Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa poslankyňa Saková, vo svojom vystúpení ste povedali, že keď minister vnútra Roman Mikulec vo svojej funkcii zotrvá, budeme rukojemníkmi toho, čo sa na ministerstve vnútra deje. Pani Saková, vy viete, čo sa na ministerstve vnútra deje? Práve toto ja vytýkam pánovi ministrovi, že na postoch na ministerstve nechal vašich ľudí, ktorých ste tam vy dosadili. Práve títo ľudia vo svojich pozíciách zlyhali, ukázalo sa to hlavne na odbore krízového riadenia, ktoré nezvládlo situáciu na hraniciach po vypuknutí vojny na Ukrajine. Keby ich pán minister Mikulec okamžite po svojom nástupe vymenil, nemusel by vysúťažiť externú firmu, ktorú mu teraz vytýkate. Nie je vôbec prekvapujúce, že sa opozícia snaží odvolať ministra vnútra, keď polícia vyšetruje jej nominantov. Ministrovi vnútra je možné vyčítať čokoľvek, ale že sa skutočne začala stíhať aj korupcia na najvyšších miestach, na čo sme čakali roky, je jeden z hlavných volebných sľubov, ktoré minister splnil, rovnako rozviazanie rúk policajtov a vyšetrovateľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, tiež sa chcem poďakovať za túto rozpravu. Takto si predstavujem, že by to v Národnej rade malo vyzerať, že všetci máme konštruktívne pripomienky, nápady. Samozrejme, nie všetci so všetkým musíme súhlasiť, ale dôležitá je tá, dôležitá je vlastne tá dohoda spoločná, aj keď nie je 100-percentná, ale myslím že tá spokojnosť je na všetkých stranách. Teda chcem ohlásiť, že hlasovanie o týchto troch zákonoch bude zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Rovnako ako kolega Jaromír Šíbl poďakoval mne, tak ja by som sa mu tiež chcela poďakovať, pretože tiež bol v tíme a z hľadiska tých pozmeňovacích návrhov, ktoré predstavil vo svojom príhovore, tak bol veľmi dôležitou kontaktnou osobou. Pracovný tím bol zložený z odborníkov štyroch koaličných strán, samozrejme, keď sa rodí kompromis, nikdy nie je možné vyrokovať pozmeňovacie návrhy a dosiahnuť 100-percentnú spokojnosť, dôležitá je však dohoda, dohoda. A diskusia prebiehala aj na úrovni tímov pána ministra Jána Budaja, štátneho tajomníka Michala Kiču a tímu pána podpredsedu Štefana Holého a, samozrejme, za účasti pána premiéra Eduarda Hegera, ktorý vložil svoj čas aj svoje myšlienky do tohto reformného procesu.
Naša práca nekončí, pretože bude treba novelizovať ďalších 50 zákonov súvisiacich s touto legislatívou, takže môžem povedať, že prijímame alebo budeme schvaľovať novú paradigmu v oblasti územného plánovania a výstavby, ale práca nás ešte len čaká.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať kolegovi Petrovi Kremskému za kompliment. Skutočne som veľa hodín venovala týmto zákonom, ale keby nebolo pochopenie vlastne na strane, zase, navrhovateľa a jeho tímu, ktorý sa vlastne tiež venoval každému mojemu pozmeňovaciemu návrhu, tak by sme sa nedopracovali ku kompromisu. Môžem ho ubezpečiť, že pracovný tím v Národnej rade Slovenskej republiky si veľmi dôkladne prečítal každý jeden paragraf a každý jeden odsek tohto paragrafu. Naši právnici, hlavne Martin Kožár, naši asistenti veľmi dôsledne porovnávali pôvodný návrh a každý pozmeňujúci návrh. Rozpravu sme zlúčili z toho dôvodu, že v prvom čítaní sa poslanci vyjadrovali rôzne, teda ku, mali sme vlastne tri rozpravy a každý sa vyjadroval k inému zákonu a k inému vlastne čítaniu, takže z tohto dôvodu bola zlúčená, aby vlastne každý mohol sa vyjadriť v jednej rozprave aj k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe. Takže zrejme pán navrhovateľ dá k tomu pripomienky a uvidíme, že ako sa to vyrieši, k tomu, čo povedal pán Kremský.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcela by som ubezpečiť kolegov, že nikto si tu neuzurpuje nejako, akože sme najmúdrejší, ale skutočne na základe tých, tej praxe, ktorú sme vlastne dlhé roky robili, tak sme sa snažili ten zákon vylepšiť a podľa, nehovorím, že ten zákon bol zlý, ale bol možno neaplikovateľný na tie podmienky Slovenska. A všetci poslanci, ktorí vlastne tvorili alebo vylepšovali ten zákon, tak si neuzurpujú, teda že nie sú najmúdrejší, ale skutočne, ako na základe tých svojich skúseností ten zákon vylepšili tak, aby sa dal vlastne aplikovať v praxi.
