Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvým, druhým, tretím protokolom. Cieľom pristúpenia Slovenskej republiky k zmluve o priateľstve a spolupráci s juhovýchodnou Áziou je posilniť politický dialóg, spoluprácu s ASEAN-om a jeho členmi, podporiť angažovanosť Slovenskej republiky v Indo-Pacifiku. Táto zmluva o priateľstve a spolupráci nám práve vytvára tento priestor. V súčasnosti ASEAN združuje 11 členských štátov a je to región, ktorý má dovedna 680 miliónov obyvateľov, čo zohráva významnú úlohu v medzinárodnom obchode, v investíciách, inováciách, ale aj v globálnych dodávateľských reťazcoch. Chcem v prítomnom kontexte vás informovať, že v indo-pacifickom regióne je veľa priestoru na spoluprácu a je to v súlade aj s naším programovým vyhlásením vlády v rámci ekonomickej diplomacie, že chceme byť viac zameraní práve na tento priestor. A táto zmluva nám vytvára naozaj dobrý rámec, aby sme sa etablovali v tomto priestore. Mám naplánovanú pracovnú cestu, kde budem okrem otvárania nášho zastupiteľského úradu v Manile podpisovať aj túto zmluvu o priateľstve a spolupráci s ASEAN-om a myslím si, že je to opäť jeden z ďalších úspechov slovenskej diplomacie a našej vlády, že sme dospeli k takejto dohode s významnou organizáciou a krajinami indo-pacifického priestoru, ktorý nám dáva priestor na obrovské príležitosti, pretože pre vašu informáciu okrem ASEAN-u celý indo-pacifický priestor je priestor, kde sa vytvára 64 % globálneho HDP a je tam 60 % populácie celosvetovej. A Slovenská republika tam chce byť etablovaná. Ešte pre informovanosť, aby bolo všetko, čo je potrebné, uvedené. Táto zmluva má charakter medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, musí prejsť ratifikačným procesom cez Národnú radu a rovnako podpisom, ratifikáciou pána prezidenta. A myslím si, že to je azda všetko. Chcem vás poprosiť o jej podporu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Ďakujem navrhovateľovi, pánovi ministrovi. Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru, pána poslanca Farkašovského, aby informoval Národnú

Veľmi pekne vážim, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Čiže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom. Účelom tejto hostiteľskej dohody je vzájomná spolupráca Slovenskej republiky a Stáleho arbitrážneho dvora. Je to veľmi prestížna záležitosť, ktorá umožňuje hostiť na území Slovenskej republiky riešenie rôznych sporov, ktoré si môžu vybrať tie krajiny, ktoré sú v spore. Zaraďujeme sa medzi krajiny, ktoré takúto hostiteľskú dohodu majú a je ich len zopár z hľadiska Európskej únie a my sa medzi nich zaraďujeme a to je tiež úspech našej slovenskej diplomacie. Pretože mnohé krajiny, ktoré sa dostanú do sporu, si môžu vybrať krajinu, kde takúto dohodu majú a ten arbitrážny spor zároveň uskutočniť na jej pôde. Čo je ale zároveň dôležité, že do toho zapájame aj našich právnikov, naše kapacity, ktoré môžu pri tom rásť, môžu byť súčasťou toho. Robíme to spoločne aj s Komorou advokátov. Toto sú všetko benefity, ktoré nám vytvárajú obrovský priestor na to, aby sme boli, môžem povedať, aj v tomto medzinárodnom kontexte veľmi významní ako Slovenská republika. A ja to vnímam ako naozaj za veľmi významný krok, ktorý práve pod mojím vedením slovenská diplomacia dosiahla. Chcem vás len ešte informovať, že je to medzinárodná zmluva prezidentskej povahy, ktorá v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky musí prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra Ústavy Slovenskej republiky musia prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra 2026 priamo s generálnym tajomníkom Marcelom Čepelákom za mojej účasti. Čiže teraz vám predkladám tento návrh, aby sme tento ratifikačný proces dotiahli do konca. Chcem vás poprosiť o podporu, pretože si myslím, že je to prestížna záležitosť pre Slovenskú republiku. Ďakujem, pán predseda. Teraz prosím

Veľmi pekne vážim, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Čiže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom. Účelom tejto hostiteľskej dohody je vzájomná spolupráca Slovenskej republiky a Stáleho arbitrážneho dvora. Je to veľmi prestížna záležitosť, ktorá umožňuje hostiť na území Slovenskej republiky riešenie rôznych sporov, ktoré si môžu vybrať tie krajiny, ktoré sú v spore. Zaraďujeme sa medzi krajiny, ktoré takúto hostiteľskú dohodu majú a je ich len zopár z hľadiska Európskej únie a my sa medzi nich zaraďujeme a to je tiež úspech našej slovenskej diplomacie. Pretože mnohé krajiny, ktoré sa dostanú do sporu, si môžu vybrať krajinu, kde takúto dohodu majú a ten arbitrážny spor zároveň uskutočniť na jej pôde. Čo je ale zároveň dôležité, že do toho zapájame aj našich právnikov, naše kapacity, ktoré môžu pri tom rásť, môžu byť súčasťou toho. Robíme to spoločne aj s Komorou advokátov. Toto sú všetko benefity, ktoré nám vytvárajú obrovský priestor na to, aby sme boli, môžem povedať, aj v tomto medzinárodnom kontexte veľmi významní ako Slovenská republika. A ja to vnímam ako naozaj za veľmi významný krok, ktorý práve pod mojím vedením slovenská diplomacia dosiahla. Chcem vás len ešte informovať, že je to medzinárodná zmluva prezidentskej povahy, ktorá v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky musí prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra Ústavy Slovenskej republiky musia prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra 2026 priamo s generálnym tajomníkom Marcelom Čepelákom za mojej účasti. Čiže teraz vám predkladám tento návrh, aby sme tento ratifikačný proces dotiahli do konca. Chcem vás poprosiť o podporu, pretože si myslím, že je to prestížna záležitosť pre Slovenskú republiku. Ďakujem, pán predseda. Teraz prosím

Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili za naozaj vecne konštruktívny diskurz, ktorý aj pán kolega Vašečka aj pani kolegyňa Štefulová viedla a moja odpoveď je veľmi jednoduchá, aby ste teraz vecne pochopili, že táto dohoda sama o sebe vôbec nezakladá právo na legálnu migráciu na Slovensku a nemení pravidlá pre vstup pobytu na zamestnanie pre iných štátnych príslušníkov, ako je v tomto prípade Uzbekista. A všetko sa riadi pravidlami, ktoré sú dodnes jasne stanovené. Čiže, ak ste hovorili o tom, že táto dohoda niečo o riadenej migrácii hovorí, tak to nie. Takže je to len odpoveď, aby ste vedeli, že o tom nediskutujem. Ale teraz politicky. Progresívne Slovensko odjakživa podporovalo predsa migráciu. I tak aj nelegálnu. Dobre si to pamätám, kolegovia? Vždy to tak bolo. Vždy sme, vždy sme počuli od vás, že jednoducho musíme byť solidárni, musíme sa otvárať a tak ďalej. To nepopriete jednoducho, máte toho tých záznamov neúrekom. A teraz k tomu, čo ste hovorili, veď migračný pakt práve Slovenská republika vrátane ďalších krajín V4 nepodporila. Ale vaši poslanci v europarlamente v europarlamente hovorili o tom, je potrebné byť solidárny. Treba ich prijať tých nelegálnych migrantov, tuto hovoríme o legálnej migrácii, ktorá nám vyplní medzery na