Videokanál poslanca

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí Slovenskej republiky, ktorí mimochodom cestovať do 185 krajín, aj vďaka našej politike, bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete. Stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia. O tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu čo ste mi položili tú otázku. Nuž viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho čo sa udialo, tak sa z toho nevykrúti, pretože to, čo oni prijali, bolo to tuším poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením. Oni mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú...
===== ... môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody. To čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné. Pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je tuším u pána Valla progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom podobnú, ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci tedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po, po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysli. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás. Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny. Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čom im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane. Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí Slovenskej republiky, ktorí mimochodom cestovať do 185 krajín, aj vďaka našej politike, bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete. Stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia. O tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu čo ste mi položili tú otázku. Nuž viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho čo sa udialo, tak sa z toho nevykrúti, pretože to, čo oni prijali, bolo to tuším poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením. Oni mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú...
===== ... môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody. To čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné. Pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je tuším u pána Valla progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom podobnú, ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci tedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po, po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysli. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás. Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny. Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čom im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane. Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, tá diskusia sa celkom dobre rozprúdila. Neviem, či pán minister ešte bude pokračovať. Pán poslanec, viete, že sme schválili Programové vyhlásenie vlády v ktorom sme si zadefinovali našu zahraničnú politiku, ktorá je ale diametrálne odlišná ako boli programové vyhlásenia vlády pred tým tých vlád, ktoré tu boli Matovičova, Hegerova a Ódorova, kde o suverénnosti ani nebolo ani chýru ani slychu. A preto som veľmi rád, že ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá to podporila a my môžeme naozaj aj s podporou vašou robiť suverénnu zahraničnú politiku a máme to zakotvené aj Programovom vyhlásení vlády. Ja viem, že tuto tí vzdychanci, ktorí tu vzdychajú lebo ináč nevedia preukázať svoje názory nám v tom nezabránia, pretože oni boli zvyknutí robiť kolenačkovú politiku a pritakávať so všetkým čo sa len udialo. Ja poukážem na to vo viacerých príkladoch. Zastupovanie...pán predsedajúci, ...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zachovali kľud, pán poslanec. Vy toľko, vy toľko požadujete dodržiavať rokovací poriadok, keď to máte sami robiť, tak to nerobíte. Nech sa páči, pán minister.
Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Obhajoba národnoštátnych záujmov je jedno z tých kľúčových vecí. A ja poviem také príklady, pretože môžeme hovoriť o mnohých oblastiach. Evidentne im vadilo, že máme jasne zadefinované v Programovom vyhlásení vlády, že náš životný priestor je Európska únia, rovnako aj NATO, ale samozrejme aj iné medzinárodná organizácie, kde máme veľmi silné miesto. Pre toto začali potom spochybňovať a snažili sa ľudí ešte zneužívať aj na námestiach klamstvami o tom, že nebodaj chceme vystúpiť z Európskej únie. No aká bola ich napríklad suverénna politika pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky? Spomínate si, keď sa vytváral sankčný zoznam po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde zaradili jediného občana Európskej únie a to bol občan Slovenskej republiky za účasti ich ministra pána Korčoka? Keby nebol súhlasil, tak tam nikdy nebude zaradený, pretože všetky tieto zoznamy sa robia jednomyseľným hlasovaním. Stačí jedna krajina, ktorá povie, že nie a nebude tam zaradený. Akonáhle sme prišli my do vlády, to bola prvá vec, ktorú som otvoril a my ste toho nášho občana odtiaľ dostali, pretože všetci uznali teda z krajín Európskej únie, že tam bol neoprávnene. Ale zároveň oni budú rozprávať o tom, že my sme izolovaní, nikto nás nepodporuje a tak ďalej. Tak mi potom povedzte, pán poslanec, ako sme mohli tohoto občana dostať z tohoto sankčného zoznamu, ak sme izolovaní, keď je tam jednomyseľ hlasovanie. To je jedna z takých vecí, ktorú môžem poukázať. Alebo schvaľovanie sankčných balíčkov voči Ruskej federácii. To čo sa udialo zo strany Ruskej federácie je porušenie medzinárodné právo, to hovoríme úplne jasne. Ale zároveň hovoríme, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, je potrebné mierové rokovania. Ale sankčné balíky neukazujú, že to pomáhajú. Ale dobre. Sme povedali, že budeme podporovať iba také sankčné balíky, ktoré nebudú mať vplyv na Slovensko, na ekonomiku, na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. A to sme robili a zároveň rokujeme o našich národnoštátnych záujmoch. No nie je náš národnoštátny záujem, ak bojujeme proti tomu, že RePower, ktorý sa má prijať obídením jednomyseľného hlasovania a použitím nejakej legislatívy, ktorá už je schvaľovaná iba kvalifikovanou väčšinou, no tak musíme za tým bojovať a musíme sa za to postaviť. Preto sme podmieňovali aj schválenie balíčkov 18 a 19 uzneseniami, kde bude jasne povedané, že Európska komisia niečo urobí s týmto v prospech Slovenska alebo krajín, ktoré s tým majú problém. Pretože my sme tu budovali tú infraštruktúru desaťročia a nemôžeme to len tak z večera na ráno zmeniť. Čiže aj v 18. balíku, aj v 19. balíku sme urobili rôzne zmeny. Ale zároveň ešte môžem povedať aj obhajovanie tých národnoštátnych záujmov je na tej multilaterálnej úrovni, či už je to na úrovni OSN, ale aj na úrovni OECD alebo OBSE a tak ďalej. Pripomenuli sme si mimochodom teraz 25. výročie členstva v OECD. Bolo to mimoriadne úspešné. Mali sme tu aj pekné podujatie Bratislavské fórum o umelej inteligencii, čo je prestížna záležitosť, prestížna záležitosť, že sme také niečo mohli hostiť a mali sme tu hlavy štátov z viacerých krajín. Druhá vec diplomacia pre....

Pani poslankyňa, asi sa nerozumieme. Konkrétne výhrady Slovenskej republiky voči Európskej komisii súvisiace s 19. balíkom? (Reakcia z pléna.) Vetovali? Pani poslankyňa, celý ten proces vám vysvetlím. Prebieha na úrovni koreperov v pracovných skupinách a tam sa preberajú tieto návrhy a potom sa o nich hlasuje. Čiže to, čo my v súčasnosti, naše zastúpenie v Bruseli robí, že na týchto rokovaniach žiadame, aby hlasovanie o tomto balíku bolo preložené na ďalšie, keď to už bude pripravené na ďalšie rokovanie, pokým nebudeme mať zodpovedané otázky, ktoré máme tu.
A pre vašu informáciu, pani poslankyňa, aj pre všetkých ostatných, ale aj pre médiá, predovšetkým tie "mienkotvorné" pravicovo-liberálne a progresívne, chcem uviesť, že nielen Slovenská republika nastoluje nejaké legitímne otázky, ktoré je potrebné riešiť, ale už sú to aj iné krajiny. Ohlásilo napríklad Španielsko rovnako aj Francúzsko, ktoré má záujem nejakým spôsobom zosúladiť čas súvisiaci s dodávkou skvapalneného plynu, pretože tak Francúzi, ako aj Španieli odoberajú stále ešte skvapalnený plyn z Ruskej federácie, a nie malé množstvo. Len za rok 2024, vážená pani poslankyňa, stúpol nákup skvapalneného plynu z Ruskej federácie o jednu tretinu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Ale ak ste zachytili, tak médiá, zahraničné, uviedli aj ďalšiu krajinu, a tou je Rakúsko, ktoré takisto požiadalo o odloženie hlasovania o 19. balíku, ako aj Slovenská republika, pretože rieši rovnako problém, ktorý nastal na ich strane, a to je arbitrážny problém, ktorý prehrala ruská strana a potrebujú, aby ruská strana im zaplatila 2,1 miliardy eur ako odškodné, ktoré získali týmto rozsudkom.
