Videokanál poslanca

Ďakujem, vážený pán poslanec, áno, máte pravdu, 14. apríla došlo k bezprecedentnému útoku Iránu na Izrael. Mohli ste to mnohí sledovať, boli z toho aj zábery v rôznych medzinárodných zahraničných televíziách a musím povedať, že Slovenská republika ostro odsúdila hneď po týchto útokoch tento akt zo strany Iránu. Rovnako na to reagoval aj veľmi aktívne vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, ktorý zvolal videokonferenciu, kde sa o tomto diskutovalo a zhodli sme sa rovnako na tom, že je to niečo, čo je bezprecedentné a je to potrebné odsúdiť, je to v rozpore s medzinárodným právom. Vzápätí sme sa tým zaoberali aj na zasadnutí rady pre zahraničné veci a musím povedať, že tá zhoda bola medzi všetkými členskými krajinami veľmi jasná a zadeklarovaná a vyústilo to, že sme sa zhodli, že je potrebné posilniť súčasné embargo, ktoré je dané na Irán, tie sankcie svojím spôsobom, predovšetkým ktoré súvisí s výrobou vojenských dronov a rakiet použitých pri tomto útoku. Čiže pripravuje sa zosilnenie tohoto embarga, aby sa obmedzila možnosť pre Irán produkovať takéto rakety, ktoré boli použité, rovnako aj drony, ktoré boli použité pri útoku na Izrael.
Asi sa zhodneme, že tento iránsky útok bol masívny, pretože to boli stovky rakiet a rovnako aj dronov, ktoré boli použité, a je potrebné to vnímať v kontexte toho, čo sa deje v Gaze a to, že celý tento konflikt sa týmto môže len zradikalizovať a rozšíriť a tento útok tomu nasvedčoval.
Áno, môže byť aj otázka, ktorú môžete položiť, že Irán konal potom, ako sa, ako nastal útok na jeho konzulárny úrad v Damasku. Môžeme povedať aj veľmi jednoznačne, že aj toto je porušenie medzinárodného práva a bezpečnostná rada sa tým zaoberala. Pokiaľ mám aj informáciu, tak to odsúdila. Preto je potrebné a slovenská diplomacia je pri tom, aby sme pôsobili na diplomatickom poli a jasne tlačili na to, aby došlo k čo najskoršiemu prímeriu v pásme Gazy.
Určite sa zhodneme, že ak by došlo k takému útoku, aký Izrael robil v severnej časti Gazy a bolo by to aj teraz v meste Rafah, kde je koncentrácia Palestínčanov asi 1,5 milióna obyvateľov, malo by to katastrofálne dôsledky. Preto je potrebné prímerie a okamžité prepustenie rukojemníkov, ktorých zadržiava ešte doteraz Hamas. No a čo je najdôležitejšie, pretože čo sa deje v pásme Gazy, to už je nielen humanitárna kríza, ale to je hladomor. Akonáhle by k tomuto došlo, aj keď tam už boli nejaké uvoľnenia aj zo strany Izraela, ešte stále to nie je dostatočné, je potrebné uvoľniť všetky možné toky humanitárnej pomoci, pretože tá situácia je tam naozaj alarmujúca a je potrebné čím skôr tento, tento konflikt skončiť a hľadať prímerie.
Čiže, pán poslanec, ja len chcem zdôrazniť, že ten konflikt má z dlhodobého hľadiska iba jedno riešenie a to presadzuje aj slovenská diplomacia, a to je dvojštátne riešenie. Pretože toto dvojštátne riešenie, kde aj Palestína bude mať vlastnú štátnosť aj de iure, môže priniesť stabilitu aj pre samotný Izrael do budúcnosti, pretože ak to nenastane, tak tento konflikt bude zmrazený. A vo vnútri je toľko naakumulovaného zla a pomsty, ktorá tam môže sa realizovať v budúcnosti, že si to nevieme ani predstaviť, preto je dôležité naozaj, aby sme čím skôr dospeli k tomu, že aj svetové spoločenstvo podporí a bude tla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, odpoveď na túto otázku je jednoduchá, a zároveň zložitá.
Slovenská republika víta každú iniciatívu, ktorá aktívne prispieva k hľadaniu mierových riešení aktuálne prebiehajúcich vojnových konfliktov, takto som to aj nedávno tlmočil na osobnom stretnutí tureckému veľvyslancovi na Slovensku, keď som ocenil diplomatické úsilie práve Turecka a jeho prezidenta na zastavenie eskalácie situácie v Gaze a na Blízkom východe. Výzvou pri takýchto diplomatických iniciatívach vie dosiahnuť, aby predovšetkým obe strany konfliktu dokázali komunikovať, lebo to je základ. Bez komunikácie nie je možné nájsť akékoľvek diplomatické riešenie a bez diplomatického riešenia nie je možné nájsť žiadne ukončenie vojnového konfliktu, a preto z tohto pohľadu, nech akokoľvek sa pozeráme na Hamas a hodnotíme jeho útok na Izrael ako niečo, čo je odsúdeniahodné, je to naozaj teroristický útok, je potrebné s týmito stranami rokovať, aby nedochádzalo k zbytočnému zabíjaniu a prichádzaniu k škodám civilistom, ktorí v súčasnej dobe práve v pásme Gazy na to najviac doplácajú.
Viete veľmi dobre, že tie čísla sú alarmujúce, je to viac ako 33-tisíc, to číslo sa môže meniť, pretože obidve strany, jedni to komentujú, nie, ale dnes sa už na tom zhodne aj celé svetové spoločenstvo, viac ako 33-tisíc obetí civilných v pásme Gazy a z toho 70 % sú deti a ženy. Nehovoriac o tom, že tam rovnako prišlo o život viac ako stovka humanitárnych pracovníkov, čo nebolo azda v žiadnom konflikte za ostatné obdobie, a toto je potrebné za každú cenu čím skôr zastaviť, a preto oceňujem práve aktivity tureckého prezidenta a jeho diplomacie, hľadanie riešenia, pretože môže nájsť a hľadá aj cestu k Hamasu, bez ktorého nie je možné vyriešiť tú najzákladnejšiu vec pre Izrael, a to je prepustenie rukojemníkov, ktorých stále ešte Hamas zadržiava.
