Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, podávam najprv správu k tlači 348, to je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jána Richtera na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spoločenskému a politickému dialógu pri príprave a schvaľovaní národného plánu podpory obnovy a odolnosti. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 341 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci.
Všetky výbory materiál prerokovali a neprijali žiadne uznesenie, nakoľko návrh uznesenia, ako ho predložili predkladatelia, nezískal návrh nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Teraz k tomu druhému, k tlači 397. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jozefa Habánika na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krízovému spôsobu riadenia projektu prípravy a schvaľovania národného programu obnovy a odolnosti.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 395 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet.
Oba výbory tlač prerokovali a neprijali žiadne uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Navrhujem preto, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, je mi až tak trochu trápne, keď počúvam, ako sa musíš brániť s tým, proti tomu, že si premrhal 700-tisíc na pomoc demokratickým silám v Bielorusku. Ja len z momentov, v ktorých som bol priamo pri tom, si napríklad spomínam, že nám z veľmi vzdialenej Čínskej demokratickej republiky Taiwan poslali pred mojimi očami vybalených v skladoch 600-tisíc rúšok pre Slovákov a občanov Slovenskej republiky. Neviem si predstaviť, že by v taiwanskom parlamente bol minister financií dusený, že nejakým knechtom kdesi ďaleko, o ktorých nič nevieme, máme my Tajwanci sa skladať na nejaké rúška. To je obraz náš, obraz krajiny, ktorá žije roky rokúce a premrháva ich sem-tam na luxusné lavičky, viď Bagačka, na námestí z európskych peňazí. Čo by si tak mohli povedať Dáni, Holanďania, čistí prispievatelia, že týmto ľuďom my niečo sa máme skladať? Po jaké? Za čo? A my krajine, ktorá prechádza niečím, čím sme kedysi aj my prešli, máme drzosť povedať, že minister Heger minul 700-tisíc týmto spôsobom?
Keď sem prišli Rusi na tankoch, tak vtedy sa svet otvoril pre československú emigráciu a sotvakde v parlamente zaznelo, že čo máme tým odkundesom spod Tatier niečo my naše, z našich peňazí dávať. To je obraz toho, čomu čelíte, pán minister, a dobre čelíte. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No a nepoviem nič nové, keď poviem na úvod: „Na počiatku bolo slovo.“ Táto veta pokrýva kdečo. Dobré i zlé, ako to u slov tak chodí.
Keď začínal svoju kariéru Adolf Hitler, tak napísal, ako vieme, knihu, v ktorej naznačil, ba priam jasne pomenoval to, čo zamýšľa. Bolo chybou mnohých, že ho nebrali vážne ani vtedy, keď to písal, a tesne potom, ale ani potom, keď nadobudol moc, aby napísané mohol pretaviť do činov.
Keď Klement Gottwald v československom demokratickom parlamente povedal pamätnú vetu: „My chodíme do Moskvy učíti se, jak vám zakroutíme krkem,“ tak to po víťaznom februári mohli pocítiť všetci tí, ktorí ctili demokraciu, slobodu slova a počkali, kým Klement Gottwald a jeho horda dostanú moc, aby im to predviedli.
Keď povedal Dr. Jozef Tiso: „Zbav sa svojho škodcu,“ tak za tým potom tiež nasledovali dobytčie vagóny, gardisti nakladajúci občanov Slovenskej republiky zbavených občianskych práv na cestu do stratena.
Inými slovami, na počiatku bolo vždy slovo a tí, ktorí sa pokúšajú relativizovať silu slova a brániac fikciu bezbrehej slobody slova, nemajú nikdy iný úmysel, ako ukázať, čo bude, keď oni tú moc dostanú.

Ďakujem pekne. Samozrejme, demagogický argument o tom, že ak niekto ctí mnohé veci, ktoré sú súčasťou amerického videnia sveta, práva a kdečoho, musí byť ako balvanom priviazaný ku všetkému, to proste nie je pravda. Ja na rozdiel i od kolegu Lipšica, i od iných ľudí, napríklad komentátora Petra Schutza, ktorého si veľmi vážim a ktorý tiež stojí skôr na neohraničenej slobode slova, ja, naopak, aby som to povedal tak pekne záhorácky, som za slobodu slova odtál až potál.
A hrdo sa hlásim k svojmu historickému podielu na vzniku § 422d Trestného zákona, ktorý sa konkrétne týka spochybňovania zločinov nacizmu, komunizmu a iných totalitných režimov, a myslím si, že jednoducho ho máme mať. Majú ho aj iné nespochybniteľné demokracie, ktoré neuznávajú videnie slobody slova typu Ľud verzus Larry Flynt, ale i taký názor môže existovať. Pre mňa je neprijateľný a nepriechodný.
