek NATO? To boli ufóni? To boli proste nejakí vojaci bez príslušnosti k NATO? Čiže poprosím vás napraviť toto tvrdenie, lebo jednoducho však vieme o tom veľmi dobre, že nielen samotné členské štáty NATO, ale najmä Spojené štáty americké mali od skončenia druhej svetovej vojny desaťtisíce vojakov po rôznych základniach v celej západnej a strednej Európe.
A jedno také, takú logickú myšlienku z vášho, z vášho vystúpenia by som poprosil vysvetliť. Vy ste povedali, že Ruská federácia neprijala teda tú pozvánku na spoluprácu s NATO a že teda musela tá Severoatlantická aliancia zmeniť prístup. Čiže vašimi, vašimi slovami povedané, keď niekto neprijme pozvánku do nejakého spoločenstva, tak je hneď nepriateľ. Je hneď nepriateľ a musíme proti nemu sa pripravovať na vojenský zásah? Tak to máme pochopiť? Tak potom, viete, potom darmo tu vaši kolegovia sa snažia to maskovať, že v podstate nejde o nejaké vojnové štvanie, keď vy potom ako starý, starý NATO-úradník vystúpite a poviete na rovinu, že kto nie je s nami, toho musíme zničiť a vybavená vec.

Pán poslanec Osuský, vy ste na začiatku spomínali svoje skúsenosti zo základnej vojenskej služby pravdepodobne, že teda o životnosti vašej jednotky. Ja sa vás chcem spýtať, aká dlhá podľa vás by asi bola životnosť našich jednotiek v tzv. predsunutej prítomnosti NATO v prípade konfliktu s Ruskou federáciou. Na koľko minút to počítate? A s plným vedomím, a teraz ste to potvrdili, s plným vedomím, že keby k niečomu došlo, tí vojaci sú odpísaní úplne že definitívne, s plným vedomím ich tam naschvál posielate. Kde je nejaké svedomie, kde je, kde je to, o čom ste rozprávali na začiatku vášho vystúpenia?
A druhá vec, pán poslanec Osuský, vy ste spomenuli na záver tentokrát, že nepomôže byť dobrý a milý a zlatý, ale treba sa spoliehať iba na silu. No ale dnes tu vidíme vládnych poslancov na čele s ministrom obrany lobovať a ospravedlňovať tento návrh, ktorý tu máme, najmä útokmi na Milana Mazureka a na to, že kričal na nejakú rodinu v Bratislave. Ale, pán poslanec Osuský, boli ste to práve vy, kto prekročil tú čiaru, tú obrovskú hranicu medzi kričaním na ľudí a medzi bitím ľudí. Boli ste to vy, kto dal Vaskému, aktivistovi, občianskemu aktivistovi facku iba za to (reakcie z pléna), že sa vám nepáčil jeho názor. Čiže, čiže, pán poslanec, vy máte najmenšiu, najmenšie právo rozprávať niečo o Mazurekovi. A ak sa vaši kolegovia stotožňujú s tým, že bijete ľudí za názor na uliciach, tak tiež, čo sa týka Milana Mazureka, môžu len ticho šúchať nohami, lebo on nikoho – na rozdiel od vás – nebil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vzhľadom na tie termíny a vzhľadom aj na vystúpenie pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky teda nemám ja s tým problém, nebudem naozaj trvať na veciach, ktoré, ktoré ani v tomto samotnom texte neboli tak napísané, ako kolegovia mali inštrukcie, čiže naozaj ten môj pozmeňovák v bode 2 sťahujem, a teda žiadam hlasovať potom iba o pozmeňováku v bode 1.
Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega Kremský, ja vás môžem uistiť, že naozaj nechcem vykopávať otvorené alebo vykopnuté dvere, to určite nie. V tejto chvíli sa chcem len poďakovať za všetkých tých občanov od 65 do 70 rokov, ktorých sa táto zmena, keď bude prijatá, verím, že teda prijatá bude, pozitívne v tejto veci dotkne. Myslím si, že to bude výborné a ľudia to ocenia. Takže, pán poslanec, aj vám ďakujem za vystúpenie a ďakujem aj všetkým tým koaličným poslancom, ktorí, ktorí podporili aj na výbore tú zmenu a keď to tam bude, tak potom sa z toho môžme trošku tešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vy ste teraz vo svojom vystúpení načrtli ale ten úplne taký férový, optimálny prístup, ako by to podľa vás malo fungovať v tom, v tom dohodovacom procese s tými klientami, a pritom už aj na poslaneckom grémiu bolo jasne povedané, že určite sa nájdu nejaké percentá tých prevádzkovateľov, podnikateľov cestoviek, ktoré budú naťahovať tých ľudí. Čiže nám išlo iba o to, aby sme ten priestor proste znížili. Ale ja vašej argumentácii úplne rozumiem a myslím si, že je aj logická a je proste taká, že sa dá prijať. A aj preto som požiadal vo svojom vystúpení o to, aby sa v mojom pozmeňováku hlasovalo o každom bode samostatne. Ten jeden je z opatrnosti a ten druhý, chápem, že ak teda schválený nebude, tak že tie dôvody sú na to, aby sme to vedeli pochopiť, a preto na tej druhej podmienke až tak netrváme.
