Videokanál poslanca

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku. A trošku len upresním, že Ukrajina už je kandidátskou krajinou, je to krajiny Východného partnerstva, medzi ktoré patrí Moldavsko, Ukrajina, Gruzínsko, rovnako aj Bielorusko, sú to krajiny, s ktorými chce mať Európska únia dobré vzťahy, a zároveň dáva im perspektívu aj členstva.
Ale keďže som bol opýtaný na to, že či úprimne si myslím, že sa to dodržiava – ja si myslím, že nie. A preto jasne hovoríme na všetkých fórach, že aby sme sa z krátkej cesty vrátili späť pri tomto dodržiavaní alebo nedodržiavaní týchto pravidiel a uplatňovaní dvojakého metra, pretože to bude viesť ešte k väčšej frustrácii. Ukrajina svoju pozvánku dostala viac z politického hľadiska ako z toho obsahového hľadiska, to treba otvorene povedať, ale zároveň hovoríme, že máme záujem, aby Ukrajina prešla tým očistným procesom, ktorý potrebuje urobiť, a to sú obrovské reformy. A preto sme presvedčení v našej podpore Ukrajiny v jej členstve v Európskej únii, že v tom procese práve tie bolestivé reformy bude musieť urobiť. Korupcia, oligarchizácia a právny štát a mnohé iné veci, ktoré budú musieť naozaj zvládnuť, preto ten náš názor bol, že podporíme ich vzhľadom na to aj, v akej situácii sa nachádzajú, ale to je všetko, čo sa týka z hľadiska ich kandidatúry, ktorá bola urýchlená, ale ostatné kroky musia byť rovnaké, nesmú tam byť žiadne skratky. A pravidelne to počúvame aj na stretnutí Priateľov západného Balkánu, ktorý priamo na toto poukazuje. Nie sú niekedy veľmi otvorení, chcú byť korektní, ale oni presne sledujú, že kde je čo. Viete, napríklad také veci jednoduché, uplatnenie napríklad roamingu v rámci Európskej únie, tak ten prístup, čo sa týka Ukrajiny a západného Balkánu, je rozdielny a oni to veľmi citlivo vnímajú. Každú maličkosť veľmi citlivo vnímajú, ja ich plne chápem, pretože vidia svoju budúcnosť v Európskej únii, vidia v tom svoju prosperitu a toto tomu procesu určite neprospeje.
A preto budeme možno v krátkom čase čeliť ďalšej veľkej otázke, pán poslanec Hazucha, a to je tzv. decoupling dvoch kandidátskych krajín, to je Moldavsko a Ukrajina. Ako viete, že v Moldavsku boli v ostatnom čase voľby, kde zvíťazili proeurópske strany, a má veľký záujem Moldavsko urýchliť ten proces a sú naozaj motivovaní a my ich v tom podporujeme. Napokon Moldavsko je jedna z krajín, ktorá je aj v našom hľadáčiku z hľadiska rozvojovej pomoci, pomáhame im a tak ďalej a myslíme si, že je to správne. Avšak v nejakom čase sa ukáže asi, že tá dvojička nebude držať pohromade a Moldavsko bude chcieť byť rýchlejšie.
Preto je veľmi dôležité, aby ten vojnový konflikt na Ukrajine sa ukončil čím skôr, aby tam nastali nejaké jasne definované pravidlá, ktoré nebudú odzrkadľovať, to si musíme povedať, nebudú odzrkadľovať spravodlivý mier, o ktorom sa rozpráva, lebo všetci majú plné ústa spravodlivého mieru, dnes už vieme, že po štyroch rokoch tejto vojny už nebude spravodlivý, tak ako by sme ho všetci chceli, pretože bude tam narušená teritoriálna integrita Ukrajiny, čo my jednoznačne odmietame, aby bola menená nejakou silou, to je pre nás absolútne neprijateľné. Avšak je to realita a my musíme robiť všetko pre to, aby prestali rinčať zbrane a skončilo sa to nezmyselné krviprelievanie a radšej si sadli za rokovací stôl.
