Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Ďakujem vám za ňu preto, lebo v skutočnosti ide o veľmi aktuálnu tému, ktorá sa znova dostala do popredia v čase, keď prebiehajú diskusie o novom nástroji Európskej únie na podporu ekonomického rastu regiónu západného Balkánu. Je v našom záujme Slovenskej republiky, aby vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu naďalej sa prehlbovali politicky, ale hlavne aj ekonomicky. Očakáva sa v priebehu najbližšieho desaťročia aj vďaka peniazom z Európskej únie zdvojnásobenie veľkosti ekonomík týchto štátov, zvýšenie celkového hospodárskeho potenciálu regiónu, čím sa región stane atraktívnejším pre investorov z Európy vrátane slovenských podnikateľov. Za všetky odvetvia spomeniem aspoň energetiku, digitálny a finančný trh. Tak som to aj povedal na nedávnej konferencii v Ríme, ktorú vo formáte priateľov západného Balkánu zorganizoval môj taliansky kolega Antonio Tajani. Slovensko je riadnym členom tohto zoskupenia a pridáva sa k iniciatívam, ktoré majú za cieľ posilňovanie dialógu s krajinami západného Balkánu a posilňovanie praktickej spolupráce s nimi. Zmyslom je približovať región k Únii. Dobrým príkladom je Bosna a Hercegovina, kde viaceré slovenské spoločnosti a investori prejavili silný záujem prispieť k rozvoju projektov v oblasti zelenej energie. Spomeniem len niektoré; fotovoltické systémy by mali poskytnúť slovenské firmy ako Janom v Bihači, Devon transaktions v Brode alebo fotovoltický systém v Bosanskom Petrovci. Ide o príklady úspešnej spolupráce, ktorá sa dá uplatniť naprieč regiónom.
Už spomínaný nástroj Európskej únie pre západný Balkán má potenciál reálne prispieť k hospodárskemu rastu regiónu a pozdvihnúť životnú úroveň jeho obyvateľov cez posilňovanie konektivity tamojších krajín vrátane mobility pracovnej sily, služieb a tovaru. Tieto odkazy, rovnako ako nabádanie k dôslednému zavádzaniu reforiem potrebných na napredovanie v integračnom procese krajín Srbska, Čiernej Hory a Bosny, Hercegoviny, ktorým som to zdôraznil aj na bilaterálnych stretnutiach, ktoré som v rámci tohto stretnutia alebo konferencie v Ríme absolvoval. Zhodli sme sa, že dozrel čas na to, aby sme spoločnými silami sa pohli dopredu, aby sme zabránili frustrácii občanov krajín západného Balkánu po tom, ako im pred 20 rokmi bola poskytnutá perspektíva členstva v Európskej únii. A keď je vidieť, akým rýchlym spôsobom sa to deje, možno nie celkom podľa ich predstáv krajín západného Balkánu, pri krajinách Východného partnerstva, predovšetkým na Ukrajine, tak je to úplne pochopiteľné, že majú túto obavu. A my sme preto ako krajiny západného Balkánu, priateľov západného Balkánu prijali aj uznesenie, ktorým chceme Európsku komisiu a všetkých kompetentných vyzvať, aby sa tieto procesy integračné s týmito krajinami pohli dopredu a mohli sme pomôcť Balkánu, aby tam naozaj nedošlo k tej frustrácii, ktorá môže byť veľmi veľká, pretože už je to naozaj veľmi dlhá doba, čo sa snažia o integračný proces a ostáva to pri prísľuboch. Áno, sú tam aj nejaké objektívne príčiny, ktoré treba brať do úvahy, ale nemyslíme si, že sú tak vážne, aby nemohli napredovať rovnako, ako je to Ukrajina či Moldavsko, ako to už na ostatnom samite sa udialo.
Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Len krátko. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som na záver požiadal ctenú snemovňu o vyjadrenie súhlasu s touto dohodou a rovnako aj s tým, aby rozhodla, že sa bude jednať o medzinárodnú zmluvu. Ďakujem veľmi pekne za podporu.

.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil v pléne návrh na schválenie Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými krajinami na jednej strane a Thajským kráľovstvom na druhej strane.
