Videokanál poslanca

Vďaka, pán predsedajúci. Rozumiem tomu, veď my sme, samozrejme, rozpočet ešte neschválili, avšak nejaký návrh na stole je, nejaké deklarácie k tomu, ktorým smerom sa možno vyvinie, odzneli a nie je tam najmenší náznak, že ministerstvo kultúry ide dostať viac.
Čiže tá moja otázka je úplne legitímna, pretože netreba to nejak komplikovať. Keď prebiehali diskusie o Pláne obnovy, zaznela tu jasná požiadavka z kultúrnej obce z... v časti politického spektra vrátane nás, aby sa nezabudlo aj na kultúrnu obec, ktorá mimoriadne akútne trpela tými následkami pandémie. Odpoveďou nám bolo, viete čo, no z tohto Plánu obnovy nevyjde, ale však toto nie je jediný nástroj, z ktorého môže ministerstvo kultúry čerpať. Môže si navýšiť aj z národných rozpo... z národného rozpočtu alebo z tradičných eurofondov.
No a len potom, samozrejme, prišiel návrh rozpočtu národného a tam to, rozpočet ministerstva kultúry tam nenarastá vôbec, takže otázka je, čo sa s tým sľubom stalo, kde sa ten sľub nejakého navýšenia, a keď to teda nebude z eurofondov, bude to inak, kde sa ten sľub stratil.
A teraz je to ako čisto ľudská otázka, fakt to nemyslím nejak, že rýpajúc, ale vychádzam tu z toho, že každá ministerka, každý minister chce mať čo najviac pre svoj rezort. Vychádzam z toho, že vy rovnako ako my, ja dúfam, že vy rovnako ako my počujete hlasy tej kultúrnej obce o tom zúfalom stave tých, tých nových malých jedno-párosobových eseročiek, ktoré proste vďaka tej pandemickej situácie sú fakt v existenčnom ohrození.
Dúfam, že sa zhodneme, že, že je to časť nášho ekonomického spoločenského života, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť. A teraz, keď toto všetko, dúfam, že sa na tomto všetci zhodneme. Necítite sa trošku tak aj podvedená, že po tých sľuboch, že, O. K., malo vyjsť z fondu obnovy, ale nepôjde z fondu obnovy, ale pôjde z rozpočtu, lebo tam vlastne nejde ani z národného rozpočtu, že vlastne vám správkyni tohto rezortu nebolo sľúbené to, čo sa tomu rezortu malo dať?

Vďaka. Aj, aj tú možnosť využijem, pretože, pani ministerka, vďaka za tú odpoveď. Vlastne tými poslednými slovami ste nám povedali, že neviete, čo ma trochu trápi. Nebudem tajiť, ako, ako poslanec aj ako hnutie tu reprezentujem, viete, že máme túto vec iný názor. My by sme neboli bývali podporili presun bez ohľadu na to, či by bol ten rozpočet navýšený, pretože si myslíme, že Múzeum SNP, jeho presah a dopad na túto spoločnosť ďaleko presahuje tie obranné témy, je to aj o nejakej civilizačnej, o civilizačnom prihlásení sa k tej Západnej Európe.
Ale ak už teda má byť presunuté, tak chcem veriť, že aspoň ten jeden argument, ktorý bol ponúknutý, že bude takpovediac v lepších rukách, že bude o neho lepšie postarané, možno doňho viac investované, bude pravdou - a teraz počujem, vlastne že nevieme, že ono vlastne možno prejde do rúk nového majiteľa, takpovediac nového správcu, a vlastne ani nie je jasné, či tých peňazí bude viac a že či vlastne aj tento argument za ten presun vôbec platil. Správne som to pochopil?

Vďaka, pán predsedajúci, a ospravedlňujem sa, ak moje ďalšie slová vyznejú ako trochu déja vu, tak trochu omylom sme sa už do tejto rozpravy pustili pred pár minútami, za čo som čiastočne zodpovedný aj ja. Ospravedlňujem sa.
Ale dovoľte mi predložiť, ako už spomenul pán predsedajúci, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a dopĺňa a mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného zákona je zrušiť znevýhodnenie žien matiek, ktoré porodia druhé, resp. ďalšie dieťa skôr, ako to staršie dieťa dosiahne vek troch rokov, a zároveň počas čerpania rodičovskej dovolenky majú príjem z kratšieho pracovného úväzku u svojho zamestnávateľa.
