Videokanál poslanca

Ďakujem vám veľmi pekne, páni kolegovia, za reakcie. Ja by som chcela teda na to povedať, že ono naozaj problém, základný problém tejto novely, že je v rozpore s európskym právom. Hrozia nám tu tie infringementy. Čiže ak sa budeme baviť, že novelizácia je potrebná, tak to musí byť úplne niečo iné ako toto, úplne od začiatku, lebo tuto máme reálny problém, pretože tu sa koncentruje vlastne moc do rúk jednej osoby. A aj keď sa bavíme o tom, že ako je, ako funguje teraz tá rada, tak našťastie môžeme si myslieť my rôzni ľudia rôzne veci o jednotlivých členoch tej rady, ale aspoň v tejto chvíli vieme, že tá rada je rôznorodá, že sa volia tí členovia v inej, v inom čase a tak ďalej, čiže a zároveň teda hodnotia spoločne ako kolektívny orgán, čo je vlastne veľmi dôležité. A to sa vlastne touto novelizáciou mení.
Takže ja by som navrhla, teda ako som hovorila, navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tejto novele zákona ani, ani nejsť do druhého čítania, lebo od podstaty veci vlastne porušuje, porušuje, je nesúlad, porušuje práva Európskej únie, je v nesúlade s nimi. Čiže ja by som sa nad týmto skutočne zamyslela, lebo už máme tú skúsenosť, že my v Progresívnom Slovensku, ale aj v opozícii sme upozorňovali na tieto riziká a ony sa skutočne dejú. Však my sa ako Slovenská republika dobrovoľne zaväzujeme k nejakým záväzkom a k plneniu tých záväzkov. Na základe toho máme, zjednodušene povedané, aj financie alebo podporu z Európskej únie a čo je ešte dôležité, je, že teda sa nám tu ako držia, dodržiavajú demokratické procesy. Ale toto je presný opak.
Takže navrhujem teda nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Michalko ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate milé poslankyne, poslanci môžeme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej strany môžeme vlastne úplne legitímne pripodobiť ku zrušeniu úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov a vysvetlím aj prečo. Ide o Radu pre mediálne služby. Tá je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych a mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. A Rada pre mediálne služby má chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Ako iste počujete naozaj je to veľmi dôležitý orgán. Rada pre mediálne služby vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytovateľa platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania sprostredkovateľskej služby, poskytovania online sprostredkovateľských služieb, poskytovania internetového vyhľadávača, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Toto všetko sa dá samozrejme nájsť na stránke Rady pre mediálne služby ale považujem za dôležité zdôrazniť, že o čom sa ideme v tejto chvíli rozprávať. Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparente. Čiže už asi vieme prečo je teda v hľadáčiku Slovenskej národnej strany. Vykonáva to v súlade s cieľmi zákona o mediálnych službách, ktorými sú teda najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa. Prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže. No a my tu vlastne vidíme, že sa ide plniť sen Andreja Danka o tom, že sa teda Rada pre mediálne služby aj premenuje. Premenuje sa na Národný mediálny úrad. To už sme si zvykli, že, keď je niečo národné má to byť zjavne určite fantastiké opak je však pravdou ak vychádzajú návrhy zákona z tejto dielne. Ale tá zmena funguje aj symbolicky. Ten názov posúva to vnímanie orgánu z kolektívneho rozhodovania a z korektívneho regulačného orgánu na úrad s vedením, ktoré je centralizované. Návrh formálne zachováva síce radu ako kolektívny orgán a však zásadne presúva prvostupňové rozhodovacie právomoci na predsedu regulátora, ktorého volí Národná rada SR. Dochádza tak k prechodu od kolektívneho modelu rozhodovania k jednoosobovému modelu s výraznou koncentráciou výkonných právomocí. Rada po novom vystupuje predovšetkým ako druhostupňový orgán. Tá novela zavádza povinnosti k štatútu regulátora k organizačnému poriadku regulátora a k rokovaciemu poriadku. V starej úprave mal kolektívny orgán kontrolu nad vnútornou architektúrou ale v tejto novej ho má jedna osoba. Ono je to podobný prístup a princíp ako pri fonde na podporu umenia, ktorý vieme ako funguje a pri odborných komisiách tam teda v tom fonde prípade v STVR je to ako v rade. Len tu dajú vlastne všetko do rúk predsedovi. A