Veľká vďaka, pán predsedajúci. Tentokrát už aj kvôli času dovoľte mi rovno predniesť aj samotné zmenu zákona, aj odôvodnenie jedným ťahom.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom toho predkladaného návrhu je zrušiť znevýhodenie, znevýhodnenie žien – matiek, ktoré porodia druhé, resp. ďalšie dieťa, tretie, štvrté skôr, ako to predošlé dieťa dosiahne tretí alebo vek troch rokov, a ktoré zároveň počas rodičovskej dovolenky mali príjem z kratšieho pracovného úväzku.
Zastavím sa tu na chvíľku a vysvetlím, pretože to nie je ľahký koncept, ale dôležitý. A to, čo sa momentálne v praxi deje, je, že ak sa žena rozhodne sa počas, alebo ak žena počas, ktorá pracuje na stopercentný úväzok, otehotnie, tak ide, samozrejme, na materskú dovolenku a výška jej materského či tehotenského je odvodená od toho platu, ktorý poberala v momente, keď otehotnela a z práce odišla na tehotenskú či materskú dovolenku.
Ak sa táto žena počas tohto, počas tehotenstva a, a počas toho obdobia, keď je na materskej, rozhodne pre nejaký menší pracovný úväzok či už so svojím pôvodným zamestnávateľom, či s iným zamestnávateľom, čo je často prípad, nechce stratiť kontakt s tým zamestnávateľom, ten zamestnávateľ má záujem, aby si ju udržal, aby si, aby, aby mal prístup k jej expertíze, investoval do výcviku a, a, a tréningu tej danej osoby, takže často sa stáva, že žena, ktorá je na materskej, sa rozhodne na nejakom čiastočnom pracovnom úväzku so svojím zamestnávateľom. Ak táto že následne znovu otehotnie, čo nie je nezvyčajné, opäť mnoho matiek sa... (Reakcia z pléna.) Pardon? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nastal tu nejaký zmätok a zrejme ten zmätok aj vám priniesol do papierov zmätok.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Okej.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ja som uviedol bod pod parlamentnou tlačou 726.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Pardon.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
A vy uvádzate bod pod parlamentnou tlačou 728.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Teraz si rozumieme, pán predsedajúci, ja som išiel podľa pôvodného (nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim) zoznamu, ale rozumiem, že sme prehodili zoznam.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás, ideme podľa poradia. Je to bod 62, je to návrh, ktorý sa týka zákona 461/2003 a zákona 417/2013, parlamentná tlač 726. Viete, ktorá to je, už?
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Ja viem presne, pán predsedajúci, takže...
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak vás poprosím... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
To, čo som, to, čo som, iste platí.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... aby ste predniesli túto tlač. Stane sa, ale aby sme boli úplne korektní, pretože potom by sme mali zmätok.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás o opätovné a správne uvedenie vášho bodu č. 62, parlamentná tlač 726.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci, to je ten bod, ktorý som presne uvádzal, len, samozrejme, rešpektujem, že pri tom prehodení vznikol zmätok.
Takže ešte raz. Bod 62, tlač 726, je môj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku, zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých iných zákonov, tlač 726. Rozumieme si? (Reakcia pléna.) Brigády, áno, pardon, to sú brigády, áno, takže ideme na to.
Cieľom tohto zákona je zlepšiť ekonomickú situáciu mladých ľudí a zároveň poskytnúť ich zamestnávateľom impulz k legálnemu zamestnávaniu.
V podstate preskočím tu taký ten suchý právnický jazyk tej dôvodovej správy, a to, čo sa, o čo sa snažíme touto, týmto návrhom zákona, tá zmena, o ktorú nám ide, je, aby ľudia, mladí ľudia, ktorí boli obzvlášť postihnutí pandémiou COVID-u, ktorí často prišli o prvé zamestnanie, prišli o zamestnanie v duchu hesla „posledný prišiel, prvý vyhodený“ v čase krízy. Tak mnohí z týchto mladých ľudí si, samozrejme, nájdu hocijakú prácu, ktorá je k dispozícii. Tá práca často je len nejaká brigáda, a to, čo sa snažíme momentálne urobiť, je, že zvyšujeme čistý príjem týchto pracujúcich osôb, najmä mladých ľudí, tým, že meníme povahu alebo že meníme systém, alebo bod, pri ktorom sa začínajú odvody. V praxi by to malo na, dopad, že by sa zvýšil čistý príjem takto pracujúcej osoby o zhruba 27,33 eura.