Čiže vidíte, že každá krajina sa snaží si zastupovať svoje národnoštátne záujmy a myslím si, že Slovenská republika vzhľadom na to, aké to môže mať na nás dopady, to robí úplne prirodzene a preto konštruktívne nastolujeme tieto otázky, transparentne, dávame im protinávrhy, tak ako sme to urobili v prípade REPower, keď sme dostali do záverov Európskej rady to, aby Európska komisia brala do úvahy nejakú klauzulu či už pozastavenia REPower, alebo prehodnotenia celého REPoweru v krajinách, ako je napríklad Slovenská republika, ak stúpnu enormne ceny a zároveň, že budeme, bude to mať obrovský dopad na ekonomiky.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, návrhy 19. sankčného balíka sa týkajú primárne troch sektorových oblastí, a to je finančné opatrenia, energetika a obchodné opatrenia. V rámci finančných opatrení ide najmä o rozšírenie zákazu transakcií pre ďalšie banky, poskytovanie kryptoslužieb a výmenu kryptomien. Opatrenia v oblasti energetiky zahŕňajú predovšetkým úplný zákaz dovozu LNG alebo LNG pôvodu z Ruskej federácie, v rámci boja proti tieňovej flotily sa dopĺňa zoznam ďalších plavidiel prevažujúcich ruskú ropu a vytvára sa tiež právny základ na sankciovanie prístavov tretích krajín. V rámci obchodných ustanovení sa navrhuje rozšíriť zákaz exportu o výrobky dvojakého využitia, pokročilých technológií a rozširuje sa o zákaz poskytovania služieb priamo spojených s turizmom v Rusku. Súčasťou 19. sankčného balíka je aj návrh na doplnenie fyzických osôb a subjektov na sankčný režim za narušenie integrity Ukrajiny a vecne príslušné ministerstvá posudzujú tieto navrhované opatrenia s dôrazom na ich potencionálny vplyv na ekonomiku a obchod.
Čiže návrh 19. sankčného balíka v súčasnosti posudzujú ministerstvá, ktoré sú dotknuté, a zároveň Slovenská republika k prerokovaniu tohto 19. sankčného balíka prichádza aj s otázkou pre Európsku komisiu, pretože keď sa pozrieme na ten program, ktorý je nastavený na Európsku radu, ktorá sa má uskutočniť budúci týždeň, tak sú tam všetko otázky týkajúce sa len Ukrajiny a v podstate tam základné a veľmi dôležité veci týkajúce sa Európskej únie...
===== pre Európsku komisiu, pretože keď sa pozrieme na ten program, ktorý je nastavený na Európsku radu, ktorá sa má uskutočniť budúci týždeň, tak sú tam všetko otázky týkajúce sa len Ukrajiny a v podstate tam základné a veľmi dôležité veci týkajúce sa Európskej únie jednoducho chýbajú. A vyzerá, že to je otázka, ktorá sa týka viacerých krajín a je to otázka automobilového priemyslu, ťažkého priemyslu, ktoré sú spojené tieto otázky s klimatickými cieľmi. Preto chceme, aby Európska komisia na tejto veci pracovala intenzívnejšie a tí, ktorým to môžu zadať, tak sú jedine predstavitelia lídrov krajín, členských krajín Európskej únie na Európskej rade.
