Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ono naozaj aj po tom víkende z toho, ako to teraz vyzerá, to vyzerá, aj tuná mladý pán je odhodlaný zahlasovať za to a je to úplne šialené, hej, že oni to fakt idú urobiť. Fakt to chcú urobiť a teraz, že časová os, keby som, skúšal som si to tak narýchlo spočítať. Fakt to vyzerá tak, že každý, keď vy... zoberieme tie minúty, čo máme, tak zajtra o jedenástej nestihnú to hlasovanie. Môžu stihnúť o piatej to hlasovanie a môže to byť naozaj zaujímavé, že tam už vidím normálne symboliku, už je to na úrovni znamenia.
Je veľmi dobre, že je ten protest pred Národnou radou. Veľmi dobre to znie, keď z veľa úst ľudí zakričia: Nerobte to, zastavte to, vráťte to. A naozaj to bude, podľa mňa to je, krásne to vyšlo. Hej, to tak chcelo, aby to tak vyšlo. Hej, že oni budú mať prvú možnosť, kedy o tom hlasovať, zajtra o piatej a zajtra o piatej bude, chcem veriť tomu, že veľká demonštrácia pred, pred parlamentom.
Ja si pamätám, keď sme robili CT protesty a keď sme sem sa presunuli ľudí zo SNP, ako utekali vtedy smeráci jak zajace kade-tade po tuneloch a kade-tade utekali, že neviem, čo budú robiť teraz. Že prosím vás, že, ľudia, ak môžte, využijem aj túto poznámku, že príďte zajtra o tej piatej. Naozaj to krásne vyšlo. Prvá možnosť, kedy sa o tom dá hlasovať, je zajtra o piatej a oni z toho, ako to vyzerá, ani víkend nepomohol, ani diskusie nepomohli, oni naozaj za to šialenstvo, to je skutočne šialenstvo, to je rozvrat štátu, to je sabotáž, oni naozaj za to chcú zahlasovať. Takže budeme mať možnosť proste k tomu povedať jasné stanovisko aj v uliciach. A pekne to vyzerá a dobre to zneje, hej, pod tým parlamentom keď bude veľa ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. S Wittgensteinom by som na nich nešiel. Ja som niekedy skúšal čítať, on je strašne ťažký. A ale taká tá pieskovcová stella a to meno na tom pieskovci by mohlo zabrať, že kto by nechcel mať meno na pieskovci a byť zvečnený, ale otázka je, že v akých súvislostiach. Tak však treba skúšať. U nás na Orave sa hovorí ´never give up´, hej (povedané so smiechom), proste takto musíme, aby sme prežili. Tak len skúšame a snažíme sa a uvidíme, čo to dá na konci. Len sme dosť blízko toho, že to za chvíľku za to zahlasujete. A tým aktom toho zahlasovania nastanú účinky, ktoré naozaj sú pre krajinu desivé.
Tak tu len by som chcel znova to spomenúť, mimochodom nejakú takúto faktickú, ktorú som dával pri tých škodách, som bol prekvapený, že to má nejakých 900-tisíc videní, kde som hovoril, že teda, že aké škody môžu nastať a že géčka si už netreba chrániť, ale škodovky áno. Tak možno aj teraz spomeniem, že to, čo som sa snažil spomenúť, že naozaj hrozí to, tými premlčacími dobami, že vám to, čo ukradli, keď potom neskôr niekde uvidíte po nejakom, po trojročnom období, tak si už v zásade nepomôžete, resp. polícia vám nepomôže už v tom prípade, hej, už to nemôžte obrátiť na políciu, lebo už to bude premlčané. To je podľa mňa dosť zásadná vec, ktorá by mohla zaujímať aj ľudí z takého praktického hľadiska, hej, že keď sa vám stane, že ten váš obraz bude niekde alebo to vaše auto bude niekde jazdiť alebo, ja neviem, čo vám ukradnú, z pivnice vám zoberú nejakú starú skriňu po dedovi, tak sa, vlastne polícia vám už nepomôže po troch rokoch, lebo táto vláda považuje za dôležité tieto trestné činy premlčať po troch rokoch.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, po tretíkrát k tomuto návrhu vystupujem. Skúsim ešte niečo povedať, čo možno ani nebolo povedané a na konci aj si to tak aj pre seba aj vnútorne uzavrieť, že či som urobil všetko, čo som mohol a čo ešte prípadne by som mohol urobiť, aby sa toto, čo idete spáchať, lebo to vlastne páchate, vy páchate teraz zločin, hej, a ja som svedkom toho zločinu, a je prísne vzaté podľa zákona, že mám sa snažiť zabrániť tomu, hej, podľa svojich možností, tak sa snažím podľa svojich možností zabrániť tomu, aby bol spáchaný zločin, svojím spôsobom sabotáže, vlastizrady, všetkého možného. To, čo idete urobiť naozaj na našej krajine ťažko skúšanej, že ak by sme rozmýšľali nad tým, že čo po kom kedy zostane, tak mal by mať človek takú ambíciu po sebe niečo nechať, hej, aby niekto potom povedal, že čo. Každá éra má svoje pamätníky, hej, väčšie, menšie, škaredšie, krajšie a po tej ére ficizmu alebo ako to nazvať, sa dnes celkom hodí, ale proste je to éra, éra SMER-u, smerohlasu a SNS, že čo zostane, no veľa toho nezostane. Fakt, naozaj, bude to výrazom tej obrovskej neschopnosti, že ste nevedeli ani tú mizernú diaľnicu postaviť, ale necháte po sebe trestný zákonník, kódex necháte po sebe, hej? Bude to vlastne kódex smerohlasu a SNS, ktorý rozvráti alebo pomôže rozvrátiť a dokonať to dielo skazy pre túto, pre túto krajinu. Nuž neni to nejaká veľká, veľká vec, na konci poviem, že čo si myslím, že ako by to mohlo byť zaznamenané, lebo také veľké veci sa nejakým spôsobom zaznamenávajú pre pamäť času a miesta, hej, v tých starých časoch tá chamu... ten Chammurapiho bol vytesaný, Mojžiš tiež to dal na pieskovci údajne a aj dneska sú tie moderné metódy, ale predsa len niekedy tie staršie sú možno v niečom trvácnejšie, že, že nepotrebuje elektriku k tomu, aby ste si to mohli prečítať. Takže to poviem na konci.
Teraz ešte k tomu samotnému, bolo to, čo ste nám predložili tu, tu ten zločin, ktorý teraz idete spáchať, ste ho predložili v skrátenom, lebo podľa vášho videnia sveta vlastne to bolo nevyhnutné, lebo však tu trpia ľudia, hej, trpí svet a vy teda skrátene to potrebujete rýchlo vyriešiť. Rozmýšľam tak, že teraz očami, ako snažím sa byť nestranne objektívny, že teda, že naozaj, ak niekto si myslí, že táto situácia nastala v dobrej viere, a teraz chce ju vyriešiť, tak pripraví nejaký návrh, tak ten návrh by mal byť pripravený dobre. A to je vlastne taký zaujímavý paradox, že my vlastne sa dozvedáme, že ten návrh, ktorý vlastne bolo nevyhnutné predložiť tak, ako ste ho predložili, vlastne nebol až taký dobrý, keď si vyžadoval 21-stranový pozmeňovák a 89 bodový z 89 bodov. Viete, že keď rozsah toho návrhu bol, myslím, že 60 strán, a rozsah pozmeňováku je 20 strán, ergo tretina, to znamená, že chyba sa stala možno v tej príprave, hej, že potom by som tak povedal, že stále sa snažím byť tak bokom toho, že preboha, ale však keď chcete chrániť tie ľudské osudy a tie ľudské práva, tak to robte zodpovedne, že nerobte to tak, že vlastne zistíte, že tam máte skoro v jednej tretine chyby. Viete, že ten rozsah je naozaj enormný z tohto pohľadu, ak je, to bolo a ľudské práva trpeli, hej, proste mi to príde hrozne nezodpovedné, hej, dôvodiť, že trpia ľudia, a potom vlastne to opraviť v jednej tretine. A tak to asi súvisí s tým, že máme takú kvalitu toho právneho systému a ľudí, ktorí sú tu údajne právnici, že sa tomu nemusíme čudovať.
Včera mi parlament poskytol dva obrazy, a jeden obraz bol, že jak sme to tu otvárali tú schôdzu, tak vlastne v tej druhej lavici za mnou sedela, sedeli štyria ľudia, a to bol pán Pellegrini, pán Žiga, pán Danko a pán Blaha, v zásade všetko ľudia, ktorí majú patálie. To taký výraz, hej, že niektorý väčší, niektorý menší, ale majú patálie so zákonom, okrem iného sú, dvaja z tých štyroch sú kandidáti na prezidenta, ale všetci štyria majú svojím spôsobom patálie so zákonom. Visí nad nimi nejaký mrak a prísne vzaté dokázateľne dvom z nich to pomôže. Ono je to taký dosť smutný obraz toho celého, že keď hľadáme, identifikujeme, že ´cui bono cui prodest´, že prečo to vlastne robíme. No nuž aj kvôli tým ľuďom, ktorí nás tu včera, nám tu včera otvárali schôdzu.