A teraz už skúsim vysvetliť ľudsky a normálne, ako som začal omylom pred pár minútami.
Je úplne bežné, že žena, takto, začnem momentom otehotnenia. Pokiaľ žena, ktorá má plný pracovný úväzok, otehotnie a rozhodne sa odísť, samozrejme, tým pádom využiť výhody materskej dovolenky, výška materského je odvodená od tej poslednej mzdy, tej, ktorú dostávala pred nastúpením na materskú.
Ak sa počas tehotenstva rozhodne alebo už počas materskej rozhodne, že chce robiť na čiastočný úväzok či pre toho istého zamestnávateľa, pre ktorého robila predtým, alebo pre iného zamestnávateľa, lebo nechce stratiť kontakt s tým zamestnaním alebo s tým zamestnávateľom, zamestnávateľ ju logicky chce, inak by nemala šancu nadviazať s ním nejaký čiastočný pracovný úväzok, tak sa veľmi často žena dohodne na nejakom menšom pracovnom úväzku.
Ak následne otehotnie, ešte pre tým, než dočerpá materskú dovolenku, tak sa jej ďalšia materská odvedie nie od toho pôvodného vysokého platu, ktorý mala pred tým, než nastúpila na prvú materskú, ale výška toho materského sa vlastne odvedie potom v tomto prípade od tej brigády, od toho čiastočného úväzku, ktorý mala dohodnutý počas prvého tehotenstva alebo počas prvého materského.
V praxi to znamená, že výmenou za to, že tá žena sa, aj chcela pomôcť tomu zamestnávateľovi, aj chcela mať nejaký menší príjem ešte počas prvého tehotenstva, vlastne príde pri druhom tehotenstve o veľkú časť svojho materského, lebo opäť nebude už odvedené (odvodené, pozn. red.) od toho pôvodného platu, ktorý mala pred prvým tehotenstvom, ale bude odvodené od to oveľa nižšieho čiastočného pracovného úväzku, ktorý má alebo na ktorom sa dohodla počas, počas tehotenstva či počas materskej dovolenky.
Myslíme si, že je to zákon, ktorý neslúži doslova nikomu. V praxi sa stáva to, že kopa žien, opäť ktoré majú záujem ostať nejakým spôsobom v kontakte s tým zamestnávateľom, aby proste nestratili kontakt s tou meniacou sa povahou tej práce, zamestnávatelia ich chcú, tieto ženy sa často rozhodnú neurobiť tak, pretože tá daň, čo za to zaplatia, de facto je, že pri ďalšom tehotenstve prídu o veľkú časť materského, potrestajú samy seba za to, že boli ochotné pracovať, a potrestajú de facto zamestnávateľa tým, že sa rozhodnú radšej sa celej tejto šarapaty vyhnúť a do toho pracovného, čiastočného pracovného záväzku, alebo úväzku, pardon, vôbec nejdú.
Myslím si, že ako krajina, ktorej by malo záležať, už len keď nič iného, tak z fiškálnych príčin, na čo najväčšej zamestnanosti, obzvlášť medzi ženami.
A teraz poviem aj ako možno progresívec a liberál, ako krajina, ktorej by malo záležať na tom, aby aj ženy nestratili kontakt s tým zamestnaním, aby neboli znevýhodnené za to, že iba ony môžu byť matky, aby sme aj ich udržali v tom pracovnom cykle čo najaktívnejšie, čo môžme, tak myslím si, že ako krajina s týmito prioritami, s týmito princípami na mysli by sme mali zmeniť tento nešťastný princíp reťazových materských. Mali by sme prestať trestať ženy za to, že nechcú nič viac, nič menej, len počas tej materskej čiastočne pracovať, pomáhať tomu zamestnávateľovi, nestratiť úplne kontakt s tým svojím zamestnaním. A, samozrejme, zhodneme sa tu, myslím, či ľavé krídlo, či pravé krídlo, na tom, že chcem dať ženám dôvod mať viac detí a nie ich trestať, samozrejme, finančne za to, že popri tehotenstve sa snažia aj nejakým spôsobom naďalej ostať v tom pracovnom cykle.
