Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Marián, teda pán predseda výboru, pýtaš sa, že prečo teraz. No ono to bolo tak, že v roku 2020 sa prijal ten § 5a, kde to riešenie vtedy zvolil pán podpredseda vlády pre legislatívu s pánom štátnym tajomníkom Oravcom a išli do takého menej odvážneho riešenia. Ja som to vtedy kritizoval a pôvodne sme to ani veľmi nechceli podporiť, inak to bolo v tom prvom kilečku, ale teda v duchu nejakej spolupráce som to nechal tak s tým, že sme sa dohodli, že sa k tomu vrátime počas volebného obdobia, no a vrátili sme sa k tomu až teraz. No tak vždy je to otázka, že ako byť prísni, menej prísni, mohli sme sa vtedy, ako sa povie, hádzať o zem, a čo by bolo s tým kilečkom potom kvôli takejto veci? Aj toto treba brať do úvahy.
Potom, či sa to dá dobre napísať. Ja si myslím, že tých pripomienok nebolo až tak veľa, tam je skôr dôležitejšie, že bude treba potom prijať tie súvisiace úpravy v novele rokovacieho poriadku. Lebo v samo... v tomto samotnom zákone tých úprav zase až tak veľa, tých vylepšení nebude. Ono podľa mňa sa to bez problémov dá napísať tak, aby to stačilo pre tento zákon, ale, samozrejme, potom novela rokovacieho poriadku to bude musieť ešte posilniť, hlavne tú aplikáciu toho ustanovenia.
Pokiaľ ide o skrátené konania, áno, spomínal som aj ja, že treba zvážiť, či tá výnimka je tu na mieste, ja si myslím, že je, ale každé pravidlo, akokoľvek dobre ho nadefinujeme, sa dá obchádzať, to, to neni len v prípade tohto zákona. Vždy, vždy sa, vždy sa niekto nájde, kto, kto sa snaží nejaké pravidlá obchádzať, lebo mu nevyhovujú, že my nenadefinujeme ideálne pravidlo, ktoré by sa ako nedalo obísť.
No a pokiaľ ide o dane a odvody, ja súhlasím s tebou, ale to bola práve námietka pána poslanca Dostála, že on by rád tam nechal aj § 5a. Ja si myslím, že z veľkej časti, z drvivej časti my týmto návrhom nahrádzame ten § 5a a tie výnimky, o ktorých sme aj my dvaja, obidvaja hovorili, povedzme tá daň za psa, že to sa dá nejako zohľadniť už v tom samotnom pravidle, ktoré teraz zavádzame, že netreba tam ponechávať aj 5a.

Ďakujem pekne. No, dnešný deň máme venovaný legislatíve. Ja sa tomu osobne teším, neviem, či úplne všetci. Je nás tu dosť málo, takže asi nie úplne všetci. Ale som rád, že sa tomu venujeme, lebo mali sme sa tomu určite venovať skôr, len to sa vždy tak odkladá, že tie pravidlá rokovania parlamentu a tvorba zákonov, že to sú oveľa podstatnejšie vždy veci, lebo ani veľa poslancov sa tomu až tak nevenuje.
Ja ďakujem veľmi pekne aj za tie poznámky, ktoré mal pán poslanec a pán predseda výboru Susko, pán poslanec Svrček a takisto aj to vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj osobitne kvôli tomu, že, som sa prihlásil aj do diskusie preto, že pomerne to bolo dosť rozsiahle vystúpenie a veľa takých podnetov, ktoré zaznelo, a nevedel by som na to reagovať iba vo faktickej poznámke.
Teraz tak postupne, lebo niektoré sa aj prelínajú, prípadne opakujú a nie vždy je na to rovnaký názor. Nie celkom, teda priznám sa, že som vedel odhadnúť z toho vystúpenia pána poslanca Dostála, že či tento návrh podporuje a vidí priestor na vylepšenie toho návrhu, tak mi to skôr vyznelo, alebo nemal som pocit, že by si to úplne ako zavrhoval. A ja len teda poviem, že zámerne som to dal tak jednoducho v zmysle programového vyhlásenia vlády, lebo som vedel, že bude diskusia, a ja už som niektoré také pripomienky mal od pána podpredsedu vlády pre legislatívu skôr. A teda aj počítam s tým, čo pán poslanec Svrček hovoril, že treba si sadnúť a treba si povedať, že kam to chceme posunúť, ako to chceme ešte vylepšiť, aké výnimky tam chceme dať, lebo aj na to nemusí byť rovnaký názor. Hlavne aj tie niektoré obavy pre mňa neboli celkom jasné, lebo jedna z takých pripomienok hovorí, alebo sa týka toho, že by sme prijatím takejto právnej úpravy nemuseli vždy byť v zhode s našimi medzinárodnými záväzkami.
Priznám sa, že nie je mi celkom zrejmé, a to si naozaj budem potrebovať vysvetliť aj s tými, ktorí takúto pripomienku majú, že o čo by malo presne ísť. Lebo ak sa tým myslí to, že by sme niekedy, ako už aj pán poslanec Susko, aj pán poslanec Svrček naznačil, že by sme mali niekedy mať sankciu za to, že sme nestihli transponovať smernicu, tak to už podľa mňa veľmi správne na to reagoval aj pán poslanec Dostál, že my nie sme nikdy tak, v takom časovom strese, že taká vec sa deje náhle a na poslednú chvíľu. Každá smernica má, alebo takmer každá má niekoľko mesiacov až rokov termín na to, aby bola transponovaná. Potom, keď sa tak neudeje, tak je nejaké neformálne konanie medzi Európskou komisiou a daným štátom, príslušným ministerstvom, kedy si veci vysvetľujú neformálne. Keď to nepomôže, tak sa vydáva odôvodnené stanovisko. Na to odôvodnené stanovisko sa dá reagovať. To prejde niekoľko mesiacov, tieto dva, dva procesy. Následne sa dáva žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Minule to bolo, v minulosti to bolo dvojkrokové, teraz je to jednokrokové, ale aj to konanie nejakým spôsobom trvá, trvá niekoľko rokov. Čiže to podľa mňa nie je situácia, kedy my by sme mali problém kvôli takýmto záväzkom nejakým spôsobom nemať pravidlo, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, môžu nadobúdať účinnosť 1. januára, 1. júla, pretože prejde niekoľko rokov, kedy sa nám tie 1. júle a 1. januáre zopakujú a je na to dostatok času, aby sme takýto termín nadobudnutia účinnosti dali.
Čiže toto si len potrebujem vysvetliť, že či, čo konkrétne myslíme, lebo ja osobne nevidím problém v tomto a podľa mňa by sme ani nemali podporovať to, že štátne orgány a členovia vlády nám budú na poslednú chvíľu transponovať smernicu a nás vystavia tuná v parlamente stresu, že nebudeme mať čas ani dobre si naštudovať ten predpis, ktorý príde do parlamentu, lebo už zajtra príde pokuta zo súdneho dvora, lebo už nám tam hrozí nejaká žaloba. No tak to sú podľa mňa častokrát také výhovorky a skôr taká snaha tých poslancov dostať do úzkych a do stresu, že aby len už to radšej nepozerali a dali tomu pokoj a iba zdvihli ruky a odhlasovali. A nemyslím, že toto by sme mali podporovať. Čiže tam si naozaj treba vysvetliť, že aké medzinárodné záväzky by nám bránili prijať takéto pravidlo.
Pokiaľ ide o ten vplyv, súhlasím. Určite je lepšie, keď tam bude akýkoľvek vplyv, nielen negatívny, to hovoril aj pán poslanec Svrček, aj pán poslanec Dostál. Myslím, že aj v programovom vyhlásení vlády sa nehovorí iba o negatívnom vplyve, ja si teraz, nemám to tu pri sebe, ale súhlasím s tým, že by to mal byť akýkoľvek vplyv, lebo aj návrhy s pozitívnym vplyvom môžu tých podnikateľov vystaviť situácii, že sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlo tej právnej úprave, ktorá je prijatá.
