Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z toho, čo som to tu počúval nie úplne od začiatku, ale skoro od začiatku, tak mi to zase pripomína taký trošku ten večný slovenský príbeh, zdá sa to už také, že chceli sme len to najlepšie, dopadlo to ako vždy, hej, že zámery boli dobré, po ceste sme sa potkli toľkokrát, že sme do cieľa nedošli. Lebo z toho, čo tu počúvam teda, že áno, niečo ešte bol, nejaký iný projekt, náhodou ten kľakol, ten štyriapolmiliónový, tiež mal byť focus pre to duševné zdravie.
V čom je moja taká nejaká legitimita toho, že vystúpim k tejto téme, teda okrem toho, že som poslanec a môžem a mám myslím, hej. Žijeme takú dobu, že teraz riešim, aj ja riešim osobne choroby, hej, slintačka a krívačka a v nej vecne príslušnom odbore a tuná sú to duševné choroby. Ja som to teda neštudoval, ale vďaka pánu Bohu som vychoval dcéru a teším sa, že sme vychovali dve dobré, slušné dcéry a jedna z nich chce byť detskou psychiatričkou, a preto si myslím, že, aj sa teraz už o tom doma rozprávame a proste vnímame to a venuje sa, robila že vraj výbornú diplomovku, ja to neviem posúdiť, ale ten lektor povedal, že pre deti s autizmom. Proste áno, mladý človek plný života a chute, hej, že uspieť, žiť a niečo, niečo priniesť. Tak tu je nejaká moja legitimita. Takže ja sa nepasujem tu ako do polohy, že som nejaký odborník na neviem aké procesy, ale som politik a toto nejak do toho, do toho ma akože napĺňa a (v pléne zvoní mobilný telefón) som aj zas si zabudol vypnúť telefón, ospravedlňujem sa. Že môžem k tomu, k tomu vystúpiť.
To, že ono to tu zaznelo a myslím, že sa na niečom možno aj zhodneme, ja som to niekde čítal, už neviem, v ktorej knihe, a tam to bolo definované tak, že v zásade v 19. storočí to bola pandémia zápalu pľúc, v 20. to bola pandémia rakoviny a v 21. storočí to bude pandémia psychosomatiky, psychosomatických chorôb, choroby zo stresu. Proste čakajú nás veci nevídané, veci, o ktorých sme nevideli, nepočuli. Žiaľ, niektorí, ktorí sme sa iba posmievali, hej, ale budeme to musieť riešiť. A čo robí zodpovedný hospodár, čo robí zodpovedný človek, hej, človek, ktorý pozerá nielen po najbližšiu výplatu, ale po najbližšie volebné obdobie, proste sa pripravuje v predstihu, hej? Že proste dajú sa niektoré veci nastaviť, nejaké procesy a to je ten, moje také možno politickejšie vystúpenie k tejto téme k uzáveru, že z toho, čo som vysledoval, že teda zámer bol rozšíriť to, zdá sa, že sa to nie celkom podarí, tie deti, plus sa s tým stále trápiť.
My by sme mali, naozaj by sme mali proste prestať, v niečom by sme mali prestať. Údajne deväť miliárd ide do slovenského zdravotníctva. A ja sa pýtam, kedy bude tým ľuďom dosť? Kedy bude tým nenásytným gágorom dosť? Kedy už bude tomu systému dosť? Som to tu už minule hovoril na tej Fermatovej vete, hej, že to je tá záhada, hej, že čím viac do slovenského zdravotníctva dáte, tým viac si vypýta. A možno naozaj, kedy vám bude dosť všetci, čo sa tam motáte? Keď už tu riešime tému, že je problém a deti naozaj majú problém. To sú tie mobily, to je všetko to. Áno, to je ten, obrovský problém majú tie deti a my zisťujeme, že vlastne jednoduché úkony nezvládame, toto nejako nebude fungovať a nepripravujeme sa na to.