No podľa našich štatistík zhruba 62 % pracujúcich študentov a študentiek pocítilo vplyvom pandémie znížený príjem. Opäť čiastočne si ho kompenzujú väčšinou tým, že idú do nejakej brief forme, do nejakej dohody o brigádnickej práci. V praxi, povedzme si na rovinu, mnohí z nich robia túto brigádnickú prácu nelegálne. Čiastočne preto, že odvody sú momentálne nadstavené tak, že si vyrátajú, že sa im jednoducho neoplatí sa prihlasovať. Dohodnú sa na tomto aj so svojím zamestnávateľom.
To, o čo sa snažíme touto zmenou zákona, je opäť, že sa snažíme ponechať mladým ľuďom viac peňazí v ich vrecku, a tým pádom sa im snažíme úprimne aj dať väčší dôvod, aby sa zamestnali legálne, aby sa snažili neobísť, aby sa nesnažili obísť zákony tejto republiky a aby aj nevystavovali ani seba aj svojich zamestnancov prípadnému postihu.
Zisťujeme podľa našich štatistík, keď sme si to prechádzali, že v, v roku 2016 až 2020 sa zistilo pri nejakých 124-tisíc vykonaných kontrolách na nelegálnu prácu až takmer porušenia pracovných zmlúv, až takmer vlastne, že úplnú absenciu pracovných zmlúv u takmer 5 % kontrolovaných subjektov. Tie pokuty, ktoré sú, za to hrozia, sú, vedia byť pre mladých ľudí až likvidačné, pre zamestnávateľov takisto, od 2-tisíc eur do zhruba 200-tisíc eur. Je, myslím, v záujme aj tých zamestnancov, aj tých zamestnávateľov a hlavne, povedzme si na rovinu, Štátnej pokladnice, keďže sa bavíme o, o, o, o, o nelegálnej aktivite, ktorá pripravuje Štátnu pokladnicu o príjmy, aby sa aj znížením odvodov tieto brigádnické príjmy legalizovali, aby sme opäť dali mladým ľuďom dôvod neobchádzať zákony, prihlásiť sa poctivo.
Situácia je taká, že výška odvodovej úľavy, ktorá momentálne platí v platných zákonoch, bola naposledy upravená k prvému ňáru, k 1. januáru, prepáčte, 2015. Čo v praxi znamená, že sa nemenila šesť rokov.
Len pre ilustráciu, za dané obdobie stúpla priemerná mzda o 28 % a minimálna mzda o 64 %. To, čo my robíme týmto zákonom, je, že naväzujeme odvodovú úľavu na minimálnu mzdu, aby bola, inými slovami, plávajúca, aby sa hýbala aj, aj s narastajúcou minimálnou mzdou, aby sa, inými slovami, zamedzilo devalvácii hodnoty tej hodnotovej úľavy tým, že sa nezmenila posledných šesť rokov, tak v praxi tá hodnotová úľava klesá a klesá na nejakom finančnom význame pre tých študentov. Aj to je to, čo ich vedie často k tomu, že si povedia, a, skúsim to úplne obísť nejako nejakým nelegálnym zamestnaním, jednoducho nestojí mi to za to.
Kalkulácie zvyšné, ktoré som pre krátko časos, krátkosť času nepredniesol, máte v dôvodovej správe, ktorá je pred vami. Pointou, opäť, tento zákon je niečo, čo vnímame ako v záujme nás všetkých. Jednak preto, lebo, samozrejme, legalizuje príjmy, ktoré už teraz sa, á, tí brigádnici zarábajú, ale nevyúčtovávajú voči Štátnej pokladnici, čo ochudobňuje nás všetkých. Znižujeme tým, samozrejme, ich motiváciu zamestnávať sa nelegálne a, samozrejme, znižujeme tam aj riziko pokút pre nich aj pre zamestnávateľov. A, a hlavne dávame mladým ľuďom, ktorí obzvlášť trpeli touto ekonomickou krízou, ktorú spôsobila pandémia, trošku viac peňazí do ich vreciek, čo si myslím, že vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť spôsobenú touto krízou si naozaj zaslúžia.
Toľko za mňa všetko. Vďaka.