Pokiaľ ide o to, že či to, by tam mali byť výnimky namiesto 1. júla, no, je to na zváženie. Ak by sme dokázali, ak by sme to dokázali cez tie výnimky ošetriť, tak ja osobne som za, len neviem, či to úplne riešia aj tú situáciu, a to je hlavne pre pána poslanca Dostála, kedy to vznikne tým, že schválime zákon v decembri, pani prezidentka alebo pán prezident to vráti a vlastne aká to bude výnimka, hej, že toto treba zvážiť, lebo kvôli tomuto je ten 1. júl. Ja som pôvodne ani neuvažoval s 1. júlom, ale stretol som sa napríklad s americkou obchodnou komorou a s ďalšími podnikateľskými, zástupcami podnikateľov a oni sami mi povedali, že by to bolo aj pre nich lepšie.
Čiže možno skúsme sa aj s nimi znova stretnúť, aby si sa aj ty presvedčil, že ten 1. júl má nejaký význam. Ja som to tam nedával len preto, že ma to tak napadlo. Ja som naozaj s nimi rokoval a oni sami ma o to požiadali, že ten 1. január je príliš striktný práve v týchto situáciách.
No, pokiaľ ide o celkovo stíšenie legislatívneho procesu. Áno, ja som naklonený tomu, čo aj pán bývalý štátny tajomník, teraz poslanec Oravec navrhuje, že ak, že aby sa, aby sa nám nestávalo, že si tam niekto len tak nahodí tie vplyvy a bude to možno cez to aj obchádzať, že zámerne nebude uvádzať žiadne vplyvy, aby sa vyhol nadobudnutiu účinnosti toho právneho predpisu 1. január, 1. júl, takže by vždy, keď prejde poslanecký návrh zákona cez prvé čítanie, bol zaslaný ministerstvu hospodárstva a to by sa vyjadrilo k tomu, či tie vplyvy, a nielen na podnikateľský sektor, ale tie ďalšie, ale najmä na podnikateľský sektor, sú korektne uvedené, aby sme potom my mohli spraviť následne korekciu v pléne v druhom čítaní. Akože som tomu naklonený, tá právna úprava je pripravená, robilo sa na tom minulý rok v lete, len sme sa nedostali odvtedy k veľkej novele rokovacieho poriadku a ja verím, že... len je to iný zákon, je to rokovací poriadok. Čiže neviem, že či si to myslel aj tak, že by sme to mali dávať sem, ako to by už tak bolo na hrane prílepku. Ale ja verím, že ešte máme dva termíny pred sebou minimálne také riadne, tri také so septembrom ako keby, ale neviem, či v septembri bude tuná riadna schôdza. Takže je ešte čas, aby sme sa na tej veľkej novele rokovacieho poriadku dohodli a bolo tam aj to.
A s tým súvisí aj, s tým súvisia aj tie pozmeňujúce návrhy, lebo ty sám vieš, že ja som viackrát hovoril, že by sme mohli uvažovať nad tým, že pokiaľ v pléne prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú len legislatívno-technický charakter, ale majú aj vecný dopad na ten návrh zákona, že by sme mali ten proces stíšiť. Ako to spravíme, že či, ako ja som hovoril, že by taký pozmeňujúci návrh alebo celý návrh zákona mal byť posunutý až na ďalšiu schôdzu, aby bol zhruba mesiac čas na to, že sa to aj verejne prerokuje a tým pádom by sa zistili aj tie dopady. Tak je to na diskusiu, nemusí to byť možno ďalšia schôdza, môže to byť týždeň, môže to byť dva týždne. Ako je to, je to na diskusiu, ale tým by sa ten proces dokázal stíšiť a tam by sa vedelo aj vychytať to, čo ty hovoríš, že ak by pozmeňovák nejakým spôsobom, pozmeňujúci návrh menil charakter toho právneho predpisu s tým, že by pozmeňujúcim návrhom alebo jeho, jeho obsah by spôsoboval vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom by sme vedeli korigovať sa aj v tom druhom čítaní v pléne a pred schválením toho predpisu že by sme takisto pracovali s účinnosťou 1. január alebo 1. júl.
Čiže áno, to súvisí s tým stíšením legislatívneho procesu a to si myslím, že je niečo, čo by sme mohli, či už to prvé cez ministerstvo hospodárstva, pokiaľ ide o tie dopady, alebo aj to druhé, vychytať tie pozmeňujúce návrhy, že to by sme mohli schváliť aj spoločne v nejakej novele rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o sankcie, ono, pán poslanec Dostál to naznačil, aj si si sám tak trochu odpovedal, že je to problém celého rokovacieho poriadku, je to problém aj celého návrhu zákona o tvorbe zákonov, a myslím, že by bolo na škodu veci a tak troška nespravodlivé, keby sme povedzme tento zákon teraz zavrhli len preto, že nemá, nemá žiadne sankcie za to, že sa to nedodrží, a to ostatné by nám zrazu nevadilo, lebo tam tiež nie sú žiadne sankcie, no. Tých sankcií alebo tých foriem nápravy nie je veľa, ale ja si myslím, že tak akože, že nie sú vždy len dôležité alebo, alebo tak v tom verejnom priestore sa dokáže vytvoriť aj určitý tlak na to, aby tí poslanci viac alebo zodpovednejšie pristupovali k schvaľovaniu právnych predpisov.
Čiže myslím si, že aj ten samotný podnikateľský sektor je dnes na Slovensku dostatočne silný na to, aby keď sa, by sa to nejak opakovane zneužívalo, aby na to poukázal, aby sa stretol s poslancami, aby na nich apeloval, aby proste vytvorili nejaký tlak; však vidíme to aj teraz, veď osobitný odvod rokujeme už šiesty-siedmy mesiac aj kvôli tomu, že sa snažíme to posunúť niekde do priestoru, kde by to bolo znesiteľnejšie pre tých, pre ten podnikateľský sektor. Čiže nezavrhoval by som úplne to, že musíme mať na všetko nejaké finančné a iné sankcie, ale myslím si, že aj ten, ten tlak toho prostredia by, môže byť silný. A to nemusí byť len v prípade podnikateľov. Vidíme, že tuná ideme schvaľovať samosprávne zákony, a dobre vieme, jak si tu starostovia obehávajú všetkých. Takže jednoducho to môže byť aj v iných oblastiach.
No a pokiaľ ide o to, ten § 5a. Ono to súvisí s tým, že v tom roku 2020 ten § 5a bol vyhodnotený ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tohto, čo sa teraz navrhuje. Čiže ja automaticky, keď som to už dával na pravú mieru, ako sa povie, tak aj som vypúšťal § 5a, preto som to nazval ako súvisiacu legislatívnu právnu úpravu, aj keď rozumiem, že to vyvoláva isté otázky, ktoré, lebo to sa nezhoduje jedna k jednej, ale vtedy to tak bolo myslené. Keď to prišlo sem na schválenie do parlamentu, tak som sa aj pána Oravca pýtal, že prečo teda nejdeme do splnenia programového vyhlásenia vlády, prečo sa to navrhuje takto, tak mi povedal, že proste lebo teraz je to nejakým spôsobom takto navrhnuté a že môžme sa k tomu vrátiť, však teraz sa k tomu aj vraciame, ale bolo to myslené ako náhrada za to.