A ten druhý obraz, ktorý mi tento parlament včera poskytol, bol taký svojím spôsobom zvláštny, že tu sedel jeden bývalý prezident Policajného zboru a rozprával druhý prezident Policajného zboru a bolo zrejmé, že sa, že so sebou nesúhlasia, ale pritom policajti sú tí, ktorí robia to, čo sa má. Viete, že aký je to obraz, dajme pre tých ľudí, však zas si nefandime, to veľa ľudí nepozerá, ale že teraz pre tých, čo to pozerajú, že, že jak oni môžu vnímať, že ten obraz, že čo je, čo to vlastne je, keď zákon, viete, hovorí sa, že silu štátu spoznáš vtedy, keď ťa zavrú, hej? Nikto si neuvedomuje, že aká je sila štátu, ale vtedy spoznáš, aký je štát silný, že on ťa vlastne môže, takto ti dá želiezka a ťa niekde zavrie a vtedy to zistíš. Hej, a teraz, že mali by ste mať rešpekt v sile štátu, a štát by mal konať to, čo môže a, a vykonávateľmi toho sú policajti. A teraz tu sedeli, včera tu jeden, stále jeden rozprával, dvaja a mali úplne rozdielne. Viete, že, podľa mňa to nepôsobí dobre pre zdravie spoločnosti a celkovo toho, že akú by sme chceli mať krajinu. Ten obraz bol do mňa, pre mňa dosť taký rozpačitý, veľmi opatrne to poviem.
Ten pozmeňovák, ktorý prišiel, však to už aj zaznelo, ešte asi aj zaznie, mal také kozmetické parametre, ale, ale poslúži ľudu, hej, aby sa mu, teda z úst vlády bolo povedané, však ich počúvame, však ich počúvame. Však sme tam niečo pomenili. Prísne vzaté, však to vieme, že už to malo platiť, malo to ochraňovať ľudské práva, už to, teda by sa to ani tak nemalo meniť a nakoniec ešte sa povýšia, že tým, že to zmenili, vlastne akí sú, ešte budú za dobrých. No. Trošku zložito asi rozprávam, len celé je to také zložité, aby to reš... a také absurdné, hej? Čiže využili a zneužijú aj ten pozmeňovák na to, že vlastne povedia, však áno, však sme počúvali, hej? Už sa bude do, do pozadia dávať to, že vlastne popierajú sami seba, hej, že to mali pripravené dobre, a že naozaj to sú poškodené ľudské práva. Oni tam len porobili kozmetické úpravy, ktoré vlastne, aby utlmili hnev ľudu, hej, a toho mesiaca, čo sa tu trápime a ako to skľudnili tú situáciu, ale tá podstata tam zostala, hej? Už stále ide o tú podstatu a podstata tam zostala, tej sa nikto nedotkol.
Ale prísne vzaté, že keď už teda my nemáme čas na nič, však tu všetci sa ponáhľame, aj ten, kto sa neponáhľa, sa ponáhľa, aby to tak vyzeralo, že niečo robí, ale že teraz, že nebudeme mať čas zistiť, lebo do, ten návrh, ktorý bol predložený, vieme, odborná verejnosť povedala, že je zlý, teraz bol predložený pozmeňovák a neviem teda, však mi prípadne poraďte, či z večera do rána niekto z tej odbornej verejnosti, lebo je prísne vzaté, fakt ma zaujíma odborná verejnosť. Pri všetkej úcte, hej, že odborníci s tým žijú, na tom zarábajú, z toho, na tom robia, tak ma zaujíma, že čo povedia. Čiže ma zaujíma, že či po prijatí alebo tie návrhy pozmeňováku, či, či tá Rada prokurátorov povedala, že už je to okej. Hej? Či niekto z tej odbornej verejnosti zaujal nejaké stanovisko, hej, tí, čo sa vyjadrovali, že teda áno, je to lepšie. Nemám tú vedomosť, ale však možno sa dozviem. Ale však budú musieť tiež veľmi rýchlo, lebo však tu my ideme strašne rýchlo.
Máme stanovisko, teda nemáme stanovisko odbornej verejnosti, ale máme stanovisko trebárs pána Janasa, ktorý vlastne včera vstúpil do diskusie naozaj podnetným spôsobom a na to, aby nám všetkým vysvetlil, že ako sa veci majú, a to tiež bolo svojím spôsobom také zaujímavé, hej, že tá jedna z najväčších autorít, ktorá tu je v tom právnickom svete, pán Burda, že čo my vôbec o ňom rozprávame, však ten človek publikuje v zahraničných časopisoch.
Tu si takú malú odbočku dovolím, som si včera dal tú prácu, že som si pozrel publikačnú činnosť, kde to vlastne publikujú tí naši géniovia. A prísne vzaté, ja som tak nič také zvláštne nevidel, videl som tam len nejaké, nejaký časopis z univerzity, čo asi povinne vydávajú a povinne tam asi aj tie príspevky dávajú. Viete, to mi pripomína tak trošku prípad jednej nemenovanej vysokej školy, lebo na to, aby ste mohli dostať profesúru, musíte mať, myslím, päť článkov v zahraničných časopisoch, a keďže to nevedeli nejako získať, no tak si urobili časopis, ktorý vydávali v anglickom jazyku takou kuchynskou angličtinou, a tam publikovali, ergo splnili tú podmienku, že proste publikovali v zahraničných. Nuž aj toto je na Slovensku možné. Naozaj, keď na Slovensku je možné, aby fungoval skalický inštitút, kým ich nečapli (povedané so smiechom) hej, tak je aj možné aj to, že to, čo včera pán Janas spomínal, že ten pán Burda, teda jako publikuje, tak možno v takýchto časopisoch. Neviem. Z toho, čo som si pozrel, nič som tam také nenašiel, že by som si to šiel kúpiť alebo pozrieť.
Potom sem vstúpila do, do priestoru podnetným príspevkom aj pani Laššáková, to je tiež svojím spôsobom zaujímavé, lebo to vykresľuje to, že aký máte ku nám vzťah alebo aj vzťah k tej veci, kde ona povedala, že pán Spišiak síce dobre hovorí, že dobre. Nie takto, že dobre hovorí, že má napísať knihu a ona si ju prečíta. Viete, ale to je, toto je parlament, NR SR, hej, že teda, že vlastne poslanci nepíšu knihy, ale poslanci majú nejaké pripomienky, vecnejšie, menej vecné k zákonu, ktorý prerokovávame a s tými pripomienkami sa protistrana má nejakým spôsobom vysporiadať, hej, a vy, proste vyargumentovať, že nie, opačne, proste to tak, neviem, jak ma prípadne opravte, že ja si myslím, že tak nejak funguje tá diskusia, hej, že hľadanie toho dobra a toho správneho riešenia v tom, v tom, v tom, v tom narážaní sa tých dvoch svetov, v tej konštruktívnej argumentácii. Ale nie v tom, že pani Laššáková povie, napíšte knihu, kúpim si ju. Viete, že to naozaj mi nepríde, akože vysporiadal sa niekto s tými pripomienkami, ktoré zazneli, a ja som si pána Spišiaka vypočul, a naozaj človek tomu rozumie, to je teda dosť taký zaujímavý úkaz v slovenskej politike. A naozaj, že tie fakty, ktoré on spomínal, sú mimoriadne závažného charakteru, v ktorom v tom, v tom drobnom priestore urobia tú patáliu, ten problém, ten rozvrat štátu, to, čo, s čím sa budeme boriť. Čiže podľa mňa nestačí povedať v argumentácii, však napíšte knihu, kúpim si ju.
Tá pamiatka, ktorá teda po vás zostane, bude, bude nejaká, ešte si možno, sa zastavím pri tej singularite, ktorá tu bola, jak aj nie som, ale taká astronomická, hej, že vám sa vlastne podarilo vtesnať tú trojmesačnú diskusiu do štrnástich dní ústami pána Danka, to bol teda zaujímavý astronomický úkaz (povedané so smiechom). Myslím, že sa to volá singularita, hej, že niekde tu proste nájdeš, stlačíš ten bod, ale celkovo vám sa podarilo veľa vecí, hej, že vy ste vlastne urobili regresne proces vzniku vesmíru, hej, že ten vesmír vznikol z tej malej guľky, a vy ste vlastne všetko natlačili do malej guľky strašne rýchlo a pod veľkým tlakom, a to bude ten nový, nový zákonník.
