Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane.
Dohoda predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráci Európskej únie so strednou Áziou. Posilnená dohoda upravuje spoluprácu v oblastiach, ako sú obchod, energetika, vzdelávanie, veda, výskum, životné prostredie, zdravie, zamestnanosť, doprava i bezpečnostná spolupráca.
Podpísanie dohody dňa 25. júna 2024 potvrdilo odhodlanie oboch strán posunúť vzťahy aj do nových prioritných oblastí spolupráce, ako sú napríklad kritické suroviny a do rozvoja transkaspického dopravného koridoru.
Aj vláda Slovenskej republiky posilňuje hospodársku spoluprácu s Kirgizskom. Minulý rok vzrástol slovenský vývoz do Kirgizska päťapolnásobne v porovnaní s rokom 2023. Na konci apríla budem na návšteve Kirgizska sprevádzaný slovenskou podnikateľskou misiou, ktorá sa zúčastní slovensko-kirgizského biznisfóra.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou únijnou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú na jednej strane Európska únia a jej členské štáty a na druhej strane Kirgizsko. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a rovnako aj vyhlásila súhlas s dohodou, že je to medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predseda. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej.
Rámcová dohoda posilňuje spoluprácu medzi Európskou úniou a Malajziou v širšej oblasti spoločného záujmu vrátane ľudských práv, nešírenia zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, životného prostredia a zmeny klímy a je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v juhovýchodnej Ázii.
Posilnenie spolupráce s juhovýchodnou Áziou je aj prioritou našej vlády, konkrétne v Malajzii tohto roku zriaďujeme nový zastupiteľský úrad. K dnešnému dňu bola schválená procedúra k tejto dohode a ukončená v 15 členských krajinách.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešaná únijná zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Malajzia na druhej strane. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku.
Nedávno sme si pripomenuli smutné výročie tisíc dní od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine a toto konanie od začiatku vnímame ako hrubé porušenie medzinárodného práva, čo treba jasne a otvorene povedať, a toto hodnotenie je platné a nič sa na ňom nemení. Podporujeme Ukrajinu v jej teritoriálnej integrite a v uznaných medzinárodných hraniciach a voláme po tom, aby tento konflikt, o ktorom si myslíme, že nemá vojenské riešenie, bol riešený čím skôr prímerím a mierovými rokovaniami. A to, čo sa udialo v rámci územia na teritóriu Ukrajiny, pokladáme za niečo, čo sa nikdy nemalo stať, a aj za zlyhanie diplomacie.
Pre zodpovedné politické hodnotenie však musíme vychádzať z reality. Táto dynamika konfliktu, ktorej sme svedkami nielen v ostatných mesiacoch, ale prakticky od začiatku vojny, nám dáva za pravdu, že je iluzórne eskalovaním tohoto vojnového konfliktu a bojových aktivít s nekonečnými dodávkami zbraní na jednej strane či druhej strane konfliktu dosiahnuť nejaké prímerie. Prijaté rozhodnutie týkajúce sa možnosti útoku na ciele na ruskom území a následná odpoveď Moskvy to opäť potvrdili, pričom dochádza k neželanej, podľa nášho názoru, eskalácii tohto konfliktu.
A ja to poviem ešte trošku aj tak zrozumiteľnejšie. Ak jeden odchádzajúci prezident Spojených štátov amerických vie, že po ňom príde prezident, ktorý jasne hovoril o tom a má politický postoj, že ak sa stane prezidentom slovenskej, pardon, ak sa stane prezidentom Spojených štátov amerických, a Donald Trump toto jasne formuloval pred voľbami, tak do 24 hodín ukončí konflikt na Ukrajine. Samozrejme, je to nejaká, nejaké prirovnanie, že do 24 hodín niečo urobí. A ten súčasný, ktorý vie, že už končí, dá povolenie, aby mohli byť použité balistické rakety, ktoré má v súčasnosti ukrajinská strana, na území Ruskej federácie, tak ako ináč sa to dá chápať ako eskalácia a robenie, by som povedal, zlého, zlej východiskovej pozície tomu nastupujúcemu prezidentovi Spojených štátov amerických. A takto to aj vnímame my a tento krok odsudzujeme a pokladáme ho za jednoznačnú eskaláciu napätia, ktorá bola hneď aj jasne preukázaná tým, že ruská strana použila experimentálnu medzikontinentálnu raketu Orešnik a jasne povedala, že ak to bude pokračovať takto ďalej, že sa do toho budú zapájať a používať sa tieto zbrane západných spojencov Ukrajiny, tak to bude pokladať za rozšírenie tohoto konfliktu.
