Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2020 o 16:42 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 16:42 - 16:43 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja možno tak trocha odľahčenejšie. Keby ste sa boli vy v tých dobrých rokoch vzďaľovali od tej hranice rapídne opačným smerom, tak sme to nemuseli riešiť, ale to už bolo povedané. A ešte jeden možno taký, taký politický ťukes, v ďalšom volebnom období, ak táto vláda nebude mať vládnu väčšinu, stále veríme, že to bude táto vláda, a potom sa spoliehame na zodpovednú opozíciu, ktorá doplní v dobrých časoch tie hlasy, aby sa znova tá dlhová brzda vrátila tam, kde bola v dobrých časoch. Takže keďže ste zodpovední, tak veríme, že sa to vyrieši a nemusíme sa báť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 10:03 - 10:05 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, ďakujem vám za váš príspevok. Mnohé veci ste rozobrali, osvetlili, a čo sa týka obsahu a vecnosti, by som s mnohými aj súhlasil a som rád, ak budeme smerovať aj k takej zhode, čo sa týka tohto postoja Národnej rady.
Spomínali ste, že nejakým spôsobom by som verifikoval alebo uznával Stalina, lebo rešpektujem tie hranice. No, samozrejme, že Stalina nie ani Sovietsky zväz. Ide skôr o to, že tak, ako je to nastavené v tej oblasti, asi sa to veľmi inak nevedelo a nedalo urobiť a je to teraz fakt, ktorý rešpektujú aj medzinárodné organizácie a medzinárodné právo. Čiže to nie je niečo, čo si vyberáme na základe nejakej sympatie (povedané so smiechom), vyjadrujem jednoznačne nie Stalinovi a absolútne minimálna, minimálna nejaká sympatia alebo skôr antipatia k sovietskym praktikám. Hovorím o dnešnom stave medzinárodného práva.
A ďalšia vec, povedzme si tak otvorene, ako ste sám deklarovali, že teda ste ateista, ste sám seba nazvali. Ja ako veriaci kresťan, ktorý sa k tomu hlásim nie preto, že by som to nejak potreboval, ale preto, že je mi to prirodzené, som necítil potrebu zdôrazňovať pri Arménoch, že sú kresťania, lebo to nie je hlavný alebo jediný dôvod, prečo sa ich chceme zastať. Takisto by sme sa zastali nejakého, poviem to, bratského židovského národa alebo teraz mi napadlo tak trocha humorne (povedané so smiechom) bratského skoro ateistického českého národa. Ide o ľudskosť, ide o priateľstvo, nejde teraz o náboženstvo alebo len o nejakú ideológiu.
Čiže no ale keď nehovoríme o ideológii, vy ste sa nakoniec, to nakoniec spomenuli, za vaším postojom bolo cítiť silný proruský postoj. Ja vám to nevyčítam. Vôbec vám to nevyčítam, len hovorím, že neoháňajme sa možno kresťanstvom, keď sú tam iné postoje. Buďme objektívni.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:42 - 9:44 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, ktorí ste reagovali, ďakujem vám.
Čo sa týka toho vyjadrenia pána predsedu Krúpu, že podľa neho alebo v tej chvíli že tomu nič nechýbalo, tak ale s tým sa dá súhlasiť. Vám tam prekážalo, tam bolo niečo navyše, takže nie niečo (povedané so smiechom) chýbalo, ale navyše. A to sa odstránilo, takže mal pravdu. Aj keď, veď viete, ako to funguje v politike, že ak teda je krátky čas, tak väčšinou sa potvrdí to, čo je pripravené, ale s tým, že my sme veľmi aj vnútri klubu o tom debatovali, aj v rámci koalície, nakoniec aj vaše pripomienky boli braté na vedomie, ale nakoniec sa to upravilo. Čiže ten proces, neurobilo sa to na výbore, urobilo sa to teraz v pléne, a ako bolo povedané, ďakujem pánu, pánovi poslancovi Kuffovi, že povedal, že dá sa to podporiť, teda lebo ide nám o to, aby sme naozaj teraz tuto nevyvolávali z toho (povedané so smiechom) ďalší konflikt, ale, naopak, aby sme to podporili a pomohli tej oblasti, a to všetkým ľuďom bez ohľadu na to, či sú to Arméni, Azeri, Rusi, Turci, ktokoľvek, lebo sú to ľudia, lebo treba chrániť ich životy a ich dôstojnosť a situáciu.