to čo ostalo v moci rady zabezpečia doplnením svojich nominantov. Už je tam pani Riabová. Novo navolená. Veľmi odporúčam pozrieť si jej kanál čo púšťa von táto pani a teraz s jedenástimi, ktoré by mali v člennej teda v tejto rade väčšinu. Predkladateľ argumentuje posilnením akcie schopnosti. To bolo to čo aj čítal pán Michelko. Stabilizáciou rozhodovacej praxe odstránením paralelných rozhodovacích centier a zvýšením transparentnosti. Ale my sme nevideli žiadnu predloženú analýzu. Ani audit, ani sme nepočuli dokonca o konkrétnych prípadoch zlyhania. Naopak, výročná správa z roku 2024 ukazuje vysoký objem rozhodovacej a organizačnej činnosti a to neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu. Ono takto zásadná zmena tej architektúry inštitúcie má byť krajným riešením pri preukázanom zlyhaní systému ale my sme to nikde nevideli. Otázkou je zároveň aj či efektivita ak ju deklarujeme má ísť aj na úkor nezávislosti. Ono paradoxný je tu aj rozpor medzi deklarovanou transparentnosťou a realitou návrhu, ktorý naopak tú transparentnosť znižuje. Jednoosobové rozhodovanie eliminuje verejnú konfrontáciu argumentov a hlasovanie viacerých členov, ktoré dnes vytvárajú dohľadateľnú stopu rozhodovacieho procesu. Verejnosť by tak už nevidela ako sa napríklad k záverom dospelo, aké právne názory zazneli. Či existovala nejaká vnútorná oponentúra ale vlastne videla by iba finálny výrok jednej osoby bez pluralitnej diskusie a tá je prirodzeným zdrojom kontroly a kvality rozhodovania. Inými slovami vlastne neexistuje preukázaný systémový problém, ktorý by si vyžadoval tak zásadnú štrukturálnu reformu. Deklarované dôvody nám tu proste slúžia ako zámienka pre politicky motivovanú reorganizáciu a to sme z dielne Slovenskej národnej strany za tých 2 aj niečo roka videli naozaj mnoho krát s výsledkami aké poznáme. Tento súčasný model ako spomínam je založený na kolektívnom rozhodovaní na vnútorných senátoch, na deliberatívnom procese rôznych časoch menovania členov a členiek postupne končiacich vo funkčných obdobiach vďaka čomu sa rozptyľuje moc, znižuje sa riziko politického vplyvu a zvyšuje sa vnútorná kontrola kvality tých rozhodnutí. Ono zároveň ako už som spomínala kolektívne orgány sú prirodzene pluralitnejšie, keďže prirodzene regulujú, generujú diskusiu a vnútornú oponentúru. Pluralita nám vedie, nás vedie aj k väčšej kvalite rozhodnutí vďaka konfrontácií tých rôznych odborných pohľadov namiesto jedného. A myslím si, že toto by sme mali skutočne vítať. No lenže navrhovaná novela koncentruje právomoci do rúk jednej osoby, ktorá bude volená aktuálnou parlamentnou väčšinou, čiže oslabuje túto deliberatívnu rovinu rozhodovania. Prináša jednu politicky motivovanú, menovanú osobu pardon s dlhým funkčným obdobím a to výrazne zvyšuje politizáciu regulátora. No a veľmi dôležité je povedať aj to čo hovorí naša líderka zmeny pre kultúru Zora Jaurová a to je nesúlad s právom Európskej únie. Navrhovateľ v dôvodovej správe tvrdí, že ide o čisto vnútroštátnu organizačnú otázku bez európskeho rozmeru čo je ale naozaj zavádzajúce. Rada pre mediálne služby je integrálnou súčasťou európskeho regulačného rámca a jej štruktúra má priamy dopad na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únie. Rada pre mediálne služby nie je len takým obyčajným vnútroštátnym orgánom, ktorého štruktúru si môže zákonodarca meniť bez širších dôsledkov a na tie upozorňujeme. Plní úlohy vyplývajúce z troch kľúčových európskych predpisov. Jedno je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách kde je Rada pre mediálne služby ako národný regulačný úrad, orgán. Potom nariadenie DSA čo je akt o digitálnych službách kde je ako národný koordinátor a potom EMFA čiže európsky akt o slobode médií kde je Rada pre mediálne služby stanovená ako Národný regulačný orgán. To už sme spomenuli tri. Každý z týchto právnych aktov obsahuje jasné a záväzné požiadavky na nezávislosť Národných regulačných orgánov. Súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívnej zodpovednosti. To všetko čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 20
===== súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívne zodpovednosti, to všetko, čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 2024, kde sa uvádza, že existujúci právny rámec a autonómny rozpočet umožňujú Rade pre mediálne služby pôsobiť autonómne.