pracovnom trhu. Čiže ja som nepochopil, pani Števulová, vy sa snažíte teraz hrať na tých pekných, že vlastne my sme tí zodpovední, že tu podporujeme nebodaj nejakú nelegálnu alebo legálnu migráciu, ktorá nám to tu všetko zničí. Pán Ištván, hádam to nemyslíte vážne. Naša strana SMER – Slovenská sociálna demokracia, ktorá má jasný postoj k nelegálnej migrácii, ktorá jasne riadi migráciu, ktorá musí byť založená na pravidlách, aby sme vyplnili medzery na pracovnom trhu, tak nám tu idete niečo vysvetľovať. Tak to je naozaj smiešne. A ja som nepochopil vlastne, vy ste za tú dohodu alebo nie ste za tú dohodu? Lebo najskôr pohladkáte, potom skritizujete. A pani Števulová, ja potom chápem, lebo vy kričíte, že my chceme vystúpiť z Európskej únie. Spochybňujeme partnerov ako pán Valášek vykrikuje. Tak vy spochybňujete Európsku úniu. Vy spochybňujete Európsku úniu. Však si prečítajte dobre všetko, čo tam je uvedené. Samotná Európska únia má svoje mechanizmy na to, aby práve tieto veci v súvislosti s deficitom napríklad ľudských práv a tak ďalej kontrolovala. Azda by Európska únia nenavrhovala nejakú dohodu, ktorá by bola v rozpore s týmito pravidlami. Veď si len pozrite, že prijali novú ústavu roku 2023, zrušili trest smrti, potom prijali národnú stratégiu v oblasti ľudských práv, ale Európska únia má mechanizmy na to, aby to sledovala. Aby som vám pripomenul, rovnako je to aj dohoda urobená v súvislosti s Čínou. Nebudem hovoriť o pánovi Pročkovi, lebo ten je absolútne mimo. On ani nevedel, že hovoríme o dohode medzi Európskou úniou a Uzbekistanom, až ho opravila pani Števulová, ale na neho sme zvyknutí. To je škoda reči pri tomto pánovi poslancovi, ale chcel som vám povedať, že prosto všetky tieto veci Európska únia ošetrila. Európsky parlament dokonca už za to zahlasoval, ale tá diskusia je, ak legitímna. Ak si myslíte, že to nie je dobré, tak môžete hlasovať. Ja súhlasím. Ja si myslím, že je potrebné s týmito krajinami spolupracovať. Spoločne s Európskou úniou, pretože je to náš životný priestor, cez Európsku úniu využívať všetky mechanizmy, ktoré sú s tým spojené a to aj robíme. Ale nemusíte sa obávať, že my budeme tu otvárať náruč pre nejakú legálnu alebo nelegálnu migráciu. My spolupracujeme s týmito krajinami a pre vašu informáciu, pretože tu Nemecko je dávané ako za vzor, tak ja vám ten vzor dám. Nemci priamo v Uzbekistane vytvorili školiace stredisko, kde si pripravujú svojich budúcich zamestnancov presne na povolanie, ktoré potrebujú. Tak, čo doteraz spochybňuje našich spojencov? Progresívne Slovensko, pán Valášek, keď Nemci to tam robia, my to nemôžeme? Trošku si to dajte do poriadku, prosím vás, v tom Progresívnom Slovensku. Nemôžete pristupovať len z titulu, že lebo SMER, lebo Fico, lebo Blanár, všetko budeme kritizovať. Keď povieme, že je pondelok, vy budete stále tvrdiť, že je utorok. A pritom je pondelok. To sa nedá. Ľudia nie sú hlupáci. Pán Day, vy ste boli tak asi nevinne do toho zapojení. Pozrite si, kde sme zatvorili a kde sme otvorili zastupiteľské úrady. Pozrite si naše programové vyhlásenie vlády a budete vedieť viacej. Vy ste povedali, že sme zatvorili zastupiteľský úrad v Alžírsku. Dámy a páni, my sme ho tam otvorili. Pozrite si to, prosím vás, dobre. Čiže my sme zatvorili, preto, lebo recipročne to urobili aj tie krajiny a myslíme si, že to vieme iným spôsobom obhospodáriť a to aj robíme. Takisto Dánsko aj Oslo nemá rezidenčný zastupiteľský úrad na Slovensku. A Korčok zatváral ešte kedysi Dánsko. Korčok, ale to je vedľajšie. Skrátka, my sme k tomu pristúpili, lebo vieme to obhospodáriť, sme krajinou Európskej únie a máme tam spôsob, ako budeme fungovať, ale otvárame pobočky tam, kde máme aj zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že chceme byť viacej aktívni. To je v indo-pacifickom priestore, v krajinách globálneho juhu, v Afrike a v indo-pacifickom priestore. Preto Malajzia, preto znovu otvorenie veľvyslanectva v Austrálii, ktoré pán Korčok zatvoril absolútne nezmyselne. Preto aj v Malajzii, lebo v Malajzii napríklad rovnako chceme odtiaľ získať pracovnú silu. Sú to aj kresťania, pán Valášek, z Malajzie, ktorých môžeme prijať. A myslím si, že je to správne, pretože tú dieru musíme nejakým spôsobom zaplatať. Takže pozrite sa na to lepšie, pán Day, a zapájajte sa do tej diskusie, keď budete naozaj dobre pripravení, lebo toto ste strelili absolútne mimo. No a teraz pán Valášek. Nie je tu opäť, lebo sa cítil dotknutý, keď som ho menoval, že v podstate on sa dostal na zastupiteľský úrad za veľvyslanca, vďaka našej vláde, kde predtým vôbec nepôsobil a nemal žiadne skúsenosti, ale všetci ostatní sú zlí. Oni sú dnes najlepší diplomati, ktorí budú poučovať. A toho sa on dotkol, lebo on je taký dotknutý, ale viete, dámy a páni, predsa. Je úplne evidentné, že Slovenská republika a Nemecko má rozdielny pohľad na Ukrajinu. To ste objavili teplú vodu? Veď to hovoríme od začiatku. A ja si vážim pána ministra, že to otvorene hovorí. Ja som povedal otvorene náš názor. Ale pán Valášek zamlčal jednu dôležitú vec. Prečo nekritizoval pána ministra zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky Van der Faltsa za stretnutie so Sergejom Lavrovom, lebo mňa kritizovali, keď som sa trikrát stretol. Jak je to možné, že sa minister zahraničných vecí Nemecka stretol s ministrom Ruskej federácie. To už je v poriadku. Všimli ste si to? No, pretože oni robia tú kolenáčkovú politiku a snažia sa vytvárať nejakú propagandu, že my sme izolovaní a oni sú tí krásni a chrumkaví. Kto zaradil jediného občana Slovenskej republiky na sankčný zoznam Európskej únie, čo sa týka proti Rusku? No bolo to Progresívne Slovensko. Teraz tí ľudia, ktorí tam prešli a tvária sa, že už sú iní ako Korčok a Valášek. A ešte dokonca Korčok sa prihlásil, že to bolo preto, lebo Nemci ho navrhli na ten sankčný zoznam. Čiže inými slovami, oni zrazili opätky, pán Korčok, a keďže to Nemci povedali, tak súhlasili. No tak takto oni robia zahraničnú politiku. My sme prišli do vlády a hneď prvé, čo som urobil na zasadnutí v Bruseli, som povedal tento občan musí byť vyradený, pretože neexistujú žiadne dôvody, aby tam bol. Aj to Nemecko to pochopilo a súhlasilo s tým, že bol vyradený, pretože je to jednomyseľné hlasovanie. A oni nás idú teraz poučovať? No lebo sa snažia teraz vytvárať novú techniku marketingu politického, propagandu, tvrdiť niečo úplne iné ako je realita. My nie sme izolovaní. My len hovoríme otvorene veci a naši partneri si nás za to vážia. Chodia ku nám, rovnako chodíme aj my ku nim a máme množstvo veľmi dôležitých rokovaní, ktoré nás opravňujú, že môžeme aj my ako malá krajina urobiť veľa v zahraničnej politike. Tak to aj robíme s inými krajinami. Kto by povedal, že bude na návšteve nielen prezidentka, ale aj premiér veľkej Indie na Slovensku? Kto by to povedal? My sme to dosiahli. Za našej vlády to bola jedna z mojich priorít. Dokonca sme mali V4 plus India, ktoré sa prednedávnom uskutočnilo. Mohol by som pokračovať ďalej. Táto propaganda môžete robiť koľko chcete, ale jednoducho nefunguje. Pán Valášek, to, čo ste vyrobili za bývalých vlád, ako ste tu podporovali Matovičovu vládu so všetkými tými rôznymi vecami, čo tu robili. Ako ste Korčoka podporovali v tom, čo robil v zahraničnej politike, tú kolenáčkovú politiku, jednoducho už skončila. A my ju budeme robiť otvorene. A áno, aby ste potom nekričali: „idem aj do Ruskej federácie, do Moskvy, lebo budeme mať zmiešanú komisiu, aby sme obhajovali naše národné záujmy.“ Tak ako to robí Johann Van der Ful, nemecký minister zahraničných vecí, ktorý sa stretol s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, pretože aj oni už zistili, že to, že sa nediskutuje s Ruskom, bola obrovská chyba. Obrovská chyba. A to, že dnes tá vojna tak dlho trvá, je preto, že všetci odstrihli komunikačné kanály. Pritom Američania si ich zachovali. A kto najviac na to dopláca? Európska únia, naši členovia a Američania z toho zarábajú. To je výsledok vašej politiky.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s
