Videokanál poslanca

Ďakujem za slo... ďakujem za slovo aj za reakcie. Áno, treba ešte raz zdôrazniť to, že Slovensko ako krajina, ktorá má obrovský poľnohospodársky potenciál, každý rok zvyšuje ten dovoz naozaj základných potravín viacej a viacej, už sme prekročili pred niekoľkými rokmi tú hranicu 1 mld. eur ročne, potraviny, ktoré naozaj sme voľakedy dokázali vyrábať na Slovensku, živočíšneho pôvodu, vajíčka, mliečne výrobky a podobne. Naozaj výrobky, ktoré nie sú nejaké exotické, ktoré kvôli nejakým podmienkam nevieme na Slovensku vypestovať. Tento trend je treba čím skôr začať otáčať. Ja netvrdím, že náš návrh zákona je týmto liekom, ktorý ten trend zvráti naspäť, ale je to určite jedným krokom, akým môžeme tú spotrebu slovenských výrobkov na Slovensku zlepšiť, a tým pádom môžeme pomôcť aj tým poľnohospodárom a potravinárom. A potom môžeme postupne pokračovať ďalšími návrhmi, aby sme ten trend, ktorý my tu všetci v parlamente považujeme za veľmi zlý, a všetci, si myslím, že máme za cieľ to zlepšiť, aby sme to naozaj aj začali konečne robiť.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pokračovať vo vysvetlení alebo odôvodnení nášho návrhu zákona, ktorým cieľom je podpora výroby a spotreby domácich produktov na Slovensku verejnými obstarávateľmi.
Slovensko zaznamenáva dlhodobo veľmi negatívne trendy najmä v oblasti výroby potravinárskych a poľnohospodárskych produktov. Najvýraznejšie poklesy boli zaznamenané v počte hospodárskych zvierat. Za posledných 40 rokov klesol celkový počet hovädzieho dobytku o viac ako 70 % a celkový počet ošípaných o viac ako 80 %. Negatívne trendy sú aj vo, vo vývoji celkového počtu oviec, moriek, kačíc, husí a ďalších zvierat. Tento negatívny vývoj je spôsobený najmä zvýšením dovozu výrobkov z týchto zvierat, ako aj nekontrolovaným globálnym prostredím, ktoré ničí našich domácich producentov.
Na Slovensku taktiež dlhodobo zaznamenávame pokles salda, to znamená rozdielu medzi vývozom a dovozom základných potravín a tovarov. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 rastie dovoz oveľa výraznejším tempom, ako tomu bolo pred vstupom do Európskej únie. Tento trend je v dôvodovej správe demonštrovaný grafom, ktorý, bohužiaľ, kvôli rokovaciemu poriadku vám nemôžem ukázať, ale verím, že to tiež do budúcnosti zmeníme.
Slovenské potraviny sa strácajú v záplave zahraničnej konkurencie. Potvrdzuje to pasívne saldo, ktoré sa prepadá čoraz viac do mínusu. Ročne teda dovezieme oveľa viac potravín, ako ich dokážeme vyviezť. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu, zelenina, semená, plody, slama, dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch. Občania Slovenskej republiky jedia často ovocie a zeleninu, ktoré sú dovážané z tisíc kilometrov vzdialených lokalít, namiesto toho, aby jedli produkty, ktoré sme mohli vypestovať na Slovensku. Zahraničné mäso a výrobky živočíšneho pôvodu majú zase často pochybný pôvod a kvalitu. Tento negatívny vývoj je výsledkom systematickej ignorácie domácich výrobcov a producentov, ktorým sa zo strany štátu nedostáva ani zďaleka takej podpory, akej sa dostáva zahraničným investorom a firmám.
Práve v tomto období, kedy vývoz do zahraničia výrazne klesá a kedy vláda Igora Matoviča zavádza opatrenia, ktorými buď obmedzuje, alebo úplne zakazuje obchodovanie a podnikanie, by mal štát hľadať možnosti, ako podporiť domácich výrobcov aspoň na lokálnom trhu. Slovenská republika má plné právo a zároveň povinnosť podporovať prioritne domácich producentov, nie vychádzať, často úplne nekriticky, v ústrety zahraničným výrobcom alebo dovozcom. Slovenské vlády by sa nemali pýšiť tým, koľkých zahraničných investorov na Slovensko dotiahli, mali by sa pýšiť v prvom rade tým, že vytvorili priaznivé ekonomické prostredie pre rast a následnú medzinárodnú expanziu slovenských firiem. A práve to si kladie za cieľ aj táto novela zákona.
V nami navrhovanej novele zákona aplikácie, aplikácia podmienky slovenského pôvodu nie je povinná. To znamená, že každý verejný obstarávateľ má v prípade potreby možnosť túto podmienku neuplatniť, a umožniť tak účasť aj zahraničným spoločnostiam, najmä ak nejde o bežne dostupné tovary a služby alebo ak by uplatnenie podmienky slovenského pôvodu viedlo k markantnému obmedzeniu konkurenčného prostredia a malo výrazne negatívny vplyv na rast predpokladanej hodnoty zákazky. V prípade, ak nebude dopredu jasný dopad aplikácie podmienky slovenského pôvodu na výslednú cenu zákazky, tak verejný obstarávateľ má vždy možnosť urobiť najskôr predbežný prieskum trhu medzi domácimi a zahraničnými výrobcami.
Pozitívny dopad uplatnenia podmienky slovenského pôvodu očakávame najmä pri dodávke potravín a potravinárskych výrobkov. Ak tieto súťaže budú vyhrávať prioritne domáce, regionálne firmy, povedie to aspoň čiastočne k postupnému obnoveniu potravinovej a poľnohospodárskej výroby na Slovensku.
Ďalšou možnosťou pre aplikáciu tejto podmienky je oblasť stavebných prác, pretože existuje veľké množstvo zákaziek, napríklad výstavba verejnoprospešných diel, ktoré by mohli realizovať domáci a regionálni remeselníci a malovýrobcovia, ale kvôli silnému medzinárodnému konkurenčnému prostrediu sa často do takýchto súťaží ani neprihlásia a nakoniec sa z nich často stanú len subkontraktori pre nadnárodné spoločnosti.
Povolenie podmienky a požiadavky na slovenský pôvod pri vybraných výrobkoch a službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a hospodársky rast slovenského hospodárstva. Spustí sa tým multiplikačný efekt, ktorý umožní slovenským firmám expandovať, zvyšovať tržby, ale aj mzdy pre svojich zamestnancov. Návrh zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie na Slovensku. Rovnako bude mať pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na hospodárenie obyvateľstva a zamestnanosť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli prerokovať aj v druhom čítaní a na základe vašich pripomienok a návrhoch ho prípadne ešte vylepšili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predstavujem vám návrh zákona poslancov za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jozefa Šimka a Andreja Medveckého, ktorým predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom novely tohto zákona je podporiť výrobu a spotrebu domácich produktov. V súčasnosti sa zákon o verejnom obstarávaní drží striktne podmienky nediskriminácie na základe oblasti alebo miesta pôvodu, alebo výroby produktu. Túto podmienku však považujeme za kontraproduktívnu a považujeme za legitímne, aby mali verejní obstarávatelia možnosť žiadať v súťaži dodanie výrobkov slovenského alebo regionálneho pôvodu. Umožnenie aplikácie takejto podmienky vo verejných obstarávaniach bude mať za následok zvýšenie spotreby, a tým aj výroby slovenských výrobkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví pozitívne aj na zamestnanosti a celkovom výkone ekonomiky.
Viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, ďakujem za reakcie a za to, že teda niektorí poslanci vyjadrili podporu nášmu návrhu zákona. Ešte by som dal do pozornosti jeden článok, ktorý vyšiel pred šiestimi dňami, 11. marca, ktorého titulka je: Europarlament vyhlásil celú Európsku úniu za zónu slobody pre LGBTIQ osoby. Teda európsky, Európska únia, teda inštitúcia, ktorá bola pôvodne zriadená na hospodársku a ekonomickú spoluprácu, nám dnes ide hovoriť, že my máme mať na svojom území LGBTIQ free zónu, ja neviem, teda ani čo to presne znamená, ako nejaká reakcia na, na to, čo sa deje v Poľsku a v Maďarsku, a nemyslím si, že je, že je dobré, aby sme eu..., rešpektovali alebo sme nejakým spôsobom nerobili žiadne kroky voči takýmto rozhodnutiam Európskej únie a hlavne ma veľmi mrzí, že zo 14 slovenských europoslancov bolo 8 europoslancov za. Myslím si, že by mali ľudia vedieť, ktorí europoslanci to boli, a mali by im dať aj k tomu spätnú väzbu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa, sám seba považujem za racionálneho človeka, ktorý sa snaží rozhodovať na základe faktov, analýz, prognóz, čísiel a z vlastnej skúsenosti, a každý to môže potvrdiť, viem, že sú veci, ktoré sú premenné, ktoré sa v živote môžu zmeniť, ktoré sa môžu vyvinúť, ktoré môžu nastať do stavu, ktorý sme možno ani nepredpokladali, ako je napríklad táto pandémia súčasná, ale sú veci, ktoré sú konštantné, nemenné, sú stále a proste nemôžu byť nikdy iné.
Jednou z takých vecí je napríklad to, že Zem je guľatá, čo, si myslím, že je vec, ktorú sa každý z nás ani nemusí učiť, pretože to je tak samozrejmé, ale, bohužiaľ, na svete sa stále nájdu ľudia, ktorí si hovoria flat earthers, teda také hnutie ľudí, ktorí veria a presviedčajú iných ľudí o tom, že Zem nie je guľatá, že Zem je ploská, a snažia sa hľadať argumenty a vysvetľovať, že prečo to tak je.
A, bohužiaľ, sme dnes aj v situácii v spoločnosti, teda hlavne to vidíme na Západe, kedy sa spochybňuje aj to, že človek, keď sa narodí, tak jeho pohlavie je proste dané jeho génmi, a to, že rodinu môže tvoriť len muž, ktorý je otec, žena, ktorá je matka, a tí môžu mať spolu deti. To je proste vec, ktorá je nemenná, nemôže sa to nejakým spôsobom spochybňovať, nemôže to byť nikdy inak, pretože inak to proste fungovať nebude. Bohužiaľ, žijeme v dobe, kedy sa všetko toto, teda všetko, čo je fundamentálne pre základ rodiny, všetko sa spochybňuje a začína sa to liberalizovať.
Na Západe sme svedkami naozaj chorých trendov, a to ani nebudem spomínať teraz nejaké homosexuálne zväzky alebo adopcie detí homosexuálmi, ale dnes sa už naozaj spochybňuje aj to, či je vaše pohlavie dané narodením, a potom k tomu sa dokonca aj deti v škôlkach a na základných školách, napr. v Kanade, dokonca sa povzbudzujú k tomu, aby si to pohlavie zmenili, aby teda si premysleli, či chcú byť to, alebo to, alebo či chcú byť nebinárni, alebo neviem, aké sú tam všelijaké pojmy, a spoločnosť všetko prispôsobuje dokonca tomuto chorému trendu.
Napríklad existujú záchody pre tretie pohlavie. Alebo dokonca dnes na Západe sa dovoľuje mužom súťažiť v ženských športových kategóriách, pretože ten muž alebo ten chlapec povie, že on sa cíti byť dievčaťom. Poviem pár konkrétnych príkladov: 7. júna 2016 transgender, transgender chlapec súťažil v dievčenských stredoškolských pretekoch v Aljaške, ktoré vyhral, 26. februára 2017 v Texase 17-ročný chlapec vyhral šampióna v dievčenskom wrestlingu, 13. júna 2018 v USA transgender chlapec predbehol dievčenské atlétky v behu na 100 metrov, 8. mája 2019 v Connecticut dvaja muži vyhrali prvé a druhé miesto v behu v dievčenskej kategórii. A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej.
