Videokanál poslanca

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za túto otázku a aj to, že vám neunikla pozornosti táto účasť na pomerne už zabehnutom fóre, ktoré v tomto roku si pripomínalo 20. výročie.
Stretávajú sa tam mnohí zahraničnopolitickí aktéri, lídri krajín na úrovni prezidentov, premiérov, ministrov zahraničných vecí a prediskutovávajú sa tam aktuálne témy, ktoré v súčasnosti hýbu svetom, ak to tak môžem povedať. V tomto prípade to bola naozaj téma, ktorá je na najvyššie aktuálna. To je v podstate sa rozpadajúci medzinárodný poriadok.
Erózia medzinárodného poriadku, nedodržiavanie nielen medzinárodných zákonov alebo práva, ale rovnako aj humanitárneho práva. A táto diskusia, ktorú som ja mohol absolvovať v jednom paneli myslím si že s veľmi významnými kolegami, bola dosť ostro aj sledovaná. Ja som diskutoval jednak s pani ministerkou Taneu Fayon, ktorá je Slovinskou ministerkou zahraničných vecí.
A potom to bol egyptský minister Badr Abdelati a jordánsky minister Safady. Ale bol tam aj, môžeme to povedať tak, že minister zahraničných vecí Svätej stolice Richard Gallagher. A spoločne sme si vymieňali informácie na to, čo sa deje v našom okolí.
Zhodli sme sa, že to, čo sa dnes deje vo svete, je naozaj flagrantné porušovanie medzinárodného práva a uplatňovanie dvojakého metra. Tých príkladov som tam aj ja dal veľmi veľa a rovnako aj moji kolegovia, v súvislosti napríklad s tým, čo sa deje v Gáze a na Ukrajine, ale aj v Sudáne, v Sírii, kde práve pán minister zahraničných vecí Safady z Jordánska veľmi podrobne opisoval situáciu v Gaze a snažili sme sa na to nájsť nejakú odpoveď a formulovať, že čo sa dá v tejto veci urobiť. Čiže okrem toho, že sme komunikovali, že zlyháva diplomacia, že skôr tie vojnové riešenia sa presadzujú, ale zároveň aj to, že nie je možné dosiahnuť konsenzus dlhé roky, pretože sa vytratil aj rešpekt jedného k druhému.
A to si myslím, že je aj taký základ multilateralizmu, ktorý je potrebné opäť postaviť na nohy. A všetci sme sa zhodli, že to, čo bolo aj prijaté na ostatnom valnom zhromaždení OSN v minulom roku, to je pakt budúcnosti, kde jedna stať hovorí už, po dlhé roky sa to tam preukazuje, teraz to bolo o mnoho silnejšie akcentované, že je potrebné naozaj veľmi sa zasadiť o reformu súčasného fungovania organizácie spojených národov a predovšetkým bezpečnostnej rady, pretože tak, ako dnes funguje, že tam máme 5 krajín, ktoré majú právo veta, potom 10 krajín, ktoré rotujú, nie sme efektívne schopní prijímať mnohé opatrenia, potom tie rezolúcie sa ani nedodržiavajú. Je potrebné do toho zatiahnuť viac aj hráčov, ktorí už dnes sú relevantní. A to sú krajiny globálneho juhu, India, Južná Afrika, Brazília. A tento vzorec je potrebné začať s plnou vážnosťou rozoberať aj na úrovni OSN a snažiť sa všetko to, čo sa udialo za ostatné obdobie, nejako zosumarizovať, poučiť sa z toho a nastaviť ten prístup medzinárodného práva úplne do inej pozície. Čiže, vážený pán poslanec, ja si myslím, že má zmysel napriek tomu, že máme množstvo iných povinností, ktoré musím absolvovať, či už sú to povinnosti na úrovni Európskej únie alebo v rámci aliancie, ale aj bilaterálne stretnutia s partnermi v rámci posilňovania aj našich ekonomických pozícií a ekonomické diplomacie. Má význam sa zúčastňovať aj na takýchto fórach. Preto chodím do Antalie, preto chodím do Indie na fórum a rovnako som bol v tomto roku aj na Bledskom fóre, kde zaznel tento hlas Slovenskej diplomacie tiež.
Ďakujem.

