Videokanál poslanca

Pán poslanec a milý Ondrej, ty sa vždy dávaš do pozície takej, že všetko máš naštudované, dokonca nás poúčaš pri rôznych výkladoch napríklad rokovacieho poriadku a čudujem sa ti, že ty bez akýchkoľvek problémov zhltneš každú hlúposť, čo napíše Denník N, Aktuality a SME-čko a neviem ešte kto. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím teraz o tom prvom výroku, ja sa normálne čudujem. Namiesto toho, aby si si preveril ako, reálne, čo som povedal, dokonca je to zverejnené, nájdeš to aj na YouTube, kdekade, že tá veta, ktorú som povedal, skončila tým, že v každom prípade je to pre nás neprijateľné. Je pre nás neprijateľné, aby drony pristávali či v Poľsku, ale rovnako na Ukrajine, pretože tento konflikt odsudzujeme a vždy sme hovorili, že nemá vojenské riešenie a je ho potrebné diplomaticky riešiť. Na rozdiel od vás, lebo vy ste podporovali len dodávanie zbraní, aby sa porazilo Rusko do posledného Ukrajinca. Ale že dokážeš zmanipulovať ešte takéto niečo a nepozrieš si, aká bola reálna pravda, len svedčí o tom, že vás, naozaj, tie denníky riadia, že vy len robíte to, čo si prečítate v denníku a manipulujete realitu. Naviac ja som ani nepovedal, že tie drony by nemali teda zabíjať v Poľsku, ale mali by zabíjať na Ukrajine. To povedal v jednom rozhlase, v jednej rozhlasovej stanici, ktorej som to dnes vysvetlil, bol som tam mimochodom, bolo to v Exprese.
Takže, Ondrej, nabudúce ťa poprosím, pozri si kompletne celé vyjadrenie. Slovenská republika vyjadrila solidaritu s Poľskom, podporila Poľsko, aby sa otvoril článok 4 v rámci rady Severoatlantickej aliancie, aby sa preskúmal celý incident, pretože je to neprijateľné, tak ako je neprijateľné, že sa narušila celistvosť aj Rumunska alebo pobaltských krajín, lebo aj tam drony narušili vzdušný priestor. Ale boli tu aj iné incidenty, čo si nespomínal, že napríklad jedna z rakiet, ktorá sa ukázala, že to bola napokon poľská raketa, pristála na jednom z domov v Poľsku. A som veľmi rád a oceňujem poľskú stranu, že zachovala naozaj pokoj a rozvahu a zodpovednosť, po ktorej som volal ja na rozdiel od opozície, ktorá by okamžite možno aktivovala článok 5 a by sme tu mali tretiu svetovú vojnu.
No a ten druhý výrok, to si už ani, ako to už ani nemá zmysel komentovať. Ako, keby som mal informácie, že nám hrozí také niečo, tak by som to určite povedal. A nielenže povedal, ale určite by zasadala Bezpečnostná rada, riešili by sme to, tí, ktorí sú kompetentní. Čiže čo som mal ako povedať, pán kolega?
Čiže poprosím ťa, buď konzekventný, prepáč, že som takto osobný, ale sme si potykali voľakedy, a naozaj si doštuduj vždy konkrétne všetko a nespoliehaj sa len na tie manipulatívne médiá, ktoré vám určujú, akú máte robiť politiku.
Ďakujem. Ale, samozrejme, odpoveď dostaneš písomne. (Potlesk.) (Reakcia z pléna.) Ale ten prvý bol Denník N.

Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku, len to spresním, že táto iniciatíva bola založená počas covidu, aby sme si navzájom pomáhali a Slovenská republika, keď som ešte ja nebol v tejto pozícii, tak už hostila C5 na našom území.