Ak ste sledovali, tak v Nemecku sa uskutočnil veľký samit všetkých výrobcov automobilov, ale aj ďalších, kde posudzovali práve dopady súčasných obmedzení, súvisiacich s klimatickými cieľmi, a to je predovšetkým obmedzenie alebo ukončenie výroby automobilov so spaľovacími motormi do roku 2035. Tak sú to všetko relevantné otázky, ktoré je potrebné, aby sme nastolili na úrovni Európskej rady, aby Európska komisia k tomu pristupovala omnoho flexibilnejšie, pretože keď už nastane problém, tak už bude veľmi neskoro. A Slovenská republika, pre vašu informáciu, je svetovým lídrom výroby osobných automobilov na svete v prepočte na obyvateľa. A 40 % nášho exportu tvoria práve automobily. Zároveň 10 % HDP je tvorený výrobou automobilov. To sú obrovské čiastky pre Slovenskú republiku v prípade, ak by došlo k naozaj k recesii alebo k problémom v tomto priemysle, tak to bude mať priamy dopad na Slovenskú republiku a preto je absolútne dôležité, aby sme zastupovali národnoštátne záujmy a požadovali od Európskej komisie ako členská krajina spoločne s ďalšími, aby sa tieto veci riešili rovnako promptne a rýchlo, ako sa prijímajú aj sankčné balíky voči Ruskej federácii.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, návrhy 19. sankčného balíka sa týkajú primárne troch sektorových oblastí, a to je finančné opatrenia, energetika a obchodné opatrenia. V rámci finančných opatrení ide najmä o rozšírenie zákazu transakcií pre ďalšie banky, poskytovanie kryptoslužieb a výmenu kryptomien. Opatrenia v oblasti energetiky zahŕňajú predovšetkým úplný zákaz dovozu LNG alebo LNG pôvodu z Ruskej federácie, v rámci boja proti tieňovej flotily sa dopĺňa zoznam ďalších plavidiel prevažujúcich ruskú ropu a vytvára sa tiež právny základ na sankciovanie prístavov tretích krajín. V rámci obchodných ustanovení sa navrhuje rozšíriť zákaz exportu o výrobky dvojakého využitia, pokročilých technológií a rozširuje sa o zákaz poskytovania služieb priamo spojených s turizmom v Rusku. Súčasťou 19. sankčného balíka je aj návrh na doplnenie fyzických osôb a subjektov na sankčný režim za narušenie integrity Ukrajiny a vecne príslušné ministerstvá posudzujú tieto navrhované opatrenia s dôrazom na ich potencionálny vplyv na ekonomiku a obchod.
Čiže návrh 19. sankčného balíka v súčasnosti posudzujú ministerstvá, ktoré sú dotknuté, a zároveň Slovenská republika k prerokovaniu tohto 19. sankčného balíka prichádza aj s otázkou pre Európsku komisiu, pretože keď sa pozrieme na ten program, ktorý je nastavený na Európsku radu, ktorá sa má uskutočniť budúci týždeň, tak sú tam všetko otázky týkajúce sa len Ukrajiny a v podstate tam základné a veľmi dôležité veci týkajúce sa Európskej únie...
===== pre Európsku komisiu, pretože keď sa pozrieme na ten program, ktorý je nastavený na Európsku radu, ktorá sa má uskutočniť budúci týždeň, tak sú tam všetko otázky týkajúce sa len Ukrajiny a v podstate tam základné a veľmi dôležité veci týkajúce sa Európskej únie jednoducho chýbajú. A vyzerá, že to je otázka, ktorá sa týka viacerých krajín a je to otázka automobilového priemyslu, ťažkého priemyslu, ktoré sú spojené tieto otázky s klimatickými cieľmi. Preto chceme, aby Európska komisia na tejto veci pracovala intenzívnejšie a tí, ktorým to môžu zadať, tak sú jedine predstavitelia lídrov krajín, členských krajín Európskej únie na Európskej rade.