===== Pán predsedajúci. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou na jednej strane a jej členskými štátmi a na druhej strane s Uzbeckou republikou. V rámci tejto dohody cieľom predkladanej dohody je vytvoriť nový právny rámec pre posilnenie politického dialógu a prehĺbenie spolupráce v oblastiach, ako sú obchod, investície, ľudské práva, bezpečnosť, životné prostredie, zmena klímy, udržateľný rozvoj, výskum, inovácie, vzdelávanie a podobne. Dohoda je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v regióne Strednej Ázie. Uzbekistán je vzhľadom na svoju geografickú polohu a demografický vývoj, ale aj hospodársku politiku kľúčovou krajinou Strednej Ázie a Slovenská republika potrebuje posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Uzbekistánom. Historický prvý summit Európskej únie a Strednej Ázie sa uskutočnil 4. apríla v minulom roku v Samarkande za účasti predsedu Rady Európskej únie Antónia Costu a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a hlavným výsledkom samitu bola dohoda o povýšení vzťahov Európskej únie a Strednej Ázie na strategické partnerstvo. Európska únia predstavila finančný balík Global Gateway v hodnote 12 miliárd €, bol potvrdený zámer spolupráce pri budovaní transkaspického dopravného koridoru, pri ťažbe a spracovaní vzácnych a kritických minerálov potrebných pre zelenú transformáciu Európy, ako aj v oblastiach životného prostredia, bezpečnosti a medziľudských vzťahov. Za Slovenskú republiku bola dohoda s Uzbekistánom s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii na okraj zasadnutia Výboru stálych predstaviteľov dňa 17. septembra v minulom roku v Bruseli a za Európsku úniu bola dohoda podpísaná 24. októbra 2025 v Bruseli. Ešte pre vašu informáciu, ku dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra ukončená v piatich členských krajinách Európskej únie. Menovite je to v Estónsku, Maďarsku, na Malte, vo Švédsku a Portugalsku. Čiže ja si myslím, a ešte posledné, že dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu tejto dohody, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Ďakujem. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s
===== Pán predsedajúci. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou na jednej strane a jej členskými štátmi a na druhej strane s Uzbeckou republikou. V rámci tejto dohody cieľom predkladanej dohody je vytvoriť nový právny rámec pre posilnenie politického dialógu a prehĺbenie spolupráce v oblastiach, ako sú obchod, investície, ľudské práva, bezpečnosť, životné prostredie, zmena klímy, udržateľný rozvoj, výskum, inovácie, vzdelávanie a podobne. Dohoda je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v regióne Strednej Ázie. Uzbekistán je vzhľadom na svoju geografickú polohu a demografický vývoj, ale aj hospodársku politiku kľúčovou krajinou Strednej Ázie a Slovenská republika potrebuje posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Uzbekistánom. Historický prvý summit Európskej únie a Strednej Ázie sa uskutočnil 4. apríla v minulom roku v Samarkande za účasti predsedu Rady Európskej únie Antónia Costu a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a hlavným výsledkom samitu bola dohoda o povýšení vzťahov Európskej únie a Strednej Ázie na strategické partnerstvo. Európska únia predstavila finančný balík Global Gateway v hodnote 12 miliárd €, bol potvrdený zámer spolupráce pri budovaní transkaspického dopravného koridoru, pri ťažbe a spracovaní vzácnych a kritických minerálov potrebných pre zelenú transformáciu Európy, ako aj v oblastiach životného prostredia, bezpečnosti a medziľudských vzťahov. Za Slovenskú republiku bola dohoda s Uzbekistánom s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii na okraj zasadnutia Výboru stálych predstaviteľov dňa 17. septembra v minulom roku v Bruseli a za Európsku úniu bola dohoda podpísaná 24. októbra 2025 v Bruseli. Ešte pre vašu informáciu, ku dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra ukončená v piatich členských krajinách Európskej únie. Menovite je to v Estónsku, Maďarsku, na Malte, vo Švédsku a Portugalsku. Čiže ja si myslím, a ešte posledné, že dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu tejto dohody, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Ďakujem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pán poslanec, že ste vystúpili. Lebo mi dáte možnosť, ja by som vám odpovedal na niektoré veci, ktoré vám zrejme ušli pozornosti. Ale vôbec nevidím v tom nič zlé, pretože máte snahu, aj keď som vás nevidel zaoberať sa v zahraničnej politike, pretože ani vo výbore nie ste, ani v jednom, ani v druhom, ale je to úplne v poriadku. Každý poslanec má právo sa k tomu vyjadriť. Avšak musím trošku upriamiť vašu pozornosť na trošku také viaceré rozhovory, ktoré ste počas svojho príhovoru mali. A ja vám pripomeniem jeden z tých rozporov, keď ste hovorili o tom, že by bolo dobré, aby do diplomatických pozícií, tiež veľvyslancov, mohli ísť aj ľudia, ktorí majú nejaký príbeh z iných odvetí, z kultúry, zo súdnictva, práva a tak ďalej, a vzápätí ste to popreli tým, že ste povedali, že pán Radačovský tam nepatrí. Pozrite si jeho životopis, prosím. Pozrite si jeho životopis. To je úspešný sudca, ktorý niečo dokázal. To je človek, ktorý dokáže práve dnes posunúť aj jednu z dôležitých vecí, ktorú robíme na Cypre. Keby ste sa trošku tomu venovali, tak by ste vedeli, že dlhé roky práve na Cypre máme tzv. bikomunitný dialóg medzi tými dvoma stranami, tureckou a gréckou. A v pravde? Pán Radačovský má skúsenosti ako sudca na takéto veci ich viesť. Dokázal svojím príbehom veľmi veľa. Aké mali skúsenosti pán Valášek, keď bol vyslaný? Nijaké. Takto boli vyzdvihnutí a boli takto daní kdesi a bolo to za našej vlády. Dali sme mu šancu. Ukázalo sa, aký je. Akú mala skúsenosť pani Vášáryová, keď išla na veľvyslankyňu? Povedzte mi jednu skúsenosť. Čiže pán Radačovský minimálne vrchovato prečnieva nad týmito dvoma, o ktorých som