No, aký to dáva signál? Pani poslankyňa, ten signál, ktorý presne kontrastuje s tým, čo robí opozícia na námestiach a snaží sa klamať verejnosť, že, nebodaj, chceme Slovenskú republiku dostať z Európskej únie, čo je klamstvo. To je veľké klamstvo a, bohužiaľ, zaznelo to alebo bolo to aj v kontexte tých ostatných protestov, ktoré sa teraz udiali, ktorých sa zúčastnil aj podpredseda českej vlády a minister vnútra Vít Rakušan. On sám vo svojom rozhovore pre jeden, Denník N, môžem ho aj menovať, sa priznal, lebo povedal, že on prišiel vlastne podporiť európske smerovanie Slovenskej republiky. Čo má podporovať on európske smerovanie? My európske smerovanie máme už dávno. Slovenská republika je dokonca viac integrovaná ako Česká republika a oni majú ešte čo urobiť z hľadiska integrácie, nie my, aby nás tu ešte prišiel, nebodaj, poúčať. Ale je to presne v duchu toho klamstva, ktoré sa snažia vtĺkať do verejnosti, ktorí v podstate sú manipulovaní. My ale rešpektujeme, lebo hneď určite budem počuť opozičných poslancov, že nerešpektujeme, nebodaj, právo občanov na zhromažďovanie, vôbec nie, na rozdiel od opozície, ktorá predtým vládla, my to rešpektujeme, pretože majú ústavné právo vyjadriť svoj protest a my to rešpektujeme, pretože sme demokracia a tak to má byť. Ale má to byť urobené naozaj civilizovane a bez akýchkoľvek prejavov, ktoré sú manipulatívne, a preto ich musíme komentovať, tak ako som to urobil aj v prípade účasti pána podpredsedu českej vlády, pretože pán podpredseda českej vlády nech akokoľvek hovorí, že tu bol súkromne, on je 24/7 podpredseda českej vlády a punktum, čiže zastupuje českú vládu na protivládnych protestoch na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, za túto otázku a dovoľte mi začať tak opäť tým, čo som skončil, zbožným prianím opozície, že my sme izolovaní. Nuž tak ako sme izolovaní, keď na našom území hostíme naše susedské krajiny v takzvanom takom neformálnom združení, zoskupení krajín strednej Európy, Central 5 alebo C5 a stretávame sa, prichádzajú ku nám a diskutujeme o všetkých aktuálnych témach, či už je to Európska únia, konflikt na Ukrajine, alebo v Gaze, ale rovnako aj podpora krajín západného Balkánu v ich integračnom úsilí do Európskej únie.
Áno, tentokrát Slovenská republika už druhýkrát hostila zasadnutie alebo samit krajín Stredoeurópskej iniciatívy C5. Mali sme tu zastúpenie plnohodnotné, čiže bol tu minister zahraničných vecí Českej republiky Ján Lipavský, Maďarska Péter Szijjártó, Rakúska Beate Meinl-Reisingerová a rovnako aj pani ministerka Slovinska Tanja Fajon. Bolo to v Tomášove, kde sme pre nich pripravili naozaj pekný sprievodný program a myslím si, že celé toto stretnutie bolo veľmi uvoľnené a konštruktívne. A ja sám som skonštatoval, že tie mnohé rokovania, ktoré máme aj na úrovni Európskej únie, by boli omnoho produktívnejšie, keby sme ich mali v takom neformálnejšom móde, pretože dokážeme sa viac uvoľniť a otvorenejšie hovoriť, pretože veľakrát zahraničnej politike škodí takzvaná politická korektnosť, že sa nepomenujú veci tak, ako sú, že sa chodí okolo horúcej kaše a každý sa snaží tak len našľapovať veľmi citlivo, ale nepomenujú sa veci tak, ako naozaj sú a hlavne, že sa vzájomne počúvame, lebo to je dôležité.
