Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ako vidíte, mne dnes ide karta, takže teraz k normálnemu zákonu. To sú, to sú tie prekurzory.
Prekurzeru... prekurzory výbušnín, to znie, samozrejme, že strašne akčne, a možno nejaké prekurzory budeme dodávať aj, aj do, na Ukrajinu. Pri prekurzoroch ide, že čo, začnem teda tým, že čo sú vlastne tie prekurzory. Prekurzory sú vstupné látky na vý... ktoré potrebujete na výrobu výbušnín. Neviem teda kto všetko z vás mal deväť rokov, ja keď som mal deväť rokov, tak sme behali po sídlisku a dávali sme dokopy dva-tri prášky, zabalili do izolepky a po sebe hádzali a mali sme s tým veľkú srandu, až mi to raz vybuchlo kúsok od oka, tak potom už som sa s tým až tak veľmi nehral. Také ešte tri kamienky, aby to pri tom dopade urobilo iskru. No a tam napríklad išiel peroxid vodíka, H₂O₂. H₂O je voda, to vieme všetci, ale keď na ten, aj keď tam je ešte jeden kyslík navyše, atóm kyslíka, tak je to H₂O₂, nie je to už teda voda, je to peroxid vodíka, a ktorý teda okrem toho, že z toho vyrobíte takú fajnú tú, v izolepke tú guličku a môžte to hodiť a urobí to bum, tak ešte to aj dámy a niektorí páni používajú na to, aby boli za blonďákov.
A tu je teraz ten problém. Samozrejme, nikto nemá problém s tým, že si niekto odfarbí vlasy. Aj ja som už mal raz, priznám sa, na blond. Problém majú, problém máme s tým, že okrem toho, že s tým peroxidom vodíka sa dajú odfarbiť vlasy, tak sa dá z toho zhotoviť aj výbušnina.
No a teraz čo s tým. Rieši to, samozrejme, aj Európska únia a dala vám, dala nám dve možnosti na výber - buď budeme ten predaj presne evidovať, alebo ho zakážeme. A toto je také, že, že mám si vybrať medzi rakovinou a cholerou. Jedno horšie ako druhé pre takého freemarketéra, ako som ja, ale jednoducho je to smernica Európskej únie, ktorá žiada, aby sme urobili jednu z týchto dvoch vecí. Tak úplne tak prvotne, tak čiste spontánne som si myslel, že bude lepšie, keď budeme ten predaj evidovať, len, preboha, nič tu nezakazujme. Ale po naozaj dlhej, rozsiahlej diskusii a obrátili sme sa na množstvo orgánov, ktoré s tým má dočinenia, napríklad SOI-ka, tak sme dospeli k záveru, že bude lepšie zakázať, lebo tá evidencia zase bude na seba viazať značnú administratívnu kapacitu a to sú ďalší úradníci a ďalšie výdavky štátu.
No ale, takže ideme, takže ten návrh zákona je o tom, že to zakážeme, ale ten zákaz nie je tak dramatický preto, lebo my zakazujeme len koncový predaj. Čiže už niekto si nekúpi voľne peroxid vodíka, ale kto si chce odfarbiť vlasy, tak si, samozrejme, kúpi všetky dnes dostupné prípravky, ktoré na báze peroxidu vodíka odfarbujú vlasy. Však drogéria je plná toho. Toto naďalej ostane. Len čistú molekulu H₂O₂ samotnú, samú osebe nebude už možno kúpiť, len pre koncových užívateľov. Samozrejme, pre firmu, ktorá vyrába tie odfarbovacie, jak sa to volá, laky, či čo to je, tak tá naďalej môže normálne nakupovať ten, ten materiál vstupný, v tomto prípade peroxid vodíka, a naďalej môže z toho vyrábať tie od... prípravky na odfarbenie vlasov, čiže toto všetko ostane, len priamo ľudia, priamo koneční spotrebitelia nebudú môcť kúpiť čistý stopercentný peroxid vodíka. Nebudú môcť kúpiť ani viac ako 12-percentný. Tak takto by som to rád, takto som to chcel objasniť, aby... na jednej strane áno, niečo tu ideme zakazovať, ale na druhej strane, si myslím, že nič dramatické, a predsa len zvýšime bezpečnosť, lebo už nebude možné si kúpiť len tak nekontrolovane peroxid vodíka a možnože naozaj vyrobiť nejakú výbušninu.
No okrem toho ideme zakazovať ďalších: 2, 4, 6, 8 látok, ale u všetkých platí to, že jednak prípravky, ktoré sa z tých látok robia, napríklad zakazujeme rôzne zlúčeniny s chlórom a tie sa dajú používať na čistenie bazénov priamo alebo sa dá používať prostriedok na čistenie bazénov, ktorý má, ktorý obsahuje tieto chlórové zlúčeniny, a to ostane naďalej. Firmy môžu naďalej tieto látky kupovať, ale ľudia si už priamo, konečný spotrebiteľ si nekúpi napríklad chlorečnan draselný v koncentrácii viac ako 40 %, takže o tomto je tá aplikácia, aplikácia smernice Európskej únie.
A na záver: nemá to dopad na rodinu, nemá to dopad informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie to má obmedzený a tak ďalej, asi to všetci poznáte. Myslím si, že to je úplne neškodná vec. Chcem vás poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Taraba, v krátkosti vám odpoviem. Robím to po skončení rozpravy, aby som teraz tu debatu nerozprúdil. Koniec koncov zajtra, keď sa bude o samotnom návrhu zákona diskutovať, môžme sa k tejto téme vrátiť.