A áno, treba si, treba sa teraz nad tým zamyslieť, že ja si myslím, že vo väčšine prípadov keď pôjde o dane a odvody, tak pôjde aj o podnikateľské prostredie. Ale máš pravdu, že niekedy nemusí ísť, lebo keď to bude nejaká miestna daň za psíkov, za teda, za, teda daň za psa, tak to asi nebude mať vždy vplyv na podnikateľa, ale to bude mať vplyv aj na, hlavne na tých bežných ľudí, ktorí toho psíka majú, alebo podobné iné miestne dane. No tak treba sa nad tým zamyslieť, či to chceme, ja sa tomu nebránim. Ak by sme mali toto pravidlo rozšíriť, že nepôjde len o vplyv na podnikateľov, ale budú to aj dane a odvody ešte samostatne a explicitne vymenované, tak v poriadku, alebo potom to riešiť tak, ako navrhuješ, žeby... lebo máš pravdu, že pri tých miestnych daniach je to trocha zložitejšie a tam ten 1. január, 1. júl nám veľmi nesedí, tak potom zohľadniť aj túto výnimku.
Ja som to naozaj bral tak, že mali sme tu dočasné riešenie v podobe § 5a a že ideme teraz do toho riadneho riešenia v podobe takej, ako sme mali v programovom vyhlásení vlády, ale nebránim sa tomu, asi najlepšie by bolo, keby sme si sadli všetci spolu, či už Miloš Svrček, ty, ja aj s podpredsedom vlády pre legislatívu, vysvetlili si, zhodli sa, lebo tie názory úplne nie sú rovnaké u všetkých, a povedali si, že čo ešte, o čo by sa to dalo ešte vylepšiť. A vôbec sa tomu nebránim, rozumiem, čo hovoríš, ale takto to bolo myslené, že náhrada za 5a je tento návrh predpisu, ale nemusí to tak byť.
A ešte, pamätám si, že pán poslanec Susko spomínal tú doložku vplyvov, kde som nedal pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja... lebo takto, ja to, mám to tu teraz, dobre, pri sebe. Ono je tu napísané vždy v tej kolónke a je to aj o tom, ako sa k tomu človek, ako si to človek vysvetlí, alebo teda navrhovateľ, že či dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. No, ja som mal za to, že nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu, čiže preto som tam dal žiadne, ale je to tiež na diskusiu, že ako toto máme vyhodnocovať, že či, že či to, že ideme nejak v prospech podnikateľského prostredia, ale priamo ich ničím nezaťažujeme, ani im neodoberáme nejaké administratívne povinnosti, lebo my im neodoberáme týmto žiadne, žiadne ich regulačné zaťaženie, to zostane podľa mňa rovnaké, že či by sme takéto niečo mali vyhodnocovať ako pozitívne. To len na vysvetlenie, že preto som tam dal žiadne, ale ak, ak tu bude nejaká prevažujúca zhoda aj do budúcna hlavne, že by sme mali aj niečo mimo toho regulačného zaťaženia, ak to bude v prospech tých subjektov alebo prostredia vyhodnocovať ako pozitívne, tak, tak som za. Len takto som si ja tú doložku nevysvetľoval doteraz, lebo tak to priamo z toho znenia nevyplýva. Takže to ak viete, pán poslanec, zareagovať, že ako ste to presnejšie mysleli, tak budem rád.
No a na záver, pochopil som z tých, ktorí reagovali na tento právny predpis, že to viac-menej vítajú, že niečo také je predložené do Národnej rady. Ja sa tomu teším a budem rád, ak si ešte spolu sadneme a vylepšíme ten predpis alebo zohľadníme aj tie vaše obavy alebo pripomienky, ktoré k tomu máte. Teda verím, že budete ochotní to posunúť do druhého čítania, kde si na také niečo vytvorí, vytvoríme dostatočný priestor a budeme môcť potom do druhého čítania prísť aj s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme niektoré veci buď skorigovali, alebo vylepšili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Začnem teda od konca.
Pán predseda výboru Susko, áno, ja som sa, rozumiem, že asi pokiaľ ide o to skrátené legislatívne konanie, že je relevantná tá pripomienka, aby to bolo ako výnimka z tohto pravidla. Ja som sa do prvého čítania snažil navrhnúť pravidlo tak, aby sa čo najviac podobalo tomu, čo bolo v PVV-čku, jako sa povie, programovom vyhlásení vlády, a nechcel som tam prinášať nejaké nové invenčné veci, ale robil som to zámerne aj kvôli priechodnosti toho materiálu, ale beriem, že v tom druhom čítaní alebo pred tým druhým čítaním, minimálne pokiaľ ide o tie skrátené legislatívne konania, by tam asi taká výnimka mala byť. Pokiaľ ide už o tie záväzky, záväzky vyplývajúce z nejakej transpozície smernice a z prípadných konaní o porušení za netranspozíciu, tam by som zase taký benevolentný nebol, ale však môžme sa o tom porozprávať, už aj kvôli tomu, že to konanie je relatívne dlhé, kým... veď sám to poznáte, že kým Komisia vydá odôvodnené stanovisko, ešte predtým nejaké neformálne konanie, potom kým na tom súde prebehne, to sú roky. Takže na to by sa asi nikto nemal vyhovárať, že za dva-tri roky, kým prebehne konanie na súdnom dvore v Luxemburgu, nevie prijať zákon a necháva si to všetko na poslednú chvíľu a potom chce, aby poslanci za neho proste hasili takéto problémy, že to naozaj potom nikdy k tomu stíšeniu legislatívneho procesu a takému stresu pri prijímaní zákonov ani nepríde, keď tam dáme zase veľmi veľa výnimiek.
No a pokiaľ ide o tie veci, ktoré hovoril pán poslanec Svrček, tak ja sa k tomu potom ešte vyjadrím vo vystúpení, lebo to by bolo troška na dlhšie. Ja už som začal komunikovať s pánom podpredsedom vlády, treba v tom pokračovať, súhlasím, ale k tým jednotlivým výhradám by som sa potom samostatne vyjadril ešte vo vystúpení krátkom.

Ďakujem pekne.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o pomerne stručný návrh, ktorý je v zásade prevzatý takmer doslovne, až na jednu vec, z programového vyhlásenia vlády, kde sa, kde sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakančná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
V princípe toto je aj prevzaté do návrhu zákona, ktorý predkladám na rokovanie parlamentu, s jednou odchýlkou, a to, že by takýmto dátumom nebol iba 1. január, ale aj 1. júl.
Ide v zásade o to, aby... a v tomto prípade vychádzame v ústrety takisto podnikateľskému sektoru, ja som počas uplynulých dvoch rokov sa viackrát stretol so zástupcami podnikateľského sektora, ktorí ma opakovane žiadali o to, aby takéto pravidlo bolo do právnych predpisov a do noriem, ktoré máme a ktoré upravujú tvorby zákonov, zavedené s tým, že sme sa o tom bavili aj podrobnejšie, a uznávam, že môžu sa stať situácie a prípady, kedy parlament prijíma zákon v decembri, povedzme aj neskôr v decembri, a potom pani, pán prezident alebo pani prezidentka vráti takýto zákon späť na prerokovanie do parlamentu a už sa ako keby prešvihne alebo presiahne sa tá lehota 1. januára a ak by zostal iba jeden dátum nadobudnutia účinnosti 1. január, tak by v zásade aj v podstate zákon, ktorý môže mať pozitívny vplyv na podnikateľov, mohol nadobudnúť účinnosť až o rok neskôr, čo by z pohľadu aj podnikateľského sektora bolo skôr na škodu veci ako na prospech. A preto práve ten druhý dátum, ten 1. júl, kedy vychytáva aj tieto situácie, kedy by sa takéto niečo mohlo stať, a namiesto 1. januára preto sme tam vložili aj nad rámec teda už programového vyhlásenia vlády alebo teda toho, čo sme si dali aj ako OĽANO z volebného programu, aj dátum 1. júl.
