Videokanál poslanca

Ďakujem, keď sme pri tých súhrnoch, ja fakt reálne tiež nechápem, prečo poslanci zo SMER-u a HLAS-u tancujú, ako píska najmenšia párpercentná koaličná strana SNS. Oni totiž už zlikvidovali transparentné postupy pri verejných výberových konaniach, podarilo sa im vyhnať z Bibiany celý tím pripravujúci Bienále animácie aj vedeckú radu Bibiána Revue kvôli cenzúre, už sa im podarilo zrušiť Kunsthalle aj dotačnú výzvu na podporu mediálnej gramotnosti, odignorovali termín schválenia zákona o mediálnych službách a vyslúžili si tak konanie z Európskej únie a nad sebou hroziacu pokutu. Už sa im podarilo spraviť presne nič s dotačným programom obnovy kultúrnych pamiatok, ako aj bez lásky rozšrobovať Fond na podporu umenia, podarila sa im už aj onakvejšia vec, zrušili verejnoprávne médium Televíziu a rozhlas, ktorá mala patriť všetkým nám, mali zodpovednosť a možnosti, možnosti zlepšiť, ale oni nie, a k tomu sústavne porušujú vlastné programové vyhlásenie vlády.
No ale človek sa ani nestihne trochu uvoľniť a je to tu zas, ďalší fond, ďalšie chute najmä SNS po jeho peniazoch, po moci, po moci rozhodovať, určovať, čo kultúra je a čo nie je. No a SNS a táto koalícia je tým pádom smutnou ukážkou toho, ako krajina plná múdrych a šikovných ľudí by mohla napredovať, ale títo ľudia im to nedovolia.
Je to smutný deň a smutný čas pre Slovensko.

Ďakujem pekne.
Ja som tiež chcela povedať túto jednu vec, čo spomínal pán Grendel, že to nedáva tiež úplne logiku, a rovnako tak aj tá prvá časť pozmeňováku. Ja akože rozumiem vlastne obidvom tým častiam, čo tým chcete povedať, ale aj pri tých programoch, keď jednoducho nebudú financie, tak my môžme čokoľvek si vymyslieť, alebo čokoľvek povedať, že musí byť minimálne toľko a toľko programových staníc, keď na to nebudú financie.
A vy ste, pani Laššáková, spomenuli vo svojom prejave, za ktorý ďakujem, aj to, že teda najväčším problémom je z vášho, sú z vášho ponímania financie, ale nijako to tento zákon nieže nerieši, ale to celé sťažuje, pretože nás všetkých to stojí ďalšie financie a ďalší čas, kým vôbec vznikne ako funkčný mechanizmus, aby vôbec mohla nová STVR fungovať.
A tie koncesionárske poplatky, áno, to bol veľmi nešťastný krok, my sme ho rovnako kritizovali, ale ja naozaj nerozumiem, ako je možné, keď toto vníma táto koalícia ako najväčší problém, prečo toto nebola prvá vec, ktorú začala ministerka Šimkovičová riešiť? Ktorá by povedala, okej, máme tu problém, dajme tomu, že nechceme mať iba koncesionárske poplatky, alebo nechceme mať iba z rozpočtu, poďme vymyslieť nejaký iný model, alebo poďme sa pozrieť na to, ako to funguje vo svete, nič, nula bodov, nič, nič, nič, nič. A toto je tá neprofesionalita.
A ja teda akože len chcem povedať, že k tomu všetkému ešte budeme, nebudeme mať ani financie a ešte budeme mať vlastne aj európsku hanbu, resp. problém v Európe, pretože ideme vlastne proti európskemu právu, takže v zásade ja stále nevidím, kde je riešenie kvality RTVS s týmto návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa chcela veľmi výrazne ohradiť voči slovám pána Jarjabka, ktoré sú mimoriadne nevkusné a myslím si, že sa nehodia ani do úst poslanca, ani nikoho iného. A rovnako tak nekultúrne je aj to, že mi je teraz chrbtom a nevie si ani len, ani len čeliť tomu, že mu odpovedám na jeho naozaj nevkusnú a naozaj otrasnú poznámku, prepáčte mi, musím to takto povedať.