Tu to zaznelo, 47 detských psychiatrov má Slovensko? Dvesto lôžok na 1,4 mil. detí? Pán minister, okej? Je to okej? Viete, moja dcéra chce byť detskou psychiatričkou a nemá kde robiť. Ja som myslel, však keď všetci hovoria, že jak nie sú lekári, nie, že na prvé dvere zaklopeš a ťa zoberú, nie, však nie sú lekári. A viete, ja zisťujem, že viete, aká je asymetria slovenského zdravotníctva? Že v Bratislave sú lekári a nie sú sestry, ale na východe sú sestry, ale nie sú lekári. To sa znova podarilo, v úvodzovkách, hej, že tým naším geniálnym riadením procesov sa toto podarilo, že tak sme asymetricky urobili proste to zdravotníctvo a toto je. Áno, možno pôjde robiť niekde inde, hej. Bude musieť vycestovať, bude musieť, neviem, to neviem, aleže príde mi to, a ja už neviem, koľko mi to hovorila, že tých lôžok detských psychiatrických koľko je v Bratislave, mne to príde strašne málo. Ak je celkovo tých lôžok na Slovensku 200, neviem, koľko je z toho v Bratislave. My máme pocit, že ako zodpovední ľudia by sme mali teraz povedať, počúvaj, pribrzdi, nekúp Benku, nekúp, neviem, koho to všetkého tam majú, hej, Medveckú. Trošku nechaj tých služieb, proste tých odberov, nechaj ten štát a nechaj to štátne zdravotníctvo, niečo zarobí, nechaj, lebo potrebujeme na to, aby sme pristavili nejaký pavilón, ja neviem, kde to, na Kramároch, aby tam tie deti, lebo prídu tie deti, tie deti prídu. To nemusíte mať ani žiadnu, ani vôbec nie atómovú, ani nič, ani proste to je z logiky veci z toho celého, jak tie trendy sú, že tie deti prídu a kde s nimi pôjdeme a kto ich bude liečiť?
Viete, že ja by som už naozaj proste bol akože veľmi a enormne zodpovedný v tom a nechcel by som si to zobrať na zodpovednosť, že bol som pri tom, keď sa to riešilo, a teda vysvetlím, čím som začal, pomaly budem končiť, dopadlo to ako vždy, nepodarilo sa. Lebo tak jak tie zvieratá v tých maštaliach nemôžu za to, že sme ich tam pozatvárali, je našou povinnosťou im pomôcť. A obzvlášť dúfam, že to nebude, nejak nedotkne, obzvlášť tie deti si tiež nevedia častokrát pomôcť, však sú zúfalé, hej, z toho proste, z toho tlaku, z toho všetkého a áno, už sa o tom, už sa za to menej hanbí, už sa o tom viacej rozpráva, čo je dobré, my sa tu stigmatizujeme. Najväčší počet psychiatrov je viete kde? V parlamente. V parlamente. Tu najväčší výskyt psychiatrov na meter štvorcový. Potom na facebooku, hej. Toto je presne, že my, to tu zaznelo, vysielame tie hrozné signály, ale aj napriek tomu sa už ľudia prestávajú hanbiť a báť a prestávajú sa ostýchať, začínajú o tom rozprávať a nemajú ísť kde a kam. Takže akákoľvek možnosť je, akékoľvek peniaze niekde sú, to je šialené. Rozumiete, že tu nie počúvam, že bolo nejakých štyri a pol milióna, o ktoré sme prišli, neprišli alebo na čo to išlo. Na kanalizáciu pre Tarabu? Viete, ja neviem, kde sa to akože presunulo, hej, keď to bolo určené na tie, na tie choroby a teraz tu rozprávam o niečom inom.
Pán minister, ja sa vám nebudem pliesť do remesla, ja sa snažím držať, ale toto som si považoval, že máte tam nejaké možnosti, zastavte tú hydru, zastavte tie nenásytné gágory, povedzte im, choďte robiť, dokážte niečo iné. Už keď ste 30 rokov boli nasatí, už by malo stačiť a už keď za tých 30 rokov ste sa nenaučili žiť bez štátu a bez toho, aby vás niekto dotoval, tak už sa to nenaučíte. A štát by mal povedať dosť, dosť, lebo my tu máme problém. Naozaj tu je obrovský problém. To budeme tie deti prekračovať po tých cestách, to budeme zbierať po tých koľajniciach tie deti, keď sa nezobudíme a keď nepovieme dosť. Peniaze zo zvončeka sa nekradnú. To bol taký jeden prípad. Viete, to boli tí, čo miništranti pred kostolom peniaze do zvončeka, vraj sa stalo, jeden ten miništrant si zobral, to bolo božie dopustenie v celej dedine. Sú peniaze, na ktoré sa nešiaha. Nešiaha sa na peniaze v školstve, nešiaha sa na peniaze v zdravotníctve, ale zdá sa, že tu máme medzi sebou ľudí, ktorí sa neštítia. Že to tu je kultúra. Kultúra toho, že poďme tam, tam sa dá. Lebo nakoniec vždycky to ten štát doleje, lebo však povieš zdravotníctvo, zdravie, voliči, to je, vždycky to funguje. Nedá sa to donekonečna. A toto nás dobieha, ale mám strach z tej obavy z tej pandémie, tej psychosomatiky. Lebo ono to neni len, že to dieťa trpí a že bolí duša. Duša vie bolieť. Ale tie deti, ktoré nám prejdú cez ten systém, že ich nezachránime, tak úplným excesom toho je Spišská Stará Ves. To sú aj iné, by som povedal, že dôsledky neriešenia toho celého problému.