Ja len asi zdôrazním to, čo, a nebudem prvý, to, čo tu počúvame veľmi často, že podnikateľský sektor chce mať predvídateľnú právnu úpravu, ktorá sa na nich vzťahuje, že chce mať dostatok času na to, aby právna úprava, ktorá sa ich týka, ich ovplyvňovala, samozrejme, čo najmenej a ak ich už má ovplyvniť, tak aby mali dostatok času sa jej prispôsobiť. To znamená, či už administratívne, finančne, organizačne a iným spôsobom a tento návrh zákona je niečo, čo im takúto možnosť dáva.
Som otvorený prípadným nejasnostiam, ktoré by mohli ohľadne tejto navrhovanej právnej úpravy vzniknúť. Ja už len jednu poznámku ešte teda na dovysvetlenie, že pri tom, či návrh zákona má dopad na podnikateľské prostredie, by sa vychádzalo z toho, že či sú takéto dopady uvedené buď v doložke vplyvov, alebo prípadne v analýze vplyvov, pri vládnych zákonoch máme aj tú analýzu vplyvov, a teda to je taký ten indikatívny, indikatívny faktor alebo aspekt, ktorý zohráva kľúčovú rolu pri posudzovaní, že či má, alebo nemá návrh zákona dopad.
Možno mať voči tomu aj výhrady v diskusii, rád teda sa o tom porozprávam, ak bude záujem, ale len si treba uvedomiť, že my aj pri iných, aj pri iných aspektoch, keď posudzujeme zákon, vychádzame z toho, čo máme uvedené v návrhu zákona, lebo napríklad máme konštatovanie o návrhu zákona, že je v súlade s ústavou, pritom my nevieme tiež na 100 %, či je v súlade s ústavou. Ak by sme to chceli vedieť, by sme museli namiesto ex post kontroly ústavnosti zaviesť ex ante kontrolu ústavnosti, a teda ešte prv, než by vôbec zákon bol, nadobudol účinnosť alebo platnosť. Podľa toho, ako iné štáty aj tento systém uplatňujú, by sme teda nemali... mali dať na posúdenie Ústavnému súdu to, že či je protiústavný. Čiže ani pri takýchto veciach sa my neorientujeme podľa toho, alebo nevychádzame úplne z toho, že či to tvrdenie, ktoré je v dôvodovej správe, je ozaj pravdivé. To vidíme až väčšinou následne, keď máme nejaký úspešný návrh, úspešné podanie na Ústavný súd.
Preto sa, samozrejme, môže stať, že niekto v tej doložke vplyvov aj uvedie, že má dopad, a nakoniec sa zistí, že nemá, alebo nemá, a nakoniec sa zistí, že má, to sa nedá vylúčiť, tak ako sa nedá vylúčiť, že návrh zákona, ktorý schválime, bude neskôr vyhlásený za protiústavný, že to asi by nemalo byť to kritérium. A pokiaľ... a tieto veci sa dajú, samozrejme, vylepšovať.
Ja aj vítam, že povedzme strana SaS prišla nedávno s návrhom, aby ak poslanecký návrh zákona prejde do druhého čítania, tak bol zasielaný na ministerstvo hospodárstva, kde by sa ministerskí úradníci pozreli aj na to, či tie vplyvy, ktoré poslanec konštatuje, sú uvedené korektne, že by sa na to pozreli a vyhodnotili to. Ešte keď bol pán štátny tajomník, keď bol štátnym tajomníkom pán Oravec, tak s takouto iniciatívou prišiel, povedal mi, že kapacitne by si to vedel predstaviť, aby to robilo ministerstvo hospodárstva. Takáto právna úprava je pripravená, v lete minulého roku sa pripravila, ale nechcel som ju predkladať ani nechceli sme ísť skôr s nejakými čiastkovými novelami rokovacieho poriadku v tomto smere, ale keď teda pôjdeme do tej väčšej novely rokovacieho poriadku, tak verím tomu, že aj takéto niečo by mohlo nájsť podporu širšie ako len v SaS a v OĽANO.
A preto by som aj chcel požiadať kolegov z SaS a škoda, že pán Oravec tu nie je, ja som mu už aj avizoval, že by bolo dobré sa na tento návrh zákona pozrieť, pretože ide aj v duchu, v takom duchu, v akom aj on chcel, aby zákony pre podnikateľov platili. A my sme sa mali možnosť rozprávať aj v roku 2020, keď tu sme mali prvé kilečko, ktoré predkladala SaS a ktoré obsahovalo pravidlo, že zákony nemajú mať účinnosť od 1. januára, ale majú mať navrhovanú účinnosť 1. januára.
Ja som už vtedy pánovi Oravcovi hovoril a on to uznal, že to nie je to, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že je to taká, by som povedal, taká ľahšia náhrada toho. A dali mi za pravdu aj médiá, ktoré asi pol roka dozadu vyhodnocovali niektoré, niektoré body z programového vyhlásenia vlády a venovali sa aj tomuto konkrétnemu bodu a takisto to vyhodnotili tak, že to, čo máme dnes v zákone o tvorbe zákonov, že sa má len navrhovať účinnosť na 1. januára, nie je to, čo sme si v programovom vyhlásení vlády predsavzali, že presadíme. Čiže treba sa pozrieť aj teda pravde do očí, ako sa hovorí, a bolo by dobré, keby sme to, čo sme sľubovali ľuďom, minimálne tie strany bývalej koalície, keď spolu robili programové vyhlásenie vlády a povedzme aj keď podpisovali koaličnú zmluvu, pretože prílohou koaličnej zmluvy bola aj táto otázka zhodou okolností, lebo je to aj jedna z tých tzv. anketových otázok OĽANO, tak sme sa zaviazali, že to presadíme.
Takže ja sa teším na diskusiu, samozrejme, vidím, že niektorí poslanci sa prihlásili, a veľmi rád budem o tom diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme asi ako hnutie OĽANO jediná strana, ktorej záleží, aby sa aj kvalita tvorby zákonov zvyšovala. Dá sa to robiť rôznym spôsobom a jedným z tých spôsobov, o ktorý nás aj podnikateľský sektor už dlhodobo žiada, je, aby keď meníme v parlamente zákony, tak boli prijímané nie každú chvíľu, ale aby bol nejak stíšený celý ten proces najmä z hľadiska nadobudnutia ich účinnosti, aby mali dosť času sa na novú právnu úpravu pripraviť, či už administratívne, finančne a inak. O tom je aj návrh zákona alebo návrh novely zákona o tvorbe zákonov a ja teda o tom podrobnejšie poviem potom v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Tak, vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, v niektorých veciach už aj sa tak opakujeme, ale čo je podstatné z môjho pohľadu, nemyslím si, že je v tomto parlamente priechodné alebo že by nejaká vláda v budúcnosti chcela urobiť to, aby zo skrátených legislatívnych konaní vylúčila návrhy, ktoré majú aj významný dopad na rozpočet. Jednoducho nemyslím si, že by to bolo aj rozumné, lebo zoberme si príklad, že príde povedzme energetická kríza, ako je teraz, niekto bude chcieť urobiť rýchlo nejaké opatrenie na pomoc domácnostiam alebo firmám, ktoré bude stáť povedzme 3,5 mld. eur, ako to máme tento rok, čo určite bude opatrenie s významným dopadom pre štát, a že by to neurobil, že by sa sám, že by si sám takéto prípady vylúčil zo skráteného legislatívneho konania a ľuďom by povedal, že viete čo, ja kvôli formálnym pravidlám vám nepomôžem a vy kľudne skrachujte a umrz... zamrznite, lebo nemáte teplo. Proste to jednoducho žiadna vláda neurobí a ja si myslím, že ani v tomto parlamente na to, čo navrhuješ ako alternatívu pre tento predložený návrh zákona, že na to sa ani nenájde podpora podľa mňa nie teraz, ani v budúcnosti.
