Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, stavebný zákon 50/1976 Zb. platí už viac ako 45 rokov a určite sa všetci zhodneme, že jeho súčasná úprava je dnes už nedostatočná a naráža na úskalia modernej doby. Svedčí o tom aj štatistika z rebríčka Doing Business z roku 2020, na základe ktorej sme v dĺžke stavebných konaní na tom horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky, umiestnili sme sa až na...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, stavebný zákon 50/1976 Zb. platí už viac ako 45 rokov a určite sa všetci zhodneme, že jeho súčasná úprava je dnes už nedostatočná a naráža na úskalia modernej doby. Svedčí o tom aj štatistika z rebríčka Doing Business z roku 2020, na základe ktorej sme v dĺžke stavebných konaní na tom horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky, umiestnili sme sa až na 146. mieste spomedzi 190 krajín sveta.
Nevyhnutnosť úpravy stavebnej legislatívy na Slovensku sa pretavila aj do programového vyhlásenia vlády, pričom nové stavebné predpisy by mali zodpovedať potrebám 21. storočia, so zreteľom na zjednodušenie a urýchlenie výstavby a v neposlednom rade nastolenie transparentnosti v tejto oblasti.
Zastaraný a mnohokrát novelizovaný stavebný zákon majú nahradiť dva nové zákony: zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Tieto zákony, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa nerodili ľahko. Predchádzali im hodiny rokovaní, preto by som sa chcela poďakovať kolegom, tak isto aj parlamentnej legislatíve, aj našim kolegyniam na výbore pre verejnú správu za prácu, ktorú predviedli vlastne pri tomto návrhu alebo týchto návrhoch zákona, a pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády Štefanovi Holému za ústretovosť a ochotu diskutovať.
Nové zákony prichádzajú s prísľubom mnohých zmien. V návrhu zákona o územnom plánovaní by som chcela vyzdvihnúť posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce a jednotnú metodiku územných plánov, ktorú tento zákon prináša. Obciam sa tak dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie, čo je úplne štandardný nástroj. Prízvukujem, že územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy. Bohužiaľ, v dôsledku dnešného nesprávneho nastavenia stavebnej legislatívy tak mnohé obce nerobili. Totižto obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a ani neboli schopné zo svojho rozpočtu územný plán financovať. Až 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926, nemá územné plány.
Nový zákon o územnom plánovaní túto povinnosť ustanovuje, pričom, samozrejme, nutnosťou bude vytvoriť fond na financovanie územnoplánovacích dokumentácií. Taktiež musíme rátať s faktom, že aj v dôsledku súčasných stavebných predpisov nám dnes na Slovensku chýba celá generácia územných plánovačov.
Z vlastnej vyše 20-ročnej praxe dobre poznám náročnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, preto pozmeňujúcim návrhom zreálňujeme prechodné ustanovenia. Navyše, ak obec nemá územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou. Dnes sa často stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu, najmä rodinných domov, na územiach, kadiaľ majú prechádzať napríklad líniové stavby, čím sa následne konania predlžujú a komplikujú.
Ďalším diskutovaným bodom a obavou pri návrhu zákona o územnom plánovaní bol § 34, kde sa upravuje obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má záujem v území. Takáto osoba bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech, ale len so súhlasom obce. Takúto možnosť má vlastne už aj dnes. Problém je ale v tom, že obec v súčasnosti nie je povinná sa predmetom zaoberať. Takéto prostredie nespĺňa požiadavku transparentnosti a môže vytvárať priestor na korupciu. Preto nová stavebná legislatíva tento problém eliminuje.
Cieľom návrhu je tiež profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, pričom v rámci zodpovednosti za územný rozvoj majú obce možnosť až povinnosť vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj svojho územia. Hovorím zo skúseností mojej profesionálnej praxe architektky, od roku 1985 som pracovala na útvare hlavného architekta, potom stavebnom úrade, ktorý bol súčasťou špecializovanej štátnej správy pod ministerstvom životného prostredia. Potom boli v rámci projektu ESO stavebné úrady súčasťou okresných úradov. Štát preniesol výkon štátnej správy zákonom 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Prenesený výkon štátnej správy na všetky obce, hlavne mám na mysli malé obce, sa ukázal problematický.
Dnes je najväčším kameňom úrazu financovanie úradov, keďže tento prenesený výkon štátnej správy štát nezabezpečil finančne a obce ho protizákonne dofinancovávajú zo svojich originálnych kompetencií.
Spomeniem príklad, naša obec Chmeľnica vytvorila spolu s ďalšími obcami okresu Stará Ľubovňa stavebnú úradovňu, ktorú metodicky usmerňuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, pod gesciu ktorého stavebný poriadok patrí, zriadilo ju mesto Stará Ľubovňa a financujú ju obce zo štátnych peňazí určených na prenesený výkon štátnej správy. Čiže súhlasím s vytvorením špecializovanej štátnej správy, keďže absentuje hlavne výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce nevykonávajú.
Z mojich skúseností v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku som v priebehu 20 rokov zažila rôzne modely štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku a môžem konštatovať, že špecializovaná štátna správa pod ministerstvom životného prostredia bola podľa mňa najlepším modelom z nich.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Obce, samozrejme, budú príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a budú mať v procese povoľovania stavby postavenie dotknutého orgánu. Záväzné stanovisko bude podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov.
Proces povoľovania stavieb by sa tým mal zjednodušiť. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov v území. Postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Tu by som chcela poznamenať, že elektronizácia celého procesu je v teórii vynikajúca myšlienka, no v skutočnosti mám však určité obavy o jej implementácii na celom území Slovenska. Samozrejme, proces digitalizácie je v ponímaní úradu 21. storočia základnou, prioritnou paradigmou.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, teraz by som chcela nadviazať na ďalší zákon, to je zákon o stavebnom, teda o výstavbe. Pozmeňujúci návrh upravuje oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona aj napr. postavenie pamiatkových úradov. V tejto téme sme mali silnú diskusiu a hľadali sme vlastne v diskusii ten najlepší model. Na základe pôvodného návrhu zákona mali mať krajské pamiatkové úrady postavenie špecializovaného stavebného úradu pre národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii aj tie na území zapísanom do zoznamu svetového dedičstva.
Cieľom predkladateľov a ministerstva kultúry bolo zvýšenie kontroly nad budúcou výstavbou v záujme ochrany a udržateľnosti pamiatkových rezervácií, ako aj samotných pamiatok. Viaceré subjekty však namietali, že na rozhodovanie podľa zákona o výstavbe nemajú odborné ani personálne kapacity. V spolupráci s ministerstvom kultúry, pani ministerkou Natáliou Milanovou, nakoniec došlo k vzájomnej dohode a status quo zostáva zachovaný.
Intenzívne rokovania prebiehali aj s ministerstvom životného prostredia a jednotlivé pripomienky sa pretavili do znenia pozmeňujúceho návrhu. Jedným z diskutujúcich výsledkov alebo diskutovaných je, že kompetencia orgánov v pôsobnosti ministerstva životného prostredia sa na základe pozmeňujúceho návrhu bude vzťahovať aj na zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme aj situáciu, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom; tu určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špecializovanými stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedôjde ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne sa o príslušnosti na konanie do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu v rámci zriadeného úradu.
V § 2, ktorý vymedzuje stavebnú terminológiu, sme v pozmeňujúcom návrhu vyprecizovali definíciu susedného pozemku, vypustili sme reštriktívne ustanovenie pri líniových stavbách, ktoré potenciálne umožňovalo okruh účastníkov konania obísť s tým, že by si stavebník oddialil stavebný pozemok pásom pozemku vo svojom vlastníctve a tým by znemožnil akémukoľvek vlastníkovi pozemku či stavby byť účastníkom konania z titulu toho, že ide o susedov.
