Videokanál poslanca

Dobre, ďakujem pekne. Tento zákon má asi naschvál, je v takých časoch, že aj minulý, minulú schôdzu sme začínali v utorok a potom sme po hodine pokračovali, že ďalší utorok. (K rečníckemu pultu pristúpila poslankyňa.) Sekundičku. Že čítam. Áno, dobre. Alebo to je možno mojou osobou, lebo keď som posledne mal niečo väčšie, tak som rečnil v júli o polnoci v nedeľu ku nájomným bytom, takže aj teraz mi to vyšlo na piatok poobede. No dobre.
Ja by som tiež rád teda prečítal nejaké vyjadrenia, ktoré nám zaslali ľudsko-právne organizácie alebo občania či dokonca európske inštitúcie, ku tomuto návrhu zákona. Mám tu toho viac. Žiaľbohu, si týmto listom, teda žiaľbohu, si týmto návrhom robíme hanbu aj v zahraničí, aj v Európskej únie, únii, a teraz by som rád prečítal preklad listu komisárky pre ľudské práva, ktorá nám napísala list 15. októbra zo Štrasburgu.
"Vážený pán predseda Národnej rady, vážení predsedovia jednotlivých výborov, ako komisárka Rady Európy pre ľudské práva mám mandát dozerať na dodržiavanie ľudských práv vo všetkých 47 členských štátoch Rady Európy. Dôležitou súčasťou mojej práce je viesť dialóg s vládami a parlamentmi členských štátov a pomáhať im v adresnom riešení prípadných legislatívnych a procesných nedostatkov. V rámci svojho mandátu považujem ochranu práv žien vrátane sexuálnych a reprodukčných práv za svoju prioritu.
Obraciam sa preto na vás, aby som vyjadrila obavy z návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, parlamentná tlač 665, doručená 31. augusta 2021, ktorý práve posudzujú príslušné parlamentné výbory a o ktorom sa bude čoskoro rokovať aj v pléne Národnej rady. Viaceré ustanovenia predloženého návrhu zákona by po schválení viedli k obmedzeniu prístupu žien k bezpečnej a legálnej interrupcii, čo by ženy vystavilo riziku, že dôjde k ohrozeniu ich zdravia reprodukčných práv. Slovenská republika by sa tým zároveň dostala do rozporu s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ktoré sa zaviazala dodržiavať. Takéto legislatívne zmeny by boli obzvlášť v rozpore s právnou zásadou zákazu retrogresie, ktorá zakazuje akékoľvek opatrenia, ktoré zužujú už existujúce práva v oblasti zdravia.
Žiaľ, je to už po tretíkrát za posledné tri roky, čo cítim povinnosť vyjadriť vážne znepokojenie nad takýmito návrhmi, pričom som nútená opakovať vyjadrenia, ktoré som už Národnej rade Slovenskej republiky adresovala v listoch z novembra 2019 a septembra 2020. Vítam, že v uvedených rokoch poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky problematické návrhy neschválili a dôrazne vás vyzývam, aby ste znova zaistili, že ani tento raz nebudú prijaté žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ktoré by boli v rozpore s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a v oblasti zdravotníctva. V tejto súvislosti som aj naďalej hlboko znepokojená návrhom predĺžiť povinnú čakaciu dobu zo súčasných 48 hodín na 96 hodín, ktorá sa má týkať všetkých interrupcií s výnimkou prípadov, v ktorých je bezprostredne ohrozené zdravie alebo životy ženy.
Podľa smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie WHO o bezpečnej interrupcii sú povinné čakacie doby z medicínskeho hľadiska neopodstatnené, narušujú autonómne rozhodovanie žien a odďaľujú prístup ku včasnej a legálnej interrupčnej starostlivosti. Navrhované zmeny by teda nielenže neriešili už aj tak problematickú súčasnú povinnú 48-hodinovú čakaciu dobu, ale ešte by tento problém prehĺbili.
Znovu tiež zdôrazňujem, že navrhovaný zákaz reklamy na interrupcie by znemožnil zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam verejne informovať o bezpečnej interrupcii a jej dostupnosti, pričom práve dostupnosť informácií je kľúčová pre zabezpečenie prístupu žien k takejto zdravotnej starostlivosti a pre to, aby si mohli naplno uplatňovať svoje reprodukčné a sexuálne práva. Tak isto je dôležité zabezpečiť, aby všetky informácie poskytované ženám, ktoré by hľadali, resp. požiadali o interrupciu, boli medicínsky presné, vedecky podložené, nestigmatizujúce a podané spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť potreby a perspektívy žien. Krajiny tiež musia zabezpečiť, aby poradenstvo v oblasti interrupcií nikdy nebolo povinné, zaujaté či direktívne. To je nevyhnutnou podmienkou na slobodné a informované rozhodovanie žien a dodržiavanie ich osobnej autonómie.