Čiže my teraz stojíme pred jednou otázkou, že máme možnosť dať priamo do ústavného zákona právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť aspoň nás varovať pred možnými nepriaznivými vplyvmi určitého návrhu, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania. A nemusíme to využiť, lebo ak sa vy nepridáte, tak sa to asi nepodarí a možno nám to, možno to spravíme len v rokovacom poriadku parlamentu, lebo tam stačí na to menej hlasov. A príde nejaká iná vláda, ktorá nebude mať vôbec žiadny vzťah k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ešte to vyhodí aj z rokovacieho poriadku. Čiže toto si treba podľa mňa zvážiť a týmto apelujem najmä na mojich kolegov, kolegyne zo strany SaS, že nech si toto zvážia. Čiže nemyslím si, že tu bude v najbližšej dobe taká možnosť, že by sme mohli aj cez ústavný zákon priznať právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú navyše ona sama si chce, akože mať ju. A dokonca aj kapacitne to vie, to vie sprocesovať. Čiže toto vám dávam naozaj na zváženie, že premyslite si to. Možno, možno dneska sa to aj bez vás podarí postúpiť do druhého čítania, možno nie, uvidíme, ale minimálne pred tým druhým čítaním že máme tieto dve alternatívy naozaj na zváženie. Lebo tá prvá, ktorú vy chcete dosiahnuť, je podľa mňa nedosiahnuteľná, nie v tomto, ale nebude ani v budúcnosti.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, tie už sú menej podstatné, len uvediem, že kto by mal byť tým arbitrom toho, že či sa zneužívajú skrátené legislatívne konania, alebo nezneužívajú. No v prvom rade je to podľa mňa prezident, ktorý vracia zákony späť parlamentu. A keď prezident zo, z tých viac ako sto skrátených konaní vrátil, alebo pani prezidentka vrátila štyri, čo je, čo je teda, keď si to aj s minulosťou porovnáme, keď bolo, keď bolo tých skrátených celkovo menej a vracalo sa približne rovnaký počet, tak si nemyslím, že je to taký zlý výsledok, aby sme mohli to označiť za... je to inak úplne rovnaký výsledok pri oveľa menšom počte v minulosti, a že by sme takýto výsledok mohli označiť za niečo, čo, že dochádza k nejakým, nejakému zneužívaniu.
A potom sa skôr rozprávame o tom, že či máme dobre nastavený proces posudzovania skrátených legislatívnych konaní. Lebo my ho máme nastavený tak, že to posúdi len gestorský, príslušný gestorský výbor parlamentu. A ty, pán predseda finančného výboru aj ostatní, viete, že napríklad pokiaľ ide o rodinný balík, tak ten príslušný gestorský finančný výbor povedal, že rodinný balík je v súlade s pravidlami skráteného legislatívneho konania. Takže potom by sme sa museli zaoberať, že či dochádza k zneužívaniu, že ako dochádza k tomu zneužitiu pravidiel v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže výbory za to môžu? Lebo dnes to posudzujú len výbory. Tak potom sa naozaj bavme o tom alebo rozprávajme o tom, že ako inak nastaviť proces posudzovania skráteného legislatívneho konania, ako to lepšie spraviť. Lebo áno, môže sa stať, že dochádza k zlému vyhodnoteniu, tak by som to skôr nazval, zlému vyhodnoteniu podmienok pre dodržanie skráteného legislatívneho konania, nie až tak k zneužívaniu. Lebo ani pani prezidentka, keď hovorí, že dochádza k zneužívaniu, tak nemôže potom vrátiť iba štyri skrátené legislatívne konania, ale potom by musela z tých 109 vrátiť možno desiatky tých konaní, aby sa také niečo dalo konštatovať. A pokiaľ chceme, aby sme tu mali teda lepšie nastavené pravidlá pre skrátené legislatívne konanie, tak treba hovoriť o tom a treba priniesť nejaký, nejak, nejakú alternatívu, nejaký iný spôsob.
Ja dlhodobo hovorím, že by to mohlo byť kľudne aj tak, že si predseda parlamentu zvolá poradu predsedov výborov, to už môže v zmysle dnešného rokovacieho poriadku, že si zavolá tých dotknutých predsedov výborov, to znamená šéfa hospodárskeho výboru kvôli hospodárskym škodám pre štát, šéfa výboru pre ľudské práva a slobody kvôli tomu, že skrátené legislatívne konanie sa robí aj vtedy, keď sa to, keď zasahuje návrh do základných ľudských práv a slobôd, že si tam zavolá aj šéfa povedzme zahraničného výboru, ak by išlo o tie medzinárodné sankcie, ktoré udeľuje OSN, že sa tam prizve aj ten príslušný predseda z toho príslušného gestorského výboru, a povedzme tie mimoriadne okolnosti, keďže to ja, k tomu nemá najbližšie žiadny výbor, že by tam bol prizvaný predseda ústavnoprávneho výboru aj kvôli tomu, že by mohlo mať porušenie pravidiel legislatívneho procesu aj ústavnú intenzitu, ak by sa, ak by sa robilo veľmi vulgárne, tak to poviem, alebo veľmi nahrubo.
Čiže viem si predstaviť aj iné spôsoby, akými by sme vyhodnocovali, či sú dodržané podmienky skráteného legislatívneho konania, ale netreba zabúdať, že vždy, akokoľvek to nastavíme, vždy to budú poslanci a poslankyne, ktorí, ktorí sú zároveň aj politici, ktorí sa niekde rozprávajú v nejak, nejakej skupine, povedzme v poslaneckom klube, že do toho zasahuje možno aj nejaký náhľad a náhľad tej vlády, že chce, chce, možno nie je, nie je prístupná až toľko tým argumentom a bude vplývať aj na poslancov, aby nejako vyhodnocovali to skrátené legislatívne konanie. Čiže nech to akokoľvek na... lebo veľa poslancov je v tomto prípade skeptických aj z nášho klubu, keď som sa s nimi bavil o inej forme posudzovania skrátených legislatívnych konaní, že či naozaj, nech to nastavíme akokoľvek a ak tam budú vždy poslanci, teda zároveň aj politici, či to tej veci pomôže.
Ja si myslím, že dá sa to aj lepšie nastaviť, ale tam by sme mali zamerať svoju pozornosť, že ak tu niekto tvrdí, že sa zneužíva alebo že sa nadužíva, alebo že sa to zle vyhodnocuje, tak pozrime sa na to. Ale pokiaľ ide o to, že dať možnosť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mohla vyjadrovať z hľadiska významných dopadov na rozpočet, že nezanevrime na túto možnosť, najmä ak si ju aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť želá. A o tom je tento návrh.
Čiže nespájajme rôzne veci a nesnažme sa zavrhnúť tento zákon len kvôli tomu, že niečo iné inde nefunguje, ale skúsme sa k tomu naozaj tak konštruktívne postaviť. A ja si myslím, že, a my sme sa mali možnosť o tom, pán predseda finančného výboru, aj rozprávať. Ak sú tam nejaké nezrovnalosti, že povedzme sa ti zdá príliš, že každý poslanec sa môže obrátiť na RRZ-ku, aj keď im to nevadí, ale v poriadku, tak upravme ten návrh tak, že to bude najmenej osem poslancov alebo to bude poslanecký klub naspäť, nejakým iným spôsobom a kľudne prídi aj ty s tým pozmeňujúcim návrhom a budeš spolutvorcom toho zákona. A ja si myslím, že aj tebe to môže prospieť, že budeš súčasťou, budeš spolutvorcom ústavného zákona, lebo tuná sa ústavná väčšina na takéto veci možno v budúcnosti tak ľahko hľadať nebude.
Ja ďakujem všetkým za pozornosť a hlavne by som chcel požiadať o podporu pre tento návrh zákona, pre oba tie spojené návrhy zákonov, pretože reagujeme na to, čo povedal Ústavný súd vo svojom náleze, reagujeme spôsobom, akým sám nám to naznačil, že to máme spraviť, a je to robené v spolupráci s orgánom, ktorého sa to týka.