To, čo robí náš návrh zákona, tým aj končím, je to veľmi jednoduché. V podstate by v praxi znamenal, zmenil to, že by sa výška každého ďalšieho materského, aj keď by bola, aj keby bolo viacero po sebe, vlastne odvíjala od toho predošlého, čiže by sa začalo v konečnom dôsledku tým prvým, čiže tým plným úväzkom, ktorý tá žena mala pred nástupom na prvú materskú.
Podotýkam, nemáme presne kvantifikované, koľko žien by takýmto spôsobom bolo, teda koľko žien by sa to týkalo. Podotýkam, že nie je vôbec nezvyčajné, že žena sa rozhodne ešte počas prvej materskej, počas tých troch rokov, ktoré plynú, mať ďalšie dieťa. Je úplne normálne, dokonca by som povedal, že, dokonca by som povedal, že, že je dnes štandard viac ako nie, že sa snažia mať tie deti už v rozpätí troch rokov, čiže nejde vôbec o nejaké nezvyčajné okrajové prípady, bavíme sa o relatívne bežnom štandardnom prípade.
Toľko všetko za mňa, pán predsedajúci, na ďalšie otázky odpoviem v prípade záujmu.

Vďaka, pán predsedajúci. Odpoviem faktickou poznámkou, lebo tá odpoveď nie je komplikovaná a hoci mi to kolegovia možno nebudú veriť, toto nie je myslené ani ako reklama, ani to nebolo dohodnuté s pánom poslancom Kazdom, ale nedá mi odpovedať inak ako takto, ako odpoviem.
Jediný muž zapojený v príprave tohto zákona bol poštár, to som bol ja. Tento zákon vzišiel z veľmi dobrej a silnej odbornej skupiny pre práva a potreby žien, ktorú Progresívne Slovensko má. Táto skupina navrhla abo pomenovala problém a si pomenovala dopyt po takejto forme zákona, ktorý následne iná žena, ktorú máme ako legislatívku, ozaj pretavila do formy zákona. Takže doslova jediný muž, ktorý bol zapojený do prípravy tohto zákona, aj to viac-menej v úlohe poštára a vysvetľovateľa, som bol ja ako jediný poslanec a člen strany Progres... člen hnutia Progresívne Slovensko v parlamente, ale tento zákon, samozrejme, vzišiel z odbornej skupiny pre ženské práva a z odbornej skupiny žien v rámci nášho hnutia.
Dodám tiež, že súhlasím, viem si živo predstaviť situáciu, že nie všetky ženy tú, tú možnosť využijú z príčin, ktoré ste pomenovali, ale zároveň platí, ako som už povedal, tento zákon priamo odpovedá na dopyt a tá iniciatíva vzišla nie odo mňa, nie od mužov v Progresívnom Slovensku, ale od odbornej skupiny, ktorú máme pre práva a potreby žien.
Vďaka.

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Pán predsedajúci už uviedol, ktoré zákony idem meniť, tak to nebudem opakovať. Dovoľte mi teda prejsť hneď na odôvodnenie takým, takou normálnou ľudskou rečou.
Táto novela zavádza nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo rodinnom, inom vzťahu.
Pre ľavé krídlo uvádzam, že tu sa nebavíme o umelých interrupciách. Bavíme sa o prípadoch, kedy žena chce donosiť to dieťa, teší sa naňho, miluje to dieťa, ale zo zdravotných príčin oňho spontánne príde, prípadne narodí sa mŕtve, alebo umrie v maternici.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií takéto spontánne potraty v roku 2019 predstavovali 51 % všetkých potratov a bolo ich vyše 7-tisíc. Čiže nie je to malá skupina ľudí. Bavíme sa o relatívne početnej skupine ľudí, ktorú táto tragická udalosť postihne.
Čo sa stane potom, po takejto tragickej udalosti? Samozrejme, záleží, čo sa týka zákona, záleží od toho, že v ktorom momente sa stane. Ak je to, ak sa stalo, ak prišlo k tejto tragickej udalosti už v období, kedy žena mala nárok na tehotenské a už je na materskej dovolenke, tak, samozrejme, v materskej dovolenke pokračuje. Tento zákon by sa týkal tých situácií a tých prípadov, kedy k strate plodu či k úmrtiu plodu prišlo ešte pred tým, než tá žena nastúpi na materskú. V takomto prípade, verte či neverte, táto žena nemá podľa súčasne platných zákonov automaticky nárok na PN-ku ani na deň voľna. Ten zákon, ten nárok na PN-ku sa odvíja alebo uplatní len a len v prípadoch, ak je, sú aj skutočné fyzické následky, ktoré si vyžadujú práceneschopnosť.