No ale máme tu navrhovanú novelu a tá naopak tento model zásadne oslabuje. Oslabuje ho tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jednej osoby volenej aktuálnou parlamentnou väčšinou. Takáto koncentrácia moci objektívne znižuje vnútorné vyvažovacie mechanizmy a vytvára vyššie riziko politického vplyvu.
Ono podobný zámer, ako predložil teraz predkladateľ, sa objavil na ministerstve kultúry už v novembri 2024 ako predbežná informácia v Slovlexe, a odborné organizácie ako Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska, Asociácia Rady Slovenska vyjadrili kritiku z rovnakých dôvodov obáv o inštitucionálnu nezávislosť. Ministerstvo kultúry neskôr z toho ustúpilo z toho zámeru ovládnuť Radu pre mediálne služby, vypadol teda z legislatívneho plánu úloh a tiež aj z neskorších predložených noviel zákona o mediálnych službách v parlamente. Ono to bol dobrý krok a podobne teda to navrhujeme aj, alebo radíme aj navrhovateľovi tejto novely, keďže z našich informácií by nám po schválení tohto zákona hrozil infringement konanie. Zároveň vieme, že komisia, Európska komisia nás bude v našich krokoch dôsledne sledovať. Táto navrhovaná novela totiž nepredstavuje len nejakú technickú reorganizáciu, ktorá sa udeje, ani administratívne zefektívnenie existujúceho modelu. Ide totižto o zásadnú transformáciu modelu mediálnej regulácie od kolektívneho deliberatívneho orgánu k centralizovanému jednoosobovému rozhodovaniu.
Čiže my tu budeme mať orbanizáciu médií podľa Slovenskej národnej strany a Andreja Danka. Táto novela nás skutočne nepribližuje k štandardom vyspelých západoeurópskych demokracií, ale približuje nás napríklad k Maďarsku, kde funguje centralizovaný národný mediálny a komunikačný úrad, v ktorom má dominantné postavenie jedna politicky nominovaná osoba s rozsiahlymi právomocami. Ono už samotný názov národný mediálny úrad naznačoval, odkiaľ Andrej Danko čerpá informáciu na tieto návrhy, inšpiráciu na tieto návrhy.
Maďarský model bol roky predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre oslabenie plurality a koncentráciu moci a dnes sa týmto smerom chce vydať aj Slovensko. Za tejto vlády si už Slovensko aj pohoršilo v indexe slobody médií, kde viem, že reportéri bez hraníc nás opakovane upozorňujú na rastúci politický tlak, na nepriateľskú rétoriku voči médiám a zhoršovanie prostredia pre nezávislú žurnalistiku. Namiesto toho, aby vláda tieto varovania skutočne brala vážne a posilňovala ochranné mechanizmy, prichádza s ďalším návrhom, ktorý bude kritickým médiám lepiť ústa. Skutočným zámerom mediálneho úradu Andreja Danka je teda inšpirácia Orbánovým modelom centralizovanej kontroly. Toto nie je reforma regulátora, toto je pokus vytvoriť štátny nástroj na disciplinovanie kritických médií. Nejde o efektivitu a už vôbec nie o transparentnosť, ale o cenzúru a obmedzovanie médií.