Pán poslanec, ale dovoľte mi, aby som nad rámec tej, tohto aj povedal, že Slovenská republika má záujem o to, aby sme s Tureckom rozvíjali intenzívnejšiu spoluprácu nielen pri podpore týchto mierových aktivít zo strany Turecka, ktoré som tlmočil aj veľvyslancovi, a myslím si, že rovnako aj tá diskusia na ostatnom antalskom diplomatickom fóre s ministrom zahraničným, zahraničných vecí Turecka Hakanom Fidanom, kde sme to rovnako preberali, máme záujem aj o ekonomickú spoluprácu a rozvíjanie našej spolupráce, ktorá, myslím si, že má ešte obrovské rezervy, a z tohto pohľadu chcem predovšetkým vyzdvihnúť našu aktivitu, ktorá je veľmi dôležitá, a to je slovensko-turecké hospodárske... slovensko-turecký hospodársky a obchodný výbor, ktorý bol založený z iniciatívy Ministerstva hospodárstva a obchodu Slovenskej republiky a Turecka, bolo to v podstate v máji 2024. A teším sa, že je tu nejaký základ pre ďalšie spolupracovanie medzi týmito dvoma krajinami nielen v týchto iniciatívach globálnych a mierových, ale aj bilaterálnych, lebo si myslíme, že je potrebné, aby sme práve naopak, nehľadali tie veci, ktoré nás rozdeľujú, ale tie oblasti, ktoré nás spájajú, a takto to bude postupovať aj naša slovenská diplomacia.
Ďakujem. Dohovoril som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Áno, žiaľ, musím potvrdiť vaše slová, Výbor pre politické vzťahy a demokraciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorého je súčasťou aj Slovenská republika, naozaj 27. marca tohto roku prijal závery, v ktorých odporučil, aby Kosovo bolo prijaté do Rady Európy. Svoje odporúčanie opiera o argument, že takéto členstvo by, citujem, viedlo k posilňovanie štandardov ľudských práv v Kosove tým, že osobám pod jurisdikciou kosovského ich orgánu by zabezpečoval prístup k Európskemu súdu pre ľudského práva. Také konštatovanie prijali.
Chcem ale ubezpečiť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že rezort diplomacie Slovenskej republiky pozorne sleduje tieto procesy na pôde Rady Európy vo vzťahu ku Kosovu, ale aj kroky Prištiny v oblasti prijímania právnych noriem a ich súlad s medzinárodnými normami, štandardami Európskej rady vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho protokol.
Musím konštatovať, že viaceré stanovené podmienky, žiaľ, ostávajú nenaplnené, vrátane mnohých medzinárodnoprávnych záväzkov Kosova vyplývajúcich z dialógov, z dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Pokiaľ ide ale o Radu Európy, dámy a páni, bol by to jeden z bezprecedentných krokov, ktoré by nastali v tomto prípade, pretože členom Rady Európy by sa stala krajina, ktorá nie je uznaná krajinami, ktoré sú členmi Rady Európy. A tu musím ešte raz zdôrazniť, že Slovenská republika od začiatku spoločne s ďalšími štyrmi krajinami Európskej únie, Rumunskom, Španielskom, Cyprom a Gréckom, dodnes neuznali Kosovo a neuznali ho preto, lebo sme presvedčení, že Kosovo vzniklo rozpore s medzinárodným právom. A tento náš postoj je konzistentný a nemeniaci sa. Hovoríme to keď sme boli v opozícii a stojíme za tým aj keď sme vo vláde, pretože toto je jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré musíme ctiť pre krajiny rozmeru, ako sme my, ani nie malej, ale strednej krajiny, dodržiavanie medzinárodného práva.
A nemôžeme si dovoliť pozerať na dodržiavanie medzinárodného práva tak, že keď ho poruší ten dobrý, tak je to v poriadku, v úvodzovkách, ale keď ho poruší ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Lebo takýto dvojaký štandard, bohužiaľ, nastal. A to si musíme povedať úplne otvorene. Ale my sme vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Tak je to aj v prípade Ukrajiny, tak je to v prípade Kosova a bolo to aj v prípade útoku na Irak, kde podľa dostupných informácií zbytočne prišlo o život milión civilistov, vojakov a tak ďalej.
Čiže z tohto pohľadu náš postoj je nemenný a budeme presadzovať náš postoj v rámci našich možností aj v Rade Európy. Pevne verím, že aj poslanci, ktorí budú na parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorým predsedá, alebo je šéf delegácie pán podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, že spoločne toto stanovisko budú prezentovať aj na pôde Rady Európy. A je už len na ostatných krajinách, ktoré na jednej strane hovoria o dodržiavaní medzinárodného práva, a sú to naše partnerské krajiny, či už je to v Európskej únii alebo aj NATO, napriek tomu, že tu bolo porušené medzinárodné právo, uznali Kosovo. My stojíme jasne na týchto pevných základoch.
Čiže bol by tu precedens, my to odmietame a budeme robiť všetko preto na úrovni Rady Európy, aby k tomu nedošlo. Najlepšie by bolo, keby celá táto agenda bola stiahnutá a nerokovalo sa o nej ďalej, ale uvidíme, aký bude ďalší vývoj. Ale o postoj našej diplomacie a Slovenskej republiky sa nemusíte obávať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, Slovenská republika sa dlhodobo zaujíma o rozširovanie Európskej únie o nových členov a naše angažovanie sa práve na západnom Balkáne o tom svedčí, pretože pred dvadsiatimi rokmi, viac ako pred dvadsiatimi rokmi bolo prisľúbené práve balkánskym krajinám to, aby sa situácia zmiernila po tej hroznej občianskej vojne, ktorá tam nastala, že otvárame perspektívu pre tieto krajiny v Európskej únii. Avšak čas beží a tá perspektíva sa akosi vzďaľuje.
A preto som veľmi rád, že práve Slovenská republika je členom aj krajín Priateľov západného Balkánu a na svojom stretnutí, ktoré sme mali v Taliansku v Ríme, ktoré zorganizoval pán minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani, sme túto vec rozobrali do hĺbky s priateľskými krajinami a vzišlo z toho aj komuniké, ktoré sme odosielali do Európskej únie na Európsku komisiu, kde sme podporovali urýchlenie procesu prijímania týchto krajín do Európskej únie. A keďže Bosna a Hercegovina bola najďalej z hľadiska tých prípravných konaní, hlavne prijímania legislatívnych zmien, tak som veľmi rád, že sa to podarilo a že sme boli vyslyšaní, pretože Bosna a Hercegovina je dnes jedna z najkomplikovanejších, jeden z najkomplikovanejších štátnych útvarov na svete. Pretože keby som vám to vysvetľoval, ako funguje, možno by ste ani nepochopili a o to som rád, pretože dáva to nejakú nádej tým občanom západného Balkánu, že predsa len sa to ide naplniť. Lebo v opačnom prípade, ak by sa to nestalo, tak by nastala obrovská frustrácia, a to by nám určite neprospelo, pretože my chceme, aby tento región sa stabilizoval. Napriek tomu, že tá stabilita je tam veľmi krehká, ale je to predovšetkým stabilita medzi Kosovom a Srbskom v súvislosti s dohodami, ktoré sa nedodržiavajú medzi Prištinou a Belehradom.