Európska únia to neni o jednotnosti len bezbrehej, nám to nikto nemusí vysvetľovať a hovoriť, lebo my sme tu mali tú jednotu, keď sme boli ešte v tom bloku východnom pod Sovietskym zväzom, kde bola jednota automatická. Práve, naopak, je dôležité dnes hovoriť aj názory, ktoré možno nie celkom konvenujú niekomu, ale je potrebné sa nad nimi zamyslieť, lebo majú svoju fundamentálnu podstatu. A preto oceňujem, že to stretnutie, ktoré sme mali, práve toto naplnilo a mnohé veci sme do hĺbky rozobrali.
A mňa osobne teší, že som mal možnosť vysvetliť aj náš postoj, Slovenskej republiky, v súvislosti s našou ambíciou vyrokovať v rámci REPower, ktorý sa teraz predložil v rámci Európskej komisie, o zastavení všetkých energetických zdrojov z Ruskej federácie, aby pochopili, že kde sa nachádzame, že Slovenská republika to nerobí z rozmaru, ale robí to preto, že musíme zastupovať naše národnoštátne záujmy, že sme krajinou, ktorá je uzavretá, sme suchozemskou krajinou, my nemáme prístup k moru, aby sme tam mali nejaké terminály, ktorými by sme mohli nakupovať a dovážať veľmi jednoducho, či už skvapalnený plyn, alebo ropu. A tie súvislosti pochopili, pretože je tu nejaká história, ktorú musíme vnímať a ja som zasa chápal ich pohľad a veľmi si cením, že nám bola vyjadrená, naozaj, solidarita. A priamo pani ministerka zahraničných vecí z Rakúska podporila a povedala, že je potrebné túto solidaritu s nami prejaviť a že budú konštruktívni pri rokovaniach, ktoré nás čakajú. Takže z tohto pohľadu hodnotím to stretnutie Stredoeurópskej iniciatívy C5 ako veľmi pozitívne.
Odprezentovali sme aj niečo, čo máme unikátne a mohli sme ukázať svetu a to bola jediná základná škola na Slovensku, na svete, Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní, ktorá má vo svojom vyučovacom programe aj sokoliarstvo ako povinný predmet a je to niečo, čo je unikátne a je zapísané aj v nehmotnom zozname UNESCO, čo bolo naozaj veľmi milé a boli tam žiaci, ktorí nám to predviedli. A myslím si, že to je tiež ukážka, ako môžeme pozitívne mladú generáciu zamestnať niečím, čo je pre nás tradičné, a tak im možno trošku odbúrať toho digitálneho smogu, ktorý ich neustále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani poslankyňa, nemáte dobré informácie, ale ja chápem, že ich nemáte preto, lebo, ešte raz zdôrazňujem, všetky tieto rokovania prebiehajú v neverejnom procese. Lebo sú to aj iné krajiny, ktoré nadnášajú delistovanie iných mien, a preto nebudem to viac komentovať, pretože si myslím, že je potrebné zachovať nejaký ten prístup, ktorý sme si spoločne stanovili, lebo potom vznikajú rôzne dezinformácie. A ja viem, že mnohé portály www v Bruseli, či už je to Politico, alebo Euractiv sa snažia poukazovať na všelijaké úniky informácií a tak ďalej. Keby sme komentovali len tieto úniky, tak pomaly nič nerobíme. Oni sa snažia predávať svoje denníky alebo svoje webové portály, aby mohli zarábať na reklamách, ktoré tam majú, a preto sa snažia vyťahovať takéto informácie, ale to vôbec neprospieva celej veci, pani poslankyňa. Pretože našou snahou je, aby sme pristupovali k tomu zodpovedne, tak ako sme pristúpili zodpovedne, ešte raz pripomínam, k delistovaniu jediného občana Európskej únie a to bol občan Slovenskej republiky, ktorého vinou predchádzajúcich vlád a osobným pričinením, som o tom presvedčený, bývalého ministra zahraničných vecí, pána Ivana Korčoka bol daný na zoznam. A to, že tam bol neoprávnene, bolo potvrdené aj tým, že všetci ostatní kolegovia a krajiny Európskej únie, keď sme nadniesli tento problém a vysvetlili sme im, o čo ide, tak súhlasili s nami a ho odtiaľ vyčiarkli. Takže toto je potrebné povedať a pripomenúť. Ale zároveň vidíte, že napriek snahe vašej opozičnej stále hovoriť o tom, že sme izolovaní a neviem ešte čo, k vášmu zbožnému prianiu, že sme izolovaní, vôbec to tak nie je, pretože keby sme boli izolovaní, tak by sme nevyrokovali delistovanie nášho občana, lebo to je jednomyseľné hlasovanie a rovnako by sme nevyrokovali ani výnimky, napríklad na dovoz produktov z ruskej ropy do Českej republiky, ktorá sa predĺžila dvakrát, a to by som mohol tých príkladov vám dať ešte viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Možno ste sledovali celý ten priebeh, čo sa týka takzvaného roll-over, predĺženia zoznamu všetkých tých entít a jednotlivcov, ktorí tak, zjednodušene povedané, narušujú integritu Ukrajiny a sú na sankčnom zozname.