Na druhej strane súhlasím aj s pánom poslancom Kérym, že to, že som členom skupiny priateľstva s Izraelom, neznamená, že súhlasím so všetkými predstaviteľmi a krokmi štátu Izrael povedzme v súčasnosti, pretože nakoniec sú tam voľby a tie režimy sa menia, alebo režimy, tie vlády sa menia a niektorý môže byť taký, nejaký, onaký. To isté platí aj smerom k vláde alebo k reprezentácii Arménska. Raz môže byť taká, raz môže byť onaká a skutočne môže aj ona konať nespravodlivo.
Teraz sme hovorili o arménskom ľude, o priateľstve s ním a o ochrane pred nejakou ďalšou, ďalšou situáciou, kde sú zabíjaní preto, že sú Arméni, a že cítime taký, také prepojenie, také puto, také priateľstvo s Arménskym ľudom, a preto toto celé vítam a podporujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2020 9:26 - 9:38 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, no, už sme odštartovali rozpravu, už padlo niekoľko pohľadov, niekoľko názorov. Čo sa týka toho upraveného uznesenia, vítam ten posun, tak ako aj viacerí kolegovia. Ja by som povedal, že je to taký posun viac do stredu, do nejakého objektívna, a rozumiem tomu, že potrebujeme vzhľadom na postavenie Slovenska, ktoré je reálne také, aké je, vzhľadom na medzinárodné právo zvoliť snáď takýto jazyk. Ja som sa o tom snažil komunikovať napríklad aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a nechať si vysvetliť, aká je naša pozícia.
Na druhej strane medzinárodné právo, tak ako je, by nás nemalo nejakým spôsobom zväzovať v zmysle vyjadrení a podnikaní krokov v prospech spravodlivosti. Už to tu zaznelo, hranice Azerbajdžanu, Arménska, ale aj ďalších krajín sú pozostatkom hraníc bývalého Sovietskeho zväzu aj takej – nielen, ale najmä – Stalinovej politiky, kde častokrát tam platilo to rozdeľuj a panuj, alebo teda rovno aj odsuň, presuň, a bolo tam veľa nespravodlivosti, ktorá sa nenapravila.
Ja by som teraz chcel špeciálne hovoriť o Arménoch. Bude takmer, o dva roky bude presne 100 rokov od skončenia alebo zániku Osmanskej ríše. Keby sme sa pozreli na situáciu Arménov pred viac ako 100 rokmi, lebo genocída Arménov prebehla na začiatku 20. storočia, tak by sme videli, že veď oni boli vlastne v rámci územia hraníc Osmanskej ríše a v istom zmysle by sme mohli mať takú, taký pocit, že veď to rešpektujeme, veď čo si robia na svojom území, je vlastne ich vec. V každom prípade bola veľká chyba a bol veľký problém, že medzinárodné spoločenstvo akýmsi spôsobom nereagovalo na tú genocídu Arménov.
Ja som mal možnosť v októbri 2016 byť na zahraničnej pracovnej ceste v Jerevane a v rámci toho sme sa zúčastnili aj návštevy Múzea arménskej genocídy a bolo to teda veľmi silné. Mali sme tam výklad, videli sme tie materiály, obrázky a tak ďalej, ale poviem úprimne to, čo ma najviac tak prebralo, lebo videl som rôzne múzeá, videl som, však poznáme 2. svetovú vojnu, 1. svetovú vojnu, ďalšie konflikty, akosi možno sme už takí trošku aj otrlí dneska, tých obrazových materiálov vidíme mnoho. Ale to, čo ma naozaj prebralo, keď sme vychádzali z toho Múzea arménskej genocídy, tak na takých schodíkoch, kde sa vychádzalo, bol ešte veľký nadpis, ktorý mal byť takým mementom. A bolo tam napísané: „Kto by si dnes už spomenul na nejakých Arménov? Adolf Hitler.“ Pretože presne tieto slová použil Adolf Hitler, keď vysvetľoval svojim jednotkám, najmä teda SS a pripravoval ich na genocídu Židov. Nebojte sa, to prejde, tak ako prešla genocída Arménov. Kto, kto to dnes rieši? Bolo to zhruba 30 rokov po tých udalostiach, kto bude riešiť genocídu Židov.
Som veľmi rád, že naša spoločnosť, aj slovenská spoločnosť sa k holokaustu, ku genocíde Židov stavia jasne a nezabúdame. Mnohí z nás sú aj členmi Skupiny priateľstva s Izraelom a okrem iných dôvodov, ktoré máme, tak jeden z nich je aj to, aby sme naozaj nezabudli a aby sa to neopakovalo, takáto genocída akéhokoľvek národa, v tomto prípade Židov. Mnohí z nás sú pozvaní a zúčastňujú sa podujatia Spravodlivý medzi národmi, kde oceňujeme tých, ktorí pomohli v čase vojne práve týmto prenasledovaným Židom.
A myslím si, že veľmi podobne by sme naozaj nemali zabúdať na genocídu Arménov, ktorá, bohužiaľ, zdá sa, že nie je úplne minulosťou, že znova sa opakuje. Teda moja, moja ako keby námietka nesmeruje k tomu, že by sme mali zmeniť návrh uznesenia, tam oceňujem, že je tam tá snaha o tú vyváženosť, diplomatickú reč a tak ďalej, ale naozaj by sme nemali zostať v takej neutrálnej polohe, čo sa týka národa Arménov, ktorí znova zažívajú čosi, čo majú ešte v historickej pamäti, čo možno ešte ich generácie si pamätajú, nejakí prastarí rodičia, že znova ich niekto ničí len preto, že sú Arméni, len preto, že nevyhovuje niekomu, že tam bývajú, že ich proste vyhladiť. A to je to, k čomu je treba, aby sme sa vyjadrili.
Ja by som sa vrátil k roku 2004, ktorý tu už bol spomínaný, 30. novembra 2004 Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, bolo to uznesenie č. 1341 podané poslancom Františkom Mikloškom a zaujímavé, v akej rozprave to bolo, v rozprave o návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou. V roku 2004. A to uznesenie znie veľmi jednoducho: „Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje“ tento zločin, „tento čin za zločin proti ľudskosti.“
Bol to návrh, ktorý nakoniec získal podporu. Pri hlasovaní zaň hlasovalo 70 poslancov zo 128 prítomných, čiže nebolo to sedemdesiatšestkou, nebolo to ústavnou väčšinou, ale bolo to jednoduchou väčšinou, ktorá azda aj za dnešných okolností by možno stačila, keď nie sú všetci prítomní, zvlášť ak sú ospravedlnení viacerí. A ja som si pozrel aj kvôli takej historickej pamäti to hlasovanie. V dnešnom parlamente sedí jeden jediný človek, jeden jediný poslanec, ktorý hlasoval za. A bol aj vtedy členom a hlasoval za. A to je Dušan Jarjabek, ktorý bol vtedy členom klubu HZDS, dnes je členom klubu SMER-u - SD.
Chcem povedať, lebo spomínal to aj pán poslanec Blaha, že on, teda ak som si to dobre všimol, tak nebol vtedy poslancom, ale viacerí jeho kolegovia tu boli a hlasovania sa zdržali, čo nejakým spôsobom nekritizujem, ale teda chcem vyzdvihnúť, že majú v klube aj človeka, ktorý hlasoval za, ale väčšina z ich klubu to nepodporila v tom čase. Mali na to asi svoje dôvody.
Slovenská ná..., teda, pardon, Národná rada Slovenskej republiky, vtedy to už bola NR SR, jasne dala stanovisko k tomu, že túto genocídu uznávame, a teda uznávame, že ten čin je genocída, hej, aby to nevyzeralo, že ju schvaľujeme. Uznávame, že tento čin je genocída a že je to zločin a že to treba jasne povedať. Ja som na to veľmi hrdý.