Čiže máme všetci veľkú zodpovednosť a, pán minister, vy enormne veľkú zodpovednosť, tak vám držím, držím v tom palce.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem pekne.
Ono to je celkom zaujímavé, že aká je vlastne cena troch poslancov a že... lebo mne sa to zdá ako too much. Že možno som sa aj pomýlil, že keď som povedal, že pán Kaliňák je dobrý trader, že proste dokáže, lebo podľa mňa zaplatil veľa, lebo za troch poslancov zaplatil jeden ministerský post a jedného šéfa výboru. Podľa mňa to je... a vám nič nedali? To ste si ako... Dobre. Ale kebyže vám nič nedali, o čom nevieme, tak len tie pozičné plochy, to je veľa, ako ministra a šéfa výboru a to je to, čo som sa snažil v tom mojom vystúpení povedať. To, čo som sa snažil povedať, hej, že proste to je politický deal, politický obchod, že proste to je za to a bude tam pán Ševčík v časoch totálnej krízy. Ja som bol v tom, že tam bude pán, pán Becík. Pán Becík bol podpredseda, asi že by sa tam dovolil niekto nový a bol by tam niekto z vašej koalície, čo by dávalo akú-takú logiku. Ale jak to trader Kaliňák vytrieďoval tak, tak to zle vytrieďoval. Tak beriem späť, ospravedlňujem sa.
A k tomu spoločnému povrazu alebo tomu lanu. Pán Malatinec, ja som sa nevyjadroval, ja viem, čo to, viem, ako duša bolí, keď sa pozerá na tie svoje zvieratá. Viem, čo ľudia vedia, koľko, ako sa naviažu, čo to je vlastne pre gazdu. Viem, čo to je. Ticho som sedel. Ticho som sedel, nič som sa nevyjadroval, my sme hovorili, že prosím vás, ak bude mimoriadna vláda, čo už by sa vám stalo, že by ste tam niekoho od nás zavolali? Čo už by sa vám stalo? Čoho ste sa báli, že by sme tie chlebíčky zjedli? A viete, až potom, až potom som povedal, okej, keď nie, nemilosrdne. Vytrvalo a nemilosrdne. A ja sa vám čudujem. Ja keby som bol v opačnom garde, ja by som toho Hlinu tam zavolal alebo niekoho, lebo by už som mal svätý pokoj, aspoň by ticho sedel. Viete a to je to, to je tá arogancia, to je tá enormná arogancia, na ktorú doplatíte. Aj Al Caponeho chytili nie za to, čo robil, ale na nejakých bločkoch, čo klamal, na nejakých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegom za faktické a pánovi Ľuptákovi že na to, že čo si to dovoľujem a z akého titulu to hovorím, nuž skúsim. Som, môj dedko bol taký oravský sedliak a bol aj za komunistov v base, lebo v oravskej krčme povedal, že radšej si dá ruky odťať, ako by vstúpil do družstva. Tak možno aj to ma čiastočne poznačilo k tomu, hej, že som, aký som. Mám strednú poľnohospodársku školu, v pätnástich som už mal vodičák na traktor. A, pán Ľupták, viete čo? Viem cúvať s prívesom. Ja viem, že to je také detinské, čo hovorím, ale to sa hovorí, že to je veľká schopnosť, že dokázať cúvať s prívesom s traktorom. Vedel som, dokonca ako študenta si ma volali, keď potrebovali zacúvať vlečku. Stačí to tak ako nejakú že moju kvalifikáciu na to, aby som sa mohol vyjadriť k poľnotéme?
