Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 174. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 zo 16. januára 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že predkladáš toto uznesenie, myslím si, že dnes tu rokujeme o uznesení, ktoré by v normálne fungujúcom štáte ani nemalo byť potrebné, a predsa je. Hovoríme o fabrike, ktorej činnosť bude spojená s chemickým odpadom s rizikami pre zdravie ľudí a ktorá má vyrásť na úrodnej pôde, v poľnohospodárskej oblasti bez existujúcej priemyselnej infraštruktúry a vláda nám k tomu neposkytla žiadne dáta, žiadnu analýzu, žiadne porovnanie alternatívnych lokalít, iba rozhodla napriek tomu, že si hovoril vo svojom vystúpení, že ide o rizikový projekt v súvislosti so životným prostredím a verejným zdravím, a potom sa čudujeme, že ľudia neveria štátu, že ľudia sa búria, že majú pocit, že o nich rozhoduje bez nich.
Kým sa v regióne začne stavať továreň, ktorá môže ovplyvniť zdravie ľudí, kvalitu pôdy, kvalitu vody, ovzdušia, máme práve a povinnosť tieto dôsledky poznať, a preto vás prosím, podporte toto uznesenie, nie kvôli opozícii, nie kvôli politickým bodom, ale kvôli tomu, že sa dotýka, že sa to dotýka bezprostredne ľudí.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Roman, aj tebe ďakujem za tvoj prejav plný faktov. Chcem povedať, že v čase pandémie som nebola poslankyňou, ale pamätám si, ako zdravotníci robili nadľudské výkony. A zároveň si pamätám, čo v tom čase robila táto vláda. Nie, nevyzývala na dodržiavanie pravidiel, nehľadala zodpovednosť, nenabádala ľudí k opatrnosti. Naopak, bola to táto vláda, ktorá organizovala protesty počas toho, ako nám tu zomierali ľudia. Ktorá burcovala proti rúškam, proti očkovaniu, proti všetkému, čo malo ľudí chrániť. Ktorá spochybňovala vedcov, lekárov, hygienikov.
Dámy a páni, to, čo robí táto vláda, nie je amnestia. Je to politická odmena pre voličov, ktorých roky živili klamstvami. Je o Ficovej politickej minulosti, ktorú sa snaží prepísať. A dnes keď tá, keď ten istý Robert Fico vystupuje a vyzýva na dodržiavanie hygienických pravidiel kvôli slintačke, keď zrazu káže médiám, aby nezneužívali situáciu, tak je to vrchol cynizmu. A keď nám denne zomierali stovky ľudí, vtedy v ňom nebolo ani gram štátnika. Vtedy sa táto vláda správala cynicky a vedome podnecovala chaos, aby z neho mohla ťažiť. Sám Robert Fico nechránil ľudí, Robert Fico chránil sám seba. V čase, keď Slovensko potrebovalo jednotu, zodpovednosť a dôveru, on šíril pochybnosti, konšpirácie a hnev. Ale história si pamätá. Pamätá si, kto burcoval námestia, kto spochybňoval vedu, kto robil politiku z tragédie.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Peter, aj za tvoj príspevok, aj za ten tvoj pohľad, ktorý si do toho vniesol. A úplne s tebou súhlasím, keď si hovoril o tom, že tento návrh zákona vôbec nerieši zamestnanosť ako takú. Tento návrh zákona sa javí a je výhodný len pre populistických politikov. Tento návrh je tvrdý a represívny. Týmto zákonom si urobili terč doslova z ľudí, ktorí sú, ktorí sa nevedia ani brániť. Títo ľudia pochádzajú z chudobnej komunity, do ktorej, a do tejto situácie sa vlastne ani nedostali svojím zapríčinením. Viem, že v tejto sále možno nie je populárne povedať, ale ja to poviem, že Rómovia nie sú nepriateľ, ľudia v hmotnej núdzi nie sú problém, problémom je štát, ktorý zlyháva tam, kde má pomáhať, a ktorý sa bojí pozrieť do zrkadla, a tak radšej ukazuje prstom na tých najchudobnejších.