Nuž, už keď máte pocit, že, že tak a tej singularite sa možno budem ešte venovať v inom prípade, lebo bude asi javom, ktorý sa tu bude vyskytovať častejšie. Bolo sľúbené alebo aspoň to bolo povedané, teda povedané to bolo určite a čiastočne tak podlinkovo to bolo asi aj sľúbené, že dodanie nejakej komparácie, a ja som znova, ak mi dovolíte, netrpím tou chorobou, ktorou častokrát vieme trpieť niekde v Karpatskej kotline, že sme najmúdrejší. Niekedy je lepšie sa pozrieť, ako to robia iní, aké s tým majú skúsenosti a kľudne nevymýšľať, keď už to bolo vymyslené. Čiže ja ešte keď som bol prvýkrát poslancom, ja som navrhoval, že by bola akože takzvaná komparačná doložka ku zákonom, hej, že teda my niečo navrhujeme a sú nejaké dobré skúsenosti nejakých benchmarkových štátov, by sme si dali, a že tam by sme to nejako skomparovali, že jako približne to oni robia. A mňa by fakt zaujímalo, že teda, lebo tuto bolo použité ne... že teda ideme sa priblížiť, že kde je alebo ak je, ukážte ju, prosím vás, tú komparačnú polož... doložku, alebo to, že ste to porovnávali, že či, že aká je napríklad, že žiadna škoda. Lebo prísne vzaté, u nás je žiadna škoda do sedemsto euro prísne vzaté a malá škoda je, teraz bude asi do 20 000 euro, že v ktorých krajinách je tiež stanovená, či takto v tých objek... v tých, v absolútnom čísle ako, ako sumy alebo cez nejaký porovnávací ukazovateľ, ja neviem, priemernej mzdy alebo minimálnej mzdy. Či sa to takto tiež stanovuje, že fakt by ma to zaujímalo. V dobrom hovorím, hej? A teraz aj to sú tie výšky škôd, výšky trestov, ale aj premlčacie doby, hej, že tiež že v zásade, že áno, že znesú to, tú komparáciu s Nemeckom, Holandskom, Belgickom, Francúzskom, Švajčiarskom, môžme si vybrať, s Rakúskom, s Českom, susedmi, že tá nebola tu predložená. Neviem. Sem-tam niečo zachytím, že niečo majú tak, ale nikto to ako keby že nechcel dohovoriť úplne, úplne do konca.
Tú škodu teraz, viete, pri tej škode sa znova nejakým spôsobom zastavím, že, že sme mali 35, čo dávalo logiku iba v tom, že 35 000 bol 50-násobok 700. Inú logiku som tam nenašiel a teraz je, vlastne 700 zostáva, ale je to 20 a tam už že absolútne žiadna logika neni, lebo to je, myslím, že som si to niekde značil, počkajte, že 20 000 je 28,5-násobok sumy 700. Viete, to nedáva žiadnu logiku, že prečo a že ako arbitrárne ste určili tú sumu 20 000, hej, že veci by mali dávať nejakú logiku, hej, že doteraz to boli tie desaťnásobky, to dávalo nejakú logiku, teraz to nedáva absolútne žiadnu, hej? Je 28,5-násobok, je začiatok malej škody a koniec veľkej škody a napríklad tam sa to, myslím, zmenšovalo zo 700 na 650. To mi už absolútne žiadnu logiku nedáva, hej, že kto to tak arbitrárne určil, alebo že podľa čoho, hej, že aký ste mali na to kľúč. Lebo si tak niekto, pán Susko si sadol a daj tam dvadsať. Však ste mohli dať aj osemnásť. Viete, že, že nedávalo to a ešte stále to nedáva žiadnu logiku, je to len proste od stola určené.
To premlčanie je niekoľkokrát spomenuté, ešte asi aj niekoľkokrát bude. Ondrej Dostál sa tu nad tým zamýšľal tak filozoficky alebo aj mňa to zaujíma, že čisto filozoficky, že prečo máme nechať premlčať. A to nie sme nejakí, že zvlčilí, viete, že kresťan by mal vedieť odpúšťať, hej aj, aj sa akože, že áno, môže sa človek zlepšiť. Úplne v poriadku, lebo na mňa reagoval pán Susko vtedy, keď som to spomínal, že a čo sme tu my zač, však sa, človek sa môže polepšiť. Však to nikto nehovorí, môže, len, len prečo sa to tak zásadne mení a znižuje? Lebo to spôsobí také, by som povedal, praktické problémy a ja napríklad taký jeden praktický problém spomeniem. Začnem to tým, že jak to vzniklo, ale že čo to môže spôsobiť.
My máme v jednej prevádzke, som dal také bronzové tabuľky vyliať, ono to má svoju cenu a tú bronzovú tabuľku, manželka chodí na Inter na burzu, ju to tak zaujíma, a tam videla tú našu tabuľku, ktorú nám ukradli, hej? (Povedané so smiechom.) A bola jedinečná, hej, lebo to bola jedinečná tabuľka, to si nikto nedal vyliať, to sme si iba my, čiže nebol, zjavne nebol spor o tom, že koho je, no ale manželka, viete, to nakoniec to dopadlo tak, že ju musela kúpiť. Lebo si to chcela zjednodušiť, tak preto, aby bol, teda tak nakoniec, lebo prišli aj policajti a neviem čo, ale nakoniec povedala, dobre, že dá tie eurá a že si ju kúpi. Čo tým chcem povedať? Prípadne ma opravte, dám vám iba takú miernu konzultáciu, ale z toho, z toho penza poznania, ktoré mám teraz z tých premlčacích dôb sa môže stať prísne vzaté to, že mám obraz, má hodnotu 20-tisíc euro, mne ho ukradnú, po piatich rokoch ho niekde budem vidieť visieť, no ale premlčacia doba uplynula troma rokmi na trestné stíhanie, ja síce sa môžem javiť a sa mať pocitovo, že som stále vlastníkom toho obrazu, ale nemám sa už, nemá mi kto v tom pomôcť. Viete, že ja sa budem musieť domáhať toho práva už len cez občianskoprávne inštitúty, že ja budem musieť nejakým spôsobom dokazovať, že áno, naozaj je to môj obraz, naozaj mi ho ukradli a ten človek povie, viete, čo? Ja som ho kúpil v dobrej viere.
No sú to také, zasluhovalo by to nejakú pozornosť. Nemôžem sa už, bolo mi to vysvetlené tak, nemôžem už ísť na políciu, lebo už ten, trestné stíhanie v tomto danom prípade pri tejto výške škody v tomto prípade je už premlčané, ergo tri roky ubehli, hej? Takže aj to je dosť vážna vec. Možno, dobre, tak možno som nepovedal dobrý príklad, že obraz, možno aj auto, hej, že vám bude niekde jazdiť niekto s vaším autom a po štyroch rokoch a vy si nepomôžete. Hej? Neviem, či to niekto, páni kolegovia, neviem, či to niekto tým vašim voličom aj takto vysvetlil, hej, že už darmo vy budete zvoniť a vyvolávať na políciu, však ten má moje auto a policajt povie no, premlčané, sorry, schválili ste si. Hej? Čiže podľa mňa dosť vážna vec, minimálne by to stálo za to to trošku vysvetliť.
A ešte v tomto kontexte zaujímavé je to, viete tejto amnestie, ktorú my tu teraz robíme, a tohto najväčšieho odpustenia všetkého v histórii Slovenska, je pre mňa zaujímavé to, že vlastne hrdelným zločinom, si všimnite, že všetko sa pomaly znižuje, kradnúť sa môže, podvádzať, sprenevera, podvody, všetko ide dole, premlčuje sa, a hrdelným zločinom zostáva krivé obvinenie. A mi to príde už určitým spôsobom nepomerné, lebo tam sa so sadzbami nedeje nič. Môžme trošku sa pozrieť z toho druhého uhla na to, aby to teda pôsobilo dostatočne odstrašujúco pre tých, ktorí by na cnostných, viete, koľkých ja som cnostných občanov stretol? Ježišmária, ktorí sa cnostne so mnou dokonca súdili, hej, že jak som ich ja očiernil, mal som jeden prípad, však možno krátko poviem a vy sa musíte potom súdiť. Čiže možno to tam zostáva nedotknuté, tie výšky tých trestných sadzieb pri tomto, lebo ináč je to škaredé krivo niekoho obviniť, hej, ale zase to by sa nemalo robiť, však to je dobré, že to tam je, ale viete, ono sa to aj svojím spôsobom dá zneužiť pre niekoho, že budeš ty niekomu, niekoho s tým strašiť hej? A zaujímavé, že na úrovni fakt že hrdelného zločinu zostávajú sadzby, sa nedotýkajú tohto trestného činu.
