Videokanál poslanca

Milí kolegovia zo zahraničného výboru, kým sa rozpŕchneme, tak vás chcem poprosiť, aby ste o 13.05 h prišli do 149. Budeme mať zasadnutie zahraničného výboru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem tej oblasti samospráv, v ktorých som 16 rokov pôsobil, a zhodou okolností vždy v školskej komisii. Samozrejme, že mestské časti a obecné zastupiteľstvá majú na krku niektoré povinné výdavky, ktoré musia pokrývať z podstaty veci.
Ale potom sa vynárajú výdavky, ktoré riešia problémy, ale na ktoré im nikto zvrchu nenadelí. To znamená napr. pri dobrých populačných ročníkoch, čo nás môže tešiť, hlavne tí, čo sa tu furt oháňajú, majú plné ústa rodiny, vzniká problém, ako umiestniť deti do škôlky, a, samozrejme, vzniká napr. otázka, ktorá je jednoznačná, investovať napr. do dostavby, prestavby alebo úpravy existujúcich budov, čo nie sú drobné na to, aby sa mohla pridať jedna, dve či tri triedy. To, samozrejme, sa dá odbaviť tým, že samosprávy majú peniaze na predražené investície a rozkrádajú a podobne.
No ak máme tento pohľad, tak, samozrejme, potom je nám ľahko žiť, ale zároveň otŕčame ruku k samospráve, aby naše dieťa bolo v škôlke, aby tá matka mohla prípadne zarábať a prispieť do rodinného rozpočtu, ale, samozrejme, kde nič nie je, ani čert neberie. Ak v tej škôlke nie je ďalšie miesto, tak tá matka bude trčať doma. A to je tá pomoc rodine, ktorej tu má kdekto plné ústa.
Takže na to treba myslieť, keď hovoríme, že samosprávy nepotrebujú. Potrebujú.

Ďakujem, Ondrej. Dal si mnoho podnetov a jeden, prvý bola tá aktívna Európa. No, aktívna Európa 75 rokov predávala svoju obranyschopnosť za budovanie blahobytu pre svojich občanov a voličov a plne sa spoľahla na amerických daňových poplatníkov. Slovensko, ktoré je oveľa kratšie členom NATO a Európskej únie, úspešne nastúpilo na túto cestu. A preto, ak som tu započul, že v akom stave je naša armáda, tak ja sa tak hlúpo pýtam, v akom stave boli naše letecké flotily pred dva a pol rokmi? V akom stave boli naše lietadlové lode? Naša raketová obrana? V akom stave ju zanechali tí, ktorí chcú predkladať ďalšie uznesenie? Ale to už nechám tak.
A dostanem sa len k jednej veci, pokračujúce dodávky. Pokračujúce dodávky Sovietskemu zväzu doviedli až do Karlshorstu. V Karlshorste po tom, ako zasalutoval a strnulo si sadol, podpísal feldmaršál Wilhelm Keitel bezpodmienečnú kapituláciu. Karlshorst nebude, lebo Moskva nebude dobytá tak, že sa niekde v Georgievskej sále bude podpisovať plná kapitulácia, ale tá vojna musí skončiť víťazstvom Ukrajiny.
A apropo, len drobná poznámka, váš hlavný propagandista, luhár, vlastne hanba krajiny, ktorá s vami stojí na tribúnach všade, na tlačovkách i pred prezidentským palácom, povedala, že sa dá očakávať, že po ataku na Kerčský most má teda Rusko očakávateľné právo na odvetu. To mala aj nemecká ríša a predviedla Lidice a Ležáky!

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Fico, ono to celkom tak nebolo, že keď to v júni začalo, tak že bojovali, bojovali. Viete, vojna začala, ako všetci vieme, v roku ´39 a začal ju vrah Stalin s vrahom Hitlerom agresiou proti Poľsku. Ešte v deň útoku v noci prechádzali zo Sovietskeho zväzu do Tretej ríše transporty materiálov a všetkého toho, čím Rusko pomáhalo Hitlerovi bojovať proti hrdinsky osamotene bojujúcej Británii. Takže tá vojna nezačala vtedy. A oni zahájili pod Moskvou ofenzívu, ale ešte chvíľku krvácali, aby sa mohli potom chváliť 20 miliónmi mŕtvych. Časť z nich postrieľali záverové jednotky pre tých, ktorí by nedajbože sa nechceli nechať zabiť.
