Videokanál poslanca

Pán poslanec, pani ministerka poslala odpoveď, ktorá je jasným vyjadrením, ako chce ministerstvo zdravotníctva postupovať.
Ak hovoríte o práci splnomocnenca pána poslanca Kotlára, to je téma, ktorá je samostatná, a je potrebné sa baviť o obsahu a nevytrhávať z kontextu mnohé vyjadrenia, ktoré sa opierajú aj o zistenia, ktoré vychádzajú z mnohých vedeckých pracovísk aj z krajín, ako je USA a iných, kde sa rovnako vyšetruje táto záležitosť používania týchto vakcín.
Čiže sledujeme to, vyhodnocujeme a myslím si, že čas ukáže, keď budú aj iné relevantné posúdenia toho, čo sa dialo počas pandémie, a použitie aj týchto vakcín. A myslím si, že to bude aj priestor pre odbornú verejnosť, aby potom tieto poznatky zahrnula do budúcnosti, aby sme sa z toho dokázali poučiť.
Ďakujem, dohovoril som.

Ďakujem za otázku, pán poslanec, a dovolím si prečítať odpoveď, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva pre vás:
„Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prijalo opatrenia na rozširovanie očkovacej siete, a to nielen v štátnych nemocniciach, ale aj v súkromných, u súkromných poskytovateľov. Zazmluvnených je 23 očkovacích centier. Očkovanie je spustené od 1. 10. tohto roku a k tomu aj rozšírenie očkovania u ambulantných poskytovateľov od 15. októbra tohto roku. Spolu s vakcínami budú očkovacím centrám a ambulanciám poskytnuté aj ihly a striekačky.
Rovnako ministerstvo zdravotníctva otvorilo aj druhé kolo v spolupráci s vyššími územnými celkami na dodatočné ďalšie rozšírenie očkovacích kapacít proti COVID-u-19 pre pediatrov, imunológov a pneumológov. Prihlásenie na výkon očkovania je dobrovoľný a ministerstvo zdravotníctva chce poskytnúť možnosť zaočkovať sa všetkým obyvateľom Slovenskej republiky.
Ako sme už niekoľkokrát deklarovali, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa vždy opiera o odborné a vedecké fakty a poznatky. Dôkazom je aj fakt, že som rozšírila členov pracovných skupín pôsobiacich v rámci pandemickej komisie dokumentom z dielne Svetovej zdravotníckej organizácie o hlavných odborníkov a ďalších odborníkov z radov lekárskej verejnosti.
Zvolala som Pandemickú komisiu vlády Slovenskej republiky, ktorá zasadla 26. augusta tohto roku. Cieľom rokovania komisie bolo prediskutovanie a schválenie štatútov dvoch odborných pracovných skupín, ktoré boli zriadené k schvaľovaným dokumentom z dielne Svetovej zdravotníckej organizácie.
Pri rozhodovaní o dokumentoch z dielne WHO sa opieram o názory odbornej a zdravotnej verejnosti. Jedna pracovná skupina bude po odbornej stránke posudzovať návrhy pandemickej zmluvy, ktorej prijatie je plánované na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji budúceho roku v prípade, že sa štátom nepodarí dosiahnuť konsenzus v skoršom termíne.
Druhá pracovná skupina k medzinárodným zdravotným predpisom bude posudzovať znenie revidovaných článkov, ktoré boli prijaté dňa 1. júna tohto roku.
Cieľom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je dospieť k jednotnému postoju, ktorý bude v maximálnej možnej miere chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.“
Skončil som, pán podpredseda.

... jazyk v tom ktorom teritóriu sa budú nachádzať, pretože to je tiež veľmi dôležité. Nie všade si možno vystačiť len angličtinou. Čiže tento výber sme už začali a budeme naozaj hľadať tých, ktorí majú predpoklady, sú skúsení a budeme ich zapájať do všetkých týchto aktivít, o ktorých

som hovoril, aby tu bolo naozaj tá výmena tých informácií dostatočná na to, aby dokázali spárovať tých podnikateľov, ktorí majú záujem robiť v zahraničí zahraničný biznis s konkrétnymi partnermi v zahraničných, teda v iných krajinách.