Poviem vám, ako je to s elektrinou. Elektriny sa na Slovensku spotrebuje 30 jednotiek terawatthodín konkrétne, z toho domácností sú 6. No neverili by ste, čo to bolo vydolovať zo Slovenských elektrární tých 6 terawatthodín pre domácnosti, aby to mali za tú cenu, za regulovanú cenu dneška, a toto je 6 terawatthodín.
Tie malé firmy odhadujem na ďalšie 3 až 4, na to nie sú ani konkrétne, konkrétne čísla. Nie sme to v stave spraviť. Jednoducho, kde nič nie je, ani čert neberie. Slovenské elektrárne mali už koncom roka tisíc... 2020 predanú takmer všetku elektrinu na rok ’22, na tento rok. To je, vyše roka v predstihu sa to predáva. Ja to považujem za správne preto, lebo nemôžte mať v prevádzke štyri jadrové reaktory a predávať elektrinu, že však zajtra ráno kuknem, kto má záujem, lebo elektrina sa nedá skladovať. Dokonca, čo som donedávna vôbec nevedel, elektrinou prevádzkujú tzv. elektrické kotle, že keď sú, keď sú prebytky elektriny, tak veľmi neefektívnym spôsobom nahrievajú vodu (povedané so smiechom), aby ju následne vypustili, lebo nevedia, čo s tou elektrinou. Keď to raz nikto nechce, vy ju fakt nemáte kam dať. A predtým, ako to rozhádžete celú sieť, tak sa jej treba zbaviť. Čiže to je, samozrejme, čisté plytvanie. Hovorím to len preto, že ten trh je naozaj extrémne náročný na, na súlad, časový súlad dopytu a ponuky. Čiže predávajú to vo veľkom predstihu a predali to, samozrejme, za nejakú cenu.
Teraz sa stala dokonca taká situácia, že na rok ’22, na... prepáčte, to je tento rok, na rok ’23, čo sme dohodli, že 6 terawatthodín bude za tú dnešnú cenu, tých 60 eur pre domácnosti, tak Slovenské elektrárne budú časť elektriny, nevedia presne akú, musieť dokúpiť za tie vysoké ceny budúci rok, aby vedeli aspoň dodať tých 6 terawatthodín pre domácnosť. No, z toho vyplýva, že by sme z nich vyžmýkali maximum. Išlo to tak za pomerne dramatických okolností, však to si možno pamätáte, došli sme sem so skráteným návrhom (povedané so smiechom) na zavedenie atómovej dane, tak vtedy uprednostnili dohodu elektrárne. Nemáme tam naozaj nič navyše.
Teraz tie podniky majú obrovské problémy. Ale na rozdiel od domácností majú aspoň čiastočne možnosť to premietnuť do cien svojich služieb a výrobkov. Aj malé firmičky to dokážu, zatiaľ čo taký dôchodca nedokáže nič. Ten dostane, samozrejme, tú inflačnú doložku, budeme mu zvyšovať, neviem, asi 8 %. Robíme to po prvé o niekoľko mesiacov neskôr a po druhé preto, lebo skôr to nejde, musíte mať na to čísla k dispozícii. A po druhé, to je, akurát len pokryje jeho vstupy a však aj, aj chlieb, aj všetko možné ide hore, ale nevie získať nič navyše, a preto tam je strašne dôležitá tá regulácia.
A pri tých podnikoch mňa to mrzí, ja som minister hospodárstva, ja cítim s nimi, ja sám som podnikal. Ja mám mojich bývalých kolegov vo FaxCopy, 250 zamestnancov, 40 pobočiek. To oni, viem, jako oni tým trpia, nevieme nič urobiť, nič. To je jednoducho zabité. A dnes počas hodiny otázok, inak som, s kolegom poslancom Šudíkom sme riešili to, že v Humennom je firma, ktorá za žiadnu cenu nevie dostať elektrinu. Oni sú ochotní zaplatiť čokoľvek, aj tú, aj tú vysokú cenu na spote, nevedia dostať ten prúd, to budem riešiť. Ak máte také prípady, že vôbec čo len fyzicky sa k tej elektrine dostať, tak to si ešte trúfam riešiť. Ale aby dostali dnes cenu, ja neviem, 150, čo sa ešte pred rokom zdala byť že šialená vysoká, tak aby dostali dnes cenu 150, to je mimo, mimo moci kohokoľvek v tejto krajine. Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak predkladám druhý návrh na skrátené legislatívne konanie, opäť by som chcel poprosiť sa vyjadrovať k tomu samotnému skrátenému konaniu, a nie k obsahu zákona, lebo o tom bude rozprava zajtra. Môj ten predošlý apel, resp. prosba, moc, moc to nepadlo na úrodnú pôdu, ale možno sa zadarí tentokrát, tak dovoľte mi povedať v krátkosti, o čo ide.
Máme regulované ceny elektriny do 30 MWh ročnej spotreby, pre informáciu priemerná domácnosť spotrebuje 2,4, čiže naozaj toto pokrýva spoľahlivo všetky domácnosti a aj také tie maličké firmy. A v prípade plynu... a aj platí to... a platí to aj, keď domácnosť vykuruje elektrinou. A v prípade plynu je to až 100 MWh spotreby. Priemerná spotreba plynu je asi 8 v jednej domácnosti priemernej.