Ak ste sledovali, tak v Nemecku sa uskutočnil veľký samit všetkých výrobcov automobilov, ale aj ďalších, kde posudzovali práve dopady súčasných obmedzení, súvisiacich s klimatickými cieľmi, a to je predovšetkým obmedzenie alebo ukončenie výroby automobilov so spaľovacími motormi do roku 2035. Tak sú to všetko relevantné otázky, ktoré je potrebné, aby sme nastolili na úrovni Európskej rady, aby Európska komisia k tomu pristupovala omnoho flexibilnejšie, pretože keď už nastane problém, tak už bude veľmi neskoro. A Slovenská republika, pre vašu informáciu, je svetovým lídrom výroby osobných automobilov na svete v prepočte na obyvateľa. A 40 % nášho exportu tvoria práve automobily. Zároveň 10 % HDP je tvorený výrobou automobilov. To sú obrovské čiastky pre Slovenskú republiku v prípade, ak by došlo k naozaj k recesii alebo k problémom v tomto priemysle, tak to bude mať priamy dopad na Slovenskú republiku a preto je absolútne dôležité, aby sme zastupovali národnoštátne záujmy a požadovali od Európskej komisie ako členská krajina spoločne s ďalšími, aby sa tieto veci riešili rovnako promptne a rýchlo, ako sa prijímajú aj sankčné balíky voči Ruskej federácii.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pán poslanec, áno to je takpovediac pravidelná moja náplň každej zahraničnej cesty tam, kde žije aj naša komunita slovenská, tak dávam si to vždy do programu. V tomto prípade to bol festival, ktorý sa tam pravidelne každý rok usporadúva. Môžem povedať, že to bolo podujatie, ktoré malo vysokú úroveň a veľmi pozitívny náboj, a oceňujú veľmi, že slovenská vláda udržiava kontakt a že ich podporuje cez Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A ja som veľmi rád, že to aj cítia a sme s nimi v kontakte. Rovnako som sa stretol aj s novou diaspórou, ako sa to hovorí. To sú tí, ktorí neodišli po 68. ale odišli po 89 a sú to vo väčšine ľudia z východného Slovenska, keď bola najťažšia situácia ekonomická práve na Slovensku kde nezamestnanosť v 90 rokoch bola extrémna. Tak hľadali miesto v Amerike. Tam ho našli, ale stále im srdiečko slovenské bije. A my chceme ich aj využiť v tom pozitívnom slova zmysle, že tam kde sa presadzujú, aby sme ich mohli zapojiť napríklad do ekonomickej diplomacie a mohli pomôcť robiť nejaké veci súvisiace s tým. Čo sa týka tej spolupráce s Ukrajinou môžem vám povedať, že na stretnutí, ktoré som mal v Poľsku s pánom ministrom Sikorským vo Varšave. Tak sme rozoberali aj regionálnu spoluprácu a je tam jedna pekná aktivity medzi samosprávami a vola sa to tzv. Karpatská iniciatíva, ktorá zapája aj ukrajinskú stranu do toho. Viete, to je tiež jeden z dôkazov ako sme izolovaní a pritom rokujeme o takýchto veciach, ale toto ani médiá mainstreamové nechcú počuť, ani to nepovedia. Ale opoziční poslanci to budú neustále papagájovať na každom stretnutí a pred všetkými médiami. Toto sú konkrétne príklady toho, čo s Poľskou republikou, s Ukrajinou robíme aj v tých regionálnych projektoch, ktoré sa týkajú samospráv a myslím si, že je to veľmi veľmi dobre naštartované. Dokonca celá tá dohoda sa v Prešove podpisovala, pokiaľ sa nemýlim. No, a ostatné projekty, ktoré budú súvisieť so zajtrajším rokovaním, no v prvom rade pán poslanec vás chcem informovať, že ideme opäť diskutovať aj o tom, akým spôsobom by sme mohli dopravovať cez ukrajinské územie plyn. Povedzme z iných zdrojov, ako povedzme Azerbajdžanu alebo Kazachstanu. Pretože