Skončil som, pán predsedajúci.

Veľmi dobrá otázka, pán poslanec, naozaj, pretože nehovoríme o ľuďoch, ktorí ukončia vysokú školu a pôjdu robiť hneď ekonomických diplomatov do teritórií, ktoré si vyžadujú určité kontakty, znalosti a tak ďalej.
Čiže toto by mali byť ľudia, ktorí majú určité predpoklady k tomu a skúsenosti. A tieto dve veci budeme musieť skĺbiť, a preto už dnes môžem povedať po diskusiách, ktoré sme mali s mojimi kolegami aj s štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom, ktorý má ekonomickú diplomaciu na starosti, sa ukazuje, že tie výberové konania, ktoré budeme na tieto pozície organizovať a už ich aj organizujeme, budú prevažne napĺňať z dvoch tretín asi ľudí, ekonomických diplomatov z externého prostredia, to znamená ľudí, ktorí robili reálne biznis, ktorí majú znalosti s medzinárodnými obchodmi a predovšetkým ovládajú aj jazyk v tom, v ktorom teritóriu sa budú nachádzať, pretože to je tiež veľmi dôležité. Nie všade si možno vystačíte len angličtinou. Čiže tento výber sme už začali a budeme naozaj hľadať tých, ktorí majú predpoklady, sú skúsení a budeme ich zapájať do všetkých týchto aktivít, o ktorých som hovoril, aby tu bolo naozaj tá výmena tých informácií dostatočná na to, aby dokázali spárovať tých podnikateľov, ktorí majú záujem robiť v zahraničí zahraničný biznis s konkrétnymi partnermi v zahraničných, teda v iných krajinách.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem, pán poslanec. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete, že ekonomická diplomacia je veľmi silný nástroj a je potrebné ho efektívne využívať a stanoviť si aj priority, ale v prvom rade je dôležité mať doma jasné pravidlá, akým spôsobom postupovať a zapojiť do toho všetkých aktérov, ktorí sú do toho potrební byť zapojení. A preto pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky sme boli pred otázkou vytvoriť nejaký projektový tím, ktorý by bol zložený zo všetkých hráčov – príslušných ministerstiev, implementačných agentúr, organizácií zastupujúcich záujmy podnikateľov, akými sú napríklad EXIMBANKA alebo SARIO. Toto sa podarilo a tento projektový tím sme vytvorili. A na konkrétnej identifikácii teritórií a priorít pre rôzne zahraničné aktivity v rámci zahraničného obchodu Slovenskej republiky pracujú so samotnou podnikateľskou sférou prostredníctvom združení, aké sú napríklad Slovenská obchodná priemyselná komora alebo Klub 500 a rôznych únií zamestnávateľov.
A tieto podporné aktivity v ekonomickej diplomacii plánujeme a pripravujeme aj na základe unikátnych informácií, ktoré máme zozbierané prostredníctvom našich ekonomických diplomatov a zastupiteľských úradov priamo v teritóriu. Určite ste zachytili, že spoločne s optimalizáciou našich zastupiteľských úradov sme predstavili, že ideme zvýšiť počet našich ekonomických diplomatov zo 17 na 43, a to zapadá aj do tejto našej stratégie. Čiže pre podnikateľské subjekty na základe práve tohto projektového tímu organizujeme viaceré podujatia a poskytujeme viaceré služby, či už sú to individuálne konzultačné dni pre ekonomických diplomatov a pre firmy máme k dispozícii projektovú schému na organizáciu proexportných orientovaných podujatí pre slovenských podnikateľov v preferovaných teritóriách, ktoré sme si zadefinovali, pretože posilňujeme spoluprácu s regiónmi a regionálnymi podnikateľskými organizáciami, podujatiami na tzv. podujatiach Z regiónu do sveta. Úspešné slovenské firmy v oblasti inovácií pravidelne predstavujeme zahraničným veľvyslancom akreditovaným v Slovenskej republike prostredníctvom tzv. inovačných dní.
