Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a vážení páni, dovolím si na záver sa v stručnosti, naozaj veľmi v stručnosti, vyjadriť k rozprave, ktorá prebehla k tejto novelizácii ústavy. Zareagujem, samozrejme, na vaše výzvy ohľadom listu komisára pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát. Vyjadrím sa aj k vašim výzvam na zverejnenie listu.
V úvode však musím povedať, že je to absolútne neseriózne najmä od pani poslankyne Kolíkovej ako exministerky spravodlivosti, ktorá veľmi dobre vie, že komunikácia s Európskou komisiou, osobitne s eurokomisárom pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát je dôverná a bez toho, aby vyjadrili obidve strany súhlas so zverejnením tejto komunikácie, ju nemôžem zverejniť, aj keby som veľmi rád chcel. Ale čo môžem urobiť, je, môžem vás rámcovo informovať o tom, čo v tomto liste je a v tomto liste sú len dve veci.
Jedna vec je, že pán eurokomisár vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii. Obavu bez akýchkoľvek ďalších podrobností a vyjadruje nádej, že návrh ústavy sa schváli tak, aby bol v súlade s právom Európskej únie. A to aj robíme. Návrh ústavy, ktorý sme predložili, nijakým spôsobom nezasahuje do prednosti práva Európskej únie alebo medzinárodných organizácií, pretože ako som to povedal vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave, všetky naše záväzky dodržiavať medzinárodné právo v rámci čl. I ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aj VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú zachované a budú dodržiavané. To, čo deklarujeme v ústave, je naplnenie čl. IV ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako som to povedal, kedy v rámci otázok národnej identity tieto zostávajú štátom zachované a neprenášajú ich na Európsku úniu ani orgány Európskej únie. Takže tam sme absolútne v súlade s európskym právom, a tak ako povedal pán minister Taraba, ak bude z toho nejaký problém, tak sa budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami, ale to sa v tomto liste vôbec nepíše. To znamená, žiadnym spôsobom nie sú v tomto liste formulované nejaké prípadné následky, ktoré by mali vyplývať tak, ako to tu dezinterpretujete. Takže toľko k tomuto listu.
Pokiaľ ide o námietky toho, že akým spôsobom je predkladaná ústava a debata o ústave a diskusia o ústave, tak ak si pozriete sami internetovú stránku Národnej rady, tak zistíte, že návrh bol predložený 7. marca 2025. Prvé čítanie bolo 9. apríla 2025 a druhé čítanie je 16. júna 2025. Myslím si, že to je dostatočný časový priestor na to, aby o tejto zmene ústavy mohli prebehnúť diskusie na odborných úrovniach, ktoré aj prebehli. Návrh ústavy v rámci MPK realizovala skupina odborníkov na ústavné právo, ktorá spoločne zadefinovala zmeny, ktoré oproti tomu, ako to išlo do MPK, ten výsledný text máte možnosť vidieť ten, ktorý je predložený v Národnej rade a dobre viete, že ten, ktorý išiel do MPK bol úplne iný ako ten, ktorý potom išiel do Národnej rady a práve z toho dôvodu, že prebehli konzultácie v rámci odborníkov na ústavné právo, bol okrúhly stôl medzi odborníkmi, ústavnými právnikmi, významnými ústavnými právnikmi na Slovensku, ktorí naformulovali text, ktorý dnes je predmetom rokovania Národnej rady. Takže to, že nebola diskusia k tomuto návrhu vôbec nie je pravda. To, že ste sa vy nezúčastňovali tejto diskusie, to neznamená, že diskusia medzi odborníkmi na ústavné právo neprebehla. Tak diskusia prebehla a na základe týchto diskusií bol predložený návrh, ktorý je dnes v parlamente.
A tu musím povedať, že osobitne sa čudujem, že, pani poslankyňa Kolíková, práve vy tu idete rozprávať o tom, že ako sa čo predkladá z hľadiska ústavy. Veľmi dobre si pamätám na to, ako sa menila ústava, keď ste vy nastúpili do vlády ako ministerka. Veľmi dobre si pamätám, ako ste zobrali Ústavnému súdu možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to zmenou návrhu, ktorá nastala po MPK, kde to prišiel osobne povedať predseda Ústavného súdu na ústavnoprávny výbor, že vôbec nevedel, že o takejto zmene sa vôbec diskutuje, že to bolo urobené po MPK, pred vládou tesne, tak aby o tom nemohol Ústavný súd vôbec vedieť a vyjadriť sa v rámci MPK. Takisto ako ste menili podmienky odvolávania Súdnej rady pozmeňovacím návrhom, respektíve v skrátenom legislatívnom konaní pri ústave v Národnej rade. Tak ako ste pozmeňovacím návrhom na výbore menili podmienky voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a ďalšie a ďalšie veci, ktoré ste robili absolútne neštandardne. (Potlesk.) Čiže od vás, pani poslankyňa, mi to naozaj príde veľmi, veľmi zarážajúce, že vy vôbec si dovolíte povedať, že my akým spôsobom predkladáme návrh novelizácie ústavy, ktorá je tu v parlamente od 7. 3. 2025.
Chcel som sa takisto poďakovať pánovi doktorovi Bujňákovi, ktorý sa vyjadril k tomu, čo ste tu hovorili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ostatní ohľadom stanoviska k pani ex-ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, konkrétne pána Orosza, Švábyho, Mazáka a Vozára, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Mne pán docent toto tvrdenie jasne odmieta, ale nielen on, odmietajú to aj ďalší významní právnici, ako je pán docent Balog, ako je pán profesor Šmid, ako je pán profesor Ľalík a ďalší. K tomu sa budem krátko ešte o chvíľu venovať.
Dámy a páni, treba otvorene povedať, že dnes sme boli svedkami naozaj veľkého politického divadla. Zdá sa, že pre niektorých je dôležitejšie poblázniť verejnosť, než vecne diskutovať. Namiesto odbornosti sme tu počuli množstvo manipulácií, strašenia, konšpirácií a pokusov o zastrašovanie opozičných poslancov. Ukazuje sa, že cieľom nie je konštruktívna diskusia, ale presadiť ideologickú agendu za každú cenu. Chcete zo Slovenska urobiť laboratórium sociálnych experimentov. Chcete spochybniť hodnoty, na ktorých naša spoločnosť vyrástla a stojí. Ale verte, že slovenskí občania si zaslúžia pravdu a tú im dnes treba nahlas povedať.
