Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, včera 9. februára vo veku 82 rokov zomrel Eduard Kukan, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, trojnásobný minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, no predovšetkým diplomat a štátnik.
Narodil sa 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom, v tom čase v Maďarskom kráľovstve. V roku 1964 absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a titul doktor práv získal na Karlovej univerzite v Prahe na jej právnickej fakulte. V roku 1993 mu americká Upsala College v New Jersey udelila čestný doktorát práv.
Bol to výnimočný človek a diplomat, ktorý stál pri zrode našej zahraničnej služby a pri zásadných rozhodnutiach, ktoré zásadne pomohli Slovensku na cestu do Európskej únie a NATO. Pracoval na ministerstve zahraničných vecí Československa na odbore Subsaharskej Afriky, na Československom veľvyslanectve v Lusake a vo Washingtone a prvý veľvyslanecký post získal v Addis Abebe v Etiópii.
Po vzniku samostatného Slovenska v rokoch 1993 - 1994 pôsobil ako veľvyslanec, stály predstaviteľ Slovenska pri OSN v New Yorku a bol zvolený do viacerých funkcií v rámci OSN. Od marca 1994 do decembra ´94 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Neskôr do jesene vykonával mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pôsobil ako člen zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu a mandátového a imunitného výboru a tiež ako člen slovenskej časti spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.
V rokoch 1998 - 2006 zastával v dvoch vládach funkciu ministra zahraničných vecí a v rokoch 2006 - 2009 opätovne pôsobil ako poslanec Národnej rady. V roku 2009 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde pôsobil dve volebné obdobia do roku 2019. Počas svojho výkonu mandátu v Európskom parlamente sa zameriaval najmä na západný Balkán a aj vďaka jeho úsiliu je dnes tento región stabilnejší a mierovejší.
Učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislava na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. V auguste 2021 mu bolo udelené najvyššie ocenenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za zásluhy o slovenskú diplomaciu.
Eduard Kukan bol človek, ktorý formoval zahraničnú politiku Slovenska v jednom z najkľúčovejších okamihov doterajšej histórie našej krajiny. Ako minister zahraničných vecí sa výrazným podielom zaslúžil o to, že sme dnes stabilnou a rešpektovanou súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Práve vďaka jeho práci sa môžme dnes oprieť o tieto základné piliere našej zahraničnej politiky. Bez jeho úsilia by totiž naša krajina vyzerala v mnohom úplne inak. Zostane inšpiráciou pre mnohé generácie politikov, diplomatov a širokej verejnosti.
Česť jeho pamiatke!

Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodol som sa vystúpiť z miesta, pretože to silné intelektuálne silové pole (smiech v sále), ktoré tvoria (na okamih zaznel zvuk sirény) garda vpravo a vľavo (zaznenie gongu) od pultu, je tak silné, že by mohlo priemernému jedincovi (reakcia z pléna) vybiť poistky.
No, každopádne začal by som citátom klasika, občana 363: „Vlastný názor a vôľa človeka sú vlastne jeho česť.“ Áno, pán generálny prokurátor, ktorému sme neumožnili vystúpiť, ale potom sme si trpezlivo vypočuli jeho vystúpenie, ktoré sme, čuduj sa svete, dovolili čítať, takže nie je to také zlé s nami. O sebe tvrdí, že vlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi. (Reakcie z pléna: „Dajte mu tridsať minút, šéfe.“ Následne ďalšie reakcie z pléna.) Nech sa páči.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Tak ja neviem, ako funguje technika, ale zrejme tiež kreatívne.
Chcem teda povedať, že začnem o niečom úplne inom. O niečom, čo je taký plošný, ako sa, sa dá povedať, zdravotný problém tejto krajiny, začnem o pamäti.
Pamäť národa má síce ústav, ale ten ústav nemá dosť lôžok. Pretože pamäť významnej časti národa je zrelá do ústavu a to sa prejavuje v tom, že sa zistí, že zo všetkých postkomunistických krajín sme, žiaľbohu, my tí, ktorí sme najviac náchylní na uverenie čomukoľvek, na podľahnutie akýmkoľvek hoaxom a náchylní uveriť úplnej nepravde, pretože je to ako v nás ako v koze.
A ja teda by som začal takou spomienkou na to, ako nám v živote strašne škodili... (Ozval sa zvuk sirény, ktorý zaznieval počas nasledujúceho vystúpenia rečníka.)
No vidíte. (Reakcia z pléna.) A keď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kotleba, prestaňte s tým.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
A toto je pekné, ako strana, ktorá neovláda počítače... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... ako sa posiera pred sudcom...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Osuský...

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... tak ovláda počítače...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... prerušujem schôdzu, pretože...

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... v zápase s demokraciou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... páni poslanci sa nevedia správať. Pán poslanec Kotleba, vy ste vykázaný.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Ja, samozrejme, ten mikrofón mám, a ak takáto zberba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prerušujem schôdzu!

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... a luza toto predvádza.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Všeobecne máme iste skúsenosť, že zavedenie čohokoľvek iného a nového vždy narazí, a to je jedno, či sú to elektronické pokladne s účtenkami, parkovacia politika, súdna mapa, stratifikácia nemocníc, proste vždy sa vyroja ľudia, ktorí sú z princípu proti nejakej zmene stavu, v ktorom si zvykli. Ja na perspektívnej novele oceňujem napr. to, že sa v nej konečne vyskytuje niečo ako podpora elitných pracovísk. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Iná vec je, či sa nájdu ďalšie zdroje na to, aby nebol rozpočet, ktorý sa venuje elitným pracoviskám, a ich nemáme toľko, ale treba ich jasne podporovať, či sa nájdu potom aj iné zdroje ako to, že sa to vezme z rozpočtu. Môj vzácny kolega z Univerzity Komenského prof. Miro Urban je hlas, ktorej treba vypočuť v tomto zmysle, a je teda vysoko cenné, že sa začnú podporovať, ako aj on tvrdí, elitné pracoviská.
A k tomu, čo hovoril kolega Šudík o internátoch, by som rád povedal jednu vec. V Českej republike sa stalo, že na 1. lekársku fakultu v Prahe bola prijatá nadpolovičná väčšina Slovákov, a, samozrejme, keďže sa berie vzdialenosť bydliska od štúdia, tak, samozrejme, že všetci Slováci dostali v Prahe internáty a českí študenti internáty nedostali. Ale argumentovať daňovými poplatníkmi alebo tým, že za dane sú tam Ukrajinci, nie je namieste. I tí Ukrajinci môžu znamenať perspektívne prínos pre Slovenskú republiku a ako mladí vzdelaní ľudia budú na náš prospech a stojí to za to.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán poslanec Kotleba sa zmienil o tom, že sa jedná o pokus o rozvrat demokraticky zvoleného, lebo hovoril o voľbách, ktoré ustanovili prezidenta a vôbec všetko v Bielorusku. No, samozrejme, takto argumentovať mohli aj komunisti 30 rokov, že tu prebiehali voľby a že v nich získavali 96 % alebo 98 %, ako kedy, že teda napríklad tí duchovní, radové sestry a podobní, ktorí boli zatváraní, boli zatvorení v súlade so zákonmi, ktoré prijal demokraticky zvolený parlament podľa vás. Takže by ste sa museli hlboko stotožniť so všetkými zločinmi totality komunistickej, pretože to bolo po voľbách, ktoré pravidelne prebiehali. Takisto ako prebiehajú v Bielorusku.
Takže je fajn, že sa zastávate demokratických volieb, pretože zhodou okolností váš milovaný prezident, doktor Jozef Tiso a Slovenský snem sa za šesť rokov existencie toho štátu ani nepokúsil o voľby. Taká to bola výborná demokracia. Proste v živote na území Slovenského štátu od marca ´39 sa nikdy žiadne voľby nekonali. U Lukašenka sa konajú, to je pravda. A efekt je asi taký, ako to nekonanie v tom Slovenskom štáte. Je to totalita a je dojemné, ako sa staráte o to, že Európske krajiny nechcú napríklad poskytovať vedecké poznatky alebo obchodovať so zločineckým režimom. Prečo by to mali? Aký majú oni mať záujem, aby ten režim, ktorý mlátil študentov a študentky na uliciach v Minsku, mal prosperovať? Prečo, by sme mali podporovať čímkoľvek tento režim? Je absolútne prirodzené, že keď už proti nim nevedieme vojnu, tak proti nim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, úvodom, aj keď možno to nie je ani reálne, sa chcem ospravedlniť za tých členov zahraničného výboru, ktorí svojou neúčasťou na dnešnej schôdzi prispeli k tomu, čo predniesol spravodajca, t. j. že výbor nebol schopný prijať uznesenie.
Za seba hovorím, že aj keď nie som spoluautorom návrhu, absolútne s tým súhlasím a plne ho podporujem. Pred niekoľkými dňami sa konalo podujatie predstaviteľov zahraničných výborov parlamentov Vyšehradskej štvorky a Baltickej trojky, kde sme túto tému dve hodiny pomerne poctivo preberali. Musím povedať, že aj keď Vyšehradská štvorka rozhodne nie je záprah, ktorý vždy a všade ťahá v jednom smere a v jednom kroku, v tomto prípade musím povedať, že bola zhoda úplná, či sa už jednalo o predsedu českého zahraničného výboru, poľského alebo Zsolta Németha.
Za seba musím povedať ešte jednu vec. Samozrejme, že to, čo sa deje na hraniciach Bieloruska, je iniciatíva krvavého despotu, ktorý tam 20 rokov vládne, minimálne dvakrát súc zvolený úplným volebným podvodom, aký nemá obdobu, hádam, v celej organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, pretože som sa zúčastnil pozorovania zhruba 20 volieb v tomto území veľkom, ale niečo také, ako bola predchádzajúca Lukašenkova voľba, tak drzí a otvorený strašný podvod som nikdy v živote na žiadnych voľbách ani približne nevidel. Preto, keď sa udial podvod, ktorým sa stal opätovne prezidentom, mnohí boli prekvapení. Ja ako svedok predchádzajúcich prezidentských volieb som vôbec prekvapený nebol, lebo to sa tam odohralo aj predtým. Samozrejme, že Lukašenko nie je potešený tým, že ho svet má za to, čím je, teda krvavého despotu, ale to, čo sa pokúša robiť, je, samozrejme, odvetná akcia, pretože lietadlá Belavia môžu asi tak zhruba lietať do Ruska a do priľahlých despocií, ale nie veľmi inam, keďže sú z hľadiska Európy uzemnené, a tak si vymyslel to, čo si vymyslel. Ale k tomu chcem povedať len jedno.
Áno, pácha to Lukašenko. Organizuje to, zváža ich, ale to, čo robí, by nemohol celkom jednoducho robiť bez toho, aby ho mocný v pozadí stojaci ruský despota nepodporoval. Takže nerobme si ilúzie, komu prospieva ohrozovanie Schengenskej hranice a kto má záujem na tom, aby sa niečo negatívneho dialo.
To, samozrejme, v tej rezolúcii zmienené nie je, ja to nevytýkam. Len chcem teda povedať, aby sme mali na pamäti, že krvavý despota Lukašenko si nemôže mnohé veci dovoliť len vtedy, keby nemal žiadne krytie, ale on krytie má a ten, ktorý ťahá nitky Lukašenka, nie je Lukašenko.
Takže majme na pamäti, že ďalšia hranica, ktorú môže, na ktorú môže Lukašenko presmerovať tlak, je hranica Ukrajiny a Ukrajine už ozaj nechýba nič iné, len to, aby sa stala ona objektom takýchto praktík. Myslime teda i na našich, verme tomu, nádejných spojencov a priateľov za našou hranicou smerom na Ukrajinu a myslime na to, čo sa deje na hraniciach Ukrajiny, pretože to všetko je jeden projekt. Destabilizácia nášho demokratického sveta tými, ktorí o demokracii nechyrovali, nechcú chyrovať a urobia všetko pre to, aby ju rozkladali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No pravda je, že niekedy dizajn veľmi pomôže a treba povedať, že človek niekedy v dobe skvele vydizajnovaný vyzerá inteligentnejšie ako normálne.
Treba tiež ale povedať, aby som už sa vrátil k meritu, že tuná padali slová o číslach. No, áno, nakoniec ide v celom tomto zápase o čísla. Čísla dajú, každý deň dávajú a dajú aj po čase odpoveď, aké bolo skóre v pitevniach a v krematóriách medzi zaočkovanými a nezaočkovanými. Každý musíme zomrieť, ide len o to, či to treba urýchľovať.
A v tomto zmysle musím povedať, že je slobodnou voľbou kohokoľvek v politike vymieňať desatiny percenta preferencií svojej strany za desiatky či stovky mŕtvych. Áno, i to je deal, i to sú čísla, o ktorých hovoríme, lebo to, čo predvádza unikátna slovenská opozícia, je skutočne zápas o svoje percentá na konte mŕtvych na COVID.
Pokiaľ ide o kapacitu, akou býval Luc Montagnier, treba povedať, že sénium prináša isté zmeny a myslím si, že týmto sa Luc Montagnier do dejín imunológie ani virológie nezapíše pozitívne.
A pokiaľ ide o to, čo sa týka mňa, prekonavšieho COVID a dvakrát zaočkovaného, strihám meter, aby som mohol dostať tretiu dávku. A rozhodne bude pekné, keď tí, ktorí vám veria, prídu s náckami a boľševikmi oslavovať 17. november, keďže demokracia je vaša srdcovka.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pred krátkym časom poskytol veľmi zaujímavý rozhovor na tému reforiem a budúcnosti Slovenska človek, ktorý o reformách na Slovensku niečo vie, a to je Ivan Mikloš. A ten vtedy povedal jednu veľmi múdru vetu, ktorá vôbec nie je vyhradená pre Slovensko, ale ktorá je proste z ľudskej podstaty pravdivá, že totiž nikdy tí, ktorých čaká reforma, nesúhlasia s reformou, nikdy s ňou nie sú nadšení a vždy jej oponujú, lebo taká je ľudská podstata.
Pravda je, že Slovensko má problémy so zbytočnými úmrtiami, ale vonkoncom sa nedá povedať, že dávame do zdravotníctva oveľa menej peňazí ako susedné krajiny, možno napr. Česká republika, ktorá má lepšie výsledky, ako máme my, pri relatívne podobných vkladoch verejných peňazí do zdravia. A pred rokmi, keď som ako spoluzakladateľ Slovenskej lekárskej komory bol jej viceprezidentom, čo som sa stretol s českým kolegom, prezidentom Českej lekárskej komory Dr. Svobodom a ten mi povedal jednu vec, vetu, ktorá vlastne vystihuje i dnešok a túto debatu na Slovensku. Apropo v tej debate ďakujem za triezvy hlas Janke Cigánikovej. Ale on vtedy povedal: "Víte, kolego, když jde vo to zrušit nejakou nemocničku, tak pudou na barikády všichni občané toho městečka, ale když budou potřebovať pořádnej výkon, všichni chtějí do IKEM-u do Prahy a nechtěj do ty svý nemocničky." A tak to je so stratifikáciou.

Ďakujem pekne. Dovolím si požiadať členov zahraničného výboru, aby sa o 12.05 stretli v miestnosti č. 147, máme zasadnutie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa našich barikádových bojovníkov kresťanov pýtam spolu s pápežom Františkom, kto som, aby som ich súdil? A oni si to možno neuvedomujú, ale status quo tých ľudí odsúdil do postavenia občanov nerovnoprávne nižšej kategórie. Oni tu s nami žijú, pracujú, vytvárajú hodnoty, platia dane, ale akýmsi spôsobom sú v koterci, ktorý nie je s voľným výbehom a ktorý je nerovnaký, ako majú ostatní. Zdôvodňuje sa to kdečím, ohrozením manželstva ako inštitúcie.
Rád by som sa spýtal všetkých bojovníkov z barikád, ako chabé je ich manželstvo, že sa boja, že registrovaní partneri o tri poschodia nižšie v paneláku rozvrátia ich manželstvo. To na akom základe stojí ich manželstvo?
A chcem teda povedať, že ak sa tu hovorí o pseudotéme ako o tom, čo predkladá poslanec Valášek, tak pre mňa naopak pseudotéma je táto zúfalá obrana nerovnosti občanov pred ústavou, pred zákonmi a pred všetkým ďalším. Nie je mi jasné, kto dal akejkoľvek časti parlamentu právo kategorizovať v tomto zmysle ľudí. Lebo na rozdiel od tých, čo nenosia rúška a šíria infekciu, títo ľudia nič škodlivého nerobia a všetci títo barikádnici brechali na tému dole rúška a sloboda bez rúšok. Ale zaujímavé je, že kategorizácia ľudí, ktorí nič zlé nerobia, im strašne vadí.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, nepochybne ako uznaná právna autorita v tomto parlamente viete, že ten text alebo výlomok z textu rezolúcie, ktorý ste nám čítali, nemá vonkoncom nijakú právnu záväznosť, tak ako mnohé rezolúcie rôznych inštitúcií, nemá nijakú právnu validitu na území Slovenskej republiky.
Druhá vec. Ja napríklad, ak dostanem svoj pas, tak som ochotný, tak ako to niekedy býva, prehlásiť, že sa vzdávam ochrany týchto osobných údajov, ktoré v tom pase budú. Som presvedčený, že ľudia, ktorí sú zaočkovaní, majú právo rozhodnúť o uvoľnení svojich údajov. Nemôže mne niekto brániť dať k dispozícii údaje o mojom očkovaní a o tom, že som vo februári prekonal COVID. Je to moja panská slobodná vôľa otvoriť tento údaj. Neviem, či mi v tom môže niekto brániť.
A len taká drobná poznámka nakoniec. Neviem, či vieme, ale od 1. septembra v Českej republike, zhodou okolností mi telefonoval môj syn o tomto známom fakte, nebude sa uhrádzať nijaké testovanie z verejných zdrojov. Česká republika teda nebude míňať peniaze na testovanie neočkovaných, lebo tých sa to týka, zo zdravotného poistenia vybratého od občanov. To je len taká malá informácia na záver. (Potlesk.)