Pán poslanec, dobrá otázka. A ja by som to rozdelil teda do dvoch oblastí.
Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam mať...
=====

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister.
Ako z vašej odpovede vyplynulo, slovenská strana asi svoje záväzky, z ktorých z týchto rokovaní ktoré vyplynuli plní. Mňa by zaujímalo, či aj ukrajinská strana si tieto svoje záväzky plní vo vzťahu k nám. ... oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt Cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam aj využiť nejaké finančné prostriedky z Európskej únie, pretože dajú sa použiť, pre sme aj súhlasili s pomocou, keď sa o tom rozhodovalo, to sú napríklad tie projekty zvýšiť intenzitu prepravy tovarov vo Vyšnom Nemeckom alebo elektrickej energie. Dokonca sme získali projekt ako prvý zatiaľ z Európskej únii vo výške 101 miliónov, ktorý má slúžiť na tieto energetické projekty. Čiže tam si myslím, že nejakým spôsobom napredujeme. Iná oblasť je svojim spôsobom tá asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, kde aj Ukrajina je zaviazaná dodržiavať nejaké pravidlá. No a jedno z tých pravidiel je, o ktoré sa opierame a bolo aj jasne deklarované v záveroch Európskej rady v januári tohto roku, že energetická infraštruktúra, ktorá je strategická, hovorím to voľne, nie presne citujem, ktorá je strategická pre Európsku úniu a teda aj krajiny Európskej únie, má byť chránená a túto ochranu budeme vyžadovať aj od tretích strán. Teda tretích krajín. No a to sa týka aj či už plynovodu, ale aj ropovodu. A preto sme požiadali ukrajinskú stranu, že chápeme tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a vieme, že to nie je jednoduché, avšak chceme, aby sa, by som povedal, veľmi citlivo rozhodovali, že na akú infraštruktúru budú útočiť, pretože útočia napríklad na infraštruktúru ropovodu Družba, ktorý prináša aj im benefit. Čiže je to niečo, že aj sami sebe robia zle, pretože ešte raz to poviem aj tu v tomto pléne. Ak to niekto ešte nezaznamenal, tak rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába produkty z ruskej ropy, lebo zatiaľ máme jediný spôsob, ako dostatočné množstvo doviesť na Slovensko len cez túto rúru, lebo tá rúra z Adriu má obmedzenú kapacitu, tak produkty z tejto rafinérie zabezpečujú 15 % spotreby nafty na Ukrajine, ktorú potrebujú každý jeden mesiac a preto sme ich požiadali, aby, aby pristupovali trošku citlivejšie k tomuto a požiadali sme rovnako aj Európsku úniu, komisára Jorgensena pre energetiku a vysokú predstaviteľku pre zahraničie a bezpečnosť pani Kallas, aby v zmysle záverov tejto Európskej rady z januára 2025 postupovali a rokovali s partnermi. Tento list sme ináč spoločne urobili alebo zaslali s maďarskou stranou, pretože jej sa to rovnako týka, lebo viete, že MOL a Slovnaft je takýmto spôsobom veľmi silno prepojený. Čiže boli sme naozaj pragmatickí, ocenili sme aj otvorenie Honorárneho konzulátu ukrajinskej strany v Prešove, pretože máme tu veľkú komunitu Ukrajincov, ktorí tu žijú, je to okolo 120, 130 tisíc, ktorí tu potom ako nastala invázia Ruskej federácie na teritórium Ukrajiny. Čiže my sa snažíme podľa môjho názoru veľmi konštruktívne pomáhať v tých oblastiach, ktoré môžeme ovplyvňovať, ale vyžadujeme, aby rovnako aj druhá strana vnímala naše národnoštátne záujmy a rovnako napĺňala nejaké dohody, ktoré sú s tým spojené. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister.
