... v stave uvrhnúť Európu do reprízy rokov tridsia, konca rokov tridsiatych. Vodca, ktorý krok za krokom sleduje scenár písaný Führerom. Počínajúc
52.
totálnym vyplachovaním mozgov občanov svojej krajiny, zastavením všetkého, čo má iný názor, presná repríza aktivít ministerstva pre verejné informácie a výchovu Dr. Josepha Goebbelsa, obmedzenie všetkých médií, ktoré by mohli povedať niečo iné. A po... na takto pripravený terén potom vyrazíme do útoku. Pravda je, že ten útok nie je už reprízou führerovho útoku, pretože ten útok počítal s chlebom a soľou, s kyticami a potleskom vítajúcich oslobodených Ukrajincov. Ale nedočkal sa toho.
A keď sme pred rokmi rokúcimi, keď sa hovorilo o radaroch v pohorí Brdy, a Európa, aká už je, zmäkčila a aj svetové demokracie durch hovorili, že je to kvôli Iránu, samozrejme, každý, kto nemá rebríčkovú nervovú sústavu a má trošku mozgových buniek viac, mohol vedieť, proti komu sú potrebné radary na Brdoch.
Premiér Fico sa teda kategoricky vtedy vyjadril, že nikdy. No, kráča svojou cestou, taký, aký išiel, takú cestu našiel.
Pravda je, že dnes sa napĺňa to, a to sa necítim ako nejaký prorok, lebo prorokovať to pri pohľade na Putinov vývoj skutočne mohol každý aj v III. cenovej či IV. cenovej skupine. Proste to, že je Ruská federácia a jej vodca cleave and present danger roky rokúce, je bez diskusie. A ja som veľmi rád, že sme sa zbavili predsedu Národnej rady a jeho strany, predsedu známeho pod krycím menom Enigma, a máme, chvalabohu, zostavu, ktorá podobne ako v ’98. a ďalej prišla zostava, ktorá po Vladimírovi Mečiarovi a jeho pamätnom „Keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ,“ je tu konečne zostava, ktorá, ako povedal správne pán minister, vie, kde je sever. A hlavne vie, kde je východ. Hlavne vie, že okrem slnka už pol storočie nič dobrého z východu neprišlo. A ex oriente lux, čiže z východu svetlo, rozhodne nie je zásluha botoxového kremeľského Hitlera. Slnko vychádza nad Fudžijamou aj bez vkladu ruskej dumy, ktorá schválila nehorázny zákon o privtelení cudzieho územia, doslova heim ins Reich - späť do ríše. Je teda našou povinnosťou starať sa o obranu.
A presne tí, ktorí hovorili o Mníchove, aby poukázali na hanebnosť Mníchovanov, sú sami hlbokí Mníchovania a teraz sa len ukáže, či majú (povedané so smiechom), dá sa povedať, tú hrošiu kožu pokračovať v línii a prídu brechať proti tejto zmluve. Možnože im cuká a neprídu, tým lepšie, ale každopádne, presne ako bolo povedané, je to najdôležitejšie bezpečnostné rozhodnutie v dejinách Slovenska od jeho vstupu do NATO, pretože, samozrejme, že 2 100, plný počet vojakov krajín NATO, by nezastavilo hordu agresora, ale, samozrejme, že útok na armády a vojská v akomkoľvek počte zmienených krajín len podčiarkuje, i keby išlo len o kúsok východného Slovenska, kde by boli atakovaní, že je to útok na všetky krajiny NATO. To znamená, že by bolo absolútne dôvodné, primerané a adekvátne použiť článok 5.
A nerád to hovorím, lebo vyzerá, že človek chce kalkulovať s obeťami na vlastnej strane, ale jedna vec je istá, tí, ktorí si trúfli zaútočiť na rozhodujúcu silu NATO, to si nemusíme klamať, to je, to sú Spojené štáty, tak si to vždy do dôsledkov odskákali.
Usamá Bin Ladin vymetal horské jaskyne v Afganistane, potom sa zašil v Pakistane, ale nebolo mu to nič platné. Baghdádí si tiež myslel, že jeho stromy porastú do neba. Neporástli. A Gásem Solejmání si tiež myslel, že obklopený hordou verných je nepriestrelný. Ukázalo sa, že je horľavý.
Chcem teda povedať, že som rád, že tu budú vojaci krajín, ktorí zdieľajú s nami náš hodnotový svet, ktorí hádam aj sami v tomto poslaní porastú, pretože si musíme čestne povedať, európsky blahobyt od konca druhej svetovej vojny, ktorého my sme sa stali značne neskôr účastníci, bol zabezpečený tým, že pred bránami Európy stála americká ochranka, preto si mohli dovoliť európske bohaté, strašne bohaté a prosperujúce krajiny roky zanedbávať svoju povinnosť investovať do vlastnej obrany. Týkalo sa to aj Slovenska. A bola to hanba. Bolo to čierne pasažierstvo, bolo to vezenie sa, keď druhý platil. Dúfam, že všetci zúčastnení, i tie krajiny, ktoré prídu k nám, i všetky ďalšie, ktoré budú lemovať východnú hranicu NATO, si uvedomia, že je čas prehodnotiť to, že dávame prednosť bruchu pred posilňovňou.
A v tomto zmysle som hlboko presvedčený, že na rozdiel od ľudí, od ktorých počúvam, že Američania sa na nás aj tak vykašlú, sa tak nestane. Nevykašlú sa, pretože celá sila Severoatlantickej aliancie je skoncentrovaná ako pred veľkým treskom v článku 5. A ak by sa nenaplnil v prípade útoku na členskú krajinu článok 5, tak to nebude len nejaké stratenie tváre alebo nejaká hanba, to bude koniec bezpečnosti sveta, sveta demokratického a civilizovaného. To znamená, že toto si zrejme uvedomujú všetci, pretože keď vytiahneš článok 5 ako tú dolnú kartu house of card (povedané so smiechom), tak sa ten dom zosype. A preto som na rozdiel od tých, ktorí oponujú a tvrdia, že sa na nás vykašlú, hlboko presvedčený, že sa na nás nevykašlú. A môžem povedať, že možno ste to už odo mňa parciálne počuli, ale to pre istotu zopakujem, lebo opakovanie je matka múdrosti.
Keď sme krvácali na frontoch prvej svetovej vojny, Česi i Slováci, my v armáde uhorskej, Česi v rakúskej, keď sme odchádzali do zajatia talianskeho či ruského, tak to vyzeralo s našou budúcnosťou neisto. Statoční budovatelia zatiaľ len vízie nového štátu sa reálne museli oprieť o jedinú vec, o víťazstvo mocností Dohody, spojencov vtedajších, pretože ak nie, tak by sny o Československej republike a o konci Felvidéku sa rozplynuli na dlhý čas.
Čo sa vtedy stalo? Keď Lenin a boľševici zmietli Kerenského vládu, tak vydal Lenin pamätný Dekret o mire, čo malo za následok, že Rusko stiahlo vojská a podpísalo pomerne potupný mier v Brest-Litovsku a Nemci vrhli všetky sily na západný front. Tam ale napriek dramatickej situácii bola sila, ktorá nebola žiadnym povinným spojencom. Nebola to žiadna sila, ktorá musela prísť. Boli to, podotýkam, na rozdiel od vojsk Británie, Talianska, Francie aj Nemecka a Rakúsko-Uhorska, dobrovoľníci. Boli to americkí dobrovoľníci – v Amerike neexistovala vtedy žiadna povinná armáda, žiadna prezenčná služba –, ktorí prišli pod velením generálna Pershinga do Európy a prispeli k obratu v tej najhoršej situácii. A tak prišiel Versailles a Trianon a všetko, čo s tým súvisí, a vzniklo Československo, s hranicami a so všetkým možným.
Potom Európa, verná svojej neblahej tradícii, porodila dva najhoršie systémy, aké v moderných dejinách svet prepadli, a to je nacizmus a komunizmus. To je naše dielo, aj keď si radi o sebe myslíme, že sme kolíska kultúry a oháňame sa Periklom a Kristom Pánom a rímskym právom a kdečím a Guttenbergovým vynálezom kníhtlače, ale boli to zase v ’45. a predtým tí potomkovia cowboyov, vyvrheľov (povedané so smiechom), ktorí prišli a bojovali za nás. Bojovali, lebo Amerika mala povinnosť vybaviť si japonského agresora, čo urobila dôsledne a správne. A myslím, aj keď to zas bude populárne ako téma, myslím, že Japonci sú jej vďační, pretože sa stali tým, čím sa stali, a stali sa tými preto, že boli porazení a pochopili, že tak imperiálne a agresívne, ako to predvádzali od roku ’37, to ďalej asi nepôjde.
A teda tá Amerika, a to tu počúvam od vlastizradcov z ľavého, hnedého aj červeného brehu, dodávala Sovietskemu zväzu zbrane. Polovička áut a všetkého ďalšieho a ešte aj bagandží, ktoré nosili červenoarmejci, prišla spoza oceána. Konvoje do Murmanska privážali, ak ich bri... nemecká ponorková flotila nepotopila, záchranný materiál pre Červenú armádu.
Drzúni a bezcharakterní gauneri, ktorí dnes hovoria, že sa nemá pomáhať Ukrajine, hovoria to, samozrejme, prví Rusi, by si mali spomenúť, že by bol Hitler bez pomoci spojencov nieže dobyl Moskvu, zahnal Stalina do Bajkalu. To znamená, že len preto sa môžu hrdiť víťazstvom v druhej svetovej vojne, že ich ktosi držal nad vodou. A keď teraz my chceme robiť logicky to isté a obete agresii Ukrajine, tak ich to veľmi pohoršuje a vyhrážajú sa. A nabádajú, aby sa dohodli, aby sa to riešilo dohodou. Ja som napísal kdesi v diskusiách, že to mohli nabádať aj Hitlera so Stalinom, nech sa dohodnú 15 km pred Moskvou - za Ural, to bude tvoje a pred Uralom to bude moje. Iste by sa to všetkým páčilo.
Takže chcem tým povedať, že to bolo druhýkrát, keď prišiel...
===