A to si nikto z nás neželá, dámy a páni, a preto jasne voláme po tom, aby sa situácia upokojila, aby obidve strany si sadli čím skôr za rokovací stôl, prijali najskôr prímerie a potom rokovali namiesto toho, aby sa navzájom zabíjali, pretože už v treťom roku tohto konfliktu, bude to vo februári budúceho roku, kedy to budú tri roky, sa ukázalo úplne jasne, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné, aby svoje miesto zobrala diplomacia, ktorá jediná môže dospieť k záverom, ktoré by viedli k prijatiu prímeria a mierových rokovaní.
Áno, bude to veľmi ťažké, pretože mnohí, keď hovoríme tieto slová a voláme po mieri, nám dávajú otázku no tak ako by ste to vyrokovali? Nuž my sme ten konflikt nespôsobili. My sme neboli tí, ktorí nepočúvali jednu alebo druhú stranu, keď sa to vyostrovalo medzi nimi. A preto vieme, že to rokovanie bude veľmi ťažké, ale napriek tomu je to jediné roz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pani poslankyňa, samozrejme, odovzdám vám to a ešte s malým dôvetkom na vaše otvorenie možnosti mi ešte povedať, že spomínané prijaté opatrenia sa odrážajú aj v čerpaní. Za rok 2024 predstavovalo čerpanie 12,7 mil. eur, k 31. 10. ´24, mesačný nárast čerpania predstavuje približne päťnásobný nárast, čo v číslach predstavuje rozdiel 768-tisíc eur k 3,4 mil. eur v jednom mesiaci. Takže je to naozaj významné a, samozrejme, tú odpoveď vám odovzdám.
Dohovoril som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Táto otázka bola položená aj v tých ďalších niekoľkokrát a teraz prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča.
Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená niekoľkokrát, budem odpovedať naraz na všetky otázky.
K príčinám nedostatočného čerpania finančných prostriedkov v rámci prístupu LEADER/CLLD za programové obdobie 2014 – 2023 patrí najmä uplatňovanie multifondového prístupu implementácie stratégií miestneho rozvoja prostredníctvom programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na obdobie 2014 – ´22 a integrovaného regionálneho operačného programu multifondové financovanie, kde každý z príslušných fondov uplatňoval v rámci projektov iné pravidlá, ktoré riadiace orgány boli povinné dodržiavať v zmysle nariadenia Európskej únie, spomalil jeho implementáciu. Zároveň sa uplatňovali rozdielne podmienky, odlišné implementačné postupy, schvaľovacie a kontrolné orgány a IT systémy, čo má dopad na čerpanie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky identifikovalo okruh problémov pri implementácii projektov miestnych akčných skupín, ktoré majú vplyv na nedostatočné čerpanie. Na úrovni miestnych akčných skupín, ako aj na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry neboli však dodržané lehoty stanovené v riadiacej dokumentácii na výkon jednotlivých činností. Taktiež boli identifikované veľké prestoje medzi jednotlivými časťami kontroly žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Po našom príchode trvali procesy na PPA rádovo niekoľko mesiacov a nezriedka rokov. Audit NKÚ konštatoval, že procesy kontroly verejného obstarávania na PPA trvali 36 mesiacov. Nedostatok personálnych kapacít na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry, zároveň aj nedostatočná odbornosť riadiacich pracovníkov PPA a fluktuácia zamestnancov miestnych akčných skupín v ostatných rokoch mala za následok zvýšenú mieru chybovosti pri administrácii predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, čo malo vplyv na predlžovanie procesov v rámci vyhodnocovania predložených žiadostí a následne aj vyplácanie finančných prostriedkov, pretože žiadateľov... pre žiadateľov a prijímateľov.