Mám aj vysokú školu poľnohospodársku a v štvrtom ročníku päťročného štúdia som odišiel. Nie preto, že som bol hlúpy, že by som ju nezvládal, pretože som sa cítil trápne. Cítil som sa trápne, že som do tej školy nechodil, už som to nestíhal, už som to tak, ako sa hovorí, dával trošku bokom. Prišlo mi to trápne, neúctivé, korektne som v štvrtom ročníku odišiel. Doteraz mám rekord, mám päť skúšok za jeden deň, lebo som sa stavil, či sa to vôbec dá. Stačí to takto, pán Ľupták, alebo mám ešte pokračovať?
Mám farmu, mám svoju farmu, chovám, venujem sa poľnohospodárstvu. Je to dostatočná kvalifikácia na to, aby som sa postavil za ten pult a hovoril o tom, že ako poľnohospodár chcem, aby nás viedol niekto, kto tomu trošku rozumie? Čo má k tomu nejaký vzťah, čo za niečím trochu smrdí? Ako témou? To chcem veľa? Mám právo to povedať po tom, čo som vám teraz povedal?
Ďakujem. (Potlesk.)

.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, po dlhšom čase opäť tu, človek by si aj odvykol. Úplne som neplánoval dneska celkom vystúpiť, ale ma prekvapilo, teda mňa už máločo prekvapí, ale toto ma celkom prekvapilo, keď mi pán Becík povedal, že ideme voliť pána Ševčíka za šéfa výboru. Tak si vravím: k tomu, chlape, vystúpiť musíš.
A teraz, pán Ševčík, nič osobné, ja politiku fakt neberiem osobne, proste len k tomu, by som sa čudoval, keby som nevystúpil, tak to poviem, hej, že, lebo čo identifikujem? Identifikujem, že poľnohospodárstvo je v závoze, viete, ale aj, aj spoločensky. Ľudia, pokiaľ sa začne hovoriť o poľnohospodárstve, odvracajú oči, nepočúvajú, nezaujímajú, neviem čo, naozaj je umenie predať, hej, nejakú poľnotému. Ľudia si myslia, že maslo vzniká v tom reťazci. Ale maslo vzniká vtedy, keď krava žere trávu na poli, ale to si málokto vtedy domyslí. Čiže možno na niečo veci budú dobré v tom, že sa vlastne zistí, že ako veci vznikajú, aby sme boli takí akože pri televízore dobre najedení, že to nie je až také jednoduché, ako sa javí, že je neopodstatnené sa tak programovo nezaujímať o poľnohospodárstvo. A ja čelím ťažkej výzve, že ako vlastne odkomunikovať, že poľnohospodárstvo existuje, ako to odkomunikovať tak, že by to niekoho zaujalo. Naozaj to je zadanie pre mňa ako človeka, ktorý sa venuje marketingu, že celkom akože challenge, výzva, že skúsim, hej, že ako to urobiť.
A teraz proste spoločensky je to tak chápané, ako je to chápané politicky? Ten výbor bol vždycky tak chápaný ako také odkladisko, hej, že tam sa teda išli poodkladať tí neposlušní a neviem čo, kde, nebolo ich kde napchať, napchali ste ich do hnojárskeho. Ja ten náš výbor niekedy volám tak, že hnojársky výbor, do poľnovýboru. Takže nemal nejaký že, nebol nejaký že rešpektovaný. Ale mám pocit, že tá degradácia toho, že ako je vnímaný, ide takým, by som povedal, gradujúcim, progresívnym smerom. A, pán Ševčík, nič v zlom, že vaša nominácia je toho jasným dôkazom. Ak by som sa nemýlil, tak plus-mínus každý ako-tak predsedá, nejak by som povedal, trošku smrdel za tým poľnohospodárstvom, trošku smrdel za tým životným prostredím, trošku smrdel za tou témou, hej, že trošku uveriteľný sa javil. A vlastne vaša nominácia len dokazuje tú úplnú vyprázdnenosť tej témy, úplne, ale absolútnu vyprázdnenosť, aj personálnu vyprázdnenosť tej témy, kde vlastne koalícia nám nevie ponúknuť nikoho. Nominácia Rudolfa Huliaka, ktorý vlastne, by som povedal, akože ktorý absolvoval to poľno večernou školou, takou VÚML, hej? On je, myslím, že povolaním strojár, ale tak trošku smrdel za tým, ale teraz myslím akože obrazne, trošku smrdel za tou témou, že sa jej ako kebyže venoval v tom, vo večernej škole.