samotný pán prezident Zelenský uznal, že tie argumenty ktoré sme mu dali potom, ako nás odpojili od toho tranzitu, že boli pravdivé. Pretože oni sami prichádzajú o 800 mil. ročne z tranzitu, a pritom si nemyslím, že majú peniaze na rozhadzovanie. A my prichádzame o tranzit z tranzitných poplatkov rovnako, a musíme platiť ešte tranzitné poplatky iným lebo to dopravujeme cez turkistream. A nebudem hovoriť o samotnej rope, viete, že Slovnaft produkuje 15% spotreby Ukrajiny nafty. Tak mi povedzte, aký to má zmysel a v konečnom dôsledku Ukrajine pomáhame tým, že reverzným tokom sa dostáva plyn na ukrajinské územie. Preto budeme tieto otázky otvárať a hľadať spôsob ako by sme naozaj pragmaticky tieto veci vyriešili. Okrem iného budeme hovoriť aj o humanitárnej pomoci, o ktorej hovoril aj pán premiér. To je ten 14. balík a ďalšie projekty, ktoré chceme rozvinúť. No, a ja budem s mojim kolegom Andrijom Sybihom opäť hovoriť aj o tých projektoch, ktoré sú podporené z Európskej únie. To je tých 101 mil., kde chcem predovšetkým sa sústrediť na to, aby sme si dali nejaké harmonogramy, nejaký áno, časový harmonogram, ktorý sa bude dodržiavať. Lebo tie peniaze sú nejakým spôsobom naplánované a pokiaľ sa nebude dodržiavať mohlo by sa stať, že by o tie peniaze prišli oni sami. A myslím si že to nie je dobre. A budeme hovoriť rovnako aj o integračnom procese Ukrajiny do Európskej únie. Viete, že náš postoj je absolútne jasný a podporujeme integračné úsilie Ukrajiny, avšak za podmienok aké sú pre každého kandidáta. Ale sme pripravení im pomôcť s radami pri jednotlivých rokovaniach o klastroch a jednotlivých rokovanie kapitol. A uvedomujeme si, že to pre Ukrajinu nebude jednoduché, ale je to veľmi potrebné, aby urobili veľmi dôležité a potrebné reformy, ktoré nedokázali urobiť od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa osamostatnili až po dnes. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za otázku pán poslanec. Počas týždňa valného zhromaždenia v New Yorku, Organizácie spojených národov som mal množstvo stretnutí, bilaterálnych stretnutí, pretože je to veľmi efektívne, keď sa tam zíde množstvo kolegov z celého sveta a môžete sa s nimi stretnúť, a namiesto toho, aby ste museli cestovať dlhú cestu, tak s nimi môžete vyriešiť veľmi jednoducho mnohé veci. Ja som to využil na stretnutia s krajinami, ktoré ešte nám neprisľúbili alebo nedali nám podporu na našu kandidatúru stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na obdobie roku 2028-2029. Čo sme si schválili mimochodom aj ako našu úlohu dosiahnuť tento cieľ. Čo nebude jednoduché v našom programovom vyhlásení vlády. Ja samozrejme využíval som ten priestor, aby som sa stretol aj s ministrami, ktorí sa pravidelne vyskytujú, či už v Bruseli alebo na našich bilaterálnych rokovaniach. A to bolo aj stretnutie aj s pánom ministrom Sybihom. Pretože si aj pravidelne, keď je to potrebné zatelefonujeme, ale využil som tú príležitosť aby som sa s ním stretol v New Yorku a prešiel som zopár otázok, ktoré riešime. Samozrejme v prvom rade sme riešili otázku spoločného zasadnutia našich vlád, ktoré by sa malo uskutočniť už tretí krát. Bude to zajtra a v Košiciach. Vtedy sme ešte nemali ešte úplne jasno v tom, že či sú pripravení na ukrajinskej strane v tom pokračovať, pretože sme túto tému nastolili na ostatnom stretnutí nášho premiéra s prezidentom Ukrajiny Zelenským, ktoré sa uskutočnilo v Užhorode.