Podotýkam, že aj práceneschopnosť podľa slovenských zákonov nie je úplne bez, bez, samozrejme, limitácie a očakávaní. Znamená to napríklad povinnosť dodržiavať sa, pardon, zdržiavať sa v mieste bydliska.
Našou jednoduchou pointou, celou pointou tohto zákona, ktorý pripravili naše odborníčky v Progresívnom Slovensku, je, je, je vlastne umožniť ženám trúchliť vo svojom vlastnom prostredí, na mieste a spôsobom, akým sa ony samy rozhodnú. Vychádzame z toho, a na tom sa, myslím, všetci ako ľudia zhodneme, že úmrtie dieťaťa v plode, na ktoré sa tá žena mesiace a mesiace tešila, je niečo, čo je natoľko tragickou udalosťou, že si zaslúži aspoň trochu moment a nejakú prestávku na trúchlenie a opäť podľa súčasne platných zákonov vlastne, ak už nie je na materskej, tak má naňho nárok len vo forme PN-ky, a aj to je s tými súčasne platnými obmedzeniami. Zákon by neurobil nič menej, nič viac, len by zaviedol automaticky dva dni voľna pre ženy, ktoré som spomenul, ktoré spadajú do týchto kategórií.
Zvyšok informácií, aj dáta, aj štatistiky o tom, koľko žien to postihuje a tak ďalej, máte v dôvodovej správe. Máme k dispozícii, očakávam túto, anticipujem tú reakciu už pána poslanca Kazdu. Máme k dispozícii aj kalkulácie, predbežné kalkulácie finančného dopadu, v prípade záujmu som pripravený sa im venovať.
Vďaka, pán predsedajúci.

Vďaka, pán predsedajúci. Asi nestihnem za tie dve minútky, čo mám k dispozícii, reagovať na všetky tie dobré otázky. Vďaka, vďaka za tie vecné postrehy.
Samozrejme, pointou nebolo naznačiť, že tých 62 %, z tých 62 % mladých, ktorí pocítili výpadok, 100 % takto pomôžeme formou brigád. To, čo som chcel povedať a dokonca v dôvodovej správe priamo píšeme, že iba čiastočne vykompenzujeme. Je z nej, myslím, jasné, že to nebude 100 % náhrada.
To, čo sme chceli povedať, je jednoduché, mladí ľudia, ktorí mali už normálnu pracovnú dohodu na zmluvu, tým, že často boli poslední, ktorí prišli, v práci to tak väčšinou funguje, že tí, čo poslední prídu, prví odchádzajú. Čiže mladí ľudia, ktorí majú normálny, plnohodnotný pracovný úväzok, prišli oň, teraz si vyrábajú na, či nás, na nájomné, či proste na motorku, na bicykel formou brigád a chceme im tie brigády, brigády trošku viac zvýhodniť, aby.
A druhý bod. Spomínate, že nie všetci budú mať dôvod ísť kvôli tým 27 euro extra tou legitímnou cestou. No, ja by som im rád, samozrejme, nechal oveľa viac extra, ale tu narážame na váš druhý problém, ktorý, so všetkou úctou, si protirečí tomu prvému, ktorý ste vypichli. My by sme, samozrejme, radi tú odvodovú úľavu urobili ešte väčšiu, ale takisto nechceme byť nezodpovední voči rozpočtu. Čím väčšia tá odvodová úľava je, tak tým, samozrejme, väčšia diera v rozpočte. Ale nemôžeme naraz chcieť, ako ste vy vytkli, vy ste nám vytkli, že naraz chceme aj navýšiť dieru v rozpočte, aj málo de facto, malú úľavu dávame na to, aby sa ešte viac ľudí vybralo tou legálnou cestou. Ja hovorím, tie dve veci si navzájom protirečia, nemôžeme dosiahnuť jednu aj druhú vec, ktorú od nás očakávate.