Takže povedať, že druhú frontu odkladali, má aj také protirečenie, keďže vraj vedeli, že ZSSR vyhrá. No, tak ale v tom prípade je mojím záujmom otvoriť druhú frontu čo najskôr a zabrať čo najväčšiu časť Európy, aby nespadla do drápov zločinca Stalina. Takže ono tak celkom to nie je. A podotýkam, že tie krajiny bojovali aj inde. Tie krajiny bojovali s absolútne triumfálne triumfujúcim Japonskom na Ďalekom východe, v Singapure, všelikde. Takže vzhľadom na to, to vonkoncom nie je, že tí čakali so založenými rukami na ruské víťazstvo.
Dvaja vrahovia sa dohodli na začiatku druhej svetovej vojny a nejak tvrdiť, že hádam prvý deň tam mali pristávať lietadlá so zásobami, keď bojujú dvaja vrahovia medzi sebou? Aj tak považujem za najväčší možný historický kompromis, že Sir Winston Churchill, jasnozrivý znalec zločineckého komunistického režimu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Všetci už máme šediny. (Reakcie z pléna.) Tak, tak.
Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážená mnohopočetne obsadená snemovňa, ako tu zaznelo, záujem je nízky. Treba povedať kriticky do vlastných radov, že v zahraničnom výbore bol záujem poslancov demokratických, proeurópskych a proatlantických strán tak nízky a mizerný, že tento pamflet ním mohol prejsť víťazne, čo je hanba. Chcem teda povedať, že tento extrakt mníchovanstva, po osemdesiatich štyroch-piatich rokoch je niečo, čo je hanbou.
Na druhej strane, povedzme si otvorene, SMER a predseda Fico sa v nedávnom období zrejme nepostavili primerane, jasne a odhodlane za Hitlera z Kremľa a bolo potrebné vyprodukovať niečo, čo naznačí krok k lajne, teda že sme to stále my, ktorí za vami stojíme.
Pokiaľ ide o samotný obsah toho pamfletu, je tam toho nehorázneho strašne veľa. O mne je známe, že sa držím tézy historia est magistra vitae a dejiny 20. storočia boli mojím celoživotným záujmom. Tobôž preto, že Mníchovská dohoda sa dotkla vlasti mojich starých rodičov a rodičov, a preto možno cez prizmu tejto tragédie vnímam to, čo leží predložené ako uznesenie.
Zaznelo tu, a to poviem ako takú drobnú ukážku, že keď sa v Bukurešti hovorilo o perspektívach a tak ďalej, bola úplne iná politická situácia. No v tom prípade musíme povedať, že Československo s hlavným garantom svojej bezpečnosti s Francúzskom podpisovalo svoje garančné dohody ďaleko pred nástupom Adolfa Hitlera. Ergo z toho, samozrejme, vyplýva na základe tejto úvahy, že to bola iná situácia. Absolútne ospravedlnenie premiéra Daladiera, že v úplne inej politickej situácii s úplne iným, silným a expanzívnym Nemeckom musel prehodnotiť bývalé záväzky Francúzska, to je asi ten morálny systém, ktorým kráča tento pamflet. Proste situácia sa zmenila, a tak predsa nepôjdeme krvácať kvôli nejakej malej krajine kdesi ďaleko a kvôli nejakým sudetským Nemcom. Tak k tomuto dovedie tento spôsob.
A, samozrejme, ak má síce našťastie len opozičná politická strana tú drzosť radiť 40 miliónom Ukrajincov, akú majú mať budúcnosť, aby to vyhovovalo vrahovi z Kremľa, tak nad tým sa už zastavuje rozum. Pretože vrah z Kremľa síce len v memorande zastupuje krajinu, ktorá sa stala garantom územnej integrity Ukrajiny, v budapeštianskom memorande. Niekto povie, to nie je záväzná zmluva, je to len memorandum. Áno, ale je to len ukážka, ako môžeš veriť slovám kágebákov a podobným zločincom. Lebo viete, možno to je, zaniklo v tragédii národnej, ale v Mníchove okrem iných Adolf Hitler garantoval podpisom Mníchovskej zmluvy, že garantuje územnú integritu zvyšku Československa. Presne tak ako Putin. Presne rovnako postupoval, lebo je presne ten istý.