Čiže, vtedy pán minister ubezpečil, že majú veľký záujem o usporiadanie tohto spoločného rokovania, a realita nám dáva za pravdu. Pretože sa tu uskutoční zajtra. Máme tam množstvo projektov pripravených. Ideme si skontrolovať tú podpísanú tzv. Cestovnú mapu, kde sme si dali nejaký harmonogram pre napĺňanie týchto projektov. Ja len spomeniem projekt, ktorý sme preberali a kde som aj požiadal o pomoc. A to je napríklad posilnenie prepojenia elektrických sústav medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. Viete, že sa opozícia stále snaží presviedčať nás, že sme izolovaní a ja neviem ešte čo. Nuž viete, keby sme boli izolovaní aj v Európskej únii, tak potom prečo sme získali 101 mil. eur z európskych fondov? Teda presnejšie z fondu, ktorý je určený na pomoc Ukrajine. Spoločne s Eximbankou, kde práve štyri projekty budeme pomáhať Ukrajine vylepšovať na posilnenie energetickej sústavy? Tieto štyri projekty na ukrajinskej strane sú veľmi dôležité a požiadal som pána ministra, aby pristupovali flexibilne k tomu, pretože chceme ich realizovať a pre nich je to veľmi dôležité tak prisľúbil koordináciu. Rovnako prisľúbil koordináciu aj pri rozširovaní cestného prechodu vo Vyšnom Nemeckom. Tí, čo ste tam boli, tak vidíte, že jedna časť na Slovenskej strane je urobená, ale na druhej strane na ukrajinskej nie je urobená. A my to chceme dokonca ešte aj rozšíriť, aby sme sa pripravili na to, že raz tá vojna skončí a že chceme byť nejakým logistickým hubom pre rekonštrukciu Ukrajiny a poskytovať to aj tretím krajinám, ktoré sa budú zúčastňovať na tom. A cez naše teritórium tam budú môcť ísť. No a zároveň som s ním rovnako diskutoval aj na tému mierových rokovaní, ktoré v podstate nejakým spôsobom vrcholili tým vysokým sumitom na úrovni prezidenta Trumpa a prezidenta Putina. A potom následne stretnutie prezidenta Ukrajiny s predstaviteľmi Európskej únie a európskych krajín vo Washingtone. A sme rozoberali rôzne možnosti. Dnes už je realita iná a zisťujeme, že sa to celé zamrazilo, čo nás veľmi mrzí, ale napriek tomu budeme sa snažiť stále podporovať toto mierové úsilie, lebo je to jediné, ktoré má šancu na úspech. Keby ho nezačal Donald Trump, tak európske krajiny ho nikdy nezačnú. To vám môžem garantovať, lebo vidíte ako postupujú.
No a samozrejme stretol som sa aj s ministrom Lavrovom. Bolo to po roku, pretože musíme riešiť energetickú bezpečnosť. A viete, že máme problém s tým, že budeme musieť sa asi odpojiť, keď nám to Európske komisia nariadi. A ja som chcel niektoré technické veci s ním prejsť a spýtať sa ako sa budú pozerať na celú záležitosť, lebo máme podpísanú....

