Videokanál poslanca

Pani poslankyňa, ja tiež strašne pekne ďakujem za ten tvoj príspevok, rovnako ako ďakujem pani Stavrovskej. Bol absolútne obsažný. Ja pani Stavrovskú poznám z terénu, nie z lavice, a riešili sme spolu veľa vecí, kedy nám pomohla v situácii, v ktorej nám nepomohla práve pani Tomanová. To znamená, že ja jej chcem za toto poďakovať. Pevne verím, že sa veci, ktoré stále nie sú riešené a nevyriešené, dostanú do vášho výboru a že s tým pohnete a pohnete konečne svetom, aby tí ľudia, ktorí to potrebujú, aby skutočne žili dôstojne tak, ako potrebujú. Ďakujem ešte raz obom.

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste načali aj tému Čistý deň. Mňa by naozaj zaujímalo, či pani ombudsmanka pokračuje v riešení tejto kauzu, pretože pani Tománková aj s pánom Tománkom ešte stále sú vonku, ešte stále sú bez, bez, bez odsúdenia, bez, bez súdov. Ja verím, že časom sa prepracujeme aj tam. Tiež mi to chýbalo v správe, pretože nepovažujem tento bezprecedentný prípad za ukončený. A očakávam, skutočne očakávam, že jednak sa to doplní v správe, ako ďaleko sme s trestnými oznámeniami, ako ďaleko sme so súdmi a kam sa to bude uberať a kedy sa tento prípad konečne uzavrie, a ako hovorím, aj so súdnym procesom pani Tománkovej a pán Tománka.
Ďakujem.

Pán Mazurek, mňa ste sklamali, lebo ja som čakala, že v tej polhodinke, keď už ste spomenuli úplne všetko od homosexuálov cez rómske komunity, že ešte spomeniete aj moslimov. Na tých ste zabudli, to vám vyčítam.
A ja pevne verím, že ak sa raz oženíte, že sa vám nenarodí homosexuálne dieťa, lebo aby sa náhodou nestalo, že ho ako transforméra odnesiete do Dráčika. Takže aby sme trošičku rozlišovali medzi ľuďmi a medzi vecami. Buďte taký láskavý!
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ja vám ďakujem za váš príspevok a pridám k tomu ešte, ešte fakt, že aj tam, kde existuje dajme tomu tá pitná voda, je v takom obmedzenom množstve, že je to neúnosné na celú tú osadu, viď osada s 2 000 obyvateľmi a jeden jediný vodovodný kohútik. Skutočne nedostatočné.
A chcem vám ešte povedať, aby ste si nerobili nič z toho, čo ste tu teraz počuli, pretože ja som z Bratislavy. Petržalku nechal vybudovať súdruh Biľak ako štvrť, kde presťahuje rómskych obyvateľov z východu Slovenska. Aj sa tak udialo. Oni sa tam skutočne nasťahovali a nemám pocit, že by bola tá Petržalka nejak zdevastovaná alebo že by jej niečo bolo. Kľudne spolunažívame bez akýchkoľvek problémov. Myslím si, že skôr je to o tom, akým spôsobom k tým ľuďom pristúpime, ako s nimi začneme spolu žiť. A o tomto to celé je.
Takže ešte raz, a chcem poďakovať aj pani ombudsmanke za jej príspevok.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický, pár vecí. Ja verím, že nemocnica Rázsochy vyrastie rýchlejšie ako diaľnica do Košíc. A lieky, musím vám povedať ako človek pravidelne užívajúci lieky na tlak, že nie všetko, čo je najlacnejšie, zaberá, najmä ak sa teda časom stane človek na lieky rezistentným a lieky sa mu musia meniť. Myslím, že napriek tomu, čo si myslíte vy, sú akékoľvek lieky pre starých ľudí, deti a spoluobčanov s rôznym postihnutím bez úhrady dôležité a nevyhnutné. A to, že je toto opatrenie v programovom vyhlásení vlády, je len a len pozitívne.
A k novinám sa nejdem vyjadrovať, lebo keby som sa mala začať vyjadrovať k vašej propagande riadenej cez ministerstvo kultúry, tak by sme neskončili.

Pán poslanec, neviem, možno by bolo fajn pozrieť si občas aj nejaké správy a to, čo sa deje na krízovom štábe, pretože mám pocit, že veci, ktoré sa dejú okolo opatrovateliek, už sú vyriešené, čiže toto bolo úplne zbytočné. Chcem vám povedať, že nie ste jediný, kto bol v rómskej osade, ja som tiež bola niekoľkokrát v rómskej osade, viem, aká je tam situácia. A myslím si, že aj my sami cítime vzhľadom na to, že v našom poslaneckom klube sú Rómovia, akým spôsobom a kam to máme viesť a čo s tým chceme dosiahnuť. Nestavajte sa, prosím, do takej polohy, že len vy, lebo naozaj je nás tu viac a to nehovorím o ľuďoch, ktorí z tej osady aj vyšli.
Takže len toľko, ďakujem.