A ja znova zopakujem, keď hovoríme o tom, že Ukrajina má byť neutrálna, preložená do normálnej zrozumiteľnej reči, má zraziť opätky a stať sa ruskou guberniou, tak máme na hranici krajinu, ktorej zločinecký najvyšší predstaviteľ hovorí o zániku Sovietskeho zväzu, reálnej ríše zla, ako o najväčšej tragédii 20. storočia. A ja tu zopakujem, nenašiel sa spolkový prezident, ktorý by prehlásil, že zánik Tretej ríše bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Lebo nebol, podobne ako pád ríše zla ňou nebol. Len rozdiel je v tom, že nemecký Bundestag nezvolí dôstojníka gestapa za prezidenta Spolkovej republiky, keďže medzi KGB a gestapom neexistujú nijaké, ale úplne nijaké morálne, etické ani politické rozdiely.
Pokiaľ ide o úvahy o tom, že čo má alebo nemá robiť prezidentka. No, prezidentka sa rozhodne nemusí riadiť hlasom poskokov Moskvy. Prezidentka je najvyšší predstaviteľ krajiny a reprezentuje ju celkom pochopiteľne i na zahraničnom politickom poli a vonkoncom nepotrebuje konzultáciu s nejakým spolkom, ktorý v danej chvíli sedí v Národnej rade.
Takže tá teória o tom, že dodávanie zbraní a postoj demokracií k Ukrajine je podnecovaním a predlžovaním vojny, ma okamžite vedie k asociácii, že keby si toto boli povedali spojenci v čase, keď už rozkmotrení priatelia Stalin a Hitler boli v situácii, že Wehrmacht stál na predmestiach Moskvy, tak si mohli ako Pontský Pilát umyť ruky a povedať, dohodnite sa, ako myslíte, ale my do toho zasahovať nebudeme, lebo naše dodávky zbraní budú predlžovať vojnu, čo povedie k ďalším úmrtiam vojakov Červenej armády i Wehrmachtu. A my praví mierotvorcovia nechceme siroty ani vdovy ani na jednej, ani na druhej strane.
Musím povedať, že toto je hnusný a hanebný pohľad na to, ako môže táto vojna skončiť. A nie je to nijaký konflikt a je to normálna agresívna vojna taká, akú začal Hitler proti svetu. A je našou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby koniec tej vojny mohol byť jediný: víťazstvo Ukrajiny a oslobodenie jej teritória do posledného štvorcového metra. To je jediná cesta a pre ňu musí demokratický svet robiť všetko: dodávkami zbraní, podporou akéhokoľvek druhu, absolútnou izoláciou ríše zla vo všetkých medzinárodných štruktúrach.
Ku cti Parlamentného zhromaždenia OBSE, ktorého delegáciu vediem, treba povedať, že na výročnej konferencii v Birminghame nedostala ruská delegácia vstupné víza. A verím, že na jesennom odloženom zasadnutí o niekoľko týždňov vo Varšave to bude podobne.
Chcem teda povedať, že je našou povinnosťou stáť za Ukrajinou do nie poslednej kvapky krvi ukrajinského vojaka, do víťazstva Ukrajiny. A ak môžem povedať to, čím by som tento prejav rád zakončil, tak ho nemôžem zakončiť ničím iným, že poviem: Slava Ukrajine! A zároveň si aj odpoviem, lebo tu asi nie je veľa tých, ktorí by zahučali odpoveďou: Herojam slava!

Ďakujem Ondrejovi, že zmienil v úvode k historickej exkurzii, ktoré tu zazneli.
Ja zas začnem citátom z učebnice latiny pre stredné školy, ktorú som absolvoval pred pol storočím: „Sokrates se multas res ne scire dicebat, homines tulti autem, set omnia intelegere arbitrantur.“ V preklade, Sokrates hovoril, že mnoho vecí nevie, sprostí ľudia sa však domnievajú, že vedia všetko. Toľkoto k exkurzu, ktorý tu zaznel o histórii, o Biblii a o kresťanstve a antických koreňoch. Antické korene v čase, keď Kristovi chýbalo do narodenia, boli kladené napríklad v Olympii na olympijských hrách v roku 776 pred narodením Krista Pána. V roku 399 pred narodením Krista Pána zomrel významný predstaviteľ antiky ako mysliteľ, filozof a vzdelaný človek Sokrates, ktorého som citoval.