Dohoda posilňuje spoluprácu medzi Thajským kráľovstvom a Európskou úniou v širokej škále oblastí spoločného záujmu. Uvediem aspoň zopár. Sú to ľudské práva, nešírenie zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, životného prostredia, zmeny klímy a tak ďalej. Ďalším krokom, je to ďalším krokom k intenzívnej politickej a hospodárskej spolupráci medzi Európskou úniou a juhovýchodnou Áziou.
Za Slovenskú republiku bola táto dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri EÚ, našou veľvyslankyňou Petrou Vargovou, na Coreperi 14. decembra 2022. K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra ukončená v ôsmich členských krajinách Európskej únie, a to v Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku a Rakúsku. Predkladaná dohoda je takzvanou zmiešanou únijnou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Thajské kráľovstvo na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentkou Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, pán predsedajúci, skončil som.

Pani poslankyňa, mám tu obsiahlu odpoveď, ktorú vám môžem dať, ak to nestihnem celé.
Na úvod považuje pán minister za potrebné uviesť, že každému prípadu vraždy venujú príslušné útvary policajného zboru zodpovedajúcu pozornosť, keďže ide o najzávažnejší trestný čin pri proti životu ako najdôležitejšej hodnote chránenej spoločnosťou a štátom. Problematike násilia na ženách a nielen vo vzťahu k prípadom, ktoré končia fatálne, sa policajný zbor venuje dlhodobo. Úplne zamedziť úmrtiam spáchaným rukou manžela alebo partnera nie je možné nielen z úrovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale ani iných inštitúcií, keďže väčšinou býva vyvrcholením dlhotrvajúceho, spravidla neriešeného domáceho násilia odohrávajúceho sa za zatvorenými dverami, o ktorom sa policajný zbor dozvie až po oznámení obeťou alebo je výsledkom skratového konania, ktorého spáchanie sa nedá predpokladať. Policajný zbor rieši a naďalej bude riešiť prípady oznámení domáceho násilia a za účelom riešenia oznámených prípadov prijímať potrebné opatrenia na ochranu obetí, resp. osôb ohrozených násilím. Jedným z takýchto opatrení je aj využitie opatrenia príslušníka, oprávnenie príslušníka policajného zboru vykázať násilnú osobu z obydlia spoločne obývaného s ohrozenou osobou a to na 14 dní.
Súčasťou vykázania je tiež zákaz vykázanej osoby približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Štatistické údaje o využívaní inštitútu vykázania zo spoločného obydlia ukazujú, že príslušníci policajného zboru v aplikačnej praxi v čoraz väčšej miere využívajú tento inštitút. Orgány činné v trestnom konaní v pôsobnosti policajného zboru pri hodnotení rizika ohrozenia vykonávajú individuálne posudzovanie obete domáceho násilia, ktorá má podľa zákona o obetiach trestných činov status tzv. obzvlášť zraniteľnej obete a následne prijímajú opatrenia na jej ochranu pred druhotnou viktimizáciou a opakovanou viktimizáciou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Pán minister, už vypršal čas.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Viem, že vypršal čas. Ďakujem. (Striedanie predsedajúcich.)

Pán poslanec, dovoľte mi na úvod, aby som okomentoval ten váš úvod tej otázky. Ja som sedel rovnako v tomto parlamente, bol som opozičným poslancom a videl som, ako vy, koaliční poslanci, ste mali rovnako množstvo otázok rovnakých na vlastných ministrov a vtedy ste boli ticho. Takže poprosím vás, je to úplne legitímny spôsob. Ak sú tu otázky a nevieme, koľko kto dostane, pretože sa položí táto otázka viacerými, aby sa dostala jednoducho na poradie. Čiže nepozerajte na to, ako na niečo, čo je výnimočné preto, že ste to aj vy používali a myslím si, že je to legitímne.