Ďakujem za doplňujúcu otázku pán poslanec, začali ste, že bolo medializované, viete čo všetko bolo medializované a nie je to pravdivé. Tak ja ešte raz prečítam tú časť, ktorá si myslím, že je v tejto súvislosti veľmi dôležitá, lebo niečo sa tam udialo. Čiže tento úsek, hovoríme o úseku Prešov, severný obchvat, druhá etapa postupuje v súlade s harmonogramom, čo sa týka hlavných stavebných objektov. Meškanie na východnom portáli tunela Okruhliak, ktoré súvisí so zosuvom na tomto portáli. Tento časový posun (prerušenie nahrávky) minimalizovať, ale odhadovať ho môžeme rádovo v niekoľkých mesiacoch. Čiže, jasná odpoveď. Niečo sa tam udialo vis major, ktoré v súčasnosti, čo sa v súčasnosti rieši, a odhadované to zatiaľ v mesiacoch ale zároveň tvrdia, že počas celkovej doby trvania tejto stavby sa budú snažiť to minimalizovať, maximálne. To jednoducho život prinesie, Je to vis major. To isté sa udialo napríklad aj na úseku obchvatu Ružomberka, kedy obchvat už mal byť dávno odovzdaný alebo v blízkom období, avšak nastal tam opäť veľký zosuv a musia ho sanovať. Taký je život, a myslím si, že každý rozumný človek a občan ktorý keď sa dozvie takúto informáciu tak to uzná a nerobí z toho žiadnu mediálnu bombu. Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Čiže sprostredkujem opäť odpoveď od pána ministra pánovi poslancovi Richardovi Dubovickému.
Vážený pán poslanec, uvedomujeme si, že rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Karpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským a Čiernym morom ako najkratšie prepojenie severu s juhom na východnej hranici Európskej únie. Via Karpatia začína v Litovskom prístave Klaipéda a pokračuje cez poľské mestá Bialystok, Lublin a Rzeszów, slovenské mestá Prešov a Košice, maďarský Miskolc a Debrecín, rumunskú Oradeu, Lugoj, Calafat a Konstancu a bulharskú Sofiu a Svilengrad s napojením na Istanbul, Turecko až po grécky Solún. Via Karpatia je rozhodujúci dopravný koridor, ktorý sa môže stať novou efektívnou spojnicou medzi severnou a južnou Európou integrujúcou dopravný systém fungujúci v Lotyšsku, Poľsku, Ukrajine, Bielorusku, Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Grécku a Turecku.
Zatiaľ nerozostavané úseky rýchlostnej cesty R4 sú Kapušany - Lipníky, Lipníky - Giraltovce, Giraltovce - Stročín, Stročín - Svidník - Juh a Svidník - Juh - štátna hranica Slovenskej republiky a Poľskej republiky. Spomínané úseky rýchlostnej cesty R4 sú zaradené medzi strategické investície podľa zákona 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 27. júna 2024. Realizácia spomínaných úsekov R4 je uvažovaná formou verejno-súkromného partnerstva, pričom v tomto smere ministerstvo už vykonáva jednotlivé kroky prípravnej fázy v súlade s metodickými dokumentami Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Ďalej by som chcel uviesť, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 297/2025 bola ministrovi dopravy uložená úloha získať rozhodnutia o stavebnom zámere pre všetky chýbajúce úseky rýchlostnej cesty R4 smerujúce k štátnej hranici Slovensko - Poľsko v plnom profile v termíne do 30. apríla 2027. V súčasnosti sú verejné obstarávania na potrebné dokumentácie v štádiu pod ich, pred ich vyhlásením. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky si nielen uvedomuje dôležitosť tohto cestného medzinárodného koridoru, ale vykonáva aj konkrétne kroky pre realizáciu tohto takmer 60 kilometrov dlhého cestného ťahu.
Čo sa týka rozostavaných úsekov alebo úsekov, tak takýchto, teda tak tých v úseku R4 Prešov - severný obchvat II. etapa, tento úsek postupuje v súlade s harmonogramom, čo sa týka hlavných stavebných objektov. Meškanie je na východnom portáli tunela Okruhliak, ktoré súvisí so zosuvom na tomto portáli. Tento časový posun sa snažíme čo najviac minimalizovať, ale odhadovať ho môžeme radovo v niekoľkých mesiacoch.
Toľko odpoveď pána ministra dopravy...
===== ... a nie je na východnom portáli tunela Okruhliak, ktorý súvisí so zosuvom na tomto portáli. Tento časový posun sa snažíme, čo najviac minimalizovať, ale odhadovať ho môžeme rádovo v niekoľkých mesiacoch. Toľko odpoveď pána ministra dopravy Ráža