Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som v mene 39 opozičných poslancov predložil návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi. A som presvedčený, že ho nepredkladám len v mene 39 opozičných poslancov, ale aj v mene drvivej väčšiny občanov Slovenskej republiky, ktorí sú presvedčení o tom, že Igor Matovič nemá čo viac robiť na významnej štátnickej pozícii akéhokoľvek ministerstva alebo úradu Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, keď sa pred niekoľkými dňami opýtali novinári Igora Matoviča, aký je jeho postoj k odvolávaniu v parlamente, odpovedal so širokým úsmevom, že sa na to teší. A dokonca povedal, že ak by opozícia nenazbierala dostatočné množstvo hlasov, tak požiada aj svojich poslancov z klubu OĽANO, aby tento návrh podporili, pretože sa teší, ako bude môcť v parlamente osobne reagovať na všetky výhrady, ktoré voči nemu na tejto schôdzi zaznejú.
A napriek tomu, že lož a klamstvo je absolútnou pracovnou metódou Igora Matoviča a len výpočet všetkých jeho klamstiev by zaplnil dve takého schôdze, musím povedať, že tentokrát mu naozaj verím, pretože určite je pravdou, že pán Igor Matovič sa teší na chvíľu, keď bude môcť dnes predstúpiť sem pred tento rečnícky pult a začať chrliť svoje klamstvá, vylievať na opozíciu kýble špiny, urážať každého jedného, kto mu skríži cestu, ale o sebe a o argumentoch, ktoré, ktorými zdôvodňujeme jeho odvolanie, nepovie ani slovko.
Pretože práve toto je skoro celých 11 rokov kostrou a DNA celej jeho politiky. Toto je jeho svet – kričať, plakať pred mikrofónmi, vysýpať tu v parlamente kolegom na hlavy injekčné striekačky, biť sa tu o papierové figuríny, vešať transparenty a urážať všetkých, ktorí nezdieľajú jeho chorý politický svet. V tomto je naozaj extrémne dobrý a priviedol politiku marketingu a cielenej nenávisti bez akéhokoľvek vecného obsahu do úplnej dokonalosti.
Žiaľ, je to dokonalosť zvrátená, ktorá ničí slovenskú spoločnosť a vykopáva v nej hlboké a nenávistné zákopy a robí z dôležitej diskusie o budúcnosti Slovenska verbálnu stoku, v ktorej podľa neho existujú len dve skupiny ľudí: tí, čo sú s ním, a tí, čo sú proti nemu.
A tak pravdepodobne aj dnes budeme svedkami jeho divadelného predstavenia, nespočetných urážok, osobných a podpásových útokov. Aj dnes budeme pravdepodobne stokrát počuť slovo mafia, ktoré pánovi Matovičovi nahrádza základnú výbavu politika a to jest hovoriť o riešeniach, ktoré zlepšujú život ľudí. Myslí si, že keď stokrát povie slovo mafia, ľudia mu odpustia tú spúšť, ktorú po sebe zanecháva za jeden aj štvrť roka pôsobenia v premiérskej funkcii a vo funkcii ministra financií Slovenskej republiky.
Žiaľ, svet Igora Matoviča je plný nenávisti, osobnej pomsty, nezmyselnej oslavy jeho vlastného ega a neskonalej urazenosti z toho, že skoro 90 % Slovákov odmieta toto jeho videnie politiky a predsedovi OĽANO dnes nedôveruje.
Priatelia, kolegovia, kým by to bol jeho osobný svet, v ktorom si on sám žije a ktorý slúži na spestrenie politického života, tak ako je to aj v mnohých iných krajinách naokolo nás, kde to robia rôzne pitoreskné okrajové strany, bola by to len a len jeho osobná vec a jeho vec schránkovej firmy, ktorú nazýva politickou stranou. Žiaľ, pod dojmom sladkých rečí a nafúknutých predvolebných sľubov vyrástol pred voľbami ako bublina a dostal nečakaný mandát na to, aby ukázal, že okrem deštrukcie je schopný ľuďom naozaj skutočne pomôcť. Po roku aj niečo jeho vládnutia je jeho dôvera v absolútnych troskách a Slovensko v rozvrate a zmätku, v akom počas svojej takmer tridsaťročnej histórie ešte nikdy nebolo.
Nikdy som si nerobil ilúzie o podstate politiky pána Matoviča a jeho osobnostnej výbave. Vždy som videl len jeho útoky na najnižšie pudy ľudí, šírenie zla a nenávisti, ako aj absolútnu obsahovú vyprázdnenosť. Pán Igor Matovič nie je žiadny neschopný génius. To pozor! On je presne tým, čím od začiatku bol – človekom, ktorý sa snažil hľadať cestičky, ako s niečím vychytráčiť, ako oklamať a obísť systém, a toto vydávať za svoje politické know-how.
Takto to bolo aj pri jeho podnikaní, kde hľadal nie zákonné, ale nezákonné cesty, ako oklamať systém a neváhal pri tom zneužiť ani svojich najbližších. Tak to bolo pri jeho diplomovej práci, ktorú si nechal napísať s použitím cudzích myšlienok a o ktorej nám doteraz nepovedal pravdu. Tak je to aj s jeho rodinným majetkom, ktorým sa síce chváli na sociálnych sieťach, ale nie v oficiálnom majetkovom priznaní. A tak je to aj s jeho miliónovými rodinnými financiami, ktoré poletujú medzi pochybnými finančnými skupinami, a on sa tvári, že o tom ani netuší. A tak je to s jeho geniálnymi nápadmi, ako boli plošné testovanie či dovoz slávnej vakcíny Sputnik.
Pán Igor Matovič, skrátka, nemá rád poctivú a systematickú prácu a vždy hľadá cesty, ako s ňou vybabrať a ako ju obísť.
Bohužiaľ, pre Igora Matoviča pôsobenie predsedu vlády aj ministra financií je práve o poctivej a systematickej práci, ktorú on tak úprimne nemusí a neznáša. Je to práca o hľadaní konsenzu, dohody, ktoré je preňho cudzím slovom. Je to práca o spájaní rôznych názorových prúdov celej spoločnosti a vytváraní pokojného ovzdušia, v ktorom sa ľudia dobre žije, á, v ktorom sa ľudia dobre cítia a v ktorom sa ľuďom aj dobre žije. A nie je to práca, ktorá by spočívala v hodinových uplakaných tlačových konferenciách, vzájomnom rozoštvávaní národa, urážaní svojich partnerov a vnášanie nepokoja do všetkých sfér života na Slovensku.
Ako bývalý predseda vlády Slovenskej republiky veľmi dobre poznám skutočné akcenty, aspekty premiérskej práce. A hoci som si o pánovi Matovičovi nikdy nerobil ilúzie, predsa sa vám dnes musím priznať s jednou vecou. Aj ja som veril, že ho táto funkcia zmení. Veril som, že keď prekročí dvere pracovne predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky, pochopí, akú obrovskú zodpovednosť na seba prevzal a akým zásadným spôsobom bude od svojho pracovného stola ovplyvňovať životy všetkých ľudí na Slovensku.
Áno, priznávam sa, veril som, že ak sa z Igora Matoviča už nestane štátnik, tak sa z neho stane možno aspoň politik prijateľný pre väčšinu ľudí, ktorý svojej krajine nerobí hanbu v zahraničí. Veril som tomu preto, lebo by to bolo lepšie pre Slovensko a bolo by to lepšie pre ľudí, ktorí tu žijú. Žiaľ, mýlil som sa, tak ako sa pomýlili mnohí, ktorí mu vo voľbách dali dôveru a dnes to naozaj trpko ľutujú.
Budeme tu dnes asi počúvať od pána Matoviča a jeho koaličných partnerov, že za svoje zlyhania vo funkcii predsedu vlády už predsa vyvodil politickú zodpovednosť svojou demisiou a že chcú počuť ďalšie konkrétne dôvody, prečo má skončiť aj v kresle ministra financií. Ja si myslím, že dnes na tejto schôdzi tie argumenty zaznejú. Ale musím hneď povedať aj to, že táto premisa o vyvodení zodpovednosti za výkon premiérskej funkcie je od začiatku falošná. Zodpovednosť sa nevyvodzuje tak, že si presadnete z jednej stoličky na druhú. A to dokonca nie hocijakú, ale na najdôležitejší post vo vláde Slovenskej republiky s priamym dosahom na prácu všetkých ďalších ministrov, pretože takýmto postom post ministra financií a podpredsedu vlády Slovenskej republiky je.
Pán Matovič voči sebe zodpovednosť jednoducho nevyvodil. Aj preto je namieste hovoriť aj o zlyhaniach, ktoré sa dopustil počas celého roka aj štvrť, či už bol premiérom Slovenskej republiky, alebo ministrom financií. Pretože príčetný človek by po takýchto fatálnych chybách nie že odišiel z premiérskeho postu, ale úplne by opustil slovenskú politiku. Mnohé z nich totiž boli zo sorty, ktorú už nebude možné napraviť. Áno, hovorím aj o tisícoch odvrátiteľných úmrtí na COVID, o ľuďoch, ktorí zaplatili za omyly a nepoučiteľnosť vlády Igora Matoviča tým najcennejším. A je len tragickým paradoxom, že na téme odvrátiteľných úmrtí vystaval práve pán Igor Matovič svoju predvolebnú kampaň a získal ňou aj dôveru svojich občanov.
A preto začnem touto najzásadnejšou témou, a to zlyhaním pána Igora Matoviča pri riešení pandémie. Výsledky týchto zlyhaní sú strašné. Dvanásť a pol tisíca obetí, Slovensko celé týždne na čele hrozného rebríčka v náraste úmrtí na milión obyvateľov, trpiaci ľudia, hospodárstvo, ktorým štát nedokázal v najťažších chvíľach ale vôbec pomôcť.