A mňa mrzí len to, že možno toto, toto vysvetlenie úplne je také naozaj pochopiteľné a prijateľné, mohlo zaznieť v prvom čítaní, mohlo zaznieť v prvom čítaní a mohlo sa veľa vecí vysvetliť, mohlo sa veľa vecí, veľa vecí povedať. Čiže ja v podstate ďakujem, pán podpredseda vlády, za toto vaše vystúpenie tu v druhom čítaní a keď neprejde ten druhý pozmeňovací návrh, tak nebudeme z toho až takí nejakí nešťastní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Tak ja som pôvodne sa chcel len poďakovať (povedané s pobavením) za reakcie, ale dostalo sa to do takých konkrétností, na ktoré sa reagovať jednoducho musí.
Pán poslanec Kazda, ja som hovoril o tom, že je tam pokus o rozloženie straty na dva roky v prospech cestoviek, ale na úkor občanov. Ja som nehovoril o zvýšených nákladoch. Takže ja beriem vašu poznámku konštruktívne, len aby ste aj vy mňa pochopili.
Pán poslanec Pročko, no, čo s vami? Vy robte pedagóga vo svojej pizzerii, ale nie tu v parlamente (výkriky z pléna, potlesk), vy, vy tu, nie, no toto je vaše. Vy tu proste nerobte šaša a nerobte, nerobte nejakého mentora a darmo sa snažíte, Matoviča nikdy neprekonáte. Čiže to je zbytočné, pán Pročko, a ja som sa chcel veľmi konštruktívne baviť o tejto téme a mnoho aj koaličných poslancov, sa s nimi naozaj dá veľmi konštruktívne rozprávať bez ohľadu na politické tričko, len vy to vždy musíte proste tú úroveň tej debaty úplne zhodiť.
A, všetci kolegovia z koalície, pán Vetrák, alebo ešte neviem, ktorí ste vystupovali, ja vám chcem povedať, že ten môj pozmeňovák bol podaný skôr, ako vo veci rozhodol, zasadal a rozhodol gestorský, čiže hospodársky výbor Národnej rady, hej? Takže aby sme chápali aj tie časové súvislosti. A ešte raz, ak bude správa výboru schválená, a to znamená zakomponovaná do znenia, ja som, ja som veľmi rád, budem to vítať a o nič iné tu nejde.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi stručne zopakovať výhrady, ktoré máme ku paragrafovému zneniu, keďže sme v druhom čítaní, ku paragrafovému zneniu tohto zákona, ktoré sme formulovali aj na poslaneckom grémiu. Ale si myslím, že je dôležité a podstatné, aby to tu bolo povedané a aby naozaj aj ten pozmeňovací návrh z výboru bol prijatý v parlamente a ovplyvnil samotný text tohto zákona.
Odsek 4 písm. e) tohto zákona hovorí o tom, že cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, je oprávnený náhradný zájazd písomne odmietnuť do štrnástich dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je osobou s vekom 70 a viac rokov, čo sa preukazuje dátumom narodenia na občianskom preukaze alebo inom obdobnom doklade totožnosti.
A my sme veľmi jasne povedali a s tým sme aj požiadali pána predsedu Národnej rady o zvolanie grémia, že toto je absurdné. Táto hranica sedemdesiatich rokov je absurdná. Celý čas v situácii tejto COVID-19 pandémie, celý čas hlavný hygienik aj všetky ostatné inštitúcie operujú s vekom 65 rokov, nastavujeme pravidlá fungovania spoločnosti pre občanov do 65 rokov a pre občanov nad 65 rokov, aj keď to vyvolávalo mnohé nepríjemné situácie a konflikty. A dnes zrazu preto, aby to viac vyhovovalo cestovným kanceláriám ako samotným ľuďom, ideme do tohto návrhu dať nie 65 rokov, čo by sa prirodzene očakávalo, ak chceme pomáhať ľuďom, ale 70 rokov. A zdôvodnenie je, že to vytvára zbytočné finančné náklady a navýšenie.
Ja som preto veľmi rád, že na výbore, na gestorskom výbore bol schválený ten pozmeňovací návrh, ktorý keď bude schválená správa, bude zapracovaný do paragrafového znenia tohto návrhu zákona a ja preto len z opatrnosti podám ten môj pozmeňovací návrh, ktorý je už podaný v podateľni, pretože to je nemysliteľné, to je neakceptovateľné, aby sme, ak chceme robiť nejakú pomoc a chceme šiť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená horúcou ihlou, lebo je akútne potrebné ho prijať, tak aby sme tento zákon zdôvodňovali tým, že jednoducho tých ľudí od 65 do 70 rokov tam nezahrnieme do tej pomoci, pretože nám navyšujú náklady. Veď ale to sú naše mamy, to sú naše staré mamy, otcovia, starí otcovia, to sú ľudia, ktorí celý život poctivo robili a ktorí sú dnes mnohokrát v takom zlom zdravotnom stave, že keď im tá rodina zaplatí dovolenku, tak ak my to posunieme, že im neumožníme si tie peniaze zobrať alebo potom tým; alebo druhý prípad, ktorý tu neni, pritlačiť na tie cestovky, aby sa s nimi dohodli v rekordne krátkom čase, to tu ale nie je, tak nebudeme sa o tom rozprávať, tak tí ľudia sa tej dovolenky vôbec ani nemusia dožiť. Čiže preto vás chcem poprosiť, schváľme naozaj tú správu z toho výboru, bude to posunuté na tých 65 rokov a v tejto otázke sme absolútne spokojní.
Druhá vec, ktorá nás veľmi tak zarazila, sme v druhom čítaní, budem sa držať veľmi striktne paragrafového znenia, je odsek 7, kde sa píše: "Cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31. augusta 2021." To znamená, cestovná kancelária, poviem to tak ľudovo, ale však vieme, ako to bude v reálnej situácii vyzerať, má možnosť naťahovať tých klientov, tých ľudí, ktorí jej dali nejaké preddavky na tie svoje dovolenky, naťahovať ich až do konca budúcej letnej sezóny. Čiže ľudia, ktorí dali peniaze možno už na jar tohto roku, možno aj skôr, nebudú až do konca budúcej letnej sezóny vedieť v mnohých prípadoch, neverím, že vo všetkých, nebudú vedieť, ako bude s ich dovolenkou naložené, resp. akú protislužbu alebo nejakú alternatívu im tá, im tá cestovná kancelária ponúkne, resp. poskytne.
A v tomto si myslíme, aj keď som povedal, že na tom nebudeme až tak trvať, ale myslíme si, že by bolo spravodlivé a férové voči všetkým tým občanom, ktorí tým cestovkám zverili tie peniaze a ktorým chceme, podľa mňa chceme, aj vy teda ako vláda hlavne chcete pomáhať tým ľuďom, nielen tým cestovkám, teda ja to aspoň dúfam, tak cítim a vnímam, posunúť tento termín aspoň do konca júna 2021, nech, nech tí ľudia vedia aspoň, ako budú môcť tráviť letnú dovolenkovú sezónu, keď už nie tohto roku, tak aspoň toho budúceho. Lebo uznajte sami, kolegovia, kolegyne, že keď tí ľudia v dobrej viere dali peniaze do tej cestovky a dnes kvôli tým podmienkam, ktoré sú, sú tie ich dovolenky ohrozené, polozlikvidované a jednoducho nemôžu na ne nastúpiť, tak keď už chceme ako zákonodarcovia im pomôcť, tak je veľmi, veľmi zvláštne, ak budeme tú pomoc tolerovať s tým, že teda necháme tých ľudí v neistote celé toto leto a ešte aj celé to nasledujúce leto.
A ja tomu rozumiem, ten argument tých cestovných kancelárií, že, že áno, veď ale ide o celú letnú sezónu a ony si potrebujú tie straty vykryť a rozdeliť, aby to tak neznášali kruto, no ale pozerajme sa znova aj na tých ľudí. Pozerajme sa aj na tých ľudí, veď do konca augusta budúceho roku je, sme teraz v polke mája, je skoro rok aj štvrť, rok aj štvrť (reakcia z pléna), aj viac, aj viac. Ďakujem za upresnenie, tak vyše roka aj štvrť. A dnes akurát u nás v Banskej Bystrici bol pohreb vplyvného človeka, advokáta, ktorý bol zdravý a zrazu zomrel. (Reakcie z pléna.) Nesmejte sa, lebo to sa stáva. Ja hovorím kvôli tomu, že proste nemôžme, nemôžme tých ľudí mať len ako také tabuľkové čísla a tváriť sa, že rok aj štvrť všetci, všetci úplne v pohode si povedia, že kvôli zákonu to vydržíme a nakoniec nieže si tú dovolenku neužijú, ale oni sa niektorí jej nemusia ani dožiť.