Komplikovaná situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v ostatných rokoch vzhľadom na vonkajšie faktory, ako napríklad covid, znamenala v priebehu roku 2021 istým spôsobom paralýzu implementácie programu Líder. V roku 2021 bolo vyplatených 90 847 000 eur a v roku 2022 to bolo 2 489 686 eur. Predpokladá sa, že v súčasnosti s nastavenými procesmi na poľnohospodárskej platobnej agentúre by sa mali jednotlivé procesy stabilizovať a dosahovať výkon, ktorý požadujeme a ktorý je na tejto úrovni požadovaný.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s cieľom urýchlenia čerpania finančných prostriedkov určených pre miestne akčné skupiny vynakladá maximálne úsilie na zefektívnenie implementácie projektov miestneho rozvoja. V súčasnosti sa prostredníctvom aktualizácie riadiacej dokumentácie revidujú jednotlivé úkony na úrovni miestnych akčných skupín a aj PPA-čky, skracuje sa celkový čas na spracovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na oboch úrovniach. Zároveň sa stanovujú nové lehoty na výkon kontrolnej činnosti na strane PPA vrátane stanovenia hraničných lehôt na začiatok výkonu jednotlivých úkonov. Uvedenými procesmi sa eliminujú prestoje v rámci vyhodnocovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok a kontroly žiadostí o platbu. Dôraz sa kladie aj na zjednodušenie postupov pri vykonávaní zmien projektov prijímateľov a stratégie s cieľom umožniť presun finančných prostriedkov v rámci jednotlivých podopatrení, kde sa predpokladá väčší dopyt, tak aby došlo k ich maximálneho vyčerpaniu. Na zefektívnenie čerpania sa prijímajú aj kroky v podobe úpravy postupov PPA-čky pri základnej finančnej kontrole žiadosti o platbu. Škoda, že tieto kroky sa nerealizovali už v rokoch 2021 až... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za otázku a v zastúpení pána ministra školstva vám prečítam odpoveď.
Vážená pani poslankyňa, menštruačná chudoba je globálny problém, ktorý sa vyskytuje nielen v rozvojových krajinách, ale, žiaľ, aj v ekonomicky vyspelých krajinách sveta vrátane Slovenska. Aj tu sa nájdu ženy a dievčatá, ktoré si nemôžu dovoliť hygienické potreby, predovšetkým ak žijú v hmotnej núdzi.
Ministerstvo školstva si uvedomuje, že tento problém nie je len finančný, ale súvisí aj s otázkou rovnosti, ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv a v prípade dievčat, žiačok a študentiek môže spôsobiť aj absencie v škole, čo môže viesť k zhoršeniu prospechu. Práve preto ministerstvo oceňuje a podporuje snahy zriaďovateľov škôl, ktorí si tento problém uvedomujú a pristupujú k jeho riešeniu aktívne.
Zároveň je potrebné priznať si potrebu edukácie širšieho spektra ľudí od mládeže, rodinných príslušníkov až po pedagógov, pretože menštruácia je stále v spoločnosti stigmatizovaná a tabuizovaná. Pomôcť však môže aj otvorená komunikácia, o ktorú sa ministerstvo snaží aj v rámci kurikula základného vzdelávania. Žiaci a žiačky sa na druhom stupni učia témam, ako je pohlavná zrelosť, ostych, intimita, hygiena, intímna hygiena, pozornosť a empatia voči opačnému pohlaviu. Taktiež sa venujú témam ako sociálna empatia, vzťah k chorým, starým, zdravotne a sociálne znevýhodneným. Prierezovosť tejto témy nájdeme aj vo vyučovacích predmetoch ako napríklad etická výchova či biológia. Ako som už uviedol v úvode, oceňujeme v tomto smere zriaďovateľov škôl, ktorí k tejto téme pristupujú proaktívne a poskytujú svojim žiačkam menštruačné pomôcky.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mažgút, áno, rozširovanie siete honorárnych konzulov Slovenskej republiky je dôležitým nástrojom slovenskej zahraničnej politiky. Tento proces nie je iba o kvantitatívnom zvyšovaní počtu honorárnych konzulov, ale predovšetkým o ich kvalitnom fungovaní a schopnosti efektívne reagovať na aktuálne potreby Slovenskej republiky.
