Vďaka, pán predsedajúci, budem vecný a stručný. Jednak sa táto diskusia ťahá už druhý deň a jednak úprimne snažím sa predstaviť, ako ju asi vnímajú ľudia tí najchudobnejší, ktorí už dnes merajú každé euro. Počuli, že ceny idú narásť, áno, pán predseda Kremský, nebude to 15 %, bude to 7. Nie, nie je to, ako to podsúva SMER a HLAS, kvôli vláde, vláda len posúva ceny ďalej, o ktoré určuje trh, ktorý je globálny. Ale v každom prípade i ceny reálne narastú a úprimne, ľudia, ktorí už teraz merajú každé euro a zistia, že im ide narásť výdavky na plyn alebo elektrinu o nejakých 100 eur mesačne, alebo, pardon, 100 eur ročne, oni nepotrebujú počuť, že či Sulík, či Fico, potrebujú vedieť, čo s tým urobíme.
Preto dve také konštruktívne riešenia, ktoré by som chcel navrhnúť v mene Progresívneho Slovenska. Jedno z nich tu mám poznačené zo včera večer, medzičasom ho už jedna koaličná strana predložila sama, dáva zmysel, takže ho spomeniem.
Či chceme, či nechceme, myslím si, že nás čaká moratórium na odpojenie tých najzraniteľnejších od dodávok plynu a energie, pokiaľ nestihnú platiť svoje účty. Opäť sú tu ľudia, ktorí z príčin, ktoré nemohli nijako ovplyvniť, ktorí už dnes sú na hranici chudoby, sa ocitnú v situácii vďaka zvýšeniu cien, že nebudú vedieť splatiť svoje dlhy. Jediná alternatíva k takémuto moratóriu je, že ich uprostred zimy vypneme a myslím si, že toto nie je cesta, ktorou chceme ísť, toto nie je ľavicový ani pravicový postreh, toto nie je ľavicové ani pravicové riešenie, je to, myslím, zdravý ľudský rozum a potrebujeme sa nad tým vážne zamyslieť.
Moratórium nikdy nebude trvalým ani, ani systémovým riešením, musí byť dočasnou a obmedzenou výnimkou, inak ho, samozrejme, neunesie štátny rozpočet, toho sme si dobre vedomí. Preto potrebujeme do budúcna predísť takýmto prudkým výkyvom v cenách a to si vyžaduje dva typy dlhodobých opatrení.
Jednak niečo, čo sa už deje, a to je znížiť energetickú spotrebu alebo energetickú náročnosť budov, som rád, že sa do nich investuje tak relatívne veľa z Plánu obnovy. Mrzí ma, že ten istý Plán obnovy investuje napríklad do tých plynových kotlíkov, ktoré sa v tejto kríze ukázali byť takým zraniteľným bodom, ale aspoň tie investície do zateplenia budov dávajú zmysel a som rád, že sa stali.
Ten druhý komponent je diverzifikácia zdrojov, to znamená trošku menej závislosti na tých zraniteľných fosílnych palivách a väčšie investície do alternatívnych, áno, vrátane zelených zdrojov energie. Máme ich doslova pod nohami v podobe či plynu, či, pardon, v podobe, pod nohami doslova v podobe geotermálnej energie na vykurovanie alebo nad hlavou vo forme slnka či vetra využiteľného na výrobu elektriny.
A úprimne nerozumiem, tu sa chcem na chvíľku pozastaviť, úprimne nerozumiem posadnutosti niektorých predrečníkov s kritikou zelených zdrojov energie. Počuli sme v rozprave, že nie sú spoľahlivé, pretože vietor nie vždy fúka, a preto, že slnko nie vždy svieti. To je, samozrejme, pravda, ale je to zároveň fakt starý rovnako ako ľudstvo, dokonca ešte starší. A pretože ľudia sú kreatívni, už sme prišli na riešenia. Predsa funguje to tak, že solár ani, ani veterné elektrárne nie sú jediným zdrojom energie, sú v sieti spolu s plynom a s inými. Keď nesvieti slnko, keď nefúka vietor, dá sa naštartovať za pár chvíľ plynová elektráreň. Takto to funguje všade inde vo svete. Tak, prosím, nestrašme ľudí tým, že solár či veterné zdroje nie sú spoľahlivé, pretože slnko nie vždy svieti, vietor nie vždy fúka, na toto existuje riešenie už roky rokov.
Ale plyn už predsa nemôže byť hlavným zdrojom energie, môže byť len v takejto záložnej podobe, pretože ako aj táto kríza ukazuje, naša závislosť na ňom je veľkou zraniteľnosťou a vlastne on nie je zásadne spoľahlivejší ako tie niektorými zaznávané zelené zdroje.
Asi nie som jediný, dúfam, že nie som jediný, komu neušla irónia v prejave podpredsedu vlády z tohto miesta včera poobede, ktorý v rozpätí pár minút aj očiernil zelené zdroje energie ako výmysel, ktorý nám nanútila EÚ, a o chvíľku na to pripustil, že plynovú krízu spustilo Rusko ako formu vydierania. Ja dodávam, že má úplnú pravdu a že to nie je ani prvý, ani druhý, ale až tretíkrát od roku 2006, kedy Moskva umelo vyvolala plynovú krízu na dosiahnutie rôznych politických a hospodárskych cieľov.
A pýtam sa, načo ešte čakáme? Dokedy budeme trvať na tom, že zelené zdroje nie sú spoľahlivé a zatiaľ čo závislosť na ruskom plyne je riešením? Koľko kríz na to treba? Tri sú málo? Čiže štyri, päť?
Máme zelené zdroje energie na Slovensku doslova pod našimi nohami, nad našimi hlavami, využime, prosím, tie.
Počúvame, že sú drahšie ako iné zdroje energie, no samozrejme, to vám povie každý ekonóm, že keď prechádzate na novú formu technológie, keď sa vyrába táto technológia v relatívne malých počtoch, áno, v tom úvodnom štádiu zavedenia technológie bude drahšia ako tie alternatívne, do ktorých sa investovali miliardy, ale zároveň platí, že cena, náklady klesajú exponenciálne. Keď sa pozriete na to, akým strašným spôsobom, strašne dramatickým spôsobom klesli ceny napríklad solárnych panelov, to je, myslím, najlepší dôkaz, aký potrebujete na vyvrátenie tej teórie, že zelené zdroje budú vždy a priori drahšie.
Ak si my navyše privyrobíme extra dodávky, alebo, pardon, extra náklady tým, formou gold-platingu, že si pri zavádzaní zelených energií určíme také pravidlá hry, ako určila predošlá vláda, že si zbytočne predražíme a že v konečnom dôsledku za ne zaplatia bežní ľudia oveľa viac, ako by museli, to už nie je chybou energií a technológií, to už je chybou konkrétnych rozhodnutí konkrétnych vlád.
Na záver ešte jeden postreh k takto často spomínanému drevu. A ja tomu rozumiem. Jednak, samozrejme, sú lesy naším národným bohatstvom a je k tomu také, také romantické spojenie s tým kúrením drevom. Ja len dodávam, že zaň platíme veľmi konkrétnu a nie malú daň. Keď si pozriete pozorne údaje o stave životného prostredia na Slovensku, zistíte, že najväčším problémom Slovenska nie sú ani tak emisie CO2, ale emisie tuhých častíc. Podľa údajov zo slovenského úradu pre verejné zdravotníctvo za posledných desať rokov na Slovensku umrelo vyše tisíc detí úplne zbytočne na úplne bežné respiračné choroby. Boli to predčasné smrti, boli to smrti, ktoré boli dôsledok vysokej koncentrácie tuhých častíc vo vzduchu. Veľa z nich práve ako dôsledok kúrenia uhlím či kúrenia drevom.
Úprimne opäť, vnímam nejaké také to romantické spájanie, ktoré máme s kúrením drevom, a vnímam tiež, že pre mnoho ľudí je to najlacnejšie riešenie, pretože tie ostatné sú drahšie. Dodávam však, že zaň platíme privysokú daň. Pre mňa je smrť tých zhruba tisíc detí koncentrovaných najmä v Banskobystrickom, Žilinskom a Košickom kraji príliš veľká daň za túto formu kúrenia. Opäť, ak sú iné zdroje energie nielen k dispozícii, ale ich cena klesá a čoskoro vedia byť úplne normálne konkurencieschopné.
Ďakujem, pán predsedajúci.