Neviem, či viete, máme aj pamätník tejto genocídy na druhej strane Dunaja v Petržalke. A aj dnes by sme mali si povedať toto. Nechceme, aby bol ničený arménsky národ. Nechceme, aby bol ničený akýkoľvek národ, či židovský, či arménsky, alebo prípadne či sú to tí Azeri, alebo ktokoľvek, ale nemôžme zostať ticho. Nemôžme si povedať, no, prijmeme nejaké uznesenie, musíme byť diplomatickí, sme len malá krajina, bude to stačiť. Chápem, že v tejto chvíli a absolútne rešpektujem a uznávam to ako veľmi dobre a bez akýchkoľvek pripomienok úsilie dvoch predsedov výborov, pána predsedu Krúpu, pána predsedu Valáška, dať takéto vyhlásenie, je to vždy dobré, pretože môžme povedať, nielen tak alibisticky, ale môžme povedať, neboli sme ticho. Týmto uznesením sa vytvoril aj priestor, že o tom v Národnej rade Slovenskej republiky debatujeme, môžme vyjadriť svoje názory. Niekto ich má možno diplomatickejšie, niekto možno ostrejšie, ale je to veľmi dobré. Za to im, za to im ďakujem.
Takisto ďakujem aj pánu predsedovi, navrhnutému predsedovi Skupiny priateľstva s Arménskom a Gruzínskom pánovi podpredsedovi Laurenčíkovi. Ja som mal nápad, že by sme sa mohli viacerí prihlásiť do tej Skupiny priateľstva s Arménskom a dať takýto symbol. Pokladal som to za správne konzultovať s ním, keďže som si našiel, že on je teda navrhnutý skupina..., predseda skupiny priateľstva. A ja som sa mu prvý prihlásil, že chcem sa teda ešte doplniť do tej skupiny, keďže v úvode volebného obdobia som to nechcel preháňať s účasťou vo viacerých skupinách, a ako som spomenul, som napr. členom Skupiny priateľstva s Izraelom, kde som už tretie volebné obdobie, ale v tejto situácii to pokladám za dobré.
Takisto by som chcel vyzvať ďalších kolegov, kolegyne podľa vašej, vašej preferencie, podľa vašej vôle vás povzbudzujem, prihlásme sa a dajme signál, že sme priateľmi s arménskym národom, lebo ako hovoríme, medzinárodné právo treba rešpektovať bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. Nemôžme si raz vyberať, čo budeme hodnotiť, nejaké územné nároky, resp. nejakú situáciu v rámci nejakých hraníc tak, potom onak. Je tam treba kontinuita a s tým súhlasím.
Na druhej strane priateľstvo si vyberať môžme. Arménsky národ, arménsky ľud je nám v mnohom blízky, aj keď sú relatívne ďaleko, sú až za Tureckom, až východne od Turecka, tak sú nám kultúrne blízki. Veľké, veľké skupiny Arménov žijú napríklad vo Francúzsku, ale aj v Spojených štátoch amerických, čiže uprostred našej západnej, západnej civilizácie.
Chcem teda k tomu povedať, že za toto uznesenie budem hlasovať, podporujem ho a som vďačný, že prišlo v takejto aj obnovenej verzii, a zároveň teda chcem deklarovať, že buďme spravodliví, dodržujme právo, ale buďme priateľmi tých, na ktorých sa už zhruba pred 100 rokmi zabudlo. A zároveň buďme ale aj opatrní voči tým, ktorí aj pred 100 rokmi, aj teraz vytvárajú určité problémy. A tak ako som to naznačil, že to uznesenie o arménskej genocíde bolo prijaté, keď slovenský parlament rokoval o začatí prístupových rokovaní Tureckej republiky k Európskej únii, tak dnes vieme, že ten proces skončil niekde na opačnej strane a že, bohužiaľ, namiesto toho, aby sa Turecko vydalo smerom k európskym hodnotám, k európskej civilizácii, tak ako by sa tak vzdialilo aj podľa toho svojho územného rozdelenia viac k, nechcem povedať k ázijským hodnotám, lebo nechcem dehonestovať, že nejaké ázijské hodnoty sú horšie ako európske, to nie, to by bolo hlúpe a povýšenecké, ale treba povedať, že Turecko je krajina na pomedzí kultúr, na pomedzí civilizácií a musí si vyberať.
Osmanská ríša skončila pred ani nie 100 rokmi, v roku 1922, a vidíme, že znova po tých 100 rokoch ožívajú niektoré, niektoré postoje napríklad v Egejskom mori, ktoré sú problematické, kde sa hovorí o..., a vyhráža sa slovami o vojne. Čiže je to problém. Zároveň Turecko je stále členom NATO. To znamená, že toto sú veci, ktoré tiež sa musia riešiť. Slovensko má miesto pri rokovacom stole v NATO, to znamená, sú to veci, ktoré potrebujeme deklarovať, potrebujeme strážiť, potrebujeme sa k nim vyjadrovať.