Pani poslankyňa Števulová dnes napríklad tvrdila, že súdny aktivizmus je výmysel. Pýtam sa, naozaj. Tento fenomén nie je žiadnym výmyslom. Je to realita, ktorú si všímajú právnici, politici aj občianska spoločnosť naprieč Európou. Len vy zrejme pod vplyvom vašej ideológie pred tým zatvárate oči.
Zazneli tu aj obvinenia, že táto novela je údajne krokom k vystúpeniu z Európskej únie alebo príklonom k Rusku. To jednoducho opäť nie je pravda a vy to veľmi dobre viete. Argumentujete výlučne jednostrannými právnymi názormi a zámerne ignorujete hlasy uznávaných odborníkov práva, či ústavných právnikov, ako sú, ako som povedal, profesor Ľalík, docent Bujňák, profesor Šmid, či docent Balog.
Dovolím si uviesť pár myšlienok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý výslovne uvádza, že z predkladanej novely nemajú mať občania žiadne obavy. Je to len snaha stanoviť rámec toho, čo by malo byť v právnom štáte samozrejmé, že o zásadných otázkach týkajúcich sa našej identity a kultúrno-etických hodnôt rozhodujeme my sami. Nie iné štáty, nie nadnárodné inštitúcie. Pán profesor Ľalík potom vo svojom článku, ktorý si môžete nájsť v mediálnom priestore, definuje, respektíve vypočítava príklady, kedy došlo k takémuto aktivizmu. Nebudem ich tu všetky pre čas neskorý uvádzať. Zhrniem len záver, kde hovorí, že tieto prípady jasne ukazujú, že európske inštitúcie čoraz častejšie rozhodujú o veciach, na ktoré nedostali mandát. A to začína byť problém. Slovensko nie je ten, kto mení pravidlá hry. Sú to práve nadnárodné inštitúcie, ktoré prekračujú dohodnuté rámce. Profesor Ľalík upozorňuje na aktuálny list dánskej a talianskej premiérky, ktorý podporilo ďalších sedem štátov Európskej únie a Rady Európy ako sú Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Títo politickí lídri poukazujú na to, že súd prekračuje rámec mandátu, ktorý mu bol daný v oblasti azylu, migrácie a práva na súkromie napríklad. Preto je načasovanie tejto ústavnej zmeny nielen správne, ale aj potrebné, konštatuje. Medzinárodné právo čoraz častejšie zasahuje do kultúrno-etických otázok, na ktoré sme nikdy neposkytli právomoc žiadnej medzinárodnej organizácii, ani Rade Európy, ani Európskej únii. Ako pripomína profesor Tomáš Ľalík, Slovensko nikdy neprenieslo v otázkach ústavnej identity svoje kompetencie na žiadnu medzinárodnú organizáciu. Pokiaľ tieto organizácie ostanú v rámci svojho mandátu, k žiadnemu konfliktu s ústavou nemôže dôjsť.
Dámy a páni, táto novela je len potvrdením status quo. No aj to má svoj význam dovnútra smerom k našim inštitúciám a občanom, ako aj navonok k partnerom v medzinárodnom spoločenstve.
Chceli ste počuť názory odborníkov, ústavných právnikov. Je to profesor ústavného práva, ktorý prednáša na univerzite, si myslím, že dostatočná vedecká odborná kapacita na to, aby vedel, čo hovorí. Takže nie je to len názor nás politikov, ale je to názor aj odborníkov na ústavné právo, ktorých vy ale ignorujete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavné právo Slovenskej republiky vychádza z koncepcie štátnej suverenity. Vychádza to z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Národná identita je duchom každého národa. Je to to, čo si každý členský štát priniesol do Európskej únie. Nie sme všetci rovnakí, sú medzi nami rozdiely, ktoré sú naším národným bohatstvom, a práve toto bohatstvo si chceme zachovať, nie vymazať alebo zničiť. Nechceme prísť o to, na čom sme vyrastali a čo nás robí tým, kým sme. Národná identita neznamená netoleranciu či nenávisť, naopak, predstavuje ju naša história, jazyk, kultúra a tradície. Nie je to žiaden výmysel, ale skutočná podstata, ktorá nás definuje ako národ. Preto je úlohou štátu, tieto hodnoty pomenovať a chrániť, a to nielen na zákonnej, ale aj na ústavnej úrovni.
Podľa čl. IV ods. 1 a 2 zmluvy o Európskej únii právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Podľa ods. 2 čl. IV zmluvy o Európskej únii, únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Inými slovami, otázky národnej identity, či inak vyjadrené prvky hodnotového základu ústavy, sú imúnne voči prednosti práva Európskej únie. Alebo ešte inak, Európska únia je povinná rešpektovať národnú identitu členských štátov, ktorá zahŕňa aj ústavný poriadok a hodnoty každého štátu. Tento princíp podporil aj Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých zdôraznil, že otázky ústavnej identity sú výlučne v právomoci členských štátov. O tom budem hovoriť ešte neskôr. Je predsa logické, že sú to práve členské štáty, ktoré napĺňajú európsku identitu svojimi hodnotami, a nie naopak. Zakladajúce zmluvy predsa nevytvorili jednotnú, národnú identitu členských štátov. Tá existovala, existuje a vstupom do Európskej únie nezanikla. V opačnom prípade by aj čl. IV ods. 1 a ods. 2, ktoré som citoval, vôbec nedávali zmysel. Predložený návrh novely ústavy jasne vymedzuje našu národnú identitu prostredníctvom základných kultúrno-etických otázok. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného, rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, rovnako aj rozhodovania v oblastiach zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania či napríklad dedenia. Doplnenie ústavného textu interpretačne zdôrazňuje pri ústavnokonformnom výklade, že v týchto oblastiach nedošlo k prenosu právomocí na Európsku úniu, ani iné nadnárodné organizácie. Judikatúra ústavných súdov členských krajín Európskej únie, napríklad Spolkový ústavný súd Nemecka, už stanovila limity pre prenos kompetencií. Tieto rozhodnutia jasne naznačujú, že otázky spojené s kultúrno-etickou identitou a základnými hodnotami patria do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu.