A kým sa pán Matovič držal odporúčaní odborníkov, a najmä plynulo pokračoval v opatreniach, ktoré zaviedla ešte moja vláda, bolo Slovensko premiantom prvej vlny pandémie. No potom prišiel zlom. Igor Matovič sa rozhodol dať prednosť vlastnej domnelej genialite a rady odborníkov jednoducho začal ignorovať. V snahe dostať sa na titulky svetových médií prišiel s plánom, ktorý mal vraj zlomiť väz korone. S plánom plošného antigénového testovania, ktoré vraj malo zachraňovať životy a byť inšpiráciou pre celý svet naokolo.
A výsledky tohto experimentu dobre poznáme. Napriek tomu, že sa Slovensko stalo veľmocou v celoplošnom antigénovom testovaní, stalo sa, žiaľ, aj lídrom v rebríčku prírastku úmrtí na jeden milión obyvateľov. Ľudia dostali modré papieriky, ktoré akože dobrovoľne, ale nevyhnutne potrebovali pre naplnenie základných životných potrieb a s pocitom falošnej bezpečnosti chodili a pravdepodobne aj šírili vírus medzi svojimi najbližšími. Nepresnosť tohto testovania bola úplne zúfalá. Ľudia sa vo veľkom zhromažďovali pred odbernými miestami a odborníci sa oprávnene pýtali, či práve tam nedochádza k prenosu a šíreniu nákazy. A každý, kto chcel naozaj poznať svoj skutočný zdravotný stav, veľmi dobre vedel, že musí ísť na presnejší, ale aj drahý PCR test, pretože výsledky antigénového testovania až príliš často pripomínali lotériu.
Tragické zdravotnícke výsledky plošného experimentu však neboli jeho jediným temným miestom. Plošné testovanie nám prinieslo aj ďalšie tri zásadné poznania. Ukázalo nám, aký má dnešný minister financií postoj a zodpovednosť k verejným financiám, ako chce plniť svoje veľkolepé volebné sľuby o transparentnosti a otvorenom vládnutím a ako vážne myslí aj toľko omieľaný boj s korupciou.
Plošné testovanie nás stálo takmer 800 mil. eur, opakujem, takmer 800 mil. eur. Toto číslo je také závratné, že bežnému človeku nemôže hovoriť takmer nič. No každý, kto je trochu zorientovaný a pozná štátne financie, veľmi dobre vie, aké neskutočné veci sa za takúto sumu dajú pre občanov spraviť. Od mnohých zrekonštruovaných budov či nemocníc cez kilometre nových diaľnic alebo niekoľkoročné pokrytie výdavkov v sociálnej oblasti, ktoré ste hanebne zrušili. Áno, hovorím o pokrytí trojročných nákladov na plnohodnotné 13. dôchodky alebo nákladov na zvýšenú pandemickú OČR na úroveň čistej mzdy, alebo aj o jednorazovom príspevku na každé jedno dieťa vo výške 300 eur. Nie raz, trikrát po sebe sme mohli vyplatiť takýto príspevok miliónu detí na Slovensku, ak by sme ich namiesto toho nenútili absolvovať absolútne nesprávne a pochybné testy.
Po nástupe k moci pán Igor Matovič opakoval ako verklík, že našiel prázdnu špajzu, že bude dvakrát obracať každé jedno euro, pretože sú to spoločné peniaze nás všetkých. No keď išlo o naplnenie jeho chorého nápadu, neváhal vyhodiť stovky miliónov do vzduchu.
Ak hovorím o transparentnosti, pripomínam, že toto slovo sa v programovom vyhlásení prvej Matovičovej vlády nachádzalo takmer stokrát. A potom nám celá vláda v priamom prenose ukázala, ako si ho predstavuje v praxi. Trvalo celé mesiace, kým sa verejnosť vôbec dozvedela, koľko celé toto testovanie stálo.
Niet sa však čomu čudovať. Ak raz minister hospodárstva, vicepremiér pre ekonomiku a predseda koaličnej strany v jednej osobe vyhlásil, že ani netuší, kam sa podela miliarda z pandemickej rezervy, z toho je zrejmé, že táto vláda nemá o transparentnosti ani len poňatia. Nie bežní ľudia, ale jej vlastní členovia sa nevedia dopátrať informácie, na čo sa minula miliarda, ešte raz opakujem, miliarda z peňazí nás všetkých, ktorá bola určená na COVID-ovú rezervu.
Absolútnu netransparentnosť však vláda ukázala aj v inom aspekte celospoločenského testovania a celoplošného. Napriek rečiam o férových výberových konaniach dostala dvakrát po sebe priamym zadaním svoj životný kontrakt malá trnavská firmička s preukázateľnými personálnymi prepojeniami nielen na Igora Matoviča, ale aj ďalšie dve koaličné strany. A táto firmička zo zisku 31-tisíc eur v roku 2019 vyrobila vlani zisk 3,8 mil. eur! Ešte raz, malá trnavská firmička zarobila vyše stokrát viac ako za rok predchádzajúci. Keby to bolo za normálnych podmienok, tak jej pán majiteľ by sa na nás dnes pozeral z titulných stránok všetkých svetových ekonomických magazínov a preberal by čestné doktoráty na ekonomických univerzitách a prednášal by vo svete o svojom extrémnom, úžasnom podnikateľskom úspechu.
Žiaľ, nešlo o žiadny podnikateľský úspech, ale tupé napakovanie si vlastných vreciek z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky. To je ten boj proti korupcii, to je tá transparentnosť, to je to otvorené vládnutie, o ktorom tak rád Igor Matovič rozpráva.
A keďže nápad s plošným testovaním podľa očakávaní neuspel, prišiel pán Igor Matovič s ďalším akože geniálnym plánom a vymyslel si číslo pol milióna ľudí, ktorí sa vraj chcú dať zaočkovať iba ruskou vakcínou Sputnik a bez ktorých údajne nikdy nedosiahneme kolektívnu imunitu. A pre tohto vymysleného pol milióna ľudí neváhal dokonca obetovať ani vlastnú vládu a urobiť kroky, ktoré boli nielenže vážnym ohrozením slovenských zahraničnopolitických záujmov, ale na viacerých miestach už hraničili aj s ohrozením záujmov Slovenskej republiky.
Nebudem už opakovať, že Sputnik doviezol tajne bez vedomia mnohých ministrov, vítal ho slávnostne na košickom letisku a uzavrel kontrakt, ktorý bol pre Slovensko pravdepodobne zjavne nevýhodný a už ako minister financií lietal do Moskvy a Budapešti a ponižoval odtiaľ našu slovenskú diplomatickú službu.
A opäť sme pri toľko spomínanej transparentnosti. Zmluva s dodávateľom bola utajená napriek tomu, že mala byť zverejnená, pretože tak to káže slovenský právny poriadok. Išlo v nej o takmer 20 mil. eur z peňazí nás všetkých. A dodnes ani netušíme, či k zmluve existuje, alebo neexistuje nejaký dodatok a či Slovensko nebude musieť túto sumu zaplatiť, hoci využilo len zlomok vakcín a zvyšok sa rozhodlo predať alebo darovať nejakým iným krajinám.
Príbeh Sputnika v réžii Igora Matoviča sa skončil totálnym fiaskom. A to nielen podľa opozície alebo odborníkov, ale aj podľa ich vlastného, vášho vlastného koaličného partnera. Tri mesiace nám vakcína stála v skladoch a čakala na svoju exspiráciu, kedy sa pokazí, namiesto toho, aby bola k dispozícii tým, ktorí sa ňou naozaj chceli alebo chcú dať zaočkovať.
Všetky náklady, ktoré Slovensku vzniknú z tejto transakcie, by mali ísť na priamy účet Igora Matoviča. Pretože ak by dnes platila hmotná zodpovednosť, ktorú predseda OĽANO toľko sľuboval a ľuďom pred voľbami narozprával, dnes by sa pravdepodobne pán Igor Matovič nedoplatil. Alebo by skončil v base, pretože on sa v médiách vyjadril, že kto nebude mať na uhradenie týchto škôd peniaze, tomu štát odkrojí z jeho osobnej slobody. A pán minister financií je, ako všetci veľmi dobre vieme, v skutočnosti bezdomovec, ktorý nič nevlastní, nič neužíva, ani dom, ani auto, ani účet.
Žiaľ, okrem hmotného účtu premiérovania Igora Matoviča, ktorý zaplatíme my všetci z vlastných daní, je tu aj účet takpovediac nehmotný. Pán Igor Matovič ako premiér vniesol do politiky toľko zla a nenávisti, že úplne rozvrátil dôveru ľudí v štát a v jeho inštitúcie. Namiesto predsedu vlády, riešiaceho 24 hodín denne a sedem dní v týždni problémy slovenských občanov, videli ľudia duševne nevyrovnaného človeka, ktorý na tlačových konferenciách brýzgal svojmu koaličnému partnerovi, obviňoval ho z tisícov úmrtí a miliardových škôd. Napriek tomu ho však ponechával vo funkcii, čím zo svojich vlastných vyjadrení robil len znôžku nenávistných výrokov.
A tento spor, ktorý sa začal hneď po nástupe prvej Matovičovej vlády a trvá dodnes, má aj svoje konkrétne obete, priatelia. Nie je to len osobná nenávisť dvoch politikov, pre ktorých je vlastné ego viacej ako prospech Slovenska. Sú to deti ako rukojemníci, ktoré nemohli chodiť do školy. Sú to podnikatelia, ktorí dodnes márne čakajú na odškodňovací zákon. Sú to všetci ľudia, ktorí vyše roka čakajú na jednu funkčnú aplikáciu, ktorá im umožní absolvovať karanténu v ich domácnosti, a nie v nútenej štátnej. Je to celá oblasť kultúry, ktorú sa táto vláda rozhodla nechať absolútne napospas a vykrvácať.