V terminológii sme trvali na návrate k zaužívanému pojmosloviu, čo však z kompetenčných dôvodov nebolo úplne možné. Som preto rada, že sa do pozmeňujúceho návrhu dostalo všeobecne zrozumiteľnejšie a zaužívanejšie spojenie "rozhodnutie o povolení stavby" namiesto "rozhodnutia o stavebnom zámere".
V § 2 upravujeme aj problematiku tzv. stavieb a stavbárskej mafie, kde sa stavba považuje za zmenu účelu užívania stavby, keďže ide zväčša o stavebnú úpravu, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie. Taktiež sa upravilo aj vymedzenie účastníkov konania v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorého garantom je ministerstvo životného prostredia.
Aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že sa zabezpečí transformácia súčasnej stavebnej legislatívy tak, aby boli rešpektované a vyvažované záujmy všetkých zúčastnených aktérov, ale súčasne sa snaží významne eliminovať administratívne bariéry a byrokraciu.
V pozmeňujúcom návrhu reflektujeme aj na obavy, ktoré vznikli v súvislosti s postavením projektanta plateného stavebníkom, ktorý vypracuje podľa požiadaviek stavebníka stavebný zámer, vypracuje pre stavebníka správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru a neskôr vypracuje projekt stavby podľa výsledku prerokovania stavebného zámeru a rozhodnutia o povolení stavby, a to všetko na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom.
V § 36 upravujeme proces vypracovania správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Z prerokovania je stavebník alebo ním poverený projektant povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Správa o prerokovaní návrhu stavebného zámeru musí obsahovať najmä všetky uplatnené pripomienky, údaje o osobe, ktorá pripomienku uplatnila, a spôsob vysporiadania sa s uplatnenou pripomienkou. Ak sa pri prerokovaní návrhu zákona zámeru obsah záväzného stanoviska zmení, dotknutý orgán je povinný bezodkladne vydať nové záväzné stanovisko, ktoré sa uvedie v správe o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Vypúšťame taktiež ustanovenie, ktoré obsahovalo vysporiadanie sa s tzv. neodôvodnenou pripomienkou, nakoľko nie je v našej legislatíve definovaná a mohlo by dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia.
Najväčším problémom súčasného stavebného poriadku a preneseného výkonu štátnej správy je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, teda konanie o dodatočnom povolení stavby, a takmer vždy sa nájde cesta, ako stavbu povoliť. Ja za svojej dvadsaťročnej éry si nepamätám, že by sme nejakú stavbu odstránili. Navrhovaná reforma by teda mala posilniť stavebnú inšpekciu, v súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme § 11, ktorý sa týka nepovolených stavebných prác. Stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o hlásení, bez rozhodnutia o povolení k stavbe alebo rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú nepovolené stavebné práce.
Vypúšťame odsek 2, ktorý nepovažoval stavebné práce za nepovolené, ak počas zhotovenia stavby alebo zmeny stavby bolo rozhodnutie o stavebnom zámere stavebného úradu zmenené alebo zrušené.
Taktiež upravujeme sporný § 31 ods. 6, teda ak stavebník plánuje odchýlky od overeného projektu stavby ešte neskolaudovanej stavby v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby a s požiadavkami v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov.
Čiže vidíme, že, že tieto legislatívy sú veľmi, veľmi náročné, ale verím, že spoločnými silami sa nám podarilo pozmeňujúcimi návrhmi tieto zákony upraviť tak, aby sa dali implementovať v praxi. Verím, že sa odstráni byrokracia, zdĺhavé konania a široké možnosti robenia obštrukcií, ktoré majú za následok to, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza na chvoste Európy. Verím, že výsledkom uvedenia novej stavebnej legislatívy do praxe bude rýchlejší ekonomický rozvoj, efektívnejšia správa územia, lepšia odolnosť mesta voči klimatickej zmene, vyššia kvalita životného prostredia a zvýšená atraktivita územia. Benefitovať budú podnikatelia, verejný sektor aj obyvatelia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