Tento návrh sa nedá ani len opraviť v druhom čítaní. Je v rozpore s európskymi nariadeniami, hrozia nám tým ďalšie infringementy, takže chcela by som za seba, za našu líderku zmeny v oblasti kultúry Zory Jaurovú a za klub Progresívne Slovensko navrhnúť, že navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Michalko ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate milé poslankyne, poslanci môžeme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej strany môžeme vlastne úplne legitímne pripodobiť ku zrušeniu úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov a vysvetlím aj prečo. Ide o Radu pre mediálne služby. Tá je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych a mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. A Rada pre mediálne služby má chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Ako iste počujete naozaj je to veľmi dôležitý orgán. Rada pre mediálne služby vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytovateľa platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania sprostredkovateľskej služby, poskytovania online sprostredkovateľských služieb, poskytovania internetového vyhľadávača, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Toto všetko sa dá samozrejme nájsť na stránke Rady pre mediálne služby ale považujem za dôležité zdôrazniť, že o čom sa ideme v tejto chvíli rozprávať. Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparente. Čiže už asi vieme prečo je teda v hľadáčiku Slovenskej národnej strany. Vykonáva to v súlade s cieľmi zákona o mediálnych službách, ktorými sú teda najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa. Prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže. No a my tu vlastne vidíme, že sa ide plniť sen Andreja Danka o tom, že sa teda Rada pre mediálne služby aj premenuje. Premenuje sa na Národný mediálny úrad. To už sme si zvykli, že, keď je niečo národné má to byť zjavne určite fantastiké opak je však pravdou ak vychádzajú návrhy zákona z tejto dielne. Ale tá zmena funguje aj symbolicky. Ten názov posúva to vnímanie orgánu z kolektívneho rozhodovania a z korektívneho regulačného orgánu na úrad s vedením, ktoré je centralizované. Návrh formálne zachováva síce radu ako kolektívny orgán a však zásadne presúva prvostupňové rozhodovacie právomoci na predsedu regulátora, ktorého volí Národná rada SR. Dochádza tak k prechodu od kolektívneho modelu rozhodovania k jednoosobovému modelu s výraznou koncentráciou výkonných právomocí. Rada po novom vystupuje predovšetkým ako druhostupňový orgán. Tá novela zavádza povinnosti k štatútu regulátora k organizačnému poriadku regulátora a k rokovaciemu poriadku. V starej úprave mal kolektívny orgán kontrolu nad vnútornou architektúrou ale v tejto novej ho má jedna osoba. Ono je to podobný prístup a princíp ako pri fonde na podporu umenia, ktorý vieme ako funguje a pri odborných komisiách tam teda v tom fonde prípade v STVR je to ako v rade. Len tu dajú vlastne všetko do rúk predsedovi. A to čo ostalo v moci rady zabezpečia doplnením svojich nominantov. Už je tam pani Riabová. Novo navolená. Veľmi odporúčam pozrieť si jej kanál čo púšťa von táto pani a teraz s jedenástimi, ktoré by mali v člennej teda v tejto rade väčšinu. Predkladateľ argumentuje posilnením akcie schopnosti. To bolo to čo aj čítal pán Michelko. Stabilizáciou rozhodovacej praxe odstránením paralelných rozhodovacích centier a zvýšením transparentnosti. Ale my sme nevideli žiadnu predloženú analýzu. Ani audit, ani sme nepočuli dokonca o konkrétnych prípadoch zlyhania. Naopak, výročná správa z roku 2024 ukazuje vysoký objem rozhodovacej a organizačnej činnosti a to neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu. Ono takto zásadná zmena tej architektúry inštitúcie má byť krajným riešením pri preukázanom zlyhaní systému ale my sme to nikde nevideli. Otázkou je zároveň aj či efektivita ak ju deklarujeme má ísť aj na úkor nezávislosti. Ono paradoxný je tu aj rozpor medzi deklarovanou transparentnosťou a realitou návrhu, ktorý naopak tú transparentnosť znižuje. Jednoosobové rozhodovanie eliminuje verejnú konfrontáciu argumentov a hlasovanie viacerých členov, ktoré dnes vytvárajú dohľadateľnú stopu rozhodovacieho procesu. Verejnosť by tak už nevidela ako sa napríklad k záverom dospelo, aké právne názory zazneli. Či existovala nejaká vnútorná oponentúra ale vlastne videla by iba finálny výrok jednej osoby bez pluralitnej diskusie a tá je prirodzeným zdrojom kontroly a kvality rozhodovania. Inými slovami vlastne neexistuje preukázaný systémový problém, ktorý by si vyžadoval tak zásadnú štrukturálnu reformu. Deklarované dôvody nám tu proste slúžia