Ako za takýchto okolností ľudia môžu ešte mať dôveru v štát a v jeho inštitúcie? Ako majú veriť, že štát im pomôže v ťažkých chvíľach, pretože to je hlavnou úlohou štátu v takejto situácii? Ako majú veriť, že vláde nie sú ich osudy a rodiny ľahostajné?
Tento nehmotný účet bude ešte dlhé roky splácať celá slovenská spoločnosť a potrvá naozaj veľmi, veľmi dlho, kým začne štátu niekto opäť dôverovať.
A ešte niečo okrem pocitu absolútnej nedôvery. Ak by sa pán Igor Matovič nebál vystúpiť zo svojej opancierovanej limuzíny a prešiel by sa dnes medzi ľuďmi na Slovensku, dozvedel by sa veľmi presne, ako sa cítia pri výkone jeho politiky. Ľudia na Slovensku cítia neskutočnú hanbu padajúcu na všetkých občanov Slovenskej republiky.
Boli svedkami predsedu vlády, ktorý si fotil svoje ponožky, predsedu vlády, neschopný čo i len trochu dôstojne reprezentovať Slovensko v zahraničí. Boli svedkami predsedu vlády one time, next time. Boli svedkami reďkoviek, bazových sirupov, cibuliek, tenisiek, mušlí v bruselskej reštaurácii. Boli svedkami predsedu vlády ponižujúceho v zahraničí svoju vlasť a jej inštitúcie.
To je hanba, obrovská hanba, ktorú skutočne preciťuje kritická väčšina ľudí na Slovensku a keby ste naozaj, pán bývalý premiér a terajší minister, vystúpili z tej svojej pancierovej limuzíny, tak by vám to naozaj povedali veľmi jasne a rýchlo priamo do očí.
No nielen hanba, ale aj čoraz väčší hnev vyvoláva pán Igor Matovič medzi ľuďmi. Niet totiž snáď žiadnej skupiny obyvateľov na Slovensku, s ktorými by vláda alebo bývalý premiér neboli v trvalom konflikte. Spomeňte si len na jeho výsmešný a urážlivý status voči dôchodcom, ktorí sa snažili v obchodných reťazcoch zohnať výhodnejšie respirátory. Spomeňte si na vyhrážky podnikateľom, že ak budú pokračovať v kritike a v protestoch, nedostanú od štátu žiadnu pomoc. Spomeňte si na vyhrážky samosprávam trestnoprávnymi postihmi, hoci boli to práve samosprávy, ktoré podržali štát v tých náročných a komplikovaných časoch v pandémii. Spomeňte si na nesplnené sľuby ďalším zdravotníkom a iným, že dostanú symbolickú odmenu za svoje nasadenie počas pandémie a mnohí sa jej nevedeli dočkať niekoľko mesiacov a mnohí ju dodnes nemajú.
Niet, vážené dámy a páni, už na Slovensku žiadnej významnejšej spoločenskej skupiny, ktorej by Igorove Matovičove vlády nesiahli na jej práva a nekonali proti jej záujmom.
Samozrejme, vládna koalícia si veľmi dobre uvedomuje, že výkon, ktorý tu za rok aj štvrť predvádza, by ju za normálnych okolností dávno stiahol pod hladinu a prinútil by ju potupne odísť a dať priestor niekomu kompetentnejšiemu a schopnejšiemu. Chápe, že nemá zmysel hovoriť o boji proti pandémii či o oživovaní hospodárstva a pomoci ľuďom, pretože v týchto oblastiach, žiaľ, na úkor všetkých občanov Slovenskej republiky tragicky zlyhala. Zúfalo preto táto koalícia potrebuje niečo, čím by ešte stále mohla odôvodňovať svoju holú existenciu. A toto niečo má byť podľa nich boj proti korupcii, boj za transparentnosť a údajná očista štátu.
O transparentnosti som už hovoril pri míňaní miliárd zo štátneho rozpočtu, malej trnavskej firmičke či nezverejnení zmluvy o Sputniku a ďalších a takto by sme podľa mňa mohli, a mnohí kolegovia to aj spravia, mohli pokračovať aj celý deň, aj ešte aj ďalšiu noc.
Čo malo znamenať pôsobenie dvorného advokáta OĽANO pána Miškoviča práve v rezortoch spravovaných touto stranou? Takmer milión zarobila jeho kancelária v zmanipulovaných súťažiach vrátane ministerstva financií, na ktorom sedel pán Miškovič ako poradca vtedajšieho ministra a terajšieho premiéra Hegera. Toto náhodou nie je systém našich ľudí, ktorí ste toľko kritizovali?
A nie je náhodou systém našich ľudí to, čo predvádzate v štátnej správe? Ešte nikdy v histórii koaličných vlád sa nestalo, aby všetky posty prednostov okresných úradov obsadila jedna jediná koaličná strana, a nie sľubovanými transparentnými výberovými konaniami, o ktorých ste tak kvetnato rozprávali, ale pohovormi pred straníckymi bunkami a úderkami OĽANO.
Čo na tom, že mesiac predtým Igor Matovič rozprával, ako musia práve posty predsedov alebo prednostov okresných úradov ostať apolitickými a profesionálnymi. Čo na tom, že pohotovo zmenil svoj postoj a tvrdil, že teda, okej, prednostovia okresných úradov, to je ešte tá posledná politická línia, od nich nižšie už to bude všetko len profesionálne. A, čuduj sa svete, páni poslanci z OĽANO na túto schôdzu predložili návrh zákona, ktorý má možnosť odkrágľovať vedúcim predstaviteľom štátnej správy každého jedného nepohodlného vedúceho zamestnanca na akejkoľvek verejnej alebo štátnej funkcii a idú ešte ďalej a chcú, aby takúto právomoc mali aj pracovníci na ústredných orgánoch štátnej správy.
Ako toto ide dokopy, pán Matovič, s vašou sústavnou kritikou, že v minulosti bolo vstupenkou na nejaký štátny post alebo pozíciu stranícka knižka? Ako toto ide dokopy s tým, čo tu teraz predvádzate?
A pritom mám pocit, že vám asi vôbec nedochádza, čo robíte. Pretože to nebude o tom, že nová vláda, ktorá po vás príde, tieto zákony využije, povyhadzuje vás všetkých a nasadí naspäť svojich ľudí. Vôbec o toto nejde. Chcem upozorniť aj občanov Slovenskej republiky, že nová vláda, nech už bude hociktorá, ktorá po vás príde, bude mať obrovský problém, pretože okrem ministrov, fundovaných štátnych tajomníkov bude musieť sa snažiť zohnať obrovské množstvo profesionálov, ktorí, žiaľ, zo štátnej správy pod vedením vašej vlády odchádzajú, pretože sa hanbia spájať svoje meno s touto vládou a s ministrami, ktorí na ministerských stoličkách sú.
To je najväčšie nešťastie Slovenskej republiky – deprofesionalizácia, amaterizmus a deštrukcia celej štátnej správy pod vaším vedením. (Reakcia z pléna.) Toto je tá vaša transparentnosť v priamom prenose. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec Pročko, prosím, ukľudnite sa.

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Už som čakal, kedy to príde.
Ak chcete hovoriť, kolegovia, kolegyne, aj o boji proti korupcii, tak nech sa páči, len čo nám vysvetlíte ekonomický zázrak v podaní malej trnavskej firmičky, môžete sa pustiť aj do obhajoby vášho štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva. Človek, ktorý podľa vlastných slov spolurozhoduje o testovacej stratégii, prevádzkoval so svojimi firmami desiatky odberových miest a zarobil na nich milión eur.
Alebo chcete radšej hovoriť o desaťmiliónovej zákazke Slovenskej pošty pre firmu hlavného kajúcnika Makóa? To je tiež nekorupčné a transparentné? Kľudne o tomto môžme hovoriť, pretože predpokladám, že sa konečne raz za týmto pultom dočkáme, že ak je raz niekomu vytýkané jeden a štvrťročné pôsobenie v jeho funkcii, tak bude obhajovať svoje pôsobenie v jeden a štvrť, jedného roka a štvrť vo svojej funkcii, a nie, že sa bude obhajovať tým, čo opozícia spravila pred 5, 8, 10 alebo 15 rokmi.
Raz by som chcel počuť, raz by som chcel počuť, aby ste aj vy ako koaliční poslanci skúsili vyvracať argumenty, ktoré sa týkajú vášho pôsobenia, a nie len hovorili o tom, kto to hovorí a či si to môže dovoliť, alebo nemôže dovoliť povedať. Skúste sa raz odvážne postaviť sem a vyvracať každé jedno podozrenie, o ktorých tu hovoríme, ktoré sa týkajú vášho riadenia štátu, a nie sa neustále vracať a kydať na opozíciu. Z toho sa už občania tejto krajiny nenajedia. Vy tu vládnete rok aj štvrť a vy nám vysvetlite, prečo to robíte, tak ako to robíte a obhájte si svoje činnosti a svoje pôsobenia. Obhájte si ich pred občanmi Slovenskej republiky, ktorí nás sledujú. Nemusíte predo mnou, povedzte tým ľuďom, ktorých 90 % nedôveruje bývalému predsedovi vlády Igorovi Matovičovi. Skoro 90 %, takúto nedôveru nemal ešte žiaden vysoký predstaviteľ štátu od novodobej histórie Slovenskej republiky.