Viete, ja som mal prípad pána Buriana, nech mu je zem ľahká, už je nebohý, kde vlastne sa chcel so mnou súdiť, aj sa súdil a dokonca aj trestne, že jak som ho ja, sa ho dotkol s tým, že som povedal, že teda mal čo robiť s úžerníckymi nebankovkami. A ja vám poviem, že je to oštara. Je oštara chodiť po súdoch, brániť sa, platiť právnika, rozprávať s právnikom, hej, a vlastne prehral som, nebolo to, nakoniec si rozmyslel, chcel aj trestnoprávne, nakoniec to urobil len občianskoprávne a ja som prehral, napríklad že okresný súd, a viete, čo zaviazal okresný súd mňa? Že sa mu mám úprimne ospravedlniť. Viete, rozumiete, že zoberte si, že aká je kvalita aj súdnictva napríklad na Slovensku, že ako môže súd zaviazať niekoho, že úprimne. A ak sa to, ako sa to preukazuje? Viete, lebo vy môžte povedať, že tak ospravedlň sa, napíš toto, hej, ale ja som, mňa súd zaviazal, že sa mám úprimne ospravedlniť, lebo tak niekomu na tom záležalo a tá sudkyňa, chúďa, tak bola vyplašená z tých smerákov, že keby im napísala, že mám ja, neviem čo urobiť, tak tam napíše aj to. Viete a to je, to je na tom nechutné, že prehral som aj kraj, až nakoniec som, ústavnú sťažnosť som vyhral, hej, čiže až Ústavný súd rozhodol, že, že majú byť tie rozsudky zrušené a trovy mi majú byť zaplatené, ale keďže sa pán Burian medzitým pominul, tak som ich nevymáhal. Údajne môžem u jeho dedičov, ale to nejdem robiť, hej?
Čiže čo som tým chcel povedať, že naozaj ako keby si niekto v zálohe nechával, toto si ponížime a opovážte sa niečo povedať. Opovážte sa niečo povedať, lebo Trestný zákon pozná krivé obvinenie, sadzby vysoké, hej, plus v občianskoprávnom konaní si vieme veľa vecí, veľa vecí vybaviť. Takže my ideme a viete, tie voľby, sa nasľubovalo teraz, keď chodím po tom Slovensku a dneska idem a to chcem urobiť aj takú malú upútavku, dneska idem do Trenčína, dneska sú znova protesty a to je dobré, že sú protesty, je výborné, že tí ľudia sa bránia, bráňte sa. Uvaria vás jak žabu. Naozaj, bráňte sa. To bráňte sa, musíme sa brániť. Hej, dneska sú protesty, kto môžte, príďte, ja idem do Trenčína. Keď chodím po tom Slovensku, tak vidím ešte sem-tam zabudnutý billboard Petra Pellegriniho, kde je napísané, že teda že váš hlas pre silný štát.
Ja už som, ja som dakedy lozil aj po strechách a po billboardoch a žena sa hnevala a ešte prísne vzaté aj teraz by som vyliezol, ale ja by som tak trošku dal takú inšpiráciu, že nenašiel by sa niekto mladý, kto by to šiel prelepiť? Že, že váš hlas pre silnú mafiu. Viete, že na tom billboarde, kde ešte nejaký je, lebo naozaj toto robíme. Ľudia neodovzdali hlas pre HLAS, ktorý zabezpečí silný štát, ale odovzdali hlas preto, aby sa stala silná mafia a už keď tie billboardy visia, tak že či by sa niekto, si nedal tú prácu, že by ich prelepil. Ja viem, že sa to nemá, ale veľa vecí sa nemá, ale je to taká drobnosť, hej, ktorá vlastne neublíži a prísne vzaté už nie sú, už sú po, už sú vyexpirované, prísne vzaté tam už nemali byť. Hej? Oni, Pellegrini si neplatí za to, že tam sú, oni sú tam preto, lebo tam nemajú čo iné nalepiť, no a už keď to straší, nech je tam vecne správny nadpis, hej, že ako podnet by som to možno dal, lebo naozaj toto ste urobili.
Málo sa hovorí, teda vy vôbec a som rád, že my hovoríme o tých obetiach tých trestných činov, hej, že vlastne čo sa stane, keď im to, keď to už nebude pomaly trestný čin, keď sa to premlčí, že vy sa neviete, budete vedieť domôcť svojho práva, niekto vám ukradne skriňu po dedovi a zrazu ju budete vidieť na nejakom blšáku, hej, a nič. Budete si ju musieť kúpiť, hej, lebo vlastne sa ináč tomu právu nedomôžete, tak možno by stálo za to, a to som si pozrel, že náš Robert Fico, teda hlava tohto celého, čo sa deje, tohto zločinu, napísala v 2005 knižku, počkajte, ako sa to volá, že Sami proti zločinu. Hej? Tak vlastne aj tu môžme teraz hľadať, že bude treba urobiť dvojku. To dobré knihy majú nie? Harry Potter má tiež pokračovanie, tak dobré knihy majú svoje pokračovania, takže ak Robert Fico napísal Sami proti zločinu, jednotku, tak teraz by mala byť dvojka, lebo naozaj my ideme do toho, do nejakej doby, kde budeme, ľudia sa budú brániť tak trošku sami a to vie byť veľmi nebezpečné, hej, že keď štát neposkytuje ochranu, nedostatočne, tak ľudia sa zvyknú brániť sami a môžu tam vzniknúť rôzne nemilé situácie, takže možno, možno je nakoniec za tým aj nejaký ekonomický záujem, hej, že vlastne teraz sa to prijme, ľudia zistia, že sa to prijalo zle a Robert Fico nájde dieru v trhu, vydá dvojku Sami proti zločinu, predá, neviem koľko výtlačkov, a bude môcť vydokladovať, že skade má peniaze, lebo údajne niekde som to počul, že on dá, akože za tie publikačné činnosti mu niekto zaplatil 500 000 korún, čo bolo akože absurdné pri počte predaných výtlačkov a toho celého, ale bolo to teda ako dôležité preto, aby vedel vydokladovať, že skade má peniaze. No. Takže nakoniec asi budeme mať dvojku.
Ešte takú drobnosť, nechcem sa tej pani dotknúť, ale viete, že reprezentatívnosť diela aj tej publikácie u toho Burdu alebo aj tohto, že to dielo Sami proti zločinu bolo vydané vo vydavateľstve Adela Faičová z Prašíc a ja, je podľa mňa úplne v poriadku, keď Adela Faičová, ktorá vydala básnické zbierky, hej, v tom čase vydala aj túto brožúrku v mäkkej väzbe Roberta Fica. No len nepôsobí to vôbec na mňa nejak reprezentatívne. Viete, že nejaké, že teda je tu nejaké vydavateľstvo, niekto to editoval, ako dával pozor, že čo vydáme, a asi u nás to tu nikomu nevadí. Končím.
Zbabrali ste dokonca ešte aj tú procesnú stránku, lebo ak ste hovorili, že teraz je 60 hodín a každý poslanec má mať, zase mi nesedí to číslo, že prečo má mať 25 minút? Viete, každý poslanec má prísne vzaté 30 minút. Ak ste chceli povedať, či to ste ani to nevedeli vypočítať, hej, že malo byť nie 60 hodín, ale malo byť 75 hodín, hej, to znamená, že každý poslanec by mal mať po pol hodinu, lebo 20 máte v ústnej, 20 v písomnej, 20 ústnej. Ergo je to tých 75 hodín. Nechápem, že prečo, ako vznikla, bolo to odôvodňované ako kebyže, však je to v poriadku, však máte to, čo máte mať. Len je to 25 minút, nie je to 30 minút. Čiže ešte aj toto ste vedeli zbabrať, ale znova, zdá sa, že to tu málokomu vidí. Vadí.
Kolegovia, zopár vás tu je, ja viem, že to asi veľký význam nemá, ale predsa len skúsim, že toto, čo sa prijme a vyzerá, že ste fakt naspídovaní to prijať, ublíži ľuďom. Normálne reálne im to ublíži, hej, že to proste budú, ľudia budú mať s tým problém, proste v tej, tej kriminalite, v tom obťažujúcom, v tom, čo sa bude diať, ublíži im, normálne reálne im to ublíži. Možno aj vašim, nikomu neprajem, nedaj Boh, hej? Možno aj vy sami možno budete konfrontovaní s niečím a treba povedať, že áno, tak jak ublíži, tak aj pomôže, hej?
A teraz si položme na to, alebo vy si položte, my si nemusíme, ale vy si položte na to misku váh, že ublíži ľuďom, veľa ľuďom, možno aj vám konkrétne alebo niekomu z rodiny a pomôže koľkým? Dvadsiatim? Dvadsiatim piatim? Hej, že niekomu to pomôže, tí čakajú teraz, plné chladničky Dom Perignon narvané, hej, že drahého šampanského čakajú, kedy za to zahlasujete, a bude strieľať, bude sa strieľať pom-pom-pom. Viete, že, že je to tu, máme to za sebou, je to zahľadené, je to vymaľované, len tá cena je vysoká, kolegovia. Naozaj tá cena je vysoká, hej, že či a je naozaj nevyhnutné, že sa vy do toho vrháte takto po šipičke, že či, či vy ste teda ešte nezatlačili, že lebo je vás málo. Veď ste to schválili do druhého čítania v sedemdesiat šestke. Ešte ani Danko vám za to nezahlasoval. Ešte aj ten strečkuje, že to je strašne málo, strašne krehučké, hej, že proste, podľa mňa máte možnosť vy, ako poslanci ešte zatlačiť a povedať, ale však simulujem, hej, že niektorý z vás si povie, viete, čo ale však tam tí hučia furt, niektoré veci fakt dávajú ratio, nevieme to ešte zmeniť, že nech neni taký cirkus okolo toho? A vám garantujem, že budú s vami rozprávať, lebo je to krehučké, naozaj je to krehké, 76 je len o jeden hlas viac.
Teraz neviem, akú máte, či už Danko je dohodnutý, alebo nie. Skúste nad tým porozmýšľať, že či by ste to nevedeli, lebo už keď sa to raz stane, už sa to neodstane. Viete, to je presne to, že aj tá milisekunda, aj tá hodina, jeden deň platnosti tohto zákona úplne stačí. Na druhý deň tu môžte utekať, potom tu príde niekto splašený, povie, ospravedlňujeme sa, viete čo, ideme to rýchlo opraviť a ešte budú si pýtať potlesk, že jak teda idú, nie, oni splnia to, čo bolo zadanie, hej, že sa vyamnestuje všetko to, čo bolo urobené, a tí sudcovia musia prihliadať na to, čo tu bolo ix-krát vysvetlené, na to, čo je výhodnejšie pre toho páchateľa.
No a teraz k tomu, tej stéle, hej, že teda ak sa zaznamenávajú tie veľké veci na kameňoch, alebo v niečom takom hmotnom, tak potom sa to vie dostať do Louvre, to bol ten Chammurapiho zákonník, ktorého vlastne našli, a to bol aj nejaký kameň, a teraz sa dá pozrieť, tie Mojžišove pieskovcové dosky sa nenašli, ale možno sa nájdu, a to chcem povedať, že ja som raz dávno kúpil také pieskovcové platne a mám ich, meter krát dva, tri, desiatka hrúbka. To je ináč dosť cenná vec, ale jednu obetujem, jednu obetujem naozaj, pieskovec, čistý pieskovec, kvalitný kameň, že by sme teda akože dali vysekať do pieskovca, hej, že čo ste schválili, hej, že vlastne Trestný zákonník Robert Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka, ktorí vlastne prísne vzaté môže zjednodušene, mám to v takej pracovnej forme, hej, že tam by sme dali, že ´kradni, korumpuj, podvádzaj, ak ťa chytia, nič sa ti dokopy nestane, resp. trest je nízky´ a tretia odrážka by bola, že ´a dokonca, ak ťa do troch rokov nechytia, môžeš sa s tým pochváliť´.
Viete, že to je naozaj že dejinný počin vlastne, ktorému sme sa takto vývojovo dopracovali, vy ste zaň zahlasovali, podľa mňa si to zaslúži ten pieskovec, a tá tabuľa je dosť veľká a tých 76 mien nie je až tak málo, že každé to meno by som vám tam vysekal. Nehovorím, že ja osobne, ale niekoho nájdem, a teraz si predstavte, že budete v pieskovci. Pozor, to neni sranda! Nie hocikto sa dostane na pieskovec a ja vám, ja vás tam normálne vysekám. Ak budete na pieskovcovej stéle, hej, že proste s vaším menom tam budete, že ste zahlasovali dňa toho a toho, a taký pieskovec vie vydržať stovky rokov. Ešte musím doriešiť, že kde ho dáme, to je tiež dôležité, nedám si to do garáže, taká pieskovcová stéla si zaslúži nejaké dôstojné miesto. Verím, že mi možno s tým niekto pomôže, ja dám ten pieskovec, ja zabezpečím to vysekanie a verím, že sa niekto pridá, že nájdeme aj dobré miesto, nech ľud vie. Viete, nech ľud vie, lebo prijatím to nastane, a potom nech ľud vie, že kto tam pri tom bol a kto za to zahlasoval.
Žarty na bok, ale toto nežartujem, toto urobím, jak to schválite, ale naozaj, končím naozaj teraz, čestné slovo, že ak sa dá, kolegovia, ešte nie je celkom zle. Naozaj ešte nie je celkom zle mať, máte obrovskú váhu hlasu, obrovskú váhu hlasu. Skúste sa ešte porozprávať tam hore, že či by ešte tú opozíciu v niečom, že niečo, že by sme tak v nejakom zmierlivejšom móde našli to riešenie toho, do čoho ste sa pustili. Lebo to, do čoho ste sa pustili, je naozaj veľká vec a zaslúži si byť zaznamenaná na pieskovci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne aj za dobrý príspevok, veľmi dobrý príspevok pani bývalej ministerke, že naozaj vecne a s potrebnou mierou aj emócie, ktorá si to už naozaj aj v tomto prípade aj zaslúži. Proste okomentovala to, čo sa chystá. A možno len taký môj dôvetok k tomu, že každá éra po sebe nechala nejaké pamätníky, hej, že niečo, cez čo si na ňu spomíname a rozmýšľam, že čo to bude teda po tej ére SMER-u, HLAS-u a SNS? Tak si ľudia budú asi spomínať na ten trestný zákonník a budú si, nechcem, aby to tak dopadlo, práve naopak, bojím sa toho a preto tu sme a na to upozorňujeme, že budú si na to spomínať možno veľmi často, hej, že keď budú konfrontovaní s tou bezprávnosťou, že sa im niečo stane a potom zistia, že si nič nepomôžu, lebo to, čo im niekto ukradol, tak sa mu nič nestane, alebo sa to potom už po určitej dobe prestane vôbec vyšetrovať, tak si budú spomínať na tú éru SMER-u, HLAS-u a SNS.
A otázka stojí možno pre tých poslancov, že ja sa niekedy tomu čudujem, že kde je tá hrdosť človeka, hej, že viete, lebo hrdosť človeka je v niečom, že niečo je ochotný urobiť, ale niečo už nie je ochotný urobiť. A rozmýšľam, že kde je tá, koľko hrdosti musí mať taký poslanec, hej, že vlastne predá svoju hrdosť a bude znášať, lebo tí ľudia budú vedieť, že aj on za to hlasoval, potom keď ich budú konfrontovať tí ľudia, že čo to spôsobilo, a on vlastne zistí, že on svoju hrdosť predal za to, aby pomohol nejakému Výbohovi, Bašternákovi a neviem komu, aby sa mu to premlčalo, aby to nemusel vrátiť a aby ho už, aby ho už neobťažovali, že príde mi to hrozne nízke, hrozne malé, hrozne slabé a hrozne lacné takto predať svoju hrdosť.

Pán predseda, ja len pre zápis, vraj som pri hlasovaní č. 210 vykázaný, že som sa zdržal, ja som sa odhlasoval, ja som tu nebol, tak len aby sa to uviedlo správne.

118.
Ďakujem pekne. Už teraz je tak trošku modifikovaný. Z tých 11 hodín, ktoré mala koalícia k dispozícii, využila, aspoň čo mne je známe, dve minúty. To mi príde hrubo nepomerné.
A ten procedurálny návrh. A teraz vzhľadom k tomu, že porozprávať, ja som chcel navrhnúť, že či by nám ho nemohla nejakým spôsobom predať. Lebo by sme odkúpili ten čas. Myslím, že by sme to vedeli. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne.
Ono sa hovorí, že v Amerike právnika len pozdravíš, už si mu dlžný. A ono, viete, ten kumšt právnický je v tom, že vlastne povedať niečo alebo napísať to na štyri strany, aby bolo čo fakturovať, ale nič nepovedať, alebo dopliesť, domotať tak, že vlastne z toho nikto nerozumie, ale tváriť sa chápavo, hej? A viete, že určitý moment som sa aj ja stratil v tej prvej časti a to je proste princíp, hej, že... a preto je to dôležité mať na to fórum, hej? Mať na to fórum a ľudí, ktorí vlastne to vnímajú v celom tom kontexte. to, čo ste vy tu predložili ako argument par excellence, hej, že teda že aj pani Kolíková. A ste aj po... a čo som zachytil, ste povedali, že to predložila do MPK, nepredložila to do Národnej rady, nie? Čiže mali sa ešte k tomu vyjadrovať, lebo to je rozdiel asi parametrický oproti tomu, čo robíte vy, hej? (Potlesk.) Čiže dajme na to pozor.
A viete, že zjednoduš.. skúsim to zjednodušiť, viete, mne to z toho vychádza, ako kebyže niekto, viete, chytia niekoho, kto niečo ukradol, teraz tu to vrátim a už okej, tak už nebudem, hej? No nie, podľa mňa to má byť tak, ak niečo ukradol, spôsobil nejakú škodu, má ju vrátiť a potom by mal prísť trest, nie? Lebo trest neni to, že to vráti, prepánakráľa, áno? Takže... a dobre, a teraz že to, čo ukradol, vráti a teraz dostane peňažný. A keď nevráti, pozor, a keď nevráti, tak o to viac dostane, nie? To už neni restoratívne, alebo aká to je? Dajte nejaký iný anglicizmus na to, ale to je podľa, to je ten princíp, že prečo sa to vlastne robilo, lebo ak teraz ideme, lebo z toho mi to tak nepriamo vyplýva, no však vráť, čo si ukradol, a restoratívne to vybavíme, hej, na podmienku a budeš doma s náramkom kukať na Netflix. Viete, čiže, pán minister, nadlho a iné fóra.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v tejto historickej chvíli a v tomto historickom okamžiku. Som rád, že služba na moje vystúpenie vyšla pánovi ministrovi spravodlivosti.