Viete veľmi dobre, že na tento sankčný zoznam sa dostal aj jediný občan Slovenskej republiky a Európskej únie. A to bolo vinou práve predchádzajúcich vlád a pána ministra zahraničných vecí Korčoka. A našej vláde sa podarilo získať podporu od všetkých našich partnerov v Európskej únii a tento občan bol delistovaný alebo bol vyškrtnutý z tohoto zoznamu, ale je pravda, že mu zničili život. Dodnes sa nevie postaviť na nohy, má zablokovaný majetok, rovnako aj účty a veľmi ťažko sa dovoláva pravdy. A pretože tento zoznam sa prijíma jednomyseľne, tak je potrebné nájsť vždy podporu a hľadať nejaké prieniky. Tie rokovania sú náročné, pretože mnohé krajiny prichádzajú s návrhmi na delistovanie alebo vyčiarknutie z tohoto zoznamu viacerých mien. A preto aj Slovenská republika sa snaží byť súčasťou tejto nejakej dohody a hľadania nejakého konsenzu, kde sa prihliada aj na právnu silu jednotlivých prípadov alebo prípadne nálezu Európskeho súdu, na základe ktorého sa potom môže pristupovať k delistovaniu. Preto Slovenská republika je konštruktívna a snaží sa pomôcť v týchto veciach.
Avšak, pani poslankyňa, veľmi jednoznačne musím povedať, že tieto rokovania sú neverejné a to znamená, ak sú neverejné, tak sa nekomentuje žiadne meno, ktoré je s tým spojené, a teda ani ja nebudem komentovať neverejné rokovanie, lebo bolo by to nekorektné voči všetkým partnerom, ktorí prichádzajú s rôznymi návrhmi. Ak je to neverejné, dovtedy kým sa nerozhodne, je to neverejné. A keď sa rozhodne, potom sa verejnosti oznámi, že kto z tohoto zoznamu buď vypadol alebo kto do toho zoznamu sa pridal. Takže toľko z mojej strany, pani poslankyňa, k vašej otázke.