Tento zákon odmietam a odmietam aj logiku, na ktorej stojí. Nie sila, ale podpora mení životy, nie trest, ale dôvera dáva nádej a ak niekto chce hovoriť o motivácii, tak začnite tým ľuďom konečne dávať férové šance, nemajte na nich bič, ale most. Most, ktorým vytvoríte príležitosti, ktoré oni tak potrebujú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Igor, ďakujem aj tebe za tvoj prejav, v ktorom opätovne poukazuješ na pravdu. Som rada, že si poukázal aj na to, že lekárom nejde len o mzdy, pretože, ako si povedal, tu ide o ten celkový stav zdravotníctva. Podľa mňa mal Robert Fico viesť tie rokovania s lekármi. Ako premiér Slovenskej republiky je priamo zodpovedný za stav nášho zdravotníctva a to obzvlášť ak berieme do úvahy, že tento človek tu vládne už vyše 13 rokov. A čo urobil Robert Fico namiesto toho, aby prejavil elementárnu zodpovednosť? Povedal, že preňho zdravotníctvo nie je téma a po týždňoch ničnerobenia prišiel s návrhom, ktorý v podstate zavádza nútené práce pod hrozbou väzenia. To nesvedčí o ničom inom než o jeho neschopnosti, pretože ten, kto nemá riešenia, vládne silou a presne tento istý princíp vládnutia vidíme teraz v každej oblasti, v zdravotníctve, kultúre či na ministerstve vnútra. Kdekoľvek sa pozrieme, všade vidíme neschopnosť tejto vlády, ktorá nedokáže prísť s reálnymi riešeniami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, chcem sa ti poďakovať za tvoj prejav. V ňom si hovoril a poukazoval na veci, ktoré sa nepáčia našim voličom a mám taký pocit a som presvedčená, že už sa to začína nepáčiť aj voličom koalície. Slovensko dnes čelí situácii, ktorá je pre modernú európsku krajinu neakceptovateľná. Veď na jednej strane vidíme, ako si premiér Robert Fico schvaľuje druhý najvyšší premiérsky plat v Európskej únii, zatiaľ čo napríklad učitelia, zdravotníci, lekári, zamestnanci štátnej správy sú odsunutí na okraj záujmu, a zároveň sa neštítia, neštíti táto vláda drasticky ľuďom zvyšovať dane a poplatky, a popritom ešte aj zavádzať nové dane či poplatky. Tento nepomer poukazuje na hlbokú krízu hodnôt Roberta Fica a jeho vlády.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a po tom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti.
K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“
Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 252. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 255 z 4. apríla 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Igor, za tvoje vystúpenie.
No, silný štát znamená mimoriadnu pomoc rodinám a seniorom. Viete, kto toto rozprával? Ak ste si tipli, že strana HLAS, tak ste si tipli správne. Dnes ale je už úplne každému jasné, že táto koalícia sa vykašľala na svoje sľuby, ktoré dala voličom a otočila sa chrbtom všetkým rodinám.
Dookola sa tu vyhovárajú na konsolidáciu, oni si to tak pekne nazvali, ale povedzme si pravdu, v skutočnosti to nie je nič iné ako ožobračovanie, ktoré zasiahne tých najslabších.
Poviem jeden príklad. Rodina s dvomi deťmi do 18 rokov dostávala daňový bonus vo výške 280 eur mesačne. A potom prišiel Fico, ktorý rozhodol, že tej rodine bude stačiť len 100 eur. Mňa osobne toto rozhodnutie vôbec neprekvapuje, pretože ten istý človek v minulosti o Slovákoch povedal, že ich najväčšou prednosťou je, že dokážu vyžiť aj z 200 eur na mesiac. Tak pán Fico teraz si skúša, či im nebude stačiť len tá stovka. Pán Fico by sa mal hanbiť, pretože si tu chodí hore-dole po dovolenkách, zdvihol si vlastný plat, schválil doživotnú rentu, zatiaľ čo bežní ľudia musia rozmýšľať, či si môžu dovoliť kúpiť jedlo pre vlastné deti. Je to absolútny výsmech všetkým rodinám, beriete im aj to málo, ktoré majú, a to v časoch, kedy čelia čoraz väčším životným nákladom.
My nechceme nič iné, len aby mali rodiny dôstojný život a nemuseli obracať každé euro. Pomoc rodinám nie je luxus, je to morálna po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)