Honorárni konzuli majú nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji obchodných a investičných vzťahov. Mnohí z nich pochádzajú z podnikateľského prostredia a majú rozsiahle kontakty v hostiteľských krajinách. Pomáhajú slovenským firmám identifikovať ich pôsobenie a rozvíjať obchodné vzťahy a získavať aj investície.
V krajinách, kde Slovensko nemá napríklad veľvyslanectvo, poskytujú slovenským občanom potrebnú pomoc od riešenia straty dokladov až po asistenciu v právnych alebo iných núdzových situáciách. Týmto spôsobom rozširujú dostupnosť konzulárnych služieb aj do vzdialenejších regiónov.
Takáto pomoc je pre občanov nenahraditeľná najmä v kritických situáciách, kedy je potrebná rýchla a efektívna pomoc a podpora.
Okrem toho honorárni konzuli tiež organizujú aj kultúrne podujatia, podporujú akademické a vedecké kontakty, rozširujú spoluprácu s miestnymi úradmi, podporujú slovenské komunity a posilňujú medzinárodné väzby.
V roku 2025 dochádza k plánovanej revízii, ktorú sme prichystali v sieti honorárnych konzulárnych úradov na základe prijatia novej smernice o honorárnych konzuloch. Táto revízia je nevyhnutná na zabezpečenie kvality a efektivity činnosti honorárnych konzulov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci a pán poslanec, ktorý ste položil otázku, očakáva sa preto, že niektorí honorárni konzuli a honorárne konzuláty budú uzavreté najmä z dôvodu vysokého veku niektorých honorárnych konzulov, ale aj ich pasivity. Treba sa jasne postaviť k tomu a povedať si, že ak niekto sa rozhodol, že už nie je celkom výkonný alebo sa pozerá na to trošku pasívnejšie, musíme to zobrať do úvahy a konať. Tento krok je prirodzenou súčasťou dlhodobého procesu optimalizácie siete, ktorý má za cieľ udržať vysoký štandard reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Revízia však neznamená oslabenie diplomatickej prítomnosti Slovenskej republiky, ale jej prispôsobenie aktuálnym potrebám a prioritám. Súčasne sa očakáva hľadanie nových kandidátov na pozície honorárnych konzulov v strategických lokalitách, kde Slovensko môže posilniť svoje záujmy.
V súčasnosti má Slovensko 203 honorárnych konzulov v zahraničí. Za posledný rok Slovensko otvorilo deväť nových honorárnych konzulátov, čím rozšírilo svoju diplomatickú prítomnosť v dôležitých teritóriách. Medzi novozriadené konzuláty patrí napríklad Vaduz v Lichtenštajnsku, Dammám v Saudskej Arábii, Kansas City v Spojených štátoch amerických, Göteborg vo Švédsku, resp. ďalšie honorárne konzuláty v Srbsku, Mexiku a Poľsku. V procese je aj ďalších 29 honorárnych konzulátov, ktoré pripravujeme, avšak v súčasnosti naši diplomati a veľvyslanci pracujú na tom, aby identifikovali vhodných kandidátov, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky v zahraničí.
Ďakujem, dohovoril som, pán predsedajúci.

Áno, pán predsedajúci, uvedomujem si to.