Pán Jarjabek, vy ste tu desiatky rokov, takže vy by ste sa mali spýtať, čo tu zostalo po vás, čo dobré na Slovensku zostalo po vás, a to aj v súvislosti s RTVS. Takže ak sa vrátim k RTVS, toto, ak zrušíte RTVS a navolíte si, alebo zriadite vašu vlastnú politickú STVR, toto zostane po vás, to si budeme pamätať aj ako krajina, aj naše deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame buď my z Progresívneho Slovenska, alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli?
Kde ste boli, keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, SMER-u, či HLAS-u, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle, alebo ešte horšie. To čo chcú, aby po nich zostalo? Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60 % vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK.
Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach?
Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií.
A čo je úplne najhoršie, valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska.
A, naopak, k tomu vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy.
Čo to teda má byť?
Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné, čo z toho celého mne vychádza, je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýchto podmienok nediali.
Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdzí a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta.
Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny a k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku.
A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamtímu. Všetky kroky, ktoré robia v novonavrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak. Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov každého, lebo ten sa zistiť, dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky a tiež, samozrejme, poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí.
To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie.
Relevantnosť súčasnej RTVS sa, samozrejme, dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu. Kto toto písal?
Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny.
SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania a je to, žiaľ, presne naopak.
Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách, hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom, v duchu hľadania najlepších možných riešení, v duchu hľadania prienikov ako odborných, tak aj politických. Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom.
Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať, je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie, ide úplne proti nim. Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to, akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to, žiaľ, nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva.
V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre.
Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave.
Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu.
V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií, a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú. Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym, ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením.
Že dala si zistiť, podľa jej informácií tam bolo asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je?
Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám, ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne, pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli.
Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti s ňou v rozpore je.
Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická, čiže cenzorská komisia, kompetencie rady, to všetko nie je ničím iným, ako ovládnutím verejnoprávneho média.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Návrh totižto zvyšuje vplyv ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také, ako zrušenie RTVS nie je. Naopak, je v ňom, v časti kultúra, na strane 50 hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla a slovami jeho predsedu, neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že výbor bude neuznášaniaschopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval.
Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká, špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS, nemajú zjavne ani zamak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra, zmeniť si len tak RTVS na STVR.
Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalášizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom, tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení, čo v prípade RTVS by malo byť okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami, sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR. Čím to je?
Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR? Tá rada, ktorú, čo som povedala pred chvíľou?
Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe, ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To, čo sme da dozvedeli, je, že zrušíme RTVS.
Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média?
Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojím príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte počúvať od poslancov koalície výčitky, ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť, je viac ako paradoxné.
Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom výbore pre kultúru a médiá mi na priamu otázku, či si ministerstvo kultúry dalo spraviť analýzu, koľko bude stáť rebranding a ako dlho predpokladajú, že bude trvať, pán Bernaťák, zastupujúci ministerku povedal, že takú analýzu nemá, že veď to už bude vecou toho druhého riaditeľa. Ale veď ten nový riaditeľ už bude v novej inštitúcii. Každý, kto sa trochu rozumie procesom hoc aj pri malinkej značke, nieto ešte pri veľkom subjekte, vie, že tento rebranding bude stáť nás všetkých státisíce eur, a to nepočítame milióny, pretože si povieme, že veľa vecí sa dá spraviť kreatívne in haus. Argument, že veď nám to spravia študenti, je hlbokým nepochopením práce dizajnéra. Degraduje jednak študentskú prácu, implikujúc, že veď to bude lacné, ale aj keby sme si vzali tento argument, tak hĺbka a komplexnosť rebrandingu televízie, média, verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je práca, ktorú pri všetkej úcte zvládnu iba študenti.