ako zámienka pre politicky motivovanú reorganizáciu a to sme z dielne Slovenskej národnej strany za tých 2 aj niečo roka videli naozaj mnoho krát s výsledkami aké poznáme. Tento súčasný model ako spomínam je založený na kolektívnom rozhodovaní na vnútorných senátoch, na deliberatívnom procese rôznych časoch menovania členov a členiek postupne končiacich vo funkčných obdobiach vďaka čomu sa rozptyľuje moc, znižuje sa riziko politického vplyvu a zvyšuje sa vnútorná kontrola kvality tých rozhodnutí. Ono zároveň ako už som spomínala kolektívne orgány sú prirodzene pluralitnejšie, keďže prirodzene regulujú, generujú diskusiu a vnútornú oponentúru. Pluralita nám vedie, nás vedie aj k väčšej kvalite rozhodnutí vďaka konfrontácií tých rôznych odborných pohľadov namiesto jedného. A myslím si, že toto by sme mali skutočne vítať. No lenže navrhovaná novela koncentruje právomoci do rúk jednej osoby, ktorá bude volená aktuálnou parlamentnou väčšinou, čiže oslabuje túto deliberatívnu rovinu rozhodovania. Prináša jednu politicky motivovanú, menovanú osobu pardon s dlhým funkčným obdobím a to výrazne zvyšuje politizáciu regulátora. No a veľmi dôležité je povedať aj to čo hovorí naša líderka zmeny pre kultúru Zora Jaurová a to je nesúlad s právom Európskej únie. Navrhovateľ v dôvodovej správe tvrdí, že ide o čisto vnútroštátnu organizačnú otázku bez európskeho rozmeru čo je ale naozaj zavádzajúce. Rada pre mediálne služby je integrálnou súčasťou európskeho regulačného rámca a jej štruktúra má priamy dopad na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únie. Rada pre mediálne služby nie je len takým obyčajným vnútroštátnym orgánom, ktorého štruktúru si môže zákonodarca meniť bez širších dôsledkov a na tie upozorňujeme. Plní úlohy vyplývajúce z troch kľúčových európskych predpisov. Jedno je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách kde je Rada pre mediálne služby ako národný regulačný úrad, orgán. Potom nariadenie DSA čo je akt o digitálnych službách kde je ako národný koordinátor a potom EMFA čiže európsky akt o slobode médií kde je Rada pre mediálne služby stanovená ako Národný regulačný orgán. To už sme spomenuli tri. Každý z týchto právnych aktov obsahuje jasné a záväzné požiadavky na nezávislosť Národných regulačných orgánov. Súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívnej zodpovednosti. To všetko čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 20
===== súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívne zodpovednosti, to všetko, čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 2024, kde sa uvádza, že existujúci právny rámec a autonómny rozpočet umožňujú Rade pre mediálne služby pôsobiť autonómne.
No ale máme tu navrhovanú novelu a tá naopak tento model zásadne oslabuje. Oslabuje ho tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jednej osoby volenej aktuálnou parlamentnou väčšinou. Takáto koncentrácia moci objektívne znižuje vnútorné vyvažovacie mechanizmy a vytvára vyššie riziko politického vplyvu.
Ono podobný zámer, ako predložil teraz predkladateľ, sa objavil na ministerstve kultúry už v novembri 2024 ako predbežná informácia v Slovlexe, a odborné organizácie ako Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska, Asociácia Rady Slovenska vyjadrili kritiku z rovnakých dôvodov obáv o inštitucionálnu nezávislosť. Ministerstvo kultúry neskôr z toho ustúpilo z toho zámeru ovládnuť Radu pre mediálne služby, vypadol teda z legislatívneho plánu úloh a tiež aj z neskorších predložených noviel zákona o mediálnych službách v parlamente. Ono to bol dobrý krok a podobne teda to navrhujeme aj, alebo radíme aj navrhovateľovi tejto novely, keďže z našich informácií by nám po schválení tohto zákona hrozil infringement konanie. Zároveň vieme, že komisia, Európska komisia nás bude v našich krokoch dôsledne sledovať. Táto navrhovaná novela totiž nepredstavuje len nejakú technickú reorganizáciu, ktorá sa udeje, ani administratívne zefektívnenie existujúceho modelu. Ide totižto o zásadnú transformáciu modelu mediálnej regulácie od kolektívneho deliberatívneho orgánu k centralizovanému jednoosobovému rozhodovaniu.
Čiže my tu budeme mať orbanizáciu médií podľa Slovenskej národnej strany a Andreja Danka. Táto novela nás skutočne nepribližuje k štandardom vyspelých západoeurópskych demokracií, ale približuje nás napríklad k Maďarsku, kde funguje centralizovaný národný mediálny a komunikačný úrad, v ktorom má dominantné postavenie jedna politicky nominovaná osoba s rozsiahlymi právomocami. Ono už samotný názov národný mediálny úrad naznačoval, odkiaľ Andrej Danko čerpá informáciu na tieto návrhy, inšpiráciu na tieto návrhy.