Taktiež ma znepokojuje, že predložený návrh chce z aktuálne platného znenia zákona odstrániť požiadavku, aby lekári a lekárky poskytovali informácie o antikoncepčných metódach a ich použití. Ako som už poznamenala v minulosti a ako je uvedené v dokumente môjho úradu z roku 2017 o otázke sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien v Európe, ochrana týchto práv si vyžaduje ucelený prístup, ktorý popri zaručení prístupu k bezpečnej a legálnej interrupcii zahŕňa aj zavedenie štandardizovanej sexuálnej výchovy primeranej veku a založenej na vedecky podložených a komplexných osnovách, ako aj zaručenie cenovo a fyzicky dostupnej modernej antikoncepcie v dostatočnom množstve. Toto sú kľúčové zložky všetkých politík založených na rešpektovaní ľudských práv, ktorých cieľom je prevencia neplánovaných tehotenstiev.
Ďalej pripomínam, že žiadne nové právne predpisy súvisiace so zberom a ďalším odosielaním informácií by nemali nepriaznivo zasahovať do práva na súkromie ani stigmatizovať ženy alebo ich odstrašiť od toho, aby vyhľadali interrupciu a súvisiacu zdravotnú starostlivosť. Žiadna z uvedených obáv nie je novinkou.
Okrem mojich intervencií sa v priebehu uplynulých rokov touto situáciou na Slovensku zaoberali mnohé medzinárodné ľudsko-právne orgány. Vo svetle týchto jasných postojov zostáva obzvlášť znepokojujúce, že poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky sa opäť pokúšajú presadiť legislatívu, ktorá by viedla k retrogresii a postavila by slovenskú legislatívu a prax do konfliktu s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv. So znepokojením konštatujem, že tieto opakované pokusy naznačujú alarmujúci trend smerujúci k podkopávaniu sexuálnych a reprodukčných práv a ohrozeniu, nie, a k ohrozeniu sexuálneho a reprodukčného zdravia žien na Slovensku a v Európe. Navyše sa zdá, že tieto opakované snahy vytvárajú spoločenskú atmosféru, ktorá je čoraz nepriateľskejšia voči obrancom a obrankyniam ľudských práv pôsobiacich v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien čím všeobecnejšie v oblasti rodovej rovnosti.
Pre všetky vyššie zmienené dôvody opätovne vyzývam vážené poslankyne a poslancov, aby sa zdržali predkladania retrogresívnych legislatívnych návrhov a zaistili, že Slovenská republika si bude v plnom rozsahu plniť svoje záväzky v oblasti ochrany a presadzovania práv žien. Budem vďačná, keď sa vám podarí zabezpečiť, že kópiu tohto listu dostanú všetci členovia a členky výborov posudzujúcich predložený návrh zákona, ako aj všetci poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. S pozdravom, Dunja Miatovič."
To bol list určený hlavne vám, pani navrhovateľka, to je škoda, že, že ste ho až tak nepočúvali, ste sa tu bavili, navrhovatelia. Dúfam, že témou vášho rozhovoru bolo, ako stiahnete tento návrh a prestanete traumatizovať spoločnosť.
Skúsime ďalší návrh, teda prečítam vám ešte ďalší list. Tento list je z Medzinárodnej federácie gynekológov, taktiež prečítam preklad. Pre všetkých zainteresovaných vedecký a medicínsky pohľad z Federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo na povinné čakacie lehoty.
"Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo je nezisková organizácia, ktorá združuje odborné gynekologické a pôrodnícke spoločnosti z viac ako 130 krajín a území. Poslaním FIGO je zlepšovanie zdravia a práv žien, znižovanie rozdielov, poskytovanie zdravotnej starostlivosti ženám a novorodencom a rozvoj vedy a praxe v pôrodníctve a gynekológii. FIGO má aj veľký záujem na znižovaní materskej úmrtnosti a chorobnosti v dôsledku interrupcií vykonaných v nebezpečných podmienkach. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje, aby mali ženy prístup k účinnej antikoncepcii a k bezpečnej zdravotnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva.