Toto všetko ten hlupák, ktorý vytýka poslancovi Baránikovi, čo hovorí, nevie, lebo je sprostý ako bedňa gitu.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím si, že Ondro Dostál pokojne, právnicky a racionálne vyargumentoval dôvodnosť toho, čo je predložené. Napriek tomu sa vyskytujú neustále obavy z mýtického vzťahu manželstva a partnerstva dokonca i v dikcii odseku zákona. Samozrejme, ja sa niekedy ako evanjelik habsburského vyznania zamýšľam, prečo sa mnohí moji kolegovia, iste pevne veriaci v Boha a zväzok manželský, strašne boja, že niekde na, o poschodie nižšie v dome, kde žijú, bude bývať registrované partnerstvo. Dvojica, ktorá bude takto zavedená v zákonom štátu. Neviem si predstaviť, ako by mohlo takéto niečo ohroziť moje manželstvo a nedokážem pochopiť, či manželstvo ľudí, ktorí sa tejto dikcie odseku 1 boja, aké pevné je ich manželstvo, čo si myslia o svojom manželstve, keď sú takto vyľakaní.
Ja opäť zdôrazňujem, nie som katolík, ale je zaujímavé, že v písme svätom stojí, nesúďte a dokonca aj hlava katolíckej cirkvi, to nie je môj Svätý otec, František hovorí, kto som ja, aby som súdil. Ale je pozoruhodné, že na Slovensku a v slovenskom parlamente sú celkom slušné mraky ľudí, ktorí súdia, ktorí na rozdiel od pápeža zabúdajú na to, že Pán Boh stvoril všetky k ich obrazu svojmu, všetky farby, všetky rasy a dokonca i všetkých ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem povedať na tému výrazivo, že toho, čím som bol ja častovaný presne z tej strany iného názoru, ľudí iného názoru, by som mohol tuná predvádzať litánie.
Chcem teda len povedať, že ctím akýkoľvek iný názor, len nesmie stáť na hrane, ale za hranou vlastizrady, a to nie je teda téma, ktorá nás môže líšiť, napríklad o tom, či sa má platiť školné, alebo nemá platiť školné na vysokých školách, alebo ix iných vecí. Tuná stáť na pozícii agresora a zločinca z Kremľa je vlastizradný postoj a ten nezasluhuje nijakú ochranu a nikdy sa ho odo mňa nedočká a, samozrejme, tobôž nie úcty. To nie je iný názor, to je vlastizrada.
A pokiaľ ide o to NATO a o to, že má byť rozpustené, viete, všetci susedia dnešného Ruska, vtedy Sovietskeho zväzu, zažili agresiu zo strany tejto krajiny, z ktorej málokedy prišlo niečo dobré, a preto si to treba pamätať, pretože hlásne trúby a zradcovia i domáci, všetci Chmelári a podobní, tvrdia, že NATO obkľučuje Rusko. Ale NATO od svojho vzniku nikdy nenapadlo Rusko ani Sovietsky zväz, zatiaľ čo Sovietsky zväz a Rusko stihli napadnúť všetkých od Fínska po Gruzínsko. Teda znamená tie reči o obkľučovaní sú len výsledkom zdravej a zmysluplnej úvahy krajín, ktoré zažili ruskú čižmu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, na dobrý čin nie je nikdy neskoro. Proces ratifikácie prijímania Fínska a Švédska do NATO nie je chrtím závodom. Ale je dobré, aby spomedzi tých troch krajín, ktoré zatiaľ tento akt neurobili, teda neratifikovali, Slovensko dnes ubudlo.
Agresívna vojna, ktorú začal kremeľský nacista, urobila viacero neuveriteľných vecí. Tá najnosnejšia, najobdivuhodnejšia je, že sa mu podarilo vytvoriť ukrajinský národ, ktorý odteraz presne vie, kde sú jeho bratia a kde sú agresori.
