Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana.
Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117-tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720-tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského...
Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana.
Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117-tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720-tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského prostredia viem, aké dôležité je chrániť práva všetkých účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.
Počas môjho pôsobenia na škole som sa stretla s mnohými prípadmi porušovania školských práv, či už išlo o šikanu, porušovanie práv pedagógov a rôzne formy bossingu. Na školách síce môžu pôsobiť podporné tímy, ktoré majú v náplni práce preventívne aktivity a zaoberajú sa ochranou práv či šikanou. Nikde však nie je zaručené, že ak škola tím má, že ten tím má aj dobré vzťahy so žiakmi. Z vlastných skúseností viem, že niektoré tímy nefungujú tak ako by mali fungovať. Niekedy napríklad nestíhajú obsiahnuť celú školu a venujú sa týmto témam len okrajovo a taktiež tam nemusí byť vytvorená dôvera medzi študentmi. A práve tu sa naskytuje priestor pre školského ombudsmana, ktorý by mal s týmito podpornými tímami spolupracovať.
Pred pár dňami som sa rozprávala so školskou psychologičkou, ktorá roky pôsobí na základných a stredných školách, a podľa jej názoru má funkcia školského ombudsmana opodstatnenie. Situáciu na školách vníma tak, že pedagogickí, ale aj odborní zamestnanci sa mnohokrát cítia nevypočutí. A to sa v značnej miere odráža aj v klíme pedagogických zborov a škôl, ktorú viacerí učitelia nevnímajú ako bezpečnú. Pedagógovia, žiaci, študenti a v neposlednom rade aj rodičia sa potykajú s rôznymi problémami, ktoré si vyžadujú riešenia a mediáciu prípadných sporov.
Problémom tiež je, že mnohí žiaci a pedagógovia nevedia, kam sa v jednotlivých prípadoch obrátiť a akým spôsobom sa domáhať spravodlivosti. Spôsobené je to to širokým spektrom problémov, s ktorými sa možno v školskom prostredí stretnúť, pričom rôzne problémy spadajú pod rôzne úrady a inštitúcie. Niektoré problémy sú adresné pre štátnu inšpekciu, niektoré pre inšpektorát práce či odborové organizácie, niektoré pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, niektoré pre ombudsmana, niektoré pre komisára pre deti a niektoré dokonca aj na orgány v trestnom, na orgány činné v trestnom konaní. Vytvára to istú neprehľadnosť a zmätenosť v tom, na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli, s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť, ako postupovať ďalej.
Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť, je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom.
Na tento problém neupozorňujú len samotní pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019/2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúce – psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomiam, to všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie, akej sme boli svedkami prednedávnom.
Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu.
Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu, a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia, na koho sa obrátiť, a ak sa aj obrátili, tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne, na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť.
Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácii, na Slovensku, v srdci Európy naďalej dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy len kvôli farbe svojej pleti, je, žiaľ, mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. V demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod.
Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny, deti etnických skupín či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál.
Školský ombudsman by nielenže chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií, čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania.
Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika, pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 Slovenská komora učiteľov vo svojej pripomienke k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku Slovenskej komory učiteľov: „Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie, preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.“ Koniec citátu.
Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj Inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy, opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí, čo má robiť.
Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých, preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis