Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, jeden z vašich argumentov, prečo nemôžete zahlasovať za tento zákon, bol ten, že nie je na to vhodná doba, lebo ekonomika. Ja som mal tú česť byť pri predkladaní aj prvého zákona, ktorým sa zaviedli tri a pol dňa zatvorené obchody, bol to Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný, Nový rok a Veľkonočná nedeľa, mal som tú česť byť aj pri tom druhom rozšírení na štátne a cirkevné sviatky a vždy pri týchto diskusiách zaznieval argument, teraz na to nie je vhodná doba, lebo ekonomika. Prvýkrát, keď sme to dávali, bola svetová hospodárska kríza, lebo ekonomika, nemôžeme to podporiť. Tvrdila to opozícia, teda oponenti voči tomuto zákonu, tvrdili to analytici, tvrdili to médiá. Výsledok bol taký, že ekonomika nebola vôbec poškodená, ani pri prvom obmedzení, ani pri druhom obmedzení. Naopak, rástla ďalej zamestnanosť, rástla produktivita štátu, ale čo je najdôležitejšie, tak samotní obchodníci tvrdili, že nemali ani výpadky na tržbách, ani nemuseli prepúšťať. Dnes napríklad prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky pán Katriak jednoznačne sa vyjadril, že nebudú mať ani prepady tržieb, nebudú ani prepúšťať zamestnancov. Čiže tento argument, lebo ekonomika, teraz nie je na to vhodný čas, to je len taká zástierka na to, aby sa poslanci, ktorí za to nechcú zahlasovať, mohli vyhovárať na niečo.
Lenže súhlasím s tým, že teraz je na to vhodná doba, lebo je podpora verejnosti, je podpora odborového zväzu zamestnancov, je podpora väčšiny zamestnávateľov, teraz je na to vhodná doba, aby sme takýto zákon prijali. Ale v poriadku, ak je dôvod koronakríza, veď vždy v druhom čítaní sa dá riešiť posunutie účinnosti, dajú sa riešiť rôzne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vedia vylepšiť ten zákon, len ho treba posunúť do druhého čítania.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi predniesť návrh, aby bod 10, tlač 105, bol presunutý na rokovanie júlovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to z dôvodu vytvorenia ešte nejakého časového priestoru na rokovanie s ďalšími poslancami o možnej podpore tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Taraba, chcem poďakovať za kultivované vystúpenie, myslím si, že o týchto témach treba rozprávať presne takýmto tónom, kultivovane, nie čierno-bielo, ale v celej tej škále tej pestrosti, celej tej reality.
Ja si rovnako ako vy myslím, že správa pani ombudsmanky je nevyvážená, lebo na jednej strane venuje extrémne veľa pozornosti dúhovým témam a na druhej strane téme, ktorú má priamo zadefinovanú v ústave, teda článok o tom, že ľudský život si zaslúži ochranu už pred narodením, tak v podstate sa nevenuje vôbec. Možno to vidieť aj na jej mentálnom nastavení, lebo keď sa v Bratislave koná Dúhový PRIDE, tak na svoj úrad vyvesí dúhovú vlajku, ale keď sa koná Pochod za život, na ktorom sa tiež zúčastňujú desaťtisíce ľudí, ale nie tiež, na ktorom sa zúčastňujú desaťtisíce ľudí, tak sa tvári ako mŕtvy chrobák, nehovoriac o tom, že vyvesovanie vlajok na štátne úrady je v rozpore s čl. II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí, ktorá, ktorý hovorí, že štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a nepoznám zákon, ktorý by ukladal ombudsmanke, aby vyvesovala vlajky počas nejakých podujatí. Ani dúhovú vlajku. Čiže pani ombudsmanka, ktorá má chrániť ústavu, sama túto ústavu porušuje.
Ja sa chcem pripojiť aj k tej výzve, ktorú ste, pán poslanec, povedali o tom, aby vznikla naprieč politickými stranami, naprieč týmto parlamentom, platforma na ochranu tých základných, prirodzených hodnôt, a chcem povedať, že isto budem ja za stranu SMER pozývať kolegov, aby sme sa zúčastnili práce takejto platformy, a rovnako vyzývam aj poslancov z iných strán, napríklad z OĽANO pána, pani Záborskú, pána Vašečku, aby sme spoločne pracovali na tomto projekte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa vás, pán poslanec Dostál, spýtal, neviem, či máte deti, ale položme si takú hypotetickú otázku pre všetkých tých poslancov a poslankyne, ktorí majú deti, keby sa, nedajbože, vám niečo stalo, zomreli by ste spolu so svojím, so svojou manželkou, so svojím manželom a boli by ste vystavený pred otázku, ako ďalej to bude s vašimi deťmi. Čo by ste chceli pre vaše deti, aby ich vychovávali dvaja aktívni homosexuáli žijúci v nejakom zväzku, v nejakom aktívnom homosexuálnom spôsobe života, alebo by ste radšej chceli, aby ich mal nejaký normálny heterosexuálny pár?