A ak som už spomenul kajúcnikov, musím rozobrať ďalšiu oblasť, ktorou vláda a vládna koalícia obhajuje svoju existenciu. Je to takzvaný boj za očistu štátu, ktorý však v ich prevedení má úplne jednoduchší a presnejší názov – zatýkanie.
Všetci si veľmi dobre pamätáme, ako vtedajší pán premiér Matovič z tohto miesta odkazoval opozícii, takto tu stal ako ja teraz a takto ukazoval prstom a odkazoval nám, že vy, kolegovia z opozície, tichučko šúchajte nohami a čakajte, kedy si po vás príde NAKA a kedy vás príde zobrať. Všetci si pamätáme, ako vicepremiérka Remišová kreslila si pexeso a červeným si tam prekrižovala všetky tie tváre, ktoré postupne končili niekde vo väzbe. A už vtedy malo mnohých napadnúť, že takýto priamy nátlak nemá ale absolútne nič spoločné so sľubovaným rozviazaním rúk polícii.
Vážené dámy a páni, ak by sme my niečo také urobili počas našej vlády, ak by som vám ja niekedy z pozície predsedu vlády alebo aj môj predchodca predseda vlády bol ukazoval, že máte byť ticho a čakať, kedy po vás príde NAKA, tak by ste tu volali medzinárodné inštitúcie, zvolávali by ste európske fóra a spochybňovali právny štát na Slovensku atď. My sme ticho, trpíme to, ale som rád, že občania Slovenskej republiky to vidia. Pretože to je niečo... (Zasmiatie sa v sále.)
A môžte sa na tom smiať, to úplne svedčí o vašej úrovni a tom celom. Ja sa snažím nikoho v mojom príhovore ani neurážať, ani sa nikoho dotknúť. Pána premiéra nazývam pán premiér, pán minister, pán Igor Matovič. Som zvedavý, akým štýlom bude vystupovať on.
Vážené dámy a páni z vládnej koalície, prihováram sa vám, prosím, neprivlastňujte si nejaké úspechy za to, že ste rozviazali ruky polície, pretože rozprávať nezmysly, že samotný Igor Matovič má zásluhy na rozviazaní polície, to je čistokrvná lož, priatelia. Pretože pán Matovič nie že rozviazal slovenskej polícii ruky aj prokuratúre, ale on začal osobne tieto orgány zneužívať na politickú a osobnú pomstu, pretože logika jeho postupu bola jednoduchá. Zatýkanie, opakujem, nie vyvodzovanie spravodlivosti, zatýkanie bolo jeho pomyselným politickým bilbordom. Sľuboval ho pred voľbami na každom kroku a vedel, že popri svojej neschopnosti riadiť tento štát budú zásahy polície tým jediným, naozaj tým jediným, čo bude môcť ešte vydávať za svoj pomyselný úspech. A malo to len jednu chybičku krásy, že na splnenie týchto jeho politických sľubov, zatiaľ javí sa, chýbali a chýbajú akékoľvek dôkazy.
A tak vznikla utajená skupinka vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí dostali jasné zadanie: nahradiť dôkazy výpoveďami univerzálnych udavačov, takzvaných kajúcnikov. Všetko podstatné na túto tému nám povedala tajná správa Slovenskej informačnej služby, ktorú sme prednedávnom tu počuli z tohto miesta z úst predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. A nejde o žiadnu spravodajskú informáciu, ako sa to snažia zhadzovať koaliční politici, ale o informácie podložené dôkazmi, využiteľnými aj v trestnom konaní. A tajná služba potvrdila, že takáto skupinka na Slovensku existuje, že výpovede kajúcnikov sú koordinované a vyšetrovania citlivých politických káuz sú manipulované. Potvrdila to inšpekcia, ktorá zasiahla a odobrala spisy konkrétnym vyšetrovateľom. Potvrdil to včera krajský prokurátor, ktorý vo svojom tlačovom vyhlásení povedal, že zásahy inšpekcie voči vyšetrovateľom sú absolútne zákonné a správne.
Tak už neviem, kto viac môže v tomto štát povedať, že sa tak deje, pretože, prepáčte, tento štát má nového generálneho prokurátora, vášho pokútne zvoleného špeciálneho prokurátora, prezidenta Policajného zboru, ministra vnútra, všetko je to vaše, takže tu to nehovorí žiadna opozícia, tu to hovoria orgány tohto štátu, ktoré sú plne pod vašou kontrolou.
A musím občanom Slovenskej republiky pripomenúť, že mechanizmus pôsobenia tejto skupinky je veľmi jednoduchý. Na základe vzájomne koordinovaných výpovedí kajúcnikov končia ľudia v neprijateľných podmienkach kolúznej väzby, kde trávia v cele na troch metroch štvorcových 23 hodín denne, bez kontaktu so svojimi najbližšími. Dostali však možnosť, že ak porozprávajú, čo chce od nich vyšetrovateľ počuť, môže sa ich trápenie ukončiť. Toto sú metódy, ktoré naozaj musíme nazvať stredovekými metódami.
A trpké plody tohto úsilia sa aj rýchlo prejavili. Pretože noví kajúcnici si zrazu pospomínali na roky staré veci a poudávali všetkých svojich spolupracovníkov aj priateľov. A čo dostali za svoju výpoveď? Aj patričnú odmenu, samozrejme. Podmienečné tresty namiesto hroziacich obrovských trestov odňatia slobody, smiešne finančné pokuty, z ktorých sa smeje už aj slovenská verejnosť, ale predovšetkým dostali slobodu. A tak si dnes niektorí z nich lietajú súkromnými lietadlami halabala po svete, zatiaľ čo terče ich výpovedí zatiaľ trpia a hnijú v base bez nároku na spravodlivý súdny proces, bez akýchkoľvek dôkazov. A pomaly, žiaľ, mnohí z nich prichádzajú aj o psychické zdravie a mnohí z nich aj o svoje životy. A tragédia generála Lučanského nech je v tomto celému Slovensku mementom. A tých obetí je podstatne viac a viete, že tých ľudí, ktorí spáchali samovraždu, či už vo väzbe, alebo po obvinení, je podstatne viac.
A celá táto schéma, čo je najhoršie, pokračuje mediálnymi krokmi, pretože inak by sa politicky nedala využiť situácia, že niekoho len tak potichu zoberú do väzby. Okázalé zatýkania v prítomnosti kamier, vykopávanie dverí či predvádzanie pod hlavňami samopalov sa stali novým spravodajským žánrom našich médií a, samozrejme, výpovede zlomených väzňov v plnom znení prenikajú aj do médií a na verejnosť. A nikto neskúma ich pravdivosť. Médiá majú svoje titulky a idú si s týmito informáciami konfrontovať ľudí, o ktorých kajúcnici narozprávali svoje historky z podsvetia.
A už dnes vieme, že svetom poletujú ďalšie výpovede, ktoré čakajú len na tú správnu chvíľku, aby sa v politicky príhodný okamih mohli objaviť na verejnosti, uniknúť do médií a poškodili tých ľudí, ktorí sú buď predstaviteľmi opozície, alebo sú v tomto menovaní.
Áno, dámy a páni, toto je jediný spôsob, akým je táto vládna koalícia schopná viesť politický súboj, žiaľ, jediný spôsob, ako vie táto vládna koalícia viesť politický súboj, pretože sa držia hesla: My s vami nebudeme odborne diskutovať, my s vami nebudeme argumentovať, my vás jednoducho všetkých dáme zavrieť. To je jediné, čo viete, páni kolegovia z koalície.
Petícia za referendum o predčasných voľbách, dámy a páni, ukázala, aký veľký je u ľudí hnev na súčasnú vládnu koalíciu. Tomuto hnevu je vláda schopná čeliť jediným spôsobom, mediálne dehonestovať predstaviteľov opozície a kričať, že predčasné voľby by znamenali návrat mafie. Vykrikujú to napriek tomu, že dnes majú svojho policajného prezidenta, nového generálneho prokurátora, ako som spomínal, špeciálneho prokurátora, preto sa pýtam, ako sa pri takýchto vami zvolených všetkých vysokých predstaviteľov bezpečnostných zložiek môže na Slovensku vrátiť akákoľvek mafia? Pýtam sa, ako je to možné, čo s tým majú voľby, pýtam sa? Pretože títo ľudia (reakcie z pléna) nemajú nijakým spôsobom vplyv na to, aké voľby sú alebo nie, pretože ich mandát presahuje podstatne dlhšie obdobie ako jedno volebné obdobie a sú to vami zvolení a vami vymenovaní ľudia.
Preto vopred varujem všetkých ľudí na Slovensku, výpovede kajúcnikov nie sú a nesmú byť žiadnou bernou mincou a je v nich mnoho vypočítavosti a snahy zachrániť si vlastný krk. Manipulácie vyšetrovania sú natoľko bežnou praxou, že jednoducho treba dávať veľký pozor, čomu ľudia môžu alebo nemôžu uveriť. A ja pevne verím, že slovenské súdy konečne, keď sa raz tieto prípady na súdy aj dostanú, sa s tým veľmi jasne vysporiadajú a vyrieknu spravodlivý ortieľ nad každým, kto je v takýchto veciach uvedený.
Čo už je lepším dôkazom takéhoto tvrdenia, že ide o možnosť manipulácie, sú opakované stretnutia pána Igora Matoviča aj s hlavnými kajúcnikmi, ako je Makó či Slobodník? Pán Igor Matovič sa s Makóom stretával aj v čase, keď bol riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy, to znamená organizáciou, ktorá vyšetruje daňové podvody. Áno, aj jeho vlastné daňové podvody, pretože len premlčanie zachránilo pána Igora Matoviča pred zodpovedaním sa z preukázaných daňových podvodov. Na to sú papiere.
Čo mal znamenať vstup pána Makóa do radov Slovenskej informačnej služby? Bola to naozaj odmena za jeho predchádzajúce či nastávajúce služby?