Čo tým myslím, že iba? No že ak by to aj mali robiť študenti, tak potrebujú k sebe profesionálov, mentorov, a to sa má ako spraviť? Ich pedagógovia prestanú učiť na tých školách podľa syláb, pretože sa roky potrebujú venovať tomuto zadaniu? A ak áno, kto to zaplatí? Však veď zase iba my. A to ešte nehovorím o celkovej produkcii dizajnu do reality, vizuálov všetkých staníc, produkcii upútaviek, grafiky, a to ideme až po vizitky a vám je to tu jedno?
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady a výrazne zmení zaužívané pracovné postupy. To bude trvať roky a mnoho, a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia už existujúceho.
A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt.
Koľko právnikov to bude robiť? Za aký čas? Za aké peniaze? Na to ministerka nemá odpoveď. Ani si totižto túto otázku v neúcte k peniazom nás všetkých, v neúcte k energii, schopnosti a profesionalite ľudí, nezačala klásť.
Zmeny v RTVS, STVR významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah a hovorili nám to osobne aj pracovníci RTVS, ktorí prišli na výbor.
A ako dnes podrobne vysvetlila Zora Jaurová, navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Snáď všetky odborné argumenty tu už z nášho Progresívneho Slovenska padli počas ostatných týždňov, a to aj v dnešných rozpravách opozície. Snažili sme sa zľava, sprava, logicky, argumentačne, poctivo. To slovo neúcta, ktoré nominanti strany SNS napĺňajú, žiaľ, plným priehrštím však asi determinuje nasledujúce kroky.
A na záver chcem povedať, vo výsledku asi všetci predpokladáme, že sa neozve v pani ministerke vedomie profesionálneho výkonu a asi ani v poslancoch či poslankyniach sa nepohne už vopred daný názor, ako nám povedal pán Michelko na výbore, kocky sú hodené. Kým však vy, poslanci a poslankyne koalície, nestlačíte ten gombík, kým sa podpíšete, nepodpíšete pod likvidáciu demokratickej inštitúcie, stále nie je hotovo. Pokiaľ to vráti prezident Pellegrini do Národnej rady, stále nie je hotovo.
V PS veríme, ako povedala dnes na tlačovke moja kolegyňa pre kultúru Zora Jaurová, že toto asi nie je najlepší typ zákona, ktorý by podpísal ako prvý alebo jeden z prvých. Pre prezidenta, ktorý vo svojej inauguračnej reči hovoril o politickej kultúre. Ak však napriek tomuto všetkému odpíšete RTVS, môžeme povedať, že toto je, či bude čierny deň pre Slovensko. Je to čierny deň pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, pre všetkých, a to aj tých, ktorí tvrdia, že televíziu RTVS nepozerajú. To totižto nie je podstata veci, aby všetci ľudia pozerali, či počúvali nespolitizované a verejnoprávne médium, podstata je, aby každý z nás túto možnosť mal.
A na záver, pokiaľ sa naplní tento negatívny scenár, by som chcela tu a nahlas v mene Progresívneho Slovenska poďakovať všetkým zamestnancom a zamestnankyniam RTVS za ich doterajšiu prácu a vysloviť želanie, že nájdu uplatnenie, kde budú môcť napĺňať tvorivú slobodu a robiť prácu poriadne, poctivo a s láskou.
Ďakujeme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán Malatinec, za váš príspevok. Ja úplne rozumiem tomu, tej vašej vášni a naozaj veľmi opodstatnenej oslovovať aj Slovákov v zahraničí, ale aj sa venovať našej histórii aj mimo našej krajiny cez ľudí alebo skutky, ktoré vytvorili. Rozumiem tak tomu, že hovoríte, že kapacita televízie by mohla byť väčšia, ako povedala, ako ste hovorili. Porozumiem tomu, že hovoríte, že by malo byť väčšie vysielanie pre... alebo viac vysielania pre zahraničných Slovákov. Rozumiem tomu, že hovoríte o štúdiách v regiónoch, že by mohli byť lepšie. Rozumiem tomu, že hovoríte o symfonickom orchestri a o tom, že by mohol byť lepší, väčší, kvalitnejší, všetko toto, to lepšie, si myslím, že si my dvaja vieme určite predstaviť.