Čiže sme veľmi radi, že Európska rada rozhodla o tom, že sa otvoria rokovania s Bosnou a Hercegovinou a Bosna a Hercegovina má pred sebou veľké úsilie, ktoré musí ešte prekonať či pri prijímaní jednotlivých záväzkov, ktoré ešte nie všetky naplnili, ale potom, samozrejme, pri otváraní všetkých kapitol a uzatváraní týchto kapitol, čo nebude jednoduché, avšak je potrebné povedať, že sme nápomocní. Tak ako som spomínal, krajiny, priateľské krajiny západnému Balkánu avizovali, že sú pripravené pomôcť a Slovensko medzi ne patrí práve v tom zmysle, že my máme skúsenosti z prístupového procesu a ja som svojmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny ponúkol expertnú pomoc pri týchto rokovaniach a by sme im mohli niektoré veci pomôcť vyrokovať bez toho, aby sa museli učiť na vlastných chybách, ak to tak môžem povedať.
Áno, samozrejme, že každé rozširovanie si prinesie so sebou aj nejaké ďalšie nové témy, a to už je téma ako taká pre Európsku úniu, pretože my čelíme v podstate rozširovaniu o potencionálne deviatich krajín do Európskej únie, a to prinesie významné zmeny. A preto Európska únia má pred sebou po najbližších voľbách veľké témy, ako diskutovať o tom, čo to prinesie, na čo je potrebné sa pripraviť, ale tak, aby to neohrozilo našu spoločnú kohéznu politiku a poľnohospodársku politiku. Pretože tá je veľmi, veľmi dôležitá práve z pohľadu, že najväčšia časť z rozpočtu Európskej únie ide do podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. No a každá krajina je rôzne nastavená. Môže sa stať, že z niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti poberateľmi eurofondov, sa stane len krajinou, ktorá bude len platiť a už nebude prijímať, pretože všetko sa prenastaví. Ale napriek tomu je potrebné touto cestou ísť, pretože skúsenosť a história nás poúča, že radšej je potrebné mať tieto krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, za rokovacím stolom v Bruseli, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj obom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ale aj tým, ktorí v faktických poznámkach sa pripojili, a oceňujem tento konštruktívny tón aj za to, že podporíte tento zákon, túto úpravu pre samosprávy.
Chcel som pánovi Lackovičovi odpovedať, keď volal po nejakom trvalom riešení. Ambíciou tohto návrhu nebolo trvalé riešenie a zdôrazňujem to ešte raz, ale oceňujem predovšetkým to, že ste povedali, že ste pripravený na vecný dialóg, a to si myslím, že je ten správny prístup. A rovnako to bolo aj zo strany pána poslanca Hajka, ktorý vlastne rozobral tú tému, o ktorej sa už dlhodobo bavíme, pretože súčasné rozdelenie, a potvrdil to aj pán poslanec Janas, bolo postavené do dobrého počasia. Za našich vlád sme prerozdelili všetky finančné prostriedky, ktoré išli z daní fyzických osôb, lebo ešte časť predtým bola na ministerstve financií. My sme povedali, že 70 ku 30 to bude prerozdelené, a tým, že sa znižovala nezamestnanosť, tak, samozrejme, rástli príjmy, pretože boli veľké odvody. Ale nikto nepočítal s tým, že sem príde niekto s atómovkou, ktorá nebude počítať s tým, ako vykompenzovať samosprávam výpadky, ktoré súvisia práve s daňovým bonusom.
A súhlasím aj s pánom Hajkom, my sme rovnako za podporu rodiny a robili sme mnoho opatrení, ale nie takto nezodpovedne, ako to bolo urobené, bohužiaľ. Ak to malo byť urobené, podporili by sme to vtedy, keby to bolo urobené tak, že daňový bonus sa síce zvýši, ale prenastaví sa financovanie samosprávy. A to sa, bohužiaľ, neudialo a to nás čaká, pretože budeme musieť na to nejakým spôsobom reagovať a, aby sme nepoškodili rodiny z hľadiska bonusu a ich sociálneho nastavenia. Čiže som rád, že chcete rovnako prispieť k tej diskusii.
A ešte raz chcem podotknúť, že čerpanie eurofondov, ako ste aj vy naznačili, pán poslanec Hajko, je aj našou ambíciou, aby sme to dali na samosprávy. Hovorili sme o tom aj na výjazdovom zasadnutí v Prešovskom kraji, kde sa zúčastnil aj váš pán predseda ako šéf VÚC-ky, pretože si myslíme, že je to bližšie k problémom obcí a miest, ktoré sú najväčšími čerpateľmi, a tie ostatné infraštrukturálne projekty sa dajú čerpať z inej úrovne.
Čiže sme pripravení na tú diskusiu, ale ja by som vás chcel poprosiť aj, aby ste podporili zákon o úprave verejného obstarávania, lebo my sa nepohneme s čerpaním eurofondov veľmi významne, pokiaľ sa neupraví aj zákon o verejnom obstarávaní, a to vám určite vaši starostovia povedia, pretože ten zákon majú v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku, nastavený tak, že je to omnoho flexibilnejšie. A s koncepčným riešením určite prídeme, len dnes je potrebné vyriešiť samosprávy, a preto vám chcem všetkým poďakovať, že ste porozumeli tomuto návrhu, že samosprávy dokážeme sanovať práve v tom májovom období, kedy budú mať najmenší príjem, a potom to budú riešiť do konca roka. A dôverujme im, že budú určite zodpovedne robiť aj s tým rezervným fondom. Ja si nemyslím, že ho budú zneužívať. Sú tam poslanci, ktorí takisto cítia, že je potrebné byť veľmi opatrný pri rezervnom fonde. Ja som presvedčený, že sú to ľudia, ktorí sú zodpovední. Samozrejme, všade sa nájde aj niekto, kto to môže zneužiť, ale to je promile zanedbateľné. Pristupujme k nim s dôverou a takto to aj predkladáme v tomto návrhu zákona.
Ešte raz ďakujem za podporu všetkým.

Už to je v poriadku. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky, tak ako som už uvádzal, 11. apríla 2024 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších predpisov.