Návrh novelizácie ústavy nie je v konflikte so spoločnými európskymi hodnotami, ako sa niektorí mylne snažia podsúvať. A musím odmietnuť paniku, ktorá sa šíri v súvislosti s tým, že Slovenská republika schválením novely prestane alebo nebude rešpektovať medzinárodné záväzky, čiže je prípravou na vystúpenie Slovenskej republiky z Európskej únie. Toto sú absolútne klamstvá a zavádzania. Predpokladaná novela nehovorí nič o prednosti našej ústavy alebo zákonov nad medzinárodným právom alebo právom Európskej únie. Sme, a budeme, naďalej viazaní čl. I ods. 2 ústavy, ktorý ustanovuje, že Slovenská republika uznáva a dodržiava svoje medzinárodné záväzky. Naša krajina bude naďalej uznávať a dodržiavať všetky svoje medzinárodné záväzky. To zdôrazňujem a opakujem. Novela ústavy identifikuje tie oblasti, ktoré sú obsahom našej národnej identity, a ktoré považujeme výlučne za svoje suverénne práva, a tie sme nikdy neodovzdali nikomu a ani sa ich nechceme vzdať. Nejde o odmietnutie medzinárodného práva, ale o zodpovedný prístup, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi medzinárodnými záväzkami a ochranou našich národných záujmov, našej národnej identity. Slovenská republika tak bude jasným a spoľahlivým partnerom pokiaľ ide o hodnoty, ktoré sú nám najdrahšie. A ak vzniknú sporné situácie, tieto budú riešené prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý jediný môže vykladať obsah ústavy, prípadne Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ sa bude dotýkať európskeho práva. Prečo teda novelizujeme ústavu v oblasti ukotvenia suverenity v otázkach národnej identity?
Navrhované doplnenie čl. VII ods. 6 je dôležité okrem už uvedených dôvodov aj z dôvodu narastajúceho aktivizmu nadnárodných súdov a inštitúcií, ktoré prijímajú rozhodnutia v oblastiach spadajúcich do výlučnej národnej právomoci. V posledných rokoch došlo k viacerým prípadom, kedy Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu rozhodovali v otázkach, ktoré majú výlučne etický a kultúrny charakter, či už ide napríklad o interrupcie, alebo eutanáziu v roku 2010, alebo definíciu manželstva, či rodovú politiku v ďalších. Osobitne zaujímavé v tejto súvislosti je aj veľmi čerstvé, nedávno medializované hlasovanie švajčiarskeho parlamentu, kedy, údajne, podľa našich médií, dolná komora hlasovaním zamietla rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré Švajčiarsku nariaďuje, aby robil viac proti globálnemu otepľovaniu. Dolná komora parlamentu týmto odsúdila justičný aktivizmus Európskeho súdu pre ľudské práva, čiže nie je to len otázka Slovenska. Zásada subsidiarity je jedným zo základných princípov fungovania Európskej únie zakotvená v čl. V ods. 3 zmluvy o fungovaní Európskej únie, kde podľa tejto zásady môžu inštitúcie Európskej únie zasahovať len vtedy, ak daný problém nemožno efektívne riešiť na národnej úrovni. V otázkach rodiny, vzdelávania, zdravotníctva a verejnej morálky je aplikácia princípu subsidiarity kľúčová. Práve tieto oblasti sú pevne zakotvené v národných ústavách a právnych poriadkoch členských krajín, čo potvrdzujú viaceré rozhodnutia ústavných súdov, napríklad poľského tribunálu, v otázkach rodinného práva a ochrany nenarodeného života. Doplnenie čl. VII ods. 6 má preto ústavnú funkciu pri ochrane pred nadmerným zasahovaním nadnárodných inštitúcií do právnych vzťahov Slovenskej republiky okrem samotných dôvodov, ktoré som spomínal v úvode. Doplnenie čl. VII ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutným krokom na ochranu suverenity Slovenskej republiky v otázkach kultúrno-etického charakteru. Reaguje na aktuálne trendy v rozhodovacej praxi európskych inštitúcií, ktoré presadzujú hodnoty a normy, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky platnom a účinnom už dnes. Uvedené znenie súčasne vychádza z Deklarácie o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2002. A nebolo to za našej vlády. Rozhodnutia o kultúrno-etických otázkach nepatria do kompetencie žiadnej medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členským štátom, vrátane Európskej únie.
Inštitúcie Rady Európy a Európskej únie čoraz častejšie prijímajú akty, či už normatívne akty, rozhodnutia, alebo tzv. soft law, ktoré úzko súvisia s týmito otázkami a nerešpektujú princíp subsidiarity, ani národnej identity členských krajín. Aj z tohto dôvodu považuje delegovaný ústavodarca za dôležité v ústave zdôrazniť, že v týchto oblastiach nikdy neprišlo k prenosu kompetencií ani na Európsku úniu, ani na iné medzinárodné organizácie. V súvislosti s uvedeným narastá význam ochrannej funkcie ústavných hodnôt, na ktorých sa spoločnosť v ústave ako spoločenskej zmluve dohodla. Význam tejto funkcie narastá úmerne tomu, ako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ale i Európsky súd pre ľudské práva posúva chápanie a obsah čl. IV ods. 2 zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého Európska únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že ak je formálnym prameňom tejto identity ústava, národná identita disponuje silnou demokratickou legitimitou ako výsledok priameho alebo zastupiteľského rozhodnutia, v tomto prípade kvalifikovanou väčšinou v parlamente, o hodnotovom ústavnom základe štátu.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá chce chrániť svoje národné hodnoty, svoju národnú identitu. Aj v iných členských štátoch Európskej únie, ako sú napríklad Rakúsko či Nemecko, rozhodnutia ústavných súdov potvrdili, že otázky kultúrno-etickej identity a základných hodnôt patria do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu. A v konečnom dôsledku na to poukazujú aj samotné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Dovolím si rozobrať dva prípady, ktoré tomu svedčia. Napríklad prípad Ilonky Sayn-Wittgenstein, v ktorom išlo o to, či môžu rakúske orgány opraviť, alebo respektíve zmeniť priezvisko svojej občianky v matrike, ktorá osvojením v Nemecku získala titul, a teda priezvisko Fürstin von Sayn-Wittgenstein a používala ho 15 rokov v Nemecku, a súčasne aj žila v Nemecku a podnikala vo viacerých krajinách Európskej únie, pretože podľa rakúskeho práva je používanie šľachtických titulov zakázané. Teda svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora Európskej únie, či sa má čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že bráni tomu, aby mohli orgány členského štátu za takých okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, odmietnuť uznať všetky zložky priezviska štátneho príslušníka tohto štátu, ktoré bolo v druhom členskom štáte, v ktorom má uvedený príslušník bydlisko určené pri jeho osvojení v dospelosti štátnym príslušníkom druhého členského štátu, ak toto priezvisko obsahuje šľachtický titul, ktorý nie je v prvom členskom štáte na základe jeho ústavného práva prípustný. Žalobkyňa vo veci samej okrem iného uvádza, že zmena priezviska Fürstin von Sayn-Wittgenstein, ktoré používala nepretržite 15 rokov, predstavuje zásah do práva na rešpektovanie rodinného života zaručeného čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Tento zásah do práva je síce zákonom, v predmetnom prípade rakúskym zákonom o matrikách, povolený, ide tu však o zásah do práva nadobudnutého v dobrej viere, do ktorého sa nesmie zasahovať, ak to nie je osobitne nevyhnutné. Naopak, rakúska vláda tvrdila, že pokiaľ by to tak nebolo, došlo by k závažnému porušeniu základných hodnôt, na ktorých spočíva rakúsky právny poriadok. Rakúska vláda najmä tvrdila, že ustanovenia dotknuté vo veci samej sú určené na ochranu ústavnej identity Rakúskej republiky. Zákon o zrušení šľachtictva predstavuje zásadné rozhodnutie v prospech formálnej rovnosti všetkých občanov pred zákonom. Podľa rakúskej vlády sú teda prípadné obmedzenia slobody pohybu odôvodnené s ohľadom na dejiny a základné hodnoty Rakúskej republiky. Odpoveď súdneho dvora v tomto prípade bola, že v tejto súvislosti treba pripustiť, že v kontexte rakúskych ústavných dejín môže byť zákon o zrušení šľachtictva ako prvok národnej identity zohľadnený pri zvážení legitímnych záujmov a práva na voľný pohyb osôb, ktoré priznáva právo únie. Za týchto podmienok odmietnutie zo strany orgánov členského štátu uznať všetky prvky priezviska nemožno považovať za opatrenie, ktoré neodôvodnene zasahuje do práva občanov únie na voľný pohyb a pobyt. Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgány členského štátu za okolností, ako sú tie vo veci samej, prijali opatrenia, ktoré sú odôvodnené verejným poriadkom, teda sú nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré majú zaručiť a sú primerané legitímne sledovanému cieľu. Obdobne aj napríklad v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci Omega Spielhallen und Automatenaufstellungs-GmbH proti primátorke spolkového mesta Bonn, v ktorom žalobca namieta to, že rozhodnutie o zákaze prijaté voči nemu, ktoré vydala primátorka spolkového mesta Bonn, je zlučiteľné s právom spoločenstva. Policajný orgán Bonn, v tomto prípade v súlade s vnútroštátnym právom, zakázal hru hranú v rozpore s týmto rozhodnutím povoliť alebo tolerovať v jej zariadení hry, ktoré majú za cieľ strieľať do ľudských terčov prostredníctvom laserového lúča alebo iných technických vybavení, napríklad infračervenými lúčmi, teda ktorej cieľom je, na základe registrovaného zásahu hrať sa na zabíjanie osôb. S odôvodnením, že tieto hry predstavujú nebezpečenstvo pre verejný poriadok, pretože simulované zabíjanie a s ním spojené zľahčovanie násilia sú v rozpore so základnými hodnotami prevažujúcimi vo verejnej mienke. Omega sa dovolával toho, že sporné rozhodnutie porušuje právo spoločenstva, najmä právo na slobodné poskytovanie služieb, ustanovené v čl. 49 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ešte v tom čase. Podľa vnútroštátneho súdu bolo správne, že vyšší správny súd rozhodol, že obchodné prevádzkovanie hry na zabíjanie v takzvanom laser dome predstavovalo porušenie ľudskej dôstojnosti, pojmu uvedeného v čl. 1 ods. 1 v prvej vete nemeckej ústavy. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že ľudská dôstojnosť je ústavná zásada. Najvyššia ústavná hodnota, ako je ľudská dôstojnosť, nemôže byť popretá v rámci zábavnej hry. Základné práva, ktorých sa dovoláva Omega, nemôžu s ohľadom na vnútroštátne právo na tomto hodnotení nič zmeniť. Čo sa týka použitia práva spoločenstva, vnútroštátny súd sa domnieval, že dotknuté rozhodnutie porušuje slobodu poskytovania služieb ustanovenom v čl. 49 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Omega totiž uzatvorila franšízovú zmluvu s anglickou spoločnosťou, ktorá nemôže poskytovať služby svojmu nemeckému klientovi napriek tomu, že poskytuje porovnateľné služby v členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo. Teda vnútroštátny súd sa pýta súdneho dvoru Európskej únie, je v súlade s ustanoveniami o slobodnom poskytovaní služieb a o voľnom pohybe tovaru obsiahnutými v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, že vnútroštátne právo ukladá zákaz určitej obchodnej činnosti, v danom prípade prevádzkovanie takzvaného laser domu, v ktorom sú simulované akty zabíjania, pretože je v rozpore so základnými hodnotami ustanovenými nemeckou ústavou? V konaní pred vnútroštátnym súdom sa príslušné orgány domnievali, že činnosť dotknutá rozhodnutím o zákaze ohrozuje verený poriadok z dôvodu skutočnosti, že podľa prevažujúcej verejnej mienky obchodné prevádzkovanie zábavných hier zahrňujúcich simuláciu aktov zabíjania zasahuje základnú hodnotu ustanovenú vnútroštátnou ústavou, a síce ľudskú dôstojnosť. Podľa spolkového správneho súdu vnútroštátne súdy, ktoré mali rozhodovať o veci, zdieľali a potvrdili poňatie potreby ochrany ľudskej dôstojnosti, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Toto poňatie sa musí v dôsledku toho používať tak, že je v súlade s ustanoveniami nemeckej ústavy. V tomto prípade teda Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že v tomto ohľade nie je nevyhnutné, aby obmedzujúce opatrenie orgánov jedného členského štátu sa zhodovalo s poňatím zdieľaným všetkými členskými štátmi, čo sa týka spôsobu ochrany dotknutého základného práva alebo legitímneho záujmu. Naopak, ako vyplýva z ustálenej judikatúry od už citovaného rozsudku Schindler, nevyhnutnosť a primeranosť prijatých ustanovení nie sú vylúčené len z toho dôvodu, že jeden členský štát zvolil rozdielny systém ochrany, ako je systém prijatý iným členským štátom.