Nech sa páči, som pripravený odpovedať na vašu doplňujúcu otázku.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za túto otázku, pretože som sa tak zamýšľal nad tým, čo bolo povedané už aj predo mnou v odpovediach nášho premiéra, že som mal rokovanie s krajinou, ktorá nie je veľká, je to krajina západného Balkánu, ktorá prežila to nešťastie v 90. rokoch, keď sa rozpadala Juhoslávia a je to krajina, ktorá má rozpočet tak veľký, ako my ideme len konsolidovať, ale napriek tomu je to krajina veľmi dôležitá v tomto prostredí, pretože neuveriteľne dokázali po tom období udržať tú multietnicitu v tom prostredí, tak aby boli stabilní napriek tomu, že je to veľmi ťažké. Sľúbili sme im, teraz hovorím za Európsku úniu, že chceme ich mať všetkých za jedným stolom v Bruseli, ale, bohužiaľ, sa to neudialo. Po viac ako 13 rokoch v prípade Čiernej Hory, po viac ako 15 rokoch v prípade iných, a niektorí dokonca 20 rokov, ktorí začali tento proces integrácie. A preto hlavná téma, ktorú som rozoberal práve s pánom ministrom Ibrahimovićom, som rozoberal práve integráciu a podporu Slovenskej republiky, aby sme im dokázali pomôcť urýchliť tento proces, skôr ako tam nastane medzi obyvateľmi obrovská frustrácia a v podstate nedôvera v Európsku úniu ako takú. Pretože sľuby tam neustále sú, ale fakty hovoria úplne za niečo iné. A sú tam mnohé prekážky, ktoré si dovolím povedať, že sú politické. To nie sú prekážky, ktoré by znamenali, že nenapĺňajú tie kritéria, ktoré majú napĺňať, ale sú to politické a to sa netýka len Čiernej Hory. Preto som mu poskytol našu pomoc v prípade niektorých kapitol, aby sa oni poučili z niektorých vecí, ktoré sme my nie celkom zvládli pri integrácii a nenechali sa dotlačiť do niečoho, ale hlavne, aby dokázali všetky tie úskalia zvládnuť.
V súčasnosti majú otvorených 33 kapitol, sedem z toho už uzavreli a ich predstava je taká, že do konca roku 2026 ukončia všetky kapitoly a do roku 2028 by sa chceli stať ako prvou krajinou po podstate v tom zvyšku, čo ostal po Chorvátsku, lebo Chorvátsko sa stalo ako prvé členskou krajinou Európskej únie, tak by sa stali oni. Je to neuveriteľne dôležité práve preto, že v tom prostredí stále ešte cítiť to napätie. Všimnite si, čo sa robí v Bosne a Hercegovine potom, ako prezident republiky Srbskej bol obžalovaný a musel v podstate odstúpiť alebo bude sa tam diať referendum. Je tam množstvo iniciačných momentov, ktoré môžem nazvať ako taký sud pušného prachu, ktorý keď buchne, tak budeme mať všetci v Európskej únii problém. Preto ich chceme mať za jedným stolom a chceme im pomôcť. A ja som deklaroval našu podporu pánovi ministrovi a zároveň som aj predstavil mechanizmus, ako by sme niektoré procesy urýchlili, pretože Slovinsko s Nemeckom prišli s návrhom, ako niektoré kroky, ktoré podliehajú jednotnému súhlasu pri integračnom procese, to znamená pri tej celej procedúre, kvalifikovanou väčšinou, čo my odmietame, pretože nechceme, aby sa znižovali štandardy a naviac sú tu nejaké pravidlá, ktoré musia platiť. Ale navrhli sme postupy, ktoré zjednodušia o 25 % všetkých procesov v rámci integračného procesu a urýchli to, čo privítal naozaj s radosťou a budem to komunikovať aj na stretnutí priateľov západného Balkánu, ktoré budeme mať počas zasadnutia valného zhromaždenia v New Yorku, na ktoré odlietam v sobotu a budem to prezentovať pred všetkými kolegami, ako pomôcť a prispieť Čiernej Hore, aby premiant, ktorým v súčasnosti Čierna Hora je, sa dostal čím skôr do Európskej únie, lebo naozaj urobili veľmi veľa a sú schopní naplniť všetko, čo sa od nich žiada. A tým by sme dali naozaj konečne nádej aj ostatným krajinám západného Balkánu, že naozaj to myslíme vážne a chceme to tam stabilizovať. A tým nechcem znižovať úsilie ostatných krajín. Ja môžem spomenúť Srbsko, ktoré má rovnako otvorených cez 30... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za túto otázku a aj to, že vám neunikla pozornosti táto účasť na pomerne už zabehnutom fóre, ktoré v tomto roku si pripomínalo 20. výročie.