Cieľom v tomto návrhu je poskytnúť samosprávam v roku 2024 zvýšený podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb už do konca mája 2024 a umožniť obciam tak, rovnako aj vyšším územným celkom do konca roka 2024 použiť ich na krytie výdavkov bežného rozpočtu, ale aj na zdroje z rezervného fondu.
Týka sa to 157,7 milióna eur pre samosprávy a pre vyš... pre obce a mestá, čiže pre komunálnu sféru, a pre vyššie územné celky je to 67,6 milióna eur.
Toľko na úvod, keďže som to už predtým uvádzal, panie poslankyne, páni poslanci vedia, o čo ide, som pripravený na diskusiu v druhom čítaní.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som avizoval aj pri svojom úvodnom vystúpení, že veľmi rád odpoviem aj na otázky a zaujmem nejaké stanovisko k diskusii, aj keď, priznám sa, že tých otázok bolo pomerne málo, ak by som ich možno musel sám hľadať, tak mi dovoľte nadviazať na vystúpenie pána predsedu výboru Ferenčáka
V tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si pripomíname v tomto roku aj 15. výročie vstupu do eurozóny, to je veľmi významná udalosť. Rovnako si pripomíname a musíme si pripomenúť aj naše výročie vstupu do schengenského priestoru. Všade tam bola strana SMER – sociálna demokracia aktívna. Dámy a páni, akokoľvek sa budete snažiť nejakým spôsobom nás tlačiť, že my sme proti Európskej únii, no to nie je pravda, ani historicky sa to nedá použiť, nemáte žiadne argumenty. Jediné, čo máte, že nedokážete robiť politiku tu na Slovensku, tak ju robíte cez Európsku úniu, dehonestujúc vlastnú krajinu, to je jediné, čo robíte.
Slovenská republika je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom Európskej únie, ale nie tak, ako si to vy predstavujete, že servilne bude šúchať pri všetkých témach, ktoré im takto budú naservírované, ale že bude mať vlastný suverénny postoj a bude hovoriť, čo je zlé, ak niečo sa predkladá z tejto úrovne, na tom, čo robí Európska únia. A to platí pre všetky naše členstvá, či už je to v NATO, v OSN, alebo aj v OECD a OBSE. Veď predsa keď máme iný kritický názor napríklad v OSN, dámy a páni, to znamená, že sme proti OSN? Čo to tu tárate za hlúposti, s prepáčením, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale mám taký pocit, že sa snažíte ešte viacej škodiť aj touto diskusiou Európskej únii a nám, pretože my sme na jednej lodi spoločne, my chceme, aby sme Európsku úniu dokázali zveľadiť, ale tam, kde je to naozaj potrebné, a aby to bolo aj prospešné pre nás, pretože pre Slovenskú republiku je to prospešné. Ale sú tu témy, ktoré musíme jasne pomenovať. A nie sme to len sami, ktorí to pomenovávame, azda si myslíte, že migračnú politiku pomenovávame len my kriticky, pán Štefunko, ako ste to vy naznačili? Veď sú tu krajiny, ktoré odmietli rovnako a tí idú tiež byť vylúčené z Európskej únie? Ale to ste už nepovedali, ale stihli ste povedať to, že vás mrzí, že sme na predposlednom mieste v rámci Európskej únie. Ale to nespôsobila táto vláda, to spôsobili vlády, ktoré ste vy podporovali. A boli tam aj poslanci, ktorí sú tam dnes vo vašej strane alebo aj štátni tajomníci, ktorí dnes sedia vo vašej strane a boli v tých vládach. To sme my nespôsobili. Pozrite sa na ten rebríček, keď sme my boli vo vláde, kde sa Slovenská republika nachádzala. Ale snažíte sa v tej matrici, o ktorej som hovoril aj včera, pokračovať a dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá je úspešný príbeh, úspešný príbeh, ktorý urobil veľmi veľa. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je potrebné, aby sme spoločne dali konštruktívnej diskusii. Ja prijímam každú diskusiu, ktorá bude k tej diskusii, ktorá bude oponovať a dávať argumenty, veľmi rád a poďme hľadať nejaké spôsoby, ale odmietam, že by sme boli nedôveryhodným partnerom.
Pán Valášek, pán kolega, ja kvitujem tie pozitívne slová, tak si myslím, že to má byť, avšak nemôžem sa stotožniť s tým, čo ste hovorili o nejakom trhovisku nápadov, hlasovanie, tým ste nepriamo vlastne naznačili, že podporujete kvalifikova... hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Áno, máte svoje argumenty, ktoré ste povedali, my máme svoje argumenty, ktoré sme rovnako povedali, a my nie sme za to, aby bolo zrušené právo veta v oblastiach, ktoré ešte platí, v ktorých ešte platí, lebo výsledok je napríklad aj migračný pakt. Migračný pakt prešiel práve preto, že tam sa už hlasuje kvalifikovanou väčšinou. A myslíte si, že je tento problém vyriešený? No určite nie. A všetci dobre viete, že je to tak. Pán Štefunko ma pokritizoval, že som sa negatívne vyjadril v súvislosti práve s migračným paktom. Áno, vieme, pretože vy ste nastavení tak, že chcete otvoriť všetkým migrantom takto dvere, však ste to aj jasne hovorili, a nie je problém, lebo my zastupujeme záujmy Slovenskej republiky, vy zastupujete záujmy niekoho iného, mám taký pocit, a s týmto sa nezhodneme, ale rešpektujem váš názor, ale máme ho diametrálne odlišný.
Pán Valášek, my sa uberáme opačným smerom. A uviedli ste napríklad také bizarné príklady. Čiže podľa vášho názoru, keď sa v nemeckom Bundestagu jeden poslanec za stranu Zelených vyjadrí, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie, tak to je pre celú Európsku úniu svätý grál, podľa ktorého bude postupovať. Očakával som trošku viacej, pán poslanec. Vy ako diplomat, že budete takéto niečo vyťahovať! Ja by som mohol teraz prebrať všetky debaty v európskych parlamentoch, kde sa narozprávalo na rôzne krajiny strašne veľa, ale že vy vytiahnete jedno tvrdenie poslanca za stranu Zelených, že by nás mali vylúčiť, a to je to najväčšie spochybnenie, tak to, to mi je ľúto, že ste... A to, že niektorí sa vyjadrili trošku ináč z hľadiska tých predstaviteľov, vy ste nešpecifikovali, že Slovensko a premiér je hanbou Európskej únie, áno, niektorí môžu sa tak vyjadriť a my to rešpektujeme, pretože niekedy v politike nemáme rovnaký názor, ale nám ide stále o tú istú Európsku úniu, len máme možno iný prístup ako tí druhí, ktorí nás pri... ktorí nás kritizujú.