Súhlasím s tým, aby sme nevytvárali alebo nezaujímali postoj nepriateľstva k Azerbajdžanu, k Turecku, ku komukoľvek. Ale buďme objektívni, buďme diplomatickí a priateľstvo môžme vyjadriť smerom k arménskemu ľudu aspoň za seba, hovorím, že to tak robím aj budem ďalej v tom konať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:11 - 9:12 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a pán podpredseda Laurenčík, za tvoje vystúpenie.
Ráno sme sa o tom rozprávali. Ja som sa ako prvý hlásil, že chcem sa pridať do tej skupiny priateľstva s Arménskom, lebo som zistil, že tam nie som, keďže na začiatku volebného obdobia, keď sme sa ako poslanci nahlasovali, tak logicky sme si snažili dať nejaký obmedzený počet tých skupín, aby zas to nebolo len tak pro forma, ale jednak, že ako aj vystúpim v rozprave, naozaj cítim priateľstvo voči Arménsku, a preto v tejto situácii, ktorá teraz takto vznikla tak bolestne a v podstate opätovne po tých bojoch v 90. rokoch, tak chcem vyjadriť to priateľstvo a tú solidaritu s Arménskom, samozrejme, pri zachovaní medzinárodného práva a tej spravodlivosti, o ktorej sme hovorili, o ktorej hovoril aj v úvode pán predseda Krúpa.
Spravodlivosť má byť pre všetkých, ale priateľstvo si môžme vyberať. Takže ja si vyberám priateľstvo s Arménskom, teda resp. hlásim sa aj formálne k tomu priateľstvu, a tiež povzbudzujem kolegov a pridávam sa k tej výzve pána dizajnovaného predsedu tej skupiny priateľstva, ktoré by sme mali tiež schvaľovať, aby sme sa naozaj takto symbolicky, kto chce, v úplnej slobode k tejto skupine priateľstva s Arménskom, je to spoločná Skupina priateľstva s Arménskom a s Gruzínskou republikou, pridali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.11.2020 17:06 - 17:06 hod.

Richard Vašečka
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, na návrh štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, ZA ĽUDÍ a SaS žiadam o presunutie bodu č. 33 - tlač 212 na záver schôdze po prerokovaní všetkých bodov. Dôvod je, že vzhľadom na priebeh schôdze ešte nie je dokončený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na aktuálnu situáciu vo vysokoškolstve a v kvalite vzdelávania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2020 18:56 - 18:57 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem za diskusiu aj vďaka tomu, že sme to stihli v tom termíne, že bola korektná. Ja mám takú radosť, že sa ukázalo, že sa to naozaj, keď sa to týka vzdelávania, že vieme, vieme tomu dať nejakú úroveň. Samozrejme, patrí do toho aj politika, bohužiaľ, vieme, že tie veci sa týkali aj predstaviteľov vládnej koalície či v minulom volebnom období alebo v tomto, ale sme tu v tomto a musíme byť v tomto profesionáli, nastaviť to tak, aby to bolo dobré pre vysoké školstvo, pre vzdelávanie, pre Slovensko a aby sme vedeli sa vysporiadať naozaj nielen nejak formálne alebo nejak nevykonateľne, ale vykonateľne. Všetci veríme, že hoci tento zákon je pripravený do budúcnosti na nejaké zlé prípady, že ich bude čím menej, poprípade ideálne nula. Takže ďakujem veľmi pekne, prajem pekný večer.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2020 18:55 - 18:56 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Habánikovi tiež z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň aj rektorovi Trenčianskej univerzity za jeho opäť odborné vystúpenie, tak ako sme zvyknutí aj na výbore. Som veľmi rád, že sme spolu vo výbore, že máme takého človeka, ktorý je priamo z toho vysokoškolského prostredia. Ja som stredoškolský učiteľ, 15 rokov som učil, tak som veľmi rád, keď môžem počúvať kolegov, ktorí majú skúsenosti z tohto akademického prostredia. Tak ako pán kolega povedal, na tieto veci sa dá pozrieť, už sme sa predbežne rozprávali aj s pánom ministrom, ktorý tiež, s ministrom školstva, ktorý tiež vyjadril ochotu sa rozprávať na túto tému tak, aby sme naozaj, tak poviem, ľudovo vychytali tie chyby, ktoré by potom mohli spôsobovať problémy v aplikačnej praxi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2020 18:48 - 18:50 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi, podpredsedovi školského výboru a bývalému predsedovi školského výboru za jeho veľmi faktické, korektné vystúpenie. Vidieť, že bol predsedom výboru pre vzdelávanie, jeho dlhoročným členom, takisto aj teraz je takým platným členom tohto výboru ako jeho podpredseda. Musíme sa pri tomto zákone odosobniť, obidvaja sme boli alebo sme členmi koalícií, v ktorých sme zažili, že takéto problémy boli aj s jej predstaviteľmi a potrebujeme vyriešiť, tak ako ste sa aj vy tomu venovali prevažnú väčšinu vášho vystúpenia, riešiť zákonnú normu platnú pre všetkých smerom do budúcnosti, aby to nebolo spochybniteľné. Tak ako hovoríme, že minulosť už až tak zmeniť nemôžme, ale môžme nastaviť dobré pravidlá alebo čím lepšie pravidlá pre budúcnosť.