Stretávajú sa tam mnohí zahraničnopolitickí aktéri, lídri krajín na úrovni prezidentov, premiérov, ministrov zahraničných vecí a prediskutovávajú sa tam aktuálne témy, ktoré v súčasnosti hýbu svetom, ak to tak môžem povedať. V tomto prípade to bola naozaj téma, ktorá je na najvyššie aktuálna. To je v podstate sa rozpadajúci medzinárodný poriadok.
Erózia medzinárodného poriadku, nedodržiavanie nielen medzinárodných zákonov alebo práva, ale rovnako aj humanitárneho práva. A táto diskusia, ktorú som ja mohol absolvovať v jednom paneli myslím si že s veľmi významnými kolegami, bola dosť ostro aj sledovaná. Ja som diskutoval jednak s pani ministerkou Taneu Fayon, ktorá je Slovinskou ministerkou zahraničných vecí.
A potom to bol egyptský minister Badr Abdelati a jordánsky minister Safady. Ale bol tam aj, môžeme to povedať tak, že minister zahraničných vecí Svätej stolice Richard Gallagher. A spoločne sme si vymieňali informácie na to, čo sa deje v našom okolí.
Zhodli sme sa, že to, čo sa dnes deje vo svete, je naozaj flagrantné porušovanie medzinárodného práva a uplatňovanie dvojakého metra. Tých príkladov som tam aj ja dal veľmi veľa a rovnako aj moji kolegovia, v súvislosti napríklad s tým, čo sa deje v Gáze a na Ukrajine, ale aj v Sudáne, v Sírii, kde práve pán minister zahraničných vecí Safady z Jordánska veľmi podrobne opisoval situáciu v Gaze a snažili sme sa na to nájsť nejakú odpoveď a formulovať, že čo sa dá v tejto veci urobiť. Čiže okrem toho, že sme komunikovali, že zlyháva diplomacia, že skôr tie vojnové riešenia sa presadzujú, ale zároveň aj to, že nie je možné dosiahnuť konsenzus dlhé roky, pretože sa vytratil aj rešpekt jedného k druhému.
A to si myslím, že je aj taký základ multilateralizmu, ktorý je potrebné opäť postaviť na nohy. A všetci sme sa zhodli, že to, čo bolo aj prijaté na ostatnom valnom zhromaždení OSN v minulom roku, to je pakt budúcnosti, kde jedna stať hovorí už, po dlhé roky sa to tam preukazuje, teraz to bolo o mnoho silnejšie akcentované, že je potrebné naozaj veľmi sa zasadiť o reformu súčasného fungovania organizácie spojených národov a predovšetkým bezpečnostnej rady, pretože tak, ako dnes funguje, že tam máme 5 krajín, ktoré majú právo veta, potom 10 krajín, ktoré rotujú, nie sme efektívne schopní prijímať mnohé opatrenia, potom tie rezolúcie sa ani nedodržiavajú. Je potrebné do toho zatiahnuť viac aj hráčov, ktorí už dnes sú relevantní. A to sú krajiny globálneho juhu, India, Južná Afrika, Brazília. A tento vzorec je potrebné začať s plnou vážnosťou rozoberať aj na úrovni OSN a snažiť sa všetko to, čo sa udialo za ostatné obdobie, nejako zosumarizovať, poučiť sa z toho a nastaviť ten prístup medzinárodného práva úplne do inej pozície. Čiže, vážený pán poslanec, ja si myslím, že má zmysel napriek tomu, že máme množstvo iných povinností, ktoré musím absolvovať, či už sú to povinnosti na úrovni Európskej únie alebo v rámci aliancie, ale aj bilaterálne stretnutia s partnermi v rámci posilňovania aj našich ekonomických pozícií a ekonomické diplomacie. Má význam sa zúčastňovať aj na takýchto fórach. Preto chodím do Antalie, preto chodím do Indie na fórum a rovnako som bol v tomto roku aj na Bledskom fóre, kde zaznel tento hlas Slovenskej diplomacie tiež.