No a tie listy, premiér a to, čo ste spomenul, ja už som len čakal, kedy toto príde. Dámy a páni, ja sa vrátim k tomu, neškoďte vlastnej krajine, prosím. Poďme sa tu naozaj popasovať argumentami, ale nechoďte, nepredkladajte na pôde Európskej únie a predovšetkým parlamentu vašimi poslancami nezmyselné veci, ktoré škodia len Slovensku. Nerobte to, prosím vás, lebo vy škodíte, vy naznačujete o tom, že prídeme o európske fondy, lebo vy to, o tom aj hovoríte priamo v Európskom parlamente, teraz hovorím vašich zástupcov, a nie sme to my. Čiže nevytvárajte tu ten dojem falošný, ktorý tu nie je.
A ja sa spýtam, pán Krúpa povedal, sila a slabosť malých krajín, nedohovoril to, nie je tu, ale veľmi rád by som poznal teda, aby mi vysvetlil, o čo ide, že vo viacerých formátov bola Slovenská republika vylúčená. Pán Krúpa, kde ste, povedzte mi, z ktorého formátu bola Slovenská republika vylúčená? Chcem to vedieť. Ale keďže ste tu neni, tak ja poviem asi, čo by ste vy povedali. Napríklad z toho formátu, kde pán prezident Macron zvolal stretnutie členov krajín Európskej únie a otváral otázku, že Európska únia a niektoré krajiny že budeme musieť poslať asi aj, a debatovať o tom, aj vojská krajín Európskej únie, tie, niektorých NATO, na územie Ukrajiny. A toto my odmietame. A jasne sme povedali, že náš postoj je v tomto nemenný a z tohto pohľadu my sa na tomto nástroji už nebudeme podieľať. My sa budeme podieľať na tých nástrojoch, ktoré sú Európskou úniou jasne zadefinované. Európsky mierový nástroj, podporili sme zmenu viacročného finančného rámca, je tam 55 mld. pre eu... pre Ukrajinu, nás mrzí, že iba dve miliardy v rámci tohoto viacročného finančného rámca bolo určených napríklad na veľmi problematickú vec, a to je migrácia. Pretože tá migrácia tu stále je. A my podporíme napríklad stanovisko, ktoré presadzovalo Španielsko, kde je potrebné sa angažovať v tých tretích krajinách a byť viacej preventívni ako aktívni. My to podporujeme, veď si to tam prečítajte aj v tej správe. Pretože toto je prístup, toto je riešenie a Slovenská republika je aktívna pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácie tým, že pomáhame na schengenských hraniciach našim susedom, či už je to Maďarsko, ale sme sa pripojili aj k mnohým projektom, ktoré by mali riešiť tú migráciu v tých krajinách, kde vzniká. Lebo toto je cieľom. To sú krajiny Sahelu a tak ďalej. Čiže, pán kolega Valášek, mrzí ma, že používate takéto naozaj slabé argumenty.
No a čakal som, kedy to príde, že stretnutie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A toto je presne váš prejav. To znamená, že minister zahraničných vecí zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických sa môže stretnúť s pánom Lavrovom. Minister zahraničných vecí Turecka, druhej najväčšej armády v rámci NATO, kde aj my sme členom a hlásime sa ku, sa môže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Slovenskej republiky nemôže. Minister zahraničných vecí Francúzska môže telefonovať s ministrom obrany Ruskej federácie so Šojguom, ale minister obrany Slovenskej republiky nemôže telefonovať. Veď vy ste sa priamo usvedčili týmto, že toto je tá vaša servilná politika. V diplomacii je, dámy a páni, a viete to veľmi dobre, je o diskusii v prvom rade. O komunikácii. Ale aj s tými, s ktorými možno nesúhlasíme. Preto diplomacia je tak zastúpená, preto napríklad aj ambasádori zostávajú v krajinách, ktoré sú povedzme vo vojnovom konflikte, lebo tam ostáva stále nejaká komunikačná linka, lebo už keď tá sa preruší, tak už skončilo všetko. A budú platiť slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že vojna, keď sa bude viesť s akýmkoľvek dobrým úmyslom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. A je to pravda. Preto sa je potrebné stretávať a hovoriť o tom, aký máme na to názor. A ja som ten názor povedal aj ministrovi Lavrovi, ale odmietam, že by sme sa nemali stretávať, pretože to nie je zvrchovaná zahraničná politika, ktorú presadzujete vy.
Pani Števulová, rezervovaný postoj k Ukrajine. Ja by som bol veľmi rád, keby ste to špecifikovali, asi dve minúty nestačili. V čom je rezervovaný, prosím vás? Otvorenejší postoj k Ukrajine, ako máme my, azda nemá žiadna krajina. Lebo my otvorene hovoríme o našich názoroch. My sa netvárime, že si myslíme niečo iné a robíme niečo iné. My sme povedali, aký je náš postoj, že jednoducho nevidíme v tomto vojnovom konflikte, ktorý už je v treťom roku, riešenie vojnové a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie. Ale na všetkých ostatných veciach sa zhodneme, pani Števulová. Hovoríme, že je to porušenie medzinárodného práva? Hovoríme. Sme za Ukrajinu, ktorá je celistvá v hraniciach, ktoré boli medzinárodne uznané? Sme. Tak potom v čom je problém, aký rezervovaný? A naviac, pani kolegyňa, my sme predsa usporiadali spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou, čo sa nepodarilo žiadnej krajine z Európskej únie, na našom území. A my si to vážime, pretože aj ukrajinská strana usúdila, že to, čo im ponúkame, je úprimné. A sú tam konkrétne projekty, ktorými im chceme pomôcť. Ale netvárime sa, že máme iný názor, len hovoríme to, čo si myslíme, ale chceme im pomôcť. A to platí bez ohľadu na to, akokoľvek budete teraz hovoriť, no dobre, ale ako ten mier dosiahnete, chcete obetovať takú alebo onakú časť územia Ukrajiny. Ale to už nie je náš problém, my sme za celistvú Ukrajinu, lebo sme na strane dodržiavania medzinárodného práva. A to budem tvrdiť od začiatku až do konca, lebo to je najsilnejšia zbraň krajín nášho rozmeru, dodržiavanie medzinárodného práva, a sme v tom konzistentní neustále. A nemáme s tým žiadny problém a nerobíme rozdiely ako niektorí, že keď poruší medzinárodné právo tzv. ten dobrý, tak je to v poriadku, ale keď poruší medzinárodné právo ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Boli sme konzistentní pri porušení medzinárodného práva v Kosove. A tak to držíme aj dodnes, pani kolegyňa, venujete sa právu, lebo si myslíme, že je to porušenie medzinárodného práva. A sme päť krajín z Európskej únie, ktorí dodnes neuznali Kosovo. A rovnako sme aj proti tomu, aby Kosovo vstúpilo do Rady Európy, pretože sú tam teraz pokusy, pretože to nie je medzinárodne uznaný štát, lebo vznikol na základe porušenia medzinárodného práva. Je to obrovský precedens. Nech sa spytujú svedomie tí, ktorí to podporili z Európskej únie a dnes hovoria úplne iné, čo sa týka voči Ukrajine. Veď oni podporili porušenie medzinárodného práva uznaním Kosova, to je náš výklad. Ale rovnako sme postupovali aj pri porušení medzinárodného práva pri útoku na Irak. A to už azda nikto dneska nespochybní. A stiahli sme vojská z Iraku, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. Čiže náš postoj voči Ukrajine, pani Števulová, je veľmi otvorený a ja oceňujem aj ukrajinskú stranu, že sme dokázali nájsť konkrétne projekty, ktorými môžeme pomôcť v tej neľahkej situácii, v ktorej sa oni nachádzajú.