FIGO v tomto liste predkladá svoj vedecký a medicínsky pohľad na dopady predĺženia už existujúcej povinnej čakacej lehoty pred zákrokom umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku na 96 hodín. Klinické dôkazy jasne ukazujú, že interrupcia je bezpečný medicínsky zákrok. Naproti tomu povinné čakacie lehoty nemajú medicínske ani vedecké opodstatnenie. Čím skôr v tehotenstve sa interrupcia vykonáva, tým je bezpečnejšia. Tým, že povinné čakacie lehoty zvyšujú gestačný vek, v ktorom je interrupcia vykonávaná, majú negatívne dopady na bezpečnosť pacientiek. Okrem toho môžu mať takéto čakacie lehoty škodlivý vplyv na duševné zdravie pacientiek. Povinné čakacie lehoty zasahujú do vzťahu medzi pacientkou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a sú v rozpore s princípmi lekárskej etiky, pričom nechránia najlepší záujme pacientky."
Teraz by som prešiel na niekoľko údajov z prieskumu, ktorý sme si nechali urobiť od spoločnosti AKO. Ten prieskum bol naozaj podrobný a prečítam iba tie najdôležitejšie veci, lebo teda mali sme to na tlačovke, ale obávam sa, že pani navrhovateľka a ostatní navrhovatelia asi naše tlačovky nepozerajú a je im úplne jedno, čo si myslia občania tohto štátu, lebo oni si presadzujú iba to, čo oni chcú.
Zmeniť súčasný zákon tak, aby sa sprísnili podmienky na podstúpenie vykonaní interrupcie, si želá len 7,9 % opýtaných; 7,9 % občanov tohto štátu si praje, aby ste sprísnili podmienky na podstúpenie. Však to je menej, ako malo OĽANO v akýchkoľvek voľbách. Vy vlastne chcete naštvať ešte aj vlastných voličov. Túto možnosť neoznačil ani jeden respondent, ktorý by volil SaS, to slúži ku cti našim voličom. Takmer tri štvrtiny, 74 %, respondentov sa vyjadrilo, že štátne nemocnice by mali mať povinnosť vykonať interrupciu, ak o ňu žena požiada. Gratulujem, vám, že ste našli jedného primára z Oravy, s ktorým teda urobili rozhovory všetky denníky, ktoré vám aspoň trošku fandia. Inak by ma celkom zaujímalo, čo ste, čo ste čítali ten list s podporou lekárov, tých 500 lekárov, že koľko z nich boli gynekológovia, resp. lekári, ktorí sa zaoberajú ženským zdravím, lebo ja som sa teda na moje - osemnásť, skvelé! -, ja som sa teda na moje prekvapenie dozvedel, že ani vy, pani Záborská, nie ste gynekologička alebo lekárka, ktorá by vôbec mala čo hovoriť do reprodukčného zdravia žien. To som sa teda dozvedel, že keď ste naposledy vykonávali svoju lekársku prax, čo bolo v ´93., kedy na interrupciu išlo 56 000 žien ročne, tak ste sa venovali ušnému, krčnému a nosnému lekárstvu, čo je teda pomerne vzdialené od maternice a teda neviem, že či máte medzi navrhovateľmi niekoho, kto by mal oprávnenie sa vyjadrovať ku týmto veciam, ktorým sa venuje tento zákon, ale aspoň sa mi zdvihlo sebavedomie, lebo ja som sa považoval, žiaľbohu, za takého trošku outsidera v tejto diskusii, že neviem, o čom sa vlastne rozpráva. Som k tomu prišiel ako slepé kura k zrnu, ale tak nie som sám aspoň v tejto spoločnosti.
No s medikamentóznou tabletkovou formou interrupcie súhlasí až 40 % respondentov a 30 % sa nevie vyjadriť, lebo len nemajú dostatok informácií o tabletkovej forme interrupcie. Prejdime ku ďalšiemu listu, možno sa potom vrátim ešte k ďalším, k ďalším grafom.
Ďalší list vám, vážení navrhovatelia, napísala Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť. Tento list konkrétne adresovali predsedníčke zdravotníckeho výboru Janke Bittó Cigánikovej.