Ďakujem.

Pán poslanec, dobrá otázka. A ja by som to rozdelil teda do dvoch oblastí.
Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam mať...
=====

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister.
Ako z vašej odpovede vyplynulo, slovenská strana asi svoje záväzky, z ktorých z týchto rokovaní ktoré vyplynuli plní. Mňa by zaujímalo, či aj ukrajinská strana si tieto svoje záväzky plní vo vzťahu k nám. ... oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt Cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam aj využiť nejaké finančné prostriedky z Európskej únie, pretože dajú sa použiť, pre sme aj súhlasili s pomocou, keď sa o tom rozhodovalo, to sú napríklad tie projekty zvýšiť intenzitu prepravy tovarov vo Vyšnom Nemeckom alebo elektrickej energie. Dokonca sme získali projekt ako prvý zatiaľ z Európskej únii vo výške 101 miliónov, ktorý má slúžiť na tieto energetické projekty. Čiže tam si myslím, že nejakým spôsobom napredujeme. Iná oblasť je svojim spôsobom tá asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, kde aj Ukrajina je zaviazaná dodržiavať nejaké pravidlá. No a jedno z tých pravidiel je, o ktoré sa opierame a bolo aj jasne deklarované v záveroch Európskej rady v januári tohto roku, že energetická infraštruktúra, ktorá je strategická, hovorím to voľne, nie presne citujem, ktorá je strategická pre Európsku úniu a teda aj krajiny Európskej únie, má byť chránená a túto ochranu budeme vyžadovať aj od tretích strán. Teda tretích krajín. No a to sa týka aj či už plynovodu, ale aj ropovodu. A preto sme požiadali ukrajinskú stranu, že chápeme tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a vieme, že to nie je jednoduché, avšak chceme, aby sa, by som povedal, veľmi citlivo rozhodovali, že na akú infraštruktúru budú útočiť, pretože útočia napríklad na infraštruktúru ropovodu Družba, ktorý prináša aj im benefit. Čiže je to niečo, že aj sami sebe robia zle, pretože ešte raz to poviem aj tu v tomto pléne. Ak to niekto ešte nezaznamenal, tak rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába produkty z ruskej ropy, lebo zatiaľ máme jediný spôsob, ako dostatočné množstvo doviesť na Slovensko len cez túto rúru, lebo tá rúra z Adriu má obmedzenú kapacitu, tak produkty z tejto rafinérie zabezpečujú 15 % spotreby nafty na Ukrajine, ktorú potrebujú každý jeden mesiac a preto sme ich požiadali, aby, aby pristupovali trošku citlivejšie k tomuto a požiadali sme rovnako aj Európsku úniu, komisára Jorgensena pre energetiku a vysokú predstaviteľku pre zahraničie a bezpečnosť pani Kallas, aby v zmysle záverov tejto Európskej rady z januára 2025 postupovali a rokovali s partnermi. Tento list sme ináč spoločne urobili alebo zaslali s maďarskou stranou, pretože jej sa to rovnako týka, lebo viete, že MOL a Slovnaft je takýmto spôsobom veľmi silno prepojený. Čiže boli sme naozaj pragmatickí, ocenili sme aj otvorenie Honorárneho konzulátu ukrajinskej strany v Prešove, pretože máme tu veľkú komunitu Ukrajincov, ktorí tu žijú, je to okolo 120, 130 tisíc, ktorí tu potom ako nastala invázia Ruskej federácie na teritórium Ukrajiny. Čiže my sa snažíme podľa môjho názoru veľmi konštruktívne pomáhať v tých oblastiach, ktoré môžeme ovplyvňovať, ale vyžadujeme, aby rovnako aj druhá strana vnímala naše národnoštátne záujmy a rovnako napĺňala nejaké dohody, ktoré sú s tým spojené. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister.