Ako z vašej odpovede vyplynulo, slovenská strana asi svoje záväzky, z ktorých z týchto rokovaní ktoré vyplynuli plní. Mňa by zaujímalo, či aj ukrajinská strana si tieto svoje záväzky plní vo vzťahu k nám. ... oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt Cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam aj využiť nejaké finančné prostriedky z Európskej únie, pretože dajú sa použiť, pre sme aj súhlasili s pomocou, keď sa o tom rozhodovalo, to sú napríklad tie projekty zvýšiť intenzitu prepravy tovarov vo Vyšnom Nemeckom alebo elektrickej energie. Dokonca sme získali projekt ako prvý zatiaľ z Európskej únii vo výške 101 miliónov, ktorý má slúžiť na tieto energetické projekty. Čiže tam si myslím, že nejakým spôsobom napredujeme. Iná oblasť je svojim spôsobom tá asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, kde aj Ukrajina je zaviazaná dodržiavať nejaké pravidlá. No a jedno z tých pravidiel je, o ktoré sa opierame a bolo aj jasne deklarované v záveroch Európskej rady v januári tohto roku, že energetická infraštruktúra, ktorá je strategická, hovorím to voľne, nie presne citujem, ktorá je strategická pre Európsku úniu a teda aj krajiny Európskej únie, má byť chránená a túto ochranu budeme vyžadovať aj od tretích strán. Teda tretích krajín. No a to sa týka aj či už plynovodu, ale aj ropovodu. A preto sme požiadali ukrajinskú stranu, že chápeme tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a vieme, že to nie je jednoduché, avšak chceme, aby sa, by som povedal, veľmi citlivo rozhodovali, že na akú infraštruktúru budú útočiť, pretože útočia napríklad na infraštruktúru ropovodu Družba, ktorý prináša aj im benefit. Čiže je to niečo, že aj sami sebe robia zle, pretože ešte raz to poviem aj tu v tomto pléne. Ak to niekto ešte nezaznamenal, tak rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába produkty z ruskej ropy, lebo zatiaľ máme jediný spôsob, ako dostatočné množstvo doviesť na Slovensko len cez túto rúru, lebo tá rúra z Adriu má obmedzenú kapacitu, tak produkty z tejto rafinérie zabezpečujú 15 % spotreby nafty na Ukrajine, ktorú potrebujú každý jeden mesiac a preto sme ich požiadali, aby, aby pristupovali trošku citlivejšie k tomuto a požiadali sme rovnako aj Európsku úniu, komisára Jorgensena pre energetiku a vysokú predstaviteľku pre zahraničie a bezpečnosť pani Kallas, aby v zmysle záverov tejto Európskej rady z januára 2025 postupovali a rokovali s partnermi. Tento list sme ináč spoločne urobili alebo zaslali s maďarskou stranou, pretože jej sa to rovnako týka, lebo viete, že MOL a Slovnaft je takýmto spôsobom veľmi silno prepojený. Čiže boli sme naozaj pragmatickí, ocenili sme aj otvorenie Honorárneho konzulátu ukrajinskej strany v Prešove, pretože máme tu veľkú komunitu Ukrajincov, ktorí tu žijú, je to okolo 120, 130 tisíc, ktorí tu potom ako nastala invázia Ruskej federácie na teritórium Ukrajiny. Čiže my sa snažíme podľa môjho názoru veľmi konštruktívne pomáhať v tých oblastiach, ktoré môžeme ovplyvňovať, ale vyžadujeme, aby rovnako aj druhá strana vnímala naše národnoštátne záujmy a rovnako napĺňala nejaké dohody, ktoré sú s tým spojené. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ďakujem za túto otázku a dovoľte mi, aby som na začiatok povedal trošku kontext toho celého stretnutia, pretože bol akosi prekrúcaný. My sme riešili otázku prepravy plynu cez Ukrajinu. Viete, že čo sa udialo ku koncu minulého roka, že bol zastavené plyn z Ruskej federácie na slovenské územia, a vtedy sme ponúkali konštruktívnu diskusiu o tom, že poďme hľadať nejaké riešenie, že by sme prostredníctvom iného dodávateľa inú molekulu prepravovali cez ukrajinské územie plynovodom, ktorý je tam vybudovaný. A viete veľmi dobre, že ako tá diskusia skončila. Skončila takým spôsobom, že bolo odkázané. Dobre, tak pánovi premiérovi, že príď teda do Kyjeva a si to preberieme. My sme boli vtedy veľmi pragmatickí nejakým spôsobom sme to nekomentovali, ale zdalo sa nám, že takto sa veci neriešia, a preto sme ponúkali stále konštruktívne našu ruku na dialóg, aby sme mohli celú vec dobre prebrať a vzájomne sa porozumeli. A sme preto veľmi radi, že ukrajinská strana a pán prezident Zelenský prejavil záujem a inicioval toto stretnutie s našim premiérom a my sme sa preto snažili pomerne veľmi krátkom čase urobiť stretnutie tak, aby náš premiér, ktorý bol na oslavách v Pekingu 80. výročia porážky fašizmu, mohol sa stretnúť s pánom prezidentom Zelenským, ktorý sa práve v tom čase nachádzal v Užhorode. To sa veľmi, to sa podarilo. Stretli sme sa a popritom samozrejme sme mali možnosť sa stretnúť aj s našimi partnermi. Tak podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Saková ako aj ja so svojim náprotivkom ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Musím konštatovať a s potešením, že tá diskusia bola konštruktívna, tak ako som to avizoval ešte pred stretnutím, keď sa ma niektoré médiá pýtali, že čo očakávate. Očakávali sme práve konštruktívny prístup, a ten podľa môjho názoru tam veľmi zaznieval. Pretože sme otvorene hovorili o všetkých témach, ktoré máme otvorené s Ukrajinou, ale hovorili sme aj o témach, ktoré chceme, aby sme nejakým spôsobom vzájomne dokázali vyriešiť nejakou dohodou. Slovenská republika významným spôsobom pomáha Ukrajine. Viete, že sme iniciovali rokovania spoločných vlád. Teraz budeme mať v podstate stretnutie spoločne tretie vlád, predtým sme mali ako prvé stretnutie na úrovni len premiérov a zopár ministrov, ale plné vlády sme mali trikrát, teda dvakrát a budeme mať teraz tretíkrát v októbri, kde sme prijali aj projekt takzvaný Roadmap alebo cestovná mapa na rôzne projekty, ktoré sú veľmi praktické pre pomoc Ukrajine, ale zároveň aj spoluprácu medzi Slovenskou republikou. Či je to napríklad priame spojenie z Kyjeva do Košíc železnicou. To už funguje od decembra minulého roka. Je to v podstate jediné priame spojenie s medzinárodným letiskom pre Ukrajincov alebo je to rozšírenie kapacity prepojenia sietí energických, energetických medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou alebo je to aj zvýšenie kapacity cestného prechodu v Vyšnom Nemeckom a mohol by som pokračovať ďalej. Zároveň sme povedali, že aká je pozícia v súvislosti s integračným procesom Ukrajiny do Európskej únie, a sme povedali, že Slovenská republika podporuje túto iniciatívu a túto snahu Ukrajiny stať sa členskou krajinou, ale sme jasne povedali, že im vieme pomôcť aj našou expertízou s nášho prístupového procesu. Ak budú potrebovať nejakých odborníkov, aby sme im možno povedali naše skúsenosti, že v čom si možno majú dávať pozor a v čom možno si nevedia poradiť a im poradíme. Ale zároveň sme im povedali, že musí to byť na základe pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, a tento proces podporujeme. Avšak žiadne skratky, ktoré by mali byť s tým spojené nejaké politické rozhodnutia, určite nie, čo teda Ukrajiny ocenila. Sme veľmi radi, že v tomto nachádzame podporu. Ale zároveň sme aj povedali veľmi jasne našu pozíciu, že Slovenská republika pokiaľ to bude na stole, bude proti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, som rád, že ste mi vysvetlili, odkiaľ ste čerpali, len vás chcem upozorniť, že tie médiá, ktoré ste menovali, sa veľakrát fatálne mýlili v mnohých veciach, takže bol by som veľmi opatrný. Ale som rád, že k tomu pristupujete možno trošičku už striedmejšie, ale poďme teda k veci.