No, samozrejme, ale je potrebné, aby sme dali dohromady aj všetkých tých podnikateľov, ktorí majú záujem sa presadzovať v zahraničí, s našimi diplomatmi, ekonomickými diplomatmi, ktorí sa tomu venujú, a títo potrebujú mať tieto informácie z prvej ruky a ako platforma na túto komunikáciu v tejto oblasti sme vytvorili tzv. exportné fórum, ktoré sa uskutoční aj tohto roku, bude to 8. októbra v Žiline, a nateraz evidujeme, pre vašu informáciu, už 346 registrácií podnikateľov a proexportných inštitúcií a osobnú účasť máme z ekonomických diplomatov potvrdených 64, ktorí majú záujem sa tomuto venovať a ktorých chceme rovnako sieťovať.
Nuž a chcem v tejto súvislosti povedať, že v týchto aktivitách budeme pokračovať a budeme ich posilňovať, aby sme to sieťovanie vytvorili do takej podoby, aby bola naozaj úspešná a prinášala výsledky.
Ďakujem. Dohovoril som. (Potlesk.)

Pán poslanec, pokúsim sa odpovedať, pretože mám nejakú pamäť, keďže som bol v tom parlamente, kedy ste vládli.
Viete, toto je také vaše klišé. Ja vám len pripomeniem, že naše vlády preberali po vás v roku 2012 nezamestnanosť vo výške 15 % a odovzdávali sme ju Slovensku na úrovni 5 %. Toto sú naše konkrétne príklady, čo sme robili.
Deficit sa blížil k jednému percentu, ku ktorému ste sa vy ani len nepriblížili. My sme robili vždy opatrenia po vašich pravicových vládach, ktoré v podstate rozhadzovali a nestarali sa o občanov Slovenskej republiky. A táto konsolidácia, keď hovoríte, že sa to bude dotýkať všetkých obyvateľov, je predovšetkým postavená na tom, aby sme zachovali sociálne štandardy, tie, ktoré sme aj občanom sľúbili, lebo si to zaslúžia. Oni nemajú doplácať na to, čo ste vy spôsobili v predchádzajúcej vláde, ktorú ste podporoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán minister, váš čas uplynul.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, čiže v zastúpení pána ministra Kamenického prečítam jeho odpoveď, ktorú pre vás pripravil:
„Vážený pán poslanec, ďakujem vám za otázku.
Súčasná vláda prijíma v poradí už druhú nevyhnutnú a zásadnú konsolidáciu, a to najmä v dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád. Koalícia vyvinula enormné úsilie na zostavenie konsolidačných opatrení, a to bez zásadného negatívneho vplyvu na sociálny štandard obyvateľov Slovenskej republiky, avšak aby dostatočne naplnili príjmy štátneho rozpočtu. Vláda si zároveň uvedomuje potrebu zníženia výdavkov na chod štátu, preto pristúpila k zníženiu počtu štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov podľa Zákonníka práce o 10 % aj so zodpovedajúcimi osobnými výdavkami.
Vo verejnej správe síce pracuje viac ako 400-tisíc zamestnancov, avšak tento počet zahŕňa aj zamestnancov pracujúcich v územnej samospráve, v dopravných podnikoch, v zdravotníckych zariadeniach a podobne, ktorí nie sú financovaní zo štátneho rozpočtu, a z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky nemá priamy dosah na znižovanie ich počtov.
Predmetné zníženie počtu zamestnancov sa nevzťahuje ani na všetkých 248-tisíc zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko sa dotkne napríklad zamestnancov regionálneho školstva, verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií, zdravotníckych zamestnancov, zamestnancov centier pre deti a rodiny, špecializovaných ústavov a profesionálnych rodičov, policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov, príslušníkov finančnej správy, ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov.