No a ono toto celkom dobre funguje, ale čo sa ukázalo, je, že, keď vykuruje tepláreň, nejaká tepláreň, máme na Slovensku približne 340 teplární, teda tých CZT, centrálny zásobovateľ teplom, tak aj tá cena tepla je regulovaná, čiže tam je to tiež podchytené. Tam niekoľko z tých 340, asi 50 teplární zanedbalo svoju povinnosť, tak ony na to doplatili, nie domácnosti. Čiže domácnosti sú celkom zdatne pokryté reguláciou v oblasti elektriny a s drobnými nedostatkami aj v oblasti plynu a tepla.
A ten problém, ktorý sa ukázal, je ten, že keď máte domovú kotolňu, to znamená 20 bytov v bytovke sa zloží, kúpia si, zainvestujú do kotolne, kupujú tento plyn, tak ich spotreba je viac ako 100 MWh plynu ročne a už nie sú regulovaní v cenách. A tu sa stali, tu sa teraz zbiehajú dva efekty. Jednak je, jeden je taký, že mnoho týchto bytových spoločenstiev alebo tých domových kotolní, alebo správcov tých bytov to jednoducho zanedbalo, nesplnili si úlohu. Vedeli, že nie sú regulovaní, však sa roky toho domáhali, že nechcú byť regulovaní. Oni presne vedeli, čo to je byť, alebo nebyť regulovaní, vedeli o tom, ale sa jednoducho na to vykašľali, preto sme aj urobili také núdzové opatrenie začiatkom tohto roka, že sme stropli tú cenu.
Povedali sme, O. K., nakúpili plyn horšie ako 79 na MWh vrátane DPH a všetkých poplatkov, tak toho už nebudem ďalej trestať, tak môže to dostať od SPP, túto cenu, z 940 takýchto bytových spoločenstiev sa prihlásili, približne polovica. No a teraz ale to je len jeden dôvod, že zanedbali svoju povinnosť.
Druhý dôvod je, že nemusia to tak dobre vedieť nakúpiť ako profíci z SPP. Toto teraz hovorím s plnou vážnosťou. Na SPP je tlupa ľudí, ktorí toto robí profesionálne a sú v tom fakt dobrí. Ja teda do týchto forwardov a spotov vidím tak čiastočne, dostatočne na to, aby som vedel posúdiť, kto si robí dobre svoju robotu, ale nie dostatočne na to, aby ja som ju vedel robiť, ale musím povedať, že tam sú naozaj machri a robia to veľmi sofistikovane a robia to spravidla lepšie, ako si to bude robiť taká domácnosť, teda taká tá domová kotolňa, nejaké spoločenstvo vlastníkov bytov, kde to, alebo kde to riadi nejaký dôchodca pomimo a podobne, a preto dochádzame s takým návrhom, že kto chce, toto je len dobrovoľne, kto chce, ten sa môže zapojiť do tej regulácie.
Regulácia len tento rok tak strašne výhodná, lebo sme v tom roku, kedy ešte minulý rok bola cena plynu nízka, takto pred rokom vyletela šialene rýchlo a šialene vysoko - ale aj to šialene rýchlo je dôležité - a zaskočila mnohých, zaskočila firmy a teraz by všetci chceli byť regulovaní, lebo tá regulácia, samozrejme, tlmí tieto velikánske výkyvy, a toto nejde a už budúci rok nemusí regulácia byť vôbec výhodná, dokonca keď si zanalyzujete posledných 15 rokov, tak je skôr nevýhodná regulácia, ale je tu ten faktor s tým, že závisí aj od toho, kto nakupuje cenu plynu do budúcna, a keď to robia naozaj profíci, ktorí možno nemajú veľké oči, že teraz narýchlo tu zarobím ešte, ešte 5 eur navyše, ale ktorí idú na to na základe, na základe toho, že si povedia, ktoré ceny sú referencované, ktoré ceny vstupujú do regulácie, kedy sa robí najlepšie forward , ktorí to, samozrejme, aj spoja s tým, že musí sa v prípade plynu, zásobníky sa musia napĺňať a tak ďalej. Tak naozaj to môže byť spravidla, alebo som presvedčený, že to je spravidla lepšie, ako keď si to robí nejaké spoločenstvo vlastníkov bytov.
Preto sme sa na ministerstve hospodárstva rozhodli, že umožníme im vstup do tej regulácie. O tomto bude ten zákon, ktorý tu budem zajtra obhajovať, ale teraz dôjdem k tomu, prečo je nutné to skrátené legislatívne konanie.
Je to preto, lebo to referenčné obdobie začína 1. apríla a podľa toho sa nakupuje plyn na ďalšiu sezónu. Nebudem to tu teraz ďalej rozoberať, ale je to drobná zmena, zajtra k nej budem hovoriť viac, a keď má byť naozaj plne účinná, tak musíme to spraviť rýchlo. Nevedeli sme to spraviť skôr, tie, ten šialene rýchly nárast cien zaskočil úplne všetkých vrátane mňa osobne. Čiže my teraz reagujeme, reagujeme pomerne rýchlo na vzniknutú situáciu a chcem aj vás, ctení poslanci, poprosiť prispieť k tejto rýchlej reakcii tým, že to dáme skráteným konaním.
Ešte raz, čo je pre mňa kľúčové, nezavádzame, nezavádzame povinnosť, zavádzame možnosť tzv. opt in, to znamená, kto sa rozhodne, že O. K, ja sa s tým nechcem babrať, nechcem na to pamätať a nechcem tam študovať forwardy a spoty, tak ja sa tu prihlásim do regulácie a mám svätý pokoj a viem, že nebudem na tom horšie, ako budú tí klasickí zákazníci SPP. No a toto, keď chceme im naozaj v plnom rozsahu umožniť, tak musíme to schváliť v tomto mesiaci, mesiaci marec. Toto je dôvod, prečo dnes predkladám toto skrátené legislatívne konanie, dúfam, že som vás natoľko presvedčil, že ho podporíte, možno tu dostane viac hlasov ako to, ako prvý návrh skráteného konania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Suja, vaša posledná veta bola, že sme tu rozprúdili vášne, no rozvášnili ste sa tu (povedané so smiechom) najmä vy, možno kolegovia, však všetci ostatní sú úplne kľudní a možno ste taký samonasierací typ, to neviem, ale myslím si, že Ondrej Dostál nám to veľmi dobre a zrozumiteľne vysvetlil, a za seba chcem povedať, že na vláde, keď sme toto riešili, tak ja som vôbec nerátal s tým, že chcete podpo... že by ste podporili čo len časť nejakého zákona, vôbec mi to nenapadlo. (Reakcia z pléna.)
Veď v poriadku, však nechodím sem do parlamentu, budem to vedieť nabudúce, samozrejme, som rád, keď zákon má čím širšiu parlamentnú podporu, je to aj silný signál do spoločnosti, ja som napr. s tým nerátal, ale ešte raz, ako vám aj Ondrej Dostál prečítal, toto nie je návrh zákona na pomoc obyvateľom, občanom Ukrajiny utekajúcim na Slovensko, toto je návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, a aká je tam situácia teraz, tak v súvislosti s touto situáciou je primeraná, pre mňa osobne žiaduce a nevyhnutné podporiť alebo posilniť aj ochranu našej východnej hranice, sme členmi NATO, chvalabohu, a viem, že medzičasom veľká väčšina obyvateľstva chce byť v NATO, a to je dobre, lebo nebolo to vždy tak. Viem, že vy ste proti členstvu v NATO, je to vaše dobré právo, no ale tak, my teraz predkladáme tie zákony a čiste z pragmatického hľadiska tak dali sme to do jedného. Ja som tušil, už len tá rozprava, ktorá tu teraz trištvrte hodiny prebiehala, nemusela byť, kebyže toto viem, tak možno by som kolegom navrhol, skráťme to, ale menej času by to aj tak netrvalo.
No a povedali ste teda, to bol asi, vy pán Mazurek, že nejakým prílepkom vojenské veci k pomoci matkám, ale jedno aj druhé súvisí so situáciou na Ukrajine.
A posledná vec, na ktorú chcem v krátkosti reagovať, teda že namiesto týchto prílepkov sme mali, teraz citujem vás, pán Mazurek, „predstaviť nejakú pomoc ťažko skúšanému slovenskému národu“, tak to bude hneď v tom ďalšom skrátenom konaní, ktorý predkladám ja, teda ktorý je z MH, a tam teda, dúfam, že nenájdete nič, čo by len vzdialene mohlo súvisieť s NATO, a že to druhé podporíte, ale to vyslovím... to vysvetlím a obhájim potom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Predkladám návrh (ruch v sále a zaznievanie gongu) na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
Tento zákon si vynútil, vynútila vojna, ktorá sa nachádza u nášho východného suseda. Ruské, ruská armáda napadla Ukrajinu a rastúca agresia aj voči civilným obyvateľom si vyžaduje pomoc, ktorú vlastne poskytuje celé západné svetové spoločenstvo. Medziiným dochádza k hromadnému úteku z Ukrajiny a tento hromadný útek spôsobil masový príliv cudzincov na územie Slovenskej republiky. Približne 85 % z nich putuje ďalej na západ, do Nemecka, do Talianska, do iných krajín, ale približne 10 až 15 % tu ostáva.
V snahe uľahčiť im život predkladáme súbor noviel viacerých zákonov, prostredníctvom ktorých sa má tento cieľ dosiahnuť. Upravujeme zákony v oblasti azylového, cudzineckého práva, zdravotníctva, v sociálnej oblasti, pracovnoprávne vzťahy, napríklad tí, ktorí tu ostanú, tak majú mať možnosť ihneď pracovať. Toto považujem za... aj z ekonomického pohľadu za dôležité, lebo chýba pracovná sila napriek tomu, že máme nezamestnanosť, tak ľudí, ktorí sú ochotní každé ráno vstať a ísť do práce, tak ich je veľmi málo.
Zmena týchto uvedených zákonov je nevyhnutná, aby boli zabezpečené základné ľudské práva a slobody osôb hromadne utekajúcich pred vojnovým konfliktom na naše územie, najmä ochrana života, a zároveň aby bola garantovaná aj bezpečnosť Slovenskej republiky.
No a na základe uvedeného vás teda chcem poprosiť o súhlas so skráteným legislatívnym konaním. Chcel by som a myslím si, že tunák je to úplne jasné, že takýto zákon ak chceme prijímať a ak má mať zmysel, tak jedine v skrátenom legislatívnom konaní. A nemáme čas na to tri mesiace. Chcel by som teda aj poprosiť tú debatu, ktorá bude nasledovať v rozprave po tomto úvode, obmedziť na samotné skrátené konanie, a keď to prejde, tak potom v ďalšej rozprave bude rozprava k samotnému zákonu lex Ukrajina 2. Chcem vás pekne poprosiť dodržať toto pravidlo, aby sme dnes boli efektívni, no a, samozrejme, nebudeme sa, a najmä Roman Mikulec, ktorý teraz tu nemôže byť, aby sme vedeli o tomto diskutovať, ale ešte raz, toto je návrh na skrátené konanie iba a rozprava o samotnom zákone bude, predpokladám, zajtra.
Toľkoto z mojej strany, ďakujem pekne.

Jedna vec sú tie ceny komodít a druhá vec je samotná disponibilita. To som hovoril aj minulý rok na jeseň, keď tu sa rozprávalo o, o tom, že nebude plynu dostatok a, a že nebude čím kúriť, a máme tu takého samozvaného energetického analytika Karola Hirmana, ktorý tu vtedy na jeseň výdatne strašil, že nebude, nebude. Samozrejme, že bolo toho dosť. Robili sme aj stress testy a podobne.
A podobná situácia je to teraz v elektrine, že nielenže je elektrina drahá, čo ešte by sa povedzme dalo premietnuť do nákladov, alebo O. K., tak jeden rok by firma vyrábala so stratou, ale ona ani len vôbec nie je tá elektrina, ako vás správne chápem. Nevedel som, že tá firma je v... mimo toho parku, myslel som si, že tam sídlia.
Takže ja vám teraz navrhnem takúto vec, moju mailovú adresu máte, lebo sme si už párkrát písali, buď ju posuňte vedeniu tej firmy, alebo zistite od tej firmy, že aká je ich ročná spotreba v megawatt hodinách. Toto potrebujem vedieť. A posnažím sa aspoň za tie vysoké ceny im tú elektrinu obstarať. Totiž to je tak, že ten dodávateľ poslednej inštancie, to znie pekne, lenže to je nastavené tak, a je to už roky rokúce, 20 rokov alebo od... vyše 10 rokov nastavené tak, že dodáva sa za spotové ceny, to znamená aj tak za tie, ktoré sú teraz na trhu. Len rieši to ten prípad, ako je práve tu, čo hovoríte, že tá elektrina vôbec nie je. Tak ja sa posnažím tú elektrinu nájsť za spotovú cenu síce, ale aby vôbec vedeli aspoň obmedzene fungovať. Odporúčam im uzavrieť zmluvu vždy ibaže od mesiaca k mesiacu, a máme všetci nádej, že tá vojna čoskoro skončí. Ešte sa nebojuje ani mesiac, no tak keby do nejakých dvoch-troch mesiacov už konečne došli tie zúčastnené strany k rozumu a uzavreli aspoň prímerie, potom sa aj natoľko ukľudní tá trhová cena, že, že to by bol priestor na uzavretie nejakej dlhšej zmluvy. Takže richard@sulik.sk, nech mi, prosím vás pekne, napíšu.
A neviem, koľko mám ešte času, ale s tou vašou ďalšou otázkou už asi nedôjdem na rad, tak chcem len v krátkosti povedať, to sú geotermálne zdroje. Tiež vám dám odpoveď písomnú, v Košiciach rozbiehame teraz veľkú, miliónovú investíciu, možnože cez 10 mil. Je tam, 15 km od Košíc je výdatný zdroj 135-stupňovej vody, to je, samozrejme, pod tlakom, inak by to bola para. A toto ideme ťahať do Košíc a má to pokryť asi 40 % domácností, ktoré dnes zásobuje TEKO, tak má vydať tento prameň v dvoch rúrach. Určite sú aj ďalšie príležitosti na Slovensku, ale chceme si to tu najprv odskúšať, chceme to spojazdniť, a už keď to bude na dobrej ceste, tak potom začneme hľadať ďalšie príležitosti. Len aby ste mali predstavu, Slovensko nemá horúcu vodu hocikde, tieto geotermálne pramene, to sa tiahne taký pás Slovenskom, ide a on má, že v strede pásu je najhorúcejšia voda, a potom chladne v rozsahu 20 kilometrov možno, čiže pomerne úzky pás. Preto Galanta vie dobre využívať, potom niečo, čo tam ide, je to Bardoňová a tak ďalej a potom je dlho nič, lebo to ide cez málo osídlené územie, a potom až Košice sú v tej 15-kilometrovej vzdialenosti od výdatného zdroja.
Čiže to nie je tak, že my by sme tu geotermom vedeli zásobovať dve tretiny domácností. To technicky takto nejde.
Ďakujem vám pekne. Prajem pekný deň.

Ďakujem pekne. Pozdravujem, pán kolega. Kde ste? Tam ste, hore.
Tak najprv k otázke, k vašej otázke č. 6. Tiež vám dám potom písomne vypracovanú odpoveď, ako aj... aha, pán Čepček odišiel. Ale dôjdem teda k veci.
My nevieme riešiť, vláda nevie riešiť jednotlivé firmy, nevie. To je dokola to isté, čo sa ma budete pýtať. Ten priemyselný park v Humennom je v súkromnom vlastníctve. Sú tam nejaké firmy na základe zmlúv, ktoré ony dobrovoľne uzavreli.
K cenám plynu som sa už vyjadroval. Je to výsledok dopytu, ponuky, samozrejme, tam výrazným spôsobom vstupuje situácia na Ukrajine, kde je regulérna vojna. Toto všetko je nacenené aj tá, aj tá nemecká energetická politika, o ktorej som hovoril, a nebudem ju tu opäť rozoberať, tak toto všetko je nacenené v cene plynu a v najbližšej dobe nie je dôvod, aby tá cena plynu klesala. Ona klesne vtedy, keď sa niečo udeje. Napríklad keď dôjde k mierovej dohode alebo k prímeriu aspoň medzi Ruskom a Ukrajinou, keď sa tam prestane strieľať, keď začnú ľudia, v tomto prípade špeciálne alebo konkrétne investori, mať nádej alebo mať očakávania, že teraz sa to celé skľudní, teraz sa nebude strieľať.
Ja som za môj politický život možnože stokrát pri sto rôznych príležitostiach povedal, že je lepšie, keď krajiny medzi sebou obchodujú, ako keď vedú vojny, a to máme teraz presne tento prípad a úplne exemplárne vidieť, že keď vedú, ako je to zle, keď vedú medzi sebou vojnu, a trpia tým, samozrejme, aj všetci okolo. Najviac je to bez debaty tá napadnutá krajina, teda Ukrajina.
Neviem vám povedať, čo spravím pre tú firmu Oldrati v Humennom, neviem. Neviem, nepoznám manažment tej firmy, neviem, čo vyrába, nemôžem poznať každú firmu. Chápem, že vy ako poslanec z Humenného sa o toto zaujímate, ale ja vám neviem na toto odpovedať. Ani dokonca si nemyslím, že štát by mal zasahovať do vedenia každej firmy, keď sa dostane do nejakých problémov. Takto sa nedá fungovať. Aj keď tie problémy sú, bez debaty, nezavinené tou samotnou firmou.
Viem vám, ale povedať, že mnoho iných firiem, alebo zatiaľ teda viacero iných firiem nás oslovilo ako ministerstvo hospodárstva a majú záujem sem prísť z Ukrajiny. Sú to firmy najmä také, teda tie dve veľké, s ktorými sme v kontakte, ktoré zamestnávajú programátorov. Majú záujem o územie, ktoré je východne od Košíc, čo, myslím si, že je ideálne preto, lebo nechcú byť ďaleko od ukrajinských hraníc. Tá jedna firma dokonca už má vyhliadnuté priestory v Michalovciach. Ja si myslím, takéto niečo sa stane, že čím dlhšie bude trvať vojna, tým viac firiem sa rozhodne presunúť svoje výrobné kapacity alebo svojich zamestnancov na západ. Samozrejme, hneď ako to bude možné, lebo momentálne vieme, že do 24. marca nesmú krajinu opustiť muži od 15 do 60 rokov, a pokiaľ som správne zachytil, tak sa tento zákaz ide o mesiac predĺžiť, takže minimálne do 24. apríla ten zákaz platí. Ale sú firmy, ktoré sa snažia vidieť ďalej ako len do 24. apríla a ktoré už reálne takéto sťahovanie pripúšťajú alebo plánujú.
No a okrem toho máme na východ rozpracovaných niekoľko významných investorov, významných, mám na mysli, že tisícky pracovných miest. A to by určite tiež obyvateľom Humenné... Humenného, ale nie len im výrazne zlepšilo tie disponibilné pracovné ponuky. Takže toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak zrejme mám takéto informácie, ale to sú zrovna také, ktoré vám tu nemôžem hovoriť. Ale dokončím teda rýchlo ten plyn.
To súvisí aj s tým, že po plyne jednak extrémne stúpol dopyt - a konkrétne zo strany Nemecka. Nemecko má asi 20-krát väčšiu spotrebu elektrickej energie ako my. Odstavili si funkčné atómky, posledné tri ešte tento rok bežia a to chcú odstaviť koncom tohto roka. Zároveň sa zaviazali, že ešte skôr odstavia uhoľné elektrárne, ako to bolo pôvodne plánované. Zároveň výstavba nových veterných vrtúľ nejde tak rýchlo, ako, dokonca v niektorých regiónoch úplne stojí, ako v Bavorsku, no a teda potrebujú o to viac plynu, ale ešte aj tam si strieľajú do kolena a zastavili, blokovali od leta Nord Stream 2. Dnes je to, samozrejme, niečo iné, lebo je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale minulý rok na jeseň sa to kľudne mohlo spustiť, mohli byť tie problémy ďaleko menšie.
No a zároveň zvyšujú dopyt po elektrine napríklad tým, že masívne podporujú elektromobilitu, a tým pádom vedia elektrinu reálne vyrobiť z plynu a je tam obrovský dopyt po tom plyne a to ženie cenu hore. A týka sa to aj nás, lebo sme na jednom liberalizovanom unbundlingovom trhu.
Riešenia, ktoré sú, SPP vie minimálne pre svojich klientov, ktorých je dve tretiny, vie v rozumnej, v rozumnej dobe a v rozumnej miere forvardovať plyn a toto sa aj celkom darí, a preto sme aj dokázali dať dodatočne tým tzv. domovým kotolniam ponuku, jak sme ju v čase, kedy sme ju dávali, tak viacerí krútili nosom, ale dnes sú vďační za cenu na úrovni 70 eur/MWh vrátane všetkých poplatkov, energetickej dane a DPH. Je to naozaj že priateľská cena v dnešnej dobe. Tak toto sa nám podarilo zachrániť, toto sme urobili.
Takisto aj v elektrine. Tam sa podarilo zafixovať na rok ’23 a ’24 dnešnú nízku cenu, ale bavím sa o domácnostiach, 2 mil. domácností odoberá elektrinu a niečo vyše milióna plyn. Nevieme riešiť všetko. Rovno priznávam, toto je mimo dopadu, mimo dosahu vlády, naozaj za svetovú cenu ropy alebo svetovú cenu plynu nemôžeme. Dokážeme preto len v určitých oblastiach cenu stabilizovať a tu sú prvé domácnosti.
Domácnosti preto, lebo ony nemajú, majú len veľmi obmedzenú možnosť ten cenový nárast, či už plynu, alebo čohokoľvek, elektriny, posunúť ďalej, nevedia to spraviť. Či už dôchodky, alebo platy, to vždy rastie až dodatočne. A čím viac to rastie, tým viac to rozkrúta... rozkrútava tú inflačnú špirálu.
