Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, pán druhý minister, pani predsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v téme stratifikácie alebo OSN-ky, ako sa týmto zmenám, ktoré by mali nastať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v systéme organizácie zdravotníctva na Slovensku, je veľa emócií. Tá emócia vychádza z terénu. Politici k nej prispievajú možno menšou časťou, ale tá najsi... tá emócia a ten strach ide z terénu. Ale dovoľte mi, aby som uviedol svoj pohľad, ktorý sa budem snažiť držať úplne racionálne bez emócií, a skôr hovoriť o tom, v čom si myslím, že pripravovaný materiál nie je v poriadku a prečo je možno taký odpor v teréne, a možno ako by sa malo postupovať, aby sa, keď je zámer pomôcť pacientovi dosiahnuť čo najideálnejšiu cestu diagnostiky a liečby, ako by to malo vyzerať.
Myslím si, že nikto nespochybňuje cieľ, pretože ten cieľ je vlastne, ten finálny cieľ je podobný, ako bol už v jednej stratifikácii, ktorú teda pripravila pani ministerka Kalavská, a to je to, aby sme optimalizovali cestu pacienta. To asi nikto nespochybňuje. Každý chce, aby tá cesta pacienta v daných podmienkach bola čo najoptimálnejšia, čiže diagnostika, liečba aby prebiehala v čo najkratšom čase, na primeranej kvalitatívnej úrovni alebo čo najkvalitnejšie.
Problémom tohto návrhu zákona, resp. ako sa vytvoril a ako bol prezentovaný, je spôsob a forma. A, pán minister, aj vy vidíte, ja vás, keď aj chodím po regióne, ja vás nespomínam. Ja spomínam ľudí, ktorí to pripravili a ktorí to mali dotiahnuť do konca po všetkých stránkach, lebo neurobili to dobre, doslova to urobili zle a urobili to tak, ako sa to robiť nemá, teda od zhora nadol, od zeleného stola, opakovane hovoríme, začali stavať dom od strechy, nie od základov.
Druhá vec je, že ten, tá špička toho tímu bola určite vybavená výborne analyticky, ale neboli to ľudia, ktorí by mali nejakú reálnu skúsenosť od lôžka pacienta. Šéf reformného tímu pán Dvořák alebo pani Szalayová, ktorá je síce lekárka, ale v zdravotníctve aktívnom nepracovala. Čiže určite to analyticky sedí, určite všetky čísla vychádzajú, ale chýba, chýba tomu možno ten kontakt s praxou, ktorý by vedel, ktorý by vedel priniesť aj tú realitu života v regiónoch, v ktorých sa má transformácia, teda rušenia akútnych a zmena akútnych lôžok na chronické, meniť.
Chyba sa stala hneď na začiatku, keď v oficiálnom dokumente, ktorý bol prezentovaný na ministerstve zdravotníctva pre zástupcov nemocníc a ostatných asociácií, sa zjavilo číslo 10 729, čiže bol to plán redukcie akútnych lôžok. V tej tabuľke, v tom grafe bolo uvedené, že sa má zredukovať 10 729 lôžok, teda 38 % všetkých akútnych lôžok sa má zmeniť na lôžka chronické, a to bolo oznámené tým, ktorých sa to týka, pričom to bolo pre nich prekvapivé, a na základe ďalších a ďalších informácií, kde nikto nespochybňuje, vraciam sa k tomuto, aby pacient bol riešený najlepšie, prišli už výtky, napríklad zo strany Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje takmer 80 nemocníc, ale združuje všetky nemocnice, ktorých sa zmena akútnych lôžok na chronické, teda rušenie akútnych lôžok má týkať, tvrdili, že oni tiež nie sú proti tomu, aby sa niečo zmenilo, ale že ten počet by mal byť možno nie skoro 11-tisíc, ale možno 4- až 5-tísíc lôžok, kde si to vedia predstaviť.
Čiže aj ten terén, a je to jedno, či je to Asociácia nemocníc Slovenska alebo ambulantní poskytovatelia, alebo špecialisti, alebo zástupcovia pacientov, nespochybňuje to, že ten pacient má byť liečený lepšie a ideálnejšou cestou, len si myslí, že by do prípravy toho materiálu, že mal byť zakomponovaný od začiatku a mal ho od začiatku pripomienkovať a tú ideálnu cestu zákona od začiatku hľadať.
Ďalšou skupinou ľudí, ktorí boli obídení, sú starostovia a primátori alebo župani. Vidíme to na reakciách a naozaj nezáleží na tom, z akého politického spektra je starosta, župan alebo, alebo primátor. Takisto niečo dostali na stôl alebo niečo, o niečom sa hovorí, o čom netušia, a tvrdia a sú presvedčení, a ja im verím, že aj oni majú množstvo reálnych faktických pripomienok k tomu, prečo sa niektoré veci možno nedajú urobiť tak, ako boli prvotne prezentované.