To je podľa mňa aj perspektíva pre samotnú Ukrajinu, ale dovolím si povedať, pán poslanec, perspektíva je pre celú Európsku úniu, lebo ak sa to neudeje, tak bude to mať veľmi vážny dopad na Európsku úniu a budeme neustále konfrontovaní znižovaním našej konkurencieschopnosti, nárastom energií, cien energií pretavených do inflácie a budeme mať vážne problémy.
Ale ja si myslím, že v prvom rade je dôlež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už som pri odpovedi, ktorá bola ako prvá, niektoré veci naznačil a dovolím si využiť teda ten priestor, aby som to aj rozšíril a zdôraznil ešte raz, že prioritou Slovenskej diplomacie – som veľmi rád, že tá priorita ostala aj počas iných vlád –, že západný Balkán je niečo, čo z hľadiska stabilizácie je dôležité, a tá stabilizácia je práve budúce členstvo v Európskej únii. Viete veľmi dobre, že je tam ešte veľmi citlivá otázka pre Slovenskú republiku, okolo ktorej my nechodíme ako okolo horúcej kaše, ale je to otázka, ktorú pomenovávame, a to je Kosovo, pretože Kosovo je súčasť západného Balkánu, ale je to zároveň krajina, ktorú sme neuznali. A patríme medzi jednu z piatich krajín Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo. Ale zároveň máme záujem, aby diskusia medzi Belehradom a Prištinom... Prištinou pokračoval ďalej a aby sa hľadali riešenia na to, aby sa tento problém, ktorý tam vznikol porušením medzinárodného práva, podľa nášho názoru, zastabilizoval možno práve aj integračným procesom.
Zoskupenie priateľov západného Balkánu je veľmi, by som povedal, aktívne. Nemáme ho inštitucionalizované, že by sme mali nejaké orgány, ale vždy si každá krajina zoberie na starosť jeho usporiadanie a rovnako aj agendu. Naposledy to bolo práve vo Viedni, keď sme využili priestor zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde v podstate všetky krajiny Európskej únie aj ďalšie sú členmi OBSE a v podstate aj krajiny západného Balkánu, kde sme sa snažili využiť ten priestor a aktuálne témy prebrať.
Som veľmi rád, že prijala medzi nás pozvanie aj vysoká predstaviteľka pre zahraničie a bezpečnostnú politiku, ľudovo alebo ináč nazývaná ministerka zahraničných vecí Európskej únie, Kaja Kallas, že si mohla vypočuť všetky tie naše pripomienky k tomuto integračnému procesu, ale zároveň aj skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta.
Po prvýkrát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená a že je aj samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej komisie Kaji Kallas má záujem počúvať. Preto som opätovne predstavil náš návrh, ktorý vlastne vyplynul z iniciatívy, ktorú predstavilo Nemecko a Slovinsko, zjednodušiť ten proces integračný so zachovaním, samozrejme, všetkých pravidiel a jednomyseľného hlasovania. Nemci, Slovinci navrhovali, že niektoré procedúry robiť kvalifikovanou väčšinou. Proti tomu je absolútne Slovensko, lebo si myslíme, že je to v rozpore s integračným procesom a so zmluvami, preto sme prišli s návrhom, aby sme zjednodušili ten proces na základe dodržania pravidiel tým, že zruším... zlúčime niektoré kroky dohromady a tým zredukujeme tie kroky a celý ten objem hlasovaní o jednu štvrtinu. Som veľmi rád, že tomu bola vyjadrená podpora, už je len potrebné, aby sa to aj na úrovni Európskej komisie implementovalo a začalo sa to používať.
Sme proti akýmkoľvek dvojakým metrom, ja už som to hovoril, absolútne nemôže byť rozdiel medzi Ukrajinou, Čiernou Horou, Moldavskom alebo Albánskom, to jednoducho je neprípustné, pretože potom by sme išli proti vlastným pravidlám, ktoré máme schválené.
