Videokanál poslanca

Nebude to ani tak otázka, skôr poznámka a pán predseda vlády, samozrejme, má právo použiť tento argument. Som si dobre vedomý, že rozpočet na budúci rok nie je schválený, tobôž na ďalšie roky. Je to odpoveď a neodpoveď a môžem len dodať, že, samozrejme, po rozpočte sa k tejto otázke opäť vrátime, keď už tie čísla budú jasné. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegom za výbornú a viac-menej vecnú diskusiu. V podstate padli dve otázky a tá prvá sa týka o tom, že či vlastne nejdeme rozkryť ľudí, ktorých nechceme rozkryť. A druhá bola to, či to má vlastne celé význam.
Odpoveď na tú prvú otázku je veľmi jednoduchá. Samozrejme, že som toto riziko zvažoval od začiatku tohto, diskusie o zákone, som predpokladal možnosť, že ten výbor bude zasadať z veľkej časti, z jednej časti aj neverejne a bolo to dokonca v pôvodnej verzii zákona. Po diskusii s legislatívcami sme sa rozhodli, že to tam netreba vôbec dávať, z titulu rokovacieho poriadku, zo znenia rokovacieho poriadku vyplýva, že šéf výboru, zhodou okolností vedľa sediaci spravodajca momentálne, pán predseda Krúpa vie urobiť časť toho rokovania neverejnou. Jediné, čo som považoval za povinnosť ustanoviť, je, že veľká časť toho rokovania musí byť verejná. Ale predpokladal som vždy kombináciu, hybridnú kombináciu, ak to tak môžem nazvať, že časť rokovania výboru by bola neverejná. A viem si živo predstaviť, že otázka na aktuálne pôsobenie v spravodajských službách a pracovné zaradenie daného človeka by bola, samozrejme, vyhradená na tú neverejnú časť z príčin, ktoré ste spomenuli.
A dodávam tiež, logika nepustí, že každý, kto sa prihlási na šéfa SIS, vychádza z toho, že v nejakom čase bude s touto funkciou verejne identifikovaný. Riaditelia SIS sú predsa verejne známymi osobami. Čiže oni sa už dopredu rátajú s tým, že budú s touto službou verejne spojení, a preto si myslím, že je od nich iba férové chcieť po nich, aby sa predstavili aj verejne s tým, že opäť diskusia o tom, aké doteraz pôsobili v službách, je niečo, čo si viem predstaviť v tej neverejnej časti, majú na to právo. Vychádzal som od začiatku, že časť bude neverejná.
Druhý bod, veľmi rýchle, pán poslanec Suja, dávam vám za pravdu, verejné vypočutie samé o sebe bezškrupulózneho, cynického politika nezmení. Ja si myslím, že to verejné vypočutie už v minulom prípade fungovalo. Ja osobne som zmenil svoj názor na voľbu generálneho prokurátora po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, rétorická otázka. Ktoré dve inštitúcie vedia najhrubším možným spôsobom zasiahnuť do vašich osobných slobôd a súkromia? A nielen vašich, ale všetkých 5,4 milióna obyvateľov tejto republiky?
Na to je ľahká odpoveď. A keďže rokovací poriadok neumožňuje, aby ste mi odpovedali, odpoviem si sám. Polícia a Slovenská informačná služba. Polícia preto, lebo vám vie slobodu odňať zatknutím. SIS preto, lebo vám vie slobodu odňať, pardon, súkromie odňať odpočúvaním.
Tým, samozrejme, nechcem povedať za žiadnych okolností, že tieto dve inštitúcie sú zo svojej podstaty škodlivé či zlé. Samozrejme, že ich potrebujeme, som rád, že ich máme. Chcem tým povedať niečo iné. Rozumiete mi, že vzhľadom na ich moc sú obzvlášť ľahko zneužiteľné a v tomto vyčnievajú nad iné inštitúcie tohto štátu.
Otázka teda je, že prečo sa k nim správame potom tak rozdielne. V prípade Policajného zboru tým rizikám zneužitia naša legislatíva rozumie veľmi dobre, preto policajného prezidenta vymenúva prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky, citujem, na základe výberového konania a po vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak predmetný výbor odporučí jeho či jej menovanie.
Pri výbere riaditeľa SIS nemáme žiaden obdobný proces a je paradoxné, že vzhľadom na to, aký hrubý zásah do vášho súkromia, do súkromia nás všetkých vie práve táto služba urobiť, že na ňu občania nemajú žiaden vplyv ani cez svojich zvolených predstaviteľov v parlamente, ktorí nemajú žiadnu, nulovú šancu vypočuť si kandidáta či kandidátku pred tým, než ho prezident či prezidentka Slovenskej republiky schváli.
Podotýkam, že súčasný proces, súčasné nastavenie legislatívy je anomáliou nielen vzhľadom na to či v porovnaní s tým, ako postupujeme k nomináciám na šéfov či šéfky iných silových rezortov alebo inštitúcií či agentúr tohto štátu, je tiež anomáliou v regióne. Dal som si tú prácu a môžem vám povedať s istotou, že žiadna z okolitých krajín Vyšehradskej štyrky, či Česko, či Maďarsko, či Poľsko, si nevyberá riaditeľa tajnej služby bez toho, aby prebehlo minimálne vypočutie v príslušnom výbore národného parlamentu. Prax ale vo svete je rôznorodá, áno, sú krajiny, kde podobné vypočutie neprebieha, napríklad vo Veľkej Británii. Sú však krajiny, ktoré idú ešte ďalej a riaditeľa či nominantov na riaditeľa tajnej služby parlamenty nielen vypočúvajú, ale priamo a explicitne schvaľujú. To je napríklad príklad Spojených štátov.
Vybral som si cestu strednú. Môj návrh je, aby bol návrh alebo nominant na šéfa SIS vypočutý vo výbore pre obranu a bezpečnosť, nemusí byť schválený. Túto právomoc vláde neberiem, tejto či žiadnej budúcej vláde. Ale myslím si, že to verejné vypočutie je pre verejnú kontrolu tejto dôležitej služby s tým potenciálom na zneužitie súkromia, ktorý má, dôležité.
Možno mi poviete: "Pán poslanec, pán poslanec, neblbnite! Veď toto je tajná služba. Predsa sa o jej riaditeľovi a nominanta na riaditeľa nemôžeme baviť verejne." Nie, nie. To by bolo nepochopenie toho, ako táto služba funguje.
Samozrejme, že jej metódy sú tajné a mnoho z jej výstupov sú tajné, ale riaditeľ tajnej služby je verejnou osobou, ktorá, a to bolo nakoniec krásne vidno a toto robil predošlý riaditeľ dobre, vie vystupovať k dôležitým veciam a má unikátnu, dokonca až, povedal by som, že ojedinelú dôveryhodnosť v mnohých kľúčových témach pre bezpečnosť tohto štátu. Nik iný ako práve riaditeľ tajnej služby nemôže hovoriť s takou vážnosťou a s takou kredibilitou napríklad k tomu, čo sa deje, čo robia iné moci v otázke, v zmysle dezinformácií či hoaxov, ktoré sa po Slovensku šíria. Z titulu práce vie o takýchto úmysloch a o takýchto aktivitách práve šéf tajnej služby najviac a pretože o nich vie najviac, má v tomto unikátnu dôveryhodnosť a tým pádom aj zodpovednosť hovoriť, čo sa na Slovensku deje a čo sa na Slovensku nedeje a kde je pravda.
Riaditeľ tajnej služby, dámy a páni, nie je tajný. Riaditeľ tajnej služby je verejne činnou osobou, ktorý je verejne známy a musí verejne vystupovať. Tak sa to deje u nás nakoniec, posúva sa to rozhodne týmto spôsobom. Deje sa to týmto spôsobom oveľa aktívnejšie napríklad v Českej republike, kde sú správy BIS-ky, českej obdoby SIS, ešte otvorenejšie a explicitnejšie ako to, čo komunikuje SIS u nás na Slovensku. Tak to má byť.
Končím, dodám len, návrhom tohto zákona nerobíme nič iné, nič viac, nič menej než to, že túto verejne veľmi dôležitú osobu, ktorá má to poslanie, ktoré som popísal, pre fungovanie tohto štátu, predstavíme verejnosti v tom medzikroku medzi nomináciou vlády a medzi schválením prezidentom/prezidentkou, pretože má takú zodpovednosť, ako som popísal. Táto funkcia, táto inštitúcia má v sebe aj ten potenciál pre zneužitie, tak ako som ho popísal, a občania tohto štátu si zaslúžia minimálne verejné vypočutie vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Nebudem to naťahovať, počuli ste už to hlavné od pána predsedajúceho. Ale podávam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
Celou pointou je zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby a zosúladiť tento proces s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie, ako aj s programovým vyhlásením vlády.
V skratke, čo robíme. Aktuálne funguje systém výberu riaditeľa SIS tak, že vláda navrhuje, prezident alebo prezidentka schvaľuje. Do týchto dvoch krokov vkladáme medzikrok, a to je vypočutie nominanta vlády vo výbore pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky, verejné vypočutie spolu so zabezpečeným audiovizuálnym prenosom.
Podotýkam, že výber výboru nebol náhodný. Máme, samozrejme, osobitný výbor pre kontrolu SIS, ten však z rokovacieho poriadku nerokuje verejne, preto bol vybraný výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý už teraz posudzuje nominácie napríklad na šéfa Policajného zboru.
Táto zmena, ktorú predkladám, návrh si vyžaduje novelizáciu jedného jediného zákona, a to je zákon č. 46/1993, a dosahuje sa tak, že sa mení paragrafové znenie v ods. 3, pardon, v § 3 ods. 2, ktorý by po novom znel:
"Riaditeľa informačnej služby (ďalej len "riaditeľ") vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenúva riaditeľa po verejnom vypočutí kandidáta navrhnutého vládou Slovenskej republiky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Z verejného vypočutia podľa druhej vety uskutočňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky verejne dostupný audiovizuálny prenos. Vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu rozhoduje prezident Slovenskej republiky."
Toto je jediný paragraf a jediný odsek, v ktorom nastáva zmena.
Týmto, pán predsedajúci, končím odôvodnenie, vysvetlenie návrhu zákona a zároveň sa ako prvý hlásim do rozpravy. Vďaka.

Určite. Vďaka za to. A ono to aj tak pekne vyšlo, pán minister zdravotníctva, že zrovna vy odpovedáte, lebo skutočne, ako odpovedalo, mieri, táto problematika spadá vlastne medzi tie dve ministerstvá s tým, že mieri to, integruje, ale dáta dodávate vy. Aby bolo jasné, prečo sa pýtam. Ak... Vlastne ste mi nepriamo odpoveď potvrdili, ale rád privítam aj priamo od vás explicitnú odpoveď.
Z informácií, ktoré mám ja, stíhame do toho limitu, čo je 1. júl, vytvoriť aplikáciu, ktorá pre občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú cestovať, bude vedieť na hraniciach preukázať, či boli očkovaní. Ale je veľmi otázne, či stihneme urobiť, do tejto aplikácie nahádzať aj dáta o tom, či prekonali testy a, a či majú ten negatívny výsledok alebo či už priamo prekonali COVID.
Upozorňujem, že môžeme to rozhodnutie odložiť, nemôžeme ho jednoducho ignorovať, podľa európskej legislatívy musia byť všetky tri potvrdenia – aj o testoch, aj o očkovaní, aj o prekonaní choroby – súčasťou tej appky. Inak nám hrozí normálne infringement a pokuta Európskej komisie. Je vo vašej, ako vláda, právomoci využiť tie, to ustanovenie, to prechodné obdobie. Ja len pripomínam, že pre Slovákov to v praxi bude znamenať, že mnohí ľudia, ktorí by sa, ale ja som prvý, ktorý bude advokovať, samozrejme, za očkovanie, ale sú ľudia, ktorí sa legitímne nemôžu preočkovať, pretože majú vedľajšie príznaky alebo niečo iné. Títo ľudia, hoci možno prekonali COVID a hoci možno majú aj čerstvý negatívny PCR test, sa nebudú môcť do konca letných dovoleniek preukázať platným sa v Európskej únii rozpoznateľným COVID pasom, ktorý by to potvrdil.
A to vidím ako dosť problém – úprimne – a teraz už čisto politický. Asi by som nechcel ako sa potýkať s tým hnevom voličov, keď zistia, že niečo, čo malo byť sľúbené, proste pre veľkú časť z nich v praxi nebude reálne fungovať, že ľudia, ktorí COVID prekonali, prípadne majú čerstvý PCR test, vlastne nemajú toto potvrdenie v PCR v tom COVID pase. To bude dosť, ako myslím si, že dôvod na hnev.