A teraz k tomu, čo ste povedali. Pán poslanec, ja som na to odpovedal, ale vy ste to opomenuli zámerne. Ostáva ministerstvu zahraničných vecí naďalej v procese schvaľovania, licenčného schvaľovania na udelenie licencie pre obchodovanie s nejakými zbraňami? Ostáva. (Reakcie z pléna.) Počkajte, počkajte. Ja teraz odpovedám, ak dovolíte. Ostáva. Čiže ak ste vy spochybňovali, že ministerstvo obrany nedisponuje informáciami o dodržiavaní ľudských práv alebo nejakých rezolúcií a tak ďalej, no tak ich dostane od ministerstva zahraničných vecí, pán poslanec. A ja pochybujem, že hociktorý minister obrany alebo aj vy, keby ste boli minister obrany, že by ste ignorovali stanovisko ministerstva zahraničných vecí, kde bude jasne napísané, že povedzme, toto je v poriadku, ale toto nie je v poriadku. Preto je to tak vymyslené, že ten reťazec je takto prepojený vzájomne. To, že bude mať ministerstvo obrany tzv. právo veta alebo definitívne rozhodnutie, že môže povedať napriek tomu, že to celé neadministruje, robí to ministerstvo hospodárstva, že neudelí licenciu, tak je to jeho kompetencia, ale musí zobrať do úvahy kompletne všetky názory jednotlivých ministerstiev, ktoré sú z hľadiska tohto procesu udeľovania licencie do toho zahrnuté. Čiže nemusíte mať žiadne obavy o to, že ministerstvo obrany nebude môcť niečo posúdiť, lebo od všetkých kompetentných tieto stanoviská dostane a na základe toho určite zodpovedne rozhodne.
Ak ste mali inú skúsenosť počas vášho pôsobenia, že napriek tomu, že ste dostali nejaké stanovisko, ste rozhodli inak, to už ja jednoducho neviem zmeniť, ale my určite takéto niečo robiť nebudeme. Bude to v súlade so zákonom a predovšetkým v súlade so záujmami Slovenskej republiky v tejto oblasti, pretože myslíme si, že aj obranný priemysel je významnou časťou ekonomiky a je dobre, aby sme zamestnanosť aj profitabilitu práve tohto obranného systému posilnili, pokiaľ je to možné.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ktorá je to otázka v poradí? (Reakcia z pléna.) Dvadsaťsedem.
Vážený pán poslanec Dostál, keďže novela kompetenčného zákona sa týka aj ministerstva zahraničných vecí, dovolím si teda odpovedať aj za náš rezort, pretože je mi jasné, že kam mierite. Môžem vás ubezpečiť, že celý tento proces vôbec nijakým spôsobom neznižuje úlohu akéhokoľvek rezortu v tomto procese udeľovania licencií, ktoré je rozdelené pre jednotlivé typy zbraní, ale práve naopak, reflektuje na nejakú skúsenosť a tá bola zapracovaná do tejto novely. Ja som si všimol mnohé diskusie a predovšetkým diskusie zo strany opozičných poslancov, že ministerstvo zahraničných vecí stráca možnosť pripomienkovať alebo vyjadrovať sa. Môžem vás ubezpečiť, že ak si prečítate dobre tento zákon a túto novelu nie je tomu tak. Ministerstvo zahraničných vecí naďalej ostáva veľmi dôležitou súčasťou udeľovania licencií, ktoré riadi ministerstvo hospodárstva. Pre úplnosť, aby bolo zrejmé, a k tomu ministerstvo hospodárstva oslovuje ďalšie v zmysle tohoto zákona, ministerstve, ktoré sa vyjadrujú, vrátane Slovenskej informačnej služby. A každé toto ministerstvo alebo informačná služba má svoju funkciu v tejto, v tomto reťazci schvaľovania. A ministerstvo zahraničných vecí túto funkciu a pozíciu naďalej má, pretože práve ono posudzuje predovšetkým časť týkajúcu sa dodržiavania rôznych dohovorov medzinárodných, rezolúcií Organizácie spojených názoro... nádoro... nározov, národov, pardon, pretože máme k tomu najbližšie a vieme, akým spôsobom sa všetky tieto veci posudzujú a zároveň sme súčasťou aj systému, kde vzájomne sa informujeme, tzv. koarmu, kde dávame informácie pri odmietnutí napríklad udelenia licencií aj pre ostatných našich partnerov, ktorí sú v tomto zaangažovaní. A táto naša povinnosť stále ostáva a budeme v nej pokračovať ďalej bez ohľadu na to, že nebudeme mať tzv. právo veta, ak to tak môžem povedať. A toto právo veta sa presunie na ministerstvo obrany, pretože ministerstvo obrany v každom prípade musí brať rovnako do úvahy stanovisko aj ministerstva zahraničných vecí a v konečnom dôsledku o tejto licencii rozhodne potom ministerstvo hospodárstva. Napokon však mali ste ministra hospodárstva, ktorý o tom takisto rozhodoval, bol pri tom a vie veľmi dobre, že tento proces nebude nejakým spôsobom narušený po novele tohoto kompetenčného zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku, ktorá je totožná s otázkou 28, 30, 39, 48, 60, 89 a 97 pre úplnosť.