Priatelia, chcem sa vás spýtať, chceme, aby toto prišlo aj na Slovensko? Najviac ma zarazila posledná správa, ktorú som si všimol včera na sociálnej sieti. Môžte si to pozrieť. New York Post oznámil, že homosexuálnej trojici, mužom sa podarilo zmeniť históriu, podarilo sa im zapísať do rodného listu dieťaťa. A toto dieťa nemá matku a otca v rodnom liste, má troch homosexuálnych otcov. Traja homosexuálni otcovia, ktorí spolu žijú v jednom manželskom zväzku.
Myslím si, že nikto z nás nemusí byť odborníkom na to, aby si uvedomil, že toto nie je v poriadku, a že to proste na Slovensku nechceme a my musíme už dnes prijať kroky k tomu, aby sme tomu do budúcnosti zabránili, pretože potom, keď už to tu všetko bude, keď už tou salámovou metódou sem prinesú tieto prvky chorej liberálnej, chorého liberálneho Západu a teraz naozaj nehovorím len o homosexuáloch, transgenderoch, ale aj o pedofiloch, zoofiloch a podobne, preto sme prišli do parlamentu s návrhom novely ústavy, kde chceme novelizovať dva články.
Čl. 15 ods. 1, kde navrhujeme znenie: Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. A dopĺňame tam: „Pohlavná identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím pri narodení.“
A čl. 41 ods. 1 má znieť: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a“ pomáha, „napomáha jeho dobru.“ A tam dopĺňame: „Rodičia sú otec - muž a matka - žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Ja verím, že v tomto parlamente sa nenájde nikto, kto nezahladzuje, kto nezahlasuje za takýto návrh. Chcem za navrhovateľov povedať, že sme ochotní v druhom čítaní sa baviť o prípadných úpravách, zmenách, doplneniach. Každý dobrý nápad uvítame, ale verím, že každý z nás chce, aby sme zabránili do budúcnosti tomu, aby na Slovensku sme videli trendy, ktoré dnes sa stali normálnymi na Západe.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť aj za podporu nášho návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Rasťo, v prvom ti chcem poďakovať za to, že si prišiel s týmto návrhom zákona do rokovania Národnej rady, hlavne v čase, keď je teda minister Gröhling tu, zase chce skúšať nejaké liberálne, liberálne hračky.
A ty si hovoril o tej salámovej metóde, ktorá sa teda aplikuje už niekoľko rokov v zahraničí, teda hlavne na Západe. Ale my aj na Slovensku máme možnosť vidieť tú salámovú metódu, ako postupne sa sem snažia, postupne sa sem snažia proste pretláčať tie liberálne hodnoty. Veď napríklad stačí si otvoriť, stačí si otvoriť stránku Sme.sk a tam hneď nájdete niekoľko článkov. Prečítam titulky: „Aj pedofil má právo na život bez predsudkov,“ „Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“, „Nie sú to zločinci. Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“,„Spoločnosť pedofilov sa odsudzuje neoprávnene“ alebo „Hovorili sme s pedofilným učiteľom: Čakal som roky, kým som dievčaťu vyznal lásku“. A takýmto spôsobom sa postupne snažia do spoločnosti dávať nejaké informácie a dávať to do toho podhubia, do podvedomia, že vlastne pedofili sú, to je vlastne niečo v poriadku, že to nie sú, že to vlastne normálni ľudia, že vlastne by ich spoločnosť nemala odsudzovať, a potom v budúcnosti k čomu to vlastne bude viesť, že tí pedofili budú môcť, nechcem povedať čo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. Pán Vetrák, ďakujem teda, že ste ešte aj vystúpili v rozprave. Tri poznámky, tri poznámky mám k vášmu vystúpeniu.