Maďarský model bol roky predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre oslabenie plurality a koncentráciu moci a dnes sa týmto smerom chce vydať aj Slovensko. Za tejto vlády si už Slovensko aj pohoršilo v indexe slobody médií, kde viem, že reportéri bez hraníc nás opakovane upozorňujú na rastúci politický tlak, na nepriateľskú rétoriku voči médiám a zhoršovanie prostredia pre nezávislú žurnalistiku. Namiesto toho, aby vláda tieto varovania skutočne brala vážne a posilňovala ochranné mechanizmy, prichádza s ďalším návrhom, ktorý bude kritickým médiám lepiť ústa. Skutočným zámerom mediálneho úradu Andreja Danka je teda inšpirácia Orbánovým modelom centralizovanej kontroly. Toto nie je reforma regulátora, toto je pokus vytvoriť štátny nástroj na disciplinovanie kritických médií. Nejde o efektivitu a už vôbec nie o transparentnosť, ale o cenzúru a obmedzovanie médií.
Tento návrh sa nedá ani len opraviť v druhom čítaní. Je v rozpore s európskymi nariadeniami, hrozia nám tým ďalšie infringementy, takže chcela by som za seba, za našu líderku zmeny v oblasti kultúry Zory Jaurovú a za klub Progresívne Slovensko navrhnúť, že navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Marián, určite budeme spolu ďalej komunikovať. Asi to je trošku potrebné, že sa môžeme viacej rozprávať o tejto téme. Ja si len veľmi stručne iba, by som chcela na teba reagovať, že akonáhle povieš, že si za to, že majú mať muži a ženy rovnaké odmeňovanie, ale, tak je jasné, že tá transpozícia je veľmi potrebná. Akonáhle tam je to ale, tak ja budem teda rada, keď sa budeme potom ďalej spolu o tom baviť.

Ďakujem pekne.
Ja s tebou, Simona, veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť pro mafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť...
===== Ďakujem pekne. Ja s tebou Simona veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť promafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť rôzne iné zákony, ktoré potreboval presadiť pán Gašpar, potom tu bol náhubkový etický kódex a rokovací poriadok a aj keď sme častokrát dávali návrhy, procedurálne návrhy, aby sme predradili dôležité zákony, tak táto koalícia vždy si povedala, že potrebuje riešiť tieto, takže áno, zákony, ktoré pomáhali ľuďom sa na rad nedostali, taká je pravda, tak si môžu úplne všetci ľudia pozrieť všetky rokovacie alebo poriadky alebo, alebo aj priebehy týchto schôdzí za ostatných dva aj pol roka, taká je pravda. Som veľmi rada, že si nasvietila aj tému v tvojej úplne poslednej časti, a to je vlastne odmeňovania asistentov a asistentiek Národnej rady, lebo skutočne mňa napríklad to veľmi prekvapilo, pretože vláda hovorila ako chce obmedzovať firmy alebo zamestnávateľov, aby nedávali ľuďom na dohody alebo na iné takéto pracovné pomery, keď teda vykazujú, vykazujú známky tá ich činnosť trvalého pracovného pomeru alebo čiastočného pracovného pomeru a, a hneď prišli sme do Národnej rady a hneď bum, boli sme prinútení to takýmto spôsobom robiť. Takže ja si myslím, že by sa mala Národná rada trošku v tomto smere zlepšiť a robiť to tak ako to ľuďom káže alebo nariaďuje. Tak ďakujem ti za to, a som rada, že už konečne tu máme nejaké zákony, ktoré aspoň trochu môžu pomôcť ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja s tebou, Simona, veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť pro mafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť...