Bývalý šéf NAKA pán Branislav Zurian vypovedal, že za tento presun sľúbil Igor Matovič vyplatiť SIS 20 mil. eur v rámci navýšenia rozpočtu. A, áno, predstavte si, takáto suma skutočne aj v štyroch tranžiach bola prevedená počas jedného roka do rozpočtu tajnej služby. To je teda tá odmena za upratanie pána Makóa?
Sú desaťmiliónové zákazky Slovenskej pošty pre firmu LAMA odmenou priamo preňho? Pán Igor Matovič je podľa môjho názoru a podľa názoru všetkých 39 poslancov, ako aj vo veľkej časti verejnosti osobne zodpovedný za rozvrat bezpečnostných zložiek a zúriacu vojnu v polícii. Je osobne zodpovedný za to, že ohlasovaná spravodlivosť sa zmenila na politickú pomstu a manipuláciu vyšetrovaní citlivých káuz. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo musí pán Igor Matovič v politike tak isto skončiť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, všetky veci, ktoré som doteraz spomenul, sa týkali samotného pôsobenia Igora Matoviča v politike a jeho zodpovednosti aj ako predsedu vlády, ale hlavne predsedu najsilnejšej vládnej strany. A už len tieto dôvody sú podľa môjho názoru dostatočné na jeho odchod z funkcie.
Ale aby ste mi nevyčítali, že sa nevenujeme ani jeho pôsobeniu na poste ministra financií, dotknem sa aj niektorých oblasti z jeho terajšieho pôsobenia.
Ministerstvo financií bolo dlhé roky – a mal som tú česť na ňom byť – najprofesionálnejší rezortom, aký sme v Slovenskej republike mali ešte od čias, poviem to, nech mi je odpustené, ešte od čias Ivana Mikloša, od tej doby žiadny minister, a bolo ich tam niekoľko, nedovolil rozvrátiť, rozvrátiť (reakcie z pléna) odbornosť, rozvrátiť odbornosť ministerstva financií. (Reakcie z pléna.) Títo ľudia strážili verejné financie pred politickými zásahmi.
Hovorím vám o odbornom stafe ministerstva financií, generálnych riaditeľov, ktorí sú tam 20 rokov alebo 30 rokov, ktorí prežili viacerých ministrov a ktorí boli garantom profesionality ministerstva financií. Predstavitelia IFP, terajšieho UHP, o nich hovorím, na ktorých sa radi aj vy tak odvolávate. Aj za našej vlády ste sa odvolávali na IFP, aj za našej vlády ste sa odvolávali na UHP, hovorím o týchto profesionáloch, ktorí tam pracovali a ktorí držali vysokú úroveň ministerstva financií a pomáhali nám spravovať verejné financie zodpovedne a profesionálne.
Dnes, vážené dámy a páni, čo tu pokrikujete, títo profesionáli z ministerstva financií odchádzajú. Odchádzajú. Prečo? Pretože nechcú byť spájaní s človekom, ktorý sám o sebe vyhlasuje, že nevie spravovať ani len svoje osobné financie, ktoré zveril svojej rodine, pretože povedal, že sa tomu vôbec nerozumie.
Igor Matovič o sebe tvrdil, že obráti v ruke každé jedno euro zo spoločnej kasy, pretože má vraj úctu k peniazom daňových poplatníkov. A to bol jeho hlavný dôvod, prečo štát zlyhal aj v pomoci nášmu hospodárstvu, prečo nijako nepomohol ľuďom a prečo im postupne berie ešte aj všetky sociálne istoty. Pomoc štátu a ekonomike bola od začiatku najslabšia, najpomalšia a najkomplikovanejšia.
Podľa Národnej banky bola v roku 2020 protipandemická pomoc firmám a domácnostiam z verejného rozpočtu najnižšia z krajín eurozóny. Celé sektory hospodárstva sa blížia ku krachu, len v gastrosektore už skrachovalo 16-tisíc prevádzok. Napriek tomu neváhal pán Igor Matovič rozhádzať stámilióny eur na svoje megalomanské nápady a zadlžil štát ako nikdy predtým.
Vážení, a môžte si tu rozprávať a kričať a smiať sa, koľko chcete, moja vláda vám odovzdávala Slovensko s dlhom 48 % hrubého domáceho produktu; 48 % hrubého domáceho produktu. Na vás sa pozerám, pani poslankyňa, neviem, ako sa voláte, sa usmievate, 48 % hrubého domáceho produkt (reakcie z pléna) a s deficitom 1,2 %. S deficitom 1,2 %. A boli sme opozíciou a médiami atakovaní za každú jednu desatinu deficitu... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne, budete mať možnosť vystúpiť v písomnej alebo ústnej rozprave. Toto neni dialóg, tunák prednáša pán za rečníckym pultom, pán predseda Pellegrini. Prosím pekne, nevedieme tuná dialóg, buďte takí láskaví, dodržujte poriadok rokovací. Ďakujem.

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Viete, ono sa tie fakty asi počúvajú ťažko, lebo na to sa môžte vyškierať tu, koľko chcete, ale povedať nemôžte nič iné, pretože to je zapísané nielen v Štatistickom úrade Slovenskej republiky, ale aj v európskych štatistických údajoch, 48 % hrubého domáceho produktu, 12. najnižší dlh v Európskej únii a deficit na úrovni 1,2 %. Áno, mali sme ambíciu ísť na vyrovnaný a dosiahli sme 1,2; 1,2. Za dva roky vašej vlády a tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste tu s potleskom a s úsmevom nedávno pánovi ministrovi schválili, ste navýšili deficit len tento rok o ďalšie tri a pol miliardy a skončíme niekde s deficitom 9,9 % hrubého domáceho produktu. A budeme končiť tento rok pravdepodobne s dlhom 64 % hrubého domáceho produktu, 64 oproti 48. Táto vláda za dva roky zvýši dlh Slovenskej republiky o jednu celú tretinu. O jednu celú tretinu. A hovorím to nie ja, hovorí toto IFP, hovorí toto UHP, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a hovorí to aj Národná banka Slovenska, vážení. O jednu tretinu navýšite dlh tejto krajiny na 64 %, najväčší dlh, aký sme v histórii existencie Slovenskej republiky mali.
Vážení, najvyšší. A kľudne si pozrite, že čo z toho spôsobila pandémia a čo z toho spôsobili tieto rozhadzovačky stá miliónov na absolútne nepotrebné veci, ktoré ste tu spôsobili.
Žiaľbohu, musím to skonštatovať a myslel som, že sa nikdy toho nedožijem, že pán Igor Matovič vedie Slovensko na grécku cestu a treba upozorniť občanov Slovenskej republiky, čo to znamená. Že potom pravdepodobne bude musieť nastať krutá sociálna kúra, tvrdé reštriktívne opatrenia a na ozdravenie ekonomiky a bojím sa, že budú dohliadať ešte aj medzinárodné zahraničné inštitúcie, ktoré nás budú nútiť do boľavých a ťažkých škrtov, pretože sa budeme musieť z tohto dlhu nejako vymotať a budeme ho musieť aj nejako splatiť.
Toto postváral so Slovenskom človek, ktorý nám tu vyhadzoval na, na, na verejnosť akékoľvek len desatinu percenta hrubého domáceho produktu. Ako si dovoľujeme zadlžovať naše generácie. Vy idete za dva roky zadlžiť krajinu o tretinu oproti nášmu celkovému dlhu, aký sme mali pred dvoma rokmi. Každého jedného človeka ste minulý rok zadlžili od novorodenca až po najstaršieho človeka tejto krajiny o 1 800 eur! A ja sa pýtam, kto z toho niečo mal? Ktorí podnikatelia sa môžu pochváliť, že bolo im pomožené, ktoré rodiny s deťmi povedali, ďakujeme veľmi pekne, štát, že si sa zadlžil, lebo ak by ste sa zadlžili za pomoc tejto krajine, tak vám nevytknem ani jedno euro. Len my sa pýtame, kde tie miliardy skončili? Pretože Slovensko ide od deviatich k piatim, ani jedna sociálna skupina nie je spokojná. A pýtam sa, kde tie peniaze sú? Lebo ja nato odpoveď teda nemám. (Reakcia z pléna.)
Takže prepáčte, a to už nespomínam ani to, že keďže pán Igor Matovič tvrdil, že my ročne ukradneme 3 mld. eur (reakcia z pléna), tak už ste rok aj štvrť vo vláde, takže ste mali k dispozícii ďalšie 4 mld. dodnes minimálne. Tak sa pýtam, ako ste ich teda použili, keďže vy ste ich neukradli, kde sú? Kde sú? Lebo nevidíme žiadne významné investície, nevidíme žiadny rozmach v sociálnej oblasti, nevidíme žiadny rozmach v medzinárodnej nejakej pomoci pre naše hospodárstvo. Nič! Nič. Hlavne že teda my sme ich ukradli, vy ich nekradnete, ale kde sú? Neviem. Tak sa, prosím, aspoň priznajte, že ste vtedy klamali.
Pretože, žiaľbohu, verný svojím akože geniálnym nápadom, ktoré, na ktoré vo svete neprišli ani iné geniálne mozgy, oznámil náš pán minister financií ďalšiu vec, a to je obrovská daňovo-odvodová reforma, s ktorou chce prísť. Žiaľ, táto má prehádzať celý dnešný systém, ale s tragickými dôsledkami, ktoré si je ťažko ešte len nami predstaviť.
