Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame buď my z Progresívneho Slovenska, alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli?
Kde ste boli, keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, SMER-u, či HLAS-u, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle, alebo ešte horšie. To čo chcú, aby po nich zostalo? Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60 % vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK.
Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach?
Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií.
A čo je úplne najhoršie, valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska.
A, naopak, k tomu vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy.
Čo to teda má byť?
Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné, čo z toho celého mne vychádza, je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýchto podmienok nediali.
Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdzí a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta.
Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny a k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku.
A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamtímu. Všetky kroky, ktoré robia v novonavrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak. Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov každého, lebo ten sa zistiť, dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky a tiež, samozrejme, poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí.
To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie.
Relevantnosť súčasnej RTVS sa, samozrejme, dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu. Kto toto písal?
Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny.
SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania a je to, žiaľ, presne naopak.
Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách, hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom, v duchu hľadania najlepších možných riešení, v duchu hľadania prienikov ako odborných, tak aj politických. Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom.
Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať, je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie, ide úplne proti nim. Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to, akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to, žiaľ, nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva.
V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre.
Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave.
Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu.
V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií, a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú. Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym, ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením.
Že dala si zistiť, podľa jej informácií tam bolo asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je?
Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám, ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne, pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli.
Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti s ňou v rozpore je.
Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická, čiže cenzorská komisia, kompetencie rady, to všetko nie je ničím iným, ako ovládnutím verejnoprávneho média.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Návrh totižto zvyšuje vplyv ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také, ako zrušenie RTVS nie je. Naopak, je v ňom, v časti kultúra, na strane 50 hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla a slovami jeho predsedu, neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že výbor bude neuznášaniaschopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval.
Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká, špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS, nemajú zjavne ani zamak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra, zmeniť si len tak RTVS na STVR.
Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalášizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom, tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení, čo v prípade RTVS by malo byť okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami, sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR. Čím to je?
Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR? Tá rada, ktorú, čo som povedala pred chvíľou?
Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe, ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To, čo sme da dozvedeli, je, že zrušíme RTVS.
Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média?
Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojím príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte počúvať od poslancov koalície výčitky, ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť, je viac ako paradoxné.
Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom výbore pre kultúru a médiá mi na priamu otázku, či si ministerstvo kultúry dalo spraviť analýzu, koľko bude stáť rebranding a ako dlho predpokladajú, že bude trvať, pán Bernaťák, zastupujúci ministerku povedal, že takú analýzu nemá, že veď to už bude vecou toho druhého riaditeľa. Ale veď ten nový riaditeľ už bude v novej inštitúcii. Každý, kto sa trochu rozumie procesom hoc aj pri malinkej značke, nieto ešte pri veľkom subjekte, vie, že tento rebranding bude stáť nás všetkých státisíce eur, a to nepočítame milióny, pretože si povieme, že veľa vecí sa dá spraviť kreatívne in haus. Argument, že veď nám to spravia študenti, je hlbokým nepochopením práce dizajnéra. Degraduje jednak študentskú prácu, implikujúc, že veď to bude lacné, ale aj keby sme si vzali tento argument, tak hĺbka a komplexnosť rebrandingu televízie, média, verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je práca, ktorú pri všetkej úcte zvládnu iba študenti.
Čo tým myslím, že iba? No že ak by to aj mali robiť študenti, tak potrebujú k sebe profesionálov, mentorov, a to sa má ako spraviť? Ich pedagógovia prestanú učiť na tých školách podľa syláb, pretože sa roky potrebujú venovať tomuto zadaniu? A ak áno, kto to zaplatí? Však veď zase iba my. A to ešte nehovorím o celkovej produkcii dizajnu do reality, vizuálov všetkých staníc, produkcii upútaviek, grafiky, a to ideme až po vizitky a vám je to tu jedno?
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady a výrazne zmení zaužívané pracovné postupy. To bude trvať roky a mnoho, a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia už existujúceho.
A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt.
Koľko právnikov to bude robiť? Za aký čas? Za aké peniaze? Na to ministerka nemá odpoveď. Ani si totižto túto otázku v neúcte k peniazom nás všetkých, v neúcte k energii, schopnosti a profesionalite ľudí, nezačala klásť.
Zmeny v RTVS, STVR významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah a hovorili nám to osobne aj pracovníci RTVS, ktorí prišli na výbor.
A ako dnes podrobne vysvetlila Zora Jaurová, navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Snáď všetky odborné argumenty tu už z nášho Progresívneho Slovenska padli počas ostatných týždňov, a to aj v dnešných rozpravách opozície. Snažili sme sa zľava, sprava, logicky, argumentačne, poctivo. To slovo neúcta, ktoré nominanti strany SNS napĺňajú, žiaľ, plným priehrštím však asi determinuje nasledujúce kroky.
A na záver chcem povedať, vo výsledku asi všetci predpokladáme, že sa neozve v pani ministerke vedomie profesionálneho výkonu a asi ani v poslancoch či poslankyniach sa nepohne už vopred daný názor, ako nám povedal pán Michelko na výbore, kocky sú hodené. Kým však vy, poslanci a poslankyne koalície, nestlačíte ten gombík, kým sa podpíšete, nepodpíšete pod likvidáciu demokratickej inštitúcie, stále nie je hotovo. Pokiaľ to vráti prezident Pellegrini do Národnej rady, stále nie je hotovo.
V PS veríme, ako povedala dnes na tlačovke moja kolegyňa pre kultúru Zora Jaurová, že toto asi nie je najlepší typ zákona, ktorý by podpísal ako prvý alebo jeden z prvých. Pre prezidenta, ktorý vo svojej inauguračnej reči hovoril o politickej kultúre. Ak však napriek tomuto všetkému odpíšete RTVS, môžeme povedať, že toto je, či bude čierny deň pre Slovensko. Je to čierny deň pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, pre všetkých, a to aj tých, ktorí tvrdia, že televíziu RTVS nepozerajú. To totižto nie je podstata veci, aby všetci ľudia pozerali, či počúvali nespolitizované a verejnoprávne médium, podstata je, aby každý z nás túto možnosť mal.
A na záver, pokiaľ sa naplní tento negatívny scenár, by som chcela tu a nahlas v mene Progresívneho Slovenska poďakovať všetkým zamestnancom a zamestnankyniam RTVS za ich doterajšiu prácu a vysloviť želanie, že nájdu uplatnenie, kde budú môcť napĺňať tvorivú slobodu a robiť prácu poriadne, poctivo a s láskou.
Ďakujeme. (Potlesk.)