Tento zákon, áno, mohol byť aj vládny, robí sa veľká novela, veľká vládna novela vysokoškolského zákona, ale tým rozhodujúcim bol ten čas, keď sme nechceli strácať čas, aby sa zase pri nejakých posunoch nestalo, že aj ešte v ďalšom volebnom období to budeme znova riešiť, preto sme teda volili túto, aj keď nie úplne najideálnejšiu formu poslaneckého návrhu, ale vďaka aj tým pripomienkam a snahe ministerstva myslím, že sa nám podarí do druhého čítania, potom do záverečného schválenia vychytať tie chyby a urobiť čím kvalitnejšiu novelu.
Beriem a zapísal som si poznámky ohľadom úmyslu, ohľadom zaujatosti rektora a prípadne teda náhradu v rámci tej istej vysokej školy nejakým zástupcom a tak isto aj som si zapísal tú poznámku ohľadom rozlíšenia titulov podľa druhu. Pozrieme sa na to, môžme o tom diskutovať. Tak isto chcem zdôrazňovať, že nespochybňujeme vedecké rady alebo vôbec univerzity ako také, chceme ale pripraviť zákonnú možnosť, ako sa hovorí, aj na zlé časy, hej? To znamená, budeme šťastní, keď bude nula, nula uplatnení tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2020 18:29 - 18:35 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil malú novelu zákona č. 131/2002, teda vysokoškolského zákona alebo zákona o vysokých školách.
Vo funkcii predsedu školského výboru alebo presnejšie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport je to prvá novela školského zákona, ktorú predkladáme ako poslanecký návrh za poslancov, ktorých mená prečítam. Teda okrem mňa je to pán poslanec Radovan Sloboda, Juraj Šeliga, Peter Pčolinský, Anna Zemanová, Jana Žitňanská a Ľuboš Krajčír.
Vysoké školstvo, tak ako mnohé oblasti nášho života na Slovensku, určite potrebuje zmenu. Pracujeme na veľkej novele vysokoškolského zákona, ktorá prejde riadnym pripomienkovacím procesom, kde bude dostatok času pripraviť to kvalitne. Touto malou novelou, ktorú podávame ako poslanecký návrh, chceme opraviť jeden akútny nedostatok, ktorý sa nám v posledných mesiacoch opäť veľmi tak silno a mediálne jasne pripomenul. Týmto zákonom, jeho novelou už nemôžeme zmeniť minulosť, ale môžeme veľmi konkrétne zlepšiť budúcnosť hoci v malej veci, ale veľmi jasne. Táto novela je vnímaná najmä v súvislosti s pochybnosťami o diplomových prácach verejných činiteľov v tomto i v predchádzajúcom volebnom období. Ide vlastne o možnosť odnímať tituly, ale aj o možnosť vzdať sa titulu.