Mám ešte dvadsaťšesť sekúnd, tak, tak veľmi rýchle, že na ako dlho by sme to chceli. Samozrejme, je to zmena, ktorú, ku ktorej nás motivoval obzvlášť ťažký dopad pandémie na mladých ľudí. O nich nám predovšetkým touto zmenou, týmto návrhom zákona ide. Myslím si však, že fakt, že sme už šesť rokov nezmenili ten, tú formuláciu alebo to, tú kalkuláciu, od ktorej kalkulujeme odvodovú úľavu, by už sám osebe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Tentokrát už aj kvôli času dovoľte mi rovno predniesť aj samotné zmenu zákona, aj odôvodnenie jedným ťahom.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom toho predkladaného návrhu je zrušiť znevýhodenie, znevýhodnenie žien – matiek, ktoré porodia druhé, resp. ďalšie dieťa, tretie, štvrté skôr, ako to predošlé dieťa dosiahne tretí alebo vek troch rokov, a ktoré zároveň počas rodičovskej dovolenky mali príjem z kratšieho pracovného úväzku.
Zastavím sa tu na chvíľku a vysvetlím, pretože to nie je ľahký koncept, ale dôležitý. A to, čo sa momentálne v praxi deje, je, že ak sa žena rozhodne sa počas, alebo ak žena počas, ktorá pracuje na stopercentný úväzok, otehotnie, tak ide, samozrejme, na materskú dovolenku a výška jej materského či tehotenského je odvodená od toho platu, ktorý poberala v momente, keď otehotnela a z práce odišla na tehotenskú či materskú dovolenku.
Ak sa táto žena počas tohto, počas tehotenstva a, a počas toho obdobia, keď je na materskej, rozhodne pre nejaký menší pracovný úväzok či už so svojím pôvodným zamestnávateľom, či s iným zamestnávateľom, čo je často prípad, nechce stratiť kontakt s tým zamestnávateľom, ten zamestnávateľ má záujem, aby si ju udržal, aby si, aby, aby mal prístup k jej expertíze, investoval do výcviku a, a, a tréningu tej danej osoby, takže často sa stáva, že žena, ktorá je na materskej, sa rozhodne na nejakom čiastočnom pracovnom úväzku so svojím zamestnávateľom. Ak táto že následne znovu otehotnie, čo nie je nezvyčajné, opäť mnoho matiek sa... (Reakcia z pléna.) Pardon? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nastal tu nejaký zmätok a zrejme ten zmätok aj vám priniesol do papierov zmätok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Okej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ja som uviedol bod pod parlamentnou tlačou 726.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Pardon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
A vy uvádzate bod pod parlamentnou tlačou 728.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Teraz si rozumieme, pán predsedajúci, ja som išiel podľa pôvodného (nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim) zoznamu, ale rozumiem, že sme prehodili zoznam.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás, ideme podľa poradia. Je to bod 62, je to návrh, ktorý sa týka zákona 461/2003 a zákona 417/2013, parlamentná tlač 726. Viete, ktorá to je, už?

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Ja viem presne, pán predsedajúci, takže...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak vás poprosím... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
To, čo som, to, čo som, iste platí.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... aby ste predniesli túto tlač. Stane sa, ale aby sme boli úplne korektní, pretože potom by sme mali zmätok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás o opätovné a správne uvedenie vášho bodu č. 62, parlamentná tlač 726.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci, to je ten bod, ktorý som presne uvádzal, len, samozrejme, rešpektujem, že pri tom prehodení vznikol zmätok.
Takže ešte raz. Bod 62, tlač 726, je môj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku, zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých iných zákonov, tlač 726. Rozumieme si? (Reakcia pléna.) Brigády, áno, pardon, to sú brigády, áno, takže ideme na to.
Cieľom tohto zákona je zlepšiť ekonomickú situáciu mladých ľudí a zároveň poskytnúť ich zamestnávateľom impulz k legálnemu zamestnávaniu.
V podstate preskočím tu taký ten suchý právnický jazyk tej dôvodovej správy, a to, čo sa, o čo sa snažíme touto, týmto návrhom zákona, tá zmena, o ktorú nám ide, je, aby ľudia, mladí ľudia, ktorí boli obzvlášť postihnutí pandémiou COVID-u, ktorí často prišli o prvé zamestnanie, prišli o zamestnanie v duchu hesla „posledný prišiel, prvý vyhodený“ v čase krízy. Tak mnohí z týchto mladých ľudí si, samozrejme, nájdu hocijakú prácu, ktorá je k dispozícii. Tá práca často je len nejaká brigáda, a to, čo sa snažíme momentálne urobiť, je, že zvyšujeme čistý príjem týchto pracujúcich osôb, najmä mladých ľudí, tým, že meníme povahu alebo že meníme systém, alebo bod, pri ktorom sa začínajú odvody. V praxi by to malo na, dopad, že by sa zvýšil čistý príjem takto pracujúcej osoby o zhruba 27,33 eura.