Čo som chcel na týchto prípadoch ukázať? Chcel som ukázať, že nie každé uplatňovanie vnútroštátneho práva, i keď napríklad zdanlivo môže byť v rozpore s konkrétnym článkom európskeho práva, musí nevyhnutne viesť k rozporu s európskym právom, osobitne, ak sa to týka otázok národnej identity či verejného poriadku. A tu je práve úlohou štátu mať jasno v tom, čo je obsahom a náplňou týchto pojmov. A to je to, čo momentálne robíme.
Odmietam tiež lži, ktoré mnohí šíria, že táto novela ohrozuje najzraniteľnejších - deti, ženy alebo zdravotne postihnutých. Je to absolútny nezmysel. Povedzte mi, prosím vás, a slovenskej verejnosti, aké konkrétne škody by to malo spôsobiť, komu a prečo? V čom ide táto novela ústavy nad rámec už zakotvených princípov v právnom poriadku Slovenskej republiky v platnom a účinnom stave? Je to opäť len účelové šírenie paniky našou opozíciou a, žiaľ, aj vybranými mainstreamovými médiami, ktoré nevedia nič iné, len rozoštvávať spoločnosť a zvyšovať agresivitu v ľuďoch.
Čo ďalšie vám vadí na predloženom návrhu, páni a dámy, kolegovia z opozície? Že chceme zabezpečiť rovnoprávnosť v odmeňovaní žien a mužov, na čo roky upozorňujú medzinárodné a národné organizácie, či už je to OSN, OECD, Medzinárodná komisia práce, Európska komisia a ďalšie? Alebo vám vadí, že Slovensko uznáva len pohlavie muža a ženy? Veď takto je to dnes aj v platnom a účinnom právnom poriadku, prečo by to nemohlo byť zakotvené aj v ústave? Alebo viete aj o nejakom inom pohlaví? Alebo by ste snáď chceli zmeniť tieto zakotvené tradičné zákonné princípy a ústava vám v tom bude v najbližšom období brániť? Ak je to takto, tak potom je to len dôkaz o tom, že to naozaj robíme dobre.
Alebo máte výhrady k otázkam výchovy a vzdelávania? Je predsa na rodičoch, v akom duchu vychovávajú svoje deti, a preto by mali mať právo na informácie o tom, aké poznatky im poskytujú školské a mimoškolské zariadenia. Alebo sa mýlim? Nemajú na to právo?
Preto vás chcem všetkých vyzvať, aby ste podporili tento návrh novely ústavy, ktorá nás nielen chráni, ale aj posilní vedomie o našej národnej identite a suverenite v rámci európskeho, ale aj medzinárodného priestoru.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je posilnenie ochrany tradičných hodnôt pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Spomínané hodnoty vychádzajú z preambuly Ústavy Slovenskej republiky a osobitne sú spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku. V súlade s uvedeným sa v Ústave Slovenskej republiky navrhuje zdôrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovnovzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovnovzdelávacieho procesu, respektíve účasti detí na výchove a vzdelávaní v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovnovzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa navrhuje ustanoviť rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Predložený návrh ústavného zákona bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Žiaden z uvedených výborov neprijal k predloženému návrhu platné uznesenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu ústavného zákona následne o jeho podporu. Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, a zároveň si dovoľujem požiadať o vystúpenie v rozprave ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv teda pôjdem k... ak dovolíte, k pani poslankyni Plavákovej, ktorá vystupovala prvá v rozprave, a rád by som zareagoval na niektoré poznámky, ktoré v svojej rozprave predložila. Hovorila tu pani poslankyňa, ak som si to dobre poznačil, o nejakom autokratickom riadení. Akože naozaj nechápem, čo z tohto návrhu zákona je autokratické, pretože práve naopak, my odstraňujeme tie deformácie a tú autokraciu, ktorú zaviedla bývalá vláda práve tým, ako nastavila aj disciplinárne konania v rámci, v rámci disciplinárnej zodpovednosti či už sudcov, prokurátorov alebo notárov, alebo exekútorov.
A to, čo hovorila pani Kolíková, že sú hlasy, ktoré s tým nesúhlasia, no my máme zase množstvo hlasov a dovolím si povedať, že väčšinu hlasov, či už zo sudcovského stavu, či už zo Združenia sudcov Slovenska, či už zo Súdnej rady, či z jednotlivých okresných a krajských súdov, ktorí podporujú túto zmenu. Naopak, vidia ďaleko väčšie riziká v tom, čo zaviedla pani exministerka Kolíková.
Hovoríte o tom, že, že tým, že sa, že nemôžu pôsobiť jednotliví sudcovia alebo že je lepšie, ak sa popretŕhajú väzby, lebo tým, že by prísediaci na disciplinárnych senátoch boli sudcovia všeobecných súdov, takže majú, majú nejaké väzby medzi sebou. Tak, pani poslankyňa, v prvom rade podľa tohto návrhu zákona, neviem, či ste ho čítali, ale sa vytvára databáza, z ktorej si priamo Najvyšší správny súd vyberie členov podľa rozvrhu práce do jednotlivých disciplinárnych senátov, takže tam nejaké vzájomné väzby asi nepripadajú do úvahy. Ja neviem, teda že či je podľa vás lepšie, že majú hodnotiť disciplinárne sudcov ľudia, ktorí v živote nesúdili a ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s sudcovským stavom a s výkonom sudcovského povolania, pretože niečo iné je byť advokátom alebo notárom, alebo exekútorom, alebo prokurátorom a niečo iné je byť sudcom. A niekto, kto v živote nesúdil, a má rozhodovať o tom, že či sa niekto dopustil disciplinárneho previnenia, alebo nie, z inej profesie je veľmi obtiažne. A ešte o to viac, že ide o sudcovský stav ako jednu z troch nezávislých mocí v štáte.
Hovoríte o tom, že som len poslíček Súdnej rady. Tak tu naozaj sa začínam na tom zabávať, pretože na jednej strane teda pri iných zákonoch nás kritizujete, že nekomunikujeme s odborným prostredím, že nepočúvame názory odbornej verejnosti, a tu, keď reagujeme na požiadavky a názory odbornej verejnosti, tak nás zase kritizujete, že sme poslíčkami niekoho. To je absurdné, naozaj absurdné.