Vážená pani poslankyňa, v prvom rade mi dovoľte uviesť veci do kontextu. Prieskum Eurobarometer, ktorý bol publikovaný v decembri minulého roka, síce priniesol údaj, ktorý spomínate, zároveň ale ide o viac ako desaťpercentný nárast oproti rovnakému prieskumu zo začiatku roka 2023, keď Únii dôverovalo len 37 obyvateľov, 37 percent obyvateľov Slovenska. Veľmi podobné čísla, približne polovica opýtaných dôveruje EÚ aj v Maďarsku, Poľsku či Rakúsku. V Českej republike to bolo dokonca len 38 percent.
Dôvodom môže byť niekoľko argumentov, no vo veľkej miere sa na tom zrejme podieľa pomerne nízka informovanosť občanov o tom, ako EÚ vlastne funguje. Aj preto sme na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pripravili koncept väčšieho zviditeľnenia Únie ako príspevok tohoročnému výročiu 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie, ktoré bude jedným z kľúčových prvkov strategickej komunikácie rezortu na rok 2024.
Z nášho verejného priestoru ako keby sa vytratilo zdôrazňovanie konkrétnych prínosov nášho členstva v Európskej únii - možnosť voľne cestovať, pracovať, zrušenie roamingu, možnosti štúdia na zahraničných vysokých školách za rovnakých podmienok ako v majú v krajinách študenti, platba spoločnou menou, pozitívny vplyv na zamestnanosť a životnú úroveň, kvalita potravín aj produktov, aj keď sme museli poukázať veľakrát na dvojakú kvalitu potravín, s čím sa ešte pasujeme, ochrana osobných údajov a tak ďalej. Slovenská republika má už 20 rokov príležitosť spolurozhodovať o veciach, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Možnosť ovplyvňovať politiku EÚ, brániť naše slovenské záujmy a to všetko chceme robiť aj do budúcnosti a možno ešte jeden dôvetok, prečo aj klesá nedôvera povedzme k Európskej únii v niektorých krajinách. Môže to byť práve aj oblasť nezvládnutej nelegálnej migrácie, pretože ak vidia, že jednoducho táto oblasť nie je zvládnutá, budú musieť byť obnovené kontroly na hraniciach, tak to veľmi neprispieva k tomu, že by dôverovali Európskej únii, ale treba zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi Európskou úniou a súčasným vedením Európskej únie. A to sú dve rozličné veci. Ja sa domnievam, že súčasné vedenie Európskej únie v mnohých oblastiach nedokázalo dostatočne reagovať na mnohé výzvy, ktoré Európska únia mala a preto tento negatívny dopad môže byť. Pevne verím, že budúce voľby do Europarlamentu a vykrajovanie novej Eurokomisie budú významným mementom pre všetkých tých, ktorí budú sa uchádzať o tieto pozície, že ak by chceli pokračovať v tejto politike, ktorá nebola zvládnutá, to by som mohol hovoriť veľa príkladov nezvládnutá politika v rámci covidu a tak ďalej, tak že si to zoberú k srdcu a že budú sa vracať k tým koreňom Európskej únie a tá je a tie korene sú v prvom rade mierové a v druhom rade vzájomná rešpektujúca partnerská spolupráca v oblastiach, ktoré sme zverili do Bruselu a rešpektovanie suverénnych kompetencií, ktoré jednotlivé krajiny stále majú a mali by mať vrátane práva veta pri hlasovaniach pri niektorých závažných otázkach. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, minister dopravy uvádza nasledovné.