Takže vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za túto otázku. Myslím si, že veľa informácií bolo publikovaných, ale nie všetky v médiách na Slovensku, ktoré sa týkali tejto, môžeme povedať, najväčšej pracovnej zahraničnej cesty na úrovni predsedu vlády a ôsmich ministrov vlády Slovenskej republiky a 77 zástupcov podnikateľov slovenského hospodárstva, ktorí sa zúčastnili na tejto pracovnej ceste. Môžem len zhrnúť, že výsledkom tejto pracovnej cesty je podpísanie trinástich dokumentov, ktoré sú prevažne v ekonomickej a hospodárske oblasti, je ich päť, tie ďalšie sú v oblasti či už environmentálnej, alebo vzdelávacej. Rovnako výsledkom je aj to, že Slovenská republika bola na našu žiadosť zaradená medzi krajiny, kde občania môžu navštíviť Čínsku ľudovú republiku bez víz do pätnástich dní, čo významne umožní podnikateľom pripravovať svoje zámery, ale aj povedzme z hľadiska turistického ruchu. Rovnako je dôležité, že sme podpísali tzv. strategickú dohodu medzi Čínskou ľudovou republikou a Slovenskom, ktorá nám umožní rozvinúť našu spoluprácu, tak ako máme podpísanú strategickú dohodu s Japonskom, s Južnou Kóreou, tak máme aj teraz s Čínou. Pevne verím, že to pomôže nášmu hospodárstvu a že aj naši podnikatelia sa budú môcť realizovať.

Ďakujem, pán poslanec, dokončím, aby som aj vymenoval tie krajiny, ktoré si nevšimli mnohí opoziční poslanci pri svojich komentároch a sa veľmi usmievam nad tým.
A navštívime Brazíliu, kde chystáme ďalšiu návštevu na úrovni premiéra aj s veľkou delegáciou a skupinou podnikateľov. Bude to rovnako v Srbsku na úrovni predsedu vlády, kde som už aj osobne bol, ale boli sme na Cypre, boli sme v Taliansku, Slovinsku, no a mohol by som pokračovať ďalej.
Čo je ale dôležité, že všade tam podporujeme diplomatický dialóg a to súvisí predovšetkým s naším postojom k mierovému riešeniu akýchkoľvek konfliktov. A v prvom rade toho konfliktu, ktorý máme na východe našej hranice a to je konflikt na Ukrajine. Tam všade sme zúčastnení, na konferenciách alebo samitoch, ktoré sa týkajú mieru. Aj keď sa to možno našim kolegom na Ukrajine nepáči, ale myslíme si, že každý, kto príde s nejakou iniciatívou, je potrebné ju podporiť. A týka sa mierových riešení. A z toho sa môže niečo zrodiť, čo konečne ukončí nezmyselný konflikt, ktorý v súčasnosti prebieha na Ukrajine a je ho potrebné ukončiť čím skôr. Rovnako sa to týka aj blízkeho východu a vojny v Gaze a Libanone.
A v tej súvislosti ešte spomeniem, pán poslanec, aj to, že okrem týchto diplomatických aktivít robíme aj tie výkonné. Určite ste si všimli, že sme usporiadali alebo zorganizovali jednu z najväčších logistických evakuačných akcií z Libanonu občanov nielen Slovenskej republiky, ktorí tam žijú, ale rovnako aj krajín Európskej únie, ale aj mimo krajín Európskej únie, ktoré požiadali o našu asistenciu a o evakuáciu ich občanov Slovenskej republiky. Nuž keby to bolo tak, pán poslanec, ako opozícia tvrdí, že sme izolovaní a že nikto sa s nami nerozpráva, tak neviem, či by nás požiadali aj o takéto služby, pretože nám dôverujú a vedia, že to vieme zorganizovať.
A za to chcem naozaj poďakovať aj našim rezortným partnerom, ministerstvu obrany a ministerstvu vnútra, kde sa nám podarila táto evakuačná misia zvládnuť a sme pripravení zasiahnuť, keď to bude treba aj v budúcnosti aj v iných prípadoch.
Takže, pán poslanec, ďakujem za tú otázku, dalo by sa o tom veľa rozprávať, ale pevne verím, že tí, čo chcú, tak vidia, čo robí naša diplomacia v zahraničí pre prospech občanov Slovenskej republiky a našej vlasti.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, pani ministerky a ministri, ďakujem za túto otázku, pretože je to otázka, ktorá zamestnáva neustále predovšetkým opozíciu, ktorá si láme hlavu a hľadá v zahraničnej politike Slovenskej republiky všade, kde sa len dá, chyby a spochybňovanie.
Ale ja chcem na úvod povedať jednu dôležitú vec, ktorá je aj odkazom pre kolegov z opozície, že robíme zahraničnú politiku tak, aby bola predovšetkým pre prospech občanov Slovenskej republiky a samotného Slovenska, na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré robili tú politiku zahraničnú pre prospech niekoho iného.