Zvýšenie DPH je hanebným útokom na najchudobnejších a najslabších a na všetkých, ktorí najväčšiu časť svojho príjmu minú na nákup potravín alebo na svoje základné životné potreby. V situácii, keď je obrovská časť obyvateľov ekonomicky ťažko zasiahnutá následkami pandémie, by akékoľvek zvýšenie DPH malo katastrofálny dopad na množstvo ľudí na Slovensku. A celá reforma, tak ako unikla, pretože ona unikla priamo z dielne ministerstva financií, to nie sú naše výmysly, ona unikla priamo z ministerstva financií, tak táto reforma, tak ako unikla, je jedným smrteľným koktailom, ktorý by znamenal výrazné zdraženie všetkých tovarov a služieb, zvýšenie daní živnostníkom a mnohé pravicové, dávno prežité experimenty. A je len príznačné, že už vyše mesiaca sme sa mali dozvedieť iný teda mix daňovo-odvodovej reformy, ale je tragikomické, že sme sa znovu dozvedeli, lebo Richard Sulík. Tak sa ju dozvedieť nemôžme.
Pán Igor Matovič na poste ministra financií pokračuje v deštrukcii štátu z mimoriadne vplyvnej a významnej funkcie. Podpredseda vlády a minister financií je najvýznamnejšia funkcia vo vláde po predsedovi vlády. Je plne zodpovedný aj za zlyhania všetkých ostatných ministrov OĽANO, ktorí bezo sporu patria k jedným najslabším článkom celej vlády. Z premiéra Eduarda Hegera si skôr urobil svojho hovorcu, a to častokrát naozaj veľmi slabého a neinformovaného. Pretože jeho cirkusantské kúsky ako svojvoľná cesta do Moskvy alebo Budapešti jasne ukazujú, kto je v skutočnosti pánom. A Igor Matovič poňal svoje ministerské postavenie ako pokračovanie výkonu svojej premiérskej funkcie, akurát inými prostriedkami.
Ak niekto čakal, že jeho odchodom z postu predsedu vlády aspoň na chvíľu utíchnu spory s jeho koaličným partnerom Richardom Sulíkom, bol opäť raz sklamaný. Vzájomné obvinenia a urážky na tlačových konferenciách len zmenili svoje miesto a čas. Obsah ostal rovnaký. A, žiaľ, rovnaký ostal aj tragický dopad týchto sporov na verejné financie, podnikateľský sektor či pomoc kultúrnej obci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložil som vám tu množstvo opodstatnených dôvodov, pre ktoré by mal Igor Matovič v politike skončiť, a dovolím si ich na záver ešte raz stručne zhrnúť.
Bývalý predseda vlády a súčasný minister financií Igor Matovič nesie politickú a mocenskú zodpovednosť za právny rozvrat štátu a jeho inštitúcií.
Nesie zodpovednosť za nehospodárne nakladanie s financiami daňových poplatníkov v čase celoplošného testovania, zadlžovania krajiny a neschopnosti konsolidovať verejné financie.
Je zodpovedný za cynické zneužívanie boja proti pandémii na obohacovanie sa blízkej trnavskej firmičky a úradníkov z ministerstva zdravotníctva.
Je zodpovedný za permanentný konflikt vo vláde s koaličným partnerom Richardom Sulíkom, ktorý destabilizoval spoločnosť a znefunkčnil štát pri ekonomickej a sociálnej pomoci ľuďom.
Je zodpovedný za konfrontačnú politiku vedenú s občanmi Slovenskej republiky, občanmi vlastného štátu.
Je zodpovedný za vojnu v bezpečnostných zložkách a zneužívanie týchto zložiek a za zmanipulovanie vyšetrovania citlivých káuz.
Je zodpovedný za hroziaci rozvrat verejných financií, antisociálnu politiku a hroziacu grécku cestu pre slovenskú ekonomiku.
A je zodpovedný v plnej miere aj za poškodenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí a za presadzovanie niekedy cudzích záujmov na úkor národných záujmov Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov my podpísaní poslanci považujeme ďalšie pokračovanie Igora Matoviča v kresle vicepremiéra a ministra financií za neúnosné a škodlivé pre Slovenskú republiku.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, častokrát tu z tohto miesta hovoríte, že poslanec má pri svojom výkone mandátu sa riadiť svojím vedomím a svedomím. A pevne verím, že vám vaše svedomie dnes nedovolí súhlasiť s pokračovaním marazmu a chaosu, ktoré pán Igor Matovič v slovenskej politike predstavuje. Dajte mu, prosím, pri hlasovaní skutočne najavo, čo si o ňom a jeho politike myslíte. Ak sa rozhodnete uprednostniť koaličné dohody, aj to je v poriadku, ale chcem vám pripomenúť, že sa tak stanete spolupáchateľmi toho, čo Slovensko na čele s Igorom Matovičom ešte čaká.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, takú zvláštnu logiku ste použili, keď ste vlastne na záver povedali, že pán minister vlastne vôbec nezodpovedá za to, čo sa deje v polícii, a nezodpovedá za to, čo sa deje na inšpekcii, lebo nastavený zákon je tak, že nemôže on priamo vymenovať a odvolať prezidenta alebo šéfa inšpekcie.
Ale ja neviem, vy tomu naozaj aj veríte? Že ak dnes teda polícia si bude robiť úplne hocičo v tomto štáte, tak minister nenesie žiadnu politickú zodpovednosť?
Férovejšie by bolo, keby sme sa pýtali, od ktorého mesiaca prichádzali správy SIS, koľkokrát ich dostal pán minister, lebo to určite nebolo len v máji. Dostávala ich pani prezidentka, dostávali ich aj ďalší ústavní činitelia, dokonca ich dostával aj predchádzajúci premiér Matovič, a nestalo sa nič.
A ja si myslím, že pokiaľ napríklad pán minister sa dočíta, že niektorí vyšetrovatelia sú podozriví, že robia niečo, čo nie je úplne v súlade so zákonom, tak mal požiadať pána prezidenta Policajného zboru, aby ten nejakým rozkazom týchto dočasne z týchto prípadov stiahol, kým sa neprešetrí táto vec NBÚ, aby sa pozrel na ich previerky a tak ďalej a tak ďalej. No myslím si, že nestalo sa nič. A to nemení nič na tom, ako je menovaný prezident Policajného zboru, pretože ak by pán policajný prezident neuposlúchol pána ministra vnútra, tak ten môže prísť sem do výboru povedať, že teda bolo by ho dobré asi odvolať, alebo tak ako dokázal presvedčiť všetkých tých, ktorí mu boli nepohodlní, aby zo stoličky či už prezidenta policajného alebo iných funkcií odišli, tak si myslím, že rovnako by pán prezident či pán minister Mikulec bol schopný požiadať aj terajšieho policajného prezidenta, aby odišiel z funkcie, ak by neuposlúchol jeho požiadavky ako ministra, ktorý je nad policajným prezidentom.
Takže takúto logiku od vás, pán podpredseda parlamentu, som nečakal, myslel som, že budete korektnejší v tom celom a nie že takto jednoducho zbavíte politickej zodpovednosti ministra vnútra, to bolo také smiešne, jednoduché a také trošku aj primitívne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj na tejto schôdzi rokuje parlament naozaj o zaujímavých témach. Častokrát o témach, ktoré súvisia so životom ľudí, ale častokrát aj o veciach, o ktorých by možnože bolo vhodné diskutovať o niečo neskôr, pretože pripomínam, že máme za sebou naozaj veľmi ťažký rok, ktorý vážne dopadol na životy obyvateľov tejto krajiny, na jej hospodárstvo a celkovo sociálnu situáciu slovenských rodín. Koronavírus si vyžiadal už viac ako 12-tisíc obetí a celé sektory nášho hospodárstva sú v obrovských problémoch a tisíce prevádzok pravdepodobne skrachovali a nikdy viac sa nevrátia k svojej existencii a prevádzke. A opakujem, že negatívne dôsledky pandémie naozaj pociťujú státisíce slovenských rodín.
A, žiaľ, musím konštatovať, že slovenská vláda aj napriek tejto zložitej situácii a veľkým sľubom nijakým spôsobom za posledný rok nedokázala prispieť k zmierneniu týchto vážnych následkov pandémie na slovenské rodiny, ale aj slovenské hospodárstvo a namiesto jasných, štedrých a jednoduchých spôsobov podpory slovenskej ekonomiky tu máme chaos, zmätok, nedostatočnú pomoc a, žiaľ, napriek sľubovanej miliarde každý mesiac na podporu slovenskej ekonomiky a ľudí, ktorí žijú na Slovensku, musíme skonštatovať, že sme po Rumunsku druhou najhoršou krajinou, čo sa týka objemu a efektivity podpory, a v rámci eurozóny sme poslednou krajinou v poradí, ktorá poskytla najnižšiu pomoc na záchranu slovenskej ekonomiky a na zníženie negatívnych vplyvov na životy obyvateľov Slovenskej republiky.
Myslím si, že v tomto období sa musíme vrátiť naspäť k tomu, aby sme ľuďom povedali, čo mienime v krajine urobiť, aby sme tieto negatívne dôsledky na obyvateľov zmiernili. A ja tu veľa počúvam o konštruktívnom prístupe, o konštruktívnej spolupráci a koalícia nás vyzýva, aby sme boli konštruktívni. No, chcem povedať, že pozrite si tie, a môžem povedať, že to sú už stovky hlasovaní, kedy opozícia a aj poslanci za HLAS hlasovali za zákony, ktoré prišli z dielne vlády, ak len trochu súviseli s COVID-om alebo s pandémiou a aspoň trochu sa tvárili, že majú pomôcť ľuďom túto vážnu situáciu zvládnuť.