Vážený pán poslanec Kotleba, pred chvíľočkou som hovorila o tom, že kultúra zarába, zarába do štátneho rozpočtu. Ja neviem, či ste zle počuli, ale možno hej.
Za ďalšie, ak si myslíte, že umelci, ktorí prinášajú peniaze do štátneho rozpočtu, rovnako platia dane ako všetci ostatní, navyše platia o 2 % viac daní. Umelci totižto platia 22 %. Prečo, zdôvodnite mi, prečo by nemali nárok na pomoc rovnako ako všetci ostatní pracujúci, ktorí platia odvody a platia dane. Čím si to vysvetľujete?
Nehovoriac o tom, že máte absolútne mylnú predstavu o tom, koľko umelci zarábajú, pretože herci, ktorí pracujú napríklad v menších divadlách, lebo nebavme sa tu o hercoch, ktorých každodenne vidíte v bulvári, zarábajú možno 600 euro mesačne. Z toho živia svoje rodiny, hej. Ale vy vidíte, len to, čo chcete vidieť. To znamená, iba ten bulvár. Je mi to ľúto, že to vidíte len tak, ale za tým je ešte ix ďalších profesií, na ktoré ste zabudli, ako sú maskéri, kostyméri, stavači scény, osvetľovači. To sú robotníci kultúry. Kultúry, ktorá, opäť upozorňujem, zarába. Takže toto k vám.
A neviem, či som zle počula, ale myslím, že som počula prednedávnom niekoho z vašich pánov poslancov hovoriť o tom, že by sme sa mali baviť k veci, a nie, a nie k osobám, a neviem, prečo sa vy so mnou bavíte o pani ministerke. Pani ministerka sa ospravedlnila. Vysvetlila, ako to myslela, a ja, mne to vysvetlenie stačí. Pokiaľ to stačí ľuďom, ktorí sú rómskej národnosti a sú z nášho poslaneckého klubu, tak ja to ďalej rozpitvávať nebudem.
Takže toľko k veci. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, hneď na úvod by som sa chcela poďakovať všetkým kolegom z koaličných strán, ministrom, poslancom, odborníkom, všetkým, ktorí na programovom vyhlásení vlády spolupracovali.
Viem, že bolo náročné nájsť konsenzus a vtesnať všetky svoje priority do jedného celku. Každý musel z niečoho ustúpiť, z niečoho poľaviť, ale myslím si, že výsledok je skutočne dôstojný a ukazuje cestu pre Slovensko, akú si zaslúži.
Ako členka Výboru pre kultúru a médiá by som sa však chcela špeciálne venovať výseku kultúry, ktorá by, ako povedal pán premiér, rozhodne nemala byť na konci, pretože kultúra dokáže omnoho viac, ako len dodávať titulky do bulvárnych médií. Rada by som sa teraz venovala dvom častiam materiálu, kreatívnemu priemyslu a ochrane pamiatok.
Považujem za dôležité, že programové vyhlásenie vlády tak obšírne akcentuje kreatívny priemysel. Kreatívny a kultúrny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. Dnes predstavuje kreatívny priemysel a kultúrna ekonomika tretí najsilnejší sektor produkujúci zisky. To chcem podčiarknuť. To sa však doteraz nijakým spôsobom spätne neodrazilo práve na podpore kultúry a kreatívneho priemyslu, špeciálne na Slovensku. Až doteraz bola kultúra braná len ako povinná jazda vychádzajúca z caligulovského systému vládnutia, plápolajúca na konci všetkého ako chvost líšky. Dajte ľuďom chlieb a hry a budú vás milovať, povedal rímsky cisár, netušiac, kam až to tie hry v ekonomike dotiahnu alebo aj nedotiahnu.
Drvivá väčšina obyvateľov Slovenska dodnes žije v mylnej predstave, že kultúra a umenie sú len zbytočný a nekonečný žrút peňazí. Ale opak je pravdou. Aj Slovensko je členom Európskej únie, od ktorej som si pre lepšiu predstavivosť vypožičala pár čísel. Kreatívny priemysel v Európe vytvára viac ako 7,5 % pracovných miest, čo je 2,5-krát viac ako automobilový priemysel. Ročne prináša takmer 6,5 - 7 % pridanej hodnoty k HDP, teda niekoľko 100 mld. eur, a aj k nám sa tieto peniaze vracajú v grantových schémach, ale málo do odvetvia, ktoré ich vyrobilo, teda do kreatívneho priemyslu. Práve preto je dôležité, že aktuálne programové vyhlásenie vlády akcentuje tento fakt, a verím, že svojím prístupom ku kreatívnemu priemyslu a kultúre pootvorí dvere nielen k vytváraniu kreatívnych centier a parkov vo všetkých regiónoch Slovenska, kde to až doteraz nebolo možné, resp. jasné, ale vytvorí tak aj niekoľko ďalších tisíc pracovných miest. Slovensko ich potrebuje a bude ich potrebovať.
Tou ďalšou časťou programového vyhlásenia vlády pre kultúru, ktorá je dôležitá najmä pre zachovanie historickej pamäti Slovenska, je ochrana pamiatok a národného kultúrneho dedičstva a, samozrejme, aj nový intenzívny pohľad na jej riešenie. Verím, že zatiaľ čo doteraz kultúrne pamiatky cielene chátrali, pravidelne až pričasto horeli, aby sa potom premenili na ojedinelé developerské projekty vo forme hotelov, biznis- a kongresových centier či nezmyselných garáži ako tá pod Hradom, že sa konečne dočkajú patričnej opatery, úcty a dôstojnosti, ktorá im prináleží, a v Bratislave i v regiónoch pomôžu naštartovať pre Slovensko tak dôležitý cestovný ruch, s ktorým ruka v ruke ide aj vytváranie tak potrebných pracovných miest, najmä v našich regiónoch.
Nebudem rozoberať ostatné, možno štandardné, ale rovnako dôležité programové časti programového vyhlásenia. Myslím, že sú v programe rozpísané dostatočne a ukazujú jasnú cestu, po ktorej sa naša kultúra bude uberať.
Z tohto, z tohto miesta chcem ešte raz poďakovať ministerke kultúry a celej vláde za skutočne slušné programové vyhlásenie vlády, ktoré vedie Slovensko k modernej, demokratickej, rozvinutej a plnohodnotnej spoločnosti. Ja zaň zahlasujem.
Ďakujem (Potlesk.)