hovoril. No a pán Kmec? Veď pán Kmec sa osvedčil ako veľvyslanec. Bol veľvyslancom Spojených štátov amerických. Ak vám to nič nehovorí, tak veľvyslanec v Spojených štátoch amerických je väčšinou veľmi silný, pretože je to krajina, kde potrebujeme mať dobrého silného veľvyslanca. A pán Kmec bol taký. To, že vošiel do politiky a potom sa rozhodol, že z nej chce odísť, je jeho rozhodnutie, ale rozhodne neplatí to, čo ste hovorili. To znamená, toto je veľmi významný rozpor, ktorý ste si neuvedomili, ale chápem to, lebo sa tomu veľmi nevenujete. A teraz k tomu MGIMO, viete, to by sme potom nemohli spolupracovať takmer s nikým, kto tých špiónov tam vychováva, pretože tam, ako bolo povedané, na tejto veľmi prestížnej univerzite v Moskve študuje takmer každý schopný diplomat celého sveta. To znamená, každý, kto tam vyštuduje, je špión a my by sme s tou krajinou potom nemohli ani spolupracovať. A študujú tam aj zo Spojených štátov amerických, aby ste vedeli. To znamená, že nemali by sme s nimi spolupracovať. Prosím vás, nedeľte ľudí na takéto skupiny. Nerobte z ľudí automaticky, že ich budete zaraďovať do jedného šíku na základe kolektívnej viny. To tu už bolo. Každý má právo na to, aby si vyštudoval nejakú školu a potom dokázal vo svojom živote, že naozaj na to má. Čiže hovoriť o nejakom socialistickom prístupe o tých, ktorí po socialistickom, vlastne po revolúcii a po novej histórii, či už samostatného Slovenska a potom Československa ešte predtým, tak, že automaticky je socialistický špión, je niečo, čo absolútne už dnes neplatí. Ale chápem to, pretože vy ste zaťažení len proti Rusku na základe kolektívnej viny, pretože všetci Rusi sú vinní a všetkých treba dneska automaticky odsúdiť. To nemôžete takto robiť. Takúto kolektívnu vinu sme tu už mali. Zodpovední sú tí, ktorí áno, urobili veci, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom. A my o tom hovoríme úplne jasne. Len vy to snažíte sa dávať do všetkých súvislostí, čo nie je pravda. No a teraz k tým výborom, veľvyslancom. Opäť to pripisujem tomu, že sa tomu nevenujete, ale mohli ste sa aspoň poradiť s kolegami, ktorí tam sedia vo výbore, či už v zahraničnom alebo pre európske záležitosti. Každý veľvyslanec musí prejsť určitým vývojom. A v rámci toho vývoja musí osvedčiť svoje schopnosti. Najskôr to musí byť prezident, ktorý vyjadrí súhlas. Potom to musí byť vláda, ktorá schváli tohto veľvyslanca. Potom tento veľvyslanec, teda dezignovaný veľvyslanec, musí spracovať svoje zameranie. To zameranie je vážna vec, ktorú si môžete prečítať každý z vás. A nehovorte mi, prosím, o tom, že nevie vymenovať tri oblasti, ktorým by sa chcel venovať. V tom zameraní má všetko napísané. Snažíte sa dehonestovať týchto veľvyslancov a to sa mi nepáči. A ja sa chcem postaviť za všetkých týchto veľvyslancov, pretože ja ich vnímam ako profesionálov. Ja som minister zahraničných vecí, ktorý je politický nominant a tak to je správne, pretože máme tu demokratické voľby a z tých demokratických volieb vznikne nejaká väčšina a tá má právo nominovať na to, aby sme robili jednotlivé veci, ktoré máme zadefinované v našom programovom vyhlásení vlády a tak ich aj dohliadať. Ale naši diplomati sú tí profesionáli, ktorí to potom vykonávajú a ja absolútne protestujem, aby ste dehonestovali ich prácu a ich pripravenosť, ktorí prejdú týmto výberom a majú jasno v tom, čo budú obhajovať. Novela viacerých zákonov, pán poslanec, pozrite si to, prosím vás, viacej. Je ich tu vymenovaných niekoľko. To, čo ste hovorili o zákone o zahraničných Slovákoch, myslíme si, že je dostatočne riešené v tomto návrhu a nie je dôvod, aby sme do toho viacej zasahovali, pretože my sme to, čo je v zákone o štátnej službe, prevzali automaticky do zahraničnej služby, pretože si myslíme, že nemá byť tam nejaká dvojcestnosť. No a teraz k tomu menovaniu za nejakého vedúceho, ako ste to vy nazvali. Dnes, pán poslanec, môže byť veľvyslanec aj niekto, kto nepôsobí na ministerstve zahraničných vecí a tento zákon to aj umožňuje. Vstúpi do dočasnej takzvanej štátnej služby a po skončení toho mandátu, keď už nebude veľvyslancom, tak sa mu skončí táto dočasná služba a tým pádom nemôže získavať pozíciu, o ktorej vy hovoríte. Čiže potreboval som uviesť na pravú mieru tie tvrdenia, ktoré boli nekorektné, neúplné a zároveň aj to protirečenie, ktoré ste mali. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon si myslím, že odzrkadľuje 16 rokov aplikačnej praxe, ale zároveň aj vystihuje novú geopolitickú situáciu. V destináciách, kde je dnes vojnový konflikt, naši veľvyslanci, naši pracovníci na veľvyslaneckých úradoch alebo zastupiteľských úradoch to nemajú jednoduché. Môžem vám povedať o Bejrúte. Môžeme hovoriť o Izraeli. Môžeme hovoriť o ďalších v Kyjeve. A týchto ľudí je potrebné prirodzene nejakým spôsobom motivovať. Môžete ísť do Kyjeva a byť tam možno týždeň, aby ste si skúsili, čo to znamená. Preto ich snažíme motivovať, aby aj do takýchto destinácií išli, pretože náš záujem je, a to nepochopila opozícia dodnes, aby diplomacia slúžila na to, na čo má slúžiť. Aby diplomacia, aj keď je vojnový konflikt, stále udržiavala dialóg a nejaký komunikačný kanál, lebo ak sa ten preruší, tak potom tu vidíme to, čo sa deje na Ukrajine. Keby sme udržiavali kontakt s Ruskou federáciou, neustále ich tlačili do vecí a diskutovali o tom, o čo vlastne ide, tak možno by sme boli dnes v lepšej pozícii a nemuselo byť množstvo mŕtvych na jednej alebo na druhej strane a rozbitá Ukrajina. A rovnako to môžeme povedať aj o iných konfliktoch. Diplomacia je práve o tom. Preto aj Spojené štáty americké, napriek tomu, že boli na začiatku pri tejto vojne a podporovali v rámci Ukrajiny za Bidenovej administratívy, neustále udržiavajú diplomatický dialóg s Ruskou federáciou a kontakt, lebo diplomacia je o tom. A preto tých, ktorí sú ochotní ísť do týchto krízových oblastí, je potrebné aj motivovať. Úplne prirodzene, pretože svojím spôsobom sa vystavujú určitému riziku. Len z Teheránu sme museli evakuovať niekoľkokrát náš zastupiteľský úrad a nemusím vám vysvetľovať, že tá evakuácia nie je jednoduchá. V tomto zákone takisto riešime aj evakuáciu našich pracovníkov na zastupiteľských úradoch. Lebo diplomacia je naozaj dnes veľmi ťažká, ale zároveň veľmi potrebná a my sa chceme práve v tomto zákone vysporiadať s tými vecami, ktoré nám bránili ich motivovať alebo bránili mnohé iné veci urobiť, aby boli pre nich prijateľnejšie, aby to mohli urobiť aj s našou súčinnosťou bez akýchkoľvek problémov. Takže toľko na vysvetlenie, pán poslanec, ale berte to ako vysvetlenie toho, čo ste povedali, a zároveň aj pre ostatných, ktorí by mohli byť vaším vystúpením uvedení do omylu. Dúfam, že som to dostatočne vysvetlil a tí, ktorým to nestačí, nech sa páči, pozrite sa do toho zákona, v rámci druhého čítania sa vieme o tom rozprávať. O všetkých týchto ustanoveniach. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem. A chcem vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne, pán minister.