Ale ako som povedal, je to pre nás kľúčové aj z hľadiska stabilizácie tohoto priestoru, pretože opätovne sme chceli pristúpiť nejak stabilizačne do tohoto procesu a máme tam naše jednotky v misiách KFOR. Nemohli, nemali sme ich dlhšiu dobu, znova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Áno, pán poslanec. Rokovali sme o oblastiach, v ktorých môžeme spolupracovať. Je už... aj nejaká spolupráca beží, energetika, dopravná infraštruktúra a rovnako cestovný ruch, ktorý by mohol byť obojstranný, pretože tak Čierna hora môže ponúknuť Slovákom niečo, pretože majú tam aj more, aj krásne hory a my zasa máme iné veci, ako je napríklad... lyžiarske strediská, krásne hory, rovnako akvaparky alebo, alebo kúpele, rovnako aj oblasť poľnohospodárstva, kde si môžeme byť nápomocní. Čiže celú túto škálu, ktorá sme si preddefinovali, musíme naplniť cez tú spoločnú medzivládnu komisiu pre hospodárku spoluprácu, lebo tam je práve potrebné, aby experti identifikovali ten priestor.
Ale dnes už môžem povedať, že, že mnohé firmy už nadviazali kontakt, mnohé firmy tam už aj v malom investovali a som veľmi rád, že pán podpredseda vlády Filip Ivanovič pri poslednej návšteve sa mohol stretnúť aj so skupinou podnikateľov, ktorú sme pre neho pripravili, aby aj on mohol prispieť k tomuto zbližovaniu v hospodárskej spolupráci. Veľmi to oceňoval, môžem povedať. A to je podľa môjho názoru dobrý signál, ako vieme prispieť na úrovni ľudskej, obchodnej a zároveň aj tej politickej pre spoločnú vec, a to je čím skôr na základe nadefinovaných pravidiel dostať tieto krajiny do Európskej únie a zamedziť akémukoľvek dvojakému metru, ktorý, bohužiaľ, dnes vidíme, že je uplatňovaný pri krajinách západného Balkánu a krajinách Východného partnerstva, pretože to jednoducho vidíme, a preto chceme, aby to bolo bez akýchkoľvek skratiek, na základe pravidiel a tie pravidlá Čierna hora a mnohé krajiny aj zo západného Balkánu dodržiavajú, len sú tam, bohužiaľ, mnohé prekážky administratívne aj politické.
Jedna z nich, z tých prekážok, vám môžem povedať, že Severné Macedónsko nemôže postúpiť len preto, že nemá novelu ústavy, ktorú žiada susedná krajina od Severného Macedónska, aby tam niečo zapracovala, a pritom Severné Macedónsko už urobilo jeden dosť významný krok, zmenilo názov krajiny. A viete si prestaviť, že to nie je jednoduché zmeniť názov krajiny.
Takže je našou úlohou, aby sme v tom procese pomáhali, a Slovenská republika to robí a môžem vás informovať, že v budúcom roku, v prvom polroku, niekedy na koniec polroku budeme práve hostiť zasadnutie Priateľov západného Balkánu, kde budeme pokračovať v tej diskusii o integrácii toho regiónu do Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
===

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ctené a vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Sokol, za túto otázku, pretože veľmi dobre zapadá do jednej z našich veľmi významných vlajkových lodí našej zahraničnej politiky, a to je podpora krajín západného Balkánu v ich integračnom procese do Európskej únie.
A nie je úplne náhodou, že aj intenzita návštev zo západného Balkánu, ale aj našich rokovaní o západnom Balkáne sa veľmi významne zvyšuje, pretože ten čas, počas ktorého tieto krajiny boli v tom procese integračnom, tak narastá, že ruka v ruke narastá aj frustrácia občanov západného Balkánu, že sa to nedá. Pre vašu informáciu, asi krajina, ktorá má najdlhšie prihlášku, je Severné Macedónsko a Chorvátsko. Chorvátsko sa medzitým stalo členskou krajinou, ale Severné Macedónsko dodnes nie, a preto je veľmi dôležité, aby jedna z krajín aspoň z tohoto západného Balkánu sa dostalo čím skôr do Európskej únie, pretože má šancu sa tam dostať vzhľadom na pokrok rokovaní, a zároveň dať taký signál pozitívny, že má to zmysel aj pre ostatné krajiny, lebo ak sa to nestane a pôjdeme v tom duchu, ako povedzme vyjadrujú sa niektoré iné krajiny západného Balkánu, ktorým sa to nie celkom darí, že musíme všetci naraz vstúpiť, tak ja sa obávam, že tam, frustrácia tam bude narastať ešte viac.