"Vážená pani predsedníčka, v niekoľkých posledných rokoch sme opakovane svedkami snáh niektorých zákonodarcov o zmeny zákona a príslušných právnych predpisov súvisiacich s vykonaním umelého prerušenia tehotenstva. Pri všetkých" potrebných, pri všetkých "podobných návrhoch predkladaných v neďalekej minulosti, ako aj pri tomto návrhu sa tvrdí, že boli konzultované s odborníkmi. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť je u nás jediné relevantné združenie odborníkov a špecialistov v oblasti gynekológie a pôrodníctva a je integrálnou súčasťou Slovenskej lekárskej spoločnosti, pričom združuje viac ako tisíc slovenských odborníkov, profesorov, docentov, prednostov kliník, primárov, ambulantných aj klinických špecialistov a ďalších predstaviteľov nášho odboru. Naša spoločnosť nebola rovnako ako v minulosti, tak ani v tomto prípade oslovená predkladateľmi návrhu s požiadavkou o odborný názor či vyjadrenie. Preto si dovoľujeme svoje odborné posúdenie predložiť týmto spôsobom.
Vedenie Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti sa uvedenou situáciou a predloženými návrhmi opakovane zaoberalo. Hoci aj v našich radoch sú predstavitelia rôznych svetonázorov a mnohí pre výhradu svedomia tieto zákroky sami nevykonávajú, základný postoj spoločnosti k interrupciám a ostatným otázkam plánovaného rodičovstva zostáva stále jednotný a aj jednoznačný. Doteraz u nás platiaci zákon o umelom prerušení tehotnosti považujeme za dobrý, moderný a nevyžaduje si žiadne úpravy alebo zmeny. Rovnakého názoru sú aj predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie a všetkých relevantných odborných a spoločenských organizácií vo svete.
Slovensko je aj v súčasnej dobe uvádzané v tejto súvislosti za svetlý príklad a náš interrupčný zákon je medzinárodne považovaný za jeden z najlepších vo svete. Nevidíme preto z odborného hľadiska žiadne dôvody na úpravu zákonných", zákonných "ustanovení súvisiacich s touto problematikou. Sme toho názoru, že ak majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za cieľ pomôcť našim ženám v ťažkej situácii pri nechcenom tehotenstve, ako sa to uvádza pri zdôvodňovaní predkladaných zmien, bolo by efektívnejšie zvážiť opatrenia súvisiace s prevenciou tohto nechceného stavu. Teda riešenie komplexu otázok sexuálneho zdravia ženy, ku ktorým patria otázky sexuálnej výchovy v školách, výchova k zdravým partnerským vzťahom, problematika sexuálneho zdravia, výchova k rodičovstvu, plánovanie rodičovstva, prístup k účinnej antikoncepcii a v neposlednom rade aj starostlivosť o tehotenstvo a pôrod a otázky materstva. Bezprostredným opatrením na pomoc ženám, ktoré sa už dostali do ťažkej životnej situácie s nechceným tehotenstvom a rozhodli sa pre krajné riešenie, teda prerušenie tehotnosti, by mal byť kontrolovaný prístup k takzvanej potratovej tabletke. Prerušenie tehotnosti touto metódou je pre ženu z medicínskeho hľadiska šetrnejšie a podstatne menej rizikové, ako u nás využívaný chirurgický výkon v celkovej anestézii. Podpísaný docent Martin Redecha."
To sú ľudia, ktorí sa reálne zaoberajú tým, do čoho sa montujete pani, pani navrhovateľka.
Vy ste napísali, ale samozrejme aj mnohí občania, ja som si teda dovolil vytlačiť niekoľko e-mailov a jeden vám prečítam.
"Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec. Tragický prípad z Poľska spred niekoľkých dní by vám mal byť jednoznačným kompasom, ako hlasovať o návrhu, ktorý povoľuje bezodkladné vykonanie interrupcie len v prípade bezprostredného ohrozenia života ženy, ale lekári a lekárky sa boja právnych následkov nevediac, aká situácia už bude za takú považovaná a poznajúc demagogický rámec aktuálnej vládnej moci tušia, že exemplárne poťahovačky budú prioritou nie zodpovedné a odborné vykonanie ich nenahraditeľného povolania. Keď lekári a lekárky váhajú s plnením Hippokratovej prísahy a záchranou života človeka, viete, že zákon je zlý. Po ďalšej mladej žene, ktorú nechali v Poľsku zomierať a zomrieť na otravu krvi, lebo si netrúfli vyčistiť jej maternicu od samovoľného potrateného plodu, ostala dcérka a manžel. Máte ešte príležitosť nebyť v otázke interrupcií sadistické monštrum, ale človek na svojom mieste."
Ani ja si o vás, pani navrhovateľka, myslím, že nie ste sadistické monštrum, preto by som očakával, že ten návrh stiahnete, že sa uvedomíte, čo vlastne robíte.
