Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, na dobrý čin nie je nikdy neskoro. Proces ratifikácie prijímania Fínska a Švédska do NATO nie je chrtím závodom. Ale je dobré, aby spomedzi tých troch krajín, ktoré zatiaľ tento akt neurobili, teda neratifikovali, Slovensko dnes ubudlo.
Agresívna vojna, ktorú začal kremeľský nacista, urobila viacero neuveriteľných vecí. Tá najnosnejšia, najobdivuhodnejšia je, že sa mu podarilo vytvoriť ukrajinský národ, ktorý odteraz presne vie, kde sú jeho bratia a kde sú agresori.
Potom urobil svojím krokom ešte jeden pozoruhodný krok. A zmienil ho aj pán minister. Švédsko sa vzdáva 200-ročnej neutrality a Fínsko, ktoré si svoje s mocou, po ktorej vzkriesení Putin volá, svoje užilo, sa tiež zbavuje neutrality. Švédi si za ostatné roky pamätajú výlety ruských ponoriek, teda tých, ktoré sa nepotopili a vyplávali vo svojich vodách. Fíni si toho pamätajú oveľa viac. Fíni si pamätajú zimnú vojnu z roku ´39, keď sa boľševickým Stalinovým šialenstvom zdecimovaný veliteľský zbor Červenej armády v nádeji na ľahké víťazstvo pustil do agresie voči Fínsku. Výsledkom tej agresie boli desaťtisíce padlých červenoarmejcov, ktorí bojovali proti krajine, ktorá bola jednou štyridsatinou alebo tridsaťpätinou moci boľševického Sovietskeho zväzu. Fíni bojovali statočne a hrdinsky. A výsledkom tej vojny bola vzhľadom na neuveriteľnú presilu síce ich porážka, ale takým vedľajším výsledkom bolo to, že sa Kliment Jefremovič Vorošilov, dovtedy bez diskusie veľký vodca Červenej armády, stal muzeálnym exponátom. A ešte aj zločinec a vrah Stalin pochopil, že s týmto človekom sa už do budúcnosti počítať nedá. A potom povstali maršáli ako Žukov, Rokosovskij a ďalší.
Každopádne Fíni si to dobre zapamätali a zapamätali si aj to, ako Rusko anektovalo fínske územie. Samozrejme, Fíni nemali vyhnutej, a tak pustili kus Karélie, pustili Viipuri, ktoré sa dnes vola Vyborg, a prišli o územie. Prišli o územie, presne tak ako Ukrajinci, pretože si ich sused zmyslel, že to chce.
V niečom sa tie dejiny opakujú. I botoxový trpaslík v Kremli sa domnieval, že je to otázka troch dní a v Kyjeve ho čakajú ovácie. Aj Stalin mal naplánovanú fínsku roľnícko-robotnícku vládu. Niečo podobné mali naplánované sovietski politici v roku ´68. Ale pokus s Jindrom, Biľakom a Kapkom nevyšiel celkom. Aj tam bol Kuusinen predisponovaný ako budúci fínsky premiér podrobeného Fínska. Nestalo sa. A tak sa nestalo ani to, že sa Janukovyč triumfálne vráti do krajiny, ktorú vykrádal. A to poučenie, ktoré z toho nielen pre Fínsko a Švédsko vyplynulo, vyplynulo aj pre nás, je, že vieme, kto je schopný bezprecedentného zločinu, aký v Európe v tomto rozsahu od druhej svetovej vojny nebol. To, že sa to mohlo stať, a nad tým sa musíme zamyslieť, je, žiaľ, i to, že po anexii Krymu sa Európa, ako sa to kedysi v tomto parlamente hovorilo, mierne znepokojila. A tak s jedlom rástla chuť. Samozrejme, že tvrdenia, že však Krym je len 60 rokov ukrajinský, by tí, ktorí sa o to opierajú, mohli dať do súladu v tých hlavách, ak sú vôbec toho schopní, s tým, že územie Viedenskej arbitráže patrilo 1000 rokov Uhorsku a len 20 rokov Česko-Slovensku. Takže podľa toho mal teda admirál Horthy trikrát väčšie právo anektovať južné Slovensko, ako má Putin Krym. Ale to len na okraj, aby sme videli tých, ktorí obhajujú právo toho aj onoho na to, lebo to bolo tak.