Problém je v tom, že tento zákon to nijako nerieši. Tento zákon ruší verejnoprávnu televíziu, nastoľuje novú.
Čiže aj keby sme si veľmi pragmaticky povedali, že toto ideme napĺňať, tak už len to celé spomalenie, ktoré nastane zánikom starej a vznikom novej, už len to nás bude bolieť, že to nebude ani tak rýchlo, ako by sme napríklad my dvaja chceli. Nevyrieši to zrušenie televízie.
Toto by vyriešil naozaj dobrý program, dobrá analýza a dobrá syntéza následne v tom, ako zlepšiť všetky tieto veci, o ktorých ste hovorili, ako do toho dať financie, tak aby boli efektívne vynaložené a ako sa tomuto venovať naozaj koncepčne. Neriešiť to spolitizovanie televízie, ktorá bude nová a ktorá tu bude pre Slovenskú národnú stranu.
Žiaľ.

Ďakujem pekne.
Myslím si, že môžem za mestskú časť Staré Mesto v Bratislave povedať, že je to vlastne najexponovanejšia obec, čo sa týka zhromaždení, a dá sa povedať, že my máme okolo 300 zhromaždení ročne nahlásených. A ja si chcem predstaviť, že ako to máme robiť, ako máme kontrolovať na každom zhromaždení, či nie je miesto konania v blízkosti obydlia osoby, ktorej výkon zamestnania, povolania alebo funkcie so zhromaždením nejako súvisí. Ako si, ako to máme robiť, keď samosprávy si napríklad nevedú evidenciu obydlí využívaných členmi vlády či inými exponovanými osobami, osobnosťami. My dobre vieme, že skutočnosť nie vždy rešpektuje s trvalým bydliskom napríklad. Zákon má teda veľmi veľa medzier a míňa sa svojmu účinu... účelu v zmysle zlepšenia bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tak ako je v ňom uvedené. Ono ten návrh zákona je aj absurdný, pretože aj v mnohých bodoch je dosť nekonkrétny a prakticky každé povolené zhromaždenie sa dá označiť ako zle vyhodnotené. A keď si to zoberem, že máme 300 ohlásení krát 16 600 eur, tak je to 4,9 mil. eur ročne, takže v zásade môžme aj zrušiť mestskú časť Staré Mesto, ďakujeme pekne za toto.
No a teda, prísne vzaté, mimo zelených lúk by ste tak pri každom mieste konania zhromaždenia vedeli nájsť dôvod, prečo ho na danom mieste nepovoliť alebo jeho povolenie kritizovať, a to je podľa nás aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie.
Čiže tento návrh zákona je v skutočnosti na to, aby ľudí umlčal, aby teda už keď vy ste pri vláde, tak už teda tým pádom sme nemuseli mať žiadne zhromaždenia, pretože v realite, ako som vám tu teraz povedala, sa naozaj nedá uskutočniť tak, aby bol v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Trošku je problém v tom, že ste mi neodpovedali na otázku. Jednak ma teda zaujíma, čo bude robiť táto vláda, aké systematické opatrenia bude robiť pre to, aby ochránila životy a majetky občanov a občianok proti povodniam. Čiže zaujíma ma, akým spôsobom tie opatrenia urobíte. V podstate jedinú vec, ktorú som si z toho vedela dostať von, bolo, že analyzujete tie firmy, ale teda mňa by zaujímalo, aké sú tie systémové opatrenia proti povodniam, aby ste ochránili teda majetky a životy a zdravie teda občanov a občianok Slovenskej republiky.
Ďakujem vám vopred za konkrétnu odpoveď, ako, kedy, za čo a tak ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, skončila som moju rozpravu o novele cestného zákona pri tom, že sme sa pozerali na to, aké právomoci, alebo aké záujmy musia sledovať obce ako samosprávy a aké záujmy od podstaty veci musí sledovať ministerstvo dopravy. A tam by som teda nadviazala.