Potom urobil svojím krokom ešte jeden pozoruhodný krok. A zmienil ho aj pán minister. Švédsko sa vzdáva 200-ročnej neutrality a Fínsko, ktoré si svoje s mocou, po ktorej vzkriesení Putin volá, svoje užilo, sa tiež zbavuje neutrality. Švédi si za ostatné roky pamätajú výlety ruských ponoriek, teda tých, ktoré sa nepotopili a vyplávali vo svojich vodách. Fíni si toho pamätajú oveľa viac. Fíni si pamätajú zimnú vojnu z roku ´39, keď sa boľševickým Stalinovým šialenstvom zdecimovaný veliteľský zbor Červenej armády v nádeji na ľahké víťazstvo pustil do agresie voči Fínsku. Výsledkom tej agresie boli desaťtisíce padlých červenoarmejcov, ktorí bojovali proti krajine, ktorá bola jednou štyridsatinou alebo tridsaťpätinou moci boľševického Sovietskeho zväzu. Fíni bojovali statočne a hrdinsky. A výsledkom tej vojny bola vzhľadom na neuveriteľnú presilu síce ich porážka, ale takým vedľajším výsledkom bolo to, že sa Kliment Jefremovič Vorošilov, dovtedy bez diskusie veľký vodca Červenej armády, stal muzeálnym exponátom. A ešte aj zločinec a vrah Stalin pochopil, že s týmto človekom sa už do budúcnosti počítať nedá. A potom povstali maršáli ako Žukov, Rokosovskij a ďalší.
Každopádne Fíni si to dobre zapamätali a zapamätali si aj to, ako Rusko anektovalo fínske územie. Samozrejme, Fíni nemali vyhnutej, a tak pustili kus Karélie, pustili Viipuri, ktoré sa dnes vola Vyborg, a prišli o územie. Prišli o územie, presne tak ako Ukrajinci, pretože si ich sused zmyslel, že to chce.
V niečom sa tie dejiny opakujú. I botoxový trpaslík v Kremli sa domnieval, že je to otázka troch dní a v Kyjeve ho čakajú ovácie. Aj Stalin mal naplánovanú fínsku roľnícko-robotnícku vládu. Niečo podobné mali naplánované sovietski politici v roku ´68. Ale pokus s Jindrom, Biľakom a Kapkom nevyšiel celkom. Aj tam bol Kuusinen predisponovaný ako budúci fínsky premiér podrobeného Fínska. Nestalo sa. A tak sa nestalo ani to, že sa Janukovyč triumfálne vráti do krajiny, ktorú vykrádal. A to poučenie, ktoré z toho nielen pre Fínsko a Švédsko vyplynulo, vyplynulo aj pre nás, je, že vieme, kto je schopný bezprecedentného zločinu, aký v Európe v tomto rozsahu od druhej svetovej vojny nebol. To, že sa to mohlo stať, a nad tým sa musíme zamyslieť, je, žiaľ, i to, že po anexii Krymu sa Európa, ako sa to kedysi v tomto parlamente hovorilo, mierne znepokojila. A tak s jedlom rástla chuť. Samozrejme, že tvrdenia, že však Krym je len 60 rokov ukrajinský, by tí, ktorí sa o to opierajú, mohli dať do súladu v tých hlavách, ak sú vôbec toho schopní, s tým, že územie Viedenskej arbitráže patrilo 1000 rokov Uhorsku a len 20 rokov Česko-Slovensku. Takže podľa toho mal teda admirál Horthy trikrát väčšie právo anektovať južné Slovensko, ako má Putin Krym. Ale to len na okraj, aby sme videli tých, ktorí obhajujú právo toho aj onoho na to, lebo to bolo tak.
Ja vždy hovorím, že ešteže Taliani nie sú takí celkom najsúcejší bojovníci, lebo ináč by mohli žiadať hotel Laugaricio pre svoju armádu.