Keď si pozriete legislatívny proces tohto návrhu zákona, tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi pripomienkovými konaniami. My sme urobili prvé pripomienkové konanie, kde sme komunikovali so všetkými, so Súdnou radou, so Združením sudcov Slovenska, s Najvyšším súdom, s Najvyšším správnym súdom. Zozbierali sme pripomienky k tomuto návrhu aj nové pripomienky, ktoré prichádzali postupne, nové požiadavky a urobili sme druhé kolo medzirezortného pripomienkového konania, kde sme opätovne prešli celý tento zákon znova so všetkými stakeholdermi, ktorí sú z hľadiska justície a ďalších dotknutých orgánov v oblasti spravodlivosti. Na základe riadneho vyhodnotenia, odôvodnenia všetkých návrhov a pripomienok sme dospeli k tomuto finálnemu návrhu, ktorý sme tu predložili. Čiže to nie je niečo, čo by sme my doniesli ako poslíček niekoho alebo čo by sme si my vymysleli.
Ešte raz. Celý tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi kolami pripomienkového konania, kde sme sa viac-menej zhodli na všetkých veciach, ktoré, ktoré sú tam, aspoň s väčšinou pripomienkujúcich subjektov.
A ešte raz. S kým iným máme komunikovať zásadné alebo základné zákony o justícii, ak nie s najvyšším orgánom, ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorým je Súdna rada? Nechápem, ešte koho iného by sme mali osloviť. Vás ako opozíciu? Vy ste tí experti na súdnictvo, väčší, ako je, ako je ústavný orgán sudcovskej legitimity, ako je Najvyšší súd, ako je Združenie sudcov Slovenska? No asi nie. Čiže z tohto pohľadu ja mám absolútne čisté svedomie.
Hovoríte o tom, že ničíme to, čo funguje, že kde máme dáta. Ale neviem, o akých dátach hovoríte, pani poslankyňa. Aké dáta máme mať na to, že chceme, aby sa kladivo na sudcov, ktoré tu zaviedla pani exministerka Kolíková, kde vytvorila jednostupňové disciplinárne konanie a obsadila si Najvyšší správny súd svojimi ľuďmi tak, že keď sa povie, že tento je vinný, tak je vinný, a keď sa, naopak, povie povie, že tento je nevinný, tak je nevinný a neuloží sa mu disciplinárny trest, tak aby sa už nikto nemohol voči tomu odvolať. To je normálne? To je podľa vás to spravodlivé riešenie a tá nezávislosť? Veď zavádzame apelačný princíp, zavádzame to, čo hovorí, čo hovoria základy práva, čo hovorí ústava, čo hovorí judikatúra, že každý má právo sa voči či už rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo rozhodnutiu v disciplinárnom konaní, aby sa mal právo odvolať. To je základný princíp. A my jediné, čo robíme, je, že meníme jednostupňové konanie na dvojstupňové konanie a zavádzame do systému väčšiu transparentnosť tým, že tam budú pôsobiť sudcovia nielen zo samotného Najvyššieho správneho súdu, ktorí môžu byť v daných prípadoch zaujatí, ale že bude databáza sudcov všeobecných súdov a prokurátorov a notárov a exekútorov, z ktorých si Najvyšší správny súd zloží senát a ten bude o tom rozhodovať v prvom stupni, a ak sa daný subjekt alebo navrhovateľ odvolá, tak bude rozhodovať v druhom stupni. Ja nevidím, čo je na tom nedemokratické alebo, alebo nesprávne. Práve naopak, systém, ktorý zaviedla pani exministerka Kolíkov a ktorý zavádza jednostupňové konanie bez možnosti sa odvolať s výnimkou jediného prípadu kedy je, kedy je uložené opatrenie zbavenia funkcie alebo úradu, tak vtedy môže, ale v iných prípadoch nie. A to je správne? To je správne? Tak to má byť, aby sa nikto nemohol brániť? Veď každý je omylný. Aj ten prvostupňový senát Najvyššieho správneho súdu sa môže pomýliť. Ale ten, o kom sa rozhoduje, ten disciplinárne stíhaný nemá mať právo sa brániť? Ani, ani navrhovateľ nemá právo v prípade, že je neúspešný, podať odvolanie? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, kľud.
Pán minister, poprosím. Nech sa páči. Pani poslankyňa, kľud. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Čiže hovorili ste, že to ničí systém, ktorý funguje. No ten systém nefunguje a na to nepotrebujeme žiadne dáta. To nejde o to, že či je to konanie rýchlejšie, či je efektívnejšie, ale či je spravodlivé a právne správne. A to konanie, ktoré nastavila pani exministerka Kolíková ako jednostupňové konanie, je nesprávne a nespravodlivé. A vyhodnotili to tak aj v Českej republike a zmenili to takisto minulý rok, presne pre tieto isté dôvody, takže z tohto pohľadu my naprávame tie deformácie, ktoré zaviedla pani exministerka Kolíková. Len to, nič viac.
Ďalšia vec, ktorú ste hovorili, pani poslankyňa, že, že o paušálnych náhradách. No neviem, či ste si prečítali ten zákona, ale paušálne náhrady tam nie sú. Čiže my len odstraňujeme koly, ktoré ste zaviedli vy do justície. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa Kolíková, že po svojom vystúpení odišla, ale asi tlačová konferencia bola dôležitejšia jak dopočúvať a dorokovať tento bod, ale nevadí. Musím povedať, že to, že pani exministerka, pani poslankyňa Kolíková tak bojuje proti tomuto návrhu, len jasne ukazuje, že robíme dobre. Jasne ukazuje, že robíme dobre (potlesk), pretože ona zaviedla kladivo na sudcov tým, že... aj na iné profesie, nielen na sudcov, ale aj na notárov, exekútorov a prokurátorov, pretože tí nemajú právo na apelačný princíp, právo sa odvolať voči disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré im uloží Najvyšší správny súd.
Hovorila pani ex... poslankyňa Kolíková, že, že zasahujem do nezávislosti justície. No tak preto nám európske inštitúcie, Európska únia, GRECO, všetky ostatné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nezávislosťou justície a korupciou, povedali aj v rámci správy o právnom štáte, že zavedenie možnosti odvolať člena Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu je v rozpore so zásadnými princípmi právneho štátu, a žiadajú nás to odstrániť. Samozrejme, nemáme ústavnú väčšinu, ale to sme nezaviedli my. Zaviedla to práve pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerkou. A zaviedla to práve preto, lebo nevedela účinne odvolať politicky sudcov, resp. nie sudcov, ale členov Súdnej rady, ktorí tam boli nominovaní. Ona s týmto začala. Tak neviem, o čom tu teraz rozpráva. A účelovo kvôli tomu menila ústavu.