Ďakujem veľmi pekne.

No, ja sa jej teraz vzdávam. Ja potom v záverečnom slove budem reagovať.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili. Začnem teda pánom poslancom Jarjabkom.
Zhodou okolností mne sa na to bude ťažko odpovedať, lebo ja som ani jeden z tých návrhov neoznačil za populistický, ale súhlasím s vami, že mne slovo populistický ako také nevadí, lebo presne ja tiež rozlišujem medzi tým, či niečo populistické je teda také v pravom slova zmysle, že je to pre ľudí, lebo my sme tu pre ľudí a mali by sme schvaľovať zákony pre ľudí, a či to niekto len účelovo označuje za populistické. Čiže ja som ani jeden z tých návrhov neoznačoval tak a ja koncesionárske poplatky považujem za súčasť nejakej dohody, ktorá ale musí byť vykrytá a momentálne sa začína javiť, že to bude trocha problém, čiže budeme sa musieť o tom porozprávať aj s tými, ktorí schvaľovali rozpočet.
A pokiaľ ide o obedy zadarmo, ja obedy zadarmo som pre ne, za ne hlasoval tiež, pretože boli potom, že budú rozpočtovo kryté tým osobitným odvodom z regulovaných subjektov. Pokiaľ nie, tak máme s tým vážny problém, takže my sme schvaľovali obedy zadarmo už aj s vedomím, že by mal prejsť ten tu, tento druhý zákon. A teda nemyslím si, že medzi nami dvomi je nejaký rozpor a ja som sa aj stránil toho, aby som ktorýkoľvek z tých návrhov označoval za populistický. Ja si len myslím, že obedy zadarmo by mali byť skôr obmedzené len na tie chudobnejšie rodiny, lebo vidím, ako to aj v Bratislave funguje. Tí, ktorí majú toho dostatok, tak si to až toľko nevážia, ale nevadí. Je to, samozrejme, prorodinné opatrenie. Hlasoval som za neho aj ja, čiže nestránim sa ani toho návrhu.
A pokiaľ ide o Joža Pročka, vieš, ja som možno troška naivný, ale ja si myslím, že na kolegov z SaS platia hlavne racionálne argumenty a určité údaje a fakty. Dobre, možno som naivný, ale stále si to myslím a snažím sa ich presvedčiť tým a verím tomu, že ešte máme chvíľu čas a možnože aj keď to nepodporia v prvom čítaní, že sa nad tým zamyslia, lebo nemyslím si, že väčšina parlamentu je tu ochotná ísť do toho, že nebudú v skrátených legislatívnych konaniach veci, ktoré majú aj významný rozpočtový dopad. Žiaľ, si to nemyslím, a preto si myslím, že aspoň takáto poistka je vždy lepšia ako nemať žiadnu poistku... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, ja by som rád zareagoval na to, čo odznelo v rozprave zo strany pána predsedu finančného výboru. Ja by som sa znovu vrátil k tomu, prečo sú oba návrhy zákonov predkladané. Jednak novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj novela rokovacieho poriadku.
Ústavný súd povedal veľmi jasne, že čl. 55a ústavy o rozpočtovej zodpovednosti má svoje, svoju materiálnu stránku aj svoju procesnoprávnu stránku. Z hľadiska tej procesnoprávnej stránky konštatoval nasledovné: Ak má byť úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby RRZ mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie v otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. Minimálna miera znamená, že jej dáme možnosť vyjadriť sa k tomu návrhu, ale, samozrejme, nie sme ako poslanci, ktorí sme jediní zákonodarcovia v tomto štáte, nie sme povinní to stanovisko rešpektovať. Rovnako nie sme povinní rešpektovať ani stanovisko vlády. Takisto máme nastavený zákon a rokovací poriadok. Je to presne ten istý mechanizmus, že vláda môže vyjadriť stanovisko a keď to nestihne, alebo aj keď stihne, ale my sa s tým nestotožníme, tak to nemusíme akceptovať. Na druhej strane vo veľkej väčšine prípadov a takmer skoro vždy to stanovisko vlády akceptované je.
A ja si dovolím povedať, že keď takúto istú možnosť a myslí si to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, dostane aj ona pri, iba pri skrátených legislatívnych konaniach a iba pri tých skrátených, kde je významný dopad na rozpočet, že takisto veľa poslancov sa zamyslí nad tým, čo je v tom stanovisku, ako sa zamýšľa nad stanoviskom vlády, a bude prihliadať na to pri schvaľovaní legislatívnych návrhov. Lebo dnes má RRZ-ka možnosť len iniciatívne vydať stanovisko a to iniciatívne stanovisko si netreba zamieňať s týmto stanoviskom, ktoré bude pre ňu povinné a bude musieť uprednostňovať návrhy, ktoré sa jej predložia týmto mechanizmom oproti tomu iniciatívnemu stanovisku. Lebo iniciatívne stanovisko rada vydáva vtedy, keď je oňho požiadaná, a dnes je to tak výrazne obmedzené, že o to môže požiadať iba poslanecký klub. Čiže poslanci, ktorí nie sú organizovaní v poslaneckom klube, a vieme, akým spôsobom sa tuná umožňuje vytváranie poslaneckých klubov, že niekomu sa to neumožní aj z politických dôvodov, tak je to veľmi obmedzené a iba tí, čo majú poslanecký klub, sa môžu obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci rada by uvítala, aby to mohol robiť každý poslanec.
Naším návrhom sa zavádza aj to, aby každý poslanec sa mohol obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a rada nebude zahltená kapacitne, pretože rada si pri iniciatívnom stanovisku sama vyberá, či sa k tomu návrhu vyjadrí, alebo nie. To je dnešný mechanizmus, že môže jej tam prísť aj sto stanovísk, ale pri iniciatívnom stanovisku zo strany rady si rada vyberá, ku ktorému sa vyjadrí. Čiže ona si aj zoraďuje tie návrhy, ona si aj určuje lehoty. Ale pri tomto konkrétnom prípade, ktorý zavádzame týmto návrhom zákona, by sa to týkalo len skrátených legislatívnych konaní, ktorých naozaj priemerne nebývajú stovky na každej schôdzi a nemyslím si, že sa na tom niečo zmení, lebo to nehovorím len o tejto vláde, to je aj smerom do minulosti, tých skrátených konaní nebolo, neboli desiatky na každej schôdzi, sú to jednotky zákonov, jeden, dva, možno maximálne päť, a pokiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať na to päť plus päť dní, tak na základe jej vyjadrenia by to mala zvládnuť. Keby to nevedela zvládnuť, tak ja, samozrejme, neprídem s návrhom zákona, ktorým napíšem, že päť plus päť dní. Keby mi rada povedala, že potrebuje na to pätnásť dní, tak dáme, navrhnem pätnásť dní.
Čiže skutočne že netvárme sa tuná niektorí, a to by som chcel poprosiť najmä kolegov zo strany SaS, že sme pápežskejší ako pápež, lebo (povedané so smiechom) jednoducho keď RRZ-ka povie, že to zvládne za päť plus päť dní, no tak ja nebudem spochybňovať RRZ-ku, že to nezvládne, ale vy to robíte. Tomu nerozumiem.