No podľa našich štatistík zhruba 62 % pracujúcich študentov a študentiek pocítilo vplyvom pandémie znížený príjem. Opäť čiastočne si ho kompenzujú väčšinou tým, že idú do nejakej brief forme, do nejakej dohody o brigádnickej práci. V praxi, povedzme si na rovinu, mnohí z nich robia túto brigádnickú prácu nelegálne. Čiastočne preto, že odvody sú momentálne nadstavené tak, že si vyrátajú, že sa im jednoducho neoplatí sa prihlasovať. Dohodnú sa na tomto aj so svojím zamestnávateľom.
To, o čo sa snažíme touto zmenou zákona, je opäť, že sa snažíme ponechať mladým ľuďom viac peňazí v ich vrecku, a tým pádom sa im snažíme úprimne aj dať väčší dôvod, aby sa zamestnali legálne, aby sa snažili neobísť, aby sa nesnažili obísť zákony tejto republiky a aby aj nevystavovali ani seba aj svojich zamestnancov prípadnému postihu.
Zisťujeme podľa našich štatistík, keď sme si to prechádzali, že v, v roku 2016 až 2020 sa zistilo pri nejakých 124-tisíc vykonaných kontrolách na nelegálnu prácu až takmer porušenia pracovných zmlúv, až takmer vlastne, že úplnú absenciu pracovných zmlúv u takmer 5 % kontrolovaných subjektov. Tie pokuty, ktoré sú, za to hrozia, sú, vedia byť pre mladých ľudí až likvidačné, pre zamestnávateľov takisto, od 2-tisíc eur do zhruba 200-tisíc eur. Je, myslím, v záujme aj tých zamestnancov, aj tých zamestnávateľov a hlavne, povedzme si na rovinu, Štátnej pokladnice, keďže sa bavíme o, o, o, o, o nelegálnej aktivite, ktorá pripravuje Štátnu pokladnicu o príjmy, aby sa aj znížením odvodov tieto brigádnické príjmy legalizovali, aby sme opäť dali mladým ľuďom dôvod neobchádzať zákony, prihlásiť sa poctivo.
Situácia je taká, že výška odvodovej úľavy, ktorá momentálne platí v platných zákonoch, bola naposledy upravená k prvému ňáru, k 1. januáru, prepáčte, 2015. Čo v praxi znamená, že sa nemenila šesť rokov.
Len pre ilustráciu, za dané obdobie stúpla priemerná mzda o 28 % a minimálna mzda o 64 %. To, čo my robíme týmto zákonom, je, že naväzujeme odvodovú úľavu na minimálnu mzdu, aby bola, inými slovami, plávajúca, aby sa hýbala aj, aj s narastajúcou minimálnou mzdou, aby sa, inými slovami, zamedzilo devalvácii hodnoty tej hodnotovej úľavy tým, že sa nezmenila posledných šesť rokov, tak v praxi tá hodnotová úľava klesá a klesá na nejakom finančnom význame pre tých študentov. Aj to je to, čo ich vedie často k tomu, že si povedia, a, skúsim to úplne obísť nejako nejakým nelegálnym zamestnaním, jednoducho nestojí mi to za to.
Kalkulácie zvyšné, ktoré som pre krátko časos, krátkosť času nepredniesol, máte v dôvodovej správe, ktorá je pred vami. Pointou, opäť, tento zákon je niečo, čo vnímame ako v záujme nás všetkých. Jednak preto, lebo, samozrejme, legalizuje príjmy, ktoré už teraz sa, á, tí brigádnici zarábajú, ale nevyúčtovávajú voči Štátnej pokladnici, čo ochudobňuje nás všetkých. Znižujeme tým, samozrejme, ich motiváciu zamestnávať sa nelegálne a, samozrejme, znižujeme tam aj riziko pokút pre nich aj pre zamestnávateľov. A, a hlavne dávame mladým ľuďom, ktorí obzvlášť trpeli touto ekonomickou krízou, ktorú spôsobila pandémia, trošku viac peňazí do ich vreciek, čo si myslím, že vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť spôsobenú touto krízou si naozaj zaslúžia.