To bolo zaujímavé sledovať, že ako majú podelené tie služby, lebo včera som si pozeral zo záznamu, aj pani Šimkovičová držala stráž. Ono je to také zaujímavé pri týchto určitých spoločenstvách, takých mafiánsko, polomafiánskych sa robí, že každý musí trošku si pichnúť, hej, do obete, aby potom sa jeden nevyhováral, že on tam nebol. A teraz dúfam, že sa nesklamem, myslím, že som tu pána Druckera nevidel. Či bol tu aj on? Neviem. Teda to... Dúfam... Bol? Škoda. Dobre.
Nerušte nás, neviem, či si spomínate na ten slávny výrok pána Roberta Fica, lebo že sme na žatve. Také tie fotky, jak tam plávala jak taká labuť pani Trošková po tom poli a Robert Fico žmolil, žmolil to, to zbožie, hej, to obilie a rozoznával pšenicu dvojdomú od štvordomej, lebo on tomu rozumie, a nemali sme ich rušiť, lebo bola historická chvíľa. No ono je to tak, že my poľnohospodári vieme, že keď zasejete, budete žať. Ináč to nefunguje. Nikto nič lepšie doteraz nevymyslel. Stále musíte najskôr zasiať, až potom môžte žať.
Ináč platí to aj vo veľa iných situáciách a platí to aj v tejto situácii, že vlastne to čo sa zaseje teraz týmto trestným zákonníkom, tak to budeme žať. Pravdou je, že my nesejeme, ale žať, žať plody, v úvodzovkách, budeme. Teraz by tí smeráci, hlasáci a snsáci mohli povedať: "Nerušte nás, meníme dejiny." Tiež určitým spôsobom menia dejiny, lebo taký historický exkurz, keby som si spravil, že jak sa vlastne vyvíjali tie, tá ochrana obete alebo to, že sa vlastne nemajú robiť zlé veci, ono sa to vyvíjalo dlhodobo. Najstarší bol ten Chammurapiho zákonník, niekde v Louvri vraj je, sa dá ísť naň pozrieť, to je nejakých štyritisíc rokov dozadu. Tam to šlo celkom jednoducho, hej, že oko za oko, zub za zub. Keď spadne dom, ktorý si navrhol, tak trest je smrť, keď sa vlámeš, tak ťa obesia pri diere, ktorou si do toho vošiel. Tam to išlo celkom rýchlo. Ale to bolo štyritisíc rokov dozadu.
Potom prišlo Desatoro, o tom niečo viem, a, i keď sa so mnou spája iný príbeh, a tam to bolo povedané jednoducho: Nepokradneš. Tam sa nerozlišovali škody, výška škôd a poľahčujúce, ale sa to traduje teda tým jednoduchým nepokradneš, neurobíš. Ja som dokonca čítal, či veríte, či nie, taký že starozákonný rozklad Desatoro, ktorý vlastne špecifikuje, že tam sú aj iné, iné možnosti toho, a tam myslím, že na príklade slivky, bolo to už dávno, keď som to čítal, na príklade slivky sa to rozoberalo, že či je aj to krádež, keď si oberieš z tej slivky, lebo si bol hladný, ale nezničíš tú slivku, hej? A tam sa vtedy posudzuje, že nie je to teda, neni to prísne vzaté takto, nemusí to byť takto chápané, že si pokradol.
Prečo to hovorím? Lebo ono, viete, že tým chcem, že nejak sa to vyvíjalo, to ľudstvo má nejakú genézu v sebe a proste procesom sa tie veci vyvíjali a potom sme prišli na bod zlomu a ten bod zlomu nastal v Karpatskej doline, hej, proste u nás. A preto sme, svojím spôsobom máme byť radi, že sme účastníkmi historickej chvíle, hej, že vlastne u nás. U nás sa teraz tvorí zákonník, ktorý bude asi tiež v Louvri, nebude asi vytesaný na nejakej kamennej scéle, stéle, bude na nejakom úesbéčku a budeme, budú sa naňho chodiť ľudia pozerať, že to bol ten zákonník, ktorý vlastne prvýkrát, lebo to ľudstvo chránilo obeť a hovorilo niekomu, že čo nemáš robiť, potom sa to v tej Karpatskej kotline za SMER-u, HLAS-u a SNS zlomilo a bolo to o tom, že kedy treba chrániť tých, čo robia tie zločiny. Toto presne robíme, hej, že my vlastne teraz tvoríme zákonník, ktorý ide chrániť nie obete, ale pomáhať tým, ktorí to urobili. A ešte sme tomu dali taký, ja to poviem neskôr. Viete, ono je taká zásada, že musíš vždycky nosiť veľa papierov, aby si vyzeral, že niečo robíš, a musíš hovoriť, čo najviac cudzích slov musíš používať, lebo to znie tak múdro a nikto nevie, čo to je, hej? Tak to restoratívne, hej, tak všetci tu tak sme tak zrestoratívneli, nikto dokopy nevie, čo to je, ale znie to múdro, a teda ergo, to asi bude dobré, keď to tak múdro znie. Poviem teda možno za chvíľku aj k tomu.
Robert Fico a Andrej Danko teda v tom historickom piku to zlomili, hej, že teda sa tie zákonníky po štyritisíc rokoch menia opačne, že teraz jak išli, vystupovali tak (rečník naznačill rukou smer nahor), teraz idú tak (rečník naznačil rukou smer nadol) naspäť k tej dobe, kde vlastne sa robilo všetko a bez trestu. A oni to robia úplne logicky. Zase musíme mať pre nich pochopenie, hej, nemôžme byť takí, že, jak povedať, poviem neempatický a nemať vhľad na nich, hej? Že ja by som sa teda nečudoval, hej, aj Robert Fico, aj Peter Pellegrini, aj... a už do klubu výnimočných pristúpil aj Andrej Danko. Všetci majú nejaké patálie, viete, hej, že nejaké patálie majú so zákonom. Robert Fico mal nejaké patálie so zákonom, nejak do dopadlo, nedopadlo. Teraz to potrebuje urobiť tak, aby z toho nič nebolo. Peter Peregrini tiež, Pellegrini tiež pobehoval s nejakou fľaš... s krabicou od šampanského, tiež nejaké patálie visia vo vzduchu, nejaké riziko. A Andrej Danko to vrazil do semaforu, čiže tiež má taký akože záujem na tom...
Pardon? (Rečník sa obrátil smerom k predsedajúcemu, ktorý mu niečo povedal mimo mikrofónu.) Je to normálna vec. (Povedané so smiechom.) Ja si tak ráno idem a z ničoho nič si tak šupnem do semaforu a potom si idem domov a potom na druhý deň idem na políciu, že čo, chalani, ako? Problém? Nie? No však to je ako? Podľa mňa je to patália. No, takže títo traja , keďže sa má skúmať cui prodest, cui bono, že v koho prospech je, sa čo robí, čo sa robí a prečo sa to robí. No tak u týchto troch ľudí vieme, prečo sa tie veci takto robia.
My sme dostali tú šancu ešte teda, aby toho nebolo málo, že sme svedkami historických chvíľ, tak sme dostali aj šancu o tom desať hodín rozprávať. Viete, ono, štyritisíc rokov sa to vyvíjalo a my máme tú česť, hej?
Buďte si jej vedomí, hej, tú česť rozprávať o tom, že ako sa zmení svet a základ bude z Karpatskej doliny to povanie do celého sveta a desať hodín o tom môžme v prvom čítaní rozprávať. Uvidíme, koľko to bude v druhom čítaní, či to ešte teda skrátia, lebo však všetko už bolo povedané, ako by povedali kolegovia z koalície, začem bukvy, vsjo jasno, nie? Takže rozmýšľam, že ako sa to dá ešte skrátiť, myslím, že dvanásť je minimum, musí byť, nie? Dvanásť keď podelíme na polovicu, čiže nejakých päť hodín. No jasné, keď sa niečo tvorí, tak treba to tvoriť rýchlo, takže máme tú šancu proste byť pri tom. Včera sme schválili proces, dneska sa schváli prvé čítanie a keby zajtra nebola sobota, tak by sme zajtra to schválili, ale keďže aj kolegovia si potrebujú oddýchnuť, tak cez víkend nerobia, he, tak kľudne dajme aj zajtra, aby ste teda mohli zahlásiť, že ste to už dali.
No, čiže to je jedna vec, že teda, že ako to vzniká, čo vzniká v tomto našom priestore, a teraz možno by stálo za to aj si povedať, že kto, vlastne vždycky, že kto, hej, lebo nielen, čo hovorí, ale aj kto hovorí. Lebo ako to, čo vzniklo a kým vzniklo, hej. Ten Chammurapiho zákonník, to bol nejaký, údajne nejaký starobabylonský kráľ, jeden z najlepších a proste najväčšiu tú ríšu mal, proste asi ergo niečo vedel, niečo dokázal, história naňho pamätá, nechal nám aj ten zákonník, ktorý je v Louvre, treba sa ísť pozrieť. A pri Desatore to bolo ešte, ešte by som povedal, že významnejšie pre nás niektorých, že to odovzdáva Pán Boh Mojžišovi. A teraz, že kto to tvorí u nás, to, čo teraz tu robíme, ten Karpatský zákonník kto tvorí, hej? Myslím, že to tu už bolo povedané, že advokáti obvinených, advokáti obžalovaných a obvinení advokáti, hej, dnes cnostná spoločnosť a ešte pán Burda. Myslím, že tam sa niekde mihol, hej? To je jeden z ďalších velikánov práva, práva na Slovensku.