Obec je pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je teda nutný alebo povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia, pričom ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy, záujmy, do popredia teda záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia a to sú proste špecifiká, ktoré jednoducho sú takto dané a ktoré, samozrejme, vymedzujú teda kompetencie daným orgánom. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy kontrolovať, dozorovať, už akokoľvek sme sa o tom rozprávali, bez vstupov od ministerstva životného prostredia, aby teda došlo ku principiálnemu posunu pri správe miestnych komunikácií, keďže by došlo k obmedzeniu zohľadňovania iných záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, čím teda môže dochádzať aj k porušovaniu práv obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj ku obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obcí, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách, na životné prostredie v obci, bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti a teda jednou z nich je aj chrániť životné prostredie.
V skutočnosti ešte dôležité je povedať, že tento návrh má negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď teda ministerstvo tvrdí, že je dopad pozitívny. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou a ak by nám pomohli dáta, ja ich znova opakujem, už som ich hovorila v prvom čítaní, a to sú napríklad také, že v roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov dvadsať, počet uložených pokút dve, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. No a máme tu napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, počet vykonaných štátnych odborných dozorov 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150. Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet (zaznievanie gongu, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho), áno, na rozpočet verejnej správy - ja už mám celkom stres z týchto gongov - kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinnosti obcí a cestných správnych orgánov.
Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slovenska môžeme deklarovať ich pripomienkou, ktorá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadostí na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy, preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy."
Návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Voči obciam.
Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a v zásade zasahuje do kompetencií samospráv. Obce majú bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a naozaj racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby, to asi sa na tom tiež všetci zhodneme.
Tento návrh je v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo seba skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel.
Predkladateľ v dôvodovej správe chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu, použitia dopravných značiek, aj dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí, inými slovami povedané Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako má vyzerať organizácia dopravy v obciach.
Pretože keď to zosumarizujeme teda, tak návrh v tejto podobe on zaťaží štátny rozpočet, vzal by kompetencie dané obci, obciam, zaviedol by možnosť politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania. Je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s prijatým Strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest a samospráv a profesionálne organizácie.
Dámy a páni, s mnohým v tomto návrhu zákona nemusíme súhlasiť, v zásade vieme, že kvôli jednému úseku cesty v hlavnom meste vznikol tento popud, avšak principiálne sa asi zhodneme, že nie je správne kvôli jednej konkrétnej veci, ktorá sa niekomu nepáči, nech už je dôvod akýkoľvek, obmedziť všetky obce na Slovensku. Ak treba, opravujme, ale neničme systém, ktorý funguje naprieč takmer tritisíc obcami Slovenska. Ja preto predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh a jedným dychom vás prosím o jeho podporu, určite to ocenia všetky obce a mestá.
Pán minister, verím, že zvážite konkrétnosť a navrhované riešenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neneguje váš návrh ako celok, ale vnáša doň logiku v kompetencii orgánov.
Prečítam teraz odôvodnenie, je to krátke, budem veľmi rada za vašu pozornosť.
Ak si obec, to odôvodnenie znie: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, neexistuje žiadny relevantný dôvod na zásah ministerstva. Až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku minis... zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak alebo využívať inú skutkovú podstatu, ako je uvedené v § 22a písm. e). Skutková podstata za správny delikt už je v cestnom zákone jasne uvedená a nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová. Zároveň obdobne ako pri iných sankciách subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu, a teda nezákonnosť postihu. V právnom štáte nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho prieskumu správneho aktu.
To je teda odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že sa zhodneme naprieč koalíciou aj, aj opozíciou, pretože naozaj tu ide o logiku veci naprieč všetkými obcami a samosprávami tohto štátu. Takže idem teraz čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dany Kleinert k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 217).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 3c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak je orgán štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. b) až d) nečinný, štátny odborný dozor nad cestami I. triedy, cestami II. triedy, cestami III. triedy, miestnymi cestami a účelovými cestami je oprávnené vykonať ministerstvo.”
