Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vítam v sále pána predsedu vlády, prišiel na rokovanie parlamentu o programovom vyhlásení vlády.
Ja chcem nadviazať na slová podpredsedu Národnej rady. Keď sa rozprávam s niektorými ľuďmi, ktorí volili či už stranu OĽANO, ale predovšetkým voličov OĽANO, a pýtam sa ich teda, ako hodnotia tie prvé kroky vlády, predsedu vlády vo funkcii, tak mnohí tak rozpačito hovoria, treba im dať šancu, však sa naučia, oni sa naučia, zvládnu to. Čo ja by som v normálnej situácii aj chápal a je to celkom prirodzené, že keď nikto učený z neba nespadol a, samozrejme, keď sa niekto ujíma prvýkrát funkcie či už premiéra, alebo ministra, tak má právo na to, aby v tej funkcii vyrástol, aby sa oboznámil s tou problematikou, skrátka aby sa naučil. Je to prirodzené, patrí to k životu. Každý, kto začínal ako či už premiér, alebo minister, tak v jednej chvíli začínal a tiež sa musel učiť. Čiže to je prirodzené.
Na druhej strane ten, kto sa učí, tak by mal opatrne aj voliť slová. Možno by to chcelo niekedy menej marketingu, možno by to niekedy chcelo menej pýchy, viac pokory, lebo mnohí z nás chceme dať šancu tejto vláde, aby zvládla koronakrízu. To je spoločný záujem všetkých nás. Nechceme byť škodoradostní, aby sa im nedarilo. Len častokrát nás vyrušuje ten hlboký urážlivý tón voči nám.
A opakujem znova, vážení kolegovia, tak ako aj medzi vami, aj medzi nami je veľa ľudí, ktorým naozaj ide o dobro našej spoločnosti. Toto by sme mali mať na vedomí pri každom našom vystúpení.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, možno vás prekvapím a možno prekvapím aj viacerých kolegov, ja verím, že vaše vystúpenie ste mysleli úprimne, a dokonca si myslím, že mnohí kolegovia z vládnej koalície majú úprimný záujem na tom, aby naša spoločnosť bola spravodlivá, aby sa potrestalo zlo, aby sa pomohlo ľuďom sociálne odkázaným. Ja tomu naozaj verím, pretože svet nie je čierno-biely, život nie je čierno-biely a všade sú ľudia, ktorí myslia veci úprimne, a všade sa objavia aj ľudia, ktorí sú tí darebáci, ako povedal pán poslanec Kollár, takže nie je to, nie je to tak čierno-biele možno ako v tých mayovkách, že toto sú tí dobrí, toto sú tí zlí a je to všetko dopredu jasné.
Na druhej strane by som očakával možno aj od vás takú dôveru v to, že aj v bývalej vládnej koalícii, aj tu medzi poslancami opozície je veľa ľudí, ktorí to rovnako tak myslia so Slovenskom dobre, ktorí to rovnako tak myslia úprimne a majú spoločný záujem na dobrých veciach. Preto by sme mali, pán poslanec, vážiť slová a veľmi opatrne zbierať tie skalpy a rozprávať o tých skalpoch. Práve, lebo potom by sa veľmi ľahko mohlo stať to, čo tu aj niektorí kolegovia naznačili, že by sme sa mohli pýtať na vášho pána predsedu, na jeho kauzy.
Ja si myslím, že, kolegovia, mali by sme byť pekne pri zemi, rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, princíp prezumpcie, na to máme orgány činné v trestnom konaní a súdy, aby definitívne povedali, či človek spáchal trestný čin, alebo nespáchal. Aj týmto by sme mali do tej spoločnosti prinášať troška objektívnejší pohľad a nie čierno-biele videnie.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za to vysvetlenie v súvislosti s tou lehotou do toho 31. decembra. A keď vy ste tu dnes, keď vy ste tu dnes nadhodili takú idylickú atmosféru, že ste dvakrát súhlasili s poslancami SMER-u, chcem aj ja prispieť do tohto harmonického spolužitia a povedať vám, že úplne súhlasím s tým, čo ste hovorili o tom, že zásahy do základných práv a slobôd by mali byť vážené na lekárnických váhach, úplne v tomto sa zhodneme. Len takisto ako vy ste odporúčali, aby sme si my v klube SMER-u dohodli nejaké spoločné stanovisko, tak aj ja vám chcem odporučiť, aby ste si so svojím spolusediacim pánom poslancom Osuským, teda predpokladám, že ešte spolu sedíte; sedíte; aby ste sa teda dohodli, že či teda ideme na lekárnických váhach vážiť každý zásah do základných práv a slobôd, alebo ideme exhibicionisticky všetko sprístupniť všetkým v duchu čistému všetko čisté. Takže tiež vás poprosím o ujednotenie si názoru v klube SaS-ky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána podpredsedu Národnej rady. Myslím si, že pani ministerka by mala zodpovedať vo svojom vystúpení, na ako dlho sa budú uchovávať tie informácie, ktoré budú zbierať štátne orgány na základe otvorenia telekomunikačného tajomstva a ako to je upravené potom napríklad z hľadiska likvidácie týchto informácií po uplynutí nejakej doby. Čiže otázka na pani ministerku je, potom ako dlho sa budú uchovávať takto získané informácie.
Potom, myslím si, že je namieste položiť otázku pani ministerke, prečo sa zavádza lehota do konca roka. Nestačí kratšia lehota vzhľadom na to, že ide naozaj len o zásah do ústavou chránených práv našich občanov? Chcem sa spýtať, prečo až do konca roka. Je taký odhad, že takto dlho bude trvať mimoriadna situácia? Nestačilo by naozaj na kratšie obdobie a potom prípadne predĺžiť?
No a takisto by som sa chcel spýtať teda, či je pravda, že okrem lokalizačných služieb sa budú poskytovať aj informácie o tom, kto s kým telefonoval, ako dlho. Podľa môjho názoru to nie sú potrebné informácie na to, aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu. Čiže tieto tri otázky bol by som rád, keby boli potom v nasledujúcej rozprave zodpovedané, prípadne nejakými pozmeňujúcimi návrhmi aj upravené.
Ďakujem pekne.