Práve ste hovorili teda, že ako zabezpečiť to, aby, aby sme v tom zákone naformulovali nejaké ustanovenie, ktoré bude hovoriť, že kedy teda môže, nemôže ten poslanec alebo navrhovateľ prísť na výbor. Ja viem, teda že by to nebolo naozaj jednoduché, ale minimálne vieme spraviť to, že to mô..., že to vlastne dopredu musí schváliť predseda toho výboru. Proste keď ako poslanec chcem byť neprítomný na výbore z nejakého dôvodu, tak proste požiadam dopredu o to predsedu výboru, aby mi schválil neprítomnosť, a keď mi to predseda schváli z objektívnych dôvodov, tak v poriadku, a keď mi to neschváli, tak budem musieť proste prísť, hej, a myslím si, že je v záujme každého predsedu výboru, aby tam bolo čo najviac poslancov, aby tam boli aj tí ministri alebo štátni tajomníci, a myslím si, že tí predsedovia výborov to nebudú teraz kvôli nejakým kamarátskym linkám zneužívať, opozícii to nedovolí, koalícii to dovolí, a keď to tak budú robiť, tak bude musieť sa na to, samozrejme, nejako reagovať, ale verím, že to tak proste nebude, veď máme aj opozičných predsedov výborov, takže zase by sa to malo recipročne robiť aj opačne.
Pri tých neospravedlnených neúčastiach, to máte pravdu, že treba byť opatrený, pretože ja si myslím, že opozícia má právo napr. neprísť na výbor a zablokovať ho, lebo aj to je forma proste tej práce, tej opozície, takže určite v takom prípade si nemyslím, že by mali mať neospravedlnenú účasť, ale možno by sme, ja hovorím už dneska to je v rokovacom poriadku upravené, nenavrhujem nejaké zmeny, len aby naozaj tí predsedovia výborov dávali pozor na to, aby niekto z nejakej lenivosti proste neprišiel na ten výbor a nemal z toho žiadne sankcie.
A posledná vec, aj vy ste hovorili o tom, že či dva výbory, že, teda že by to bolo logisticky náročné. Súhlasím, podľa mňa, by to nemali byť iba dva výbory, lebo podľa mňa, teraz, keď máme výbory počas zasadnutia schôdze, tak by tá prestávka nemohla byť dvojhodinová, ale päťhodinová, aby sa všetky tie výbory, ktoré potrebujú zasadnúť, presúvali do tej miestnosti, čiže určite 13 výborov, tak ako to bolo navrhnuté, ja som za.

Ďakujem za slovo, ďakujem za reakcie. Miro, k tej licencii, alebo teda k tej cene nákupu tých informačných systémov, mňa to tiež napadlo ako otázka, ale mali sme, mali sme stretnutie poslaneckých klubov, kde nám Kancelária Národnej rady predstavila 3 alternatívy financovania týchto systémov, každý systém stojí, teda každá alternatíva stojí iné peniaze, každá alternatíva má potom aj iný čas, kedy sa môže reálne spraviť, čiže je do toho aj opozícia zapojená, ja som teda rád, chcem poďakovať, že máme tú možnosť vidieť do toho ešte pred tým, ako sa to obstarávanie spustí, takže verím, že tá transparentnosť bude pokračovať.
Ondrej, ty si mi dal taký dobrý podnet, alebo teda podnet pre pána Vetráka, možno by ste, pán Vetrák, mohli zvážiť aj to, že by sme mohli v rokovacom poriadku upraviť aj paralelné rokovania výborov, pretože sa stáva veľmi často to, že poslanci, ktorí sú členmi viacerých výborov, a hlavne teda v koalícii sa to stáva, je to naozaj veľmi obšírne, že jeden poslanec je vo viacerých výboroch, hlavne tých vecných, tak potom tí poslanci nemôžu prísť na druhý výbor, keďže sa nevedia rozdeliť.