Každopádne, ako zaznelo vo vystúpení ministra, do NATO vstupujú dve krajiny, ktoré boli neutrálne, ale na rozdiel od nás, Slovenska, a mnohých iných európskych krajín, hádam s výnimkou Estónska, Poľska, nezanedbávali svoju obranyschopnosť. Žiaľbohu, vyspelá Európa vrátane Nemecka, hnacieho motora, roky túto obranyschopnosť zanedbávala. A preto, paradoxne, je 5-miliónové Fínsko veľkým bezpečnostným prínosom pre NATO, rovnako Švédsko. Hlupáci na Slovensku, ktorí 30 rokov bliakajú o neutralite, asi nechápu, že bezpečnosť neutrálnej krajiny je podstatne, rádovo drahšia, ak má vôbec existovať, ako krajiny, ktorú kryje dáždnik NATO. Predstava, že Fíni tú výzbroj, ktorú okrajovo zmienil pán minister, kupovali za zvyšné drobné, asi uznáte, že nemôže byť realitou. Podobne Švédsko. Takže blbečkovia, ktorí volajú po neutralite, by museli chápať, že bude podstatne menej peňazí v rozpočte neutrálne sa brániaco pripravujúcej krajiny na iné veci, lebo armáda bude potrebovať viac ako 2 % hrubého národného produktu.
Keď teraz stojíme na prahu prijatia Fínska, tak mi nedá, aby som si nespomenul, ako som v roku 1996 v čase, keď ako pán minister zmienil, sa začínalo s úvahami o tom, že by Slovensko mohlo byť členom NATO, ako som sa vtedy v senáte, respektíve v budove na Capitole stretol s významným predsedom výboru senátu, iowským senátorom Grassleym, ktorého som poprosil, aby priaznivo posudzovali uchádzanie sa Slovenska o vstup do NATO. Boli časy a boli to vtedy časy, keď sme, ako trefne diagnostikovala Madeleine Albrightová, boli v ére mečiarizmu čiernou dierou Európy. A naše členstvo v NATO bolo asi tak blízke, ako je Proxima Centauri. Každopádne senátor Grassley, tvrdý a neúprosný vyjednávač a reprezentant Ameriky, mi povedal: My vás budeme dôsledne pozorovať, budeme to vyhodnocovať a keď splníte, nepochybne odsúhlasíme. Stalo sa to a pre mňa to bolo v roku ´96 impulz, že zápas s mečiarizmom, ktorý vtedy vyzeral, že tu bude na večné časy a nikdy inak, Mečiara milovalo 70 až 75 % obyvateľov, ten zápas vyzeral stratený, ale každopádne i toto bol impulz, lebo som pochopil, že toto je jediná garancia toho, že sem zas raz neprídu spriatelené vojská zachrániť nás od kapitalizmu, od demokracie, od čohokoľvek. A dnes, keď je, dá sa povedať, na programe dňa Švédsko a Fínsko, tak si zo srdca želám, aby som mohol večer poslať mail mojej dobrej známej, prezidentke parlamentného zhromaždenia OBSE, švédskej poslankyni v Riksdagu Margarete Cederfeltovej, že už sa stalo.
Verím, že napriek tomu, čo tu ešte zrejme zaznie, je zdravý rozum a úcta k budúcemu partnerovi, ktorým Fínsko a Švédsko nepochybne je, zvíťazí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Keďže som bol menovite zmienený vo vystúpení agenta ruského agresora, dovolím si teda zareagovať najprv na tú otázku o jadrových zbraniach. O uvedení jadrových zbraní do pohotovosti začal hovoriť, ako celý svet vie, malý nacista v Kremli. Niekto by sa mohol pýtať, proti komu ich chcel použiť, koho zastrašoval? Jadrovú veľmoc Ukrajinu? Alebo NATO? Ktoré za tri štvrte storočia svojej existencie nikdy na jeho krajinu nezaútočilo. Na rozdiel od jeho krajiny, ktorá vo svojich dejinách stihla zaútočiť na všetkých susedov, ktorí ju obklopujú z civilizovanej európskej strany. Chcem teda povedať, že keď počúvam reči mierotvorcov tohto typu o tom, ako nedodávajme zbrane Ukrajine, lebo predlžujeme utrpenie, tak keby sa tohto držali Spojené štáty po tom, ako sa kamaráti Adolf Hitler a Jozef Stalin, komunista s nacistom rozkmotrili, začala vojna, tak sa dneska vo Vladivostoku hajluje a KGB ani jeho dôstojníci nebudú existovať. Problém Putin by neexitoval.
Chcem teda povedať, že čo môžme čakať od agenta KGB, človeka, ktorý prehlásil, že rozpad ríše zla, ktorej súčasťou sme, žiaľbohu, boli 40 rokov aj my, bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Musím povedať, že nemôžme od neho čakať nič dobrého, tak ako aj nemôžme čakať nič dobrého od jeho slovenského poskoka.