Potom pokiaľ, ešte k tým ďalším veciam, ktoré zazneli. Hovorilo sa o pretláčaní bagrom. Ja sa k tomu už moc nechcem vracať, ale len jednu poznámku, že to bolo vyjadrenie člena vlády, ktoré sa týkalo vládneho legi... alebo legislatívneho procesu na vládnej úrovni. V parlamente k žiadnemu pretláčaniu bagrom nedošlo, lebo keby to tak bolo, tak by ten návrh zákona bol vyhlásený za taký, ktorý hrubo a svojvoľne porušoval pravidlo legislatívneho procesu, a to Ústavný súd nekonštatoval, naopak, dal za pravdu parlamentu, ktorý hovoril, že tomu tak nebolo. Čiže ten bager už naozaj, skúste aj vy akceptovať, že tie vaše nezmysly o bagri na parlamentnej úrovni sa nepotvrdili. A to, že či sa tak stalo na vládnej úrovni, no tak MPK vynechávali pravidelne aj vaši vlastní ministri, či už to bol pán Sulík ako bývalý minister, či už to bol pán Gröhling ako bývalý minister, aj pani Kolíková ako bývalá ministerka, jeden sedem razy, druhý šesť razy, tretí päť razy vynechal MPK, keď išlo o skrátené legislatívne konanie. Čiže to nebolo nič výnimočné. Samozrejme, ja nepovažujem za šťastné to vyjadrenie pána bývalého ministra financií, že hovoril o nejakom bagri aj na tej vládnej úrovni. Nebolo to šťastné, ale odmietam a ani Ústavný súd to nepotvrdil, že by tuná niekto bagroval aj na parlamentnej úrovni.
Pokiaľ ide o to, že SaS povedala rodinnému balíčku nie. No, povedala, aj ste potom sa hádzali kvôli tomu o zem, pod čím si predstavujem, že ste teda odišli nakoniec z vlády, no ale fakt je taký, že keď sme schválili rozpočet, tak ste s tým súhlasili, lebo v rozpočte je rodinný balík zahrnutý. Takže na čo to celé potom bolo, keď ste nakoniec v rozpočte súhlasili aj s rodinným balíkom? Tiež tomu nerozumiem.
Potom, teda poznámka, že RRZ-ka s tým súhlasí, aj keď sa nevyjadrí. No to nie je pravda, lebo to neplatí dnes ani pri vláde. Aj vláda keď nevydá a nestihne vydať stanovisko, tak neznamená, že vláda s tým súhlasí, to by sa asi všetci na vláde tomu bránili. A takto nie je nastavený ani tento návrh, ktorý predkladáme a predkladám aj ja, a tak to nevníma ani RRZ-ka. Ani RRZ-ka nevníma tento návrh zákona tak, že keď sa nevyjadrí alebo nestihne sa vyjadriť, že by s tým súhlasila, to určite tak nie je. Jednoducho parlament je suverénom, pokiaľ ide o schvaľovanie zákonov, a nemôže na niekoho čakať donekonečna ani nemôže byť stopnutý v tom procese, lebo parlament je zodpovedný za to, aké zákony prijíma. A s týmto RRZ-ka je plne stotožnená, to znamená, že platí ten istý mechanizmus, ako pri vláde, ak nevydá stanovisko alebo nestihne vydať, tak sa na neho neprihliada, nieže by RRZ s tým súhlasila.
My naňho neprihliadneme, čo nakoniec nemusíme prihliadnuť ani, keď nám ho pošle, to je pravda, čo hovorí pán predseda finančného výboru, ale tak to vníma aj Ústavný súd. Ústavný súd nehovorí v tom odôvodnení judikátu k rodinnému balíku, že my by sme mali prijať stanovisko, lebo to by bolo v rozpore s ústavnými právomocami poslancov schvaľovať zákony. To si ani nemohol dovoliť povedať. A jednoducho ja len odkazujem na to, že tak ako poslanci takmer vždy rešpektujú stanovisko vlády k nejakému návrhu zákona, výnimočne sa stane, že nie, tak verím tomu, že keď zbadajú stanovisko RRZ, tak na to budú reagovať.
Ja poviem konkrétny príklad, lebo si spomínal obedy zadarmo. Áno, obedy zadarmo sú podľa mňa jednoznačne prorodinným opatrením, ale poviem aj za seba, že nemyslím si, že ten rozsah toho, ako to bolo schválené, je úplne najšťastnejší. Ale čo bolo pre mňa dôležité, že prečo som aj ja za to hlasoval, bolo práve to, že keď sme dostali stanovisko z RRZ-ky k obedom zadarmo k tomu návrhu pána Pellegriniho, ktorý bol obdobný, nebol ten istý, ale bol obdobný a týkal sa tej istej témy, aj k tomu návrhu, ktorý predložila SME RODINA, tak pre mňa dôležité bolo to, že sme sa dohodli aj na jeho rozpočtovom krytí. A to rozpočtové krytie by malo byť spravené prijatím zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov. Tam je to rozpočtové krytie, čiže my sme neboli rozpočtovo nezodpovední a neboli sme aj vďaka tomu, že to povedala RRZ-ka. Čiže tu vidíte úplne praktický príklad, že RRZ-ka do troch dní je schopná vydať stanovisko, ale SaS-ka hovorí, že to nestihne ani do desiatich dní, ale my máme praktický príklad, že do troch dní to stihli. Tak ja už neviem, čo je lepší dôkaz pravdy ako to, že sa to v praxi overilo.
A druhá vec je, že jednoducho my sme už aj pri tých obedoch zadarmo reflektovali na to stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a pán predseda finančného výboru nám hovorí, že no, poslanci na to budú kašlať, oni to nebudú zohľadňovať. No znova tu máme praktický príklad, že sme to urobili, tak ja už neviem, čo lepšie by, čím lepšie a viac by sme mohli dokázať, že tento systém vie fungovať. A ide hlavne o to, aby sme si to uvedomili viacerí a ideálne všetci a skvalitnili ten legislatívny proces aj, aj schválením tohto návrhu, že dáme RRZ-ke šancu v tom legislatívnom procese pri skrátených konaniach s významným dopadom na rozpočet povedať niečo, čo k tomu povedať treba, lebo je to ústavný orgán, ktorý je, ktorý sme si na to zriadili. Ak mu nedáme žiadnu šancu, tak načo sme si taký ústavný orgán zriaďovali? Načo tam dávame financie zo štátneho rozpočtu, keď ich, to nechávame na iniciatívne stanovisko? Sama RRZ-ka hovorí, že im v zásade takmer nikto neposiela žiadosti o zaujatie stanoviska. Čiže my tu platíme inštitúciu, ktorá...
A ešte navyše je to tak spravený ten zákon teraz, že keď sa aj prezidentka obrátila na RRZ-ku, tak nemohli jej vydať na základe stanoviska, na základe žiadosti stanovisko, lebo zákon neumožňuje ani prezidentovi sa obrátiť na RRZ-ku.
Čiže oni museli to obísť tým, že vydali iniciatívne stanovisko k žiadosti pani prezidentky, lebo dneska pani prezidentka nie je ani oprávnená sa obrátiť na RRZ-ku so žiadosťou o stanovisko a to vám potvrdia i na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, som sa ich pýtal, že ako je možné, že k jej žiadosti o rodinný balík vydávali stanovisko. No tak, že to obišli a vydali si iniciatívne stanovisko, preto tam aj rozširujeme tú možnosť, aby aj prezident sa mohol obrátiť na RRZ, lebo si myslím, že je to, že je to správne, aby prezident sa mohol obrátiť na ústavný orgán, ktorý sme si zriadili kvôli tomu, aby nám vedel povedať niečo o dopadoch na štátny rozpočet.
Pán predseda finančného výboru hovorí, že už na vstupe to treba riešiť. Súhlasím, povedal to aj Ústavný súd, len uvedomme si jednu vec, že sme v parlamente. My nevieme ovplyvniť rokovací poriadok parlamentu, ja neviem prikázať pánovi podpredsedovi vlády pre legislatívu, aby hneď zajtra alebo do mesiaca, do dvoch mesiacov si upravil legislatívne pravidlá vlády v zmysle tohto judikátu. Ja by som bol rád, keby tak spravil aj ho môžem takto teraz týmto pádom verejne vyzvať, že, pán podpredseda, prosím ťa, urob aj ty niečo obdobné, ako my navrhujeme v parlamente, ale to je asi tak všetko, lebo nie som členom vlády, nie som jeho nadriadený. Čiže ja dúfam, že aj na vstupe sa to upraví, súhlasím s tebou, ale ja to riešim ako predseda ústavnoprávneho výboru v parlamente, kde mám na to dosah. Keby som bol namiesto pána Štefana Holého na vláde, tak budem to riešiť v legislatívnych pravidlách vlády. Takže ja verím, že aj pán podpredseda vlády čítal rovnako odôvodnenie nálezu Ústavného súdu a že sa tomu bude venovať.