A treba si uvedomiť, pán poslanec, že na Slovensku máme stovky bezdetných heterosexuálnych párov, ktoré čakajú na adopciu. Na Slovensku sú tak prísne podmienky na získanie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo adopcie, do osvojenia, že možno toto je cesta, ktorou by sme mali ísť, a ak nám ide o tie deti, a predstavme si, že na mieste týchto detí sú naše vlastné deti, tak by sme mali ísť touto cestou, zjednodušiť adoptovanie detí heterosexuálnymi pármi. To je tá správna cesta. Výchova detí, nehnevajte sa, vychovať deti v homosexuálnych pároch, to je niečo nezdravé, nevhodné, niečo, čo jednoducho by sme nemali nad tým, ak nám ide o zdravý vývoj dieťaťa, nad tým by sme nemali ani uvažovať.
No a na záver, keď ste tak obhajovali a prihovárali ste s poslancom vládnej koalície, aby neodvolávali, teda aby schválili správu ombudsmanky. Pán poslanec Dostál, ale veď, pani ombudsmanka je nominantka bývalej vládnej koalície, nie je tu za ňu, nie je tu dôvod na to, aby ste za ňu bojovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj vaše vystúpenie je dôkazom toho, že viete, čo hovoríte. Máte skúsenosti, máte prax, ste človek z reálneho prostredia a veľmi slušne ste tu vysvetlili ten reálny obraz, že na jednej strane tu máme konkrétnu skúsenosť, na druhej strane je tu teória pani ombudsmanky úplne odtrhnutá od reality. A nebolo to len vaše vystúpenie, tých vystúpení tu bolo veľa, ktoré potvrdzujú moje slová.
Takže pán poslanec Taraba mi síce zobral myšlienku alebo prvý tú myšlienku povedal, ale ja ju zopakujem. Naozaj to vyzerá tak, že plénum Národnej rady neschváli túto správu, a to je vážny signál, pani ombudsmanka, voči vám. Ak plénum Národnej rady neschváli túto správu, tak naozaj by ste mali zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, pretože ťažko sa aj vám bude pracovať a ťažko sa vám bude vysvetľovať, prečo ďalej pôsobíte vo funkcii, keď ste svojím spôsobom nedostali dôveru Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, pani ombudsmanka, chcem vás vážne, seriózne požiadať, aby, ak to hlasovanie nepodporilo vašu správu, aby ste zvážili odstúpenie z funkcie ombudsmanky.

Ďakujem za slovo. Vítam v sále pána predsedu vlády, prišiel na rokovanie parlamentu o programovom vyhlásení vlády.
Ja chcem nadviazať na slová podpredsedu Národnej rady. Keď sa rozprávam s niektorými ľuďmi, ktorí volili či už stranu OĽANO, ale predovšetkým voličov OĽANO, a pýtam sa ich teda, ako hodnotia tie prvé kroky vlády, predsedu vlády vo funkcii, tak mnohí tak rozpačito hovoria, treba im dať šancu, však sa naučia, oni sa naučia, zvládnu to. Čo ja by som v normálnej situácii aj chápal a je to celkom prirodzené, že keď nikto učený z neba nespadol a, samozrejme, keď sa niekto ujíma prvýkrát funkcie či už premiéra, alebo ministra, tak má právo na to, aby v tej funkcii vyrástol, aby sa oboznámil s tou problematikou, skrátka aby sa naučil. Je to prirodzené, patrí to k životu. Každý, kto začínal ako či už premiér, alebo minister, tak v jednej chvíli začínal a tiež sa musel učiť. Čiže to je prirodzené.
Na druhej strane ten, kto sa učí, tak by mal opatrne aj voliť slová. Možno by to chcelo niekedy menej marketingu, možno by to niekedy chcelo menej pýchy, viac pokory, lebo mnohí z nás chceme dať šancu tejto vláde, aby zvládla koronakrízu. To je spoločný záujem všetkých nás. Nechceme byť škodoradostní, aby sa im nedarilo. Len častokrát nás vyrušuje ten hlboký urážlivý tón voči nám.