Preto som veľmi rád, že nás poctili svojou návštevou tak minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimovič, Čiernej hory, ale rovnako prišiel s podobnou agendou, ktorú má na starosti podpredseda vlády Čiernej hory Filip Ivanovič, s ktorými sme mohli prebrať všetky tieto procesy, ktorými oni teraz prechádzajú. A môžem vás ubezpečiť, že naozaj Čierna hora je dnes lídrom v predvstupovom procese. Za ním, za ňou je Albánsko a potom sú tie ďalšie krajiny. Ale Čierna hora je tak... takým lídrom, že ak všetko pôjde, ako má, tak 1. 1. 2028, myslím si, že by mohla byť ďalšou členskou krajinou Európskej únie.
Avšak je tam množstvo úskalí, ktoré sme si prebrali spoločne. My chceme tie úskalia im pomôcť vyriešiť. Napríklad sú to veci, ktoré by mali zrýchliť ten proces, pritom sa dodrží všetko, čo sa má dodržať pri prístupovom procese, lebo navrhujeme ako Slovenská republika na zjednodušenie tohoto procesu to, aby sa jednotlivé etapy, ktoré si vyžadujú jednomyselné hlasovanie, zlúčili. Keď sa niečo uzavrie, zároveň aby sa to zlúčilo aj s odoslaním listu napríklad, nebudem dochádzať do podrobností, a o jednu štvrtinu sa takto zníži ten proces, ktorý musia absolvovať. A myslím si, že nachádzame podporu, vie o tom aj eurokomisárka Marta Kos, ktorú sme informovali o tom, aj podpredsedníčka Komisie Kaja Kallas. Chceme v tom pokračovať ďalej. Zúčastňujeme sa rovnako aj zasadnutí tzv. zoskupenia krajín Priateľov západného Balkánu, ktorý podporuje vlastne celý tento proces. Ale možno pri ďalšej otázke budem mať možnosť viacej sa k tomu vyjadriť.
Pre mňa je dôležité, že máme výbornú spoluprácu s Čiernou horou. Máme tam dobrú históriu, pretože sme boli priamo, Slovenská republika, naši diplomati pri tom, keď Čierna hora sa osamostatňovala, pretože práve naši diplomati Lajčák a Lipka boli pri tom, keď sa organizovalo to referendum, pri ktorom vlastne po 100 rokoch takmer Čierna hora získala samostatnosť. Toto si nesmierne vážia a my chceme túto dobrú politickú úroveň, ktorú máme s Čiernou horou, teraz pretaviť aj do tej ekonomickej oblasti, preto chceme, aby tam chodili viac naši podnikatelia, chceme organizovať obchodné rokovania, ale aj zasadnutia spoločnej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu, ktorá by sa mala uskutočniť v budúcom roku tu na Slovensku.
Čiže toto sú konkrétne príklady, ako vieme ukázať, že Balkán a krajiny Balkánu sú pre nás veľmi dôležité aj pre Európsku úniu, pretože ja som o tom presvedčený, že to môže obohatiť celý ten náš priestor a zároveň zastabilizovať všetko, čo sa tam za ostatné obdobie v tých 90... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním, diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí, Slovenskej republiky, ktorí môžu mimochodom cestovať do 185 krajín aj vďaka našej politike bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete, stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby, keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec, starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia, o tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete, ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu, čo ste mi položili tú otázku. Nuž, viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho, čo sa udialo, tak sa z toho nevykrútia, pretože to, čo oni prijali, bolo to, tuším, poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne, a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením? Ony mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody.
To, čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné, pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je, tuším, u pána Valla, progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom, podobnú ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci, vtedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom, na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysly. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás? Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny.
Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čo im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane.
Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, tá diskusia sa celkom dobre rozprúdila, neviem, či pán minister ešte bude pokračovať.
Pán poslanec, viete, že sme schválili programové vyhlásenie vlády, v ktorom sme si zadefinovali našu zahraničnú politiku, ktorá je ale diametrálne odlišná ako boli programové vyhlásenia vlády predtým tých vlád, ktoré tu boli, Matovičova, Hegerova a Ódorova, kde o suverénnosti ani nebolo ani chýru, ani slychu. A preto som veľmi rád, že ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá to podporila, a my môžeme naozaj aj s podporou vašou robiť suverénnu zahraničnú politiku a máme to zakotvené aj programovom vyhlásení vlády. Ja viem, že tuto tí vzdychanci, ktorí tu vzdychajú, lebo ináč nevedia preukázať svoje názory, nám v tom nezabránia, pretože oni boli zvyknutí robiť kolenačkovú politiku a pritakávať so všetkým, čo sa len udialo. Ja poukážem na to vo viacerých príkladoch. Zastupovanie... pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zachovali kľud, pán poslanec. Vy toľko, vy toľko požadujete dodržiavať rokovací poriadok, keď to máte sami robiť, tak to nerobíte.
Nech sa páči, pán minister.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
... aby nemal problémy s respiračnými vecami. Čiže obhajoba národnoštátnych záujmov je jedno z tých kľúčových vecí. A ja poviem také príklady, pretože môžeme hovoriť o mnohých oblastiach. Evidentne im vadilo, že máme jasne zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že náš životný priestor je Európska únia, rovnako aj NATO, ale, samozrejme, aj iné medzinárodná organizácie, kde máme veľmi silné miesto. Preto to začali potom spochybňovať a snažili sa ľudí ešte zneužívať aj na námestiach klamstvami o tom, že nebodaj chceme vystúpiť z Európskej únie. No aká bola ich napríklad suverénna politika pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky?
Spomínate si, keď sa vytváral sankčný zoznam po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde zaradili jediného občana Európskej únie, a to bol občan Slovenskej republiky? Za účasti ich ministra pána Korčoka. Keby nebol súhlasil, tak tam nikdy nebude zaradený, pretože všetky tieto zoznamy sa robia jednomyseľným hlasovaním. Stačí jedna krajina, ktorá povie že nie a nebude tam zaradený. Akonáhle sme prišli my do vlády, to bola prvá vec, ktorú som otvoril, a my ste toho nášho občana odtiaľ dostali, pretože všetci uznali, teda z krajín Európskej únie, že tam bol neoprávnene. Ale zároveň oni budú rozprávať o tom, že my sme izolovaní, nikto nás nepodporuje a tak ďalej. Tak mi potom povedzte, pán poslanec, ako sme mohli tohoto občana dostať z tohoto sankčného zoznamu, ak sme izolovaní, keď je tam jednomyseľ hlasovanie? To je jedna z takých vecí, ktorú môžem poukázať.
Alebo schvaľovanie sankčných balíčkov voči Ruskej federácii. To, čo sa udialo zo strany Ruskej federácie, je porušenie medzinárodného práva, to hovoríme úplne jasne. Ale zároveň hovoríme, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, je potrebné mierové rokovanie. Ale sankčné balíky neukazujú, že pomáhajú. Ale dobre. Sme povedali, že budeme podporovať iba také sankčné balíky, ktoré nebudú mať vplyv na Slovensko, na ekonomiku, na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. A to sme robili a zároveň rokujeme o našich národnoštátnych záujmoch. No nie je náš národnoštátny záujem, ak bojujeme proti tomu že RePower, ktorý sa má prijať obídením jednomyseľného hlasovania a použitím nejakej legislatívy, ktorá už je schvaľovaná iba kvalifikovanou väčšinou, no tak musíme za tým bojovať a musíme sa za to postaviť. Preto sme podmieňovali aj schválenie balíčkov 18 a 19 uzneseniami, kde bude jasne povedané, že Európska komisia niečo urobí s týmto v prospech Slovenska alebo krajín, ktoré s tým majú problém. Pretože my sme tu budovali tú infraštruktúru desaťročia a nemôžeme to len tak z večera na ráno zmeniť. Čiže aj v 18. balíku, aj v 19. balíku sme urobili rôzne zmeny.