Ďalší list je výzva šesťdesiatich mimovládnych organizácií a iniciatív.
"Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, s hlbokým znepokojením sa na vás obraciame v súvislosti s poslaneckým návrhom z dielne OĽANO predloženým s cieľom obmedziť prístup žien k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, o ktorom má Národná rada rokovať v druhom čítaní na nasledujúcej schôdzi.
Dovoľujeme si vás upozorniť, že navrhované ustanovenia týkajúce sa interrupcií, znamenajú zavedenie nových prekážok v prístupe k bezpečnej interrupcii a v praxi môžu vážne ohroziť fyzické a duševné zdravie žien a zhoršiť ich životné podmienky. Ich cieľom je tiež stigmatizovať lekárov, lekárky a nútiť ich konať v rozpore s ich profesionálnymi znalosťami a etikou. Rovnako upozorňujeme, že sú v rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ako aj so zdravotnými štandardmi vrátane smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie o bezpečnej interrupcii.
Prijatím navrhovanej novely by malo v praxi nasledovné škodlivé následky:
1. Predĺženie a rozšírenie povinnej čakacej doby by vážne ohrozilo fyzické a duševné zdravie žien. Navrhuje sa, aby sa už aj tak problémová 48-hodinová povinná čakacia doba predĺžila o ďalšie dni a aby sa vzťahovala na všetky interrupcie, teda aj interrupcie zo zdravotných dôvodov s výnimkou situácie, keď ide o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy. Nie je zrejmé, ako by sa v praxi vyhodnocoval pojem bezprostredné ohrozenie zdravia a života. Zdravotnícki pracovníci a pracovníčky sa preto pri posudzovaní toho, čo predstavuje bezprostredné ohrozenie zdravia a života, môžu názorovo rozchádzať a z obáv pred prípadným postihom by váhali s bezodkladným vykonaním zákroku zo zdravotných dôvodov. V praxi by to znamenalo, že pri interrupciách zo zdravotných dôvodov by lekári a lekárky boli takto nútení odďaľovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tým ohrozovať zdravie žien. Tento návrh teda porušuje princíp právnej istoty a priniesol by závažné problémy do aplikačnej praxe."
Janka, ak ťa môžem poprosiť, priniesla by si mi minerálku? Ďakujem.
"Tento návrh by tiež de facto znamenal značné skrátenie časového úseku, ktorý má žena na rozhodovanie v rámci súčasnej dvanásťtýždňovej zákonnej lehoty na realizáciu interrupcie na žiadosť ženy bez udania dôvodu, § 4 zákona 73/86 Zb., a interrupcie zo zdravotných dôvodov, § 2 ods. 1 vyhlášky č. 74/86 Zb. Povinnosť podrobovať sa akejkoľvek čakacej dobe pred vykonaním interrupcie je v rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj so zdravotníckymi štandardmi. Povinné čakacie doby pred interrupciou ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a obmedzujú ich právo na rešpektovanie autonómneho rozhodovania.
V kombinácii s povinným zaujatým poučením, ktorého obsahom sú medicínsky nepresné informácie a manipulatívne tvrdenia, sa negatívne účinky povinnej čakacej lehoty ešte prehlbujú. Medzinárodné ľudsko-právne orgány opakovane vyzvali štáty, vrátane Slovenska, aby povinné čakacie lehoty pred vykonaním interrupcie odstránili. Podobne sa vyslovila aj Svetová zdravotnícka organizácia.
2. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by nemohli verejne informovať o tom, že poskytujú interrupcie a za akých podmienok ich poskytujú. To je druhý bod listu. Navrhovaný zákaz takzvanej reklamy na potrebu alebo dostupnosť interrupcií by v praxi značne obmedzil možnosti lekárov a lekárok poskytovať medicínsky presné a nezaujaté informácie o interrupciách. Rovnako by obmedzil prístup (k rečníckemu pultu pristúpila poslankyňa s pohárom minerálky) k šíreným informáciám o interrupciách a o tom" - ďakujem -, "ktoré zdravotnícke zariadenia poskytujú interrupcie a za akých podmienok ich poskytujú. Takáto úprava by tak mohla ohroziť zdravie a bezpečnosť žien, obmedziť ich právo na informácie a možnosti slobodne sa rozhodnúť. Ide o bezprecedentný návrh, ktorého hlavným zámerom je výrazne obmedziť ženám prístup k informáciám o interrupciách, zastrašovať lekárov a lekárky a zvyšovať ich stigmatizáciu. Deje sa tak v situácii, keď ženy na Slovensku nemajú dostatočný prístup k informáciám, na čo poukázal aj nedávny výskum organizácie Možnosť voľby. Podľa výskumu je dostupnosť informácií o poskytovaní, postupoch a poplatkoch za bezpečnú a legálnu interrupciu nízka. Na Slovensku neexistuje pre verejnosť dostupný kompletný a aktuálny zoznam zariadení, ktoré poskytujú legálnu interrupciu na žiadosť ženy. Až jednej tretine, 34 %, mapovaných zariadení boli informácie o interrupcii uvedené iba nepriamo cez cenník zdravotných výkonov, čo však nezaručuje jej poskytovanie. Jedna pätina zariadení, 20 %, nemala uvedenú žiadnu informáciu o poskytovaní legálnej a bezpečnej interrupcie. Uvedený návrh túto alarmujúcu situáciu ešte zhorší.
Medzinárodné ľudsko-právne orgány opakovanie vyzvali štáty, aby zabezpečili verejnú dostupnosť vedecky podložených informácií o interrupciách a ich legálnej dostupnosti a aby sa zdržali cenzurovania, zadržiavania alebo úmyselného skresľovania týchto informácií.
3. Lekári a lekárky by v rámci procesu poučenia mohli ženám poskytovať zaujaté, medicínsky nepresné a stigmatizujúce informácie. Predložený návrh sa snaží o to, aby sa vytvoril priestor na poskytovanie zaujatých, medicínsky nepresných a stigmatizujúcich informácií. Návrh by totiž umožnil lekárom a lekárkam poskytovať ženám informácie aj od organizácií, ktorých zámerom je obmedzovať reprodukčné práva, vrátane cirkvi a náboženských spoločností. Návrh zároveň uvádza, že takto vyhotovené informácie musia byť v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je v súčasnosti Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 417/2009 Z. z., avšak predložený návrh navrhuje túto vyhlášku zrušiť a prijať novú.
V posledných dvoch rokov boli do Národnej rady Slovenskej republiky opakovane predložené návrhy, vrátane návrhu poslancov OĽANO v roku 2019, ktoré sa snažili zmeniť obsah informácií poskytovaných v rámci povinného poučenia tak, aby poučenie obsahovalo zaujaté, medicínsky nepresné a na vedeckých dôkazoch nezaložené informácie o interrupcii.
Išlo o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího, Eduarda Hegera, Gábora Grendela a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1731, zo dňa 27. 9. 2019. Ďalej o návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady 73/86 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1652, zo dňa 23. 8. 2019; návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 145, zo 17. 6. 2020.
Terajší návrh z dielne OĽANO, aby takéto písomné informácie mohli vyhotovovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti, treba čítať aj v tomto kontexte. Ak by došlo k prijatiu tohto návrhu a následne k prijatiu novej vyhlášky podobnej k predošlým návrhom, v praxi by to znamenalo, že ženy budú zo zákona podrobované poučeniu ktoré nebude založené na medicínsky presných informáciách, ale naopak, na nábožensky podfarbených manipulatívných a skreslených informáciách. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné chápať aj súčasný návrh, ktorým by sa odstránila povinnosť lekára poskytnúť žene žiadajúcej o prerušenie tehotenstva informácie o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov, viď. čl. 6 bod 5 návrhu zákona. Nejde o legislatívno-technickú opravu, ako uvádza dôvodová správa, ale o snahu obmedziť prístup k informáciám v reprodukčnom zdraví a možnostiach, ako predchádzať neželanému tehotenstvu.
Medzinárodné ľudsko-právne dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj Svetová zdravotnícka organizácia požadujú, aby informácie poskytované ženám, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, boli nezaujaté, medicínsky presné a podané spôsobom, ktorý žene umožní slobodne poskytnúť informovaný súhlas, rešpektuje jej dôstojnosť a súkromie a je citlivý k jej potrebám aj perspektívam.