Aby sme nerobili Slovenskej republike hanbu, to povedal pán poslanec Valášek. Vy robíte všetko pre to, aby Slovenská republika bola zahanbená, tým, že robíte vnútornú politiku v zahraničí. Pasujte sa s nami argumentami tu, na to sme pripravení.
Predposledné miesto som už spomenul, pána poslanca Štefunka, no a posledná záležitosť, pán Valášek ešte povedal v súvislosti s automobilovým priemyslom jednu vážnu vec, na ktorú musím reagovať. Pán poslanec v podstate to, čo naznačil, povedal, že my ohrozujeme vlastne automobilový priemysel, v ktorom je zamestnaných 170-tisíc ľudí. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec! Bola to strana SMER, keď pán minister hospodárstva Sulík pripravoval investíciu s Volvom, ktorá prišla a povedala, že v prípade, keď budeme vo vláde, tak podporíme tú investíciu a budeme v nej pokračovať. A vy napriek tomu ste ochotný bez akýchkoľvek problémov prísť a povedať takéto niečo. Práve naopak, nám záleží na tom, ale rozmýšľame aj na diverzifikácii, pretože sa stávame čoraz viacej závislí na tomto priemysle a v prípade, že ten priemysel, príde ekonomická kríza, tak to má hneď dopad na tento priemysel a veľmi to s nami zalomcuje. Však sa to ukázalo úplne jasne. Ale to, že my spochybňujeme alebo nejakým spôsobom ohrozujeme automobilový priemysel, nie je pravda. Ba práve naopak, práve politikou na štyri svetové strany, bijúc alebo súc členom Európskej únie a NATO, sa snažíme s partnermi, ktorí v tom hrajú veľkú úlohu, vytvárať nejaké ekonomické prostredie. Čítali ste v tej správe napríklad o Číne, čo sa píše v tejto správe? Kde Európska únia priamo hovorí, že Čína je dôležitým partnerom pre Európsku úniu. My to hovoríme od začiatku. Vy ste nás kritizovali, že s Čínou ideme obchodovať a robiť nejaké veci, ktoré sú s tým spojené. Nie, pripravujeme ďalšiu misiu, kde chceme práve tieto veci posilniť a diverzifikovať aj prostredníctvom investícií náš priemysel, pretože sme, a v tom dávam za pravdu, druhá najzraniteľnejšia ekonomika, čo sa týka exportu a importu v rámci OECD, čiže sme najpriemyselnejšou krajinou v rámci aj Európskej únie a z tohto pohľadu musíme hľadieť na naše politiky a na záujem Slovenskej republiky, aby sme ochránili Slovenskú republiku.
Čiže toľko na reakcie z toho, čo ste povedali, a ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová, beriem ich, očakávam pri hocijakej kritike, aby ste zároveň prišli aj s nejakým riešením, ale odmietam tú vašu vysnenú snahu alebo zbožné prianie o tom, že Slovenská republika je izolovaná a že Slovenská republika už nie je pozývaná do viacerých formátov. Nie je to pravda. Robíme suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je v prvom rade závislá na občanoch Slovenskej republiky a na Slovenskej republike, až potom na záujmoch iných. A máme množstvo partnerov, s ktorými sa vieme pri spoločných témach spojiť, a tak to budeme robiť pre prospech Slovenskej republiky.
A ešte raz chcem aj pri tejto príležitosti vás všetkých pozvať alebo nejakým spôsobom, aby ste sa zúčastnili na oslavách 20. výročia členstva v Európskej únii, poslancov, ktorí budete určite pozvaní aj na galavečer, kde chceme si pripomenúť túto významnú udalosť, a tých, ktorí prípadne sú ochotní sa zúčastniť aj konferencie, ktorú budeme mať na pôde ministerstva zahraničných vecí práve k plusom a výzvam pre Slovenskú republiku v rámci Európskej únie.
Ďakujem ešte raz za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tejto správy, ktorá, myslím si, že významne popisuje, kde sa nachádzame. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023. Materiál predkladanej, je predkladaný každoročne v zmysle uznesenia č. 118/2013 a nadväzuje na ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky.
Tento materiál bol schválený na 22. schôdzi vlády Slovenskej republiky 6. marca 2024.
Ja sa pokúsim vypichnúť niektoré veci z tejto správy, lebo asi by nebolo účelom, žeby som prechádzal všetkým, napokon tí, ktorí sa tomu venujete, ste si určite všetky veci pozreli a máte ich naštudované. Pokryli sme všetko to, čo by sme si mysleli, že by malo byť pokryté, a nadväzuje to na šesť strategických priorít Európskej komisie na obdobie rokov 2019 – 2024.
Súčasťou materiálu je aj stručná informácia o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. Tu chcem zdôrazniť že patríme medzi štrnásť nedostatočne zastúpených krajín v inštitúciách Európskej únie. To číslo je priemerne pre krajiny 1,8 %, my sme na úrovni 1,4 %, čo sa týka teda Slovenskej republiky. Čiže k tým jestvujúcim 822 pracovníkom, ktorí sú v súčasnosti aktívni v štruktúrach Európskej únie, by malo byť ešte ďalších 200 občanov Slovenskej republiky, ktorí by mohli pracovať v inštitúciách. Chcem tu ale zároveň podotknúť, že pracovať v inštitúciách neznamená, že pracujú pre tú krajinu, odkiaľ pochádzajú. Pracujú pre štruktúry Európskej únie, avšak je dobré, keď máme tam čo najviac odborníkov, ktorí pracujú na jednotlivých pozíciách a svojím spôsobom pozitívne môžu aj spolupracovať pri poskytovaní informácií a robeniu lobingu, čo je pozitívna vec.