Aby nemuseli predčasne zomierať. Ja musím nechať priestor už ďalším. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Dovidenia. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie do pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálny zákon, ktorý je v platnosti, č. 151 z roku, už pred 16 rokmi je prekonaný a myslíme si, že je potrebné, aby sme na základe aplikačnej praxe prišli s touto novelou, presnejšie úplne novým zákonom, aj vzhľadom na mnohé okolnosti, ktoré v súčasnosti musíme do toho zapracovať. Okrem aplikačnej praxe je to aj nové medzinárodné prostredie, zmena bezpečnostnej situácie. A rovnako potreba prijatia novej komplexnej právnej úpravy v oblasti zahraničnej služby. Hlavným cieľom tohto zákona je spresnenie diplomatických a konzulárnych funkcií zastupiteľských úradov, vrátane poskytovania konzulárnej ochrany, úpravy postavenia zamestnancov, ktorí vykonávajú zahraničnú službu pri výkone práce vo verejnom záujme, či jasnejšie pravidlá evakuácie vyslaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Cieľom je tiež stabilizácia a zvýšenie atraktivity zahraničnej služby, keďže v posledných rokoch klesá záujem o jej vykonávanie, predovšetkým v oblastiach s nestabilnou bezpečnostnou situáciou. A na tento účel navrhujeme, aby sa zaviedli viaceré stabilizačné benefity. Tieto sme pretavili do tohto návrhu a rovnako sme zobrali do úvahy aj konsolidačné opatrenia, ktoré vláda musí prijímať. Čiže navrhované stabilizačné benefity pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktoré majú zvýšiť motiváciu na vykonávanie zahraničnej služby, sú nasledovné. Zhrniem ich rámcovo. Je to voľno pred a po vyslaní, ktoré sa predlžuje z troch na štyri dni, doplnková dovolenka v trvaní jedného týždňa pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí ju vykonávajú v krízovej oblasti alebo v štáte so sťaženými životnými podmienkami. Je to príplatok k materskému, je to príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti a príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovaniu a voľno po skončení vyslania v krízovej oblasti v trvaní dvoch týždňov. V nadväznosti však bolo potrebné aj upraviť viaceré súvisiace zákony a je to predovšetkým zákon o štátnej službe, v ktorom sa navrhuje, aby sme presunuli tieto časti do zákona o zahraničnej službe, ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšie, aby bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového. Ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšia, by bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového zákona o zahraničnej službe, vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi.

Aby nemuseli predčasne zomierať. Ja musím nechať priestor už ďalším. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Dovidenia. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie do pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálny zákon, ktorý je v platnosti, č. 151 z roku, už pred 16 rokmi je prekonaný a myslíme si, že je potrebné, aby sme na základe aplikačnej praxe prišli s touto novelou, presnejšie úplne novým zákonom, aj vzhľadom na mnohé okolnosti, ktoré v súčasnosti musíme do toho zapracovať. Okrem aplikačnej praxe je to aj nové medzinárodné prostredie, zmena bezpečnostnej situácie. A rovnako potreba prijatia novej komplexnej právnej úpravy v oblasti zahraničnej služby. Hlavným cieľom tohto zákona je spresnenie diplomatických a konzulárnych funkcií zastupiteľských úradov, vrátane poskytovania konzulárnej ochrany, úpravy postavenia zamestnancov, ktorí vykonávajú zahraničnú službu pri výkone práce vo verejnom záujme, či jasnejšie pravidlá evakuácie vyslaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Cieľom je tiež stabilizácia a zvýšenie atraktivity zahraničnej služby, keďže v posledných rokoch klesá záujem o jej vykonávanie, predovšetkým v oblastiach s nestabilnou bezpečnostnou situáciou. A na tento účel navrhujeme, aby sa zaviedli viaceré stabilizačné benefity. Tieto sme pretavili do tohto návrhu a rovnako sme zobrali do úvahy aj konsolidačné opatrenia, ktoré vláda musí prijímať. Čiže navrhované stabilizačné benefity pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktoré majú zvýšiť motiváciu na vykonávanie zahraničnej služby, sú nasledovné. Zhrniem ich rámcovo. Je to voľno pred a po vyslaní, ktoré sa predlžuje z troch na štyri dni, doplnková dovolenka v trvaní jedného týždňa pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí ju vykonávajú v krízovej oblasti alebo v štáte so sťaženými životnými podmienkami. Je to príplatok k materskému, je to príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti a príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovaniu a voľno po skončení vyslania v krízovej oblasti v trvaní dvoch týždňov. V nadväznosti však bolo potrebné aj upraviť viaceré súvisiace zákony a je to predovšetkým zákon o štátnej službe, v ktorom sa navrhuje, aby sme presunuli tieto časti do zákona o zahraničnej službe, ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšie, aby bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového. Ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšia, by bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového zákona o zahraničnej službe, vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Viete, už len začiatok vystúpenia pani podpredsedníčky Jurík bolo také, že začala kritizovať pána poslanca Hazuchu, že si dovolil položiť otázku. To je krásny príklad toho, iba progresívci majú najväčšiu pravdu. Potom má Krúpa najväčšiu pravdu a ešte ďalší, nikto iný. Iba oni majú najväčšiu pravdu a ostatní nemôžu nič hovoriť. Viete, to sme tu už mali, to sme tu už mali, že mali tú pravdu iba niektorí a vyvolení a vieme, ako to dopadlo. Čiže ja odmietam takým spôsobom, že tu bude niekto kritizovať. Ja oceňujem pána poslanca Hazuchu, že tú otázku dal, pretože o to mal záujem a že budete vy kritizovať, že on si dovolí položiť nejakú otázku, tak to už je silná káva, ale to predznačuje, akým spôsobom sa správate.
Hovoríte a kritizujete o tom, že máme v správe napísanú konštruktívnu a nezávislú a suverénnu politiku, robíme na štyri svetové strany, aleže realita nie je taká. Čo je na tom nekonštruktívne, pani podpredsedníčka, ktorá už medzitým odišla, ak hovoríme o tom, že ak sa zastavia dodávky plynu na Slovensko cez Ukrajinu a budeme na tom poškodení my a Slovenská republika, čo je na tom nekonštruktívne, ak to hovoríme úplne otvorene a všetkých o tom informujeme vo všetkých detailoch a argumentoch? Čo je na tom, ak hovoríme o tom, že ceny elektrickej energie sú jednoducho nekonkurencieschopné a snažíme sa získať partnerov, aby sa znížili a vyzývame Európsku komisiu, aby ich znížila? Čo je na tom nekonštruktívne? Povedzte mi. Ale ja chápem, že vám to je ťažko pochopiť, pretože vy ste neboli schopní formulovať suverénnu politiku aj na úrovni Európskej únie, pretože ste vždy sklopili opätky a to bol výsledok, to bol aj výsledok toho, kde sme sa dostali, pretože mnohí ste kritizovali vo svojich vystúpeniach, že sme sa prepadli úplne na samé dno. A viete, kedy sme sa prepadli? Práve za vlády Matoviča, Ódora, Hegera na predposledné miesto. Sme boli ďaleko pred nimi. Aj Rumuni boli za nami. Ale vďaka nezodpovednej, alebo presnejšie vďaka, by som povedal eufemizmus, vinou nezodpovednej politiky, ktorú my musíme teraz naprávať, pretože vy ste sa správali takým spôsobom, že ste zapálili strom, teda dom, vypálili ste ho, my sa ho snažíme hasiť, postaviť Slovensko opäť na nohy a vy chodíte a hovoríte, no aký ste neschopní, ani ho neviete uhasiť. Toto je presne politika, ktorú robíte. A to ja absolútne odmietam. Čiže my robíme konštruktívnu politiku a hovoríme otvorene, aj keď sa to možno niekomu nepáči.