Odborná verejnosť sa k tomu nevyjadrovala, resp. vyjadrovala, ale iba tak akože zboku, vyjadrovala sa v novinách, ktoré sa nečítajú, lebo dneska sa už u nás štandardné noviny nečítajú, lebo koalícia ich nečíta, a konšpiračné médiá na, kde je hviezdou pani naša ministerka, mlčia. Lebo tam je už všetko jasné, tam sa netreba o tom, o tom rozprávať. Takže to si, to sme si zadefinovali, že kto nám priniesol tú veľkolepú vec.
A teraz ešte krátko poviem, že čo je v nej, a to už veľa bolo povedaného, ja len niečo zopakujem pre pamäť doby.
Škoda bola definovaná... viete, ono je to, svojím spôsobom majú pravdu, lebo však keď už je tu ten socializmus a oni vládnu, tak potom je, viete, že naozaj ten blahobyt nastal a potom sa proste nečudujme, že, že tie sumy, odkedy sa škoda stáva škodou, sa musia zvýšiť, lebo my sa tu naozaj máme dobre. Viete, vy sa tak ráno vyberiete, idete do mesta, dáte si 35-tisíc do vrecka, hej, alebo 34-, hej, idete, tak sa prejdete, po meste si chodíte, keď vás niekto olúpi a zoberie vám tých 34-, tak musíte to oželieť ako malú škodu a na druhý deň idete zas a zase si zoberiete 35-tisíc, čiže naozaj Slovensko je ďaleko, takže nečudujme sa, že tie sumy boli stanovené takto vysoko.
Koniec žartom, teraz vážne. Je neskutočné, že čo ste urobili, alebo ako ste to stanovili, podľa mňa to je bezprecedentná vec. Hej, že stanoviť minimálnu škodu do výšky 35-tisíc, ergo do sumy, ktorú človek s minimálkou, keby sme to cez minimálku rátali, zarobí za štyri roky. Stále je to z pohľadu socialistov malá škoda. Tam pri tej sume, tej 350-tisíc, to je vlastne niečo, čo zarobí človek za celý život slušnou prácou, normálnou. U nás je to stále niečo, čo je na podmienku. Treba možno povedať, že... lebo tu to tak nezasejeme, hej, to horčičné semienko do tých hláv kolegov z koalície asi nezasejeme, ktoré by sa rozrástlo, že možno dáva zmysel skúsiť aj na tých, čo vás volia apelovať, že ono naozaj táto zmena karpatská nie je pre dobro ľudí, lebo však naši ľudia doprajú aj Mečiarovi frajerky, aj Ficovi frajerky, aj domy, byty, všetko doprajú, len všetky tieto zmeny, ktoré vlastne sú, doľahnú na vás. Tu by ste možno, možno tí ľudia by mali skúsiť teda, že či to je, či to chcú, lebo ja si nemyslím, že ľudia chcú, aby sa tu lúpilo, kradlo beztrestne, respe... nie beztrestne, restoratívne, hej, akože a tak akože nijako. Nie je to amnestia iba pre, je to, samozrejme, je to amnestia pre smerákov a hlasákov a všetkých týchto snsákov, ale my za ňu strašne veľa zaplatíme. Tá cena bude úplne enormná a tu by som dal taký apel na to, aj takým, by som povedal, pokojným hlasom, dneska je ráno, dneska neni večer, hej, čiže pokojným hlasom by som teda dal taký apel na to, že netlieskajte, počúvajte tie argumenty aj od tej hnusnej opozície, ktorá niekedy, by ste neverili, aj niečo múdre povie, ja nehovorím, že ja, ale tu kolegov, naozaj veľa toho zaznelo, ktoré stojí za úvahu, že či náhodou sa nám tí zbožtení politici, Robert Fico a spol., v niečom nepomýlili a že či im netreba dohovoriť, že a nemajú náhodou trochu v niečom pravdu? No by ste neverili, majú vo veľa veciach pravdu, opozícia, vo veľa, naozaj veľa veciach.
Viete, možno niektorí tí ľudia, takí sklamaní životom, a to je, žiaľ, je ich dosť, takí frustrovaní, viete, to sú takí ľudia, ktorí sú nahnevaní. Oni ešte nevedia, prečo sú nahnevaní, ale vedia, že sú nahnevaní. A však dôvod sa nájde. Celý svet je zlý, celý svet je proti nim a oni proste aj radi volia tak, ako volia, lebo sú nahnevaní, dobre a im, prísne vzaté, si povedia, no a čo, hovoria o tých škodách, však mne nemajú čo ukradnúť. Ale viete, oni, ani toto nesedí, vždycky je čo ukradnúť, niektorí o tom, o tom vedia svoje, hej, viete, môžte vykradnúť lekáreň, kde si chodíte pre lieky, môžte okradnúť poštárku, ktorá vám nesie dôchodok, môžte okradnúť zamestnávateľa a ukradnúť mu stroj, na ktorom vy chodíte robiť, čiže nebral by som, nepristupoval by som k tomu tak, že nevadí, nevadí, smerákom sa pomôže, mne ukradnúť čo nemajú, nemajú čo, takže nech to kľudne schvália. Naozaj táto premisa nesedí, vždycky je čo ukradnúť aj tým, čo si myslia, že nič nemajú.
Tento mix, ktorý tu tvoríme, teda ja nie, ale vy ho tvoríte, hej, že mix výšky škody, zníženia trestov, premlčacej doby, je vražedný mix, Hej, to bude, to bude mojito, to bude cuba libre, to bude, ja neviem, jak sa tie všetky miešané drinky volajú, to bude najlepší mix, najlepší kokteil pre zločincov, aký kedy kto namiešal, a to sa presne stane. Zaznelo to tu, som rád, že to tu zaznelo, ja som sa to snažil povedať ešte, myslím, v decembri. Hej, že eldorádo zločinu sa stane. Slovensko sa stane ostrovom, ostrovom, kde sa bude putovať, lebo však tu sa to oplatí. Naozaj, dajme pozor, že kam to namiešame. Ak sme tu hrozili 90. rokmi, tak tí, čo si mysleli, že to bolo v pohode, tak aj zločin sa vyvíja, hej, a dnešné formy zločinu sú ešte, by som povedal, ďaleko tvrdšie, oproti možno 90. rokom, takže ak si niekto povie, ja vydržím aj deväťdesiate, tak nech vie, že to môže byť škaredé.
Zaujímavý point, ktorý som si všimol, včera to tu pán Dostál hovoril a tiež by ma to zaujímalo, viete, vy ste tu teda nadefinovali, že treba zvýšiť škody, znížiť tresty a ešte poskracovať premlčacie doby. A toto fakt, že tá logika veci, že v čom je logika veci, že treba znížiť premlčaciu dobu? Lebo že prečo? Viete, že niečo sa stalo, nenašli sme, však možno nájdeme, hej, a keď nájdeme, tak potom ho potrestáme, ale že vlastne, že prečo sa zákonodarca rozhodol znížiť premlčaciu dobu, to nedáva žiadnu logiku. Možno keby ste tam mali nejakého takého karpatského kresťanistu, ktorí tu tiež medzi nami sú, tak by povedal, že po určitom období to už Pán Boh bude súdiť, to už nevadí. Nie, takto to naozaj nestojí. Je to, nedáva mi to žiadnu logiku, alebo ak sa niečo stalo, tak aj keď sa to zistí o päť rokov, o šesť rokov, stále to treba riešiť, že prečo už po troch rokoch to netreba riešiť? Viete, že toto mi nedáva žiadnu logiku, že prečo potrebujete urobiť amnestiu na ten čin, že už ten človek sa potom, keď sa to premlčí, on môže už teda pobehovať, ja som to ukradol, nechytili ma, mám to v obývačke, ten obraz toho, hej, neviem, že, že... Na úvahu by to stálo, som rád, že to Ondrej povedal. A ja nevidím logiku, asi sa nedozviem ani, pán Susko mi neodpovie na otázku, že v čom je logika znížiť premlčaciu dobu. Hej, dobre, chcete zvýšiť výšku trestu, znížiť výšku škody, znížiť... ale prečo premlčaciu dobu? Však nech je, veď nech je aj 10, 15 rokov, však sa raz možno zistí. Nedáva to žiadnu logiku, predpokladám, že vám áno.
A skúsim mierne k tej restoratívnej. Ja teda som si to tak bežne pozrel, je to taký nejaký trend, ktorý ešte nevieme, ako presne dôjde, ale naši, SMER, HLAS a spol. sa toho chytili, lebo ako som povedal, znie to múdro, nikto dokopy nevie, čo to je, a môže nám to cez to aj možno prejsť.