Čiže keby sa tá analýza, ktorá vyšla z nejakých čísiel, z nejakých počtov, konfrontovala a bola pripomienkovaná od začiatku v teréne poskytovateľmi ambulantnej, nemocničnej starostlivosti, primátormi, starostami, tak možno by tento krok nemusel vyjsť do takých dramatických výstupov, ako v regióne sú, a opakujem, naša práca, práca opozičných politikov je, samozrejme, kritizovať, keď si o niečom myslíme, že nie je správne, ale vidíte, že veľkým oponentom je aj koaličný, koaličná strana a váš koaličný partner.
Hovoríme to aj preto, lebo analýza, táto transformácia nemocníc v teréne je vnímaná ako rušenie nemocníc. Nejde o rušenie nemocníc, ide o rušenie akútnych lôžok a ich zmenu na chronické lôžka. Vytýkané býva aj to, že hovorí sa o tom, že 90 % obyvateľstva by teda malo mať dostupnú zdravotnú starostlivosť do 30 alebo 45 minút a 10 % obyvateľstva teda nie. Tých 10 % obyvateľstva je zhruba 550-tisíc ľudí, a sú to práve okrajové regióny Slovenska, kde už teraz je problém udržať ľudí, aby tam, aby tam ostali žiť. Ide väčšinou o regióny, ktoré sú zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy. Teda ide o okresy, kde je vytvorený špeciálny program na to, aby sa tam vytvárali pracovné miesta, aby sme tam udržali nielen staršiu generáciu, ktorá tam už aj dožije, ale aby sa tam udržali aj mladí ľudia. Nemocnica je vnímaná vždy aj ako silný stabilizačný prvok. V mnohých okresoch to býva najväčší zamestnávateľ, a tak ako je súd, nemocnica, okresná prokuratúra alebo okresné riaditeľstvo Policajného zboru, tak nemocnica v tomto hrá mnohokrát prím, a ako som už povedal, z hľadiska zamestnanosti je to v mnohých regiónoch absolútne kľúčový a najväčší zamestnávateľ.
Druhým problémom je, že vznikol vôbec nejaký zoznam, ktorý sa dostal navonok. Keď vzniklo číslo 10 729, tak zrejme tomuto číslu zodpovedali aj nemocnice a pravdepodobne to boli práve tie nemocnice, ktoré teda unikli v nejakom zozname prvých 22 nemocníc, potom unikol ďalší a ďalší zoznam, tie už unikli niekde do médií. V denníku SME vyšli o tom dva veľké články s veľkými mapkami, že teda počet nemocníc, ktoré sa má transformovať, teda majú sa v nich zrušiť akútne lôžka, má byť dokonca 33 až 50. Boli tam nemocnice, ktoré sa z komunitných stávajú regionálne, z regionálnych komunitné, ale v princípe slabá informovanosť tiež prispela k tomu, že ten nepokoj stále rastie a rastie a zároveň máme nejaký časový stres kvôli Plánu obnovy.
Som presvedčený, že tá zmena sa urobiť dá, len musí byť urobená opačne. Ten začiatok musí byť v ambulantnej sfére, v sfére všeobecných lekárov, v sfére ambulantných špecialistov, teda špecializovanej ambulantnej starostlivosti a, samozrejme, záchranného zdravotného systému. Keď sa, keď sa nám toto podarí nasaturovať v regióne, tak teraz máme problém udržať akéhokoľvek lekára, tak potom ten B krok môže byť, že dôjde k nejakej zmene v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti, ale tu sa toto neudialo a lôžková zdravotná starostlivosť je to, čo teraz ten terén tlačí napriek tomu, že z hľadiska ambulantnej sféry nie je nijako pripravený a kvôli Plánu obnovy sme v časovom strese a nemáme čas.
Zmeny lôžok už reálne v praxi prebiehajú. Príklad Kežmarok. Kežmarok zavrel pred rokom asi chirurgické lôžkové oddelenie. Má len jednodňovú ambulantnú starostlivosť, čiže nejakú transformáciu lôžok urobil, podporil chronické lôžka, čerpal eurofondy. Čiže bolo to na základe dohody, na základe dohody s okolitými nemocnicami, aby týchto lôžkových pacientov prebrali. Čiže ono sa to reálne deje v regióne, ale deje sa, to, čo sa udialo a čo prebehlo, sa udialo tak, že to bolo odkomunikované. Tu sa toto nestalo.