Pri tvorbe systémového prístupu, ktorého výsledkom by bolo zlepšenie súčasného, súčasného nevyhovujúceho stavu, je preto potrebné vychádzať zo základných poznatkov, ktoré by vytvorili predpoklady pre možnosť trvalého udržateľného plánovania pri zabezpečení financovania programu v dlhodobom časovom horizonte. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky si v programovej štruktúre na uvedený účel vytvorila samostatný prvok, je tu uvedené číslo rekonštrukcia a modernizácia mostných objektov na cestách I. triedy. V rámci prípravy návrhu rozpočtu na roky 2024 a 2026 si Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nárokovalo finančné prostriedky kapitálové výdavky na rekonštrukciu mostných objektov na cestách I. triedy nasledovne:
Na rok 2024 je to 20 miliónov zaokrúhlene 400-tisíc, na rok 2025 je to 35 miliónov zaokrúhlene 100-tisíc a na rok 2026 je to 35 miliónov zaokrúhlene 100-tisíc. Pri súčasnej kritickej kumulácii mostných objektov v stupňoch s vysokým rizikom potreby obmedzenia prevádzky je aplikácia strategického plánovania v podmienkach Slovenskej správy ciest realizovateľná len s určitým časovým posunom. Dôvodom je najmä rozsah potrieb výrazne prevyšujúci možnosti správcu a nevyhnutnosť prijatia prijať také opatrenia, ktoré by umožnilo riešiť túto situáciu v relatívne krátkom čase. Z tohto dôvodu ministerstvo dopravy okrem potreby výraznej alokácie finančných prostriedkov v dlhodobo predvídateľnom objeme analyzuje aj alternatívne možnosti financovania kritickej situácie mostných objektov. Jedných z takýchto modelov sa javí model PPP projektov, to znamená projektov súkromného verejného partnerstva.
Záverom ministerstva dopravy je vytvoriť synergický efekt medzi implementáciou mostného programu, t. j. výrazným navýšením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v dlhodobom horizonte tak, aby bolo možné čo najefektívnejšie spomaliť a zvrátiť proces degradácie mostných objektov a realizáciou plošnej revitalizácie mostných objektov prostredníctvom PPP projektov. Za týmto účelom ministerstvo dopravy v súčasnosti analyzuje možnosti realizácie plošnej obnovy mostných objektov pomocou PPP projektov, pričom podľa predbežných analýz sa takýto modle javí ako vhodný. Aby bolo možné vyhodnotiť aj výhodnosť takéhoto modelu realizácie ministerstvo dopravy zabezpečí vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti PPP projektu v súlade s metodickými dokumentami Ministerstva financií Slovenskej republiky. Súčasťou tejto štúdie bude aj obligátny prepočet Hodnoty za peniaze. Vzhľadom na aktuálne ekonomické ukazovatele a potrebu konsolidácie verejných financií je zámerom ministerstva dopravy eliminovať vplyv PPP projektu na štátny dlh a platby koncesionárovi rozložiť v čase bez nutnosti disponibility finančných prostriedkov v momente začatia realizácie PPP projektu. Cieľom je uhrádzať platby súkromnému partnerovi až v momente, keď dôjde k dosiahnutiu vopred dohodnutého míľnika napríklad uvedenie určitého počtu obnovených mostov do prevádzky. Pri aplikovaní odhadu nákladov na diagnostiku, projektovú prípravu a samotnú rekonštrukciu mostných objektov by pri alokácii výšky 30 miliónov eur na rok zo štátneho rozpočtu bolo možné súčasný nepriaznivý stav mostných objektov zvrátiť v priebehu cirka 16-tich rokov. Pri zabezpečení alokácie z prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na rok by bolo možné súčasný stav zvrátiť v priebehu desiatich rokov. Príprava na rekonštrukcia mostných objektov v danom kraji bude prebiehať v súlade s harmonogramom prípravy a výstavby mostných projektov cestnej infraštruktúry v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených v rozpočte Slovenskej správy ciest.
Pán predsedajúci, skončil som.