A teraz k dvadsiatemu balíku, ktorý tak neustále tu ste preberali. Pani podpredsedníčka, ja som vám vysvetlil už aj na výbore, že to malo svoju dynamiku. My tie balíky jednoducho prijímame takým spôsobom, že ich hodnotíme podľa toho, čo sme mali napísané v programovom vyhlásení vlády, že nemôžu mať dopad na našu ekonomiku. To robíme. Ale zároveň sa dostávame do pozície, keď sa nevieme dovolať našich záujmov, ktoré nám patria, tak musíme použiť aj nejaké nástroje, aby nás niekto začal konečne počúvať. Lebo je to v záujme práve obhajoby našich občanov a ekonomiky, pretože v opačnom prípade by sme boli úplne zle na tom. A vy ste povedali, že sa mali prijať ešte silnejšie balíčky sankcií voči Ruskej federácii. Tak, pani podpredsedníčka Jurík, ktorá tu už dnes nie je, tak sa spýtajte pána Valáška, pána Krúpu a ostatných, ktorí boli vtedy, keď sa od roku 2015 začali prijímať tie balíky, tie sa nezačali prijímať v roku 2022, ale v roku 2015. Choďte sa ich spýtať, prečo teda neprijali také balíky silné, aby teda tú Ruskú federáciu postavili, teda zrazili na kolená a nešli do žiadnej vojny. Prečo to tak neurobili? No hrdinovia, pretože sami ste zistili, že to jednoducho nepomáha, že to, čo sa udialo, je obrovská tragédia, celá táto vojna, tá sa nikdy nemala udiať. Že nemá vojenské riešenie a že Rusi sú schopní urobiť všetko, pretože história nás tu poúča, čo urobili v prípade Napoleona, čo urobili v prípade Hitlera. To je národ, ktorý sa jednoducho nepokorí. A tým ja nechcem obhajovať to bezprávie, ktoré urobili v rozpore s medzinárodným právom, pretože tam sme konzistentní. Môžete tu rozprávať, koľko chcete. Teritoriálna integrita Ukrajiny je pre nás jednoducho tabu. A žiadne také veci, ako pán Dubovický tu rozpráva o tom, že my súhlasíme s tým, aby sa tu odtrhlo nejaké územie, to je presne tá vaša propaganda, ktorú sa snažíte v spolupráci s Globsecom a ostatnými prekrúcať. My len popisujeme realitu, tak mi povedzte, ako teda ten mier dosiahnuť teda. Čo ideme poraziť Ruskú federáciu, vytlačíme ich odtiaľ? Ukázalo sa, že to asi nepôjde. My sme proti tomu na rozdiel od Progresívneho Slovenska konzistentne vždy, keď sa porušuje medzinárodné právo, tak to bolo aj v prípade Kosova. Dodnes Slovenská republika neuznala Kosovo, pretože je to v rozpore s medzinárodným právom, pretože sa narušila teritoriálna integrita Srbska. A kým sa Srbsko nedohodne s Kosovom, Slovenská republika to neuzná. Ale mám taký pocit, že vy keď sa dostanete do vlády, uznáte Kosovo. Lebo tie náznaky sú úplne jasné. Práve v Európskom parlamente bolo niekoľko iniciatív, kde práve Progresívne Slovensko a poslanci podporovali a vyzývali krajiny, ktoré neuznali ešte Kosovo, aby ho uznali. To my neurobíme. A rovnako sa budeme správať aj v prípade Ukrajiny. My neuznávame anexiu Krymu, neuznávame anexiu ani území, ktoré sú dnes okupované Ruskou federáciou. Bodka. A nebudem to viacej rozoberať, pretože to nie je nič iné, len z vašej strany manipulácia.
Že nerobíme nič konštruktívne a že neprinášame žiadne riešenia. A, prosím vás, na základe čoho začala prehodnocovať Európska komisia zákaz výroby spaľovacích motorov? Čo sa to len tak objavilo? Nebol to náhodou náš premiér, ktorý to otvoril aj s kancelárom Merzom? A potom na Európskej rade boli prijaté opatrenia, ktoré priniesli flexibilitu, ktoré hovoria o tom, že sa budú môcť vyrábať aj hybridné motory? To znamená aj spaľovacie motory. Ale vám to nesedí, pretože vy musíte vytvárať dojem, že my poškodzujeme Európsku úniu. Nie, my ju chceme zachrániť, aby bola opäť vitálna a konkurencieschopná, aby sa tam nepresadzovali veci do takej únie, do ktorej sme my nevstupovali. My sme nevstupovali do takej únie, že nám tu budú diktovať, že či je 10 pohlaví alebo 72 pohlaví, my chceme povedať, a sme to povedali aj v ústave, že sú iba dve pohlavia. Akokoľvek bude pani poslankyňa Plaváková rozprávať o tom, že ona sa zaoberá právom a tak ďalej a že my sme sa zaviazali, áno, ale v etických veciach nám nemajú čo diktovať. Nemôžu nás tu preonačovať, že či je tu žena alebo muž, alebo je tu 10 pohlaví, alebo 70, alebo neviem čo. My máme konkrétne výsledky. Teraz žiadame Európsku komisiu, aby nám predložila opatrenia v súvislosti s cenami energie, tak sme zvedaví, čo sa urobí.
Čo sa týka toho sankčného zoznamu a vyradenia nášho občana, to som už vysvetlil, nebudem to viacej hovoriť ďalej, ale len chcem povedať. Ako Turecko je nejaký podradný štát? Lebo takto to povedala pani podpredsedníčka. Že čo keď sa tu nejaký prezident Turecka prihovára za niekoho. Čo to je nejaký podradný štát? Je to náš partner z NATO. Aha, to vám ale nesedí. Pretože tento partner z NATO je nejaký úplne iný, ale keby sme niečo povedali v súvislosti s NATO, tak okamžite poviete, jój, nabúravame jednotu NATO a tak ďalej. Ale tuto pre vás je člen, druhá najsilnejšia, najväčšia armáda Severoatlantickej aliancie nič. Toto je tá vaša politika, veď vy ani necítite, že čo to vlastne je tá organizácia NATO a spochybňujete to. My musíme predsa počúvať. Diplomacia je o počúvaní, o dialógu. Akokoľvek budete spochybňovať, že som sa stretol s ministrom zahraničných vecí Lavrovom, no stretol som sa a keď budem mať možnosť, znova sa stretnem, pretože je potrebné s nimi rokovať. Tak ako to urobil aj Korčok váš, ktorý sa s ním stretol po anexii Krymu a podával mu ruku. Prečo to urobil teda? Ale to vám nevyhovuje, pretože ste chrumkavučkí a snažíte sa kritizovať len nás. Diplomacia je práve o tom, že musíme rozprávať a musíme hľadať riešenia, aj keď je to bolestivé a nie je to jednoduché.
REPowerEU, hanba na 100 rokov. Pani podpredsedníčka, hanba za to, že obhajujeme záujmy Slovenskej republiky? Tak to choďte vysvetliť občanom Slovenskej republiky. Obišli sa flagrantným spôsobom pravidlá Európskej únie. Flagrantným spôsobom, pretože je tu nejaký princíp subsidiarity, ktorý hovorí o tom, že členské krajiny, suverénne členské krajiny, my sme ešte nestratili suverenitu, majú právo obchodovať, čo sa týka energetických zdrojov, tak ako sami uznávajú za vhodné. Ale dnes nám to vnucuje Európska únia rozhodnutím, ktoré je podľa nášho názoru aj v rozpore so zakladajúcimi zmluvami. Preto dávame aj podanie voči Európskej komisii za obídenie tohto princípu. A keď nám budú hroziť sankcie, a čo nám budú hroziť zo strany kontraktora na druhej strane, ktorý nám dodáva z Ruskej federácie plyn, lebo máme kontrakt do roku 2035 podpísaný a tie sankcie, keď prehráme arbitráž, lebo nebudeme môcť naplniť nie našou vinou, ale vinou rozhodnutia Európskej komisie tento kontrakt, tam nám hrozia až 11 miliárd až 15 miliárd. Potom prídu z opozície a budú také, čo ste urobili, keď ste proti tomu nebojovali? Viete, to je ako v tom vtipe, máš čiapku, dostaneš, nemáš čiapku, dostaneš. To je politika Progresívneho Slovenska. Takže absolútne odmietam.
ETS 2 nám idú vyčítať? My, ktorí sme to kritizovali, my, ktorí sa snažíme, aby sa toto zastavilo, čo bolo zneužívané? Veď už zo samotnej prvej vlny ETS-ky vieme, čo to bolo, ako sa to zneužívalo. Veď si len pozrite, je to už aj sfilmované, ako sa obchodovalo a špekulovalo vo Francúzsku s ETS-kami, tie také základné, kde miliardy išli a zvyšovali sa tie ceny tak, že to bolo na úkor práve konkurencieschopnosti. My sa chceme vrátiť späť a zabrániť práve tomuto, pretože to bude škodiť všetkým nám.