Hovorí pani exministerka, že systém, že existuje systém momentálne, kde všetci sa môžu cítiť bezpečne.
Tak ja mám teda úplne iné názory sudcov aj notárov, aj exekútorov, aj prokurátorov, ktorí hovoria, že sa necítia bezpečne, keď sa nemôžu odvolať voči rozhodnutiu disciplinárnym senátom, takže to asi nemyslí vážne pani poslankyňa Kolíková.
Takže toľko na úvod, keďže, keďže sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa má rokovať o filozofii zákona a o účele. Toľko zatiaľ z mojej strany. Samozrejme, bude ďalej priestor v druhom čítaní, ak teda návrh zákona prejde, sa baviť o ďalších detailoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až ’27. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov.
Z hľadiska vecného zamerania možné ciele predkladaného zákona zhrnúť nasledovne:
Návrh zákona precizuje právnu úpravu ochrany života a zdravia sudcov pri výkone ich funkcie tak, aby boli vytvorené riadne legislatívne predpoklady pre poskytovanie tejto ochrany.
Taktiež sa navrhuje zavedenie právnej úpravy využitia hosťujúceho sudcu nielen na okresnom súde, ale aj na krajskom súde a správnom súde, a to na základe dočasného pridelenia. Touto zmenou sa zabezpečí vytvorenie predpokladov pre riešenie situácií spôsobených dočasnou absenciou zákonného sudcu alebo dočasnou preťaženosťou súdov, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov.
Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa právnej úpravy vykonávania hodnotenia sudcov ustanovené v § 27a a nasledujúcich paragrafov, postavenia hodnotiacich komisií, ich členov, organizácie a podobne. V tejto časti návrh zákona reaguje najmä na uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky z roku 2024. Návrh zákona reaguje taktiež na uznesenie Súdnej rady, ktorým sa precizuje právna úprava obsadzovania voľných miest sudcov na okresných súdoch.
Ďalším zámerom je zjednotiť dĺžku právnickej praxe ako podmienky pridelenia a preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa.
V rámci kariérneho postupu sa navrhuje upustiť od vykonávania psychologického posúdenia a prekladov z cudzieho jazyka ako povinnej súčasti výberového konania, čo už kritizovala pani poslankyňa Kolíková v predchádzajúcom, pri predchádzajúcom zákone, avšak tu musím povedať, aby sme teda predišli tejto zbytočnej podľa mňa diskusii o tom, že sudcovia, ktorí nastupujú do systému, vykonávajú test z cudzieho jazyka, a preto považujeme za zbytočné, a resp. nadbytočné, aby sa opakovane pri postupe na, postupe na súd vyššieho súdu opakovane robili skúšky, psychologické posúdenia a skúšky z cudzieho jazyka, keď už ich raz každý sudca tak či tak musel, musel urobiť.
V oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov sa navrhuje zavedenie inštitútu odmien pri dosiahnutí, dosiahnutí konkrétneho veku. V oblasti disciplinárneho konania sa navrhuje posilnenie apelačnej zásady vo význame pripustenia odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, čo je základná právna, základný právny princíp a základná právna zásada, ktorú konštatoval aj Ústavný súd, takže ak to, nakoniec ku ktorej pristúpili aj napríklad v Českej republike, po dlhoročnej takisto praxi jednostupňového konania dospeli k tomu, že, že takéto riešenie nie je správne a že je potrebné zabezpečiť apelačnú zásadu, takže reagujeme obdobným spôsobom ako v Českej republike, tak aby tieto rozhodovania disciplinárnych senátov boli dvojstupňové, to znamená, zabezpečená apelačná zásada, aby každý – či už sudca, prokurátor, notár alebo exekútor – sa mohol odvolať voči rozhodnutiu prvostupňového senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaviedla bývalá vláda ako disciplinárny súd, s tým, že treba povedať, že obsadila bývalá vláda tento súd z veľkej väčšiny sudcami, ktorí neboli dovtedy sudcami, ktorí niektorí z nich dokonca mali justičné skúšky len mesiac a stali sa disciplinárnymi sudcami, ktorí mali disciplinárne hodnotiť a posudzovať desať-dvadsať-tridsaťročných sudcov, čo, si myslím, že naozaj neprispieva ku kvalite ešte v rámci toho, aby to bolo len jednostupňové konanie.
Taktiež sa zavádza podmienka výkonu príslušnej funkcie sudcu alebo prísediaceho v rámci týchto disciplinárnych senátov v trvaní desať rokov práve pre zabezpečenie kvalitného, kvalitného rozhodovania.
V rámci organizácie a správy súdov sa navrhuje v rozpočtovej oblasti zaradiť Mestský súd Košice do pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach, ktorý z nepochopiteľných dôvodov pri tzv. reforme alebo súdnej mape zostal ako samostatnou rozpočtovou jednotkou ako jediný súd na Slovensku mestský, doteraz nikto nepochopil prečo.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. A právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2026. A k 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov. Tá delená účinnosť je preto, aby sa zabezpečilo postupné, postupné zabezpečenie práve týchto disciplinárnych senátov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený legislatívnou radou vlády dňa 5. mája a vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2025.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 815.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami, ako je napr. odstránenie administratívnych prekážok, osvedčovania podpisov, preukazovania ďalšieho veriteľa a podobne, úprava malého konkurzu a reštrukturalizačného plánu, úprava konštruovania a hlasovania veriteľského výboru a ďalšie veci.
Navrhované zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom, konkrétne spresnenie právnej úpravy výmeny a ustanovenie správcu najmä pri konverzii, reštrukturalizácii na konkurz, zlepšenie mechanizmov speňažovania majetku v oddlžení v podobe rozširovania možnosti výkupu majetku vrátane nových oprávnených osôb, úprava pri nakladaní s komoditami, s elektrickou energiou, legislatívne zosúladenie a doplnenie súvisiacich zákonov, ako napr. zosúladenie pojmu spriaznená osoba v Obchodnom zákonníku s konkurzným právom, úpravy v zákone o správcoch a v zákone o riešení hroziaceho úpadku.