Stále si myslím, že aj tak som to tam niekde čítal, že primárne je obeť dôležitá, stále je obeť, kdežto u nás sme to preklopili, že aj toto vieme prekrútiť, že u nás je ten páchateľ dôležitý, aby sa mu nič nestalo. Neviem celkom presne, že či obete trestných činov chcú sedieť v nejakom kruhu, restoratívne, hej, lebo, tak mediovať a s tým páchateľom a dohodnúť sa, hej, že uznať, lebo ten páchateľ povie a špeciálne u nás na Slovensku: Viete čo, že ja som to už minul, bol som vo Vegas, ja už nemám, ja vám už nič nedám, robiť sa mi nechce a musíte uznať, že s diplomom zo skalického inštitútu ani nemôžem ísť za pás, však ja, takáto robota, nemôžem, čiže ja už robiť nepôjdem, ergo, restoratívne vám hovorím, že ja teda už vám to nahradiť neviem, ale sudca uzná, že teda restoratívny proces prebiehol, prebehol, páchateľ sa vyjadril a v zmysle najlepších tradícií slovenského karpatského zákonodarstva proste dostane podmienku. Vybavené, restoratívna justícia. Máte... (Rečník sa zasmial a zatlieskal.) A nechcem sa nikde dotknúť nejakých spoločenstiev, takých simplexnejších, kde zatlieskajú, že áno, to sme chceli, preto sme ich volili.
Budem končiť, ešte aj tu to zaznelo, a to je taký zaujímavý príklad, hej, že aj ho poviem, lebo tu sa to objavilo u pani Kolíkovej, že deti a zločin, Viete to je najperfídnejšie na tom, že mafia potrebuje deti, lebo cez deti vedia robiť, vedia robiť kuriérov, vedia ich posielať, majú nižšie tresty a teraz sa im to ešte aj, ešte bude sa to znižovať z pohľadu premlčania, lebo všetky tie tresty, kde hrozí horná hranica do desať rokov, je pri deťoch automaticky premlčanie tri roky, to je nič. Dneska pošlete 17-ročného chalana s úplatkom, ako 22-ročný bude machrovať, že on ho vtedy niesol a vidíte, už je to premlčané, už je to vybavené. A pri tejto príležitosti ma napadá jedna taká úsmevná, poloúsmevná skutočnosť. Viete, že tieto mafiánske spoločenstvá, ony zvyknú deti používať aj na také podvedomia, alebo že silu podvedomia. Robí sa to údajne tak, ja som tam nebol, ale som to niekde čítal, že keď sa dvaja nevedia dohodnúť, že kto má byť šéf, tak nájdu nejaké malé dieťa, ideálne do desať rokov a povedia mu, že oni si tam niekde sadnú a to dieťa povie, a choď tam, tam sú takí, tam je jeden pán, ktorý má pre teba niečo, alebo sa to zvykne povedať, že má pre teba nejakú brigádu, nejakú prácu. A teraz ten chlapec príde, hej, vojde do tej miestnosti a tam sedia dvaja. A vlastne tá mafia vyhodnocuje, že koho sa spýta, to podvedomie je pre nich dôležité, koho sa spýta, ten bude šéf, hej? A teraz, keď som tak nad tým rozmýšľal, že keby sa to udialo u nás, hej, že by sedeli v tej miestnosti Robert Fico, Peter Pellegrini a tuná kolega pán Danko a našli by nejakého chlapca a chceli by zistiť, že kto je, teda kto z nich bude šéf, povedali by mu, že choď tam a buď ti niečo dá, alebo ti dá nejakú prácu, tak ten chlapec by tam vošiel, po chvíli by vyšiel a tomu, kto ho tam poslal, by povedal: Prepáčte, ale tam nikto taký nebol, tam sú ľudia, ktorí nikdy nič nerobili a nič mi nedajú, ešte som sa bál, že mi niečo ukradnú. Viete, čiže tak by asi dopadla tá skúška u nás.
Ale to je svedectvom doby, že tá demokracia je naozaj veľkorysá, ona sa nechá skúšať a rada skúšať. Hľadá svoje limity, ale my napíname tie limity demokracie naozaj to takého pnutia, že to za chvíľku musí prasknúť, že kto ešte a koľko ešte. Pán Danko tu nabúra a nič, máme ministerku pani Šimkovičovú, máme Roberta Fica, sa nám vrátil, viete, že to naozaj, to je napínanie tej tetivy, to je tá veľkorysosť tej demokracie. Sám som zvedavý, ako to celé ide, ide skončiť. Čo pomôže, alebo že čo by mohlo byť riešením toho, aby sme do toho pekla, lebo my do toho pekla ideme. Koniec koncov nám to férovo, treba povedať, Robert Fico sľúbil, hej, že do pekla ideme, takže dnes prvé čítanie, keby bolo zajtra, zajtra, ale zajtra je sobota, sa to trošku predĺži, tak už pozajtra, dobre, budúci týždeň to už všetko bude a potom príde to peklo.
Čiže veľa času nemáme, ale čo by pomohlo, ja som včera bol v Banskej Bystrici na zhromaždení a som tým Banskobystričanom povedal; ja mám rád Bystricu, ale nie preto, že to každý politik musí povedať, Bystrica je fakt pekná, hej, a som im skúsil povedať, že dohovorte, viete, že tu by mohla byť cesta, hej, dohovorte mu, hej, že či by, lebo je to rodák, pán Pellegrini je rodák z Bystrice, že dohovorte mu. Čiže možno skončím tým apelom, že, ľudia, ako môžte, poznáte aj poslancov, aj, aj, aj tých, ktorí za to budú hlasovať, je ich 79, 77, lebo pani Vaľová ne... prajem jej skoré uzdravenie, hej, a ten sedemdesiaty deviaty, neviem, kde je, ale 77 poctivo za to hlasuje. (Reakcia z pléna.) Nemyslím, nemyslím, niekde, niekde asi je. Ale však 77 ich je a možno tí, čo poznáte, viete, počujete alebo poznáte niekoho, kto pozná niekoho, skúste dohovoriť im. Naozaj, lebo ak toto pôjde, a bojím sa, že to pôjde, tak ideme do toho pekla, ale ja sa nebudem z toho tešiť a či už na bielom koni alebo bez koňa, nemyslím si, že, že tam je naše miesto. A ľudia by sa mali brániť, lebo im príde tá škoda.
Viete, to je ten najväčší paradox toho celého, že tým, ktorým ideme teraz pomáhať týmto zákon... zákonníkom, im my ideme pomôcť, oni nechcú byť vo Venezuele. Viete, tam to neni bohviečo, tam je to také, ja som tam síce nebol, ale z toho, čo som, alebo, alebo v tých takých, viete, v tých krajinách, ktoré nevydávajú, Dubaj, myslím, že celkom ešte sa dá, hej, ale v tých, oni naozaj v zmysle najlepších tradícií karpatského socializmu, oni chcú byť na Francúzskej riviére spolu s Jánom Počiatkom, tam je pekne, to ináč tam som bol, naozaj ak je niekde magické miesto, tak je, tak je riviéra, naozaj viem, prečo tam bol Picasso, viem, prečo tam boli všetci tí maliari, lebo aj, aj ja by som tam začal maľovať, hej (povedané so smiechom), keď pozeráte na tú krásu a tam sa aj smerákom páči, hej, aj hlasákom. Čiže áno, že kvôli tomu oni nechcú byť vo Venezuele, oni chcú byť na Francúzskej riviére. A to, čo nám tu nechajú, a nechajú nám tu spúšť, naozaj nám tu nechajú spúšť. A oni sa nám z tej riviéry budú smiať.
Takže, ľudia, ak môžte, prosím vás, dohovorte im, dohovorte kolegom, lebo teraz je to na nich, na tých sedemdesiatich siedmich, to nie sú sedemdesiati siedmi statoční, to sú sedemdesiati siedmi prisluhujúci niečomu, čo pomôže a spôsobí na konci toho celého deštrukciu štátu. Obraciam sa na ľudí, ak teda to nejakí pozerajú, že naozaj, ak niekoho poznáte z tých, čo budú za to hlasovať, dohovorte im!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja dávam procedurálny návrh, že NR SR sa uzniesla na tom, že rokovanie o tlači 105 bolo v rozpore s rokovacím poriadkom a Ústavou SR.
Odôvodňujem. A naozaj to považujem za závažnú vec, ja som si to pozeral, § 18 rokovacieho poriadku hovorí jasne v ods. 1, že sú schôdze verejné, a dokonca je tam odvolávka na, na ústavu pod čiarkou 27 a § 83 Ústavy hovorí, že schôdzi... schôdze Národnej rady sú verejné, iba ak sú neverejné zo zákona, resp- ak sa Národná rada trojpätinovou väčšinou uznesie, že sú neverejné.
Mám za to, že tu rokujeme v rozpore s rokovacím poriadkom a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)