Ale táto dnešná nominácia je jednoznačným dôkazom toho, že sa jej nevenujete, že vás nezaujíma, že jej nerozumiete a že ľudí, ktorých to zaujíma, zaujíma len do podoby takej, že kedy budú a koľko budú. Lebo tam skončilo slovenské poľnohospodárstvo, kedy budú a aké budú dotácie. To je celé. Čo tam nejaké kravy, viete. A to je presne to. A vy dávate ešte, vrážate teraz akože medzi oči, veľmi od vás, statného človeka, to bude aj bolieť, hej, ale aj to je vlastne že teraz tým poľnohospodárom vrazíte medzi oči, že vidíte? Aj toto je zrejmé aj z tohto. Lebo ak, kedy, ak nie teraz?
Poľnohospodárstvo má obrovský problém. Naozaj poľnohospodárstvo ide, proste tu môže nastať úplne parametrická zmena. Môže nastať obrovská zmena celého poľnohospodárstva, toho krehkého mechanizmu. Tá asymetria, ktorá je v slovenskom poľnohospodárstve, aj vlastnícka, aj neviem aká, preletením tej slintačky a krívačky cez Slovensko sa môže parametricky zmeniť celé poľnohospodárstvo. Teraz, teraz si žiada človeka, ktorý trochu smrdí za kravou. Teraz si to žiada človeka, ktorého odborná verejnosť ako-tak rešpektuje.
Ja som bol v tom, že mladý Becík to teda aspoň potiahne. Ja teda jeho nepoznám, poznám jeho otca, a jeho otec, si dovolím tvrdiť, že za kravou smrdí. Nie doslovne, ale obrazne, hej? Tak už aspoň to otec, od syna sa, hovorím, i keď ja som neni, nefandím tohto nepotizmu, že sa tu takto dost... ale toto by som už aspoň ako-tak sa cítil ukľudnený, že z toho odborného hľadiska proste je tam človek, ktorý, ktorému sa dá niečo uveriť. A čo je to za arogancia, čo je to za prístup, keď v tejto dobe, keď je tak ťažko skúšané celé poľnohospodárstvo, takých problémov, vy personálne vyprázdnená koalícia proste dáte za šéfa poľnohnojárskeho výboru pána Ševčíka, generála? Viete, nedáva, nedáva to absolútne žiadny zmysel. Keď ste tam už nikoho lepšieho nemali, tak ste mali nechať toho Becíka. Ale zdá sa, že to je politické vytrejdovanie.
Pán minister je tu, proste the trader - obchodník je to dobrý, takže asi, zdá sa, že to nejako vydealoval, niečo za niečo, ale kto preberie zodpovednosť? Kto preberie zodpovednosť? Lebo jedno je vaše tie pochybné kšefty, ty pôjdeš za šéfa poľnovýboru, to vám pustíme, lesy necháš nám, asi to všetko prebehlo, ako má, ale kto preberie zodpovednosť?
Pán Ševčík, čo idete robiť zajtra? Čo idete robiť zajtra? Viete, čo hrozí slovenskému poľnohospodárstvu? Viete? Máte vôbec predstavu, čo sa môže, čo môže nastať, keď to nezvládneme, a môžme povedať, že to nezvládame. Vy idete preberať za to zodpovednosť? Budete za to spoluzodpovedný tiež. Kto potom bude, na čo sa vy budete všetko vyhovárať?
To je presne, vážení poľnohospodári, vážení farmári, toto sú presne oni. Máte problémy, máte veľké problémy, nezaujímate, nezaujímajú ich, dajú vám tam bývalého generála za šéfa poľnovýboru. Podľa mňa to je hrozne neúctivé, hrozne, by som povedal, také arogantné, proste koniec koncov ako vždy.
Ja sa k tej téme budem ešte vyjadrovať viackrát a nepustím a nemilosrdne.