V neposlednom rade je cieľom navrhovaných právnych úprav aj precizovanie právnej úpravy vzhľadom na funkcionalitu a technické požiadavky Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2025. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 5. mája 2025 a vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento návrh na svojom zasadnutí 7. mája 2025.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja sa vyjadrím veľmi stručne k vystúpeniu pani poslankyne Kolíkovej. Pokiaľ ide o Radu Justičnej akadémie a jej rozširovanie, ako som už uvádzal aj na ústavnoprávnom výbore, ide o účel zabezpečenia vzdelávania v rámci Justičnej akadémie a výmenu jednotlivých poznatkov a skutočností najmä s akademickou obcou, o ktorú sa Rada Justičnej akadémie rozširuje práve za tým účelom, aby bolo zabezpečené kvalitnejšie vzdelávanie, aby bolo aj to vzdelávanie určené širšiemu okruhu respondentov.
A to súvisí aj s tou ďalšou vecou, čo kritizovala pani poslankyňa Kolíková ohľadom mediačných a probačných úradníkov, jednou z týchto cieľových skupín, ktorá sa má rozšíriť práve z radov respondentov Justičnej akadémie, sú aj probační, mediační úradníci a už my dnes napríklad s prešovskou univerzitou máme podpísané memorandum, kde rozširujeme alebo kde sa rozširuje práve o tento odbor.
My už sme rozšírili aj počty probačných úradníkov na súdoch, samozrejme, nejde to hneď v počte, v akom by sme si možno aj my predstavovali, aký bol žiadaný cieľový stav, ale treba povedať, že to nie je len o ľuďoch. Za prvé tí ľudia nie sú, nie sú dostatočne, dostatočne vzdelaní v takom počte, aké by bolo potrebné, a to nie je len o samotných ľuďoch, ale je to aj o ďalších súvislostiach, materiálno-technickom vybavení, priestoroch, kde majú sedieť, a tak ďalej.
Čiže my to postupne, postupne rozširujeme, ako som povedal, rozšírili sme už o 11 týchto úradníkov, o ďalšie počty sa budeme usilovať a mám prísľub, že ich rozšírime aj tento rok. Čiže postupne budeme navyšovať tieto počty tak, aby probační a mediační úradníci boli na súdoch v dostatočnom počte tak, aby vedeli vykonávať činnosti, ktoré, ktoré majú určené.
A takto to je aj určené vzdelávanie aj v rámci Justičnej akadémie a s tým súvisí aj z hľadiska kvality vzdelávania, rozširovanie či už členov, alebo jednotlivých zástupcov riaditeľa, pretože, pani ministerka, je to smiešne, dvaja zástupcovia riaditeľa Justičnej akadémie, to sú absolútne zanedbateľné náklady, na druhej strane to môže mať obrovský prínos z hľadiska kvality riadenia Justičnej akadémie a hlavne jej medzinárodnej spolupráce. Za ostatné obdobie vašej vlády sa medzinárodná spolupráca Justičnej akadémie absolútne utlmila, absolútne utlmila, mali sme tu zástupcov ERA, to znamená Európskej právnej akadémie, ktorí veľmi s poľutovaním konštatovali, že za ostatné roky sa medzinárodná spolupráca v rámci Justičnej akadémie absolútne nerozvíjala.
A takisto ostatné štáty, my sme naštartovali medzinárodnú spoluprácu s Holandskom, s Francúzskom, so samotnou ERA a s ďalšími krajinami a na to sú určené aj tie projekty, ktoré ste, ktoré ste kritizovala, že veď ministerstvo má dotačné schémy. Áno, má dodatočné schémy na ľudské práva a obete trestných činov, ale nie dodatočné schémy na podporu vzdelávania či už sudcov, alebo súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, ďalších cieľových skupín, a to je aj otázka, prečo sme zvýšili kvalifikáciu v rámci nového riaditeľa Justičnej akadémie alebo kvalifikačných predpokladov na túto funkciu, keďže sme otvorili ten systém práve preto, aby to bol človek, ktorý bude spôsobilý dohadovať práve tieto medzinárodné vzdelávanie, vzdelávanie programy, pretože Justičná akadémia je v prvom rade vzdelávacia inštitúcia a jej úlohou je zabezpečovať čo najkvalitnejšie vzdelávanie pre sudcov alebo budúcich sudcov, súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, napr. probačných, mediačných, ďalšie cieľové skupiny, centrum právnej pomoci a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu to považujem za absolútne smiešny argument, že v čase konsolidácie my zavádzame nových dvoch zástupcov, to sú naozaj smiešne náklady, ktoré z hľadiska konsolidácie neznamenajú, neznamenajú nič.
Pokiaľ ide o nezávislosť alebo zásadu nezávislosti, to vôbec neviem, o čom hovoríte, pani poslankyňa, a teda že to hovoríte práve vy, ktorá ste ako ministerka spravodlivosti telefonovala členom Súdnej rady a sa im vyhrážali, že keď sa nevzdajú, tak neviem, čo sa stane, a následne nato ste menili, menili ústavu tak, aby ste mohli bezdôvodne odvolať ktoréhokoľvek člena Súdnej rady, tak z vašich úst počúvať niečo o nezávislosti súdnictva mi príde naozaj, naozaj veľmi smiešne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 709.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Zároveň mi dovoľte uviesť, že návrhom zákona sa otvára právna úprava, ktorá nebola aktualizovaná viac ako 20 rokov.
Cieľom návrhu zákona je najmä rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií, advokátov, notárov a súdnych exekútorov. Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, čím sa naša právna úprava približuje napríklad právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na tieto funkcie.
V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj prípadný finančný príspevok, ktorý podporuje takúto spoluprácu v závislosti od finančných možností štátneho rozpočtu. Okrem toho návrh zákona reflektuje niektoré požiadavky aplikačnej praxe prezentované priamo Justičnou akadémiou v rámci prípravy návrhu zákona. Predložený návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy, ktoré reagujú na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja možno len krátko. Ako nemyslím si, že, že pokiaľ ide o tie skutočnosti, čo hovorila pani poslankyňa, sú nejak neštandardné, máme v niektorých skutkových podstatách trestných činov aj inak definovanú výšku škody, alebo, alebo odkedy je tento trestný čin trestným činom, alebo v kvalifikovaní skutkovej podstaty, napr. pri trestných činoch životného prostredia, takže nie je to, nie je to niečo neštandardné, že by sa, že by sa inak definovala, definovala výška škody v Trestnom zákone, takže myslím si, že z tohto pohľadu je to v priadku, tak ako to je. A vyplýva to tak, ako som povedal, z minimálnych požiadaviek transpozície smernice, kde ideme na ten minimálny rozsah z hľadiska toho, aby sme nevytvárali zbytočný gold plating.
Ďakujem.