Tým, že pritakávali pri mnohých veciach, neboli dostatočne kritickí a aj vinou ich mnohých krokov v zahraničnej politike, slovenská ekonomika trpela a v niektorých oblastiach aj trpí. V programovom vyhlásení vlády sme jasne uviedli, že budeme robiť suverénnu zahraničnú politiku na všetky strany sveta, alebo ak chcete, štyri svetové strany, pretože aj to veľakrát sa snažia zneužívať a poukazovať na to, že aké štyri svetové strany. No tie štyri svetové strany sú synonymom alebo symbolom toho, že nemáme žiaden problém vyvíjať a rozvíjať dobré vzťahy so všetkými krajinami na svete, ktoré majú rovnako záujem robiť dobre a vytvárať dobré vzťahy so Slovenskom.
A tak to má byť. Pri rešpektovaní každej krajiny, ktorá sa rozhodla ísť svojou vlastnou cestou a nie tak, že jej budeme my diktovať, čo má robiť. A toto, samozrejme, niekomu nesedí, pretože bol zvyknutý robiť len to, čo bolo nadiktované.
Čo sa týka Európske únie, tak to znamená, že dôrazne a otvore prezentujeme naše postoje, ktoré sú úplne evidentné. Viete, že máme 20. výročie nášho členstva v Európskej únii, ale zároveň nemôžeme ostať nečinní, ak vidíme, že niečo v Európskej únii sa nevyvíja dobre. Ak vidíme, že sú tu napríklad dvojaké prístupy pri potravinách ku krajinám členských krajín od jednotlivých výrobcov, no tak s tým musíme niečo robiť, lebo obhajujeme záujmy občanov Slovenskej republiky a nie niekoho iného. Rovnako hovoríme o spravodlivom prerozdelení finančných prostriedkov v rámci poľnohospodárskej politiky. Ale hovoríme rovnako o migrácii, ktorá je veľmi dôležitá, pretože 10 rokov takmer nám dalo za pravdu, keď sme hovorili o tom, že povinné prerozdeľovanie kvót jednoducho nebude fungovať a aj migračný pakt, ktorý Európska únia prijala, zakladá sa svojím spôsobom na povinných kvótach a ukazuje sa, že nebude fungovať a dnes to už hovoria aj krajiny, ktoré vtedy to obhajovali.
A poviem príklad, napríklad Nemecko. Nemecko dnes obnovilo kontroly na hraničných priechodoch, čo bolo nemysliteľné voľakedy. A toto je náš prístup rovnako aj v súvislosti s našou bezpečnosťou v oblasti energetiky, lebo to sa priamo odzrkadľuje na našej ekonomike, keď máme nedostatok alebo prípadne budeme ju mať drahú a hneď aj na životnej úrovni občanov Slovenskej republiky, lebo zahraničná politika má slúžiť občasnom Slovenskej republiky v prvom rade.
No a to, čo urobila predchádzajúca vláda, že zaradila nášho občana a súhlasila so zaradením nášho občana na sankčný zoznam Európskej únie bez akýchkoľvek relevantných dôvodov, sme potvrdili tým, že sme dokázali členské krajiny Európskej únie presvedčiť o tom, že tam nepatrí a bol delistovaný z tohto zoznamu.
Aj to sa, samozrejme, nepáči opozícii, pretože tí by boli najradšej, aby tam bolo viacej takých občanov, ktorí majú svoj názor, lebo nechcú rešpektovať to, že demokracia je o polarite názorov a že si môžu ten svoj názor povedať a nemôžu byť zaň perzekvovaní.
Suverénna zahraničná politika je rovnako dôležitá pre nás aj v súvislosti s naším členstvom v NATO, preto sa aktívne zúčastňujeme všetkých rokovaní a presadzujeme naše názory, tak aby sa napĺňalo to, čo sme si predsavzali a toto presadzujeme aj pri množstvách našich pracovných ciest, ktoré sme už absolvovali, či už to bolo v Indii, Južnej Kórei, Nemecku, Česku, Maďarsku, Rumunsku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)