No a 90-miliardová pôžička. To je opäť jedna z tých vecí propagandistických, ako sa snažia to zneužívať a prekrúcať. Ja viem veľmi dobre, čo povedal premiér, lebo sme si celú tú našu komunikáciu aj vzájomne oddiskutovali. Pretože vám vadí, že premiér robí naozaj veľmi silnú zahraničnú politiku. Ja som veľmi rád, pretože vidieť, že má záujem na rozdiel od „one time, next time". A pán Korčok vtedy chodil takto a tváril sa, že sa nič nedeje, dokonca ho ani v Budapešti nezobral na rokovanie vtedy a ho nechal kdesi čakať hanebne. To bola vaša zahraničná politika, vášho odborníka akceptovaná. My sme jasne povedali, my sme tú vojnu nespôsobili, je nám to ľúto, pomáhame Ukrajincom a absolútne nesúhlasím s tým, čo tu povedala pani poslankyňa, to, že nám to Ukrajinci teraz vrátili. Počkajte, oni tu pracujú a majú povinnosť odvádzať dane, pre Boha živého. Čo to je? Čo oni splácajú nám tým, že platia dane, že to, čo sme im dali? To je taká manipulácia. To je taká manipulácia, že proti tomu sa ohradzujem. Pretože my sme pomohli Ukrajine, z desiatich krajín, ktoré sú top, sme na šiestom mieste z hľadiska prepočtu na obyvateľa. Na desiatom mieste. A to nehovoríme my, ale hovoria to iné inštitúcie ako Kelloggov inštitút nemecký a ďalší. Len si to dobre pozrite a naštudujte. To odmietam. Ale nebudeme sa podieľať na pôžičke, ktorá 60 miliardami podporuje zbrane a nákup zbraní, čo je úžasné, pretože samotný JD Vance sa radoval a hovoril o tom, viceprezident Spojených štátov, že je to veľký úspech, pretože už sme prestali financovať vojnu na Ukrajine. Áno, veľký úspech, pretože teraz to všetko financuje Európska únia. Krásny výsledok. A preto si myslíme, že aj toto neprispieva k mierovému rokovaniu, len to predĺži celý ten konflikt. A prečo by sa mali daňoví poplatníci Slovenskej republiky skladať na niečo, čo nebude podľa nášho názoru? A dobre, zapíšte si to, lebo to bude po rokoch, nikdy tá pôžička nebude splatená, lebo nebudú mať na to. Tá Ukrajina je tak rozbitá, je mi to veľmi ľúto. Lebo to je výsledok tej nezodpovednej politiky Západu, ktorý kritizuje dneska Trumpa, že čo robí. Ja ho kritizujem rovnako a hovoríme úplne otvorene, čo sa stalo vo Venezuele. Vyjadril som podporu aj dánskemu ministrovi zahraničných vecí, čo sa týka Grónska. To sú nezmysly, čo tu rozprávate, s prepáčením, že my nebodaj niečo podporujeme, čo robí Donald Trump. My sme ho skritizovali za Venezuelu, napriek tomu nás prijal v súvislosti s výstavbou jadrového bloku. Pretože my obhajujeme naše záujmy a pozeráme sa do budúcnosti a chceme mať energetickú bezpečnosť, tak to budeme robiť. Preto 90 miliárd sme nepodporili, lebo nechceme sa na to skladať a myslíme si, že občania Slovenskej republiky nemajú absolútne dôvod, aby sa skladali na niečo také. Musia trpieť práve dopady tejto nezmyselnej politiky Európskej únie, ktorá dodnes nedokázala ani len vygenerovať nejakého splnomocnenca, ktorý by začal rokovať s Putinom a so Zelenským. Ani len jedného nedokázali dodnes schváliť. Prečo to neurobili? A dneska ešte kritizujú Trumpa. Áno, všetko sa to zamrazilo, pretože je vojna s Iránom, čo odsudzujeme, pretože je to porušenie medzinárodného práva takisto. Lenže to vy nechcete počuť, lebo vás to nezaujíma.
Preto uzatváram 90 miliárd. Premiér vyrokoval výnimku, rovnako ako aj premiér Maďarska, aj Česka, nebudeme sa na tom podieľať, ale ak sa rozhodli ostatné krajiny, že sa budú na tom podieľať, nech sa páči. Je to ich zodpovednosť a tam to bolo uzavreté, my v tom pokračovať nebudeme. My sme vo vyjadrení pána premiéra povedali iné, že práve Európska únia prečo nevyužije, a Európska komisia, práve tú pôžičku 90 miliárd, aby donútila minimálne prezidenta Zvolenského, pardon, Zelenského, aby pustil inšpekčný tím Európskej komisie na miesto, kde údajne bola porušená rúra ropovodu Družba? Ona to mala využiť na to, je to asociovaná krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii. Prečo to nevyužila? To povedal premiér. Nepovedal, že my to budeme využívať. Ale áno, dostali sme sa do pozície, a to hovorím úplne otvorene a povedal som to aj na výbore, že ak tá Družba nebude otvorená, lebo ja tomu, čo povedal pán prezident Zelenský, neverím po tom všetkom, lebo on už povedal niekoľko termínov a v Nemecku teraz povedal, že do konca apríla bude, neveríme, kým to neuvidíme, že je to naozaj tak. Ak to nebude tak, tak budeme blokovať 20. balík, lebo inú možnosť nemáme. Toto je náš národnoštátny záujem a budeme v tom aj jednoducho pokračovať. Takže toto, absolútne s tým nesúhlasím.
Pani podpredsedníčka Jurík ešte hovorila o tom, že máme 60 konaní proti Slovenskej republike na úrovni Európskej únie. Viete, to je presne tá manipulácia. Tak ja teraz vám poviem, aby ste vedeli. My sme z konca roka v roku 2024, na konci roka, mali 71 podaní, dnes máme 60. Čiže za nášho pôsobenia za tento rok sa nám to znížilo o ďalších 10, ak sa nemýlim, tak boli tie čísla. A vám poviem aj čísla, aké to bolo za vlád, ktoré oni podporovali a kde boli súčasťou toho, a už sú tu neni, pretože sa im to ťažko počúva. 2020 – 60 konaní o porušení zmlúv. V roku 2021 – 66 porušení a konaní. V roku 2022, asi si tipnite, koľko to bolo, 70 konaní. Ale to, samozrejme, nevyhovuje pani podpredsedníčke, lebo toto ona nebude rozprávať. V roku 2023 – 62 konaní. Čiže nás nemusíte obviňovať takými vecami, ktoré sú neni pravdivé, toto sú tvrdé dáta. My budeme viesť konštruktívnu debatu, aj keď bude tvrdá, lebo my si myslíme, že úradníci v Európskej únii sú tam neni na to, aby karhali volených zástupcov, ale že tu má rozhodovať Európska rada ako najvyšší orgán. A oni majú byť konštruktívni a mali by hľadať riešenia. Čiže absolútne odmietam túto vec, ktorá bola zo strany pani podpredsedníčky výboru pre európske záležitosti diskutovaná.
No a ešte tam bola záležitosť právo veta, že Robert Fico ho nepoužil ani raz a tak ďalej. Tak ja potom neviem, tak sme kritizovaní, že použijeme, potom sme kritizovaní za to, že nepoužijeme. Vy ste len potvrdili v podstate, že to nenadužívame, že to používame práve vtedy, keď je to potrebné. Vy sa sami usvedčujete svojimi vystúpeniami, ako ste nekompetentní. Ale som rád, že ste to použili, pretože je to jednoducho nezmysel. Viete, ale mrzí ma aj to, že v podstate sa správate, že máte jediný správny názor a urážali ste aj poslancov z vládnej koalície, a to si musia aj kolegovia vysvetliť. No a pán Dubovický povedal, že všetci utekajú z Európskej únie. Teda pardon, že všetci utekajú zo Slovenska. Všetci. To je taká propaganda a manipulácia. Taká propaganda. Áno, odišla hlinikáreň zo Žiaru nad Hronom, ale bolo to za minulej vlády, pretože ste neboli schopní im pomôcť a my sme volali, pomôžte im napríklad z eurofondov, pardon, z envirofondu, kde sa práve peniaze zbierajú na to, aby mohli byť podporované. Bolo to za vašich vlád, ktoré ste vy podporovali. Nikto tu neuteká. My sa snažíme zabrániť tomu, aby ďalší utekali. A že sem neprišli žiadne investície, to bola tiež jedna vec, pán Krúpa a ostatní. A Goshen je čo? Jedna celá štyri miliardy, dámy a páni. Vy ste neni schopní ani len vidieť realitu pri tej svojej zaslepenosti. A čo je napríklad investícia automobilky Kia na Hornom Ponitrí, kde sme urobili veľkú transformáciu vlastne ťažobného priemyslu uhliarskeho, čo sme zastavili vzhľadom na produkciu CO2 a tak ďalej, kde sme v podstate krajina, ktorá je príkladom pre všetkých z hľadiska výroby elektrickej energie. Tam je investícia Kie, ktorá ide vyrábať pre elektromobily ďalšie komponenty. A nehovorím o Hyundai, ktorý zasa sofistikované veci vyrába. A môžem pokračovať ďalej veci. Toto vy jednoducho nechcete vidieť, ale ešte nemáte ani tú hanbu prísť sem a povedať, nula, žiadne zahraničné investície. To je jednoducho neskutočné.
