Videokanál poslanca

102.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých, takmer vo všetkých vyšších územných celkov zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia vyšších územných celkov si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoko, vysoké percento z celkového rozpočtu vyšších územných celkov. Výdavky na celkovú prevádzku úradov VÚC sa za posledných 5 rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto navyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky. Ak máte možnosť, tak vás vyzývam, aby ste si pozreli dôvodovú správu k tejto nov..., k tejto novele zákona, kde máte možnosť vidieť konkrétne čísla, graf, kde je jasne vidieť stúpajúce trendy. Ja poviem len príklad, napr. Bratislavský samosprávny kraj, ktorý v roku 2015 na mzdy a odmeny dával ročne zhruba okolo 1mil. eur, tak už v roku 2021 je predpoklad a je narozpočítané, že to bude viac ako 7 mil. eur, čo máte sedemnásobné zvýšenie. Takéto trendy môžeme vidieť u všetkých územných celkov.
Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy výrazne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch vyšších územných celkov, ktorých hlavným zdrojom je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov VÚC. To znamená, že vedenie úradov vyšších územných celkov využíva alebo využívalo zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, teda na mzdy a na prevádzku samotných úradov.
Nachádzame sa v ekonomickej situácii, kedy kvôli vírusu COVID-19 bude, budú klesať príjmy do samospráv, teda aj do vyšších územných celkov, a preto je viac ako nutné schváliť akýsi automat do zákona, ktorý zaručí, že v ťažších situáciách donúti vedúcich predstaviteľov vyšších územných celkov, aby začali šetriť aj na prevádzkach a mzdoch..., a mzdách zamestnancov.
Účelom zriadenia vyšších územných celkov však nebolo vytvorenie samotných úradov ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t. j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré vyššie územné celky svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu. Takýmto príkladom neriadeného plytvania na úrovni VÚC bolo napríklad v roku 2018 predloženie návrhu nového poriadku odmeňovania pre zamestnancov pracujúcich na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja vedeného predsedom Lunterom. Návrh poriadku odmeňovania, ktorý do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja predkladal riaditeľ tohto úradu, predpokladal dramatické navýšenie miezd pre najvyšších funkcionárov úradu, rádovo až o tisíce eur mesačne. Samotný riaditeľ úradu napríklad požadoval pre seba navýšenie platového stropu vrátane odmien a príplatkov až na závratných 7 241 eur mesačne. Extrémne vysoké platy žiadalo vedenie úradu aj pre ostatných vedúcich zamestnancov na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.
Neprimerane vysoké mzdové a prevádzkové náklady na úradoch VÚC sú takisto aj v iných samosprávnych krajoch, napr. spomeniem Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky alebo Košický samosprávny kraj. Tieto vynaložia na mzdy a odmeny pre nadpriemerne vysoký počet úradníkov viac ako 5 mil. eur ročne.
Ak by sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov VÚC, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradu VÚC na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku. Toto číslo však je, samozrejme, na diskusiu a na hľadanie určitého kompromisu naprieč politickým spektrom.
Toto obmedzenie sa týka bežných výdavkov na prevádzkové činnosti úradu, medzi ktoré podľa všeobecne zaužívanej ekonomickej klasifikácie patria: mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery a splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Zavedenie 5 % stropu by ušetrilo ročne viac ako 30 mil. eur iba na prevádzke úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady VÚC v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov, ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napr. z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá nás čaká, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.
Zavedenie regulovaných stropov pre výdavky na vlastnú réžiu nie je v inštitúciách napojených na verejný rozpočet ničím výnimočným. Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje obdobným spôsobom maximálnu výšku nákladov na prevádzkové činnosti pre zdravotné poisťovne. Predložený návrh zákona bude mať okrem priaznivého finančného dopadu na verejné financie aj pozitívny dopad na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými vyššími územnými celkami.
Treba zdôrazniť, že pre všetky VÚC majú zo zákona rovnaké originálne aj prenesené kompetencie, ktoré sa už viac ako desať rokov nezmenili, a teda neexistuje objektívny dôvod na tak vysoké rozdiely v prevádzkových nákladoch úradoch jednotlivých vyšších územných celkov. Samosprávne kraje, ktoré nedbajú na rozpočtovú zodpovednosť a príliš veľa finančných prostriedkov vynakladajú na svoju vlastnú réžiu, budú prostredníctvom tejto novely zákona prinútené hospodáriť zodpovednejšie, vďaka čomu im zostane viac finančných prostriedkov na podporu zmysluplnejších aktivít, napĺňanie skutočných cieľov, pre ktoré boli ako vyššie územné celky zriadené.
Ďakujem pekne za pozornosť.