Teraz by som vás chcel požiadať, aby ste rovnako konštruktívne k veci pristúpili aj vy, kolegovia z vládnej koalície, aby to neplatilo len jednostranne, že vy vyzývate nás, aby sme vám pomáhali veci presadzovať, ale teraz ja prosím a žiadam vás, kolegov z koalície, aby ste boli teda konštruktívnou koalíciou, tak ako nás vyzval nový pán premiér Heger, že podáva pomocnú ruku a že spolu máme robiť pre Slovensko.
Žiaľ, aj napriek tomu, že sa snažíme v HLAS-e byť veľmi konštruktívni, musím pripomenúť, že aj náš posledný, veľmi konštruktívny návrh, ktorý sme predstavili v októbri, kedy sme veľmi jasne ukázali na to, že prichádza druhá vlna a že z rozhodnutia štátu budú zatvorené tisíce škôl a škôlok a že matky alebo otcovia musia zostať s deťmi doma na óčeerkách, kde dostávajú asi 75 % svojej predchádzajúcej čistej mzdy, navrhovali sme, aby sme už v októbri týmto rodinám pomohli vyhnúť sa riziku schudobnenia tým, že ak sú doma s deťmi z rozhodnutia štátu, nie zo svojej vlastnej viny, nemôžu chodiť pracovať a dostávajú len 75 % svojej pôvodnej čistej mzdy, aby sme ju zvýšili na 100 %, pretože sme boli presvedčení, že to je minimálna kompenzácia, ktorú tým rodinám môžme dať.
Samozrejme, bol to opozičný návrh HLAS-u, koalícia ho zmietla zo stola, pretože načo by sme sa takým niečím zaoberali, a nechali ste tie slovenské rodiny pol roka, viac ako pol roka živoriť aj napriek tomu, že nemohli ísť ľudia do práce, lebo školy boli zatvorené, museli byť so svojimi deťmi doma, nechali ste ich živoriť za 75 % čistého platu, hoc mohli dostávať už od októbra 100 % čistého platu a mohli aspoň ako-tak prežiť túto zložitú situáciu. Vykašľali ste sa na nich, hoci ste mali plné ústa toho, ako idete vy tu riešiť rodiny a pomoc v tejto situácii.
Po pol roku ste prišli s vlastným návrhom pandemickej OČR, kde slávne vláda predstavila v apríli, počítajte ešte raz, október, november, december, január, február, marec, apríl. Po siedmich mesiacoch prišla vláda, teda vládna koalícia s vlastným návrhom a ponúkla teda veľkoryso 100-percentnú pandemickú OČR na mesiac apríl, kedy ju už skoro nik nepotreboval, pretože v polovici apríla sa otvorili skoro, skoro väčšina týchto škôl. A dokonca na máj, kedy ju mala vláda svojím nariadením predĺžiť, tak to z rokovania stiahla a v máji už nemá nikto nárok na 100-percentnú pandemickú OČR. Čiže takí ste boli veľkorysí k slovenským rodinám s deťmi, že ste im to v apríli ako takú almužnu na chvíľku dali a na máj ste sa už zase na to vykašľali.
Preto dnes chceme prísť s ďalším návrhom. A prichádzame pred vás s návrhom, poslanci HLAS-u navrhli, keďže tie rodiny po tých pracovníkoch z prvej línie sú tí druhí najviac postihnutí pandémiou, najviac si to na svojich pleciach odniesli rodiny s deťmi, pretože nielen to, že ste ich nechali živoriť na 75 % čistého platu niekoľko mesiacov, tie rodiny budú mať teraz problém začať splácať hypotéky, ktoré ste im len odložili. Budú mať problém splácať ďalšie odvody, ktoré sme im len odložili a nie odpustili. A ešte museli suplovať učiteľov, kuchárky, opatrovateľky, všetko to, čo inak by poskytoval štát počas školskej výučby. Mnohí sa vďaka dištančnému vzdelávaniu museli ešte vysporiadať aj s tým, že museli nakúpiť svojim deťom novú techniku. Museli nakúpiť počítač, museli im nakúpiť nejaké tablety, museli zaplatiť vyššie poplatky operátorom za dáta. To znamená, nielenže zarábali menej, pretože nemohli chodiť do práce a nedovolili ste im dostať čistú mzdu. Dokonca jedna členka vlády, to pripomeniem, a teraz už nepamätám si ktorá, tak nechcem zlú niektorú vymenovať, povedala až hnusne, či budeme dávať ľuďom peniaze za to, že sedia doma. To bol cynizmus v priamom prenose. To normálne ešte nájdem niekde ako video, to zostrihnem a to budeme musieť ľuďom vysielať, že povedala členka vlády, že či sme my tu na to, aby sme ľuďom dávali peniaze za to, že sedia doma. Hanba! Hanba! Obrovská hanba! A zmietli ste tie návrhy zo stola práve vy, ktorých pán predseda, bývalý premiér, teraz oznamuje obrovské zázračné riešenia pre slovenské rodiny a ide sa tu roztopiť, ako on ide podávať po stovky eur slovenským rodinám, hoc ani netuší, kde na to zoberie peniaze.
Preto navrhujeme, aby sme teraz sa pokúsili znovu tieto rodiny s deťmi odškodniť. A navrhujeme, aby sme každému jednému nezaopatrenému dieťaťu jednorazovo vyplatili rodinný prídavok vo výške 300 eur. Tristo eur, to je zhruba dvojnásobné zvýšenie rodinných prídavkov za rok. Ak dnes tie rodinné prídavky sú zhruba 25 eur, pôvodný plán ešte mojej vlády tesne pred voľbami bol zvýšiť tieto prídavky na dvojnásobok aspoň, to je o 25 euro mesačne, to máte presne 300 euro za rok. Navrhujeme, aby sme týmto ľuďom aspoň takýmto spôsobom poďakovali.
Je to návrh na plošné vyplatenie týchto rodinných prídavkov. Tak ako aj rodinné prídavky vyplácame plošne všetkým nezaopatreným deťom, tak navrhujeme aj tento jednorazový prídavok vyplatiť nezaopatreným deťom, pretože to je úcta štátu k svojim budúcim produktívnym obyvateľom. Jednoducho je to niečo, čo je síce malé gesto, ale aspoň by zaznelo z tejto Národnej rady, že nezabúdame na tých ľudí, ktorí okrem pracovníkov z prvej línie niesli naozaj tú ťarchu na vlastných pleciach.
Chcem vás preto požiadať, aby ste tento návrh, ak je to len možné, naozaj podporili, aby ste dali preč politické tričká a nebrali to zase, že to predstavujú poslanci z HLAS-u a je to opozícia, tak to treba automaticky dať preč. Prosím, ak by ste chceli aj reagovať alebo sa prihlásiť do rozpravy, prosím, nemíňajme čas na to, že budete rozprávať, čo ste robili dvanásť rokov a čo ste robili pred štyrmi rokmi a čo ste robili pred piatimi rokmi. Vy ste tu už rok. Pýtame sa, čo ste urobili vy. Neurobili ste nič! Preto navrhujeme niečo, aby sme vám pomohli predsa len niečo spraviť. Prosím, reagujme o tomto návrhu. Hovorme o tom, prosím, ak chcete reagovať. A povedzte jasne, či ste za tú podporu či nie.
Ak budete argumentovať s niečím, že predsa len s niečím prídete, tak len pripomínam, pandemická OČR po našom návrhu prišla až o pol roka. Ak poviete, že aj toto budete riešiť vlastným návrhom, chcem upozorniť občanov tejto krajiny, že vláda má asi takú rýchlosť konania, že opäť možnože o pol roka príde nejaký návrh, o ktorom sa tu bude diskutovať, a bohviekedy tie rodiny vôbec nejaké peniaze uvidia. Ide o jednorazový 300-eurový rodinný prídavok na každé jedno dieťa ako vďaku, že to tie rodiny za posledný rok zvládli, aj keď nedostávali plnohodnotný plat, lebo boli povinne na OČR z rozhodnutia štátu, a ešte museli aj tým deťom zabezpečiť techniku, aby sa aspoň vedeli spojiť so svojou školou a učiteľkou. A naozaj utrpeli ich rozpočty. A mnohé rodiny sa vďaka tejto situácii dostávajú do zložitej sociálnej situácie a chudobnejú.
Ak sa pýtate, kde na to zobrať, tak ja vám poviem veľmi ľahko. Tých detí, ktoré zhruba sú nezaopatrené, je milión 100-tisíc zhruba. To máme 330 miliónov euro 330 miliónov euro nie je ani polovica toho, čo sa premrhalo na nákup testov a kadejakých iných bludov, ktoré sú vyčíslené na trištvrte miliardy. Tam je peňazí, koľko len chcete. Minulý rok ste ako vláda zaťali sekeru v objeme 10 miliárd eur. Desať miliárd eur a zadlžili ste každého jedného Slováka za minulý rok od novorodenca až po toho najstaršieho obyvateľa tejto krajiny o 1 800 euro. Každého jedného Slováka. Máme rekordný dlh, viac ako 60 %. Slovenská republika už dávno takýto dlh, ako vôbec ešte niekedy mala, nikdy nemala. A keď tu ste minuli 10 miliárd, tento rok ide nás zadlžiť o ďalších asi 6 alebo 7 miliárd euro, tak to máte v pláne, tak sa pýtam, či je taký problém nájsť jednorazových 300 miliónov na deti, ktoré na Slovensku žijú, a pomôcť ich rodinám.
A ešte vám pripomínam ďalší zdroj peňazí. Keďže ste už rok pri moci, a teda rok sa tu už nekradne, tak máte každý rok navyše k dispozícii tri miliardy eur, lebo tak ste hovorili pred voľbami, že my ukradneme ročne tri miliardy eur. Tak dneska máte okrem toho, čo máte v rozpočte z plánu obnovy a z eurofondov, máte ešte tri miliardy navrch, lebo vy nekradnete. Tak ich, prosím, rozdajte tým ľuďom, ktorí si to zaslúžia.
Viete, nemyslím, že sa asi u vás dopátrame k podpore. Ale pevne verím, že si možno rozmyslíte a dáte tomu zákona šancu prejsť do druhého čítania. Veď ak máte o tom pochybnosť a chcete zaviesť do toho nejakú adresnosť, ktorým deťom áno, ktorým nie, alebo bohatým rodinám nie, chudobným áno, tak pošlite ho do druhého čítania a môžme to spolu s vami, poprípade s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny upraviť, ale dajme šancu, aby tie slovenské rodiny s deťmi mali aspoň svetielko nádeje, že do niekoľkých týždňov alebo mesiaca by mohli mať na účte aspoň aké-také finančné odškodnenie.
Preto by som naozaj povedal na záver, prosím, nerobme teraz sľuby, že veď s niečím prídeme. To je také obdobné, presne ako kolegovia teraz hovorili o tom zákone o hmotnej zodpovednosti, presne tak. Veľa sľubujete, poďme to spraviť. Tak ak vám záleží na tom, a to vôbec nie je v rozpore s tým, čo plánuje a o čom sníva váš pán predseda. Toto by sme vyriešili rok dozadu. A to, čo plánujete, nejakú ešte masívnejšiu podporu rodiny, ja som za, keď na to nájdeme zdroje, kľudne to spravme. To sa rieši budúcnosť. Ale my týmto navrhovaným príspevkom chceme pomôcť rodinám a odvďačiť sa im za ten ťažký rok, ktorý museli prežiť, a už dávno taký ťažký rok slovenské rodiny zažiť nemuseli.
Chcem vás preto naozaj úprimne požiadať, aby ste pri hlasovaní mali pred očami tie matky a tých otcov, ktorí mnohokrát pol roka alebo trištvrte roka nemohli ísť do roboty, museli zostať so svojimi deťmi kvôli zatvoreným školám, dostávali len 75 % čistej mzdy, lebo ste im nedovolili zarábať 100 % čistej mzdy, hoc sa starali o deti, a zároveň museli platiť ťažké a veľké poplatky za techniku, pripojenie a tak ďalej, čím sa ich situácia ešte výraznejšie zhoršila. Preto v mene týchto rodín, týchto matiek a otcov s deťmi vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu. Dajme im, hoc to nie je veľa, aspoň každému jednému jednorazový rodinný prídavok vo výške 300 eur, lebo si myslím, že si to zaslúžia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ako spolupredkladateľ tlače 512 vás chcem veľmi úctivo požiadať vzhľadom na čas a situáciu a termínované body, aby sme tento bod preložili, ak je to možné, na budúcu stredu deviatu hodinu ráno. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, pekne ste hovorili aj o regiónoch, aj o tom všetkom, ako ich treba podporovať, aj o vízii a stratégii a tak ďalej, a preto naozaj sa vás chcem spýtať, možno keby ste nám to takto osobne, lebo sme to asi len v krátkosti videli z médií, prečo ste teda nezostali vo výkonnej pozícii štátneho tajomníka na ministerstve pani Remišovej, kde ste mohli všetko toto ďalej napĺňať, rozvíjať Slovensko, ale ste sa rozhodli opustiť rezort, na ktorom ste mohli naozaj výkonne aj niečo robiť, vrátili ste sa do parlamentných lavíc, keď tak pekne rozprávate, ako sa vám darilo, prečo ste nechceli, aby sa vám tak pekne darilo aj ďalšie 3 roky, ale vykašľali ste sa na to. Mňa by to veľmi zaujímalo, že prečo ste odišli z tohto rezortu, kde ste teda mohli odviesť ešte kus dobrej roboty.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi poslancovi Kmecovi, že trošku ozrejmil ten medzinárodný rozmer slovenskej diplomacie v tom, že poukázal na to, že dá sa robiť diplomacia aj inak, profesionálne, odborne a že Slovensko môže mať dobré vzťahy na všetky svetové strany bez toho, aby sa muselo niekomu podkladať. Peter bol veľvyslancom v tých najdôležitejších štátoch a potom bol môj poradca, keď som bol predsedom vlády, a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tak ako som bol na 1. mája alebo 2. mája v Bielom dome u Donalda Trumpa, tak ani nie do 30 dní v ten istý mesiac som bol s premiérom Medvedevom v Moskve a s prezidentom Putinom v Petrohrade. Tak ako som vo februári jedného roka diskutoval v paneli na ekonomickom fóre v Davose ešte vtedy s ministerkou obrany Ursulou von der Leyen, ktorá hovorila spolu so mnou o tom, ako vidíme budúcnosť Európy, v tom istom roku som vystupoval spolu s čínskym prezidentom, s ruským prezidentom a generálnym tajomníkom OSN na petrohradskom ekonomickom fóre. A všade sme boli prijatí ako rešpektovaná krajina, hoc malá, ale jednoducho diplomaticky obratná, bez toho, aby sme sa niekomu museli podkladať, skláňať alebo s niekým viesť nejaké spory. Tak si ja predstavujem politiku, ktorú má robiť naša diplomacia, do ktorej sa majú miešať len tí, čo jej rozumejú.
Žiaľ, za posledný rok Slovensko stratilo svoje renomé, hoc sme úspešne predsedali OECD, predsedali sme Valnému zhromaždeniu OSN a o ďalších našich úspechoch diplomacie by som mohol hovoriť ešte dlho. Žiaľ, mám obavu, že škody, ktoré boli na tejto, na tomto poli spáchané za posledný rok tejto, tejto vlády a hlavne týmito amatérmi, ktorí sa starajú do toho, do čoho sa nerozumejú, v oblasti medzinárodnej politiky sa budú naprávať ešte veľmi, veľmi dlho.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne. Nezvyknem reagovať na takéto prázdne a bezduché vystúpenia, pretože si myslím, že v parlamente by sa mala zachovávať nejaká naozaj kultúra a snažiť sa reagovať vecne a odborne. A keď ste sa už chytili slova, tak som sa aspoň potešil, že som vás znovu aspoň po niekoľkých mesiacoch videl niečo hovoriť a niečo aj robiť, lebo vy ste sa vlastne vo svojej reči sama udivila, že každý deň musíte niečo robiť.
Viete, pani ministerka, to už tak aj býva. Keď ste minister, alebo aj normálne chodíte do roboty, každý deň treba niečo robiť. Predtým ste asi na to neboli zvyknutá. A viete, za týmto rečníckym pultom si niekto môže dovoliť aj ostrejší tón, ale mal by zodpovedať jeho schopnostiam, niečomu odžitému, možno veku, skúsenostiam a nejakým výsledkom práce.
Vy ako ministerka, ktorá ste hodnotená odbornou verejnosťou a celou krajinou za neviditeľnú, za najslabšiu ministerku tejto vlády, ste si takýto tón nemohli dovoliť ani v najmenšom. Ale ono to už tak, žiaľ, pri vás býva. Myslíte si, že keď ste dostali funkciu, tak ste niečo viac, ako ste boli pred jedným rokom a jedným mesiacom. Ak ste vy ministerka kultúry, tak spánombohom s našou kultúrou, pretože namiesto toho, aby ste nám tu povedali, čo ste teda za ten rok také úžasné pre našich umelcov, kultúru a pracovníkov v kultúre spravili, tak ste tu osočovali všetkých ostatných. A ja to tiež znesiem, že ste si, určite ste sa vyhovárali aj na dvojročné moje pôsobenie na poste premiéra. No ja čakám, dokedy vám toto ešte vydrží.
Ale skúste už konečne v tomto pléne aj vy všetci z koalície rozprávať o tom, čo ste v tejto krajine za rok aj mesiac urobili, a nie sa neustále vrátili, vracali do, do minulosti.
A ten zázrak, o ktorom ste hovorili, spočíva v tom, že aj napriek vašej nekvalite, tá kultúra ešte ako-tak žije.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som mal na vás otázku a chcel by som vás poprosiť, ak by ste v reakcii mohli na ňu dať odpoveď, ak sa bude dať, pretože ste tak – a myslím, že aj ste verili tomu, čo rozprávate – hovorili o našej sebestačnosti a potrebe toho, aby sme boli schopní naozaj nakŕmiť národ aj v tých ťažkých časoch, keď by mohlo dôjsť k zavretiu hraníc a tak ďalej, uvedomili sme si to počas pandémie. Tak sa vás chcem spýtať, že či súhlasíte s legislatívou, ktorá sa chystá v tomto parlamente, prijatá má byť v máji, kedy sa majú do zákona o ochrane pred nekalými praktikami obchodných reťazcov dostať veci, ktoré budú chrániť tých, ktorí s potravinami robia kšefty a obchodujú a na nich dobre zarábajú, a prestane chrániť tých, ktorí tie potraviny na Slovenku horko-ťažko produkujú. Preto by som naozaj rád vedel, čo si o tom myslíte a či to dopustíte ako minister, aby sa napríklad za nekalú praktiku už nepovažovalo nútenie výrobcu potravín predávať reťazcu pod ekonomické oprávnené náklady. Lebo dnes je to tam ako hrubé porušenie týchto pravidiel. Tu poslanci vašej vládnej koalície to chcú dať von. Buď pozmeňujúcim návrhom, alebo už to je niekde pripravené a skryté. Tak sa vás chcem spýtať, či naozaj mienite vyhovieť tým, ktorí s potravinami obchodujú, a z väčšej časti sú to nadnárodné zahraničné obchodné reťazce, a prestanete ochraňovať tých, ktorí na Slovensku krvopotne tieto potraviny pestujú. Rád by som počul naozaj odpoveď. Stačia mi aj tri slová.
Ďakujem.