4. Ženy žiadajúce o interrupciu na žiadosť bez udania dôvodu by boli nútené uvádzať dôvod svojho rozhodnutia. Navrhovaná povinnosť uviesť v čase požiadania o interrupciu dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla prerušiť tehotenstvo, je v rozpore s § 4 zákona č. 73/86 Zb. ktorý zaručuje právo na prístup k interrupcii bez udania dôvodu, teda zaručuje interrupciu na žiadosť ženy. Zbieranie údajov by nemo byť súčasťou procesu žiadania o interrupciu, ale predmetom nezávislého výskumu oddeleného od poskytovania interrupcie. Vzhľadom na zvýšenú ochranu osobných údajov, týkajúcich sa zdravia a poskytovanej zdravotnej starostlivosti, je navyše nevyhnutné, aby zákonodarca zabezpečil riadnu ochranu osobných údajov aj pri poskytovaní umelého prerušenia tehotenstva. V tejto súvislosti výbory OSN opakovane vyzvali Slovensko, aby zabezpečoval riadnu ochranu súkromia a dôvernosť osobných údajov pacientok, ktoré postupujú umelé prerušenie tehotenstva.
5. Reštriktívne prostredie v Slovenskej republike môže viesť k tvorbe takých vyhlášok, ktoré nebudú rešpektovať ľudsko-právne štandardy v oblasti reprodukčného zdravia.
V návrhu sa v čl. 5 ods. 7 rušia k 1. januáru 2023 doteraz platné tri vyhlášky, ktoré vykonávajú ustanovenia zákona o umelom prerušení tehotenstva, zákona o zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa prístupu k interrupciám a poskytovania informácií o interrupciách. Sú to:
1. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2008 Z. z.,
2. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 417/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií, z písomných informácií a určuje sa organizácia zodpovedná za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia,
3. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 418/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti a podmienky zverejnenia v zozname občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálu alebo psychologickú pomoc v tehotenstve.
Skúšal som čítať bodky a čiarky ako poslanec Šíbl a normálne neviem, ako to zvládol, mne to nejako nejde. No.
Tento návrh je obzvlášť znepokojivý a je potrebné ho vnímať v kontexte reštriktívneho a stigmatizujúceho prostredia, k vytvoreniu ktorého prišlo v Slovenskej republike v posledných rokoch. Snahy o obmedzenie reprodukčných práv síce pretrvávajú v Slovenskej republike desaťročia, avšak v poslednom období sa veľmi zintenzívnili ako súčasť organizovaného útoku voči rodovej rovnosti, úzko previazaného s ohrozovaním demokracie. Len v posledných troch rokoch sme čelili 19 poslaneckým návrhom na obmedzenie prístupu žien k umelému prerušeniu tehotenstva. Tie prispeli k radikalizácii spoločenského diškurzu o reprodukčných právach a k potláčaniu jeho ľudsko-právnych rámcov. Takéto rámcovanie verejnej diskusie zvýšilo akceptáciu porušovania reprodukčných práv a prispelo k stigmatizácii žien či poskytovateľov služieb reprodukčného zdravia či sexuálnej výchovy. Vzhľadom na spoločensko-politickú situáciu predpokladáme, že útoky na reprodukčné práva budú pokračovať a že sa táto situácia premietne aj do tvorby nových vyhlášok.
6. Prijatie týchto, prijatie navrhovaných zmien by bolo spiatočníckym krokom a v rozpore so súčasným trendom zlepšovania prístupu k zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia. Prijatie týchto návrhov by bolo v rozpore so základným medzinárodným právnym princípom zákazu retrogresie. Princípom, podľa ktorých štáty nesmú prijímať opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo zužujú rozsah už garantovaných práv.
Medzinárodné ľudsko-právne orgány opakovane vyzývajú Slovensko, aby zaistilo prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii a odstránilo existujúce prekážky. Iba nedávno v októbri 2019 Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vyjadrilo hlboké znepokojenie nad regresívnymi legislatívnymi návrhmi a nalieha na Slovensko, aby sa vyhla akémukoľvek zhoršovaniu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien. V posledných rokoch niekoľko krajín v Európe prijalo právne úpravy, ktorých cieľom je rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva žien, vrátane ich dôstojnosti, autonómie a rovnosti v kontexte prístupu k bezpečným interrupciám. Napríklad v roku 2019 Severné Macedónsko zrušilo trojdňovú povinnú čakaciu dobu a povinnosť poskytovať zaujaté poradenstvo o interrupcii, ktorého účelom bolo ženu od interrupcie odradiť. Zároveň odstránilo ďalšie prekážky v prístupe k interrupciám a umožnilo používanie medikamentóznej interrupcie. V roku 2018 Belgicko zrušilo ustanovenie trestného zákona, ktoré zakazovalo takzvanú reklamu na interrupcie, či nasledovalo Francúzsko, ktorý podobný zákaz zrušilo v roku 2001. Belgicko tiež zrušilo ustanovenie, podľa ktorého bola žena, ktorá vyhľadala interrupciu na žiadosť, povinná svoje rozhodnutie zdôvodniť tým, že sa nachádza v núdzovej situácii. Francúzsko za posledné roky prijalo niekoľko opatrení zameraných na zlepšenie prístupu k interrupciám vrátane zrušenia 7-dňovej povinnej čakacej doby pred vykonaním interrupcie na žiadosť a zabezpečenia plnej úhrady interrupcií zo zdravotného poistenia. Francúzsko tiež umožnilo ako jedno z opatrení prijatých v rámci COVID-19 krízy, aby ženy mohli podstúpiť medikamentóznu interrupciu v skorších štádiách tehotenstva v bezpečnom domácom prostredí a poradiť sa s lekárom telefonicky alebo elektronicky.".
Vidíte, to ma doteraz ani nenapadlo, to, že nám tu naši konzervatívni kolegovia odmietajú prijať medikamentóznu, teda tú potratovú tabletku, ktorá je jednoznačne v súlade s medicínsky pokrokom, tak vy vlastne ohrozujete tie ženy aktuálne na živote, lebo ich nútite ísť do nemocnice, kde máme dneska samých COVID-19 pozitívnych pacientov. No to je úplne že neuveriteľné.
"Navrhovaná úprava nie je spôsobilá poskytnúť ženám podporu, ako predkladateľky a predkladatelia tvrdia. Naopak. Zámerom tohto návrhu zákona je obmedziť reprodukčné práva žien a vytvárať z medicínskeho hľadiska neopodstatnené a zdraviu ohrozujúce administratívne a iné bariéry tam, kde by mal byť priestor na bezpečné, dôstojné a zodpovedné rozhodnutie. Už teraz je zrejmé, že navrhované zmeny by najviac zasiahli ženy, ktoré žijú v sociálnej a materiálnej neistote v regiónoch so slabou zdravotníckou infraštruktúrou, matky samoživiteľky či ženy zažívajúce násilie. Jednorazové príspevky navrhované v zákone nemôžu nahrádzať systémové zlepšovanie podmienok pre život a sociálna situácia rodín sa nemôže riešiť prostredníctvom zmien v právnej úprave o interrupciách. Ak sa tak deje, nejde o pomoc, ale o uplatňovanie moci a kontroly nad životmi žien zo strany štátu. Reálna pomoc by mala spočívať v krokoch, ktoré prispejú k odstraňovaniu rodových, triednych a rasových nerovností v spoločnosti.
Vážené poslankyne a vážení poslanci, obmedziť interrupcie či prístup k nim, je síce ľahké, ale nebezpečné a zbytočné. Vytvárať podmienky na to, aby ženy mali skutočnú možnosť voľby, už také ľahké nie je. Nástroje však poznáme, silné sociálne a rodinné politiky, v ktorých nebude vychovávanie dieťaťa znamenať ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie v domácnosti, politiky rodovej rovnosti, ktoré odstránia nerovnosti a diskrimináciu žien, antikoncepcia hradená zo zdravotného poistenia dostupná pre všetkých, dostatok miest v škôlkach či v jasliach, kvalitná a odborná sexuálna výchova, systematický prístup k riešeniu násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia, kvalitná gynekologická starostlivosť a dôstojné a na vedeckých základoch založené podmienky pre ženy pri pôrodoch, dostupné bývanie pre všetkých, viac voľného času na seba, rodinu a na sebarealizáciu či ekologická spravodlivosť. V neposlednom rade je potrebné odstraňovať prekážky, ktorým už dnes ženy čelia v prístupe k interrupciám, ako sú napríklad povinná čakacia doba, povinná ohlasovacia povinnosť, poplatky či zdravotnícke zariadenia odmietajúce poskytovať interrupcie a umožniť všetkým bezpečné metódy vykonania interrupcie vrátane medikamentóznej interrupcie.
Obraciame na vás, aby ste pri prerokovávaní predmetného návrhu mysleli na ženy a dievčatá v tejto krajine a ich životné podmienky. Odmietnite tento návrh na obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám, ktorý je tvrdým zásahom do ľudských práv žien a podkopáva princípy sekulárneho demokratického štátu. Vyzývame vás, aby ste predložený návrh nepodporili a vyjadrili tak solidaritu so všetkými ženami v tejto krajine.
S pozdravom mimovládne organizácie a iniciatívy."
Dobre.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.