Čiže na základe uvedeného konsolidačné opatrenie znamená zníženie počtu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy na úrovni 5-tisíc osôb.“
Toľko odpoveď, pán poslanec, pre vás.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, chcem ešte aj uviesť, že táto otázka sa opakuje potom v tých ďalších, nebudem to menovať, bola viackrát položená, lebo je o to veľký záujem.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, ktorí si čítali programové vyhlásenie vlády, tak úplne logicky pochopili, že zameranie slovenskej diplomacie bude veľmi významne akcentovať ekonomický rozmer okrem, samozrejme, politického, zahraničného a všetkých tých vecí, ktoré dovtedy sme vždy napĺňali a v ktorých sme boli aktívni, tak ekonomická diplomacia je tam zadefinovaná ako niečo, kde chceme byť viacej aktívni.
Preto sme 28. augusta aj po viacmesačnej príprave predložili do vlády v tomto roku návrh na zmenu siete zastupiteľských úradov, na ktorú potom naväzuje aj sieť ekonomických diplomatov, pretože sme museli najskôr si nejakým spôsobom optimalizovať zastupiteľské úrady a náväzne na to urobiť aj priority pre ekonomických diplomatov tam, kde ich chceme mať. Samozrejme, museli sme to všetko prispôsobiť finančným prostriedkom, pretože ako to bolo povedané mojím predrečníkom pánom ministrom vnútra, ktorý odpovedal na otázku, máme verejné financie naozaj v zlom stave a museli sme hľadať také riešenie, ktoré vyváži, ak niekde niečo chceme otvoriť, musíme niekde ubrať, aby sme to dokázali finančne zvládnuť. Myslím si, že toto sa nám podarilo aj so všetkými aktérmi, ktorí do toho boli zainteresovaní, to znamená, sme komunikovali so všetkými, ktorí majú záujem sa na tom zúčastňovať, sú to obchodné komory, zamestnávateľské združenia, rôzne firmy.
A výsledok v podstate je známy v tom, že sme sa rozhodli otvoriť nové štyri zastupiteľské úrady, a to predovšetkým v Indo-Pacifickom priestore a rovnako aj v Afrike, je to nový zastupiteľský úrad v Alžírsku, nový zastupiteľský úrad v Tanzánii a potom v Indo-Pacifiku je to Malajzia a Filipíny. A rovnako otvárame, čo síce nebolo v tom dokumente uvedené, pretože to nespadá pod schvaľovanie vlády Slovenskej republiky, budeme otvárať aj tzv. styčný úrad v Etiópii, ktorý bude zastúpený zo susednej krajiny, a dôvod je veľmi jednoduchý, pretože chceme, aby sme v Addis Abebe mali takisto aktívneho diplomata, pretože tam sídli africká... Únia afrických štátov, je tam aj zastúpenie OSN a chceme, aby sme boli aktívni aj v tejto oblasti, čo perspektívne sa môže ukázať, aj že budeme potrebovať mať silnejšie postavenie v tomto meste a v tejto krajine.
Ekonomická diplomacia tým sa posilní, že zo 17 ekonomických diplomatov budeme na čísle 43 ekonomických diplomatov, čo je navýšenie takmer o 50 %. A čo je dôležité, presne sme cielene povedali, v ktorých teritóriách potrebujeme mať plnohodnotných ekonomických diplomatov.
Prečo spomínam slovo plnohodnotných? Pretože doteraz to bolo tak, že vo väčšine ekonomickí diplomati mali kumulované funkcie. To znamená, nie naplno sa venovali iba ekonomickej diplomacii, ale popritom robili mnohé iné činnosti.
A to je tiež veľká výzva aj pre nás, v ktorej pokračujeme ďalej, že chceme ešte pozrieť sa na optimalizáciu na našich zastupiteľských úradoch, aby sme práve takéto niečo odbúrali a zainteresovali okrem týchto ekonomických diplomatov aj samotných veľvyslancov do toho, aby boli aktívni v ekonomickej diplomacii okrem činnosti, ktorú robia na zastupiteľských úradoch.