Vy hovoríte narušovanie jednoty. Pre vás je fetiš len jednota, nič iné, nie obsah, to, čo tam je, ale fetiš jednota. My sme za jednotu, ale ktorá musí mať svoj obsah, ktorá musí rešpektovať aj záujmy jednotlivých krajín. Čo je to za jednota, keď rozhodnutím iných krajín Európskej únie sa poškodí ekonomika nejakej členskej krajiny? Veď to je samo proti sebe, proti Európskej únii. Čiže to je presne, čo robíte bez akýchkoľvek pohľadov napravo, naľavo, je pre vás fetiš iba jednota, pre nás je obsah. To, čo naozaj môže poškodiť Slovenskú republiku, tak automaticky budeme proti tomu. Áno, my hovoríme, že ak REPower nebude brať do úvahy naše národnoštátne záujmy, o ktorých sme hovorili, že keď budeme mať zákaz dovážať plyn, ktorý máme zakontrahovaný do roku 2034 a v prípade, že nám Európska únie rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny, hlasovaním, pretože to nebude jednotné hlasovanie a my budeme tým pádom nútení to ako keby dodržiavať, tak nám vzniknú obrovské škody. Len možnosti arbitráží, ktoré z toho môžu vzniknúť, to budú miliardy. Pani ministerka, pani podpredsedníčka vlády by vám o tom vedela určite viacej povedať. A toto my nemôžeme jednoducho ani len pripustiť, takúto diskusiu. Ja by som každého, kto tam rozhodne v tej Európskej únii, zavolal sem, aby sa postavili a vysvetlili to občanom Slovenskej republiky. A toto je náš prístup.
A teraz sa vrátim k tomu, čo ste hovorili, že pán premiér si niečo pomýlil. On si nepomýlil, len musíme brať do úvahy jednu vec, že ak chcú prijať nejakými normami v rámci Európskej únie tie opatrenia REPower, o ktorých hovoríme, zastavenie energetických zdrojov z Ruskej federácie, plyn, ropa, palivo jadrové, tak to bude, kvalifikovanou väčšinou nás jednoducho prehlasujú. Nás prehlasujú a my nebudeme môcť urobiť absolútne nič. Preto je náš postoj úplne jasný. My sme pripravení rokovať, chceme, aby nás počúvali a 18. balík požiadame, aby bol odložený, pokým sa nerozhodne o REPower. Nie, nie, to nie je vydieranie, to je záležitosť, kde jednoducho si myslíme, že je potrebné obhajovať národnoštátne záujmy. Ja si myslím, že to každý pochopí. A ja si myslím, že už to aj chápu mnohé krajiny, pretože keď som bol na návšteve ostatnej v Španielsku, tak som o tomto rozprával s mojím rezortným kolegom a ten presne povedal, že majú rovnaký problém. A tiež REPower nemôžu prijať taký, ako je v súčasnosti navrhnutý. A dokonca som počul, že sa pridávajú aj krajiny ako Francúzsko, dokonca Belgicko, Holandsko aj Maďarsko. To znamená, my budeme určite pokračovať v zmysle programového vyhlásenia vlády a hocičo, čo by malo poškodzovať národnoštátne záujmy, ekonomiku, hospodárstvo Slovenskej republiky, sme povinní obhajovať tak, aby tie dopady boli čo najmenšie alebo aby vôbec neboli.
Ďakujem, dohovoril som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že ste mi tú otázku položili, pani poslankyňa, pretože keď som bol na výbore, tak už vtedy ste hovorili o tom, že máte informácie, čo v 18. balíku bude, ale ja musím skonštatovať, že my sme návrh na rokovanie, ktorý bol predložený na coreper, tak bol v utorok popoludní tesne pred rokovaním, ale v poriadku. Mali ste nejaké informácie, ktoré neboli úplne založené na relevantných podkladoch, ale je pravdou, že sa v súčasnosti rokuje o 18. balíku sankcií voči Ruskej federácii a tento 18. balík chce byť prijatý, alebo je taký záujem, aby bol prijatý skôr, ako sa pôvodne plánovalo.