Slovenská republika, ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí, podpísala s Európskou komisiou 28. 3. 2023 Akčný plán o geografickej nerovnováhe pre Slovensko, ktorý má pomôcť Slovensku zvrátiť tento stav a budeme sa tomu venovať.
Udalosti posledných rokov, najmä globálna pandémia, vypuknutie vojnového konfliktu v Európe, čiže konkrétne v, na Ukrajine, následná energetická a ekonomická kríza, ako aj extrémne výkyvy počasia výrazne ovplyvnili Európsku úniu v uplynulom roku a budú ju aj ovplyvňovať v jednotlivých politikách pre ďalšie obdobie. Do popredia sa dostala aj otázka migrácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zdôrazniť, že Slovensko zaznamenalo v ostatnom roku deväťnásobný nárast nelegálnej migrácie na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu bola aj obmedzená jedenástimi krajinami jedna z tých najviac oceňovaných hodnôt v schengenskom priestore, voľný pohyb občanov, čo si myslím, že nie je dobré a táto otázka je stále veľmi dôležitá napriek tomu, že prednedávnom bol schválený migračný pakt Európskej únie, ku ktorému Slovenská republika mala negatívny postoj a nesúhlasila s ním. Keďže sa ale hlasuje už kvalifikovanou väčšinou, nie je tam právo veta, musíme to len zobrať na vedomie, ale budeme určite tieto témy otvárať.
Medzi ďalšie agendy významné pre Slovensko patrí aj strednodobá revízia viacročného finančného rámca, na roky 2021 až 2027 a jeho prispôsobenie aktuálnym prioritám a výzvam, ako je aj ukončenie rokovaní o rozsiahlom klimatickom balíku Fit for 55, ktorého hlavným cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
Slovenská republika si presadila revíziu klauzuly v roku 2026 v súvislosti so znižovaním emisií CO2 z nových automobilov, ako aj zavedenie sociálno-klimatickej kompenzácie, teda kompenzačného fondu na financovanie opatrení na podporu zraniteľných domácností ohrozených energetickou chudobou. Pozitívom bola silná pozícia koalície tzv. projadrových štátov pri diskusii o reforme dizajnu, trhu s elektrinou, ktorá bola iniciovaná v dôsledku energetickej krízy v roku 2022 a jej cieľom je podporiť výstavbu nových zariadení na výrobu energie a posilnenie ochrany spotrebiteľa. Hovorí sa o nových zariadení aj o tzv. malých jadrových reaktoroch, kde aj Slovenská republiky vytvára aktivity v projekte Phoenix spoločne so Spojenými štátmi americkými, pretože vnímame, že toto je oblasť, ktorá je pre Slovenskú republiku veľmi dôležitá.
V uplynulom roku bol aktualizovaný aj plán obnovy a odolnosti, tzv. Next Generation, doplnil sa o novú kapitolu REPowerEU, čím sa zvýšila jeho hodnota pre Slovenskú republiku na 6,4 mld. eur. Slovenskej republike sa celkom podarilo doposiaľ uzavrieť 72 míľnikov z 222, čo predstavuje 2,4 mld. eur. Rok ´23 bol zároveň posledným rokom implementácie fondov tzv. kohéznej politiky programu 2014 – 2020 a bol prvým rokom pre programové obdobie 2021 až 2027. Slovenská republika naplno využila všetky flexibility, ktoré ponúka politika súdržnosti Európskej únie na zmiernenie následkov kríz za ostatné tri roky.
Posledná informácia, v roku 2023 v súvislosti s rozširovaním EÚ začala aj neformálna diskusia o vnútornej reforme Únie, ktorá sa týka rozširovania o deväť krajín západného Balkánu, ale rovnako aj o krajiny Východného partnerstva. Táto téma rezonuje, je neustále aktívna, aj Slovenská republika je v tom aktívna, čo sa týka krajín západného Balkánu, ale aj postoja napríklad k Ukrajine. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že je to veľmi dôležitá časť politiky Európskej únie do budúcnosti, pretože takéto enormné rozšírenie bude znamenať pre Európsku úniu veľké výzvy a v tejto súvislosti aj otázky kvalifikovanej väčšiny hlasovania, pretože je tu aj snaha zrušiť právo veta v oblastiach, ktoré ešte právo veta môžu... kde právo veta môže byť ešte použité. V tomto má Slovenská republika v súčasnosti za vlády, ktorú predstavujem, jasný postoj, že sme proti zrušeniu práva veta v týchto oblastiach.
Toľko, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skončil som a som pripravený potom odpovedať na otázky.

Bol som požiadaný o stručnosť k diskusii, ktorá bola naozaj na dlho, pretože, ale budem sa držať naozaj faktov a chcem byť konštruktívny.
Pán poslanec Majerský, ja som rovnako funkciu, ktorú vy zastávate, zastával a veľmi dobre viete, keď ste boli aj primátorom, že diskusia na daňový mix bola. Ale práve ZMOS ju zastavil, že to nechce. Pamätáte si to veľmi dobre. Ale my sme prišli, naše vlády, aj keď kolegovia z Progresívneho Slovenska si to nepamätajú alebo nechcú pamätať, lebo prešli mnohými stranami. My sme rozdelili kompletne celú daň z fyzických osôb. Pamätáte si to? To bola naša vláda. A naviac sme zdedili po Radičovej vláde 15 % nezamestnanosť, odovzdávali sme ju s päťpercentnou nezamestnanosťou. Tí, ktorí tomu rozumejú, to znamená vyšší výber daní fyzických osôb, lebo čím viacej ľudí pracuje, tým viacej sa odvádza. To len pre tých, ktorí hovoria, že sme nič neurobili.
Ja tu teraz nebudem ani KDH vyčítať to, že boli vo vládach Dzurindových a nič neurobili pre samosprávu. Ale musíme sa držať faktu. Aj pani Moravčíková, pardon, Hanuliaková hovorila nejaké kritické slová na adresu pána ministra Rašiho a pána Kaliňáka. Ale prepáčte, to potom my budeme vracať, že pán štátny tajomník na MIRRI bol pán Hargaš, ktorý je od vás? Lebo vy sa tvárite, že vy ste vo vláde neboli. Ale veď tam sedel! A za koho sa nečerpali fondy? No za vás. Však sa len pozrite, kde sa to zastavilo.