Je tu však jeden zásadný rozdiel. Keď sa v septembri 2018 dostala na povrch kauza rigoróznej práce bývalého predsedu parlamentu, ministerstvu školstva predchádzajúcej vládnej koalície sa ani za jeden a pol roka do volieb nepodarilo dosiahnuť zmenu v zákone. To znamená, že v minulom volebnom období sa o tejto problematike vedelo asi rok a pol, ale zmena zákona za ten rok a pol neprešla. Hoci vtedajšia opozícia, napríklad konkrétne poslanec Miroslav Beblavý, predložili riešenie inšpirované českým modelom. Vládna koalícia ho neschválila.
Keby bola predchádzajúca vláda tých 18 mesiacov využila a bolo by sa podarilo zmenu dosiahnuť, dnes by sme tu vlastne už nič nemuseli riešiť a aj tie kauzy, ktoré sa objavili v tomto volebnom období, iba sa vlastne podľa toho zákona, ktorý by už bol platný, dali vyriešiť a bolo by to vybavené za pár minút doslova.
Premiér Igor Matovič, tu citujem z médií taký krátky úsek: "Premiér Matovič vyzval v júni tohto roku ministra školstva Branislava Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravili zákon, ktorý spätne skontroluje záverečné práce a v prípade pochybenia odoberú ľuďom titul. Ministri dokonca dostali aj šibeničný termín. Zákon má byť na stole do septembra".
Čiže niekedy v júni sa tie medializované kauzy dostali do formy. Treba rýchlo ten zákon prijať, netreba čakať 18 mesiacov, treba to spraviť počas leta. Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo školstva zapracovalo, za čo im ďakujeme, a už v druhej polovici augusta bol návrh pripravený, kde sme si ho mohli aj na ministerstve podrobne prezrieť a v augustovom termíne podávania návrhov na túto septembrovú schôdzu bol podaný. Ministerstvo školstva v rámci prípravy tejto novely oslovil mnohé dotknuté subjekty a zapracovalo viaceré ich pripomienky. Boli to napríklad, aby ste vedeli, Slovenská rektorská konferencia, Akadémia policajného zboru, Ekonomická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Paneurópska vysoká škola, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská zdravotnícka univerzita, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, potom Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy a Slovenská akadémia vied. Materiál bol zaslaný aj podpredsedovi vlády pre legislatívu a aj Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že nešlo teda o vládny návrh zákona a neprešiel takým tým medzirezortným pripomienkovým konaním a ďalšími procesmi, tak bola eminentná snaha podľa možností zaangažovať do tohto, do jeho tvorby, čím viacerých, širší okruh ľudí, ktorých sa to dotýka aj alebo inštitúcií, ktoré reprezentujú túto problematiku a bude sa ich aj dotýkať z veľkej časti. Týka sa to najmä teda rektorov a univerzít.
Pripomienkami sa ministerstvo zaoberalo a prevažná väčšina je akceptovaná v tomto návrhu. Aj ja osobne som o tomto návrhu hovoril s viacerými rektormi vysokých škôl, o ktorých tento návrh z veľkej časti hovorí. S ministrom školstva sme sa z procedurálnych dôvodov dohodli, že novelu predložíme ako poslanecký návrh poslancov zo všetkých koaličných strán. My by sme boli radi privítali aj z kolegov z opozičných strán, pretože si nemyslíme, že to je vec, ktorá rieši povedzme konkrétne osoby, ale mala by vyriešiť do budúcnosti to, že keď nastanú takéto situácie, a nielen v prípade verejných činiteľov, budeme to vedieť vyriešiť. Úplne chápem to teda, že sa rozhodli nepridať a že budú ako oponenti, čo veľmi vítam, lebo na to, aby sa to schválilo kvalitne, tak potrebujeme, ako aj v prípade diplomoviek, oponentúru.
Stále sme teda otvorení na zmeny v tomto zákone v druhom čítaní na výbore aj v pléne. Ak bude schválené postúpenie návrhu do druhého čítania, školský výbor sa ním bude zaoberať, pravdepodobne to bude termín 15. októbra, a v pléne bude prerokovaný na schôdzi, ktorá začne 20. októbra. Aj keď nám nezostáva veľa času, verím, že podobne ako na našom školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prebehne táto rozprava korektne. Ja za seba sľubujem, že si sadnem, budem pozorne počúvať, budem si zapisovať pripomienky a budeme sa snažiť aj potom na výbore a v pléne to dopracovať tak, aj v spolupráci s ministerstvom, aby tento návrh bol čím kvalitnejší, aj keď sme nestrácali čas a postupovali sme promptne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis