Vďaka, pán predsedajúci. Počúval som tú diskusiu pozorne, aj keď niekedy sa to počúvalo ťažko a tie otázky a postrehy v podstate spadali do troch kategórií, tak aj rozdelím tú moju odpoveď.
Začnem tými kolegami a kolegyňami, ktorým ide v podstate o to isté, čo nám. Začnem poďakovaním za slová podpory tomuto zákonu alebo ideám a efektom, ktoré sa ním snažíme dosiahnuť. Niektorí mi vyčítate taktiku a niektorým na tie otázky už čiastočne odpovedal kolega Dostál, za čo mu ďakujem. Ja už, samozrejme, dávno nie som členom koalície, takže výčitka, že som mal konzultovať v koaličnej rade, je založená na šesť mesiacov starej realite. A vyjadrenie, že opozícia nemá predkladať zákony, ak tak plánuje robiť koalícia, už nie je založené na žiadnej realite.
Ja, samozrejme, chcem, aby naše návrhy zákonov prešli. Nie sme tu preto, aby sme si robili nejaké politické fajky. A úprimne ma mrzí tá prestrelka s kolegom Žiakom, škoda že tu nie je, ale hovorím to verejne, povedal som to pre médiá aj vonku. Treba tiež povedať, že sa ťažko koordinuje, keď koaličné návrhy zákonov nevidíme, keďže o dohodách v koalícii nevieme. Preto prosím aj tých kolegov – ako kolegu Stančíka, ktorý práve odišiel, kolegu Dostála a iných, zdieľajme viac informácií o chystanej legislatíve, aj od nás toho veľa vychádza. Ja som pripravený na túto spoluprácu. Lebo keď sa pozriem na tú dnešnú hádku s kolegom Žiakom očami zraniteľných ľudí, ktorí od nás potrebujú pomoc, asi by na nás neboli v tom danom momente pyšní. Skúsme nechať tie škriepky na fašistov a na ich pomáhačov v koalícii.
Teraz k tým, ktorí sú proti tomuto zákonu, či akémukoľvek právnemu riešeniu pre zväzok iný ako manželstvo a ponúkli aj vecné argumenty. Nebolo ich veľa, ale skúsme. Dovoľte mi na to odpovedať po bodoch.
Nie, pán poslanec Taraba, nie je pravda, že tento zákon je zbytočný, lebo súčasnými zákonmi už vieme garantovať to, čo pokrýva návrh životného partnerstva. Skúste zájsť za notárom a poprosiť ho zmluvou zariadiť poberanie vdovského dôchodku alebo ošetrovné. Vysmeje vás a pozrie sa na vás ako na blázna. Je pár vecí, ktoré už dnes viete vyriešiť zmluvou, priznávam. Dedenie viete napríklad vyriešiť závetom, prístup k zdravotným informáciám viete vyriešiť splnomocnením. Ale tým sa ten zoznam viac-menej končí. Spomínané vdovecké, vdovské, ošetrovateľské, úrazové dávky, výživné, sirotské, nič z toho neviete vyriešiť zmluvou medzi dvoma partnermi, lebo ide o dávky či výhody, ktoré štát udeľuje občanom, a nejaká zmluva medzi dvoma ľuďmi partnermi od notára štát nezaujíma. Preto je ten zákon potrebný, pán poslanec Taraba.
Nie, pán poslanec Schlosár, páry odlišného pohlavia sme nezaradili do tohto zákona, len aby bol ľúbivejší. Sú tam z dvoch príčin, jednak vylúčiť heterosexuálne páry by bola diskriminácia, s čím vy možno problém nemáte, ale zákon a ja áno. Ten druhý dôvod na ich zaradenie je jednoduchý, že ľudia žijúci v heterosexuálnych pároch nám tiež hovoria, že podobný inštitút chcú a my ich pozorne počúvame, aj z ich hlasov vychádzajú naše návrhy zákonov.
Kolegom z ĽSNS, ktorý tento zákon napádajú ako neprípustný podľa právnej legislatívy, asi toľko, že opak je pravdou. Nechcel som to spomínať, vysvetlím prečo. Ale Európsky súd pre ľudské práva opakovane rozhodol, že členské štáty majú pozitívny záväzok dať párom rovnakého pohlavia právne uznanie ich zväzku. Neuviedol som to naschvál v úvode, lebo si myslím, že k schváleniu zákona by nás malo viesť, mal viesť hlavne náš vlastný pocit spravodlivosti a pochopenia k menšinám, nie nejaká zahraničná legislatíva. Ale keď už ste to otvorili, treba spomenúť, že zákon nie je na strane ĽSNS. Európsky zákon je jednoznačne na strane tohto návrhu zákona.
Pán poslanec Kotleba, pán poslanec Taraba, kľud. Nikto vám nejde brať deti. Ak by ste si ten návrh zákona prečítali pozornejšie, prišli by ste na to, že návrh alebo vami citované právo na osvojenie dieťaťa bez súhlasu biologického rodiča platí len a len pre druhého člena toho páru, ktoré to dieťa vychováva, je určený pre tie výnimočné situácie, kedy biologický otec či mama dieťaťa, ktoré vychováva s iným partnerom, to dieťa zavrhne, prestane sa o neho starať. A v týchto prípadoch by náš návrh zákona umožnil tomu druhému z toho páru, hoci to nie je biologický otec či mama, ktorý už to dieťa vychovával, vychovával roky v tejto opatere pokračovať. Nič viac, nič menej, žiadne kradnutie detí, prosím, neklamte, nezavádzajte a nestrašte.
A na záver k tejto skupine poslancov, bolo nám vytknuté, že umele podsúvame témy, ktoré nikoho nezaujímajú. Skúste to, prosím, povedať tým zhruba 250- až 400-tisíc Slovákom a Slovenkám, ktoré sa v prieskumoch, ktorí sa v prieskumoch identifikujú ako LGBTI, a medzi ktorými 97 % týchto ľudí podobný zákon chce a podporuje. To možno nie sú vaši voliči, ale sú to ľudia ako vy či ja a majú svoje životy, osudy a práva. Toľko k tým, ktorí ponúkli vecné argumenty.
Úplne na záver čo povedať k tým mnohým, šokujúco mnohým treba povedať, ktorí šírili bludy a nenávisť. Žiada sa mi povedať spolu s kolegom Mičovským, že mi je úplne ľúto, že je vo vás toľko zloby a nenávisti, že cítite potrebu chrániť vaše krehké egá ponižovaním iných. Ale predsa by vaše slová nemali ostať bez reakcie. Nechcem vám dovoliť, nemalo by vám byť dovolené haniť a dehumanizovať desaťtisíce, státisíce ľudí na Slovensku, ľudí, ktorí žijú v milujúcich vzťahoch, ľudí, ktorí sa chcú starať o svoje deti, ľudí, ktorí chcú mať pokoj a rovnaké práva ako vy.
Rozmýšľal som nad tým, ako vám najlepšie odpovedať. Myslím, že najlepší spôsob, ako vám uprieť možnosť dehumanizovať a hádzať do nejakého pytla jednotlivými príbehmi. Dali sme si tú prácu, oslovili sme rodičov a starých rodičov rodín, ktoré sa potýkajú s problémami, ktoré návrh zákona rieši. A chcem vám prečítať tri z nich.
Prvý. Sme starí rodičia vnuka, ktorého často opatrujeme, keď je chorý, pretože jedna z jeho mám nemá nárok na ošetrovné. V čase pandémie sme s ním byť nemohli. Mamy sa teda pri dieťati striedali. Avšak len jednej bolo priznané ošetrovné. Obidve partnerky sú zamestnané, obidve odvádzajú dane štátu, ale len jedna má okrem povinností aj práva. Ako to môže byť fér?
Druhý. Píše vám starká dvoch vnúčat, ktoré vychováva môj syn s partnerom. Chcela by som, aby moje vnúčatá žili v takej rodine, kde by v prípade smrti zákonného rodiča nestratili svoj bezpečný a milujúci domov a tiež, aby rodičia mojich vnúčat prestali byť druhotriedni občania.
Tretí, 83-ročná žena. Som prababka milovaného pravnuka, s ktorými trávim hodiny každý týždeň. Som súčasťou jeho života, máme sa radi, miluje moje koláče, rád sa hrá so mnou bedminton, ale podľa slovenských zákonov nie je môj a nepatrí mi. To mi trhá srdce. Toto sú ľudia, pre ktorých je tento návrh zákona určený. Sú to ľudia ako vy a ja. Nedovolím vám dehumanizovať ich nadávkami či osočovaním.
Ďakujem.