V prípade podnikov je to niečo iné. Tie, ktoré vyrábajú komodity, to znamená veci, čo sú obchodované samostatne na burze, typu oceľ toho a toho typu, tak tam, samozrejme, vie tie zvýšené náklady nejaký US Steel okamžite premietnuť, preto tí sú vysmiati, budú mať, mali minulý rok asi najväčší zisk v histórii. Ale množstvo podnikov to vie.
Problém je ten šok, že to cenové zvýšenie príde z mesiaca na mesiac alebo za tri mesiace. A vtedy sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť. Keď raz Tatravagónka vyrába vozne a má zmluvu do roku ’25 a jeden vozeň stojí 100-tisíc a zrazu plechy idú z 500 euro na 1 500 alebo na 2-tisíc tona, tak to musia znášať, ale stále ešte to neznamená, že ľudia zrazu mrznú vo svojich dom... vo svojich bytoch, ale akurát možno bude jeden rok tá spomínaná firma v strate. Je to skrátka z ľudského pohľadu menšia strata, ako keď naozaj nejaký dôchodca že nemá fyzicky na kúrenie, na svietenie. Preto, ak máme trochu možností vo vláde, tak sa venujeme, venujeme sa cenám elektriny a plynu pre domácnosti, to sa snažíme nejak zachrániť.
No a potom v krátkosti, pýtali ste sa na tie alternatívy. V prípade ropy situácia je pomerne kľudná, ale ťažšie nahraditeľná, a to preto, lebo jednak ropa tečie z Ruska, tečie niečo viac, ako je priemer. Priemer je tisíc kubických metrov za hodinu. A to tečie a tečie, bolo aj 1 600, od vojny, hovorím. Plus máme na 122 dní zásoby, tam sú veľká časť strategické zásoby štátu, ale je tam aj zásoba Transpetrolu, aj zásoba Slovnaftu, čiže štyri mesiace v pohode. Ale potom, čo by došlo, tak máme riešenie, že prestane tiecť ropa cez Ukrajinu, lebo napríklad bombový útok na potrubie, a vedeli by sme dovážať ropu rus... z Ruska loďou a cez ropovod Adria. Ale ak by úplne vypadla ruská ropa, tak máme problém, ktorý sme v stave riešiť najskôr za dva roky, a bolo by to spojené s investíciami za stovky miliónov eur, a preto aj tie reči, že okamžite sa odstaviť od ruskej ropy a plynu, považujem za nebezpečné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán kolega Čepček. Mám tu vypracovanú odpoveď mojimi ľuďmi z ministerstva hospodárstva, aj vám ju potom odovzdám, budem teraz hovoriť voľnou rečou a budem hovoriť úplne otvorene.
Žijeme v trhovom hospodárstve a ceny ovplyvňuje dopyt a ponuka a výsledok je tzv. trhová rovnovážna cena. A tá je momentálne veľmi vysoká a musíme si položiť otázku prečo. Pri rôznych komoditách sú rôzne príčiny a začnem tými potravinami.
Vysoké ceny potravín sú preto, lebo máme infláciu niekde medzičasom na úrovni 10 %. Inflácia vzniká tak, že emisná banka alebo centrálna banka, v tomto prípade Európska centrálna banka, keďže zdieľame spoločnú menu, euro, vydá do obehu viac peňazí, ako je disponibilných tovarov a služieb, a tomu sa hovorí aj tlačenie peňazí, tomu sa hovorí aj skupovanie štátneho dlhu, financovanie štátneho dlhu, skupovanie dlhopisov, sú tam akože rôzne názvy, niektoré znejú aj celkom nevinne, ale pointa je taká, že Európska centrálna banka vytlačí peniaze, ktoré nie sú kryté prakticky ničím, a dnes to už nie je ani len to tlačenie peňazí, dnes už len ťuknete na enter a máte, už je len otázka, koľko núl tam naťukáte.
Tie nástroje sa volajú, tam vymysleli krásne názvy Quantitative easing, toto znie super, kto by si za tým vedel predstaviť niečo škaredé, alebo LTRO, Long therm refinancing... neviem čo, má to aj v slovenčine skratku - lotroviny. Alebo, aby to nestačilo, tak zrušia haircut. Haircut je, že keď dáte do záruky, teda do zálohy za tie peniaze, čo chcete požičať, dáte napríklad dlhopisy, tak Európska centrálna banka vám akceptuje len 90 % hodnoty, 10 % dá preč na krytie nejakého možného rizika. Toto bolo zrušené v prípade gréckych dlhopisov. A potom ani to nestačilo. Dokonca v nejakých prípadoch je, že ani nedávate do zálohy nič.
Toto sú, samozrejme, všetko hriechy Európskej centrálnej banky, ktoré viedli k tomu, že dnes máme obrovskú infláciu. Takýmto spôsobom bolo vydaných tisícky miliárd do obehu a neboli ničím kryté, a keď sa pýtame, že kto za to môže, no tak úplne menovite za to môže rada európ... Rada guvernérov Európskej centrálnej banky - a to je za Slovensko Peter Kažimír, ktorý tam vždy poslušne sedel, nikdy ani slovo nepovedal, nikdy sa neozval, nikdy nič nenamietal a pekne aj s tými najväčšími lotrovinami súhlasil. Dokonca v roku 2019 - výkup štátnych dlhopisov bol medzičasom pozastavený a tam ho išli znovu obnoviť - krajiny ako Nemecko a Holandsko, Fínsko hlasovali proti, tu mal možnosť Peter Kažimír ukázať aspoň trolilinku zdravého úsudku a odvahy, ale nezvládol to ani v tomto prípade a pekne sa pridal na kraj na... na stranu krajín PIGS, to znamená teda Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, a tak to aj, tak to aj dnes je a dnes tu čelíme 10-percentnej inflácii.