===== Ďakujem pekne. Ja s tebou Simona veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť promafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť rôzne iné zákony, ktoré potreboval presadiť pán Gašpar, potom tu bol náhubkový etický kódex a rokovací poriadok a aj keď sme častokrát dávali návrhy, procedurálne návrhy, aby sme predradili dôležité zákony, tak táto koalícia vždy si povedala, že potrebuje riešiť tieto, takže áno, zákony, ktoré pomáhali ľuďom sa na rad nedostali, taká je pravda, tak si môžu úplne všetci ľudia pozrieť všetky rokovacie alebo poriadky alebo, alebo aj priebehy týchto schôdzí za ostatných dva aj pol roka, taká je pravda. Som veľmi rada, že si nasvietila aj tému v tvojej úplne poslednej časti, a to je vlastne odmeňovania asistentov a asistentiek Národnej rady, lebo skutočne mňa napríklad to veľmi prekvapilo, pretože vláda hovorila ako chce obmedzovať firmy alebo zamestnávateľov, aby nedávali ľuďom na dohody alebo na iné takéto pracovné pomery, keď teda vykazujú, vykazujú známky tá ich činnosť trvalého pracovného pomeru alebo čiastočného pracovného pomeru a, a hneď prišli sme do Národnej rady a hneď bum, boli sme prinútení to takýmto spôsobom robiť. Takže ja si myslím, že by sa mala Národná rada trošku v tomto smere zlepšiť a robiť to tak ako to ľuďom káže alebo nariaďuje. Tak ďakujem ti za to, a som rada, že už konečne tu máme nejaké zákony, ktoré aspoň trochu môžu pomôcť ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem pán Ledecký, ja by som chcela iba jemne otočiť a nasvietiť tému sociálnych podnikov z iného pohľadu a to je z pohľadu podpory. Dlhé roky som zamestnávala ľudí v textilnom a odevnom priemysle, kde všetci vieme, že naozaj pracuje aj veľa ľudí s handicapom. Napríklad mnoho ľudí nepočujúcich, čiže ak aj existujú, vieme že existujú sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí s hendikepom, tak si myslím, že je dôležité ich podporiť. Slovenská republika má rôzne štúdie ktoré hovoria o tom, ako je veľmi dôležité cez medzinárodné veľké, reprezentatívne, reprezentačné aktivity Slovenska, kvalitný dizajn, kvalitné umenie podporiť aj výrobu u nás doma na Slovensku a kam tým smerujem? O pár dní sa otvárajú olympijské hry v Miláne a my sme ako Slovenská republika opäť raz trestuhodne premárnili príležitosť a odev slovenskej reprezentácie sme dali vyrobiť v Poľsku. Slovenských paralympionikov obliekajú Taliani, to sme si dali vyrobiť tam, namiesto toho, aby sme, napríklad, olympijský výbor, keď už im dávame naše spoločné financie, zaviazali tým, aby sa snažili vyrábať doma a napríklad doniesť prácu aj pre sociálne podniky. Myslím si, že je túto tému dôležité reflektovať, lebo to sú príležitosti, olympiáda, Expo, kde, ktorých je veľmi málo, ale ktoré môžu aj reálne krajine pomôcť. Chápu to Česi, všetky okolité krajiny alebo aj celkovo na svete. My ideme stále čudným spôsobom, takže ak by som chcela teda na jednu vec upozorniť, tak si myslím, že príležitosti sa máme chopiť a nie ich zahadzovať a to aj v prípade sociálnych podnikov, ktoré sa venujú tomuto priemyslu. Ďakujem.

Ďakujem vám pán Horecký za váš príspevok. Ja by som sa opäť chcela vrátiť k tomu dress codu, čo sa týka Etického kódexu. Ono vlastne taký detail je veľmi výpovedný o tom, čo tu už dva roky sledujeme a to je to, že tu niekto nevie napísať bez toho, aby to skončilo diletantsky ani jednu jednoduchú stať o etikete, ak tam už chceli dať niečo teda s odievaním. Samotný fakt, že je tam napísané slušné nohavice, alebo sukňa s vrchom, to je niečo tak neprofesionálne, že ja normálne nerozumiem, ako už fakt stať o handrách sa nedá napísať kvalitne. A nevraviac o tom, že vrchol je to, na čo upozornila tuto moja kolegyňa Zuzana Števulová, že napísať, aby ženy nosili vhodné formálne oblečenie pre ženy je vrchol drzosti napísať to v roku 2026 v Európe. A nenapísať tam dokonca, že muži nemusia nosiť vhodné oblečenie pre mužov. Ja normálne nechápem, ako jednu jednoduchú vec neviete napísať ani len formálne dobre. To je proste iba ukážka toho, čo všetko sem dva a pol roka nosíte. Ukážka toho, že netuší tu nikto z koalície nič o etikete, ale ani o úcte k tejto inštitúcii, že treba návrhy zákonov, vrátane Etického kódexu napísať proste profesionálne dobre. A ako aj hovorili moje kolegyne, kolegovia, najväčší problém nie je to, čo v tom Etickom kódexe je, ale to čo v ňom nie je. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja s tebou úplne súhlasím, Veronika, že v čase keď tu v krajine ide všetko dolu vodou, keď každého jedného človeka, ktorého stretnete, tak, a rozprávate sa s ním nie z limuzíny, ale naozaj s tým človekom, každý jeden vám povie, že stráca svoju dôstojnosť tým, že stráca aj ekonomickú stabilitu. Či už sú to ľudia, ktorí sú niekde zamestnaní, či už sú to zamestnávatelia, každý jeden človek, strácajú to kvôli krokom tejto vlády. Ale čo sa stane? Táto vláda prinesie sem najdôležitejší zákon tohto roka, a to je etický kódex spolu s rokovacím poriadkom. A ešte aj to sú napísané tak, že je proste jedna veľká hanba. Ja tomu naozaj nerozumiem, že toto ľuďom z koalície dá.