Máme tu jednu technickú pripomienku, v spoločnej správe máme bod 104 a bod 109, ktorý je identický, a z toho dôvodu by som navrhla, aby sme bod 109 vyňali zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Jožkovi Lukáčovi, nášmu predsedovi výboru, za prednesenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Tiež môžem konštatovať, že bol odsúhlasený pánom predkladateľom. A ešte raz by som teda chcela vyzdvihnúť prácu parlamentnej legislatívy, pani kolegyni, ktorá sedí tu v tomto pléne, že skutočne v tej hektickej chvíli a hektickej dobe, skutočne sme chceli kolegov ušetriť od dlhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sme možno čítali tu tri-štyri hodiny, a sme ho vlastne dali do výboru a takto sme vlastne ušetrili možno našim kolegom prečítanie tohto dlhého pozmeňujúceho návrhu, a tak len vlastne týmito drobnými úpravami, ktoré ešte sme v podstate zakomponovali. No a takisto kolegyne naše vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj mali, mali hektické chvíle, takže chcela by som sa poďakovať, že sme to všetko nejakým spôsobom zvládli.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poďakovať kolegovi Karahutovi za prednesený pozmeňujúci návrh, ten je, myslím, už diskutovaný a schválený aj pánom, pánom podpredsedom, navrhovateľom tohto, týchto zákonov.
Možno by som chcela tak ubezpečiť, že vlastne máme tam posun účinnosti zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe až od apríla 2024 a dovtedy určite sa ešte nájde veľa, veľa vecí, ktoré bude treba vyriešiť, hlavne s tým súvisiace zákony, ktoré sa vlastne zmenou tejto legislatívy budú musieť upraviť a zmeniť.
Takisto je to aj zákon o hlavnom meste Bratislava, kde sa potom presne určí, že kto bude vydávať záväzné stanoviská. Takže ja verím, že vlastne aj takýmto spôsobom budú uspokojení aj tí kolegovia, ktorí mali hlavne k tomuto bodu svoje pripomienky.
Takže účinnosť zákona je od apríla 2024, akurát zákon, teda vytvorí sa úrad už v júni 2022, takže bude mať priestor na to, aby hľadal ešte veci, ktoré treba vylepšiť, aby skutočne keď príde k implementácii tohto, týchto zákonov, boli sme tak pripravení, aby nevznikli vlastne nejaké problémy v praxi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som sa chcela poďakovať za všetko, čo moji kolegovia a takisto opozícia povedala k tomuto zákonu. Skutočne, tá práca bola veľmi náročná, zložitá. Chcela by som poďakovať aj kolegyni Anke Zemanovej za SaS, čiže bola tam vlastne taká široká, široká diskusia, snažili sme sa vlastne zakomponovať všetky pripomienky, takisto aj kolegyni Pivkovej, a takisto môjmu tímu a mojim kolegom, ktorí vlastne pomáhali a prinášali rozličné podnety z regiónov, ktoré sme sa snažili, a tie obavy, lebo vždycky, samozrejme, keď sa tvorí nová legislatíva, tak sú od nej veľké očakávania, ale aj veľké obavy, ako sa bude implementovať v praxi. No vlastne zákon stavebný, päťdesiatka z roku ´76, platí už skoro 45 alebo možno už viac rokov, bol 33-krát novelizovaný. Bol pokus vlastne novelizovať ho veľkou novelou ešte za čias pána ministra Počiatka. Bol schválený vlastne v prvom čítaní a potom z druhého čítania bol schválený. A po preštudovaní tejto novely som vlastne bola taká prekvapená, lebo tá novela stavebného zákona bola dobre spracovaná, takže zrejme asi developeri a vlastne tí ľudia, ktorí možno nechceli tú zmenu, tak bojovali proti nej.