No a migrácia, ešte to, čo tu zaznelo. Viete, ja chcem, aby sme mali dobré vzťahy s Maďarskom, veľmi nám na tom záleží. A ja preto ako minister zahraničných vecí nebudem vstupovať do nejakých politologických hodnotení budúceho premiéra, pretože mi to neprináleží. Vám je to možno jednoduchšie, ja chcem mať korektné vzťahy a nebudem sa riadiť domnienkami a možno nejakými politickými vyjadreniami, na ktoré má pravdepodobne dôvod pán budúci premiér Magyar. To je jeho vec, ja to rešpektujem, ale absolútne odmietam podľa mojich vedomostí, ktoré mám, že by sme niečo my v opozícii organizovali s premiérom Orbánom, že aby on posielal nelegálnych migrantov na naše územie. Veď to nedáva logiku. To je taká hlúposť ako voda v prútenom koši. Potom si kladieme otázku, že potom to musel premiér Orbán dohodnúť vlastne s bývalou vládou, lebo tá udeľovala tie papieriky nezmyselné, aby sa dostali na naše územie. Štyridsaťtisíc nelegálnych migrantov tu pustili na naše územie len vydávaním týchto papierikov nelegálne. Áno, sú to papieriky, ktoré boli za našich vlád teda navrhnuté, ale oni boli v rozpore s tým, ako boli navrhnuté, dávané tieto papieriky. My sme to okamžite zastavili a nemáme tu ani nohu. Čiže to nedáva logiku. Ale samozrejme hneď, lebo Fico a neviem čo sa dohodli a teraz vám išli urobiť niečo zlé. Absolútne toto odmietam a preto s týmto nesúhlasím.
Pani Hanuliaková, dobre hovorím? Pani poslankyňa Hanuliaková tiež tu už nie je, že my ohrozujeme eurofondy. Ak niekto ohrozuje eurofondy, tak sú to poslanci Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, ktorí chodia kydať na Slovenskú republiku a dokonca otvorene volajú, aby nám boli zastavené eurofondy. Viete, toto ja už, to sa už ináč nedá nazvať ako propaganda, preto to musím pomenovať.
Pán poslanec Valášek, že my sme vláda tzv. special. A čo on bol za vládu, keď podporoval Matoviča? One time, next time. Keď podporoval všetky tie bomby, všetky tie veci, ktoré tu prijímali proti ľuďom počas covidu, keď umlčiavali nepohodlné tzv. weby a potláčali ústavné právo na slobodu slova. Ak tu niekto bude hovoriť o brat bratovi alebo niečo podobné, že je taký alebo onaký, tak jednoducho nepriznáva ústavné právo na svoj názor. Ale progresívci to majú úplne jasno. To je náš názor a ten je jediný pravdivý, aj keď o tom súdy nerozhodnú, a to je jediný pravdivý. A toto odmietame, toto sa tu dialo. A nám bude hovoriť pán Valášek, ktorý hlasoval za všetky veci predchádzajúcich vlád, ktoré nás dostali na kolená, že sme na predposlednom mieste Európskej únie, čo oni spôsobili? A teraz komentoval, že sme sa pripojili k programu SAFE. Tak my chceme jednoducho, aby sme ten program nejakým spôsobom vyriešili. (Reakcia predsedajúceho.) A jednoducho on to teraz kritizuje. To znamená, keby sme my nepristúpili k programu SAFE, tak by nás kritizovali, že sme nevyužili tie jedinečné peniaze na to, aby sme mohli pokračovať ďalej, čo, ako viete, to je, máš čiapku, nemáš čiapku a je to.
No ale potrebujem jednu vec povedať, pretože povedal o tom, že Európska únia prijala v uplynulom roku štyri balíčky reštriktívnych opatrení voči Rusku cielene na oslabovanie vojenských spôsobilostí a oslabovanie Ruska, a že v podstate sme to správne napísali. Ale neprečítal vetu, ktorá je predtým napísaná, že my to odsudzujeme alebo hovoríme, že tie sankčné balíky nepomáhajú. Tak ja prečítam tú vetu, ktorú pán Valášek zámerne neprečítal, na strane 6, a tá veta znie: „Slovenská republika nepovažuje sankcie voči tretím krajinám za efektívny nástroj." Toto je propaganda, ktorú používajú, páni poslanci z koalície, a dávajte si na to pozor, pretože je čoraz viacej používaná.
K pánovi Krúpovi sa už ani nemám dôvod vyjadrovať, pretože veľa vecí, ktoré som spomenul, už som pomenoval.
Pán Dubovický, ja som ani nerozumel, čo ste rozprávali o kolaborácii. Akú kolaboráciu robíme my pri obhajovaní národnoštátnych záujmov? To čo je toto, aká vlastizrada? To, že chceme, aby sme mali energetické zdroje a mali sme bezpečné energetické zdroje, to je nejaká kolaborácia? To absolútne odmietam.
Mýtus, že sme pomohli Ukrajine, to povedala pani poslankyňa Kleinert, ja som to povedal, to je absolútne blud, pretože ak tu pracujú, my sme im vytvorili priestor, aby si mohli realizovať svoje túžby po živote, ale tie povinnosti majú ako všetci ostatní, odvádzať dane a nieže sa to bude používať ako na splácanie toho, čo nám oni priniesli a my im budeme pomáhať.
A pani poslankyňa Plaváková na záver hovorila o tom právnom štáte a infringemente novely ústavy. Áno, ja viem, že toto vám nesedí, pretože vy uznávate 72 pohlaví. A ja viem, že toto vám nesedí, lebo to máte aj vo svojom programe, keď si ho pozriete, ten program, však to nikto nevymaže. Váš volebný program jasne hovorí o tom, čo tam máte napísané, a vám to nesedí, že sme presadili za svetlých okamihov KDH, svetlých, pretože potom sa opäť uzavreli tie svetlé okamihy, veľmi zásadnú vec. Tak ako sme predtým presadili, že manželstvo je jedinečný zväzok dvoch ľudí, muža a ženy, tak aj teraz, že iba muž a žena máme pohlavia, nič iné. A tento svet je úplne diametrálne odlišný medzi Progresívnym Slovenskom a SMER-om – sociálna demokracia. Nikto z vás, ktorí ste vystupovali na záver, dámy a páni, ani len konštruktívne ste nepovedali, ako vy chcete teda riešiť naštartovanie konkurencieschopnosti Európskej únie. Nikto z vás, nikto z vás nepovedal o energetickej bezpečnosti, len ste hovorili o nejakej diverzifikácii. Tak ja vám pripomeniem. A pán podpredseda Žiga to môže potvrdiť. Kto zastavil rúru, ktorá mala ísť zo Slovnaftu do Rakúska? Kto to zastavil? Bolo to za vašej vlády, čo sme mohli mať ďalšie prepojenie na ropovod TAL. Vy ste to zastavili, tí, čo ste to podporovali, a nám idete teraz niečo rozprávať? Nie, to vám treba pripomínať. Nikto z vás nepovedal, ako to chcete riešiť. Ani ste nepovedali, ako chcete riešiť budúcnosť, bezpečnosť Európskej únie. To sme sa vôbec nedozvedeli. A nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ktorí túto debatu budú pozerať.
Takže toľko som pokladal za povinnosť povedať. Možno to niekoho prekvapilo, ale mrzí ma, že tí, ktorí tu diskutovali, tak ani neostali do konca, aby si vypočuli moje stanovisko. Ja som bol pripravený aj v rozprave vystúpiť na záver, ale drvivá väčšina ich tu nebola.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)