Ďakujem za slovo. Ja by som ako džentlmen dal prednosť pani spravodajkyni ako žene, ale keďže som navrhovateľ, tak by som chcel najprv povedať, že o čom je ten návrh, tak trocha bližšie, a potom teda budem veľmi pozorne počúvať rozpravu.
Z dôvodovej správy tak krátko. Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie opatrení na zabezpečenie plynulého prechodu na povinné predprimárne vzdelávanie prostredníctvom dočasnej možnosti poskytovania povinného predprimárneho vzdelávania aj v tzv. nesieťových zariadeniach do roku 2024, čiže je to obmedzené, také prechodné obdobie, ako aj úpravou niektorých ustanovení súvisiacich s predprimárnym vzdelávaním. V prvom rade sa vytvára najmä register týchto nesieťových zariadení a upravuje sa aj ich financovanie poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.
Zároveň sa v tomto zákone aj upravuje posudzovanie plnenia obsahu vzdelávania v rámci individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadení.
Trocha k tej genéze. Ako viete, tak ja ako predseda školského výboru mám takú ambíciu, aby tie veci týkajúce sa školstva podľa možností, samozrejme, nie vždy sa to dá, prechádzali takým širším konsenzom z rôznych, teda aj, nielen politickým, ale aj z rôznych oblastí a aby sa dostatočne, dostatočne prediskutovali, prípadne ak to pokračuje v druhom čítaní, aby sme na výbore vedeli doladiť veci z aplikačnej praxe, či už prídu tie podnety zo strany koalície alebo opozície.
Tento zákon predkladáme spolu s pani poslankyňou Šofranko a s pánom poslancom Slobodom a dôvod je taký, že v podstate robíme istú službu, aby veci, ktoré budú potrebné, aby platili od 1. septembra, aby sa to stihlo. Ak si, možno niektorí to registrujete, tak pôvodne bolo, bol plán, že príde veľká vládna novela školského zákona teraz na májovú schôdzu, v júni by bola v druhom čítaní a keby sme ju teda schválili, tak by od septembra platilo oveľa viacej vecí. Bolo tam však obrovské množstvo pripomienok v MPK, vyše tisíc, nakoniec po rôznych teda tých nejakých úvahách a rozporových konaniach sa usúdilo, že teda sa nepôjde s tou veľkou novelou školského zákona.
Na druhej strane práve sa nám ozvali zástupcovia tohto predprimárneho vzdelávania, špeciálne aj tých nesieťových zariadení, ktoré, ktorým vznikali problémy, ale vznikali problémy aj štátu, ako splniť tú povinnosť toho predprimárneho vzdelávania. Tak sme navrhli, že teda aspoň túto časť školského zákona pôjdeme s ňou. S tým, že myslím, že sa urobil veľmi dobrý kus práce aj zo strany legislatívy ministerstva, aj komunikovalo sa so zástupcami nesieťových zariadení, aj s Radou pre rozvoj materských škôl, kde sa dospelo k takej vzájomnej spokojnosti.
Ja sám sa skláňam, mám obdiv pred tými ľuďmi, ktorí pracujú s deťmi v škôlkach alebo teda tých ďalších zariadeniach predprimárnych. Je to veľmi náročná práca a ja sa nepasujem za odborníka na všetky tie detaily; asi to, že mi štyri deti chodili do materskej škôlky asi zo mňa nerobí odborníka na predprimárne vzdelávanie. Tak sme pozorne počúvali a snažili sme sa to tak manažovať, aby sa tam dospelo k dohode. A tá dohoda bola, ja tu mám aj, hoci teda iniciovala, ten návrh zákona iniciovala asociácia tých nesieťových zariadení, tak tu mám napríklad aj podporný list od Rady pre rozvoj materských škôl tých, teda tých sieťových, ktorí tiež sa k tomu vyjadrovali a sú spokojní so znením tohto zákona.
Napriek tomu, práve možno preto, že ja sa necítim ako odborník na všetky detaily tej aplikačnej praxe v tých materských škôlkach a išlo to ako poslanecký, nie ako vládny návrh, tak avizujem aj vám poslancom, ale aj verejnosti, hlavne tej odbornej, ale, samozrejme, širokej verejnosti, že sme veľmi otvorení na tie konkrétne praktické pripomienky, čo vidia, že by sa dalo vylepšiť do druhého čítania, ak teda prejde cez prvé čítanie, čo dúfam, tento návrh zákona.
Nebudem, nebudem čítať všetky tie podrobnosti. Ja som ich tam spomenul, hlavne teda je vytvorenie toho registra tých zariadení, tých nesieťových, jeho financovanie a potom aj isté úpravy individuálneho vzdelávania.
Troška tak filozoficky, k filozofii toho prístupu, keďže sme v prvom čítaní. Prvoradá je rodina. Je super, keď dieťa vyrastá a je vychovávané práve v tomto citlivom veku matkou, otcom a aj v našej rodine to hodnotíme veľmi tak pozitívne. Ja som bol vždy rád, keď naše deti nemuseli, nemuseli ísť do škôlky z toho pohľadu, že teda manželka už nemohla, hej, musela ísť do práce, tým, že sme mali detí viacero alebo máme a boli relatívne po sebe, tak hlavne tí starší, maminka bola stále ešte na materskej s tými mladšími, takže nemuseli a naozaj tí najstarší dvaja nastúpili až na tú, na ten posledný rok a je to v poriadku. Na druhej strane... a boli sme tomu radi, hej.
Na druhej strane vieme, že sú rôzne okolnosti v spoločnosti, rôznych skupín obyvateľstva, ale aj jednotlivcov, kde to, že deti zostávajú doma, nie je až také pozitívne a môže im ten nástup do tej materskej školy alebo iného zariadenia aj prospieť. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme to pochopili, že tu nejde o to, že by sme tlačili to do jednej strany alebo do druhej teda, že jeden extrém, že rodine treba čím skôr zobrať deti, dať ich do nejakých zariadení a štát sa postará, vychová tých správnych občanov. To by bol extrém, s ktorým by som nesúhlasil. Na druhej strane tváriť sa, že materské škôlky alebo jasličky sú zlo a treba tomu zabrániť, mali by deti zostať doma, ideálne by ani do školy nemali ísť, to je zase opačný extrém. Ja podporujem a nielenže ja, ale myslím, že viacerí podporujeme takú tú slobodu a zodpovednosť rodičov, ktorí sa môžu rozhodnúť, majú príležitosť, majú priestor, majú dostatok kapacít a už podľa svojich osobných preferencií, toho zladenia toho rodinného a spoločenského a pracovného života teda nastavia, nastavia to, ako tie deti pôjdu do toho predprimárneho vzdelávania.
Vítam to, že je tam aj tá možnosť toho individuálneho vzdelávania pre prípad, že by niektorí rodičia to vnímali ešte inak. Takže určite podporujeme rodiny (otec, matka, deti), ale takisto podporujeme kvalitnú a dostupnú službu v tejto predprimárnej oblasti, aby tí podľa svojich preferencií rodičia, ktorí tak chcú urobiť, aby tak urobiť mohli.
Takže ďakujem vám za pozornosť, ak budú nejaké otázky, rád na ne zodpoviem. A poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní a potom o pripomienky špeciálne na výbore, ale aj pomimo po prechode do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