Štát, vláda nemá s tým čo robiť, nemáme s tým čo robiť. Áno, môžme, samozrejme, poznižovať teraz všetky možné dane, ja som za zníženie daní, len teda druhá stránka mince je, že potom bude náš rozpočet, ktorý je dnes silne deficitný, bude ešte viac deficitnejší, a otázka je, komu sme teda potom pomohli, lebo potom aj my budeme odkázaní na tieto lotroviny. Inými slovami, je to začarovaný kruh. Toľkoto k potravinám.
Budem sa snažiť teraz skrátiť ten plyn, pohonné hmoty. Pohonné hmoty je tiež výsledok dopytu trhu. Vidíte, čo sa deje v Rusku, a, samozrejme, toto ovplyvňuje cenu plynu, cenu, cenu pohonných hmôt, vláda s tým opäť nemá čo spraviť. Okrem zníženia daní – a zase je to väčší deficit.
No a k cene plynu teraz poďme. Tam je to trochu zamotanejšie. Tam to súvisí totiž ešte aj s extrémne pomýlenou, škodlivou energetickou politikou Nemecka. Vy by ste sa ma mohli teraz spýtať, že teda s akou politikou, a ja vám to potom vysvetlím. Budem pokračovať v mojej odpovedi, len nechcem pretiahnuť čas.
Takže skončil som zatiaľ.

(Hlasné povzdychnutie.) Vidíte, pán Suja, keby ste to nechali tak, tak mohol som pokračovať. No, tak dokončím to teda.
Ja neviem, ktorý poslanec od nás povedal, že tam tí mŕtvi sú v pohode, veľmi o tom pochybujem, že to niekto povedal. A možno v rámci korektnej diskusie tak nabudúce buď citujte presne, alebo citujte zdroj.
A to isté vás poprosím aj v mojom prípade, nevkladajte mi do úst veci, ktoré som nikdy nepovedal, že napríklad vy hovoríte, vy, vy odsudzujete každú vojnu a ja len niektoré, toto nie je pravda. A žiadam vás, aby ste to viac o mne netvrdili, pokiaľ teda máte záujem o korektnú diskusiu, prečítajte si moje staršie vyhlásenia k vojne v Líbyi, kde úplne zbytočne Amerika, Francúzsko - Veľká Británia asi ešte tiež - zbombardovali prakticky funkčný štát, dnes tam je chaos. K Iraku som sa veľakrát vyjadril, nevyjadril som sa až tak často k Srbsku preto, lebo to bolo v ’90... to bolo marec ’99, kedy som nebol v politike činný, keď chcete môj názor počuť dnes na to, tak bombardovať nemocnice v Belehrade považujem za rovnako neprijateľné ako, ako toto, čo sa deje. Ale to... ale viete, ono sú, keď to chcete počuť, ja vám to poviem teraz aj kedykoľvek.
Ale súbežne s tým, a možno si to ani neuvedomujeme, ide taká relativizácia tej vojny. Avšak dobre, však vojny boli, budú, no tak, ježiš, je tu táto a NATO tiež páchalo zle a tvárime sa, že je úplne v pohode, keď Rusko dnes bombarduje divadlá a pôrodnice a nemocnice. A vôbec to nie je v poriadku. Preto, lebo ja neviem, čo vy ste robili pred 20 rokmi, a aký vplyv na svetové dianie bolo alebo slovenské dianie bol, keď v čase, keď NATO bombardovalo Srbsko, ale dnes je váš vplyv na dianie. Aj vo svete.
Dnes môžte ukázať, že stojíte na správnej strane, že to nie sú len také deklaratórne výroky, ja odsudzujem každú vojnu, ale tam tí Amíci pred 20 rokmi no, fuj, fuj... Nie, nie nie, dnes máte šancu, príležitosť jasne povedať, že to, čo sa deje na Ukrajine, sa nesmie diať. A nie to relativizovať. Vojny boli, odkedy existujú ľudstvo, boli aj ďaleko horšie vojny ako bombardovanie Srbska aj ako bombardovanie Ukrajiny, ale my sme dnes súčasťou diania a dnes sa musíme k tomu jasne postaviť, že pri prvej rakete, ktorá dopadla na Kyjev, končí sranda, končí rôzny možný výklad udalostí a každý má svoju pravdu. A niekto sa odvoláva na takú zmluvu a niekto, že hentam chýba ratifikácia a neviem čo všetko.
Pri prvej rakete na Kyjev táto debata jednoducho končí, toto je niečo, čo je v civilizovanom svete nep... nepocho... neprijateľné! Aj hento bolo pred 20 rokmi, len vtedy ste neboli súčasťou diania. Ani ja. Teraz sme obidvaja. A tu, si myslím, vy by ste mali mať viac občianskej zodpovednosti a chápania toho, že my žijeme v civilizovanom svete, a nie v svete násilia, kde sa problémy riešia bombami, či už pod autom nejakého protivníka, alebo letiacej z rakety z ruského lietadla, alebo odkiaľ. Toto je, toto je to, čo vám, čo vy buď nechápete, alebo nechcete chápať.
Ďakujem pekne.