Ja vždy hovorím, že ešteže Taliani nie sú takí celkom najsúcejší bojovníci, lebo ináč by mohli žiadať hotel Laugaricio pre svoju armádu.
Každopádne, ako zaznelo vo vystúpení ministra, do NATO vstupujú dve krajiny, ktoré boli neutrálne, ale na rozdiel od nás, Slovenska, a mnohých iných európskych krajín, hádam s výnimkou Estónska, Poľska, nezanedbávali svoju obranyschopnosť. Žiaľbohu, vyspelá Európa vrátane Nemecka, hnacieho motora, roky túto obranyschopnosť zanedbávala. A preto, paradoxne, je 5-miliónové Fínsko veľkým bezpečnostným prínosom pre NATO, rovnako Švédsko. Hlupáci na Slovensku, ktorí 30 rokov bliakajú o neutralite, asi nechápu, že bezpečnosť neutrálnej krajiny je podstatne, rádovo drahšia, ak má vôbec existovať, ako krajiny, ktorú kryje dáždnik NATO. Predstava, že Fíni tú výzbroj, ktorú okrajovo zmienil pán minister, kupovali za zvyšné drobné, asi uznáte, že nemôže byť realitou. Podobne Švédsko. Takže blbečkovia, ktorí volajú po neutralite, by museli chápať, že bude podstatne menej peňazí v rozpočte neutrálne sa brániaco pripravujúcej krajiny na iné veci, lebo armáda bude potrebovať viac ako 2 % hrubého národného produktu.
Keď teraz stojíme na prahu prijatia Fínska, tak mi nedá, aby som si nespomenul, ako som v roku 1996 v čase, keď ako pán minister zmienil, sa začínalo s úvahami o tom, že by Slovensko mohlo byť členom NATO, ako som sa vtedy v senáte, respektíve v budove na Capitole stretol s významným predsedom výboru senátu, iowským senátorom Grassleym, ktorého som poprosil, aby priaznivo posudzovali uchádzanie sa Slovenska o vstup do NATO. Boli časy a boli to vtedy časy, keď sme, ako trefne diagnostikovala Madeleine Albrightová, boli v ére mečiarizmu čiernou dierou Európy. A naše členstvo v NATO bolo asi tak blízke, ako je Proxima Centauri. Každopádne senátor Grassley, tvrdý a neúprosný vyjednávač a reprezentant Ameriky, mi povedal: My vás budeme dôsledne pozorovať, budeme to vyhodnocovať a keď splníte, nepochybne odsúhlasíme. Stalo sa to a pre mňa to bolo v roku ´96 impulz, že zápas s mečiarizmom, ktorý vtedy vyzeral, že tu bude na večné časy a nikdy inak, Mečiara milovalo 70 až 75 % obyvateľov, ten zápas vyzeral stratený, ale každopádne i toto bol impulz, lebo som pochopil, že toto je jediná garancia toho, že sem zas raz neprídu spriatelené vojská zachrániť nás od kapitalizmu, od demokracie, od čohokoľvek. A dnes, keď je, dá sa povedať, na programe dňa Švédsko a Fínsko, tak si zo srdca želám, aby som mohol večer poslať mail mojej dobrej známej, prezidentke parlamentného zhromaždenia OBSE, švédskej poslankyni v Riksdagu Margarete Cederfeltovej, že už sa stalo.
Verím, že napriek tomu, čo tu ešte zrejme zaznie, je zdravý rozum a úcta k budúcemu partnerovi, ktorým Fínsko a Švédsko nepochybne je, zvíťazí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)