Ale darmo budeme sa dohadovať na tomto, nikto, pani Hanuliaková, nepovedal, že to, čo teraz tu navrhujeme, je dlhodobé riešenie. To ste len vy vyprodukovali vo svojej, vo svojej rozprave, pretože my hovoríme, že potrebujeme to zaplátať a nemusíte mať obavy, že to robíme na poslednú chvíľu. Je to načasované tak, že ak vy to nepodporíte, naša koalícia je to pripravená podporiť, pretože práve v máji je to potrebné urobiť. Čiže v máji bude, asi 11 miliónov býva príjem pre obce a mestá a samosprávne kraje, čiže týmto sa to vykryje a budeme sa musieť zaujímať aj o daňový mix a možno ďalšie veci, ktoré sú dlhodobejšie, čiže z tohto pohľadu nemusíte mať obavy.
Ešte raz poslednú vec. Všimol som si, že sa tiahla taká niť matrice, ktorú ste mali napísanú v Progresívnom Slovensku. Predovšetkým ste dehonestovali výjazdové rokovania vlády. Ja viem, že vás to veľmi hnevá, ale aspoň si neprotirečte, pretože pán Lackovič na jednej strane kritizuje výjazdové rokovania vlády, kde sa stretávame práve s občanmi, so starostami, s primátormi, so županmi a na druhej strane hovoria, že ľudia si zaslúžia pozornosť a nie len mesiac pred voľbami. Tak prosím vás, tak tomu už nerozumiem. Čo teda chcel povedať? Veď aj pred voľbami sme boli v tých obciach, aj po voľbách tam chodíme na výjazdové zasadnutia a on teraz povie, že sa nezaujímame a pritom chodíme. Nuž a tie podpory, áno, sú symbolické. Verte mi, že aj tých 5-tisíc mnohým samosprávam pomôže, hlavne tým menším samosprávam, lebo je tu veľký problém, že tu máme tisíc obcí, ktoré sú pod 500 obyvateľov, a to je veľmi ťažké prežiť. A s tým sa samotná samospráva má problém vysporiadať, ale bude to musieť byť niekedy rozlúsknuté.
Veľmi oceňujem príspevok pána primátora Ferenčáka, pretože krásne vysvetlil všetko to, čo sa tu udialo za tri a pol roka, dámy a páni. To spôsobila práve vláda Matovičovo-hegerovská vláda, pretože siahla na príjem obcí a miest vo výške až 750 miliónov eur. Keby neboli na to siahli, tak tie obce môžu fungovať ďalej. A darmo to budete hádzať na naše plecia, aj keď sa budete snažiť, lebo to nie je naša, náš problém.
Pán kolega Dubovický, choďte sa pozrieť na to, kedy bo... kde sme sa nachádzali, v akom rebríčku, keď sme my vládli. To, že sme sa prepadli na predposledné miesto v rámci životnej úrovne Európskej únie, je zásluha Matovičovo-hegerovskej vlády a potom vášho lídra do európskych volieb pána Ódora. Tak nesnažte sa tu vytvárať dojem, že to všetko bolo spôsobené. A my sme samosprávam významne pomáhali a hlavne sme viedli dialóg. Ten tu bol nulový za tri a pol roka. Ba práve naopak, premiér nadával starostom, že keby menej kradli, tak budú mať dosť peňazí. Však mal by bozkávať ruky a nohy všetkým starostom za to, že zachraňovali vládu, pretože keby starostovia sa nevložili napríklad do riešenia pandémie, tak by vláda to nezvládla pri tom chaotickom vládnutí, nehovoriac o tom, čo všetko tu napáchali.
Čiže, dámy a páni, ja vás chcem len poprosiť pragmaticky a nebudem už teraz chytať za slová pána Štefunka, ktorý na jednej strane hovorí, že zákon je nekvalitný, ale zahlasujeme zaň. Tak tomu nerozumiem. Čo môže byť nekvalitné na tom, keď ideme vyplatiť samosprávam dopredu peniaze na to, aby vykryli svoje náklady a hlavne cash flow pretože s tým majú problém, ale to nech posúdi niekto iný. Ja viem, že ste potrebovali, pán Štefunko, niečo povedať, ale myslím si, že ste sa úplne netrafili. A tie veci ruble alebo že peniaze, ktoré nie sú v rukách Roberta Fica, tak všetky tie, ktoré sú tam neni, tak sú dobré. To je tá matrica, kde sa snažíte stále dehonestovať túto vládu. Ak sa tu niečo udialo, tak nech sa páči, povedzte, ale jaké ruble, čo to tu vytvárate za nezmyslené hlúposti? S prepáčením. A potom sa tvárite ešte, akí ste odborníci.
Toto nesvedčí tomuto parlamentu a ak chcete byť v budúcnosti strana, ktorá chce riadiť Slovensko, tak nech sa páči, vráťte sa trošku k vecnosti, ku ktorej vás my voláme, a poprosím vás, podporte toto a poďme sa baviť o tom, čo budeme pomáhať potom v budúcnosti, lebo dnes ide o to, aby sme naprávali škody, ktoré tu napáchala Matovičovo-Hegerova vláda a teraz tí, ktorí boli pri nejakom vládnutí, tak veľmi dobre vedia, či na obci, na mestách alebo na župách, že veľakrát keď sa niečo urobí zle, tak sa to napráva dvojnásobne dlhší čas a niekedy sa to ani nedá napraviť. Napríklad aj to, že schválila tá vláda, teraz to bolo tuším za Matoviča alebo Hegera, že školským zariadeniam a neštátnym školským zariadeniam sa namiesto 80 % zo samosprávnych rozpočtov už bude vyplácať 100 %. Teraz som zvedavý, kto to vráti späť, ale pri tom sa tým súkromným školám nezabránilo v tom, aby keď si dostanú 100 %, že nebudete môcť vyberať školné. No povedzte mi, aká je to konkurencia medzi, medzi štátnymi a verejnými školami v porovnaní s týmito školami? Toto sa už ťažko bude naprávať. Ale to vám nechcem už teraz vysvetľovať. Tie škody sú tak napáchané, že sa to bude naprávať veľmi dlho, my sa o to budeme snažiť, a mnohé veci sa možno ani nebudú môcť napraviť.
Napriek tomu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, beriem tú diskusiu, že bola k niečomu, hlavne tie pozitívne veci a teším sa na diskusiu v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)