Ľudia vnímajú zmenu akútnych lôžok na chronické za zásah a za stratu svojej nemocnice, pretože akútne lôžko je naozaj to, na čo sú všetci zvyknutí, chirurgické, internistické, gynekologické, pôrodnícke, neurologické, pediatrické, neonatologické, čiže všetko, čo v svojom teréne tí ľudia chcú mať a čo aj oceňujú, pretože vidno to na petíciách, ktoré boli doručené do parlamentu alebo na ministerstvo zdravotníctva, že v tých okresoch, keď sa týka petícií za záchranu nemocnice, tak tá účasť je naozaj masová a tí ľudia tú svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú teraz, nechcú stratiť.
No a teraz poviem pár konkrétnych príkladov z nemocníc alebo z okresov, kde som bol.
Svidník. Včera bola doručená petícia na ministerstvo zdravotníctva. Pri argumentácii, keď sa boli zástupcovia okresu pýtať, im bolo povedané, že sa posilní záchranná zdravotná služba, že sa posilní letecká záchranná služba. Tak pokiaľ ste niekto do Svidníka išli po tých kľukatých cestách, tak viete, že keď tam sú kamióny, tak môžete mať sanitiek hocikoľko, jednoducho do toho mesta sa skôr nedostanete. Svidnícky okres - špecifický, podľa údajov z okresu z 360 dní je iba 60 letových, čiže nevyriešite to ani záchrannou, ani leteckou službou.
Vranov - ďalšia nemocnica, ktorá sa na nejakých zoznamoch opakovane vyskytovala, je tam nové zrekonštruované gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, krásne operačné sály, chodia tam rodičky z celého kraja, takisto to vnímajú ako veľkú nespravodlivosť, že by mohli o túto svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú, a funguje dobre, prísť.
Krompachy, Kežmarok, Trebišov - veľmi silná populácia marginalizovaných komunít. Od 50 do 75 pôrodov sú pôrody mamičiek z marginalizovaných komunít. Okolité nemocnice nie sú nijako pripravené na to, aby celú túto obrovskú skupinu ľudí prijali, a okrem toho všetky tieto nemocnice sú väčšinou na tom aj ekonomicky dobre, teda nie sú to podniky v strate alebo nemocnice, ktoré by vytvárali permanentné zadlženia.
Trebišovská nemocnica - takmer 450 lôžok. Jedna z najväčších okresných nemocníc na Slovensku. Asi najväčšia v Košickom a v Prešovskom kraji. Aj s nadregionálnou pôsobnosťou z hľadiska očnej... oftalmológie alebo z hľadiska tuberkulózy a respiračných chorôb. Takisto boli uverejnené, teda to hovorím o zoznamoch, ktoré vyšli v denníkoch, čiže nie je to, čo som kedysi dávno dostal ja. A zase chýba tam absolútne ratio toho, prečo by sa tá nemocnica mala na ten zoznam dostať. Áno, ministerstvo tvrdí, že tie zoznamy nie sú definitívne. Ale keď raz vzniklo číslo 10 729, tak to číslo, predpokladám, že bolo niečím naplnené. A keď tvrdia zástupcovia nemocníc, že zmena lôžok sa dá urobiť možno v 40 % rozsahu, tak, tak niekto pri tomto, pri týchto analýzach urobil chybu. Chýbajú možno zdôvodnenia aj dostupnosti pre pacientov, ale aj pre zdravotníckych zamestnancov.
My keď za ideálneho času sa dostaneme niekde za 30 minút, tak to neznamená, že sa tam dostaneme v zime alebo napríklad pri oprave mostov, ktoré teraz prebiehajú v krajoch. Viete, že z analýz vyšších územných celkov sú stovky a stovky mostov v krajoch v havarijných stavoch a musia sa meniť. To cestu pacienta zásadne komplikuje a zásadne komplikuje aj jeho dostupnosť. A sa isté týka aj zdravotníckeho personálu. Nie je pravda, že zrušením nemocnice sa všetci zdravotníci presunú do najbližšej nemocnice. Keď teraz chodia ľudia niekde v trebišovskom okrese od Borše do Trebišova 45 minút dopravou hromadnou, tak keď budú chodiť do Michaloviec, tak to bude ďalších 45 minút. Čiže mnohí z tých ľudí v tom zdravotníctve ani neostanú. Ako povedala, myslím, že riaditeľka zvolenskej nemocnice, zdravotník nie je vrece zemiakov, ktorý sa preloží z jednej nemocnice do druhej. Čiže ďalší reálny problém, ktorý v analýze nebol, lebo keby bol a keby tá analýza bola robená tými, ktorí to robili aj v teréne s konzultáciou špecifík regiónov, tak nemôže žiaden podobný zoznam, aké boli uverejnené, vzniknúť.