My sme skúšali ponúknuť, že teda že áno, vieme, že je zle, je to veľký problém, kto môže, nech pomôže. Odignorovali ste to, arogantne ste nás proste, ani ste sa nemali za to, že vôbec odpovedať, aspoň nás, ako sa hovorí, že poslať, viete kde. Ešte ani za to sme vám nestáli. Nič, vôbec, nulová spätná reakcia. Dobre, nech sa páči, ja už som si zvykol, ale teraz hovorím, kvôli tým kravám, kvôli tomu dobytku, vytrvalo a nemilosrdne, vytrvalo a nemilosrdne vás bude treba naháňať po tom, čo vy robíte a ako robíte s tým poľnohospodárstvom, čo ste dovolili a ako ste doteraz spôsobili, čo ste spôsobili.
Prosím vás, ja včera počúvam v správach, po troch týždňoch, šéfa veterinárnej správy, že nie sú brody. Preboha, veď by som sa pod zem prepadol od hanby! Jaké brody, prosím vás? Čo to splietate? Rozumiete, že aké brody? Kúpim molitan v hociktorom nábytkovom obchode, keď už nemám, improvizujem, nalejem do toho dezin... jaké brody? Nad čím špekulujú? Áno, možno špekulujú nad tým, že komu to dajú a koľko sa kde vráti. Áno, to chvíľku trvá, kým sa to dohodne, ale medzitým sa dejú problémy.
Viete, čo sa stalo, pán Ševčík? Poviem vám, objasním vám náš problém, poľnohospodárov. Viete, čo sa stalo? Že odkiaľ to vzniklo, z Maďarska tá infekcia, tak Maďari sa teraz chránia pred nami. To by ste neverili, čo? Predstavte si, že v Medveďove na prechode, keď idete do Maďa... tam to vzniklo v Kisbajcsi, tam to celé vzniklo. Maďari zasa s tým majú problém, lokalizovali to, ustrážili to, majú to tam, nerozšírilo sa im to. Teraz Maďari robia, keď chcete ísť cez Medveďov, musíte ísť cez dezinfekčné brány, musíte ísť cez dezinfekčnú rohož. Viete, čo musíte absolvovať, keď idete smerom na Slovensko? Nič. Absolútne nič nemusíte absolvovať. Proste idete, ako keby sa nechumelilo. To je presne Slovensko, to sme presne my! Takto ste k tomu pristúpili. Prevážate, prevážate kadávery cez pol Slovenska, ľudí tuná niekto ohlupuje, že hermeticky uzavreté. Toto musím povedať, vážení, lebo toto považujem za naozaj vec, ktorá si zaslúži aj inú úroveň pozornosti, trestnoprávnu, pán Ševčík, ako bývalý policajt, počúvajte dobre, počúvajte dobre, lebo ten paragraf existuje. Keď hovoria, že prevážajú kadávery s vysoko infekčnou chorobou cez celé Slovensko, a hovoria, že sú hermeticky uzavreté, tak prosím vás, včera koloval, koluje po internete také fotky, že ako asi hermeticky to je uzavreté. Ja som bol v tom, okej, že možno to nestihli dozreť, ale stále tie kadávery sú v tom nepriedušnom vaku, v tom hermetickom vaku, lebo rozprávalo sa, že budú v nejakých hermetických vakoch. Viete čo? Mám kontakt od ľudí, ktorí sú priamo tam, ktorým to tu strieľajú, a viete, čo mi povedali? Žiadne hermetické vaky nie sú. Tie kadávery sú v tých prívesoch tak, ako sú, rozumiete? Tak nezavrené, tak nezodpovedne, tak šlendriánsky ich prevážate cez celé Slovensko.
A ja sa vás pýtam, pán Ševčík, a posledný výbor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, celkom fajn, zaujímavo hovoríte, len nediskutujeme o slintačke. Skúste sa vrátiť tuto k šéfovi výboru a hovoriť o tom viacej. Ďakujem.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja varím z toho, čo mi dáte. Ak idete za šéfa nášho výboru hnojárskeho dať pána policajta, no tak mu hovorím v kontexte toho, že teda aspoň nech je nejaký plus z toho, že teda nech ako policajt nech sa na to pozrie. Tak už to dohovorím, to ma nechajte!