Ako z vašej odpovede vyplynulo, slovenská strana asi svoje záväzky, z ktorých z týchto rokovaní ktoré vyplynuli plní. Mňa by zaujímalo, či aj ukrajinská strana si tieto svoje záväzky plní vo vzťahu k nám. ... oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt Cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam aj využiť nejaké finančné prostriedky z Európskej únie, pretože dajú sa použiť, pre sme aj súhlasili s pomocou, keď sa o tom rozhodovalo, to sú napríklad tie projekty zvýšiť intenzitu prepravy tovarov vo Vyšnom Nemeckom alebo elektrickej energie. Dokonca sme získali projekt ako prvý zatiaľ z Európskej únii vo výške 101 miliónov, ktorý má slúžiť na tieto energetické projekty. Čiže tam si myslím, že nejakým spôsobom napredujeme. Iná oblasť je svojim spôsobom tá asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, kde aj Ukrajina je zaviazaná dodržiavať nejaké pravidlá. No a jedno z tých pravidiel je, o ktoré sa opierame a bolo aj jasne deklarované v záveroch Európskej rady v januári tohto roku, že energetická infraštruktúra, ktorá je strategická, hovorím to voľne, nie presne citujem, ktorá je strategická pre Európsku úniu a teda aj krajiny Európskej únie, má byť chránená a túto ochranu budeme vyžadovať aj od tretích strán. Teda tretích krajín. No a to sa týka aj či už plynovodu, ale aj ropovodu. A preto sme požiadali ukrajinskú stranu, že chápeme tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a vieme, že to nie je jednoduché, avšak chceme, aby sa, by som povedal, veľmi citlivo rozhodovali, že na akú infraštruktúru budú útočiť, pretože útočia napríklad na infraštruktúru ropovodu Družba, ktorý prináša aj im benefit. Čiže je to niečo, že aj sami sebe robia zle, pretože ešte raz to poviem aj tu v tomto pléne. Ak to niekto ešte nezaznamenal, tak rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába produkty z ruskej ropy, lebo zatiaľ máme jediný spôsob, ako dostatočné množstvo doviesť na Slovensko len cez túto rúru, lebo tá rúra z Adriu má obmedzenú kapacitu, tak produkty z tejto rafinérie zabezpečujú 15 % spotreby nafty na Ukrajine, ktorú potrebujú každý jeden mesiac a preto sme ich požiadali, aby, aby pristupovali trošku citlivejšie k tomuto a požiadali sme rovnako aj Európsku úniu, komisára Jorgensena pre energetiku a vysokú predstaviteľku pre zahraničie a bezpečnosť pani Kallas, aby v zmysle záverov tejto Európskej rady z januára 2025 postupovali a rokovali s partnermi. Tento list sme ináč spoločne urobili alebo zaslali s maďarskou stranou, pretože jej sa to rovnako týka, lebo viete, že MOL a Slovnaft je takýmto spôsobom veľmi silno prepojený. Čiže boli sme naozaj pragmatickí, ocenili sme aj otvorenie Honorárneho konzulátu ukrajinskej strany v Prešove, pretože máme tu veľkú komunitu Ukrajincov, ktorí tu žijú, je to okolo 120, 130 tisíc, ktorí tu potom ako nastala invázia Ruskej federácie na teritórium Ukrajiny. Čiže my sa snažíme podľa môjho názoru veľmi konštruktívne pomáhať v tých oblastiach, ktoré môžeme ovplyvňovať, ale vyžadujeme, aby rovnako aj druhá strana vnímala naše národnoštátne záujmy a rovnako napĺňala nejaké dohody, ktoré sú s tým spojené. Toľko z mojej strany. Ďakujem.