Chcela by som povedať aj o slušnosti, a to je napríklad, že my sme pani kráľovnú ministerku kultúru nevideli na výbore pre kultúru a médiá od roku 2023. A to sa tam neobjavuje v tomto rokovacom poriadku, že naozaj by to mali aj dodržiavať, to, čo im rokovací už súčasný poriadok hovorí, že by mali na tie výbory chodiť napriek uzneseniam, ktoré prešli aj s pomocou koalície, čiže aj koaliční poslanci by ju tam, pani kráľovnú, chceli vidieť, no ale ona, jej sa to také niečo neuráči. Takže to napríklad je podľa mňa tiež neslušné. Neslušné je napríklad aj keď koalícia odmietla naše uznesenie, návrh uznesenia na to, aby sme odsúdili to, že pán Huliak otrasným, vulgárnym spôsobom nadával našej kolegyni, tak neslušné je to, že to oni odmietli a nepodporili toto uznesenie. Neslušné je aj to, že Fico na diskusii so študentmi, mladými ľuďmi, ktorí s ním nesúhlasia, že ich proste pošle úplne v pohode, s radosťou bojovať na Ukrajinu. To je brutálne neslušné. Ale toto my budeme riešiť roláky, my budeme riešiť vhodné sukne. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja naozaj nerozumiem ako môže koalícia na začiatku roku 2026 pri piatich naplánovaných schôdzach Národnej rady, keď fňukajú, že koľko je tu zákonov a čo všetko treba urobiť a pritom hovoria, že teda je to veľa a to nestíhame a nedá sa a neviem čo. A potom ako prvú najdôležitejšiu vec predložia takýto etický kódex rokovací poriadok a vlastne my tu už niekoľko dní riešime toto. A ešte je to aj zbabrané a stále sa zamýšľam nad tým slovo slušnosť, nad tým slovom slušnosť, lebo ja mám pocit tieto dva roky čo som tu, že tu si každý môže trieskať kto chce čo chce, zamieňať obsahy slov a rozprávať o slušnosti a robiť úplný opak. Ja tomu nerozumiem. Normálne nerozumiem tomu, že, že čo ľudí z koalície mamy alebo školy alebo rodina alebo priatelia proste naučili, lebo ako môžeme takto neslušne sa tu správať. Ako môžu priniesť vôbec návrh zákona, ktorý buď pomáha mafii alebo je nevykonateľný alebo len z úcty k inštitúcii je proste ten návrh zákona odfláknutý. Aj taká vec ako ten etický kódex, ku ktorému sa stále vraciame. Však to je nevykonateľné. Ako chcete posudzovať kto má slušné nohavice? Ako chcete posudzovať, ktorá žena bude vhodne oblečená? Kto to preboha bude dnes v roku 2026 posudzovať v parlamente či budeme vhodne formálne oblečené, samozrejme iba my ženy? U mužov to naozaj nebolo. Čo je proste neuveriteľné. A vy to bez úcty k tejto inštitúcii napíšete do etického kódexu a my vieme, že to je iba zástierka, že nás chcete umlčať, že potrebujete kratšie časy, aby sme sa tu nevykeciavali, lebo vy len potrebujete stláčať gombíky. To je tak neúctivé, tak neslušné a vy sa tu budete oháňať slovom slušnosť. Ja tomu proste fakt nerozumiem. Je to jedna veľká hanba.