Pokiaľ ide o tú smršť tých návrhov, nemyslím si, že tu bude nejaká smršť, mám pocit, že to aj verejne zaznelo, ak nie, tak ja si myslím, že tie obedy zadarmo, ktoré nakoniec aj budú rozpočtovo kryté, boli takým posledným výraznejším návrhom s rozpočtovým dopadom, pretože ten rozpočet ako taký je už dosť napätý aj bez toho, a ak by sa niečo iné vyskytlo, o čom pochybujem, tak verím tomu, že aj keď zavedieme tento mechanizmus, že si vždy dáme pozor na to, aby to bolo rozpočtovo kryté.
Zahltenie RRZ, to som povedal, že keď RRZ sama hovorí, že toto je pre ňu vhodný mechanizmus, tak ja by som naozaj sa nepúšťal do toho, že budeme spochybňovať ich slová, oni vedia, oni vedia, že čo vedia stihnúť.
A ešte na záver bolo tu spomínané, že pani prezidentka uviedla pri tej správe, ktorú čítala v parlamente, zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Škoda, že tu neni pán Oravec, lebo minule sa o to zaujímal, ale možno ma počuje takto na diaľku, ale však aj pre teba. No, jedna vec je také konštatovanie a druhá vec je to, ako sa reči zhodujú so skutkami a aká štatistika je naozaj.
Tá ozajstná štatistika je taká, že počas tohto volebného obdobia sme tu mali udalosti, ktoré sú neporovnateľné s udalosťami v minulosti, to bolo aj dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ťažko môžeme porovnávať skrátené legislatívne konania, ktoré boli podané z dôvodu, že sme tu mali covid, teda celosvetovú pandémiu, pretože ja to neviem porovnať s minulosťou. V minulosti tu takáto pandémia nebola. Čiže ak sme tu mali 82 skrátených legislatívnych konaní z dôvodu pandémie, tak ja to neviem s ničím iným porovnať a je to taká udalosť, ktorá jednoducho sa nedá zahŕňať do štandardných štatistík. Rovnako ak tu predtým nebola vojna v susedstve, tak ani tých päť skrátených konaní ja neviem zaraďovať medzi štandardné konania, lebo takú situáciu tu žiadna vláda v minulosti nemala.
A pokiaľ teda potom hovoríme ešte o tých piatich počas energetickej krízy, no tak v poriadku, krízy tu ma... krízy tu boli aj počas iných vlád, takže to už by som asi nevypichoval samostatne, ale tam sa naozaj dá tolerovať to, že keď tu aj počas prvej vlády SMER-u bola ekonomická kríza a že boli aj z toho dôvodu nejaké skrátené legislatívne konania, tak sa to ako keby nevynímalo bokom, že sa to zahŕňalo do tej štatistiky skrátených legislatívnych konaní. A keď sa na to pozriem takto férovo, tak z tých 109 skrátených legislatívnych konaní, ktoré boli doteraz podané, tak bolo 17 tých štandardných a päť z tej energetickej krízy, tak dajme tomu 22, čiže môžme hovoriť o tom, že 22 tu bolo takých skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v minulosti, pretože v minulosti vlády nemali vojnu v susedstve a nemali celosvetovú pandémiu covid. A keď si pozriem tých 22 skrátených legislatívnych konaní a porovnám to s minulými volebnými obdobiami, tak zistím, že sa tu nedeje nič neobvyklé, ako sa dialo počas bývalých volebných období, lebo nejaký počet tých skrátených konaní je vždy. Napríklad počas prvej vlády SMER-u sme tu mali 26 skrátených legislatívnych konaní. Teraz máme takých tých štandardných 22. Počas vlády pani Radičovej za dva roky sme mali 27. Čiže keby to bolo štyri roky, tak tu máme koľko tých skrátených legislatívnych konaní, 54? Tak aj tých 27 je stále viac ako tých 22 teraz. Potom za druhej vlády SMER-u sme tu mali 27 a za bývalého volebného obdobia 28. Čiže keď hovoríme mimo covidu a Ukrajiny o našich skrátených legislatívnych konaniach, tak ich bolo 22, čiže nijako sa to radikálne neodlišuje od toho, čo sme tu mali v minulosti. Čiže naozaj tu nedochádza, nie je to pravda, že by tu dochádzalo k nejakému zneužívaniu skrátených legislatívnych konaní.
Poďme sa na to pozrieť ešte ďalej, lebo tie štatistiky to hovoria úplne jasne, len treba to hovoriť pravdivo. Pani prezidentka, ktorá hovorí, že dochádza k zneužívaniu skrátenia legislatívneho konania, z tých 109 skrátených konaní vrátila 4. Čiže keby tu dochádzalo k nejakému vehementnému a obrovskému zneužívaniu, tak asi by to bolo viac ako štyri.
A kľudne sa pozrime aj na to, ako to bolo v minulosti, keď hovoríme, že by tu malo dochádzať k nejakému, nejakému zneužívaniu. No, počas prvej vlády pána Fica alebo vlády SMER-u boli dva vrátené zákony. Počas vlády pani Radičovej tri zákony, počas druhej vlády SMER-u štyri zákony boli vrátené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré boli prijaté, a počas minulého obdobia dva. Čiže tie naše štyri úplne rovnako zapadajú do toho štandardného priemeru, alebo potom musíme hovoriť, že v každom z volebných období, a nešiel som už ďalej ako rok 2006. Čiže od roku 2006 potom by sme museli povedať, že vždy dochádzalo k zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Tak potom sa pýtam, prečo to pani prezidentka hovorí práve teraz. Potom to nebude o tom, že tuná chceme niečo objektívne vyhodnocovať. Potom tá jej časť stanoviska, ktoré tu predniesla, bola čisto politická a účelová, žiaľ.
Takže toľko k tomu, čo tu odznelo a, samozrejme, som pripravený zodpovedať ďalšie nejasnosti, ak by boli.

Ja len krátko. Potom, bolo toho povedané veľa zo strany pána predsedu finančného výboru, tak budem reagovať na to samostatným vystúpením. Ale jedna taká poznámka teda za všetky.
Marián, ty, my dohodneme návrh s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ty nám, sa nás snažíš presvedčiť, že ten návrh je zlý, že teda vy ste lietadlo a všetci ostatní sú tí, ktorí jednoducho nemajú pravdu. No, nemyslím si, že je to tak. Myslím si, že by ste sa mali nad tým zamyslieť, že práve vy, keď nepodporíte tieto normy, ktoré vedú k tomu, aby legislatívny proces v parlamente bol práve pri takých návrhoch, ktoré majú veľký rozpočtový dopad, rozpočtovo zodpovednejší, tak práve vy sa stanete stranou, ktorá ignoruje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a ktorá nemá vôbec žiadny vzťah k tomu, aby sa legislatívny proces zlepšil, pokiaľ ide o rozpočtovú zodpovednosť. Čiže toto by ste si mali uvedomiť, lebo vieš, nemyslím si, že niekto, niekto uverí tomu, že keď hovorí o tomto návrhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že je správny a treba ho prijať, hovoria to aj ďalší poslanci, tak práve vy ste tí, ktorí ste ako kritérium pravdy pre všetky návrhy zákonov. Mne to príde až také zábavné trocha, ale však povieme si o tom ešte v ďalšej rozprave.