A preto my hovoríme iba jedno, nič v zlom a politicky ani neútočíme, hovoríme iba jedno, že či by nebola tu vôľa posunúť ten termín na to, aby tá kancelária cestovná sa dohadovala s tými klientami, posunúť to povedzme na koniec júna budúceho roku, aspoň pre tú letnú sezónu. Však ak tá cestovka bude mať seriózny záujem sa dohodnúť s tými klientami, tak za ten čas to jednoducho musí zvládnuť, musí to stihnúť. Nevidím, nevidím argument na to, aby to tak jednoducho nebolo. Viete, aby, aby ten človek nebol iba nejakým panáčikom v tom procese, že si ho budú pohadzovať a povedia, však ešte máme zákonný termín, však je tu ten zákon, ešte sme, ešte sme v limite, ešte máme priestor, ešte vydržte, ešte sme vám nič neponúkli, lebo ešte rozhodujeme, čo vám vlastne dáme. Jednoducho my len tým sledujeme, kolegyne, kolegovia, aby sme, poviem to tak informaticky, aby sme znížili mieru neistoty tých občanov, ktorých sa, žiaľ, táto smutná situácia ohľadom cestovného ruchu dotýka. A snažíme sa nájsť ten vyvážený pomer medzi pomocou cestovným kanceláriám, ktorú tiež akceptujeme a chápeme, a medzi pomocou jednotlivým klientom a ľuďom, občanom so svojimi príbehmi, potrebami a ktorí si mnohokrát sporili na tie dovolenky alebo im to rodina z posledných peňazí zaplatila, tak aby jednoducho mali, mali to právo, to právo, aby s nimi bolo seriózne naložené.
Preto mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, ako som povedal, z opatrnosti podať pozmeňovací návrh. Poprosím o zastavenie času, aby som ho mohol prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z. z., parlamentná tlač 112.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z. z. sa mení takto:
1. V čl. I v § 33a ods. 4 písm. e) sa slová "70 a viac rokov" nahrádzajú slovami "65 a viac rokov".
2. V čl. I v § 33a ods. 7 sa slová "do 31. augusta 2021" nahrádzajú slovami "do 31. augusta 2020".
Zároveň žiadam o to, aby sa o bodoch môjho pozmeňovacieho návrhu hlasovalo osobitne. Ďakujem pekne. A vravím, bolo to podané z opatrnosti s tým, že ak prejde ten, tá správa z výboru, takže vlastne prvý bod, prvý bod tohto pozmeňováku je vybavený a ten druhý, uvidíme, ako dopadne hlasovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť, kolegyne, kolegovia.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Borguľa, vyšperkovať zákon a podporiť cestovný ruch. No veď ono je to fajn, ale veď vy ste predsa vládny poslanec. Vy ste vládny poslanec a s týmito návrhmi ste mali osloviť kompetentných členov vlády, možno zástupcov vašej strany alebo všeobecne členov vlády, aby sa tieto požiadavky zrealizovali predtým, ako sa návrh na podporu, nazvime to cestovného ruchu, lebo záchrana cestovných kancelárií sa dá tak vysvetliť, aby sa zrealizovali predtým, ako tento návrh príde do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ale je to naozaj taká trošku netypická situácia, že vládny poslanec rozpráva predstaviteľovi vlády, podpredsedovi vlády, čo tam treba vyšperkovať, čo tam treba spraviť, veď to je predsa vaša úloha. Viete, ja vás teraz nekritizujem, ja len rozmýšľam nad tým, že ako funguje, resp. možno nefunguje tá komunikácia, keď tieto podnety zaznievajú nie medzi vami v rámci možno nejakých debát odborných na nejakých odborných tímoch, ale proste tu v pléne Národnej rady v rozprave k návrhu zákona.
A my sme, ja som teda pána predsedu aj oslovil, že teda zvolajme grémium, lebo my nemáme problém s týmto návrhom ako takým. Chápeme, že je horúci, že je šitý horúcou ihlou, ale máme problém s tou hranicou 70 rokov a máme problém s tým, že vlastne tie kancelárie majú čas sa dohodnúť s ľuďmi až do 31. augusta budúceho roku, čo je podľa nás strašne a neodôvodnená doba.
Čiže poďme sa o tomto rozprávať a poďme to, ako vy ste povedali, pán poslanec, poďme to skúsiť v rámci možností, ktoré dnes v prvom a druhom čítaní máme, poďme to vyšperkovať tak, aby naozaj to bolo k všeobecnej spokojnosti a prospechu.
Ďakujem pekne.