Čiže ak takto pristupujete k tomu, to nie je nezodpovednosť, to nie je že nedostatok, to je, pán šéf výboru, dáte oznámenie na, neviem, jak sa ten paragraf presne volá ani jeho číslo, ale rozširovanie nákazlivej choroby?
To je podľa mňa trestnoprávna rovina, keď takto prevážate kadávery cez celé Slovensko. Keď chodí, keď chodí ten príves, ten príves chodí cez celé Slovensko a tvária sa, že to je hermeticky uzavreté. Viete čo? Vy to poznáte možno ste praktik, toto je gurtňa. (Rečník vytiahol z obalu gurtňu.) Viete, čo je gurtňa? Viete, čo je gurtňa. Čiže viete, čo je definícia hermetickosti na Slovensku? Že príves obtiahnem gurtňou. Rozumiete? Ako je definovaná hermetické, nepriedušné, infektologické uzavretie nejakej nádoby? Obehneš to gurtňou. Prosím vás, že to je, to sme my. To sme my a vy tam budete tomu šéfovať. Tak som naozaj zvedavý, a ja tam budem sedieť vedľa vás, a mne na tých zvieratách záleží. My sme tie zvieratá zavreli do maštalí. Pán predseda, vy budúci, my sme tie zvieratá domestikovali, my za ne preberáme zodpovednosť, ony si nevedia pomôcť, ony si už nevedia pomôcť. Ony tam sú zavreté a teraz už doslovne čakajú jak tie teliatka na porážku. Viete začo? Viete, kvôli čomu veľa z nich? Kvôli našej neschopnosti. Kvôli tomu, že to neviete, nezvládate a možno niektorí ani nechcú. Ako je vôbec možné, že také šlendriánske chyby sa v celom tom procese robia, ako sa robia? Som naozaj zvedavý, ako budete k tomu pristupovať.
Skončím s tým, s čím... neviem ešte, ako silnejšie, úprimne poviem, že áno, pre mňa je to aj citová vec. Proste zažil som v rodine, sa rozprávalo aj u nás, hej, že keď dedovi vyvádzali kravy z maštale, tak gazda dobrý plače. Aj teraz to bude nastávať. Hej, že budú vyvádzať ľuďom, to je proste citová vec. To proste nezahráte, to buď máte, alebo nemáte v sebe, teraz to bude. Niečo bolo možno nevyhnutné, niečo možné sa proste, také nastavenie prišlo, ale niečo bude zbytočné. Niečo bude aj zbytočné aj kvôli tomu, kvôli tej obrovskej neschopnosti a arogancii a ignorácii.
Takže okej, keď ste sa už rozhodli a ide sa tu vykontrolovať všetci, že kto koho bude voliť a nebude, budete si ja neviem čo robiť s tými lístkami, ako si veriť. Ak už vás zvolia, pán generál, ak už vás zvolia za šéfa poľnovýboru a vy si trúfate na šéfa poľnovýboru v týchto ťažkých časoch, tak prosím vás, urobte, čo sa bude dať, aby ste aspoň niečo z toho, čo tu zostalo a zostane po tom všetkom, zachránili. Lebo ak to nezvládneme, ak to nezvládneme, tak viete, čo bude paradox? To jak Číňania hovoria, kríza je nebezpečná príležitosť. Niekto sa možno aj poteší. Lebo keď to celé prejde a celé ľahne, a to ľahne a kľakne, tak len niekto bude mať na obnovu stáda. Len niekto bude mať na obnovu stáda. A toto bude veľmi nebezpečné. To bude ten parametrický posun slovenského poľnohospodárstva, že tak jak sme dokázali zmonopolizovať potravinárstvo, zdravotníctvo, predaj kníh a neviem aké odvetvia, tak sme na zdravo, na tesnej, tesne k tomu, že slovenské poľnohospodárstvo budú ovládať toľko ľudí. (Rečník roztiahol pravú dlaň). A toto je nebezpečné pre nás všetkých, kompletne pre nás všetkých, ktorí sme tu. Aj tu v tejto sále, aj všetci, čo sme vonku, ale k tomu sa blížime. Čiže budete mať veľkú zodpovednosť v rukách a som naozaj zvedavý, ako sa jej zhostíte. Nechcem vám povedať, že vám držím palce, budem vaším veľkým súperom, veľkým vaším súperom a budem vás nemilosrdne naháňať, aby ste konali, ako máte konať.
Ďakujem pekne.