Ale zároveň ešte môžem povedať, aj obhajovanie tých národnoštátnych záujmov je na tej multilaterálnej úrovni, či už je to na úrovni OSN, ale aj na úrovni OECD alebo OBSE a tak ďalej. Pripomenuli sme si mimochodom teraz 25. výročie členstva v OECD. Bolo to mimoriadne úspešné, mali sme tu aj pekné podujatie Bratislavské fórum o umelej inteligencii, čo je prestížna záležitosť, prestížna záležitosť, že sme také niečo mohli hostiť a mali sme tu hlavy štátov z viacerých krajín. Druhá vec, diplomacia pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, asi sa nerozumieme. Konkrétne výhrady Slovenskej republiky voči Európskej komisii súvisiace s 19. balíkom? (Reakcia z pléna.) Vetovali? Pani poslankyňa, celý ten proces vám vysvetlím. Prebieha na úrovni koreperov v pracovných skupinách a tam sa preberajú tieto návrhy a potom sa o nich hlasuje. Čiže to, čo my v súčasnosti, naše zastúpenie v Bruseli robí, že na týchto rokovaniach žiadame, aby hlasovanie o tomto balíku bolo preložené na ďalšie, keď to už bude pripravené na ďalšie rokovanie, pokým nebudeme mať zodpovedané otázky, ktoré máme tu.
A pre vašu informáciu, pani poslankyňa, aj pre všetkých ostatných, ale aj pre médiá, predovšetkým tie "mienkotvorné" pravicovo-liberálne a progresívne, chcem uviesť, že nielen Slovenská republika nastoluje nejaké legitímne otázky, ktoré je potrebné riešiť, ale už sú to aj iné krajiny. Ohlásilo napríklad Španielsko rovnako aj Francúzsko, ktoré má záujem nejakým spôsobom zosúladiť čas súvisiaci s dodávkou skvapalneného plynu, pretože tak Francúzi, ako aj Španieli odoberajú stále ešte skvapalnený plyn z Ruskej federácie, a nie malé množstvo. Len za rok 2024, vážená pani poslankyňa, stúpol nákup skvapalneného plynu z Ruskej federácie o jednu tretinu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Ale ak ste zachytili, tak médiá, zahraničné, uviedli aj ďalšiu krajinu, a tou je Rakúsko, ktoré takisto požiadalo o odloženie hlasovania o 19. balíku, ako aj Slovenská republika, pretože rieši rovnako problém, ktorý nastal na ich strane, a to je arbitrážny problém, ktorý prehrala ruská strana a potrebujú, aby ruská strana im zaplatila 2,1 miliardy eur ako odškodné, ktoré získali týmto rozsudkom.
Čiže vidíte, že každá krajina sa snaží si zastupovať svoje národnoštátne záujmy a myslím si, že Slovenská republika vzhľadom na to, aké to môže mať na nás dopady, to robí úplne prirodzene a preto konštruktívne nastolujeme tieto otázky, transparentne, dávame im protinávrhy, tak ako sme to urobili v prípade REPower, keď sme dostali do záverov Európskej rady to, aby Európska komisia brala do úvahy nejakú klauzulu či už pozastavenia REPower, alebo prehodnotenia celého REPoweru v krajinách, ako je napríklad Slovenská republika, ak stúpnu enormne ceny a zároveň, že budeme, bude to mať obrovský dopad na ekonomiky.