Ja môžem len skonštatovať, pani poslankyňa, že vláda Slovenskej republiky sa v tomto prípade riadi prísne podľa toho, čo sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády a v súčasnosti prebieha posudzovanie tohto 18. balíka sankcií všetkými relevantnými ministerstvami tak, aby sme posúdili, že či tento balík má negatívne dopady na ekonomiku, hospodárstvo, životnú úroveň Slovenskej republiky. Ak všetko pôjde dobre, mali by sme to mať asi v piatok pripravené, pretože pokračovanie v rokovaní o tomto balíku bude na coreperi, ktorý sa uskutoční v pondelok budúci týždeň. Sú tam veci, ktoré súvisia napríklad s Nord Streamom 1 a s Nord Streamom 2, kde je zákaz transakcií vo vzťahu k týmto službám spojených s týmito plynovodmi. Rovnako je tam aj na návrh na cenové zníženie stropu nákupu ruskej ropy zo 60 na 45 dolárov za barel. Dodávajú sa tam do zoznamu ďalších 77 nových plavidiel takzvanej shadow fleet alebo tieňovej flotily, ktorá obchádza sankcie, a mohol by som ešte pokračovať s ďalšími. Všetko toto dôsledne posúdime a budeme k tomu tak pristupovať, ako som vám povedal na úvod. A robíme to od začiatku, ako sme nastúpili do vlády Slovenskej republiky, pretože náš záujem je na rozdiel od predchádzajúcich vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. A toto je národnoštátny záujem Slovenskej republiky.
Rovnako ako nás (rečník si odkašľal), pardon, rovnako ako nás veľmi zaujíma aj návrh takzvaný REPower, ktorý sa týka zastavenia všetkých energetických zdrojov, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, či už je to ropa, plyn, ale rovnako aj jadrové palivo, a to koncom roka 2027, čo by malo pre Slovenskú republiku katastrofálne dôsledky. A nielen pre Slovenskú republiku, domnievame sa, že pre konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej. A venoval tomu aj časť svojho príhovoru pán predseda vlády Robert Fico, keď hovoril o tom, čo sa chystá. Čiže my budeme takto pokračovať ďalej a podľa toho sa budeme aj v našich hlasovaniach správať.
Pani poslankyňa, ja by som uvítal, keby ste aj vy povedali priamo, ako Progresívne Slovensko sa chce stavať k sankciám. Čo chce Progresívne Slovensko robiť, alebo čo by robilo? Lebo chceme počuť vaše názory, pretože veľakrát len počujeme samú kritiku, alebo dokonca tvrdenie, že ste tu na to, aby ste škodili. Ale myslím si, že vláda Slovenskej republiky, aj keď sme členmi Európskej únie, má suverénne právo obhajovať národnoštátne záujmy a pokiaľ je to ohrozované aj nejakými opatreniami, ktoré by mohli vzísť z úrovne Európskej únie, je povinnosťou vlády Slovenskej republiky, aby sme tie naše záujmy obhajovali. A v prípade ak nám bude rozhodnutím nejakej entity iných krajín škodiť alebo bude dopadať toto rozhodnutie negatívne na nás, či už v podobe zvýšených cien alebo nejakých poplatkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec, vy ste boli predstaviteľom vládnej koalície, však? A veľmi dobre viete, že v exekutíve keď pracujete, sa stane množstvo nepredvídateľných vecí, ktoré musíte riešiť, aj keď si naplánujete program, a je to úplne bežné. A som presvedčený, že každého pána ministra, ktorého zastupujem, má svoje povinnosti, ktoré nemohol odložiť, a vy to veľmi dobre viete a napriek tomu to použijete.
Ja som vás nikdy nepočul, keď ste boli v koalícii, keď tu bol minister, ktorý zastupoval piatich ministrov, že by ste to kritizovali. Vtedy ste tu sedeli ako päť peňazí a nepovedali ste ani len slovo. Ale teraz, keď sa vám to hodí, tak to zneužívate a vytvárate dojem, že sa niekto bojí medzi vás prísť a odpovedať vám na otázky.
Nie je to tak, môžem vám zodpovedne povedať, že každý z mojich kolegov by bol veľmi rád tu a vám odpovedal na otázku aj na doplňujúcu otázku, ale stane sa, že nemohol sa zúčastniť, tak skúste na budúce, určite bude aj pán minister, v tomto prípade, pán minister financií opäť k dispozícii a vám odpovie. Veď tu chodí často. Máte ho tu stále.
Skončil som.

Ďakujem, vážený pán poslanec. Pán minister ďakuje za otázku a odpovedá:
„Dane vo všeobecnosti nemôžno považovať sa sankcie, nakoľko ide o štandardný nástroj financovania verejných funkcií štátu. Naopak, sankcie je potrebné vnímať v súvislosti s porušením zákonom ustanovených povinností.
Vážený pán poslanec, toľko moja odpoveď.“