A opakujem znova, vážení kolegovia, tak ako aj medzi vami, aj medzi nami je veľa ľudí, ktorým naozaj ide o dobro našej spoločnosti. Toto by sme mali mať na vedomí pri každom našom vystúpení.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, možno vás prekvapím a možno prekvapím aj viacerých kolegov, ja verím, že vaše vystúpenie ste mysleli úprimne, a dokonca si myslím, že mnohí kolegovia z vládnej koalície majú úprimný záujem na tom, aby naša spoločnosť bola spravodlivá, aby sa potrestalo zlo, aby sa pomohlo ľuďom sociálne odkázaným. Ja tomu naozaj verím, pretože svet nie je čierno-biely, život nie je čierno-biely a všade sú ľudia, ktorí myslia veci úprimne, a všade sa objavia aj ľudia, ktorí sú tí darebáci, ako povedal pán poslanec Kollár, takže nie je to, nie je to tak čierno-biele možno ako v tých mayovkách, že toto sú tí dobrí, toto sú tí zlí a je to všetko dopredu jasné.
Na druhej strane by som očakával možno aj od vás takú dôveru v to, že aj v bývalej vládnej koalícii, aj tu medzi poslancami opozície je veľa ľudí, ktorí to rovnako tak myslia so Slovenskom dobre, ktorí to rovnako tak myslia úprimne a majú spoločný záujem na dobrých veciach. Preto by sme mali, pán poslanec, vážiť slová a veľmi opatrne zbierať tie skalpy a rozprávať o tých skalpoch. Práve, lebo potom by sa veľmi ľahko mohlo stať to, čo tu aj niektorí kolegovia naznačili, že by sme sa mohli pýtať na vášho pána predsedu, na jeho kauzy.
Ja si myslím, že, kolegovia, mali by sme byť pekne pri zemi, rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, princíp prezumpcie, na to máme orgány činné v trestnom konaní a súdy, aby definitívne povedali, či človek spáchal trestný čin, alebo nespáchal. Aj týmto by sme mali do tej spoločnosti prinášať troška objektívnejší pohľad a nie čierno-biele videnie.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za to vysvetlenie v súvislosti s tou lehotou do toho 31. decembra. A keď vy ste tu dnes, keď vy ste tu dnes nadhodili takú idylickú atmosféru, že ste dvakrát súhlasili s poslancami SMER-u, chcem aj ja prispieť do tohto harmonického spolužitia a povedať vám, že úplne súhlasím s tým, čo ste hovorili o tom, že zásahy do základných práv a slobôd by mali byť vážené na lekárnických váhach, úplne v tomto sa zhodneme. Len takisto ako vy ste odporúčali, aby sme si my v klube SMER-u dohodli nejaké spoločné stanovisko, tak aj ja vám chcem odporučiť, aby ste si so svojím spolusediacim pánom poslancom Osuským, teda predpokladám, že ešte spolu sedíte; sedíte; aby ste sa teda dohodli, že či teda ideme na lekárnických váhach vážiť každý zásah do základných práv a slobôd, alebo ideme exhibicionisticky všetko sprístupniť všetkým v duchu čistému všetko čisté. Takže tiež vás poprosím o ujednotenie si názoru v klube SaS-ky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána podpredsedu Národnej rady. Myslím si, že pani ministerka by mala zodpovedať vo svojom vystúpení, na ako dlho sa budú uchovávať tie informácie, ktoré budú zbierať štátne orgány na základe otvorenia telekomunikačného tajomstva a ako to je upravené potom napríklad z hľadiska likvidácie týchto informácií po uplynutí nejakej doby. Čiže otázka na pani ministerku je, potom ako dlho sa budú uchovávať takto získané informácie.
Potom, myslím si, že je namieste položiť otázku pani ministerke, prečo sa zavádza lehota do konca roka. Nestačí kratšia lehota vzhľadom na to, že ide naozaj len o zásah do ústavou chránených práv našich občanov? Chcem sa spýtať, prečo až do konca roka. Je taký odhad, že takto dlho bude trvať mimoriadna situácia? Nestačilo by naozaj na kratšie obdobie a potom prípadne predĺžiť?
No a takisto by som sa chcel spýtať teda, či je pravda, že okrem lokalizačných služieb sa budú poskytovať aj informácie o tom, kto s kým telefonoval, ako dlho. Podľa môjho názoru to nie sú potrebné informácie na to, aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu. Čiže tieto tri otázky bol by som rád, keby boli potom v nasledujúcej rozprave zodpovedané, prípadne nejakými pozmeňujúcimi návrhmi aj upravené.
Ďakujem pekne.