Toľko za mňa všetko. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci, nebudem dlho, ten účel aj zmysel zákona je v podstate veľmi jednoduchý.
Týmto zákonom by sa zmenil štatút Múzea Slovenského národného povstania z príspevkovej organizácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby podľa zákona spadajúceho pod zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách.
Reagujeme, samozrejme, týmto návrhom zákona už aj na medializované presunutie zodpovednosti alebo starostlivosti o Múzeum SNP v Banskej Bystrici z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany. Ale ten záujem, ten účel je aj trošku širší. Myslíme si, že súčasný štatút ministerstiev, a keď hovorím, myslíme si, chcem podotknúť, podpísať aj autorstvo zákona, náš odborný tím v Progresívnom Slovensku, myslíme si, že ten súčasný štatút múzeí ako príspevkových organizácií je tak trošku prežitkom 20. storočia.
Aby bolo jasné, tie, tie príspevkové organizácie boli myslené ako organizácie, ktoré by mali vykonávať podpornú funkciu zoči-voči tomu ministerstvu, pod ktoré spadajú. Preto napríklad je logické, že ministerstvo obrany má niektoré príspevkové organizácie, ktoré riešia opravu techniky či výskum techniky a pre potreby ozbrojených síl. Ale opäť ten dôraz, ten je na tom, že ten vzťah príspevkových organizácií voči ministerstvu, ktoré ich zriaďuje, tiež že v podstate vykonávajú voči nemu podporné funkcie.
Asi sa všetci zhodneme, že múzeá ako Múzeum SPN nevykonáva podporné funkcie ani voči ministerstvu kultúry, ani voči ministerstvu obrany. Je to takpovediac trochu šialená anomália, ktorú v zákone stále máme. Myslíme si, zmena štatútu Múzea SNP, v tomto prípade osobne si myslíme, teda ako za Progresívne Slovensko si myslíme, že by sa mala vzťahovať na všetky múzeá. Zmena ich štatútu z príspevkových organizácií na neziskové organizácie je ten moderný štatút, ten moderný šat, ktorý si múzeá nielen na Slovensku, ale v celej Európe buď zaslúžia, alebo už teraz majú. Myslíme si, že týmto, s touto zmenou štatútu bude dosiahnutá vyššia transparentnosť pri správe a riadení organizácie. Efektívnejšie využívanie a kumulácia verejných zdrojov z rôznych rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu. Nebudú, inými slovami, viazané len na rozpočet toho daného ministerstva. Rôzne ministerstvá budú môcť prispieť rôznymi spôsobmi. Plus, samozrejme, štatút alebo zmena štatútu z príspevkovej na neziskovú organizáciu takisto umožňuje lepšie zapojenie samospráv či ďalších aktérov vrátane súkromného financovania do toho pôsobenia a fungovania a života ministerstiev. Opäť tento zákon sa vzťahuje, pardon, povedal som ministerstiev, myslel som múzeí.
Samozrejme, tento zákon sa vzťahuje na Múzeum SNP. Ale opäť myslíme si, že by to bolo, že by to bola, by to bol štatút. Ten, tá nezisková organizácia, ku ktorej by sa vzťahoval, hodil na všetky múzeá, ktoré momentálne sú v štatúte alebo v stave príspevkových organizácií, ktoré im, myslím, nehodí, ktoré sa na ne nehodí a ktoré ani nespĺňa ten účel, ktorý by mali múzeá spĺňať.
Toľko za mňa, vďaka vopred za vašu podporu, ak to vidíte podobne. A som pripravený na vaše otázky a postrehy.
Vďaka.

(Reakcia z pléna.) Áno, sme na zákone 206, bod 65, tlač 729.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Je to bod č. 65, vážené pani poslankyne, aby ste boli zorientovaní. Tie body predtým prepadli, poradie. Parlamentná tlač 729.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorý máte pred sebou, je jednoduchý. Mení sa ním a dopĺňa zákon č. 206/2009 o múzeách a galériách a takisto zákon je o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372 o priestupkoch.
Pán predsedajúci, rád by som vyložil tie dôvody v rozprave, takže dovoľte mi len týmto spôsobom uviesť a zároveň sa ako prvý hlásim do rozpravy.
Vďaka.