Mali by sme naozaj možno nejakým spôsobom upraviť to, aby sa to nestávalo, pretože už viackrát sme mali problémy vo viacerých výboroch, že sme museli ten výbor proste zrušiť, nie kvôli tomu, že bol poslanec chorý, ale kvôli tomu, že tí poslanci boli proste na iných výboroch v čase zasadnutia toho istého výboru, a druhá vec je, možno by mali začať tí predsedovia výborov aj využívať aj ten inštitút neospravedlnenej neúčasti, ktorú v rokovacom poriadku dnes majú, len to proste nikto nepoužíva, to znamená, že keď nejaký poslanec nepríde na výbor a nemá to riadne zdôvodnené, tak by to proste malo byť neospravedlnené a to znamená pri dvoch neúčastiach polovicka, polovička platu dole, pri štyroch celý plat dole a možno by si potom tí poslanci rozmysleli, či budú ignorovať zasadnutie výborov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, nemal som v pláne vystúpiť, ale chcem zareagovať na to, že ste podali akúsi takú pomocnú ruku alebo požiadali ste o pomocnú ruku aj opozíciu, aby sme sa zapojili do tvorby tejto novely zákona o rokovacom poriadku. Osobne si myslím, že tento návrh je dobrý, že naozaj by mohol veľmi pomôcť aj skvalitniť rokovania najmä z toho dôvodu, že by mala verejnosť konečne možnosť sa aktívnym spôsobom zúčastňovať zasadnutí tých výborov, teda sledovať ich aj z pohodlia svojich domovov. Doteraz to možné nebolo. A myslím si, že tento návrh je veľmi dobrý, bude to síce stáť nejaké peniaze, ale myslím si, že to stojí naozaj za to, aby aj odborná, aj široká verejnosť mali možnosť sledovať nielen zo zasadnutia pléna, ale najmä zasadnutia aj samotných výborov.
K tej hybridnej forme rokovania výborov, to znamená, že by, do budúcnosti uvažujete nad tým, že by sa mohli zúčastňovať členovia výborov aj mimo fyzickej prítomnosti na samotnom výbore, ja poznám túto formu, pretože tak funguje Rada Európy, tiež to funguje cez systém webex, ktoré tiež kancelária Národnej rady uvažuje zakúpiť. Je to dobrý systém, podľa mňa aj to hlasovanie, aj to prihlasovanie do rozpravy funguje veľmi dobre, je to veľmi intuitívne, čiže je dobrý systém, avšak chcem upozorniť na jednu vec. Mali by sme si dávať pozor na to, aby sa táto forma fyzickej neprítomnosti na výbore nezneužívala. Vy síce hovoríte, že teraz to bude len počas pandémie, a teda uvažuje sa, keď už to bude zakúpené a budeme mať tie licencie, že by to potom pokračovalo aj po pandémii, uvidíme, ale je to možné, že to tak bude, ale aj počas pandémie chcem upozorniť na to, aby sa nestalo, že to budú niektorí poslanci a aj navrhovatelia, napríklad ministri, aby to nezneužíva..., nezneužívali, tú možnosť, že nemusia físť, prísť fyzicky na rokovanie toho výboru, pretože stane sa to takým akýmsi pohodlným, a naozaj aj ten predseda výboru by mal byť človek, ktorý by mal dopredu schváliť to, či človek, teda ten samotný poslanec alebo minister nemusí prísť na rokovanie výboru, a teda to len v prípade, že naozaj je v karanténe alebo, alebo je chorý, alebo proste naozaj z dôvodu, ktorý je objektívny, nie preto, že sa mu tam proste nechce prísť a že je pre neho pohodlnejšie to spraviť zo svojej kancelárie alebo zo svojho domova.
Čiže, pán predseda Vetrák, navrhujem, aby ste to nejakým spôsobom v druhom čítaní upravili, aby to bolo naozaj iba na určité povolenie, aby to nebolo na svojvoľné rozhodnutie poslanca, aby naozaj sa nestalo, že teraz na tie výbory nebude chodiť nikto a bude tam sedieť iba predseda sám, a to by bolo naozaj veľmi zlé, zníženie kvality rokovania toho výboru a stále by sme mali mať snahu zabezpečiť maximálnu prítomnosť všetkých poslancov aj navrhovateľov na danom rokovaní výboru. Ďakujem pekne.