A preto aj, samozrejme, pri týchto troch zákonoch, ktoré sme vlastne robili, tak bola práca veľmi, veľmi ťažká len z toho dôvodu, že sme vlastne všetky tie obavy, či ZMOS-u, či Únie miest, či všetkých týchto profesných organizácií, ktoré podnikateľov v stavebnej oblasti, stavebných inžinierov, architektov sme chceli eliminovať, a verím, že sa nám podarilo spraviť tým pozmeňovacím návrhom, kde bolo veľmi veľa tých pozmeňujúcich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, stavebný zákon 50/1976 Zb. platí už viac ako 45 rokov a určite sa všetci zhodneme, že jeho súčasná úprava je dnes už nedostatočná a naráža na úskalia modernej doby. Svedčí o tom aj štatistika z rebríčka Doing Business z roku 2020, na základe ktorej sme v dĺžke stavebných konaní na tom horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky, umiestnili sme sa až na 146. mieste spomedzi 190 krajín sveta.
Nevyhnutnosť úpravy stavebnej legislatívy na Slovensku sa pretavila aj do programového vyhlásenia vlády, pričom nové stavebné predpisy by mali zodpovedať potrebám 21. storočia, so zreteľom na zjednodušenie a urýchlenie výstavby a v neposlednom rade nastolenie transparentnosti v tejto oblasti.
Zastaraný a mnohokrát novelizovaný stavebný zákon majú nahradiť dva nové zákony: zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Tieto zákony, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa nerodili ľahko. Predchádzali im hodiny rokovaní, preto by som sa chcela poďakovať kolegom, tak isto aj parlamentnej legislatíve, aj našim kolegyniam na výbore pre verejnú správu za prácu, ktorú predviedli vlastne pri tomto návrhu alebo týchto návrhoch zákona, a pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády Štefanovi Holému za ústretovosť a ochotu diskutovať.
Nové zákony prichádzajú s prísľubom mnohých zmien. V návrhu zákona o územnom plánovaní by som chcela vyzdvihnúť posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce a jednotnú metodiku územných plánov, ktorú tento zákon prináša. Obciam sa tak dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie, čo je úplne štandardný nástroj. Prízvukujem, že územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy. Bohužiaľ, v dôsledku dnešného nesprávneho nastavenia stavebnej legislatívy tak mnohé obce nerobili. Totižto obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a ani neboli schopné zo svojho rozpočtu územný plán financovať. Až 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926, nemá územné plány.
Nový zákon o územnom plánovaní túto povinnosť ustanovuje, pričom, samozrejme, nutnosťou bude vytvoriť fond na financovanie územnoplánovacích dokumentácií. Taktiež musíme rátať s faktom, že aj v dôsledku súčasných stavebných predpisov nám dnes na Slovensku chýba celá generácia územných plánovačov.
Z vlastnej vyše 20-ročnej praxe dobre poznám náročnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, preto pozmeňujúcim návrhom zreálňujeme prechodné ustanovenia. Navyše, ak obec nemá územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou. Dnes sa často stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu, najmä rodinných domov, na územiach, kadiaľ majú prechádzať napríklad líniové stavby, čím sa následne konania predlžujú a komplikujú.
Ďalším diskutovaným bodom a obavou pri návrhu zákona o územnom plánovaní bol § 34, kde sa upravuje obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má záujem v území. Takáto osoba bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech, ale len so súhlasom obce. Takúto možnosť má vlastne už aj dnes. Problém je ale v tom, že obec v súčasnosti nie je povinná sa predmetom zaoberať. Takéto prostredie nespĺňa požiadavku transparentnosti a môže vytvárať priestor na korupciu. Preto nová stavebná legislatíva tento problém eliminuje.
Cieľom návrhu je tiež profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, pričom v rámci zodpovednosti za územný rozvoj majú obce možnosť až povinnosť vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj svojho územia. Hovorím zo skúseností mojej profesionálnej praxe architektky, od roku 1985 som pracovala na útvare hlavného architekta, potom stavebnom úrade, ktorý bol súčasťou špecializovanej štátnej správy pod ministerstvom životného prostredia. Potom boli v rámci projektu ESO stavebné úrady súčasťou okresných úradov. Štát preniesol výkon štátnej správy zákonom 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Prenesený výkon štátnej správy na všetky obce, hlavne mám na mysli malé obce, sa ukázal problematický.
Dnes je najväčším kameňom úrazu financovanie úradov, keďže tento prenesený výkon štátnej správy štát nezabezpečil finančne a obce ho protizákonne dofinancovávajú zo svojich originálnych kompetencií.
Spomeniem príklad, naša obec Chmeľnica vytvorila spolu s ďalšími obcami okresu Stará Ľubovňa stavebnú úradovňu, ktorú metodicky usmerňuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, pod gesciu ktorého stavebný poriadok patrí, zriadilo ju mesto Stará Ľubovňa a financujú ju obce zo štátnych peňazí určených na prenesený výkon štátnej správy. Čiže súhlasím s vytvorením špecializovanej štátnej správy, keďže absentuje hlavne výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce nevykonávajú.
Z mojich skúseností v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku som v priebehu 20 rokov zažila rôzne modely štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku a môžem konštatovať, že špecializovaná štátna správa pod ministerstvom životného prostredia bola podľa mňa najlepším modelom z nich.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Obce, samozrejme, budú príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a budú mať v procese povoľovania stavby postavenie dotknutého orgánu. Záväzné stanovisko bude podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov.
Proces povoľovania stavieb by sa tým mal zjednodušiť. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov v území. Postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Tu by som chcela poznamenať, že elektronizácia celého procesu je v teórii vynikajúca myšlienka, no v skutočnosti mám však určité obavy o jej implementácii na celom území Slovenska. Samozrejme, proces digitalizácie je v ponímaní úradu 21. storočia základnou, prioritnou paradigmou.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, teraz by som chcela nadviazať na ďalší zákon, to je zákon o stavebnom, teda o výstavbe. Pozmeňujúci návrh upravuje oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona aj napr. postavenie pamiatkových úradov. V tejto téme sme mali silnú diskusiu a hľadali sme vlastne v diskusii ten najlepší model. Na základe pôvodného návrhu zákona mali mať krajské pamiatkové úrady postavenie špecializovaného stavebného úradu pre národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii aj tie na území zapísanom do zoznamu svetového dedičstva.
Cieľom predkladateľov a ministerstva kultúry bolo zvýšenie kontroly nad budúcou výstavbou v záujme ochrany a udržateľnosti pamiatkových rezervácií, ako aj samotných pamiatok. Viaceré subjekty však namietali, že na rozhodovanie podľa zákona o výstavbe nemajú odborné ani personálne kapacity. V spolupráci s ministerstvom kultúry, pani ministerkou Natáliou Milanovou, nakoniec došlo k vzájomnej dohode a status quo zostáva zachovaný.
Intenzívne rokovania prebiehali aj s ministerstvom životného prostredia a jednotlivé pripomienky sa pretavili do znenia pozmeňujúceho návrhu. Jedným z diskutujúcich výsledkov alebo diskutovaných je, že kompetencia orgánov v pôsobnosti ministerstva životného prostredia sa na základe pozmeňujúceho návrhu bude vzťahovať aj na zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme aj situáciu, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom; tu určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špecializovanými stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedôjde ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne sa o príslušnosti na konanie do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu v rámci zriadeného úradu.
V § 2, ktorý vymedzuje stavebnú terminológiu, sme v pozmeňujúcom návrhu vyprecizovali definíciu susedného pozemku, vypustili sme reštriktívne ustanovenie pri líniových stavbách, ktoré potenciálne umožňovalo okruh účastníkov konania obísť s tým, že by si stavebník oddialil stavebný pozemok pásom pozemku vo svojom vlastníctve a tým by znemožnil akémukoľvek vlastníkovi pozemku či stavby byť účastníkom konania z titulu toho, že ide o susedov.
V terminológii sme trvali na návrate k zaužívanému pojmosloviu, čo však z kompetenčných dôvodov nebolo úplne možné. Som preto rada, že sa do pozmeňujúceho návrhu dostalo všeobecne zrozumiteľnejšie a zaužívanejšie spojenie "rozhodnutie o povolení stavby" namiesto "rozhodnutia o stavebnom zámere".
V § 2 upravujeme aj problematiku tzv. stavieb a stavbárskej mafie, kde sa stavba považuje za zmenu účelu užívania stavby, keďže ide zväčša o stavebnú úpravu, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie. Taktiež sa upravilo aj vymedzenie účastníkov konania v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorého garantom je ministerstvo životného prostredia.
Aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že sa zabezpečí transformácia súčasnej stavebnej legislatívy tak, aby boli rešpektované a vyvažované záujmy všetkých zúčastnených aktérov, ale súčasne sa snaží významne eliminovať administratívne bariéry a byrokraciu.
V pozmeňujúcom návrhu reflektujeme aj na obavy, ktoré vznikli v súvislosti s postavením projektanta plateného stavebníkom, ktorý vypracuje podľa požiadaviek stavebníka stavebný zámer, vypracuje pre stavebníka správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru a neskôr vypracuje projekt stavby podľa výsledku prerokovania stavebného zámeru a rozhodnutia o povolení stavby, a to všetko na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom.
V § 36 upravujeme proces vypracovania správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Z prerokovania je stavebník alebo ním poverený projektant povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Správa o prerokovaní návrhu stavebného zámeru musí obsahovať najmä všetky uplatnené pripomienky, údaje o osobe, ktorá pripomienku uplatnila, a spôsob vysporiadania sa s uplatnenou pripomienkou. Ak sa pri prerokovaní návrhu zákona zámeru obsah záväzného stanoviska zmení, dotknutý orgán je povinný bezodkladne vydať nové záväzné stanovisko, ktoré sa uvedie v správe o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Vypúšťame taktiež ustanovenie, ktoré obsahovalo vysporiadanie sa s tzv. neodôvodnenou pripomienkou, nakoľko nie je v našej legislatíve definovaná a mohlo by dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia.
Najväčším problémom súčasného stavebného poriadku a preneseného výkonu štátnej správy je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, teda konanie o dodatočnom povolení stavby, a takmer vždy sa nájde cesta, ako stavbu povoliť. Ja za svojej dvadsaťročnej éry si nepamätám, že by sme nejakú stavbu odstránili. Navrhovaná reforma by teda mala posilniť stavebnú inšpekciu, v súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme § 11, ktorý sa týka nepovolených stavebných prác. Stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o hlásení, bez rozhodnutia o povolení k stavbe alebo rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú nepovolené stavebné práce.
Vypúšťame odsek 2, ktorý nepovažoval stavebné práce za nepovolené, ak počas zhotovenia stavby alebo zmeny stavby bolo rozhodnutie o stavebnom zámere stavebného úradu zmenené alebo zrušené.
Taktiež upravujeme sporný § 31 ods. 6, teda ak stavebník plánuje odchýlky od overeného projektu stavby ešte neskolaudovanej stavby v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby a s požiadavkami v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov.
Čiže vidíme, že, že tieto legislatívy sú veľmi, veľmi náročné, ale verím, že spoločnými silami sa nám podarilo pozmeňujúcimi návrhmi tieto zákony upraviť tak, aby sa dali implementovať v praxi. Verím, že sa odstráni byrokracia, zdĺhavé konania a široké možnosti robenia obštrukcií, ktoré majú za následok to, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza na chvoste Európy. Verím, že výsledkom uvedenia novej stavebnej legislatívy do praxe bude rýchlejší ekonomický rozvoj, efektívnejšia správa územia, lepšia odolnosť mesta voči klimatickej zmene, vyššia kvalita životného prostredia a zvýšená atraktivita územia. Benefitovať budú podnikatelia, verejný sektor aj obyvatelia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečítam teraz spoločnú správu, tlač 830.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní (tlač 830) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1261 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 471 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 140 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, 6 poslanci sa zdržali hlasovania, hlasovali všetci poslanci.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 137 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28, 30 až 102, 104 až 107, 109 až 113, 115, 117 až 120 a 122 až 136 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 29, 103, 108, 114, 116 a 121 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Takže to je prvá správa. Teraz prečítam spoločnú správu, tlač 831.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výstavbe (tlač 831) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1262 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 472 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 141 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 231 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 38, 40 až 62, 64 až 98, 100 až 106, 108 až 111, 113, 114, 116 až 204, 206 až 209, 211 až 231 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 39, 63, 99, 107, 112, 115, 205 a 210 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prednesený návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 144 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Takže máme druhú správu.
Teraz poslednú, tretiu správu. Čiže máme spoločnú správu, tlač 832.
Vážený podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 832), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1263 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 473 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 142 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8, 10 až 18, 20 až 22, 24 a 25 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať o bodoch 9, 19 a 23 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, prečítala som aj tretiu správu a hlásim sa potom do rozpravy, pán predsedajúci.