Ako som povedal na začiatku, už ministerka Kalavská predstavovala teda stratifikáciu s cieľom zoptimalizovať diagnostiku a liečbu pacienta, určite tiež tam bolo, boli pripomienky, ale hovorilo sa o tom, že sa tá analýza bude robiť aj s tými, ktorých sa v teréne priamo dotýka. A to sú nielen nemocnice, to je ambulantný sektor, všeobecní lekári, špecialisti, primátori, starostovia, župani. A toto, toto sa, bohužiaľ, neudialo, a preto sme v stave takom, že je takmer nemysliteľné, aby mohla táto stratifikácia v takom návrhu, ako sa tu dostal, priniesť, aby teda mohla byť schválená.
Častokrát sa hovorí, že vlastne to je len to, čo tu už raz bolo, ale aj pani Ježíková, ktorá teda bola odídená, tvrdila, že ich stratifikácia je iná, je ich vlastná, pán Dvořák hovoril, že vychádzali z vlastných dát, medzitým sme tu mali druhú vlnu pandémie, keď boli všetky nemocnice plné a čelili sme tomu, že už nemáme kde tých pacientov dávať, keď sme mali 4 000 akútnych covidových pacientov v nemocniciach a keď sa majú rušiť lôžka, sa nezrušujú lôžka akútne a to sú presne tie lôžka, kde tí pacienti, mnohí z týchto pacientov ležali.
Máme tu európske fondy. V rokoch 2018, 2019 aj 2020 predsa nemocnice čerpali európske fondy a ich stále čerpajú. Tie fondy čerpajú najmä na akútne lôžka, na operačné sály, ale aj na lôžka, kde ležia pacienti, chirurgické a internistické. Klasické akútne nemocničné lôžka. Zase nikto nemocniciam nevysvetlil. Čo bude s fondami, budú ich vracať, nechá sa to dobehnúť a po 5 rokoch po trvalej udržateľnosti sa tie lôžka zrušia?
Plán obnovy. My sme si stanovili, my Slovenská republika, v Pláne obnovy, že do konca roku 2021, teda do 31. 12. prijmeme legislatívu, ale zároveň tam je napísané, že súčasťou prijatej legislatívy bude aj, aj zoznam nemocníc, ktoré majú prejsť transformáciou. My už tento cieľ s týmto míľnikom nijako nestíhame. Je návrh, aby sa to posunulo na koniec roku 2022, budú komunálne voľby v novembri, asi nikto z primátorov a starostov by neprešiel, ktorý podporuje toho, kto túto reformu navrhuje, ale keď sa to zas o rok posunie, tak už nemôžme stihnúť ďalší míľnik a to je mať pripravené verejné obstarávanie a začať s realizáciou dostavby, výstavby nových nemocníc alebo prestavby existujúcich, lebo miesto dvoch rokov už ostane iba jeden. Aj preto sa zrejme pán líder najsilnejšej koaličnej strany vyjadril k tomu, že Plán obnovy sme si síce pripravili, ale budeme ho musieť zmeniť. Ináč o tie peniaze prídeme tak či tak.
Ďalší argument, ktorý, diskutovali sme o tom niekoľkokrát, počty jednotlivých výkonov. Nie je, aj keď sa to zdá, že tam urobia 2 000 operácií, tam sú vyoperovanejší chirurgovia ako na pracovisku, kde je 1 000 operácií, ako je to argument, ktorý vyzerá zdanlivo logicky, ale treba brať aj do úvahy, aké sú veľké tímy. Keď urobí 1 000 operácií 5 chirurgov, tak na jedného vychádza 200. Keď urobí 2 000 operácií 15 chirurgov, tak na jedného vychádza 133 operácií. Čiže to sú všetko fakty a poznatky z terénu, ktoré naozaj nabúravajú celý ten ani nie koncept, možno ten obsah, tú prezentáciu a tú formou, akou je to, akou je to robené. Myslíme si, že, a som o tom presvedčený, že je šanca zachrániť peniaze z Plánu obnovy, že tá miliarda a pol, z toho zhruba miliarda alebo niečo viac ako miliarda do nášho zdravotníctva na stratifikáciu alebo na zmeny vieme zachrániť, ale nie v tejto forme, ako je to teraz, treba to zmeniť, ešte stále je čas, treba sa zaoberať primárne veľkým posilnením ambulantnej sféry, motivačnými a inými technikami dostať ľudí do terénu, využiť európske peniaze, po dobudovaní silnej ambulantnej sféry pristúpiť k reorganizácii nemocníc aj starostlivosti tam, kde je to možné, kde s tým budú súhlasiť poskytovatelia ostatní, ale aj zástupcovia ľudí, primátori, starostovia, VÚC-ky a ostatní, takže aj z tohto dôvodu sme rozhodnutí tento materiál nepodporiť, a myslíme si, že tak, ako je pripravený, ohrozí sa aj čerpanie eurofondov, lebo sa to jednoducho nestihne, a tie peniaze, ktoré sú na to určené, vyjdú nazmar.
Ďakujem pekne.