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
2. Doterajší text § 22a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ministerstvo je pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2 oprávnené uložiť pokutu podľa odseku 1 písm. e).”.".
To je všetko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto podľa mňa logického pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, pán minister.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa za klub Progresívne Slovensko k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách.
Začala by som tým, že skúsme si všetci odpovedať na jednoduchú otázku a tá otázka je: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, existuje relevantný dôvod na zásah ministerstva? Myslím si, všetci odpovieme, že nie, nie je. Nie je tu dôvod na zásah ministerstva. Ten môže byť až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Iste sa zhodneme, že ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak, ako je skutková podstata za správny delikt a tá už v cestnom zákone je jasne uvedená. Nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová.
Zároveň obdobne ako pri iných sankciách, subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu a teda nezákonnosť toho postihu. V právnom štáte, sa asi zhodneme, že nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho preskúmania správneho aktu. Predpokladám teda, že na týchto rámcoch sa zhodneme.
To, čo som doteraz hovorila, je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovoľujem predložiť, vážené poslankyne, vážení poslanci. Daný pozmeňovací návrh prečítam na konci. V jednoduchosti ide o to, že len dáva logiku do postupov v konaní orgánov. Vopred ďakujem za jeho podporu. Apelujem na koaličných poslancov a poslankyne na jeho podporu. Zbytočne by bez tohto pozmeňovacieho návrhu mali obce, z ktorých mnohí a mnohé ste vo vedeniach, chaos a brali by sa im kompetencie, ktoré teraz majú a ktorými napĺňajú svoj program a doručujú svojim obyvateľom predvolebné sľuby a želania.
Nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký názor majú poslanci za koalíciu, ktorí sú zároveň primátormi miest či starostami obcí práve napríklad k tomu odobratiu kompetencií v rozhodovaní o ich vlastníctve, pokutovanie ich obcí a podobne. V novele je tu problémom viac vecí, ja skúsim sa na to pozrieť. Napríklad sa naďalej v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitý zreteľ, osobitný zreteľ. V praxi napríklad v samosprávach má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to aj pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pritom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené za nezákonné, a to asi nikto z nás nechce.
Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no neuvádza ani tú procedúru a ani spôsob zavedenia, zapojenia verejnosti. Tiež je tu argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánov miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy. No ale o dva novelizačné body ďalej teda je doslovne uvedená až dvojročná lehota ukladania sankcií na vykonanie uloženého opatrenia a neviem, či je dobrý argument naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky.
Čo sa navrhuje v tomto cestnom zákone zmeniť? Navrhuje sa tu rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách 1. až 3. triedy a miestnych cestách. V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad sa uvádza, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky sa dá rozumieť toho viacej. My predpokladáme teda, že navrhovatelia vnímajú predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach. Vieme teda, prečo si to môžeme myslieť. Je dôležité, aby obce vedeli doručovať svojim voličom plnenie svojich programov a mali svoje kompetencie, ktoré nie je dobré, keď sa im okliešťujú.
K pokutám. Ministerstvo môže uložiť pokutu, a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok. V prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej, čiže kontrolnej právomoci ministerstva, ale dozor a kontrola, ako som už hovorila aj minule, sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu sa ale podľa nášho názoru nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie. A o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne.
Na tento návrh zákona prišlo aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení, takých zásadných bolo 31. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenska, mesto Košice, mesto Nitra, viaceré samosprávne kraje, občianske združenie Cyklokoalícia, ale aj generálna prokuratúra a iné.
V Progresívnom Slovensku vnímame dôležité počúvať ľudí z regiónov, ich zástupcov, a je dôležité počúvať pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne, zamyslieť sa nad ich podstatou, a to obsahovou aj právnou.
Samotná sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády kritizuje tento návrh tým, že konštatuje, že: "Zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny dozor." Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do roku 2030, vydaný v roku 2016, a aj súčasným programovým vyhlásením vlády schváleným v roku 2023, touto vládou. Treba spomenúť aj obmedzenie práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy.
Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy, lebo nedá sa zodpovednosť dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť v zásade jasné pre všetkých. Návrh by mohol vytvárať aj možnosť možno politického nátlaku, šikany, potenciálneho papalašizmu, proste na toto sa tiež treba dosť dôležito pozrieť.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy, citujem: „zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií..." Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce a podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra roku 2000, citujem, je: „Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, článok 1 Ústavy SR, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy."
Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami a obmedzuje práva územnej samosprávy a ani dokonca neumožňuje niesť zodpovednosť volených zastupiteľov, predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú v danom územní. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možné zvýšiť len decentralizáciou právomoci zo štátnej správy na územnú samosprávu, ale cieľom tejto novely je však v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samospráv použitím pojmu štátny odborný dozor.
Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je, že je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ táto túto nevykonáva v rozpore so zákonom.
Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení teda ten zákon obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie. Myslím si, že aj výraz životné prostredie je veľmi dôležitý na to, aby sme sa pozreli na tento zákon touto optikou. Obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, resp. zdravý spôsob života obyvateľov obce.
Ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 17.00, keby ste ten prejav mali už len niekoľko minút, vieme vám ho, samozrejme, umožniť, ale pokiaľ je to ešte dlhšie, tak by sme asi prerušili váš príhovor.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Prerušme teda.

Dobre, už to ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.)
Pán Michelko, ono je hrozne zaujímavé, ako vy tu farbisto popisujete veci, ktoré ste tu počuli a počúvate tu týždne a celé to tak opíšete a v zásade to tu nikto nepovedal. A ono sa to deje asi zjavne vo vašej hlave a ono, ak by ste chceli byť poctivý, tak fakt si pozrite normálne všetky tieto naše argumenty, ktoré sme vám dávali, či tu alebo na výbor, na výbore. Ale tieto veci, čo ste tu dávali, sme my rozhodne nehovorili. Takže je to zaujímavé.
Chcela by som sa dotknúť toho, ako vy chcete, aby tá rada zabezpečila objektivitu svojho rozhodnutia. Pretože ak chce zasiahnuť do nejakého rozhodnutia odbornej komisie, tak na to, aby to urobila poctivo, si musí preštudovať všetky tie projekty, pretože nemôže si povedať, že "ó tento sa mi páči, no tak tento teda? Na tento mi volal pán Michelko? To je on?" Tak snáď sa musí akože pozrieť na to, potom objektívne na všetky, takže robí dvojitú prácu. Potom by ma zaujímalo, ako bude to prefinancovávanie, veď tam už nejaký balík financií bol rozdelený. Kto to všetko bude sprocesovávať, za koľko, aké na to použijete ľudské zdroje. Akože veď tam je toľko vecí a faktov, ktoré vy jednoducho sa snažíte úplne odignorovať. Ale ono je, je to jasné, že to je vašou motiváciou, proste mať tú moc a, a byť proste na telefóne a rozhodovať o tom, vy alebo ľudia zo SNS, alebo ja už neviem kto. Je to v zásade jedno, pretože je to veľmi nesprávne nastavené.
A ono je vlastne hrozné, že táto krajina má množstvo problémov, ktoré sa tu dlhodobo nabaľujú. My nie sme schopní ani spraviť kvalitný servis slabším, zraniteľnejším, akýmkoľvek menšinám, ľuďom s rôznymi typmi problémov. Táto krajina nie je schopná ani poskytnúť kvalitný servis tým ľuďom, ktorí môžu a chcú dokázať veľa. Ľuďom tvorivým, schopným, schopným tvoriť hodnoty, zamestnávať ľudí, vymyslieť produkty, ktoré by pomáhali celej krajine, a to doma aj v zahraničí. Ale vo výsledku kvôli vám, ľuďom, akým ste vy, a s osob... ľuďom s osobnými chúťkami mať, mať moc, ktorí sú krytí koaličnými hlasovaniami. My kvôli tomu čelíme reálnej hrozbe krajiny bez kvalit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)