Čiže podčiarknuté, z týchto čísel je zrejmé, že posilnenie našej ekonomickej diplomacie je naštartované, teraz nás čaká naozaj veľmi dôležitá úloha, aby sme dokázali obsadiť tieto miesta schopnými diplomatmi, pretože takých len tak nenájdete na trhu, ale pevne verím, že s tímom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, ďakujem vám za otázku. Možno nebude až taká zaujímavá, ako sme počuli teraz otázku a odpoveď, lebo, myslím si, že to bolo potrebné, aby to zaznelo, ale budem sa snažiť priblížiť vám 79. zasadnutie Valného zhromaždenia, ktoré bude prebiehať v období prehĺbenia globálnych kríz, kedy sa očakávajú ešte väčšie turbulencie a nestabilita. Medzi štátmi narastá nedôvera, rozpory a predsudky a najväčšou globálnou výzvou stále zostáva chudoba vo všetkých jej formách a rozmeroch.
Základnou úlohou slovenskej delegácie na Valnom zhromaždení pod vedením pána prezidenta Slovenskej republiky teda bude prezentovať neochvejnú podporu Slovenska pre multilateralizmus a medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločných pravidlách. Budeme sa zasadzovať za univerzálne dodržiavanie dohodnutých pravidiel, pretože len v takomto globálnom usporiadaní sa nestrácajú záujmy a hlas aj menších štátov, akým je aj Slovenská republika.
Na všetkých rokovaniach budeme tlmočiť našu podporu pre mierové riešenia aktuálnych konfliktov, počnúc Ukrajinou cez Blízky východ, ale rovnako aj Jemen, Sahel či Sudán. Medzinárodná komunita musí byť schopná presadiť diplomatické riešenie na ukončenie zbytočného zabíjania a ďalších humanitárnych katastrof, ktoré sú v ozbrojených konfliktoch neoddeliteľnou súčasťou.
Slovensko podporí riadnu a včasnú implementáciu Agendy 2023 a splnenie Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú určené pre všetky krajiny vo svete, tak rozvinuté, ako aj rozvojové.
V sektorálnych témach sa budeme zasadzovať za posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu, násilnému extrémizmu, nadnárodnej trestnej činnosti a rizikám súvisiacim s kybernetickými hrozbami.
Budeme takisto presadzovať ambicióznejší záväzok k riešeniu jadrových zbraní, odzbrojeniu a posilneniu mierového využitia vesmíru. Zasadíme sa za prijatie účinných a konkrétnych opatrení zameraných na boj proti chudobe, hospodársky rast, medzinárodný obchod, financie, sociálnu inklúziu, rozvoj vedy a techniky, energetiky a ochranu klímy a biodiverzitu.
V neposlednom rade je Valné zhromaždenie OSN, na ktorom sa stretávajú lídri a delegácie naozaj z celého sveta, príležitosťou nadviazať a rozšíriť cenné kontakty s partnermi zo vzdialenejších teritórií či už na úrovni prezidenta, alebo ministra zahraničných vecí, uskutoční Slovensko bilaterálne rokovania s predstaviteľmi, ako napríklad: Uzbekistanu, Argentíny, Brazílie, Čile, Gruzínska, Kene, Kanady, Kuby, Maroka, Jordánska, Filipín, Indonézie a ďalších, pretože prebiehajú stále rokovania na zabukovanie týchto rokovaní, ktoré budú počas samotného zasadnutia Valného zhromaždenia.
Slovensko aj týmto spôsobom zintenzívňuje svoju spoluprácu s partnermi predovšetkým z ázijského, afrického a latinskoamerického kontinentu a karibského regiónu a pripravuje svoju kandidatúru aj na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 – 2029. Bude to po prvýkrát a myslím si, že je to prestížna záležitosť pre našu diplomaciu a pre Slovenskú republiku.
Ďakujem, dohovoril som, pán predsedajúci.