A ešte, pardon, ešte posledná vec. Ešte posledná vec. Vlastne všimol som si, že už toto volebné obdobie je tu vlastne druhá novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá bola k tlači 108, teraz tlač 459. Ja som osobne tiež otváral na grémiu tému otvorenia zákona o rokovacom poriadku, pretože je tam podľa mňa veľa vecí, ktoré treba dať odtiaľ proste preč, lebo sú tam zlé, napríklad nemožnosť používať pomôcok počas rozpravy, pri tomto rečníckom pulte, alebo to, že majú poslanci zakázané si pripnúť odznak napríklad politickej strany, je to dodnes zakázané, mnohí poslanci to napriek tomu porušujú, nosia to sem, ja to rešpektujem, ale je to stále zákon, ktorý by sme mali rešpektovať, a ak to teda nechceme, tak by sme to mali dať odtiaľ preč.
Tých vecí je tam oveľa, oveľa viacej a, pán Vetrák, ja vás chcem z pozície predsedu ústavnoprávneho výboru požiadať, aby ste v rámci všetkých poslaneckých klubov a poslanec..., politických strán, ktoré sú v parlamente vytvorili akúsi pracovnú skupinu, ktorá by začala pracovať na komplexnej, širokej novele zákona o rokovacom poriadku, aby sme to nemuseli robiť naozaj takto, takto útržkovito, pretože aj v minulosti poslanci vtedajšej opozície, dnešnej koalície mali viacero dobrých návrhov, ako rokovací poriadok vylepšiť, napr. pri hodine otázok a pri mnohých ďalších otázkach, a myslím si, že by sme nemali tú možnosť zahodiť a mali by sme to naozaj čím skôr využiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi predrečníkovi za jeho vystúpenie v rozprave k tomuto bodu, ktorým chcú navrhovatelia vlastne vyhlásiť Ondrejský cintorín za národný cintorín. Chcem mu poďakovať najmä preto, že si vážim, že ako koaličný poslanec vystúpil s tým, že nepodporuje tento návrh zákona. To treba oceniť.
Ja tiež tento návrh zákona nepodporujem. Tiež budem hlasovať proti. A myslím si, že to odôvodnenie, ktoré navrhovatelia uviedli v dôvodovej správe k tomuto zákonu, je veľmi zlé, pretože tie dôvody, ktoré tam píšu, prečo by mal byť tento cintorín vyhlásený za národný, by mohli v podstate použiť aj iné cintoríny, či už je to martinský cintorín, alebo cintorín v Modre, alebo v Dolnom Kubíne, kde ležia teda tiež významné osobnosti.
Veľmi mi vadí, že navrhovatelia v tomto zákone, v tejto dôvodovej správe vyslovene zavádzajú a klamú, pretože tam píšu, že v Martine, že Martin je už dnes zaplnený, pričom samotné mesto Martin a primátor mesta Martin na oficiálnej stránke vyhlásili, že boli prekvapení, keď sa dozvedeli o nedostatku miest na národnom cintoríne, a teda nevyhnutnosti vytvoriť nový v Bratislave. "Áno, na Národnom cintoríne v Martine sú aj obsadené miesta, ale ako mesto rozhodne neevidujeme, že by bol plný. Stále disponujeme voľnými kapacitami a na národnom cintoríne pravidelne pochovávame. V prípade, že by k takejto situácii predsa len došlo, sme okamžite pripravení pristúpiť k rozšíreniu národného cintorína." Takže vidíme tu naozaj to, že tí predkladatelia si vymýšľajú klamlivé informácie.
Ja neviem teda, aká je motivácia k tomuto zákonu, ale myslím si, že v tejto dobe by sme sa mali zaoberať problémami, ktoré reálne trápia obyvateľov na Slovensku, a nie tým, že nejaký cintorín sa bude volať národný.
Ďakujem pekne.