A len ako drobnú ilustráciu toho, kam by viedla sloboda slova, a to si myslím tiež, že nie je dobré, aby to tak bolo, je napríklad verejné, trebárs na mikrofóny, veta: "Marihuana je fajn, ale heroín je lepší. A poviem vám, kokaín, to je žúžo." Nič nepredávam, s ničím neobchodujem, nikoho neponúkam. Len hovorím názor. Ja si myslím, že existujú názory, ktoré sú za čiarou. Podobne ako "sedemnástka je fajn, ale s dvanástkou, to musí byť niečo!" To znamená, existujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na začiatku tejto schôdze, ak si ešte, prítomní, pamätáte, predložil poslanec Vážny veľkolepý návrh na vymazanie 97 % bodov tejto schôdze z programu. Pretože vraj neriešia COVID a tým pádom ich niet dôvodu mať zaradených. Ja so záujmom počúvam vystúpenia a musím povedať, že na príklade posledných troch predlôh, ktoré predložili poslankyne Zemanová, Halgašová a pán poslanec Lehotský, vidím, ako je dôležité mať túto schôdzu a mať tie body, pretože každý z nich je posunom proti tomu, čo je status quo, a je posunom k lepšiemu.
Správne hovorí pani poslankyňa Pleštinská, že sa ukáže, čo s tým mestá dokážu urobiť. Ja sám som vyše 14 rokov staromestský poslanec v Bratislave a áno, bude to i potom na nich. Ale, samozrejme, vzniká stále možnosť, ak by sa ukázalo, že treba urobiť korekciu, že tu sme, že budeme zaraďovať body do schôdzí a poslanecké iniciatívy, pretože na to sme tu. A je márna nádej "vážnych" a iných "nevážnych", že to zbalíme a vrátime im moc. I práve na takýchto zákonoch vidieť, že je treba, aby sme tu boli, pretože kým tu strašili oni, tak sa s ničím z uvedeného nepohlo. Pričom, samozrejme, radil nám tento dobrý muž, že to nemáme riešiť, ale keď by sme to neriešili, tak by nám ten istý dobrý muž povedal, nič ste neriešili, len COVID. Takže riešme, vytrvajme a pokračujme!
Ďakujem všetkým predkladateľom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, pozrite sa, keby ste hovorili k tomuto krídlu sály hlasom anjelským, nech by ste povedali čokoľvek, ozvena by bola taká, aká je. A to bude platiť pre všetkých ďalších, ktorí povedia čokoľvek v prospech tejto obrannej stratégie z hlasiviek neonacistov a podobných, či už rozvedených, alebo rozvádzajúcich sa.
Chcem teda povedať, že som ocenil okrem iného to, čo opakujem, niekedy som mal pocit ako volajúci v púšti, ale teraz už s nádejou, že si Slovenská republika začne poctivo plniť záväzky voči svojej vlastnej obranyschopnosti, ktoré si roky rokúce neplnila. A preto stojím plne na tom, že to, čo sa džentlmen zaviaže, má plniť, pretože nikomu nemôže závisieť viac na obranyschopnosti našej krajiny, ako jej občanom a ich voleným zástupcom. A, chvalabohu, že sú zvolení takíto zástupcovia a že nechodí nikto z vás pre écesy do Moskvy do Dumy. A musím povedať, že naša armáda má zaslúžene populárne a dobré postavenie na rozdiel od mnohých iných štruktúr, ktoré sme zdedili po tých predchádzajúcich, ale treba tiež povedať, že armáda nemôže byť len úctyhodná sila, ktorá plní mechy pieskom, keď sa blíži vysoká voda. Tá armáda musí byť aj vyzbrojená. Armáda nemôže byť len obetavo pracujúca tak, ako veliteľ testovacieho centra, kde pracovala moja manželka, pán Dalibor Turák, ale musí to byť zároveň vyzbrojená a funkcie schopná armáda a, chvalabohu, tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená snemovňa, mali sme možnosť, vzácnu možnosť, počuli sme hlas proroka. (Smiech v sále.) Pätnásť minút nás prorok Schlosár presviedčal so zápalom hodným lepšej veci o tom, že všetci sme blbci, teda myslím tým blbci od Aljašky po Austráliu a krížom naopak po Brazíliu, ale kotlebovci sú lietadlo. (Smiech v sále.) Len škoda teraz skutočne polemizovať s tým, čo som si vypočul. Len si dovolím uviesť zopár chorôb, ktoré ste vy vybavili pod obrazom COVID-u, však vlastne ten človek, ktorý mal COVID a nie je chorý, tak vlastne nie je chorý.
Viete, partneri Freddieho Mercuryho tiež nemali napísané na čele ani vytetované, ani nakreslené, aký vírus nosia. Len skončil v hrobe. Takisto nosiči týfu, vrele odporúčam film podľa novely Adolfa Branalda „Pozor, vizita“ s vynikajúcim hereckým výkonom Rudolfa Hrušínského ako bacilonosiča týfu. Ubezpečujem vás, že ix ľudí sa v dejinách nakazilo od bezpríznakových, krv nechrchľajúcich tuberákov a potom zomreli na tuberkulózu.