Pán poslanec, takto. Národnostné menšiny už sčasti vyriešil bývalý pán premiér Pellegrini, keď tesne pred odchodom zo svojej funkcie poslal folklórnemu súboru Ifjú Szivek zo svojej rezervy predsedu vlády jeden a pol milióna. Takže čiastočne to máme vyriešené, pevne verím, že týchto jeden a pol milióna nám ako keby pridá k tomu, aby sme pomohli niekomu inému.
Čo sa týka výmeny riaditeľa televízie, iste je to vždy tá istá téma a je to pri každej vláde, ale skutočne si nemyslím, že pán riaditeľ, ktorý tam momentálne je, že to je najlepší. Môžeme sa baviť o, o tom, že najlepší zatiaľ nebol ešte nikto, a ako si presne poznamenal, od čias pána Hlinického.
Ale musím upozorniť na to, že sú tam diskrepancie a Slovenská televízia taká, ako je v súčasnosti, tak úplne neplní svoju verejnoprávnu funkciu. A ty si spomenul detskú redakciu. Ja ťa chcem upozorniť, že detská redakcia už zopár rokov v Slovenskej televízií neexistuje, pretože ju zrušili a to je podľa mňa presne tá tragédia, ktorá sa tejto verejnoprávnej, verejnoprávnemu médiu stala. Zrušenie detskej redakcie je podľa mňa absolútne bezprecedentné a malo by sa vrátiť. A nielen že by sa malo vrátiť, ale Slovenská televízia má niekoľko vysielacích kanálov a jeden z tých kanálov by sa mal venovať deťom, to znamená, mal by byť ako bola kedysi redakcia vzdelávania, a mal by suplovať v podstate dve redakcie, redakcia vzdelávania, ktorá tiež zanikla, a detská redakcia.

Pán poslanec, tak neviem, či ste si všimli, ale tie menšiny tu žijú už dlhé roky. A to, že podmienky pre ich rozvoj sú také, akú sú, že ich neustále osekávame, tak to nemám pocit, že je v poriadku.
A za ďalšie, čo sa týka Matice slovenskej, ja si myslím, že nikto tu nie je za to, aby Matica slovenská zanikla, ona mala, má svoje opodstatnenie aj svoje historické opodstatnenie a jej existencia je dôležitá. Ja by som ale rada vedela napríklad, kde zmizol poklad Matice slovenskej, či už vieme o tom niečo, alebo kto o tom niečo vie?
Jasné, rozvíjať slovenskú, slovenskú reč je fajn, chcem vás ale upozorniť, že doba pokročila a že o tých, o tých cudzích slovíčkach, ktoré sa nám dostávajú do, do jazyka, by sme mohli polemizovať, pretože ony sa sem dostávajú preto, že sú zažité všeobecne a jednoducho už sa stali súčasťou, ide, samozrejme, skôr o tie moderné technológie, ktoré sa nám dostávajú do života a z toho potom tie, tie nové slovíčka vznikajú.
Ale nejakým spôsobom útočiť na menšiny, či už sú to Rómovia, alebo tzv. nové menšiny, nemyslím si, že je v poriadku.
Takže len toľko k tomu.