Teda len idiot, úplný idiot alebo ten, ktorý ešte aj čerpá od idiotov, môže povedať, že podmienkou choroby je mať klinické príznaky. Ale aký išiel, taký našiel a z takých zdrojov čerpal. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na tému indikatívne hlasovanie len toľko, že, samozrejme, som sa ho zúčastnil. Bolo tajné, odovzdal som hlasy podľa svojej vôle a môžem všetkých bojovníkov za demokraciu z tejto kohorty, ktorá teraz tu vyučuje demokraciu, ubezpečiť, že budem aj hlasovať podľa svojej vôle, pretože nad všetkým, akokoľvek sa to členom kohorty nepáči, je slobodný mandát poslanca, ktorý podľa svojho vedomia a svedomia rozhoduje. Tým sa pridávam k tomu, čo tu zaznelo, že i keby referendum prešlo a bolo, tak nad výsledkom toho referenda je slobodná vôľa poslanca. To platí nadovšetko a nič už nad tým nie je, len Boh.
Pokiaľ ide o to či tajné, alebo verejné. Už roky rokúce stojím za tým, že som hlboko presvedčený, že moji voliči si prajú vedieť, koho im Peter Osuský vybral za generálneho prokurátora. Oni to chcú vedieť a majú právo, aby to vedeli.
A úplne posledné. Úvahy o tom, že sa bude prokurátor buď mstiť, alebo naopak pôjde mi po ruke, na rozdiel od vás, chlapci v SMER-e a v HLAS-e, ja sa príliš nebojím, že prídem do styku s prokuratúrou do konca svojho života.

Ďakujem pekne. Samozrejme, ako jeden z ixtých spoluzakladateľov, niet pochýb, že tento zákon rád podporím, ale predsa, ako to tak život prináša, keď už je na stole, tak sa človek stretne s osudmi ľudí, ktorí nespadli akýmsi ani vlastnou vôľou prihlásením sa medzi veteránov, protikomunistického odboja a ktorí sedeli a trpeli, napr. ako som minule citoval vo vystúpení príbeh človeka, ktorý odsedel 17 rokov za pokus o opustenie republiky ako zbehnutý vojak. Samozrejme, medzitým už nie je medzi nami, jeho osud sa uzavrel, ale sú tu ďalší, ktorí utekali a dostali paragraf ako to, čomu sa v češtine hovorilo kopečkáři, ktorí chceli teda utiecť za kopečky, a nie z nich všetci sú zaradení medzi veteránov protikomunistického odboja a existujú, žijú tu medzi nami.
A pripusťme, že ľudia, ktorí chceli vykročiť za slobodou a potom sedeli vo väzení a boli perzekvovaní, sú vlastne tiež kategória, o ktorú by sme sa mali obzrieť, a ja tak, ako teraz s radosťou budem hlasovať za tento zákon, rád by som v budúcnosti predložil jeho malú novelu, ktorá ošetrí tie prípady, ktoré neboli ani Slánsky, ani Clementis, ani Gustáv Husák, teda nie komunisti, ktorí roztáčali zlo, ale ktorí spadli do komunistických žalárov a nebudú pokrytí s týmto zákonom, nie je ich, samozrejme, veľa, ale bude dobré, ak ani na nich v ďalšom kroku nezabudneme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja mám pocit, že vy ste si vytvorili nejaký fiktívny problém a potom ste o tom kázali v zmysle, že nech tu sa nenavádza na vyhadzovanie potravín. Ja nemám pocit, že tento zákon má za cieľ zvýšiť stupeň vyhadzovania potravín. Inak aj keď som ako evanjelik váš mladší brat vo viere, tak aj ja som vyrástol v rodine a ostalo mi to 67 rokov pod kožou, že chlieb sa nevyhadzuje a v zásade potraviny nevyhadzujem.
Ale musím vám povedať, že aj keď nevyhadzujem potraviny, tak jednoducho to tak chodí, že keď sa oškrabú zemiaky, tak ostanú šupky. Tie sa jedli v Osvienčime, ale dneska ich ťažko niekomu s úspechom ponúkneš na zjedenie. Pravda je, že ostávajú šupky z banánov alebo mandarínok a dokonca kosti z kureniec, ale keďže nemáme psa ani v rodine, ani širšie, tak predstava, že budem v nedeľu po obede chodiť po bytoch v našom dome a ponúkať im kosti z kureniec, nemala by asi veľký efekt. Takže preto vám hovorím, že triedenie odpadu je triedenie odpadu a nie navádzanie na vyhadzovanie potravín, o ktorom ste väčšinu hracieho času kázali. (Potlesk.)